Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200530
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BEKY, a. s., Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36
464 350, právne zastúpeného: JUDr. Bohumil Novák, Advokátska kancelária, Horná 27, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101063597/2020
zo dňa 19.06.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho
súdu v Košiciach č. k. PO-6S/63/2020-159 zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Vybrané zistenia z administratívneho konania, konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-6S/63/2020-159 zo dňa
26. marca 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa
tento domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101063597/2020 zo dňa 19.06.2020 (ďalej aj ako
„rozhodnutie žalovaného“) v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné (ďalej

aj ako „správca dane“) - č. 102862716/2019 zo dňa 12.12.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“
alebo „rozhodnutie správcu dane“). O trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu účastníkom
konania nepriznal.
2. Predmetom konania boli rozhodnutia orgánov verejnej správy (žalovaného a správcu dane), a to v
rámci konania o návrhu žalobcu na obnovu konania podľa § 75 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“).
3. Obnovu konania podľa bodu 2. navrhol žalobca v súvislosti so skoršími rozhodnutiami orgánov

verejnej správy vo veci samej. V pôvodnom konaní vydal správca dane dňa 28.10.2015 rozhodnutie
číslo 21112310/2015, ktorým určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume nadmerného odpočtu na
DPH vo výške 3.974,33 eur za zdaňovacie obdobie august 2013, zároveň mu znížil nadmerný odpočet
na DPH za obdobie august 2013 zo sumy 70.823,98 eur na sumu 66.849,65 eur. Dôvodom nepriznania
odpočtu v sume 3.974,33 eur bolo to, že neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane definované v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisov.Vmeritepritomišlooobchodovaniežalobcu

so spoločnosťou AGRODREVO s. r. o. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2015.
4. Dňa 14.11.2018 podal žalobca u správcu dane návrh na povolenie obnovy konania ukončeného
právoplatnýmrozhodnutímsprávcudanezodňa28.10.2015číslo21112310/2015(bod3.tohtorozsudku
vyššie). Dôvodom obnovy konania mali byť podľa žalobcu nové skutočnosti, a to konkrétne - písomnáodpoveď na výzvu vydaná Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom (ďalej aj ako „OR PZ
v Humennom“), Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015
z 13.06.2018 (ďalej aj ako „odpoveď z 13.06.2018“) v spojení s návrhom na podanie obžaloby OR PZ,

odbor kriminálnej polície z 15.11.2016, pričom tieto listiny podľa neho preukazovali to, že spoločnosť
AGRODREVO s. r. o., mu dodala tovar a o týchto nových skutočnostiach sa dozvedel z protokolu z
daňovej kontroly žalobcu na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014, ktorý mu bol doručený dňa
25.06.2018 (ďalej aj ako „protokol z daňovej kontroly“). Druhou novou skutočnosťou bol - podľa žalobcu
- rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 zo dňa 22. októbra

2015 vo veci PPUH Stehcemp sp. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor
Izby Skarbowej w Łódźi (ďalej aj „rozsudok C-277/14“), keď tvrdil, že obsah tohto rozhodnutia je možné
aplikovať aj na jeho prípad, nakoľko je skutkový stav podobný. Pokiaľ ide o tento rozsudok, v čase
keď sa mohol k veci vyjadriť, tento rozsudok ešte nebol vydaný, a preto ide podľa jeho názoru o novú
skutočnosť, ktorú nemohol v konaní použiť.
5. Správca dane rozhodnutím zo dňa 04.06.2019 č. 101356488/2019 zamietol návrh žalobcu na

povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov - č.
21112310/2015 z 28.10.2015, ktorým mu bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac
august 2013. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný rozhodnutím č. 102410273/2019 zo dňa
21.10.2019 rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 04.06.2019 - č. 101356488/2019 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. V novom konaní vydal následne správca dane prvostupňové rozhodnutie (bod 1. tohto rozsudku),
ktorým tento opäť zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím správcu dane č. 21112310/2015 z 28.10.2015, ktorým mu bol určený rozdiel v sume
nadmerného odpočtu za mesiac august 2013.
7. Žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že ho

zamietol a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane o tom, že žalobca podal vo vzťahu k ním
označeným novým skutočnostiam/dôkazom návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty
v zmysle § 75 ods. 4 Daňového poriadku, ďalej, že ním uvádzané skutočnosti/dôkazy nie sú novými
skutočnosťami a s odôvodnením, že rozsudok C- 277/14 nie je skutkovým zistením, ale právnym

posúdením, a teda nie je skutočnosťou alebo dôkazom, ktorý by mal vplyv na skutkový stav zistený
správcom dane. Vo vzťahu k dôkazom trestnoprávnej povahy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh
na podanie obžaloby zo dňa 15.11.2016 v čase ukončenia daňovej kontroly neexistoval (vo veci samej).
Tento dôkaz potom nie je - podľa jeho názoru -dôkazom, ktorý existoval v čase, keď sa prejednávala
vec v pôvodnom daňovom konaní, a vyšiel najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Navyše tento

dôkaz neobsahoval informácie, ktoré by neboli známe už v priebehu konania, pretože tieto vychádzajú
z informácií zistených správcom dane, a preto ich správca dane nepovažoval za nové skutočnosti, ktoré
vyšli najavo; ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez
zavinenia účastníka konania. Ďalej uviedol, že návrh na podanie obžaloby z 15.11.2016 daňový subjekt
predložil už na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Prešove dňa 24.11.2016, z čoho vyplýva, že

ním disponoval už 24.11.2016.
8. O podanej správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu
rozhodolsprávnysúdtak,akojetouvedenévbode1.tohtorozsudku,t.j.vmeritežalobuakonedôvodnú
zamietol. V súlade s ustanovením § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako
„SSP“) poukázal na to, že správny súd už v inom konaní, týkajúcom sa toho istého žalobcu (BEKY, a. s.,

Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36464350), totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné vo veci
zamietnutia návrhu na povolenie obnovy konania skončeného právoplatným rozhodnutím Daňového
úradu Prešov č. 21111229/2015 zo dňa 28. októbra 2015 na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 (v
prejednávanej veci za mesiac tu august 2013); v poukazovanom konaní sa žalobca pri podaní návrhu

na povolenie obnovy konania odvolával na rovnaké dôkazy a skutočnosti) vydal rozhodnutie, ktorým
podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.IdeorozsudokSprávnehosúduvKošiciachsp.zn.PO-6S/60/2020zodňa14.novembra2023
(ďalej aj ako „odkazovaný rozsudok“), ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
- č. 101063229/2020 zo dňa 19. júna 2020, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov,

pobočka Humenné č. 1028618182019 zo dňa 12. decembra 2019 o zamietnutí návrhu na povolenie
obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 21111229/2015 zo
dňa 28. októbra 2019, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac máj
2013.9. Doplnil, že dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s
dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu, ktoré sa uskutočnilo na správnom
súde a ktorého výsledkom bol odkazovaný rozsudok. Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu, obsiahnuté

v žalobe v uvedenej veci, tieto sú identické so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, na
základe ktorej začalo aj konanie v tejto veci, pričom v oboch bolo potrebné posúdiť namietanú nulitu
úkonov a rozhodnutí správcu dane konajúceho prostredníctvom svojej pobočky, povahu označených
dôkazov a skutočností, ktorými žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania, ako aj dodržanie
subjektívnej lehoty na podanie tohto návrhu. Rovnako aj námietky a právna argumentácia právneho

zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní nemá za následok spochybnenie a prípadné vyvrátenie
vecnej správnosti rozsudku, na ktorý súd v tomto konaní poukázal a na dôvody zamietnutia žaloby v
ňom uvedené, nakoľko tieto dávajú účastníkom konania jasnú a riadne odôvodnenú odpoveď, a to aj na
žalobcom vznesené námietky priamo na pojednávaní.
10. Napokon správny súd zosumarizoval, že argumentáciu žalobcu obsiahnutú v predmetnej správnej
žalobe nie je možné akceptovať a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa správny súd

mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v odkazovanom rozsudku (rozsudok Správneho
súdu v Košiciach č. k. PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023 - k tomu pozri bod 8. vyššie),
stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenia, správny súd aj v tejto veci -
podľa § 190 SSP - žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
11. Z odkazovaného rozsudku (bod 27.) vyplýva právny názor správneho súdu, podľa ktorého účelom

obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných
a obsahovo nezmenených dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav
veci v pôvodnom konaní a ani preskúmavanie zákonnosti postupu a vecnej správnosti rozhodnutia
vydaného v pôvodnom konaní. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre
ktorý zákon taxatívne (úplným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli

ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.
12. Zdôraznil, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia bolo zamietnutie návrhu na povolenie
obnovy konania, a preto pre jeho vydanie boli relevantné len tie otázky, ktoré boli v zmysle § 75 ods.

1 písm. a) a ods. 4 Daňového poriadku podstatné. Keďže žalobca uplatnil návrh na povolenie obnovy
konania s tvrdením, že vyšli najavo nové skutočnosti/dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez jeho zavinenia, správne sa žalovaný zameral
na pravdivosť/opodstatnenosť týchto tvrdení.
13. Čo sa týka námietky nulity rozhodnutia správcu dane táto bola - podľa správneho súdu - nedôvodná,

keď sa tento stotožnil s názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, a teda s tým, ako
sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal. Nulitným rozhodnutím je zdanlivý, ničotný (nulitný) právny
akt, z ktorého nevyplývajú následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím
orgánu verejnej moci, alebo síce áno, ale mimo zákonom mu zverenú právomoc. Preto je neplatný od
samého počiatku (ex tunc) - od jeho vydania, z právneho hľadiska neexistuje a nikoho nezaväzuje.

Uviedol, že v Daňovom poriadku je nulitné rozhodnutie upravené v ustanovení § 64 ods. 2, podľa
ktorého nulitným rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré vydal vecne nepríslušný správca dane; ktorým je
obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný (a)),
bolo vydané omylom inej osobe (b)), nadväzuje na nulitné rozhodnutie (c)). Aj keď v súdenej veci
je na prvostupňovom rozhodnutí na hlavičke rozhodnutia uvedené: „Daňový úrad Prešov, pobočka

Humenné“, z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie Daňového úradu Prešov.
K tomuto súd ešte uviedol, že hoci je v hlavičke popri označení daňového úradu uvedený aj dodatok
„pobočka Humenné" s adresou danej pobočky, uvedené nespochybňuje, že k aplikácii konkrétneho
ustanovenia Daňového poriadku (vydanie rozhodnutia), pristúpil daňový úrad ako oprávnený orgán.
Zákonodarca nepochybne nerozčleňoval daňový úrad pridaním jeho pobočiek navonok, ale smerom

dovnútra.Pretoajpracovnícipobočkydaňovéhoúradu,hocivykonávajúsvojučinnosťnaadreseodlišnej
od adresy sídla daňového úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového úradu. Uvedenie
dodatku „pobočka...“ popri označení daňového úradu v hlavičke rozhodnutia s adresou danej pobočky,
nespochybňuje, že písomnosť vydal daňový úrad ako oprávnený orgán. Túto skutočnosť pritom - podľa
správneho súdu - nespochybňuje ani jedno z ustanovení Daňového poriadku uvedených žalobcom v

žalobeanakoniecnaspochybnenietejtoskutočnostižalobcanepredložilsúdužiadendôkaz,lentotvrdil.
Správny súd mal napokon za to, že táto obrana žalobcu je účelová.
14. Z právneho hľadiska správny súd v odkazovanom rozsudku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) - sp. zn. 1Sžf/100/2016 zo dňa 16.01.2018, kdev bode 13. je uvedené že „ [...] Hoci je v hlavičke napadnutého oznámenia popri označení daňového
úradu uvedený aj dodatok „pobočka Poprad" s adresou Štefánikova 3651/13, 058 01 Poprad, uvedené
nespochybňuje, že k aplikácii ustanovenia § 13 ods. 9 Daňového poriadku pristúpil Daňový úrad Prešov

ako oprávnený orgán, čo, ako aj správne uviedol vo svojom vyjadrení z 28.10.2015 k žalobe (návrhu).
Úvodný text napadnutého oznámenia „Daňový úrad Prešov Vám v zmysle ..." tento záver len potvrdzuje.
Zákonodarca nepochybne nerozčleňoval daňový úrad pridaním jeho pobočiek navonok, ale smerom
dovnútra.Pretoajpracovnícipobočkydaňovéhoúradu,hocivykonávajúsvojučinnosťnaadreseodlišnej
od adresy sídla daňového úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového úradu.“. Správny

súd odkázal aj na bod 14. predmetného rozhodnutia, v ktorom najvyšší súd uviedol, že v ustanovení § 5
ods. 1 zák. č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov[pozn.NajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky-od01.04.2019nahradený
zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov] je vymedzený
priestor, v ktorom daňový úrad vrátane pobočiek daňového úradu a kontaktných miest daňového úradu
vykonáva svoju zákonom vymedzenú pôsobnosť. Správny súd v súvislosti s predmetnou námietkou

potom uzavrel, že citované rozhodnutie najvyššieho súdu podporuje úvahu správneho súdu uvedenú
vyššie v tom, že rozhodnutie nie je nulitné.
15. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, tá taktiež nebola - podľa správneho
súdu - dôvodná. Námietka nedostatočne/nesprávne zisteného skutkového stavu veci bola nekonkrétna,
a preto ju nebolo možné preskúmať. Žalobca poukázal na to, že ak orgány verejnej správy vyzývali

orgány činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, tak vedeli o trestnom stíhaní pána P., ale túto
skutočnosť žalobcovi neoznámili, teda nezisťovali riadne stav veci, čím porušili jeho práva v daňovom
konaní. Správny súd k tomu v odkazovanom rozsudku, že žiadosť na predloženie dokladov súvisela
s podanou písomnou odpoveďou OR PZ v Humennom zo dňa 13. júna 2018, ktorá bola poskytnutá v
administratívnom konaní súvisiacom s daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za

rok 2014. Žalobca neuviedol, aký vplyv malo ním tvrdené porušenie jeho práv v inom daňovom konaní, či
nedostatočne zistený skutkový stav veci v dôsledku neoboznámenia žalobcu s trestným stíhaním pána
P. vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého predmetom bolo zamietnutie návrhu na
obnovu konania v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre jej povolenie v zmysle § 75 ods. 1
písm. a) a § 75 ods. 4 Daňového poriadku. Na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo

možné pre absenciu nevyhnutnej skutkovej a právnej argumentácie dospieť k záveru o nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia.
16. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho
posúdenia veci orgánmi verejnej správy. Dospel k záveru, že žalovaný správne právne posúdil žalobcom
uplatnené skutočnosti v návrhu na povolenie obnovy konania ako skutočnosti, ktoré nie sú novými

skutočnosťami a taktiež aj správne posúdil nedodržanie lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy
konania.
17. Žalobca za novú skutočnosť/dôkaz označil písomnú odpoveď OR PZ v Humennom z 13. júna 2018
(k tomu pozri aj bod 4. tohto rozsudku vyššie), z ktorej odvodzoval aj dodržanie 6-mesačnej subjektívnej
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a ktorú žalovaný logicky a správne vyhodnotil ako podanie

informácie, keď obsahom tejto odpovede bolo podanie informácie o tom, že požadované doklady sú
súčasťouvyšetrovaciehospisu,apretoichnemožnopredložiť.Naviac,prílohoutejtoodpovedebolnávrh
na podanie obžaloby na X. P. zo dňa 15. novembra 2016, ktorá bola ako dôkaz predložená už v rámci
preskúmavaciehokonaniaKrajskéhosúduvPrešovedňa24.novembra2016(poznámkasúdu-konanie
sp. zn. 3S/47/2016).

18. Uvedený návrh na podanie obžaloby však v čase ukončenia kontroly (protokol doručený dňa
27.04.2015 a nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správcu dane dňa 28.11.2015) neexistoval a
vyšiel najavo až po právoplatnosti rozhodnutia správcu dane. Návrhom na podanie obžaloby žalobca
disponoval už dňa 24.11.2016, keď ho predložil na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove vo veci sp.
zn. 3S/47/2016 (k tomu pozri bod 17. vyššie) a - ako je zrejmé z administratívneho spisu - túto skutočnosť

mu oznámilo OR PZ v Humennom oznámením zo dňa 15.11.2016 ako oznamovateľovi trestného činu.
19. Vzhľadom na uvedené, o podaní návrhu na obžalobu X. P. žalobca nepochybne vedel už 24.
novembra2016,kedynávrhnapodanieobžalobypredložilKrajskémusúduvPrešove.Tvrdeniežalobcu,
že sa o podaní obžaloby na X. P. dozvedel až z písomnej odpovede OR PZ v Humennom zo dňa 13.
júna 2018 preto - podľa správneho súdu - nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, a preto nemohlo

obstáť. Keďže touto skutočnosťou disponoval už dňa 24.11.2016 a návrh na povolenie obnovy konania
podal u správcu dane dňa 14.11.2018 - podľa správneho súdu - žalovaný správne ustálil, že vo vzťahu
k tejto skutočnosti neboli splnené podmienky povolenia obnovy konania, nakoľko nebola dodržaná 6-
mesačná subjektívna lehota v zmysle ustanovenia § 76 ods. 4 Daňového poriadku.20. Pokiaľ ide o druhú skutočnosť, ktorá mala byť dôvodom pre obnovu konania (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C 277/14) - podľa správneho súdu - ju vyhodnotil žalovaný správne, keď skonštatoval,
že rozsudok Súdneho dvora EÚ nie je skutkovým zistením, a teda nie je novou skutočnosťou, ktorá by

menila doterajšie skutkové zistenia v pôvodnom konaní, a preto nie je dôvodom na povolenie obnovy
konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. K tomuto správny súd ďalej uviedol, že
rozsudok Súdneho dvora EÚ a právne názory v ňom vyslovené sa týkajú právneho posúdenia veci, ku
ktorého prehodnoteniu obnova konania neslúži. Doplnil tiež, že ani ohľadom tejto skutočnosti nebola
dodržaná subjektívna lehota na povolenie obnovy konania, nakoľko rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

C 277/14 bol publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 14.12.2015. Uzavrel preto, že záver
žalovaného, že žalobca nedodržal ani 6-mesačnú subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu
konania bol správny, pretože bol súladný s obsahom administratívneho spisu.
21. Napokon sa správny súd v odkazovanom rozsudku vyjadril aj k rozhodnutiu najvyššieho súdu - sp.
zn. 1Vs/1/2020, na ktoré žalobca poukazoval na pojednávaní (pozn.: príslušný záver je konštatovaný
vo vzťahu k pojednávaniu vo veci vedenej na Správnom súde v Košiciach - sp. zn. PO-6S/60/2020

zo dňa 14. novembra 2023). Podľa názoru správneho súdu, v uvedenom rozhodnutí veľkého senátu
najvyššieho súdu sa rieši hmotnoprávne posúdenie samotnej veci, teda nároku na priznanie alebo
nepriznanie odpočtu DPH, ktoré má význam pre tie spory, ktoré ešte nie sú skončené. V prejednávanej
veci však orgány verejnej správy, resp. správny súd neriešili priznanie/nepriznanie práva na odpočet
DPH, ale posudzovalo sa, či správne vydal správca dane rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie

obnovy konania, resp. či je toto rozhodnutie zákonné - spolu s rozhodnutím žalovaného vo veci. Z tohto
dôvodu správny súd neprihliadol na predmetné rozhodnutie.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

22. Rozsudok správneho súdu uvedený v bode 1. vyššie napadol včas podanou správnou žalobou
žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Tento ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. f) a g)
SSP, t. j. nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktorý mal mať za následok porušenie práva
sťažovateľa na spravodlivý proces, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho
súdu.

23. Z materiálneho hľadiska namietal najmä to, že ako dôvod na obnovu konania v podanom
návrhu uviedol „hlavne Písomnú odpoveď na výzvu vydanú Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom,
Odborom kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, Nemocničná 1, 066 01 Humenné 1 - č. ČVS:
ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018.“. Doplnil, že tento dôkaz „neexistoval v čase výkonu daňovej
kontroly“ (pozn.: DPH za zdaňovacie obdobie august 2013), ale zároveň uviedol, že svedčí o významnej

skutočnosti, a to, že z predmetného listu orgánu Policajného zboru „je preukázané, že X. P. konal pri
predaji tovaru za spoločnosť AGRODREVO s.r.o.“ (i keď podvodne). Tým má byť - podľa sťažovateľa -
že tovar dodala tá istá spoločnosť, ktorá vystavila aj sporné faktúry (t. j. spoločnosť AGRODREVO s.r.o.).
24. Namietol, že príslušný súd sa nevysporiadal s tým, že dovtedy predložené dôkazy svedčia iba o
dodaní tovaru, ale nový dôkaz - odpoveď OR PZ v Humennom - „preukazuje skutočnosť, že pán P. v tejto

veci konal za dodávateľa AGRODREVO s.r.o.“. Tvrdí, že správny súd iba zopakoval závery žalovaného,
avšak nezaoberal sa jeho námietkami o právnej nesprávnosti týchto záverov. Ako podstatné porušenie
svojich procesných práv majúce za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces potom
sťažovateľ vyhodnotil to, že správny súd sa v napadnutom rozsudku obmedzil len na konštatovanie,
že predchádzajúce podania svedčia iba o uskutočnení plnenia, ale až nový dôkaz preukazuje, že za

spoločnosť dodávateľa reálne konal pán P..
25.Vsúvislostisodkazovanýmrozsudkom(zktoréhovychádzalsprávnysúdajvnapadnutomrozsudku)
poukázalnato,žetentojenepreskúmateľný,pretoževňomsprávnysúdibaprevzaltvrdeniažalovaného
bez toho, aby sa vysporiadal s jeho námietkami. Toto - podľa sťažovateľa - viedlo aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, keď správny súd dospel k opačnej interpretácii právnych predpisov použitých

v tejto veci.
26. V ďalšom sťažovateľ namietal, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu
je aj v nesprávnom vyhodnotení plynutia lehôt v súvislosti s podaným návrhom na obnovu konania.
Uvádza, že prvým momentom, kedy sa dozvedel o tom, že je preukázané, že pán P. konal za dodávateľa
AGRODREVO s.r.o., bolo až doručenie protokolu z daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb (za

rok 2014), v ktorom bola prvýkrát písomná odpoveď na výzvu vydanú OR PZ v Humennom, Odborom
kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, Nemocničná 1, 066 01 Humenné 1 - č. ČVS: ORP-305/2-
VYS-HE-2015 z 13.06.2018, z ktorej „vyplýva, že pán P. reálne vystupoval za spoločnosť AGRODREVO
a tým je preukázané dodanie tovaru práve týmto dodávateľom aj pre našu spoločnosť“. Týmitopodstatnými námietkami sťažovateľa sa pritom správny súd v napadnutom rozsudku nevenoval, a preto
považuje tento rozsudok za nepreskúmateľný. Z tejto nepreskúmateľnosti potom podľa sťažovateľa
vyplýva aj „nesprávne právne posúdenie veci pri otázke dodržania objektívnej lehoty na podanie návrhu

na obnovu konania“.
27. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje sťažovateľ závery správneho súdu o tom, že vo veci
nebola dodržaná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, keď - podľa sťažovateľa -
aj v tom kontexte, že správny súd vo svojom rozhodnutí opomenul, že sťažovateľ sa o skutočnostiach,
na ktorých postavil svoj návrh na obnovu konania, dozvedel až z protokolu z daňovej kontroly (bod 19.

vyššie), t.j. dňa 25.06.2018, a preto sťažovateľ tvrdí, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu
konania dodržaná bola.
28. Podľa sťažovateľa je nesprávnym právnym posúdením aj to, že správny súd sa „snaží neustále
preukazovať moment, kedy sa daňový subjekt dozvedel, že jeho dodávateľom je spoločnosť
AGRODREVO s.r.o.“. Namieta, že podstatným pre posúdenie tejto otázky je iný moment, a to moment,
kedy „sa objavil nový dôkaz svedčiaci o daňovým subjektom tvrdenej skutočnosti, že mu tovar dodal

ním určený konkrétny dodávateľ, spoločnosť AGRODREVO s.r.o.“.
29. Doplnil, že relevantným vo veci je zistenie, že „pán P. pri dodávaní tovaru našej spoločnosti konal
priamo za spoločnosť AGRODREVO s.r.o.“, pričom toto vyplýva z listu orgánu Policajného zboru
zo dňa 13.06.2018. Z tohto dôvodu potom namietal ako nesprávne práve posúdenie veci zo strany
správneho súdu to, že tento plynutie subjektívnej lehoty (a teda aj záver o jej uplynutí) viazal na to, že

o skutočnostiach uvedených v liste orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018 vedel sťažovateľ „už
24.11.2016 na pojednávaní na Krajskom súd v Prešove“.
30. Za svojvoľné a nevychádzajúce zo skutkového stavu označil sťažovateľ závery správneho súdu
o tom, že tento o trestnom stíhaní pána P. vedel a že z informácií týkajúcich sa tohto stíhania sa už
nepochybne dozvedel aj to, že pán P. neoprávnene podnikal, ako aj to, že v prípravnom konaní bolo

preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi sťažovateľom a AGRODREVO s.r.o. došlo. Naopak,
sťažovateľtvrdí,žeažvlisteorgánuPolicajnéhozboruzodňa13.06.2018sa„prvýkrátvysloveneuvádza
rozhodujúca skutočnosť, dôkaz, ktorý potreboval žalobca, a to, konštatovanie, že je preukázané, že X.
P. konal pri predaji tovaru za spoločnosť AGRODREVO s.r.o.“.
31. Z uvedeného dôvodu je právne posúdenie správneho súdu, v ktorom tvrdí, že žalobca mal podať

návrh na obnovu konania už v roku 2016, nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré je v rozpore so
skutkovým stavom. Takýto výklad správneho súdu považuje sťažovateľ za svojvoľný a arbitrárny, keď
už Krajský súd v Prešove skonštatoval, že písomnosť z 15.11.2016 takýmto dôkazom nie je.
32. Za nesprávne právne posúdenie považuje sťažovateľ aj to, že správny súd vôbec nehodnotil to, že
dôvodom pre obnovu konania je skutočnosť, ktorá existovala už v čase vyrubovacieho konania, avšak

ktorú sťažovateľ nevedel preukázať skôr pre neexistenciu predmetného dôkazu (list orgánu Policajného
zboru z roku 2018).
33. Napokon sťažovateľ správnemu súdu vytýka, že odobril pochybenie orgánov verejnej správy, keď
v rámci jeho veci v prvom stupni konala pobočka správcu dane, čo vyplýva zo záhlavia rozhodnutia.
Naopak, nikde v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza zákonné označenie (názov a sídlo) vecne

kompetentného orgánu v tejto veci, t. j. správcu dane. Poukázal na náležitosti rozhodnutia tak, ako
sú uvedené v § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, keď v okolnostiach súdenej veci má za
preukázané, že prvostupňové rozhodnutie vydala pobočka správcu dane, ktorá však nemá právnu
subjektivitu, a preto ani vecnú kompetenciu vydávať rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie - vzhľadom
na uvedené - považuje za „nezmyselný akt“, ktorý je z tohto dôvodu nulitný. Správnemu súdu vytýka, že

tento príslušnú námietku vyhodnotil zmätočne, keď sa zameral na miestnu nepríslušnosť, pričom toto
sťažovateľ vôbec nenamietal. Záver správneho súdu o tom, že vo veci nekonala pobočka, ale správca
dane, považuje za „zakrývanie“ nezákonnosti a svojvôle finančných orgánov správnym súdom. K
tomutonaviacskonštatoval,ževprvostupňovomrozhodnutísanenachádzaoznačeniesídlapríslušného
správcu dane (Daňový úrad Prešov) hoci ide o podstatnú náležitosť podľa § 63 ods. 3 Daňového

poriadku. Pobočka správcu navonok samostatne nekoná, neexistuje, a teda nemá žiadnu právnu
subjektivitu.Doplnil,žejehonámietkaspočívalaprávevtom,žežiadnyzákonpobočkenedovoľujekonať
a rozhodovať o právach daňových subjektov, to môže len správca dane, ktorým nemôže byť pobočka.
Vzhľadomnato,žepobočkasprávcudanevuvedenejvecikonalaakosamostatnýorgánverejnejsprávy,
označuje svoje rozhodnutia svojím sídlom a úradnou pečiatkou, ide o nezákonné a svojvoľné konanie zo

strany tohto orgánu. Z týchto dôvodov potom aj posúdenie tejto právnej otázky správnym súdom označil
sťažovateľ za nesprávne.
34.Vzáveresvojejkasačnejsťažnostipoukázalnarozhodnutianajvyššiehosúdu-sp.zn.1Sžfk/51/2017
(zo dňa 18.05.2021) a sp. zn. 1Vs/1/2020 (zo dňa 18.05.2021), keď príslušnými rozhodnutiamiboli zrušené rozhodnutia vydané v iných konaniach týkajúcich sa toho istého dodávateľa (i keď
v súvislosti s obchodovaním s iným odberateľom, ktorého sťažovateľ v kasačnej sťažnosti označil
ako SUNDERMANN, s.r.o.). Doplnil, že po zrušení rozhodnutí finančných orgánov bol spoločnosti

SUNDERMANN s.r.o. už aj reálne vyplatený nadmerný odpočet, ktorý vznikol odpočítaním dane za
nákupy tovaru od spoločnosti AGRODREVO s.r.o.
35. Sťažovateľ má za to, že rozhodnutia finančných orgánov v jeho veci boli nesprávne a nespravodlivé,
keď mu nebola poskytnutá ochrana práv na „elementárnu spravodlivosť“. Doplnil, že správny súd
napadnutým rozsudkom poskytol ochranu iba orgánom verejnej moci, ktoré zjavne konali nesprávne a

nespravodlivo, resp. naopak - neposkytli ochranu jeho základným ústavným právam.
36. Navrhol tiež, aby si Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priložil k veci „zápisnice a nahrávky
pojednávania k tejto veci“, keď na pojednávaní dňa 26.03.2024 boli uvedené ďalšie skutočnosti, ako aj
odpovede na otázky členov senátu, ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozsudku a „nijako sa s nimi
nevysporiadal ani kasačný súd“.
37. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností sťažovateľ Najvyššiemu správnemu súdu

Slovenskej republiky navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil (z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a
g) SSP) a aby vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu bola priznaná
náhrada trov konania.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

38. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa podaním č. 102008548/2024 zo dňa 12.07.2024 vyjadril žalovaný.
39. Poukázal na to, že kasačné body sa v podstatnej miere zhodujú s námietkami, ktoré sťažovateľ
prezentoval aj v rámci konania pred správnymi orgánmi, resp. so žalobnými bodmi, s ktorými sa správny
súd vysporiadal.

40. Vo vyjadrení žalovaný osobitne brojí proti záverom sťažovateľa, ktorý tvrdí, že dokumenty, ktoré mal
skôr k dispozícii, svedčia iba o dodaní tovaru, kým odpoveď orgánu Policajného zboru z roku 2018 má už
preukazovať skutočnosť, že p. P. konal v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. Doplnil, že z kasačnej
sťažnosti vyplýva, že hlavným dôvodom pre podanie návrhu na obnovu konania bola práve písomnosť
orgánu Policajného zboru z roku 2018.

41. Podľa žalovaného je však odpoveď orgánu Policajného zboru z 13.06.2018 možné považovať len
za informáciu o tom, že písomnosti požadované správcom dane nie je možné predložiť z dôvodu, že
sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ako celku. Žalovaný so sťažovateľom nesúhlasí, že z tohto listu má
vyplývať „nová“ skutočnosť, t. j. že by tento list orgán Policajného zboru potvrdzoval, príp. že by išlo o
rozhodnutie preukazujúce, že p. P. konal - v rámci sporných obchodov - za spoločnosť AGRODREVO

s. r. o.
42. Tvrdenie žalobcu v tomto smere vyvracia samotný obsah podania zo dňa 15.11.2016, z ktorého
vyplýva, že trestná vec proti obvinenému X. P. za trestný čin neoprávneného podnikania (medzi
spoločnosťouBEKYs.r.o.aspoločnosťouAGRODREVOs.r.o.)bolapredloženásnávrhomnapodanie
obžaloby na Okresnú prokuratúru v Humennom. Túto informáciu vyjadrenie orgánu Policajného zboru z

13.06.2018 len potvrdzuje. Z tohto dôvodu sa potom žalovaný nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že
o návrhu na podanie trestného oznámenia sa sťažovateľ dozvedel až z listu 13.06.2018.
43. V tejto súvislosti tiež doplnil, že predmetný list orgánu Policajného zboru nie je dôkazom o
definitívnom ukončení veci, ktorý by preukazoval, že X. P. konal pri predaji tovaru za spoločnosť
AGRODREVO s. r. o. Namietol, že podmienky trestnej zodpovednosti sú odlišné od podmienok pre

uplatnenie práva na odpočet DPH, a teda takýto dôkaz nemá vplyv na skutočnosti zistené v priebehu
daňového konania.
44. Z uvedených dôvodov žalovaný trvá aj na tom, že návrh na obnovu konania bol podaný po lehote,
a preto považuje napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za správne.
45. Podľa názoru žalovaného je nedôvodná aj námietka sťažovateľa, ktorou tento napádal závery

správneho súdu o tom, že nedošlo k takému pochybeniu v súvislosti s vydaním prvostupňového
rozhodnutia, ktoré by predstavovalo nezákonnosť vyvolávajúcu potrebu zrušenia predmetného
rozhodnutia (pozn.: námietka nulity prvostupňového rozhodnutia). Odkázal pritom na § 5 zákona č.
35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej na § 7 ods. 1 a § 64
ods. 2 písm. a) Daňového poriadku.

46. V závere svojho vyjadrenia napokon žalovaný poukázal na to, že rozsudok najvyššieho súdu vo
veci sp. zn. 1Vs/1/2020 sa týka meritórnej stránky vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty, kým
rozhodnutia orgánov verejnej správy (v predmete tohto konania) sa týkajú rozhodovania príslušných
orgánov o návrhu sťažovateľa na obnovu konania (pozn.: podľa Daňového poriadku).47. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby kasačnú sťažnosť žalobcu proti napadnutému
rozsudku správneho súdu kasačný súd ako nedôvodnú zamietol.

IV. Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

48. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
v postavení kasačného súdu preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
49. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Pred rozhodnutím vo veci si k spisu v tejto veci pripojil súdny
spis vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 2Sfk/6/2024, v ktorom je predmetom kasačného konania
odkazovaný rozsudok (Správny súd v Košiciach, sp. zn. PO-6S/60/2020).

50. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že
podané kasačné sťažnosti smerujú proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas.
51. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačných sťažností, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava
52. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným
rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho
konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a

nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
53. Podľa § 75 ods. 3 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý

vo veci rozhodol v prvom stupni.
54. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.
Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

55. Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku, v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa
odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.
56. Podľa § 75 ods. 6 Daňového poriadku, ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania
nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.
57. Podľa § 76 ods. 1 Daňového poriadku, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak

sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.
58. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie
a) ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné
rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný.
59. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon

alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej
osoby jej sídlom.
60.Podľa§5ods.1zákonač.35/2019Z.z.ofinančnejspráveaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,
daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis
neustanovuje inak

61. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu
a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu
zriaďuje a zrušuje prezident.

V. Právne posúdenie veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

62. Skôr ako kasačný súd pristúpi k odôvodneniu svojho rozsudku, poukazuje na to, že odkaz
sťažovateľa na rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2020, resp. sp. zn. 1Sžfk/51/2017je pre účely tohto konania irelevantný. Ako to sťažovateľovi ozrejmil už správny súd v odkazovanom
rozsudku (konkrétne v bode 46. rozsudku sp. zn. PO-6S/60/2020), rozhodnutie najvyššieho súdu, na
ktoré sa žalobca odvoláva aj v kasačnej sťažnosti, upravuje otázky týkajúce sa práva na odpočet

DPH, neposkytuje odpoveď na právne otázky prezentované sťažovateľom v súvislosti s rozhodnutím
orgánov verejnej správy ohľadom obnovy konania podľa Daňového poriadku (čo je predmetom tohto
konania). V tomto zmysle je bez relevancie, že hmotnoprávny základ rozhodnutia sa viaže na spoločnosť
AGRODREVO s. r. o., príp. na obchodovanie tejto spoločnosti so spoločnosťou SUNDERMANN s. r. o.
Relevantným je to, že kým v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov

verejnej správy v súvislosti s tým, že sťažovateľov návrh na obnovu konania zamietli, rozhodnutia
najvyššieho súdu, na ktoré sťažovateľ poukazuje, sa týkajú merita veci (odpočtu DPH).
63. Obdobne, kasačný súd sa nemohol vecne venovať ani všeobecnej kasačnej námietke obsiahnutej
na str. 10 (posledný odsek) kasačnej sťažnosti, keď sťažovateľ poukázal na to, že správny súd sa
nevysporiadal s niektorými jeho námietkami prezentovanými na ústnom pojednávaní dňa 26.03.2024.
Úlohou najvyššieho správneho súdu nie je v kasačnom konaní vlastnou činnosťou vyhľadávať, ako

argumentoval sťažovateľ na ústnom pojednávaní (na správnom súde), čo z toho bolo podstatné
a k čomu správny súd v napadnutom rozsudku zaujal stanovisko, resp. k čomu z - na ústnom
pojednávaní prezentovaných úvah - sa správny súd vyjadril, príp. nevyjadril. V tomto zmysle bol potom
zo strany sťažovateľa formulovaný abstraktný kasačný bod, ktorý sám osebe nevykazuje potrebnú mieru
konkrétnosti na to, aby sa mu kasačný súd mohol v merite venovať. Uvedené - na strane druhej -

nezbavuje kasačný súd povinnosti venovať sa tým nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konkrétne namietol a kvalifikovane vytkol ako nedostatok
napadnutého rozsudku, k čomu kasačný súd pristúpi v ďalších bodoch tohto odôvodnenia. Pre úplnosť
je však v tejto súvislosti zároveň potrebné uviesť, že správne súdne konanie sa (až na určité výnimky,
medzi ktoré konanie v tejto veci nepatrí) riadi tzv. koncentračnou zásadou, a preto je primárne relevantná

právna argumentácia účastníka konania obsiahnutá už v samotnej správnej žalobe, keď žalobné body,
ako ani rozsah žaloby sa po uplynutí zákonnej lehoty určenej na realizáciu tohto úkonu meniť/rozširovať
nemôžu (k tomu pozri § 183 SSP - „Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o
ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.“). Prípadná
nová argumentácia prezentovaná v rámci ústneho pojednávania na správnom súde (ak nebola zároveň

obsiahnutá už v správnej žalobe), je potom bez relevancie.
64. K riadne vzneseným námietkam sťažovateľa kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že k tomu,
aby bolo možné uskutočniť nové daňové konanie (podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku), musí
byť kumulatívne splnených niekoľko podmienok, a to, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci museli
vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a

nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.
65. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti sám namietol, že „hlavným“ dôkazom, o ktorý oprel svoju
požiadavku o nové konanie vo veci, bol list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018. Vec, ku ktorej
sa viazal návrh sťažovateľa na nové konanie, pritom bola právoplatne skončená dňa 18.11.2015 (k tomu
pozri bod 3. tohto rozsudku vyššie). Z uvedeného je potom zrejmé, že predmetný list orgánu Policajného

zboru v čase pred právoplatným skončením konania vo veci samej ešte ani neexistoval, a preto nemôže
ísť o dôkaz, pri ktorom by mohla byť splnená podmienka, že ide o dôkaz - listinu, ktorá „vyšla najavo“
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a ktorú účastník konania nemohol uplatniť v pôvodnom
konaní nie z vlastnej viny (§ 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku).
66. Účelom obnovy konania je „otvoriť“ už právoplatne skončené daňové konanie, ak sa v ňom

neprihliadalo na už vtedy existujúce podstatné dôkazy (a to nie z dôvodov v osobe účastníka konania),
nie „otvárať“ právoplatne skončené konania, ak po skončení príslušných konaní vznikne nový dôkaz.
67. Otázka, čo sa považuje za novú skutočnosť alebo dôkaz v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku bola riešená napr. aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžfk/4/2016 z 23.
novembra2017,ktorýzdôvodujehopublikácievZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdov

Slovenskej republiky 1/2019 pod číslom 3 predstavuje rozhodnutie zásadného právneho významu a
ustálenú rozhodovaciu prax aj najvyššieho správneho súdu (uznesenie sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 z 24.
novembra 2021, body 20. a 21.). Jeho právna veta znie : „Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa
rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec,
pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť, avšak je podstatné,

že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia
správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti by mohol správny orgán prihliadať.“.
68. Aj vo veci sp. zn. 5Sfk/124/2022 najvyšší správny súd potvrdil, že „Vychádzajúc z vyššie citovanej
právnej vety, zásadným pre určenie, či nová skutočnosť alebo dôkaz predstavuje dôvod na obnovukonania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je časové hľadisko, konkrétne,
okamih do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu.“.
69. Z uvedeného potom vyplýva, že ak novým dôkazom vo veci mal byť list orgánu Policajného zboru

označený ako „Vec: Obv. X. P. - odpoveď na výzvu“ zo dňa 13.6.2018 (čo sťažovateľ tvrdí), o ktorom
sa mal sťažovateľ dozvedieť až v rámci jeho daňovej kontroly na dani z príjmu za rok 2014 (ako to sám
uvádza), tento dôkaz - ak by aj išlo naozaj o skutočnosť, resp. dôkaz relevantný pre účely § 74 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku - vznikol až po právoplatnom skončení pôvodného daňového konania a
ako taký by potom ani nemohol byť relevantný pre obnovu konania.

70. I keď to pre rozhodnutie kasačného súdu vo veci nebolo relevantné, najvyšší správny súd prisvedčil
tvrdeniu sťažovateľa, že informáciu o tom, že p. X. P. mal neoprávnene podnikať tým, že „vystupoval
ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o.“, sa tento nedozvedel z listu OR PZ v
Humennom zo dňa 15.11.2016, ale až z listu tohto orgánu zo dňa 13.06.2018. V skoršom liste zo dňa
15.11.2016 OR PZ v Humennom sťažovateľa len informovalo, že bol podaný návrh na podanie obžaloby,
resp. že v prípravnom konaní bolo „preukázané, že zdaniteľným plneniam medzi spoločnosťou BEKY,

a.s. a spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. skutočne došlo, čím tak obvineným boli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie [...]“. Kasačný súd nemal za
preukázané, že by sťažovateľovi spolu s listom OR PZ v Humennom zo dňa 15.11.2016 bol doručený
aj samotný návrh na podanie obžaloby.
71. Vychádzajúc z uvedeného sa potom kasačný súd nestotožnil s parciálnym záverom správneho

súdu uvedeným v bode 43. odkazovaného rozsudku, kde tento uviedol, že sťažovateľovi subjektívna
lehota (6 mesiacov na podanie návrhu na obnovu konania) už uplynula („Tvrdenie žalobcu, že sa o
podaní obžaloby na X. P. dozvedel až z písomnej odpovede OR PZ Humenné zo dňa 13.08.2018
preto nezodpovedá zistenému skutkovému stavu [...] Keďže touto skutočnosťou disponoval už dňa
24.11.2016...“ (poznámka kasačného súdu - vtedy mal príslušnú informáciu použiť v súdnom konaní

vedenom na Krajskom súde v Prešove v konaní sp. zn. 3S/47/2016).
72.Aktotižsťažovateľnamietal,ženovouskutočnosťoumábyťzistenieorgánuPolicajnéhozboruotom,
že pán P. v rozpore so zákonom „vystupoval ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO
s.r.o.“, toto nie je to isté ako mať vedomosť o tom, že bol podaný návrh na vznesenie obžaloby (o čom
už sťažovateľ dňa 24.11.2016 nepochybne vedel, keď túto informáciu použil v inom súdnom konaní).

73. Inými slovami povedané, to, že sťažovateľ už dňa 24.11.2016 vedel, že bol podaný návrh na
podanie obžaloby neznamená, že mu boli známe napr. skutkové okolnosti, na ktorých bol tento návrh
koncipovaný, resp. že mal vedomosť o tom, že relevantnou skutkovou okolnosťou bolo to, že p. P. konal
v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o., čo použil v návrhu na obnovu konania ako rozhodujúcu novú
skutočnosť.

74. Z vyššie uvedených dôvodov je preto nesprávny záver správneho súdu, že sťažovateľovi uplynula
subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, keďže mať informáciu o tom, že bol podaný
návrh na obžalobu a mať vedomosť o skutkových zisteniach orgánov činných v trestnom konaní
týkajúcich sa skutku, za ktorý bol návrh podaný, nie je možné stotožňovať. Len pre úplnosť je potrebné
dodať, že ak by sťažovateľovi bol návrh na podanie obžaloby zo dňa 15.11.2016 doručený kedykoľvek

pred tým ako sa s týmto oboznámil v rámci daňovej kontroly na dani z príjmu za rok 2014, subjektívna
lehota na podanie návrhu by mu na tomto základe začala plynúť od tohto skoršieho dátumu (a to
bez ohľadu na to, či je tento návrh spôsobilým dôkazom pre nové konanie z meritórneho hľadiska),
keďže priamo v tomto návrhu je uvedené, že skutkovo sa p. P. protiprávneho konania mal dopustiť
tým, že „neoprávnene podnikal tak, že vystupoval ako osoba konajúca v menej obchodnej spoločnosti

AGRODREVO s.r.o.“, čo fakticky zodpovedá vymedzeniu uvedenému v liste OR PZ v Humennom zo
dňa 13.06.2018.
75. Ako je však už uvedené vyššie, kasačný súd v tomto konaní nemal preukázané, že by bol
sťažovateľovi spolu s listom OR PZ v Humennom zo dňa 24.11.2016 doručený aj samotný návrh na
podanieobžaloby,keďtotonevyplývatakzvlastnéhotextupredmetnéholistu,akoanizinýchformálnych

častí listu (napr. vymedzenie počtu prílohu tohto listu a pod.), a preto formuloval záver uvedený v bode
74. tohto rozsudku.
76. Naviac, ani zo samotného rozsudku Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 3S/47/2015) zo dňa
24.11.2016 nevyplýva, že by sťažovateľ v daný deň mal vedomosť o tom, že p. P. sa trestného činu
mal dopustiť tým, že „vystupoval ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o.“. Z bodu

61. predmetného rozsudku vyplýva len to, že súdu bol poskytnutý list OR PZ v Humennom zo dňa
15.11.2016, nie však to, že by sťažovateľ v danom čase disponoval aj samotným návrhom na podanie
obžaloby, resp. to, že by mal vedomosť o tom, že sťažovateľ mal v rozpore so zákonom konať za
spoločnosť AGREDREVO s.r.o.77. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie v bodoch 70. až 76., v zhode so žalovaným, kasačný
súd dopĺňa, že samotný list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018, ktorý sťažovateľ označil ako
„hlavný“ dôkaz pre obnovu konania, nie je v skutočnosti dôkazom toho, že X. P. v rámci príslušných

obchodov so spoločnosťou BEKY a.s. naozaj konal v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. (ako je
to uvedené v návrhu na podanie obžaloby, príp. v liste orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018).
Uvedenálistinajeúradnýmpotvrdenímtoho(vovzťahuksprávcovidane),ženávrhnapodanieobžaloby
bol podaný, na akom skutkovom, resp. právnom základe sa tak stalo a že žiadosti správcu dane o
poskytnutie súvisiacich podkladov nie je možné vyhovieť, keďže tieto sa nachádzajú na príslušnom súde

pre účely trestného konania.
78. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu (v spojení s odkazovaným rozsudkom vo veci sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14.
novembra 2023) je vo všetkých otázkach - v rozsahu v kasačnej sťažnosti riadne vytknutých nedostatkov
-primeraneodôvodnený,resp.žeparciálnynedostatokidentifikovanývyššievtomtorozsudkunedopadá
na správnosť výroku kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu.

79. Tu potom najvyšší správny súd opätovne sumarizuje, že ak novým dôkazom vo veci mal byť podľa
sťažovateľa „hlavne“ list orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018 adresovaný správcovi dane v
rámci daňovej kontroly sťažovateľa (daň z príjmu za rok 2014), nemôže ísť o dôkaz podľa § 74 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku, keďže tento vznikol až po právoplatnom skončení pôvodného daňového
konania vo veci (DPH - august 2013). Už len táto skutočnosť (prihliadajúc aj na rozhodovaciu prax

uvedenú vyššie) vylučuje, aby mohla byť predmetná listina základom pre obnovu konania.
80. Táto listina ako dôkaz by totiž nemohla byť dôkazom pre obnovu konania už len preto, že vznikla
po právoplatnom skončení pôvodného vyrubovacieho konania, pričom samotný list orgánu Policajného
zboru (13.06.2018) naviac ani nie je ani dôkazom toho, že X. P. za spoločnosť AGRODREVO s.r.o.
so spoločnosťou BEKY a.s. naozaj konal. Jedná sa „iba“ o podozrenie (predpoklad) orgánu činného v

trestnom konaní, o ktorom je potrebné, aby bolo právoplatne rozhodnuté súdom.
81. Aj keby potom kasačný súd akceptoval tvrdenie sťažovateľa, že o tom, že p. P. konal v mene
AGRODREVO, s.r.o. sa dozvedel až v rámci oboznamovania sa s podkladmi z jeho daňovej kontroly na
dani z príjmu za rok 2014 (nie v novembri 2016), a preto by sa subjektívna lehota na podanie návrhu
na obnovu konania mala počítať až od tohto okamihu, toto vo veci nie je právne relevantné, a to práve

z vyššie uvedených dôvodov.
82. Ak v kontexte tejto námietky sťažovateľ brojil proti tomu, že správny súd v zásade nepochopil, že
relevantnou skutočnosťou pre obnovu konania je to, že p. P. konal za AGRODREVO s.r.o. (a nie to, že
bol podaný návrh na podanie obžaloby), pričom toto jeho konanie v mene spoločnosti AGRODREVO,
s.r.o. malo byť len „dodatočne dokázané“ listom orgánu Policajného zboru zo dňa 13.06.2018, táto

argumentácia sťažovateľa je pre účely obnovy konania opäť irelevantná. Ustanovenie § 74 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku totiž jasne viaže požiadavku pre nové konanie na to, že musí vyjsť najavo nová
skutočnosť alebo dôkaz, ktorý musel mať podstatný vplyv na vec, a ktorý nemohol byť uplatnený - v
pôvodnom konaní - z dôvodov mimo účastníka konania. Dôkaz v tejto veci „nevyšiel najavo“ dodatočne,
ale „vznikol“ dodatočne (ak by teda aj príslušný list orgánu Policajného zboru bol dôkazom), čo však

podľa kasačného súdu nie je, a preto príslušná listina nemôže byť dôkazom pre účely obnovy konania.
Tu je potom (aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) nesprávny právny názor
sťažovateľa, že dôležité je, kedy „sa objavil nový dôkaz“ (str. 5, resp. str. 7 - posledný odsek). Dôležitým
vo veci nie je len to, kedy vyšiel najavo dôkaz, ale to, či tento existoval už v čase pôvodného konania
(čo v tomto prípade splnené nebolo).

83. Tu kasačný súd pre úplnosť dopĺňa, že daňovoprávna úprava obsahuje iné právne nástroje, ktoré
je možné v takýchto prípadoch (pri dodržaní zákonných podmienok) uplatniť, a to je primárne podanie
dodatočného daňového priznania k rozhodnému zdaňovaciu obdobiu (§ 16 Daňového poriadku -
„Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie“, osobitne § 16 ods. 2 a ods. 8 Daňového
poriadku). Práve tento inštitút je použiteľný v prípadoch, kedy nový dôkaz „vznikne“ po právoplatnom

skončení daňového konania. Situácia obnovy konania je však iná v tom, že v prípade obnovy konania je
relevantné,žeprávnymzákladomprenovékonaniejedôkaz,ktorýmuselexistovaťužvčasepôvodného
daňového konania a „iba“ vyšiel najavo po jeho právoplatnom skončení. Toto však nezodpovedá
skutkovým okolnostiam súdenej veci.
84. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa potom najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami

sťažovateľa obsiahnutými v kasačnej sťažnosti v tom zmysle, že list orgánu Policajného zboru zo dňa
13.06.2018 (vrátane návrhu na podanie obžaloby zo dňa 15.11.2016, ktorý bol jeho prílohou) je novým
dôkazom vo veci pre účely obnovy konania podľa § 74 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Tak list
zo dňa 13.06.2018, ako aj samotný návrh na podanie obžaloby „vznikli“ po právoplatnom skončenívyrubovacieho konania vo veci samej (15.11.2015). Toto bez ďalšieho bráni tomu, aby na tieto listiny bolo
možné nahliadať ako na nové dôkazy pre účely obnovy konania podľa Daňového poriadku. Dodatočne
kasačný súd uvádza, že nielenže tieto listiny „vznikli“ po právoplatnom skončení vyrubovacieho konania,

ale nejedná sa ani o „dôkazy“ meritórne relevantné, keďže upovedomenie orgánu Policajného zboru o
tom, že bol podaný návrh na podanie obžaloby, nie je dôkazom toho, že obvinený určitým spôsobom
konal a už vôbec nie dôkazom o jeho vine a spôsobe spáchania trestného činu (ak ho spáchal).
85. V kasačnej sťažnosti ďalej sťažovateľ namietal nesprávne vyhodnotenie nulity prvostupňového
rozhodnutia. Poukázal na to, že skutočnosť, že vo veci konala a rozhodovala pobočka správcu dane,

nie je formálnou vadou konania. V podstate sa má jednať o vážne pochybenie v tom zmysle, že konal a
rozhodoval orgán, ktorý konať a rozhodovať nemal, keďže nemá právnu subjektivitu, a teda ani vecnú
kompetenciu vydávať rozhodnutia. Na strane druhej, prvostupňové rozhodnutie neobsahuje označenie
sídla správcu dane.
86. V súvislosti s týmto kasačným bodom poukazuje najvyšší správny súd na to, že sa s ním
(ako so žalobnou námietkou) dostatočne vysporiadal správny súd v odkazovanom rozsudku (sp. zn.

PO-6S/60/2020 zo dňa 14. novembra 2023) - k tomu pozri aj bod 14. tohto rozsudku vyššie.
87. Sťažovateľ v podstate zopakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby, vyslovil nesúhlas s
právnym názorom správneho súdu, avšak v skutočnosti žiadnu konkurujúcu právnu interpretáciu k
záverom správneho súdu k predmetnej otázke neposkytuje. Správny súd v napadnutom rozsudku
jednoznačne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu (sp. zn. 1Sžf/100/2016), kde tento nepovažoval

za nezákonnosť rozhodnutia to, že v záhlaví rozhodnutia bol ako konajúci orgán uvedená pobočka
správcudane,keďprihliadalnato,žezvlastnéhotextu,akoajzďalšíchformálnychatribútovrozhodnutia
vyplýva, že je potrebné považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie správcu dane.
88. V súdenej veci sám sťažovateľ uznáva, že „jeho“ správcom dane je Daňový úrad Prešov. Ako
nezákonnosť rozhodnutia vníma to, že v záhlaví rozhodnutia je uvedený Daňový úrad Prešov, pobočka

Humenné, Štefánikova 18, 066 39 Humenné. Má za to, že k tomu, aby bolo rozhodnutie zákonné, malo
v ňom byť uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov. Tvrdí, že ak
konala pobočka, konal nepríslušný orgán.
89. Odhliadnuc od právnej argumentácie správneho súdu, ktorú kasačný súd považuje za správnu, a
ktorú zhrnul v bode 14. tohto rozsudku, je potrebné poukázať na to, že úvodná časť prvostupňového

rozhodnutia obsahuje špecifikáciu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal ako „Daňový úrad Prešov“. Obdobne,
aj vo výrokovej časti je uvedené, že návrh sťažovateľa na o povolenie obnovy konania zamietol
prvostupňovým rozhodnutím „Daňový úrad Prešov“. Na konci rozhodnutia sa nachádza úradný odtlačok
pečiatky Daňového úradu Prešov (bez špecifikácie pobočky) a rozhodnutie je podpísané Ing. Miroslavou
Čekanovou, ktorá v čase vydania rozhodnutia zastávala funkciu „námestník riaditeľa daňového úradu“.

Dokonca aj z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že toto je formulované na úrovni daňového úradu (napr.
str. 6, predposledný odsek prvostupňového rozhodnutia: „V súlade s vyššie uvedeným, Daňový úrad
Prešov konštatuje...“).
90. Kasačný súd naviac poukazuje aj na zamietajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.
k. 24S/111/2016-41 z 20. júla 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 24S/111/2016-73 zo dňa 12.

marca 2018), ktorý prešiel kasačným prieskumom so zamietajúcim výrokom (sp. zn. 10Sžfk/25/2018
zo dňa 30.01.2019), z ktorého vyplýva, že „[...] Podstatné však podľa krajského súdu je, že žalobná
námietka, podľa ktorej prvostupňové rozhodnutie vydala organizačná zložka správcu dane Daňového
úradu Banská Bystrica, a to pobočka Zvolen, nemá oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí.
Prvostupňové rozhodnutia sú na hlavičkovom papieri organizačnej zložky Daňového úradu Banská

Bystrica,pobočkaZvolen.Samotnérozhodnutiealejeoznačenénadpisom„Rozhodnutie“azanadpisom
v súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku pokračuje záhlavie rozhodnutia označením orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Banská Bystrica na základe zákona č. 330/2011 Z. z. [...] vydáva
rozhodnutie:“, ďalej pokračuje výrok „Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti
na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určuje platiteľovi dane z pridanej

hodnoty [...].“. Rozhodnutia sú opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Banská Bystrica
so štátnym znakom. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane Daňový
úrad Banská Bystrica, preto nemohli obstáť námietky týkajúce sa nedostatku vecnej príslušnosti správcu
dane.“.
91. Vyhotovenie prvostupňového rozhodnutia v súdenej veci je pritom analogické skutkovým

okolnostiam uvedeným v súdnych rozhodnutiach špecifikovaných v bode 14. tohto rozsudku, resp. v
bode 90. tohto rozsudku.92. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo veci konal orgán, o ktorom sám žalovaný uviedol, že bol príslušný
na konanie (Daňový úrad Prešov). Dodatočná špecifikácia „pobočka Humenné“ a uvedenie adresy
predmetnej pobočky žiadnym spôsobom nedopadá na zákonnosť uvedeného rozhodnutia.

93. Sťažovateľ uvádza, že podľa § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku musí rozhodnutie obsahovať
„označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal“. Zároveň však sám pod pojem „označenie orgánu“
subsumoval akoby zákonnú požiadavku vymedzenia sídla správcu dane. Takúto náležitosť však zákon
v ustanovení § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku výslovne neurčuje. Naopak, ustanovenie § 63
ods. 3 písm. c) Daňového poriadku explicitne určuje, že u účastníka konania, ktorým je právnická osoba,

sa uvedie aj jej sídlo. I keď kasačný súd nerozporuje, že adresa správcu dane je bežnou náležitosťou
rozhodnutí správcu dane, zákonná požiadavka vo vzťahu k jeho špecifikácia je iba v rozsahu „označenie
správcu dane“. Ak by preto aj kasačný súd akceptoval výklad sťažovateľa, že aj uvedenie adresy je
zákonnou náležitosťou rozhodnutia (čo však zákon výslovne neurčuje), v okolnostiach súdenej veci by
nepochybne išlo o formálnu vadu, pre ktorú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy nemajú
byť zrušované (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - 4Sž/98-102/02

zo dňa 17. decembra 2002 „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili
formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“, podobne
napr. 10Sžp/16/2013 zo dňa 28. mája 2014 a iné).
94. Tu kasačný súd naviac v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/100/2016 (bod 14.
tohto rozsudku) poukazuje na to, že v čase, kedy bol vyslovený príslušný právny názor, organizáciu

orgánovštátnejsprávynapríslušnomúsekuupravovalzákonč.479/2009Z.z.oorgánochštátnejsprávy
v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 3
určoval, že „(3) Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na
návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu;
pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií

Slovenskej republiky. [...]“. Rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto
súdnom konaní, boli vydané počas účinnosti novej právnej úpravy organizácie orgánov finančnej správy,
keď zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení
§ 5 ods. 6 určuje, že „(6) Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky
daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa

daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.“. Ani v pozitívnoprávnej úprave teda nedošlo k žiadnej
takej vecnej zmene, ktorá by sama osebe negovala závery najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí vo
veci sp. zn. 1Sžf/100/2016, a preto ani kasačný súd konajúci v tejto veci nevidel dôvod, aby sa od týchto
záverov najvyššieho súdu odklonil.
95. V podmienkach súdenej veci má teda kasačný súd za preukázané, že vo veci konal orgán verejnej

správy, ktorý bol príslušný na konanie a rozhodovanie. Naviac, ak by špecifikácia pobočky v záhlaví
rozhodnutia (a naopak neuvedenie adresy správcu dane) malo predstavovať vadu rozhodnutia, ide o
formálnu vadu, ktorá je opraviteľná zákonným postupom a nebolo by preto dôvodné kvôli tejto vade
predmetné rozhodnutia správnych orgánov zrušovať (k tomu pozri aj bod 93. tohto rozsudku, resp.
§ 63 ods. 12 Daňového poriadku „(12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka

konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé
nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania“).
96. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nie je potom relevantné ani ďalej podrobne reagovať na
námietku sťažovateľa k otázke nedostatku právnej subjektivity pobočky správcu dane ako dôvodu,
prečo táto vo veci nemohla konať (i keď len pre doplnenie kasačný súd vo všeobecnosti uvádza, že

inštitúty „právna subjektivita“ a „administratívna subjektivita“ sú dva odlišné pojmy), keď celá námietka
sťažovateľauvedenávbode7.kasačnejsťažnostionuliteprvostupňovéhorozhodnutiaztamuvedených
dôvodov, je neopodstatnená, nedôvodná.
97. Kasačný súd sa ďalším záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku nevenoval (a to najmä otázke
zákonnosti, resp. správnosti záverov správneho súdu k druhému dôvodu návrhu na obnovu konania -

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 zo dňa 22. októbra 2015
vo veci PPUH Stehcemp sp. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby
Skarbowej w Łódźi), keď tieto sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal.
98. Vzhľadom na skutočnosť, že právna argumentácia sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku v spojení s odkazovaným rozsudkom (a z dôvodu zvýšenia presvedčivosti

súvisiacich právnych záverov aj čiastočne doplnená ďalšími úvahami kasačného súdu v tomto rozsudku)
nebola dôvodná a rovnako neboli dôvodné ani námietky sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia veci správnym súdom, najvyšší správny súd podanú kasačnú sťažnosť žalobcu ako
nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP).99. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP, keď
žalobca(sťažovateľ)vkasačnomkonaníúspešnýnebola-žalovaný-hociúspešnýbol,najvyššísprávny
súdnajehostraneneidentifikovalokolnosti,ktorébyodôvodňovalipostuppodľa§168SSP.Zuvedených

dôvodov potom náhrada trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania (voči
druhému účastníkovi konania).
100. Tento rozsudok bol prijatý senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.