Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/246/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200594
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej
veci žalobcu: HOLZWOOD, s.r.o, so sídlom Veselá ulica 1856/10, 034 84 Liptovské Sliače, IČO:
46 270 426, právne zastúpený: A | K | J | K s. r. o, so sídlom Športová 2071/39, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom, IČO: 50 112 252, s adresou pracoviska na doručovanie: K dolnej stanici XXXX/
XXX, XXX XX A., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom
Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonitosti rozhodnutia žalovaného
č. 3397002422/8883-32764/2022/Ant zo dňa 30.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia – ústredie č.
3397002422/8883-32764/2022/Ant zo dňa 30.09.2022 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa Slovenskej inšpekcie životného prostredia – Inšpektorát životného prostredia Žilina č.
3397404822/6561/75/2022-19363/2022 zo dňa 01.06.2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu

100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konania
1. Slovenskej inšpekcii životného prostredia – Inšpektorátu životného prostredia Žilina (ďalej aj ako
„prvostupňovýorgán“)boldňa29.04.2019doručenýpodnetŠtátnejochranyprírodySlovenskejrepubliky
– Správy Tatranského národného parku (ďalej len „ŠOP SR Správa TANAP“) s požiadavkou na
prešetrenielegálnostivýrubovdrevínrastúcichvokreseLiptovskýMikuláš,vextravilánemestaLiptovský
Hrádok, v k. ú. B., v ochrannom pásme Tatranského národného parku. ŠOP SR Správa TANAP

ďalej v podnete informovala, že mesto Liptovský Hrádok rozhodnutím č. R2019/008070 VM zo dňa
18.11.2019, vydalo súhlas na výrub drevín rastúcich na iných parcelách, ako na ktorých bol výrub drevín
realizovaný. Prílohami podnetu bola fotodokumentácia, ortofotomapa so zakreslením miest výrubov a
kópia rozhodnutia mesta Liptovský Hrádok zo dňa 18.11.2019. Nakoľko ŠOP SR Správa TANAP v
podnete predpokladala spoločenskú škodu väčšieho rozsahu, avšak neuviedla počty a druhy drevín,
ktoré boli vyrúbané a nevyčíslila spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín, prvostupňový správny orgán
listomč.374/75/2020-658/2020zodňa13.01.2020,požiadalŠOPSRSprávaTANAPodoplnenieúdajov

k podnetu. Dňa 04.02.2020 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené doplnenie podnetu zo
dňa 27.01.2020, v ktorom ŠOP SR Správa TANAP identifikovala územie, zhodnotila územie z hľadiska
ochrany prírody a krajiny, determinovala druhy drevín, zmerala parametre a vypočítala spoločenskú
hodnotu vyrúbaných drevín na pozemkoch, parc. KN-C č. 2646/1, 2620/5, 2622/1, 2619/5, 2616/26 a2667/3 v k.ú. B., t.j. na pozemkoch, ktoré neboli zahrnuté vo výrokovej časti rozhodnutia Mesta Liptovský
Hrádok č. R2019/008070 VM zo dňa 18.11.2019. Spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín ŠOP SR
Správa TANAP určila na sumu 163 559 Eur.

2. Dňa 14.02.2020, na Mestskom úrade v Liptovskom Hrádku sa za účasti inšpektorov prvostupňového
správneho orgánu, zástupcu Urbárskeho pozemkového spoločenstva Dovalovo (ďalej len „UPS
Dovalovo“),zástupcumestaLiptovskýHrádokazástupcuŠOPSRSprávyTANAPuskutočnilorokovanie
za účelom podania vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, ktoré zvolal
prvostupňový správny orgán listom č. 374/75/2020-2793/2020 zo dňa 31.01.2020. Z predmetného

rokovania bol vyhotovený zápis z miestneho šetrenia č. 374/75/2020-4620/2020 zo dňa 14.02.2020,
ktorý obsahuje vyjadrenia zúčastnených zástupcov, ako aj zoznam predložených listín, z ktorých si
prvostupňový správny orgán vyhotovil kópie. Dňa 14.02.2020 sa tiež uskutočnila miestna obhliadka, na
ktorej inšpektori v sprievode pracovníka ŠOP SR Správy TANAP, v teréne prešli miesta výrubov drevín,
lokality zamerali pomocou GPS prístroja a zhotovili fotodokumentáciu. Výrub drevín bol realizovaný
mimo zastavaného územia obce, v katastrálnom území B., na pozemkoch parc. KN-C č. 2646/1, 2620/5,

2622/1, 2619/5, 2616/26, 2667/3, 2657/1, využívané prevažne na rastlinnú výrobu. Drevná hmota bola
z pozemkov odstránená a miesta výrubov boli ľahko identifikovateľné podľa zanechaných pňov. Na
niektorých úsekoch boli dreviny odstránené úplne, na iných boli ponechané a odstránené len vybrané
stromy. Na jednom mieste v skupine stromov a krov, ktoré boli vyrúbané všetky, sa nachádzal krmelec a
solisko pre poľovnú zver. Dreviny boli rezané v rôznych výškach a na miestach, kde bol pravdepodobne

lepší prístup k stromom boli vyrezané celé skupiny stromov, kde bol prístup horší, tak len jednotlivé
stromy.PreUPSDovalovododávateľskyzabezpečovalvýrubdrevínúčastníkkonanianazákladeZmluvy
o dielo č. 1/2019 zo dňa 20.05.2019 a na pokyn UPS Dovalovo. Účastník konania následne po dodaní
všetkých objednaných služieb, medzi ktorými bol aj výrub predmetných drevín, vystavil UPS Dovalovo
sumárnu faktúru č. 2019112 zo dňa 27.12.2019, za odber nežiadúcich krovín – biomasy.

3. Slovenská inšpekcia životného prostredia – Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej aj ako
„prvostupňový orgán“), ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z.
o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“), v
súlade s § 64 ods. 1 písm. b) a § 66 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

(ďalej len ako „zákon o ochrane prírody a krajiny“), v konaní uskutočnenom podľa zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len ako „Správny poriadok“) rozhodnutím zo dňa 01.06.2022, č. s.:
3397404822/6561/75/2022-19363/2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu
za iný správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. l) Zákona o ochrane prírody a krajiny vo výške 7.000,-
EUR, a to na skutkovom základe uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku v spojení
s § 87 nasl. zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorom navrhoval, aby žalovaný ako odvolací orgán
prvostupňové rozhodnutie v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil. Žalobca v
rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal uplynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty
na uloženie sankcie, zodpovednosť za iný správny delikt a neprimeranosť výšky sankcie uloženej

prvostupňovým rozhodnutím.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.09.2022, č.
3397002422/888332764/2022/Ant(ďalejaj„napádanérozhodnutie“),tak,žeodvolaniežalobcuzamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Správna žaloba
6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
7. V odôvodnení žaloby konkretizoval dôvody nezákonnosti nasledovne:

- Uplynutie prekluzívnej lehoty
V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie § 91 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny : „Sankciu
možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany
prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa
odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa

odseku 7 splniť.“
Na základe uvedené žalobca má za to, že sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa
o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody. S ohľadom na uvedené žalobca
zdôrazňuje, že ide o lehotu, ktorá má prekluzívny charakter, čo znamená, že márnym uplynutím tejtolehoty, teda neuložením sankcie v zákonom stanovenej lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení
povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, nie je možné už sankciu uložiť. Žalobca pritom v
tejto súvislosti zdôrazňuje tiež skutočnosť, že na preklúziu sa má prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Žalobca poukázal na obsah spisovej dokumentácie, v zmysle ktorej došlo na základe podnetu ŠOP SR
– Správa TANAP k predvolaniu na podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho
dozoru, spojeného s miestnou obhliadkou. Za účelom obstarania podkladov potrebných na zistenie, či
sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom, bolo Urbárske pozemkové
spoločenstvo Dovalovo predvolané prvostupňovým orgánom na podanie vysvetlenia spojeného s

miestnou obhliadkou, a to dňa 14.02.2020 o 10:00 hod. v budove Mestského úradu mesta Liptovský
Hrádok. Z predmetného miestneho šetrenia bola prvostupňovým orgánom vyhotovená listina označená
ako „Zápis z miestneho šetrenia“ zo dňa 14.02.2020, kde sa uvádza: „Na čistenie pozemkov sme si
objednali dodávateľskú firmu, ktorá zabezpečovala štiepkovanie a výrub krovia. Pred čistením sme
si požiadali o vydanie súhlasu na výrub drevín a v žiadosti sme napísali parcely, na ktorých sa mali
dreviny rúbať. Po vydaní súhlasu na výrub drevín sme zadali firme, ktorá pre urbár dodáva služby

celoročne, požiadavku na čistenie pozemkov. Z firmy bol pán C. D., ktorému sme ukázali pozemky, ktoré
sa mali čistiť. Prešli sme celú oblasť a omylom sme ukázali aj parcely, ktoré sme nemali zahrnuté v
rozhodnutí. Firma vyrúbala to, čo sme firme kázali. Dôvod výrubu bolo zamedzovanie prejazdu na lesné
a poľnohospodárske pozemky, zlý zdravotný stav drevín, polámané a vyvrátené dreviny“.
Súčasne zástupca kontrolovanej osoby predložil dokumenty dôležité pre výkon štátneho dozoru, okrem

iného i Zmluvu o dielo č. 1/2019 zo dňa 20.05.2019 uzatvorenú medzi objednávateľom Urbárskym
pozemkovým spoločenstvom Liptovský Hrádok a zhotoviteľom, spoločnosťou HOLZWOOD s.r.o.
(žalobcom). Na základe uvedených zistení následne prvostupňový orgán zaslal žalobcovi predvolania
na podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru. V tejto súvislosti žalobca
dáva do pozornosti, že z obsahu zvyšku spisovej dokumentácie nevyplývajú žiadne iné skutkové

zistenia ako tie, ktoré mal prvostupňový orgán k dispozícii už dňa 14.02.2020. Z uvedeného podľa
žalobcu možno teda konštatovať, že príslušný orgán ochrany prírody už dňa 14.02.2020 disponoval
informáciou o zhotoviteľovi, a teda vedel o prípadnom porušení povinnosti žalobcu, na základe ktorej
možno uložiť sankciu. Napriek tomu, k vydaniu prvostupňového rozhodnutia o uložení sankcie došlo
až dňa 01.06.2022, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho nebol

správny orgán ako ani žalovaný oprávnený uložiť žalobcovi akúkoľvek sankciu za konanie, ktoré je
posúdené ako iný správny delikt v predmetnom napadnutom Rozhodnutí v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2019, sp. zn.: 2Asan/1/2016 a na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/58/2016 zo dňa 31. mája 2017, pričom

uviedol, že z vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno analogicky
odvodiť, že v konaní, v ktorom bola žalobcovi uložená sankcia prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo
napadnutým Rozhodnutím potvrdené, nebola dodržaná dvojročná subjektívna prekluzívna lehota podľa
ustanovenia § 91 ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
Žalobca má jednoznačne za to, že správny orgán mal vedomosť o porušení právnej povinnosti

14.02.2020, pričom pripustením výkladu uvedeného žalovaným v napadnutom Rozhodnutí o momente
začatia plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty by bolo správnemu orgánu umožnené „odkladať“
začatie plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty a to „odkladaním“ ukončenia kontroly, čo by rovnako
bolo ohrozením ústavného princípu právnej istoty a povinnosti správneho orgánu rozhodnúť bez
zbytočných prieťahov. Na tomto mieste žalobca zdôrazňuje, že správny orgán ukončil kontrolu až

dňa 10.12.2021, t.j. takmer 22 mesiacov, odkedy získal vedomosť o porušení právnej povinnosti;
teda pripustením tohto argumentu žalovaného by nastal stav, kedy si žalovaný „odložil“ začiatok
plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty o 22 mesiacov. Tiež uviedol, že pokiaľ žalovaný v napadnutom
Rozhodnutí v súvislosti so začiatkom plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty argumentuje a poukazuje
na skutočnosť, že zákonodarca postupne stanovuje v jednotlivých (iných, s vecou nesúvisiacich)

hmotnoprávnych predpisoch v oblasti ochrany životného prostredia moment, ktorý má byť považovaný
za „moment dozvedenia sa o porušení povinnosti“, má žalobca za to, že táto argumentácia neobstojí,
nakoľko žalovaný týmto porušuje zásadu zákazu použitia analógie v správnom trestaní v neprospech
páchateľa. Rovnako tak argumentácia žalovaného v napadnutom Rozhodnutí, kde poukazuje na
postupné spresňovanie a novelizovanie ustanovení právnych predpisov najmä v oblasti ochrany

životného prostredia s úmyslom jasne a exaktne stanoviť moment, ktorý má byť považovaný za „moment
dozvedeniasaoporušenípovinnosti“,jeprerozhodnutietejtoveciprávneirelevantná,nakoľkosadotýka
iných právnych predpisov a nie zákona o ochrane prírody a krajiny.
- Zodpovednosť za iný správny deliktŽalobca odmieta, že by porušil akékoľvek zákonné či zmluvné ustanovenia, pričom poukazuje na
skutočnosť, že mal spolu s objednávateľom, Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Liptovský Hrádok,
uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej, ako zhotoviteľ, vykonával dielo pre Urbárske pozemkové

spoločenstvo Dovalovo (ďalej len „Objednávateľ“). V tejto súvislosti žalobca poukazuje na listinu
označenú ako „Zápis z miestneho šetrenia“ zo dňa 14.02.2020, kde sa okrem iného uvádza: „Na čistenie
pozemkov sme si objednali dodávateľskú firmu, ktorá zabezpečovala štiepkovanie a výrub krovia. Pred
čistením sme si požiadali o vydanie súhlasu na výrub drevín a v žiadosti sme napísali parcely, na
ktorých sa mali dreviny rúbať. Po vydaní súhlasu na výrub drevín sme zadali firme, ktorá pre urbár

dodáva služby celoročne, požiadavku na čistenie pozemkov. Z firmy bol pán C. D., ktorému sme ukázali
pozemky, ktoré sa mali čistiť. Prešli sme celú oblasť a omylom sme ukázali aj parcely, ktoré sme
nemali zahrnuté v rozhodnutí. Firma vyrúbala to, čo sme firme kázali. Dôvod výrubu bolo zamedzovanie
prejazdu na lesné a poľnohospodárske pozemky, zlý zdravotný stav drevín, polámané a vyvrátené
dreviny“. Z uvedeného podľa žalobcu teda je zrejmé, že žalobca si plnil len svoje zmluvné povinnosti
voči Objednávateľovi. O skutočnosti, že zo strany Objednávateľa došlo k omylu, resp., že neboli splnené

podmienky na výrub drevín na dotknutom území, nemal žalobca vedomosť. Tieto závery podporuje i
vyššie citovaná časť Zápisu z miestneho šetrenia, kde je uvedené, že Objednávateľ omylom ukázal
žalobcovi i parcely, ktoré neboli zahrnuté v rozhodnutí. žalobca teda vykonal výrub stromov označených
zo strany objednávateľa v dobrej viere, že ho objednávateľ neuvádza do omylu, a preto nemôže niesť
akúkoľvek zodpovednosť. Skutočnosťou, ktorá podporuje dobromyseľnosť žalobcu pri výrube drevín, je

aj existencia iných obdobných úkonov, ktoré žalobca pre objednávateľa celoročne vykonával.
- Neprimeranosť výšky pokuty
V súvislosti s výškou uloženej pokuty si žalobca dovoľuje uviesť, že uložená sankcia vo výške 7.000
EUR, je vzhľadom na okolnosti daného prípadu neprimerane prísna. V tejto súvislosti poukázal aj
na skutočnosť, že v danej veci prebiehalo tiež trestné konanie voči obvinenej E. F. a Urbárskym

pozemkovým spoločenstvom Donovalo, ktorého výsledkom bolo schválenie dohody o vine a treste
OkresnýmsúdomLiptovskýMikuláš,čímboliobvineníuznanízospáchaniazločinuporušovaniaochrany
stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a okrem iného im bol uložený
peňažný trest vo výmere 2.000,- EUR. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že sankcia, ktorá
mu bola uložená v správnom konaní, bola viac ako trojnásobne vyššia ako peňažný trest uložený

obvinenýmvtrestnomkonaní,čojednoznačnepotvrdzujejejneprimeranosť(teda,jejneprimeranúvýšku
a prísnosť).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
8. Žalovaný, vo svojom vyjadrení zo dňa 13. januára 2023 k žalobcom namietanému porušeniu

ustanovenia § 91 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) v časti, v ktorej zákon stanovuje subjektívnu lehotu pre uloženie
sankcie, uviedol, že podľa § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. je orgán ochrany prírody povinný
vypracovať protokol, ak zistil protiprávne konanie kontrolovanej osoby. Tento protokol musí obsahovať
konkrétne údaje o kontrole, porušených ustanoveniach zákona a kontrolných zisteniach.

9. Poukázal tiež na ust. § 71 ods. 16 zákona č. 543/2002 Z. z. a poznamenal, že kontrolovaná
osoba, v tomto prípade žalobca, bola oboznámená s protokolom prostredníctvom listu č.
374/75/2020-10772/2021 zo dňa 29.10.2021, doručeným dňa 05.11.2021 a mala právo vyjadriť sa
ku kontrolným zisteniam do 10 dní od doručenia oznámenia. Keďže žalobca sa v stanovenej lehote
nevyjadril, považovalo sa to za akceptovanie kontrolných zistení. Štátny dozor bol ukončený dňa 1.

decembra 2021 doručením oznámenia o ukončení štátneho dozoru žalobcovi. Tento akt bol podľa
žalovaného kľúčový pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty na rozhodnutie o pokute.
10. Žalovaný tvrdil, že dvojročná lehota na rozhodnutie o sankcii začína plynúť od okamihu, kedy sa
správny orgán dozvie o porušení povinností. To znamená, že v prípade, že pred rozhodnutím o sankcii
prebieha štátny dozor, začiatok lehoty závisí od ukončenia tohto dozoru, nie od dátumu miestneho

šetrenia. Žalovaný zdôraznil, že rozhodujúci je výstup z kontroly, ktorý jasne určuje, či došlo k porušeniu
povinností, čo sa potvrdzuje aj v predmete štátneho dozoru, ktorý sa týka zistenia porušenia povinností
podľa zákona č. 543/2002 Z. z..
11. Žalovaný uviedol, že otázka, či prvostupňový správny orgán stihol alebo nestihol zákonom stanovenú
lehotu, závisí od toho, kedy sa dozvedel o porušení povinnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Szd 1/2012 zo dňa 25.04.2013, ktoré zdôrazňuje, že „zistenie porušenia povinností“
musí mať objektívny základ, ako je napríklad vypracovanie protokolu o kontrole. Tento protokol je
rozhodujúcim momentom, kedy správny orgán získava vedomosť o porušení povinnosti. Na základe
toho žalovaný považoval námietku žalobcu týkajúcu sa uplynutia prekluzívnej lehoty za neopodstatnenú.12. K žalobcovej námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to najmä
vo vzťahu k námietke, že nebola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu tak, ako je tento
definovaný v ustanovení § 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z., pričom žalobca má za to, že

nebola splnená subjektívna stránka iného správneho deliktu, žalovaný argumentoval, že pri správnych
deliktoch právnických osôb sa nevyžaduje zavinenie, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Pokuta
bola žalobcovi uložená za iný správny delikt, kde sa zodpovednosť zakladá na výsledku konania, nie na
úmysle alebo nedbanlivosti. V prípade právnických osôb postačuje preukázanie porušenia povinnosti
podľa zákona. Žalovaný tiež zdôraznil, že otázka zavinenia sa pri správnom konaní o sankciách

neprejudikuje. Keďže žalobca priznal porušenie povinností, žalovaný považoval svoje rozhodnutie za
dostatočne odôvodnené a vyvrátil námietky žalobcu.
13. K neprimeranosti výšky sankcie žalovaný vyslovil, že uložená pokuta predstavuje približne 20 %
z maximálnej možnej sankcie, ktorú možno podľa zákona uložiť. Pokutu považoval za zákonnú a
primeranú, pričom zdôraznil, že účelom správnych sankcií nie je len represia, ale aj prevencia – ako
individuálna, tak aj všeobecná. Žalovaný tvrdil, že výška pokuty bola stanovená na základe správnej

úvahy a zváženia všetkých relevantných kritérií podľa zákona. Prvostupňový orgán zistil skutkový stav
veci a dôsledne zdôvodnil výšku pokuty, pričom postupoval v rámci zákonných pravidiel. Námietku
žalobcu o neprimeranosti sankcie považoval žalovaný za neopodstatnenú.
14. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poznamenal, že námietky žalobcu podané v správnej žalobe
sú v zásade obsahovo totožné s námietkami podanými v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu č.

3397404822/6561/75/2022-19363/2022 zo dňa 01.06.2022. Žalovaný zotrval na všetkých argumentoch
a vyjadreniach uvedených vo svojom rozhodnutí, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa č. 3397404822/6561/75/2022-19363/2022 zo dňa 01.06.2022 potvrdené. Na základe uvedených
skutočností žalovaný navrhol súdu, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom
rozsahu zamietol.

Replika žalobcu
15. Žalobca v replike zo dňa 05. apríla 2023 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že za
moment „dozvedenia sa o porušení povinnosti“ (odkedy plynie správnemu orgánu lehota na uloženie
sankcie) sa má považovať vypracovanie protokolu o výsledku vykonanej kontroly zo dňa 26.10.2021,

pričom mal za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Szd/1/2012 zo dňa 25. apríla 2013, na
ktoré žalovaný poukázal, v súčasnosti nie je aktuálne a je potrebné považovať ho za prekonané.
16. V súvislosti s uvedeným dal žalobca opakovane do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 24. októbra 2019, sp. zn. 2Asan/1/2016, z ktorého, podľa žalobcu, možno vyvodiť, že za moment
„dozvedeniasaoporušenípovinnosti“sapovažujezistenieoskutkovýchokolnostiachvtakomrozsahua

kvalite, ktoré umožňuje predbežné právne zhodnotenie (a teda nie ustálený záver), že došlo k porušeniu
zákona ako takého.
17. Žalobca tvrdil, že správny orgán mal informáciu o možnom porušení povinností už 14. februára 2020,
keď bol vypracovaný „Zápis z miestneho šetrenia“, ktorý považuje za ekvivalent úradného záznamu, na
ktorý odkazuje Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Argumentoval, že správny orgán mal

k dispozícii všetky potrebné dokumenty na vyhodnotenie porušenia zákona už v tento deň (pričom toto
tvrdenie žalovaný ani nijako nerozporoval) a neboli zabezpečené žiadne ďalšie dôležité listiny.
18. Žalobca tiež podotkol, že rozhodnutie, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nie je relevantné pre tento
prípad, pretože doba medzi vykonaním kontroly a vypracovaním protokolu v jeho prípade trvala 22
mesiacov, čo považoval za neprimerané v porovnaní s predchádzajúcimi prípadmi, kde to trvalo len dva

mesiace.
19.Žalobcapoukázalnaust.§3ods.4zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(ďalejlenako„Správny
poriadok“) a skonštatoval, že správny orgán nepostupoval v súlade so zásadami správneho konania,
keďže konanie trvalo príliš dlho a nebolo vybavené včas. Miestna obhliadka sa uskutočnila 14. februára
2020, protokol bol vypracovaný až 10. decembra 2021 a rozhodnutie o pokute bolo vydané 1. júna 2022.

Týmto došlo k viac ako 27-mesačným prieťahom medzi zistením nedostatkov a uložením sankcie.
20. Žalobca argumentoval, že aj keď zákon o ochrane prírody neustanovuje lehotu na vyhotovenie
protokolu, správny orgán mal postupovať bez zbytočných prieťahov. Poukázal na neprimerane dlhý
čas medzi miestnou obhliadkou a vypracovaním protokolu, pričom tvrdil, že za moment dozvedenia sa
nemožno považovať až moment vypracovania protokolu o výsledkoch kontroly, ak existujú dôkazy, že

správny orgán sa dozvedel o porušení zákonných povinností kontrolovaného subjektu už skôr. Zároveň
upozornil, že ak by sa za moment dozvedenia považoval až dátum vypracovania protokolu, mohlo by to
umožniť správnemu orgánu nekontrolovane predlžovať lehotu na uloženie sankcie.21. Podľa žalobcu je účelom dvojročnej prekluzívnej lehoty zabezpečiť včasné konanie správneho
orgánu a uloženie trestu, čo je kľúčové pre účinnú prevenciu, aby mohol byť naplnený účel správneho
trestania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/2/2019

zo dňa 20. mája 2020, ktorý zdôrazňuje, že lehoty v správnom konaní sú nevyhnutné na zabezpečenie
včasného uloženia sankcie. Ukladanie pokuty po dlhšom čase stráca funkciu prevencie a môže
negatívne ovplyvniť dôkazy. Rozsudok tiež upozorňuje, že uplynutím lehoty sa stráca možnosť uložiť
sankciu, a správny orgán by mal na tento princíp prihliadať z úradnej moci.
22. Žalobca poukázal na to, že v rámci štátneho dozoru, ktorý bol realizovaný na základe podnetu správy

TANAP-u zo dňa 02. decembra 2019, neboli pochybenia zistené len vo vzťahu k nemu, ale aj vo vzťahu
k Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Dovalovo. Protokol týkajúci sa tejto kontrolovanej osoby bol
vypracovaný už 06. mája 2020, pričom z tohto protokolu, ako aj z protokolu týkajúceho sa žalobcu zo
dňa 26. októbra 2021, vyplývajú rovnaké závery. Podľa žalobcu je z uvedeného možné konštatovať, že
správny orgán mal všetky relevantné informácie k dispozícii už 14. februára 2020, najneskôr dňa 06.
mája2020.Akbyžalobcapripustil,žesprávnyorgánsadozvedeloporušenípovinnostíažvypracovaním

protokolu, týmto dňom mohol a mal byť deň 06. máj 2020 (kedy bol vyhotovený protokol vo vzťahu
k Urbárskemu spoločenstvu Dovalovo), pretože už v tento deň mal správny orgán všetky relevantné
informácie. V takomto prípade mal byť protokol vyhotovený aj pre žalobcu najneskôr 06. mája 2020,
avšak i za predpokladu tejto situácie bolo rozhodnutie o pokute zo dňa 1. júna 2022 vydané po uplynutí
dvojročnej prekluzívnej lehoty.

23. Vyplývajúc z uvedeného mal žalobca za to, že správny orgán zmeškal dvojročnú subjektívnu
prekluzívnu lehotu podľa ustanovenia § 91 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny a prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné.
24. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že uložená sankcia je zákonná a primeraná.
Konkrétne nesúhlasil s prístupom správneho orgánu pri stanovovaní výšky sankcie, ktorý vychádzal

z maximálnej možnej pokuty bez primeraného odôvodnenia. Podľa žalobcu by mala byť výška
sankcie určená predovšetkým na základe závažnosti konania a spôsobenej škody. Zdôraznil, že nebol
informovaný o nevyhovujúcich podmienkach pre výrub drevín, ktorý vykonal na základe zadania od
Urbárskeho pozemkového spoločenstva Dovalovo. Rovnako poukazuje na to, že sankcia vo výške 7
000 EUR je viac ako trojnásobne vyššia než trest uložený obvinenému v trestnom konaní za podobný

skutok, a preto považuje pokutu za neprimerane prísnu.
25. V závere repliky žalobca zopakoval svoj žalobný návrh, totožný so žalobným návrhom uvedeným
už v správnej žalobe.

Duplika žalovaného

26. Žalovaný v duplike zo dňa 02. mája 2023 zdôraznil, že žalobca sa nezúčastnil terénnej obhliadky
dňa 14. februára 2020, pričom do zápisu z miestneho šetrenia sa vyjadril iba objednávateľ výrubu
Urbárske pozemkové spoločenstvo Dovalovo. Žalobca následne nezareagoval ani na predvolania k
podaniu vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, ktoré mu boli zaslané dňa
18. februára 2020 a opätovne dňa 04. marca 2020. Keďže sa žalobca ani na opätovné predvolanie

nedostavilnapodanievysvetleniadňa16.marca2020,prvostupňovýorgánlistomzodňa07.apríla2020
požiadal žalobcu o písomné podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru
a predloženie listín a dokladov súvisiacich s predmetom štátneho dozoru, v súvislosti s výrubom drevín
v k. ú. B.. Keďže sa žalobca k podaniu vysvetlenia nedostavil, a ani písomne nereagoval, porušil svoje
povinnosti podľa zákona č. 543/2002 Z. z.. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca bol o svojich povinnostiach

poučený, ako aj o možnosti uloženia poriadkovej pokuty za nesplnenie týchto povinností.
27. Žalobcovi boli v priebehu roku 2020 uložené dve poriadkové pokuty za nesplnenie povinností podľa
č. 543/2002 Z. z.. Prvá pokuta vo výške 500 eur bola uložená dňa 25. júna 2020 a rozhodnutie o jej
uložení nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júla 2020. Po jej uložení pokračoval štátny dozor, no žalobca
nereagoval na výzvy na podanie vysvetlenia, hoci bol listom zo dňa 05. augusta 2020 opakovane

predvolaný. Preto mu bola dňa 15. októbra 2020 uložená druhá poriadková pokuta vo výške 1000 eur,
ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 18. novembra 2020. Žalobca bol o oboch pokutách informovaný,
pričom bol upozornený, že uložením poriadkovej pokuty nie je štátny dozor ukončený.
28. Žalovaný vyslovil, že prvostupňový správny orgán tak nemal všetky potrebné informácie na vydanie
rozhodnutia o sankcii po spísaní zápisu z miestneho šetrenia dňa 14. februára 2020. Preto opakovane

predvolal žalobcu na podanie vysvetlenia, avšak žalobca sa nedostavil ani na jednu výzvu, pričom nijako
nereagoval ani na tretiu výzvu na podanie vysvetlenia písomne, čím sťažoval výkon štátneho dozoru.
Táto nečinnosť zo strany žalobcu viedla k uloženiu dvoch poriadkových pokút, pričom druhá pokuta
bola právoplatná ku dňu 18. november 2020 a zaplatená bola až v marci 2021. Nečinnosť žalobcu asťažovanie výkonu štátneho dozoru žalobcom tak ovplyvnila celý priebeh konania a aj čas uloženia
pokuty.
29. Dňa 27. mája 2020 požiadalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline prvostupňový orgán

o zaslanie výsledkov šetrenia, keďže vyšetrovateľ začal trestné stíhanie v súvislosti s výrubom
drevín v k. ú. B. prešetrovaným prvostupňovým správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán
listom zo dňa 04. júna 2020 informoval, že vykonáva štátny dozor a zistil, že výrub bol objednaný
Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Dovalovo a realizovaný žalobcom. Prešetrovanie výrubu,
najmä skutočností ohľadom realizácie výrubu, ešte nebolo ukončené, pretože žalobca sťažoval výkon

štátneho dozoru. Prvostupňový správny orgán ďalej vo svojej odpovedi požiadal o informácie o
aktuálnom stave trestného konania, vzhľadom na to, že ako príslušný orgán štátnej správy by v prípade
nepreukázania trestnosti činu mohol skutok prejednať v konaní o inom správnom delikte.
30. Žalovaný uviedol, že listom zo dňa 27. októbra 2020 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Žiline informovalo prvostupňový orgán, že vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči fyzickej osobe J.P. a
právnickej osobe Urbárske pozemkové spoločenstvo Dovalovo za zločin porušovania ochrany stromov

a krov, pričom uviedol, že nebolo vznesené obvinenie spoločnosti Holzwood. Uznesenie však nebolo
poskytnuté prvostupňovému správnemu orgánu ani na jeho žiadosť. Preto správny orgán nemohol
usúdiť, či aj žalobca bude postihnutý v trestnom konaní alebo bude postihnutý len objednávateľ výrubu,
a v takom prípade by mohol prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy skutok
prejednať v konaní o inom správnom delikte. Po ukončení kontroly sa správny orgán listom zo

dňa 03. marca 2022 informoval o stave trestného konania a dostal odpoveď, že vec bola ukončená
dňa 06. augusta 2021 návrhom na obžalobu, ktorý bol zaslaný prokuratúre. O tejto skutočnosti
nebol prvostupňový správny orgán zo strany Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline vôbec
informovaný.
31. Následne prvostupňový správny orgán listom zo dňa 22. marca 2022 požiadal Okresnú prokuratúru

Liptovský Mikuláš o informácie o stave konania a informáciu, či bola podaná obžaloba voči žalobcovi.
Prokuratúra listom zo dňa 24. marca 2022 oznámila, že v trestnej veci bol dňa 08. septembra 2021
podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste s obvineným predsedom Urbárskeho pozemkového
spoločenstva Dovalovo a Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Dovalovo, ktorú Okresný súd
Liptovský Mikuláš schválil rozsudkom 13. decembra 2021. Obaja boli uznaní vinnými zo spáchania

zločinu porušovania ochrany stromov a krov, avšak voči žalobcovi nebolo vedené trestné konanie.
32. Podľa žalovaného je tak zrejmé, že prvostupňový správny orgán musel získať definitívny úsudok o
tom, či bude žalobca postihovaný v trestnom konaní za realizáciu výrubu drevín v k. ú. B., preto viackrát
žiadal informácie od Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline a Okresnej prokuratúry. Informáciu
obdržal až 31. marca 2022, a následne 04. apríla 2022 oznámil začatie správneho konania žalobcovi vo

veci uloženia pokuty za výrub drevín v k. ú. B.. Dňa 01. júna 2022 bolo vydané rozhodnutie o pokute.
Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že došlo k prieťahom, pretože správny orgán konal v súlade
so zákonom, komunikoval so žalobcom, požiadal ho o vysvetlenia a spolupracoval s orgánmi činnými
v trestnom konaní. Sťažovanie výkonu štátneho dozoru zo strany žalobcu je potvrdené uložením pokút
v celkovej výške 1500 eur, ktoré žalobca i uhradil.

33. Na margo žalobcovej námietky o tom, že protokoly týkajúce sa Urbárskeho pozemkového
spoločenstva Dovalovo a jeho osoby majú rovnaké závery, čo naznačuje, že všetky relevantné
informáciemalsprávnyorgánkdispozíciiuždňa14.februára2020,žalovanýargumentoval,žeakbymal
správny orgán všetky potrebné informácie, nebolo by potrebné žiadať žalobcu o vysvetlenie. Žalobca
však na tieto výzvy nereagoval, čo viedlo k uloženiu dvoch poriadkových pokút.

34. Žalovaný uviedol, že podľa § 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z. môže byť podnikateľ
alebo právnická osoba potrestaná pokutou až do výšky 33 193,91 eur za výrub drevín alebo
chráneného stromu bez splnenia podmienok. Skutok, ktorý sa týka žalobcu ako realizátora výrubu,
môže mať podobné časti protokolu s protokolom pre Urbárske pozemkové spoločenstvo Dovalovo ako
objednávateľa,keďžesajednáoskutoknarovnakommieste,alezáverysúiné.Žalobcaporušil§47ods.

8 zákona tým, že realizoval výrub. Momentom dozvedenia sa o porušení povinnosti žalobcu nemôže byť
vypracovanie protokolu vo vzťahu k Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Dovalovo, pretože ide o
porušenie inej povinnosti.
35. Žalovaný mal za to, že momentom dozvedenia sa o porušení povinnosti žalobcu je deň vypracovania
protokolu, ako uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd/1/2012 zo dňa 25. apríla 2013. Dal

do pozornosti i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/2/2019 zo dňa 20. mája 2020, ktorý taktiež
konštatuje, že lehota na uloženie sankcie začína plynúť dňom, keď sa správny orgán dozvie o porušení
povinnosti na základe kontrolných zistení spísaných v protokole o výsledku kontroly. V prípade žalobcu
bol protokol vypracovaný 26. októbra 2021. Podľa § 91 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. a v súlade obomivyššie uvedenými rozsudkami Najvyššieho súdu SR, dvojročná subjektívna lehota na uloženie pokuty
uplynula až 26. októbra 2023.
36. V závere žalovaný skonštatoval, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 12. januára 2023, ako aj

na stanoviskách vyjadrených vo svojom rozhodnutí č.3397002422/8883-32764/2022/Ant zo dňa 30.
septembra 2022. Žalobca v replike neuviedol žiadne argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia
žalovaného. Žalovaný navrhol, aby súd predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú
v celom rozsahu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného
37. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14. júna 2023 ku duplike žalovaného uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením žalovaného o nemožnosti začiatku plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na uloženie
sankcie odo dňa 14. februára 2020, a tiež zotrval na svojom názore, že správny orgán mal k dispozícii
všetky dokumenty, informácie a poznatky práve už dňa 14. februára 2020. V tejto súvislosti žalobca
zdôraznil, že aj keď sa na jednotlivé predvolania nedostavil, táto skutočnosť nemohla mať a nemala

žiaden vplyv na možnosť žalovaného v správnom konaní riadne pokračovať, čoho dôkazom je aj
skutočnosť,žežalovanýnakoniecrozhodnutieouloženísankcievydal.Žalobcapoukázalnaskutočnosť,
že žalovaný síce kritizuje jeho nečinnosť pri poskytovaní súčinnosti, ktorá mala mať vplyv na vyhotovenie
protokolu, avšak žalovaný sám podal žiadosť o informácie ohľadom trestného konania proti Urbárskemu
spoločenstvu Dovalovo a fyzickej osobe J.P. dňa 01. decembra 2020, na ktorú však od Krajského

riaditeľstva policajného zboru v Žiline neobdržal odpoveď. Po tomto podaní nevykonal ďalšie kroky na
objasnenie veci až do dňa 03. marca 2022, kedy opäť zisťoval informácie o stave trestného konania.
Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol viac ako 14 mesiacov nečinný a neuskutočnil žiadne ďalšie kroky
na objasnenie veci. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný porušil ust. § 3 ods. 4 Správneho
poriadku, a teda, že vec nebola vybavená včas a bez zbytočných prieťahov. Žalobca tiež nesúhlasil

stvrdením žalovanéhoosťažovanívýkonuštátnehodozoružalobcom.Hocinepopieral,žesanedostavil
na podanie vysvetlenia na základe dvoch predvolaní, ktoré mu boli doručené, uviedol však, že nevidel
potrebu podávať ďalšie informácie alebo predkladať doklady, keďže zástupca Urbárskeho spoločenstva
Dovalovo ho informoval, že všetky dôležité skutočnosti boli objasnené počas terénnej ohliadky a nie je
potrebné podávať žiadne ďalšie vyjadrenia. Žalobca tvrdil, že sa nesnažil vyhýbať zásielkam a pokutám,

ktoré riadne preberal a uhradil. Pokuty považoval za "vybavenie" veci a požadoval výsluch zástupcu
Urbárskeho spoločenstva Dovalovo. Mal za to, že ak by bola jeho prítomnosť na podaní vysvetlenia o
skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru absolútne nevyhnutná a kľúčová, tak mal žalovaný
postupovať v zmysle § 71 ods. 18 Zákona č. 543/2016 Z. z. a dať žalobcu predviesť prostredníctvom
príslušného útvaru Policajného zboru. Žalovaný teda nevyužil všetky prostriedky, ktorými mohli byť

zistené skutočnosti nevyhnutné na objasnenie veci. Žalobca tvrdil, že prekluzívna lehota na rozhodnutie
o pokute začala plynúť 14. februára 2020, „okamihom dozvedenia sa o porušení povinnosti“ po miestnej
ohliadke a vysvetlení od zástupcu Urbárskeho spoločenstva Dovalovo, a teda uplynula 14.02.2022. Aj
ak by sa predĺžila kvôli nedostaveniu sa na predvolania, tak ani po pričítaní tohto časového obdobia,
počas ktorého bol žalobca nečinný, nerozhodol žalovaný v lehote prípustnej na rozhodnutie o uložení

pokuty a prekluzívna lehota by márne uplynula. Po hypotetickom predĺžení o časové obdobie od 18.
februára 2020 do 23. apríla 2020 (t. j. 66 dní), by tak prekluzívna lehota uplynula 23. apríla 2022, a teda je
zrejmé, že žalovaný by aj tak zmeškal lehotu na vydanie rozhodnutia o 44 dní. Žalobca odmietol tvrdenie
žalovaného, že nečinnosť právnickej osoby môže určovať začiatok prekluzívnej lehoty, a považoval
taký výklad za nezlučiteľný so zásadami správneho konania. Žalobca poznamenal, že argumentácia

žalovanéhoonutnostizískaniainformácieotom,čibudežalobcapostihovanývrámcitrestnéhokonania,
je účelová. Podľa žalobcu, ak by žalovaný mal vedomosť o možnom trestnom konaní voči žalobcovi,
mal prerušiť správne konanie v súlade so zásadou ne bis in idem a zákazom litispedencie. Žalovaný
sa však snaží ospravedlniť svoju nečinnosť tým, že nevedel, či bude žalobca postihovaný v trestnom
konaní, pričom informáciu dostal až 11. marca 2022. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 21 ods.

1 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb“), v zmysle ktorého sa správne
konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu, prerušuje
a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie
voči právnickej osobe. Keďže Správny poriadok ani zákon č. 543/2002 Z. z neobsahujú ustanovenia

o prerušení správneho konania, je potrebné v tejto situácii analogicky aplikovať § 66 ods. 2 písm. b)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý stanovuje, že správny orgán vec odloží, ak sa o skutku
vedie trestné stíhanie alebo konanie pred iným príslušným orgánom. Žalobca vyslovil, že ak by žalovaný
trval na svojom vyjadrení o nekonaní kvôli možnému trestnému konaniu proti žalobcovi, a zároveň byneodložil vec v zmysle Zákona o priestupkoch, porušil by tento zákon aj Zákon o trestnej zodpovednosti
právnických osôb. Poukázal tiež na to, že žalovaný od podania žiadosti dňa 01.decembra 2020 až do
ukončenia kontroly dňa 03. marca 2022 nevykonal žiadne kroky na zistenie stavu trestného konania, čím

bolviacako15mesiacovnečinný.Vyplývajúczdoposiaľuvedeného,žalobcamalzato,žesprávnyorgán
zmeškaldvojročnúsubjektívnuprekluzívnulehotupodľaustanovenia§91ods.8zákonač.543/2002Z.z
aprvostupňovérozhodnutiesprávnehoorgánu,akoajnapadnutérozhodnutiežalovanéhojenezákonné.
V závere podania žalobca zopakoval svoj žalobný návrh, totožný so žalobným návrhom uvedeným
v správnej žalobe a replike.

Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov
38. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu

Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici
ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 SSP na nariadenom pojednávaní
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie,
vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134
ods. 1 SSP), ale aj mimo žalobných bodov (§194, § 195 SSP), pretože v prejedávanej veci ide o správnu

žalobu vo veci správneho trestania a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
39. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. účinného do 31.12.2019, t.j. v čase
spáchania skutku, sa za drevinu rastúcu mimo lesa považuje strom alebo ker vrátane jeho koreňovej
sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pôdneho fondu.
40. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu

ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených
prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka
a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.

41. Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas na výrub dreviny sa
nevyžaduje na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé
krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia
obce s výmerou do 20 m2.
42. Podľa ustanovenia § 47 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. účinného do 31.12.2019, t. j. v čase

spáchania skutku sa ustanovenie odseku 4 písm. a) nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území s
druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene.
43. Podľa ustanovenia § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. účinného do 31.12.2019, t. j. v čase
spáchania skutku výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po
právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie

preukázať.
44. Podľa ustanovenia § 47 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. účinného od 01.01.2020 výrub dreviny
podľa odseku 3 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po právoplatnosti súhlasu orgánu
ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
45. Podľa § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. ak je na podklade zistených skutočností dostatočne

odôvodnený záver, že protiprávneho konania sa dopustila určitá fyzická osoba alebo právnická osoba
(ďalej len "kontrolovaná osoba"), vypracuje orgán ochrany prírody protokol, ktorý obsahuje najmä
označenie orgánu ochrany prírody a osoby vykonávajúcej štátny dozor, označenie kontrolovanej osoby,
miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly a kontrolné zistenia s uvedením ustanovenia
zákona, ktoré bolo porušené. Orgán ochrany prírody je povinný s protokolom oboznámiť kontrolovanú

osobu, ktorá má právo sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam v lehote určenej orgánom ochrany prírody.
Ak sa kontrolovaná osoba nevyjadrí v stanovenej lehote, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam
námietky. Lehotu na vyjadrenie môže orgán ochrany prírody z dôležitých dôvodov na základe žiadosti
kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole podané námietky
preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, orgán ochrany prírody vypracuje dodatok k protokolu.

46. Podľa § 71 ods. 16 zákona č. 543/2002 Z. z. štátny dozor je ukončený dňom doručenia písomného
oznámeniaoukončeníštátnehodozorukontrolovanejosobealebovypracovanímzápisuzobjasňovania.
47. Podľa § 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z pokutu do 33 193,91 eura a prepadnutie veci
môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávnehokonania tým, že vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo chráneného stromu (§
49 ods. 3) bez splnenia podmienok podľa 47 ods. 11, alebo ošetrí chránený strom (§ 49 ods. 3) bez
súhlasu orgánu ochrany prírody, alebo sa na požiadanie nepreukáže právoplatným súhlasom na výrub

(§ 47 ods. 11) alebo nepreukáže pôvod prepravovaného dreva (§ 47 ods. 12.).
48. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa
tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli
k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania.
49. Podľa § 91 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o

porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď
došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď
sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 7 splniť.
50. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.09.2022. ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 01.06.2022, ktorým bola
žalobcovi uložená pokuta za iný správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. l) zákona o ochrane prírody a

krajinyvovýške7.000,-Eur,atonaskutkovomzáklade,ževdňochod18.do22.novembra2019vyrúbal
3 stromy druhu Picea abies s obvodmi kmeňov v mernej výške 130 cm nad zemou (ďalej len „obvod
kmeňa”) 16, 49, 51 cm; strom druhu Betula pendula s obvodom kmeňa 74 cm; 24 stromov rodu Salix
SP, s obvodmi kmeňov v rozsahu 42 — 189 cm; 57 stromov druhu Pinus sylvestris s obvodmi kmeňov v
rozsahu31—139cm;23stromovroduPadusSP,sobvodmikmeňovvrozsahu27—104cm;40stromov

rodu Populus SP, s obvodmi kmeňov v rozsahu I — 161 cm a 1150 m2 krovín rodu Salix sp., rastúcich
v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš, v k. ú. B., v lokalite Belianske, na pozemkoch parc. KN-C
č. 2620/5, 2619/5, 2616/26, 2667/3, vedených podľa Katastra nehnuteľností ako trvalo trávny porast so
spôsobom využívania ako pozemky lúk a pasienkov trvalo porastených trávami alebo pozemky dočasne
nevyužívané pre trvalý trávny porast; pozemkoch parc. KN-C č. 2646/1, 2657/1, vedené podľa Katastra

nehnuteľností ako orná pôda, so spôsobom využívania ako pozemky využívané pre rastlinnú výrobu, na
ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske
plodiny alebo pozemky dočasne nevyužívané pre rastlinnú výrobu a pozemku parc. KN-C č. 2622/1,
vedenom podľa Katastra nehnuteľností ako ostatná plocha, so spôsobom využívania ako pozemok, na
ktorom sú Skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré

neposkytujú trvalý úžitok; situovaných v ochrannom pásme Tatranského národného parku, na území
ktorého v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. platí 2. stupeň ochrany prírody, bez vyznačenia výrubu drevín
a bez právoplatného súhlasu orgánu ochrany prírody podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., teda
za protiprávne konanie, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že vyrúbal dreviny bez spílenia podľa
§ 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31 .12.2019, čím naplnil skutkovú Podstatu

správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z..
51. Za podstatné považoval správny súd sa prioritne vysporiadať s otázkou aplikácie ust. § 91 ods. 8
zákona o ochrane prírody v súvislosti s plynutím lehoty na uloženie sankcie za porušenie povinnosti.
52. Z obsahu právnej normy ustanovenej v § 91 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že
sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán

ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu
podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí
podľa odseku 7 splniť.
53. Zákonodarca ustanovuje v uvedenej právnej norme lehotu, v ktorej môže správny orgán uložiť
sankciuakozákonnúpodmienkutak,žesankciumožnouložiťdodvochrokovododňa,keďsaoporušení

povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k
porušeniu povinnosti. Z uvedenej právnej normy teda vyplýva, že zákonodarca ustanovil subjektívnu
lehotu pre uloženie sankcie do dvoch rokov, keď sa dozvedel o porušení povinnosti a objektívnu
lehotu piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti ako zákonný predpoklad pre uloženie
pokuty v súlade so zákonom. Z uvedenej právnej normy vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre

začatie plynutia lehoty, bez zreteľa na to či subjektívnej alebo objektívnej je skutočnosť, že správny
orgán sa dozvedel o porušení zákona, pričom zákonodarca bližšie neustanovuje, ktorú skutočnosť
treba považovať za nositeľa vedomosti o porušení zákona. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je
zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty
v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom dosiahnutia zamýšľaných výsledkov.

Lehoty totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie
nekontrolovateľnosti správnych orgánov. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka
správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým
k ochrane záujmov účastníka, ktorým sa im dáva právna istota.54. Vzhľadom na uvedené zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 91 ods. 8 zákona o ochrane
prírody a krajiny prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom dvojročnej subjektívnej lehoty je prinútiť správny
orgán k aktívnej činnosti – vrátane zisťovania, preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona

bezprostredne od okamžiku keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní
predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, to platí s ohľadom na ústavný princíp
právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
55. Podľa názoru správneho súdu prvá objektívna možnosť, kedy sa v danom prípade správny orgán
dozvedel o porušení povinnosti žalobcu, za ktoré mu následne bola uložená sankcia bolo miestne

šetrenie zo dňa 14.02.2020 a nie z protokolu ako výsledku štátneho dozoru podľa § 71 ods. 1 písm. b)
zákona o ochrane prírody zo dňa 26.10.2021, resp. dňom doručenia písomného oznámenia o ukončení
kontroly, tak ako to tvrdil žalovaný a aj prvostupňový správny orgán.
56. Zo zápisu z miestneho šetrenia zo dňa 14.02.2020 vyplýva, že: „Na čistenie pozemkov sme si
objednali dodávateľskú firmu, ktorá zabezpečovala štiepkovanie a výrub krovia. Pred čistením sme
si požiadali o vydanie súhlasu na výrub drevín a v žiadosti sme napísali parcely, na ktorých sa mali

dreviny rúbať. Po vydaní súhlasu na výrub drevín sme zadali firme, ktorá pre urbár dodáva služby
celoročne, požiadavku na čistenie pozemkov. Z firmy bol pán C. D., ktorému sme ukázali pozemky, ktoré
sa mali čistiť. Prešli sme celú oblasť a omylom sme ukázali aj parcely, ktoré sme nemali zahrnuté v
rozhodnutí. Firma vyrúbala to, čo sme firme kázali. Dôvod výrubu bolo zamedzovanie prejazdu na lesné
a poľnohospodárske pozemky, zlý zdravotný stav drevín, polámané a vyvrátené dreviny“. Súčasne

zástupca kontrolovanej osoby predložil dokumenty dôležité pre výkon štátneho dozoru, okrem iného i
Zmluvuodieloč.1/2019zodňa20.05.2019uzatvorenúmedziobjednávateľomUrbárskympozemkovým
spoločenstvom Liptovský Hrádok a zhotoviteľom, spoločnosťou HOLZWOOD s. r. o. (žalobcom).
57. Vzhľadom na uvedené subjektívna dvojročná lehota na uloženie sankcie, resp. pokuty žalobcovi
uplynulasprávnemuorgánudňa14.02.2022,pretosprávnysúddospelkzáveru,žepokiaľsprávnyorgán

pristúpilkvydaniuprvostupňovéhorozhodnutia,ktorýmuložilžalobcovisankciuaždňa01.06.2022,uložil
ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, a teda v rozpore s § 91 ods. 8 zákona o ochrane prírody.
58. Z uvedených dôvodov nepovažoval správny súd za správny právny názor žalovaného, že
skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty bol dátum ukončenia kontroly,
t. j. v zmysle § 71 ods. 16 zákona o ochrane prírode deň doručenia písomného oznámenia o ukončení

štátneho dozoru, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2021.
59. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciu žalovaného v tom smere, že zákonodarca postupne
stanovuje v jednotlivých hmotnoprávnych predpisoch v oblasti ochrany životného prostredia moment,
ktorý má byť považovaný za „moment dozvedenia sa o porušení povinnosti“. V tejto súvislosti žalovaný
príkladom uviedol, kedy zákonodarca presne stanovuje moment, ktorý má byť považovaný za „moment

dozvedenia sa o porušení povinnosti“ ponúka ustanovenie § 112 ods. 9 zákona č. 79/2015 Z. z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z.“), účinné už
7 rokov, t. j. od 1.1.2016. Ustanovenie § 112 zákona č. 79/2015 Z. z. pojednáva o štátnom dozore v
odpadovom hospodárstve, pričom konkrétne jeho ods. 9 za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel
o porušení povinnosti podľa tohto zákona, považuje deň prerokovania protokolu z kontroly s odkazom

na exaktný moment „ukončenia kontroly“ podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. o
kontrole v štátnej správe. Zákonodarca obdobne postupoval aj pri ďalšom právnom predpise na úseku
odpadového hospodárstva, napr. v ustanovení § 9 ods. 10 zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za
uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, účinným od 1.1.2019. Tiež poukázal na ustanovenie §
20 ods. 15 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín

reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 15/2005 Z. z.).
Predmetné ustanovenie bolo v zákone č. 15/2005 Z. z. novelizované zákonom č. 7/2022 z 9.decembra
2021 a je účinné od 1.2.2022. Ustanovenie § 20 ods. 15 zákona č. 15/2005 Z. z. explicitne stanovuje, že
„za deň, keď sa orgán štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov dozvedel o porušení povinnosti
vyplývajúcej z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

osobitných predpisov a povinnosti vyplývajúcej z povolenia, potvrdenia alebo z iného rozhodnutia
vydaného na základe tohto zákona alebo osobitných predpisov sa považuje deň ukončenia štátneho
dozoru. Žalovaný má za to, že uvedeného vyplýva, že zákonodarca postupne v roku 2016, 2019 a 2021
spresňuje a novelizuje ustanovenia právnych predpisov najmä v oblasti ochrany životného prostredia
s úmyslom jasne a exaktne stanoviť moment, ktorý má byť považovaný za „moment dozvedenia sa o

porušení povinnosti“ a za relevantný berie dátum ukončenia kontroly. Nedôslednosť právnej úpravy
však nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.
60. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného
prostredia – ústredie č. 3397002422/8883-32764/2022/Ant zo dňa 30.09.2022 ako aj rozhodnutieorgánu verejnej správy prvého stupňa Slovenskej inšpekcie životného prostredia – Inšpektorát životného
prostredia Žilina č. 3397404822/6561/75/2022-19363/2022 zo dňa 01.06.2022 zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojená s 191

ods. 3, 4 SSP.
61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).