Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222202064
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8222202064.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zaplatenie 586,41 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 609,02
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 397,57 eur od 04.03.2022 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola 03.02.2016
uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ pod číslom 001165411030216
(ďalej tiež len „zmluva“), ktorou bol žalovanej poskytnutý úver v sume 570 Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so

zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne
a včas, preto ju žalobca vyzval na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Tvrdil, že nakoľko žalovaná svoj dlh na
omeškaných splátkach ani po výzve neuhradila, právny predchodca žalobcu v súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami vyhlásil k 14.05.2020 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o
vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej

doručené 25.05.2020. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní žalobca odvodzoval od Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi ním a právnym predchodcom žalobcu ako postupcom zo
13.11.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod z 03.03.2022, o čom mala byť upovedomená aj žalovaná
oznámením postupcu vystaveným v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Na výzvu súdu žalobca doplnil žalobu o ďalšie skutkové tvrdenia, a to podaním doručeným súdu

dňa 10.01.2023. Žalobca v tomto podaní uviedol, že pôvodný veriteľ si možnosť vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť dohodol so žalovanou v Zmluve úvere v čl. I. ods. 5 písm. b). Právny predchodca Treťou
upomienkou zo dňa 02.03.2020 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok vo výške 45,00 eur
a upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje
poštový podací hárok, ktorý tvorí prílohu podanej žaloby. Uvedená zásielka bola podaná na poštovú
prepravu s podacím číslom RE911709170SK. Zadaním podacieho čísla do vyhľadávania na stránke

https://tandt.posta.sk/ je možné zistiť, že táto zásielka bola dňa 03.03.2020 podaná na pošte Bratislava
12 a dňa 05.03.2020 bola doručená. Doručením tejto zásielky začala plynúť 15 dňová lehota v zmysleust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 20.03.2020. Nakoľko žalovaná omeškané
splátkyneuhradila,podanímzodňa14.05.2020vyhlásilprávnypredchodcamimoriadnusplatnosťúveru.
Táto listina bola doručená dňa 25.05.2020, čo preukazuje doručenka, ktorá tvorí príloha podacieho

hárku. Žalobca mal za to, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,
ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný

na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.
Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 14.05.2020 vyzvaný
na splnenie pohľadávky vo výške 445,13 eur. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé,
že žalovaná po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradila. Nemožno mať teda pochybnosti o 90
dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na
úhradu. Na základe uvedeného považoval za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná

bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda
bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8
ZoB. Zároveň žalobca predložil k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2022 printscreen
zo stránky https://tandt.posta.sk/, ktorý preukazuje doručenie predmetnej listiny žalovanej a to dňa

21.03.2022. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca na tomto mieste zdôraznil, že neuplatnenie práva
podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik
tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (14.05.2020) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky,

potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie
splátky splatnej 3 mesiace pred zosplatnením. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre
nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou
ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko

žalovaná nebola v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je
zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 14.05.2020 – toto svoje
právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
18.04.2020 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade

teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 18.04.2020. Premlčacia
doba pre všetky splátky splatné po 18.04.2020 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka
plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v
posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 18.04.2020) a uplynula by najskôr dňa 18.04.2023.

Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 31.10.2022, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde
pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor, že mu vznikol nárok
na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou
nemožno považovať za premlčaný. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že veriteľ je pri
posudzovaníschopnostispotrebiteľasplácaťúverpovinnýbraťdoúvahydobunaktorúsaúverposkytuje

(veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem
spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ) a údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých
registrov (§ 7 ods. 16 ZoSÚ). Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového
registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver dva existujúce spotrebné
úvery s celkovou mesačnou splátkou vo výške 18,00 eur (9,00 eur + 9,00 eur). Spotrebiteľ mal zároveň

nesplátkový úver úverovým rámcom vo výške 1.000,00 eur, z ktorého veriteľ bral do úvahy sumu 3% ako
mesačné úverové zaťaženie (sumu 30,00 eur). Príjem spotrebiteľa bol overený na základe z interných
zdrojov - obratmi na účte. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb veriteľ
vykonal kontrolu mesačných nákladov, kedy 60 % z čistých príjmov žalovaného nemôže byť zaťažená
splátkami úverov. V konkrétnom prípade bola táto suma vo výške 381,06 eur. Pri posudzovaní žiadosti o

úver bola v rámci mesačných nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma – 60 % z príjmu.
Poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania
úverov, nie sú povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za
telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti –inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity
a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Uplatňovanie paušálnych výdavkov,
ktoré nie sú nižšie ako životné minimum na žiadateľa o úver, v rámci overovania platobnej kapacity

spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol
teda realizovaný nasledovne: 635,10 eur (príjem) – 48 eur (existujúce záväzky) – 381 eur (paušálna
suma výdavkov) = 206,10 eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Právny
predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver vo výške 570 eur. Dňa 03.03.2022 postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku z Úverovej zmluvy v celkovej výške 609,02 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo

výške 397,57 eur, z poplatkov vo výške 12,26 eur, z riadneho úroku vo výške 163,08 eur a z úroku z
omeškania vo výške 36,11 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná čerpala
dňa 03.02.2016 peňažné prostriedky v celkovej výške 570 eur a uhradila do postúpenia pohľadávky
dňa sumu v celkovej výške 547,39 Eur, úhrady žalovaného boli započítané na istinu suma 172,43 eur,
na zmluvný úrok suma 338,32 eur, na úrok z omeškania suma 0,04 eur, na poplatky suma 36,60 eur.
Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovanej započítané na istinu (570 eur

– 172,43 eur = 397,57 eur). Poplatky vo výške 12,26 eur v čl. I. ods. 7 Úverovej zmluvy si zmluvné strany
dohodli poplatok za poskytnutie úveru – 11,40 eur, poplatok za I. upomienku – 1,50 eur a poplatok za
každú ďalšiu upomienku – 4,00 eur. V čl. I ods. 1 Úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli poistenie
úveru a poplatok za poistenie úveru bol v zmysle čl. I . ods. 1 dohodnutý na sumu 0,46 eur mesačne.
Žalovanej boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 48,86 eur, a to nasledovne: poplatok za poskytnutie

úveru 11,40 eur, poplatok za 1. upomienku (4 * 1,50 eur) 6,00 eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku
(2 * 4,00 eur) 8,00 eur, poplatok za poistenie úveru (51 * 0,46 eur) 23,46 eur, z úhrad žalovaného bola na
poplatky započítaná suma vo výške 36,60 eur, neuhradené poplatky predstavujú sumu vo výške 12,26
eur: dňa 30.12.2019 poplatok za upomienku vo výške 1,50 eur, dňa 29.01.2020 poplatok za upomienku
vo výške 4,00 eur, dňa 02.03.2020 poplatok za upomienku vo výške 4,00 eur, poplatok za poistenie

(6 * 0,46 eur) 2,76 eur. Riadny úrok vo výške 163,08 eur v zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal
splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške 17,90 % p.a., žalovanej bol vyúčtovaný zmluvný
úrok v celkovej výške 501,40 eur, z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške
338,32 eur, neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške 163,08 eur a vyčíslený je za príslušné
obdobie podľa nasledovného vzorca: Úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,27 eur, zmluvný úrok

z omeškania do zosplatnenia bol žalovanému vyúčtovaný vo výške 0,31 eur, z úhrad žalovaného bola na
úrok z omeškania do zosplatnenia započítaná suma vo výške 0,04 eur, neuhradený úrok z omeškania
do zosplatnenia predstavuje sumu vo výške 0,27 eur a vyčíslený je za príslušné obdobie (kalendárny
mesiac) nasledovne: výška omeškaných splátok * 5% / 360 (bankový rok) * 30 (bankový mesiac). Úrok
z omeškania po zosplatnení vo výške 36,11 eur, po zosplatnení úveru bol žalovanému účtovaný úrok z

omeškania vo výške 36,11 eur a vyčíslený je za príslušné obdobie podľa nasledovného vzorca: výška
dlžnej istiny alebo výška dlžného riadneho úroku ku dňu zosplatnenia * 5% / 360 (bankový rok) * 30
(bankový mesiac).

4. Žalovanej boli žaloba, prílohy a procesné poučenie doručené dňa 20.01.2023. K týmto sa v určenej

lehote nevyjadrila.

5. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vyhlásil dňa 27.02.2023 rozsudok bez nariadenia pojednávania,
ktorým rozhodol nasledovne:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 22,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 04.03.2022 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17CoCsp/17/2024 – 173 zo dňa 30.07.2024, právoplatným
dňa 09.09.2024 na základe odvolania žalobcu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku
(výrok II.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uložil súdu prvej inštancie povinnosť
vysporiadať sa s tým, či právny predchodca žalobcu mohol alebo nemohol riadne zosplatniť pohľadávku
z úverovej zmluvy zo dňa 03.02.2016 s poukazom na to, či zo strany veriteľa došlo k zanedbaniu
odbornej starostlivosti alebo k hrubému porušeniu povinnosti v súvislosti so zisťovaním schopnostispotrebiteľa splácať úver. Keď prvoinštančný súd zistí, že nebolo možné zosplatniť úver, v takom prípade
vyhodnotí, či bolo možné takúto pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpiť a či žalobca
je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Pokiaľ prvoinštančný súd zistí, že k postúpeniu pohľadávky

mohlo dôjsť, pretože banková pohľadávka bola splatná a veriteľ nezanedbal odbornú starostlivosť pri
zisťovaní bonity spotrebiteľa, opäť prvoinštančný súd vyhodnotí podmienky postúpenia pohľadávky
(ďalšie okrem splatnosti pohľadávky) podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V takom prípade prihliadne
na to, pokiaľ bude žalobca aktívne vecne legitimovaný, či úver žalovanej, vzhľadom na to, že došlo
(nedošlo) k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,

je bezúročný a bez poplatkov.

7. Predmetom konania a rozhodovania tak po čiastočnom zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej
inštancie zostal uplatnený nárok žalobcu v rozsahu presahujúcom sumu 22,61 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 04.03.2022 do zaplatenia a rozhodovanie o nároku na náhradu trov
konania.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 14.11.2024. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní, o jeho odročenie nežiadal a súhlasil
s prejednaním veci bez ich prítomnosti. Pojednávania sa zúčastnila žalovaná. Preto súd podľa § 180
Civilného sporového poriadku rozhodol o tom, že pojednávanie uskutoční v neprítomnosti žalobcu

a právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle
§ 183 a § 184 CSP.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, prehľadu platobnej histórie, oznámenia o začatí
vymáhania pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacích hárkov, pokusu o zmier, rámcovej

zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohami, žiadosti o postúpenie a prevod, žiadosti o flexipôžičku,
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 001165411030216 s ďalšou zmluvnou dokumentáciou, výzvy na
predčasné splatenie zostatku úveru, všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., cenníka VÚB,
a.s, tretej upomienky – pokusu o zmier, písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa
09.01.2023, výstupu z evidencie SRBI, ústneho prednesu žalovanej a zistil tento skutkový stav:

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nárok žalobcu môže splácať splátkami najviac vo výške 10 eur
mesačne, pretože nemá finančné prostriedky.

11. Zo žalobcom predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ z 03.02.2016

bolo zistené, že na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 570 eur s
nasledovnými zmluvnými podmienkami: lehota splatnosti: 96 mesiacov, čerpanie úveru jednorazovo dňa
03.02.2016, celkový počet splátok 95, dátum prvej splátky: 18.03.2016, dátum poslednej anuitnej splátky
(termín konečnej splatnosti) 18.01.2024, doba trvania úverovej zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov
dlžníka podľa tejto zmluvy, výška úrokovej sadzby: 17,90 % p.a., výška mesačnej anuitnej splátky:

11,81 eur, z toho mesačná splátka poistného: 0,46 eur, celkové náklady dlžníka: 518,66 eur, z toho
výška poplatku za poskytnutie úveru: 11,40 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 1.088,66 eur,
priemerná RPMN: 19,31 %, RPMN poskytovaného úveru: 20,54 %. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že v
prípade, ak medzi dátumom čerpania úveru a dátumom prvej splátky je viac ako 59 dní, výška poslednej
anuitnej splátky môže byť vyššia ako mesačná anuitná splátka uvedená v zmluve, z dôvodu väčšieho

zostatku istiny vytvorenom v súvislosti s odkladom splátky istiny.

12. V prípade nesplácania úveru bolo v čl. I bod 5. zmluvy dohodnuté, že banka je oprávnená dlžníkovi
účtovať úrok z omeškania, vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami, ak
je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho

než 3 mesiace a na ich zaplatenie bol písomne vyzvaný, alebo realizovať, resp. uplatniť príslušný druh
zabezpečenia úveru za účelom uspokojenia vzniknutej dlžnej pohľadávky banky, pokiaľ pohľadávka
banky nebude zo strany dlžníka uhradená, v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Čl. I bod 7.
zmluvy obsahuje sadzobník dohodnutých poplatkov. Podľa čl. III označenej zmluvy, zmluva nadobúda
platnosť a účinnosť dňom jej písomného uzavretia. Zmluva sa uzatvára na dobu do vyrovnania záväzkov

dlžníka voči banke, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné
podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej
zmluve. V rozsahu určenom platnými právnymi predpismi sa na právny vzťah podľa tejto zmluvy použijú
ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.13. Z vyjadrenia žalobcu doplneného o prehľadnú tabuľku mal súd za preukázané, že žalovaná
čerpala úver vo výške 570 eur a do postúpenia pohľadávky zaplatila celkom 547,39 eur. Po postúpení

pohľadávky už na úver nezaplatila nič.

14. Zo žalobcom doloženej upomienky zo dňa 02.03.2020 vyplýva, že pred zosplatnením úveru mal
právny predchodca žalobcu žalovanú upomínať na omeškanie v splácaní úveru, ktorý jej bol poskytnutý,
v ktorých vyčísľoval podľa neho aktuálnu výšku dlhu na istine, úrokoch ako aj poplatkoch, pričom

žalovaná v nich mala byť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornená aj na možnosť
žalobcu požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve. Táto výzva, resp. upomienka (čl. 61 súdneho spisu) bola doručená do dispozičnej
sféry žalovanej dňa 05.03.2020 (čl. 95 súdneho spisu).

15. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.05.2020 vyplýva, že

žalobca zostatok úveru poskytnutého žalovanej s poukazom na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a všeobecné obchodné podmienky označeného dňa zosplatnil a vyzval ju na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote 7 dní od doručenia výzvy na vo výzve uvedený účet. Podľa doručenky na
čl. 43 súdneho spisu žalovaná toto oznámenie prevzala dňa 25.05.2020.

16. Zo žalobcom predloženej žiadosti žalovanej o Flexipôžičku zo dňa 03.02.2016, podpísanej
žalovanou, vyplýva, že pred poskytnutím úveru žalovaná deklarovala rodinný stav - vydatá, počet
vyživovaných detí: 5, počet členov rodiny: 7, bývanie v prenájme, ekonomicky neaktívna od 01/2012.
Výdavky žalovanej predstavujú: kreditná karta vo výške záväzku 510 eur a splátky spotrebného úveru
vo výške 18 eur. Žiadne ďalšie výdavky žalovanej neboli v žiadosti uvedené. Pokiaľ ide o príjem

žalovanej, v žiadosti deklarovala, že za posledné 3 mesiace nepoberala žiaden príjem, pričom celkový
mesačný príjem domácnosti predstavuje sumu 640 eur. Z predloženej zmluvnej dokumentácie vyplýva,
že žalovaná mala k žiadosti súčasne predložiť na svoju identifikáciu dva doklady totožnosti a doklad
o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru.

17. Z výpisu subjektov finančného trhu zverejneného na stránke NBS vyplýva, že žalobca má počnúc
dňom 05.08.2016 evidovaný rozsah činnosti: poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia
rozsahu.

18. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy

alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej „CSP“).

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo

platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu.

20. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 7 ods. 15 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ:

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný v záujme odbornej
starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať

systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ
ichnemôžepreviesťnatretiuosobu;toneplatí,akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovaťspotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1
písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje
sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala

splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v zmení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

32. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

33. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

34. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok banka a pobočka zahraničnej banky

pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody
so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient
má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a
na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;

týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,
pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis

výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môžebanka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

39. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú

ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Právny predchodca
žalobcu je ako veriteľ podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných
podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - žalovaná nemala možnosť obsah
zmluvy ovplyvniť. Preto sa na ich právny vzťah vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy
v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

uvedené v § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka podľa znenia planého v čase uzavretia zmluvy, ktoré
boli zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou
od 01.04.2004 a zaviedol do právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s
čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská
republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov

s predpismi Európskej únie. Spotrebiteľské právo má povahu špeciálnej právnej úpravy, a to hlavne
zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky
zákonník. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava,
ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako
absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať
občianskoprávne predpisy, keďže spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
špeciálnym právom a má teda prednosť.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanej dňa
03.02.2016 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 570 eur v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v 96 mesačných anuitných splátkach po 11,81 eur
zahŕňajúcich splátku istiny, úroku a poistného. Čerpanie úveru žalovanou nebolo medzi stranami sporné
a vyplýva aj z vykonaného dokazovania.

41. Z citovaných ustanovení § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch jasne vyplýva zákonná podmienka
postupiteľnosti pohľadávky v podobe splatnosti postupovanej pohľadávky.42. Vychádzajúc z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom
konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky

povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo
na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu
mu z § 7 ZoSÚ. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp.
objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť

veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom
a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto
porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch
(Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

43. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že banka nebola

oprávnená vyžadovať od žalovanej spotrebiteľky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a to
z dôvodu podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle danej právnej
úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda
či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil

musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva
z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch
a výdavkoch tak, ako sa to uvádza v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z

ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
informácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvusospotrebiteľomuzavriesimáveriteľzabezpečiť
sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou
veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie,

z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

44. Vzhľadom na jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu v § 7 a § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukázať splnenie tejto zákonnej povinnosti, teda uviesť skutkové

tvrdenia ako konkrétne bola skúmaná bonita spotrebiteľa, s akým výsledkom a označiť a pripojiť dôkazy
napreukázaniesplneniatejtozákonnejpovinnosti.Bolonažalobcovi,abysúdupredložilvšetkyzákonom
predpokladané dôkazy (teda vrátane výstupov z príslušnej databázy alebo registra) na preukázanie
skúmania bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou.

45. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovanej právny predchodca
žalobcu vychádzal z nulového príjmu žalovanej a z príjmu domácnosti žalovanej vo výške 640 eur, ku
ktorému nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná, resp. členovia jej domácnosti
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere takýto príjem poberala. Aj keď žalobca do svojho
vyjadrenia zo dňa 09.01.2023 zahrnul tabuľku označenú „Obraty na účte“, z ktorého vyplývali platby

v sume 635,10 eur dňa 30.11.2015, 677,17 eur dňa 31.12.2015 a 635,10 eur dňa 31.01.2016, nie je
z takto predloženého podania možné vyvodiť s istotou záver o tom, že ide o výpis z účtu žalovanej
(ktorá v žiadosti o úver deklarovala nulový vlastný príjem), prípadne že uvedené príjmy predstavujú
akýkoľvek stabilný príjem žalovanej, z ktorého by bolo možné v rámci preverovania jej bonity vychádzať.
Zároveň bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu nahliadol pred poskytnutím úveru do

evidencie SRBI, z ktorého vyplynulo, že žalovaná spláca 2 splátkové kontrakty mesačnými splátkami
po 9 eur a tiež vyplynulo aj to, že žalovaná mala v čase preverovania evidovanú jednu existujúcu
splátkovú kreditnú kartu. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy disponoval údajmi o osobnom a rodinnom
stave žalovanej, ktoré uviedla v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu
nebolo žalobcom preukázané, či jeho právny predchodca s odbornou starostlivosťou pred uzavretím

zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Postup
právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba ako
formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkovžiadateľa. Žalobca vychádzal pri posudzovaní úveruschopnosti žalovanej z výšky príjmu, ktorého
zistenie v konaní relevantne nepreukázal a v rámci výdavkov vychádzal len z výšky zisteného úverového
zaťaženia žalovanej a údajov o jej osobnom a rodinnom stave, čo súd považuje za nedostatočné

a zároveň za porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

46. Žalobca síce v rámci preukazovania postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
predložil výstup z SRBI, nie je však zrejmé, ako skúmal príjmy a iné než úverové výdavky žalovanej,

respektíve ako tieto výdavky overil. Iba účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti
je, považuje súd za porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Lensamotnézhromaždenieinformáciíoklientovi,anavyšeneúplné,
nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať

ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o komplexnej sociálno-ekonomickej
situáciispotrebiteľa.Žalobcanepredložilžiadnelistiny,ktorýmibyoverilžalovanouuvádzanéskutočnosti
(s výnimkou deklarovaného úverového zaťaženia žalovanej), nie je teda zrejmé, ako skúmal príjmy
žalovanej a bežné výdavky žalovanej, respektíve ako tieto výdavky overil.

47. Z predložených dôkazov sa súdu javí, že veriteľ nezisťoval ani neoveroval príjem žalovanej, naviac
za situácie kedy žalovaná deklarovala nulový vlastný príjem a príjem svojej (sedemčlennej) domácnosti
vo výške 640 eur, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky, a to nielen tie, ktoré
vyplývajú z úverových registrov. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu
dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz

banky a úverových registrov, nie je dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch
klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Z lustrácie
v úverových registrov je možné zistiť počet existujúcich úverov a výšku mesačnej splátky týchto úverov,
ktoré spotrebiteľ už má, teda iba peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, avšak nemožno
objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov

klienta, vrátané pravidelných mesačných výdavkov nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je
schopný splácať požadovaný úver. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž
možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na
ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.

48. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal veriteľ z toho, že
žalovanej musí byť ponechaná na bežné výdavky suma zodpovedajúca 60 % čistých príjmov žalovanej.
Tento postup súd hodnotí ako nesprávny, nezodpovedajúci individuálnemu posúdeniu úveruschopnosti
žalovanej. V prvom rade súd opätovne poukazuje na to, že žalovaná banke deklarovala vlastný
príjem vo výške 0 eur a veriteľ vychádzal pri posudzovaní bonity žalovanej z príjmu poberaného jej

(sedemčlennou) domácnosťou, pričom na bežné výdavky žalovanej stanovil sumu zodpovedajúcu 60
% celého príjmu domácnosti. Tento postup súd hodnotí ako formálny a nezodpovedajúci skutočným
majetkovým pomerom žalovanej, ktoré veriteľ riadne nezisťoval. Žalobca ani len netvrdil, že by v rámci
hodnotenia výdavkov banka akokoľvek zohľadňovala skutočnosť, že žalovaná má 5 vyživovaných detí
a ako súd uviedol vyššie, ani nezisťoval, aký konkrétny príjem domácnosti vo výške 640 eur v žiadosti

o poskytnutie úveru deklarovala.

49. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom

a na príjem spotrebiteľa. Tejto zákonnej povinnosti sa dodávateľ nemôže zbaviť odkazom na životné
minimum,nakoľkotoniejeratiozákonaatentopostupnezohľadňujeindividuálnosťživotnejsituácietoho
ktoréhospotrebiteľaajehorodiny.Tentopostupdodávateľanaúverovomtrhunekritickyakceptujezjavne
nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich svojvoľne paušálnym údajom v podobe
sumy životného minima. Z ničoho teda neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom

trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa
sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima (pozri rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.
18Csp/5/2023 zo dňa 26.04.2023).50. Jednou zo zložiek, ku ktorej sa viaže povinnosť skúmania s odbornou starostlivosťou sú výdavky
spotrebiteľa, pričom nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak
tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa,

lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Žalobcom nebol produkovaný ani jediný
dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, t.j. výdavky žalovanej, najmä jej výdavky na
živobytie.Vzmluveospotrebiteľskomúverejeuvedené,žepodľazisteniaveriteľažalovanánemážiadne
mesačné finančné výdavky s výnimkou splátok úverov. Tieto údaje sú zjavne nesprávne (nereálne),

čo vyvracia možnosť postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou. Nemôže tak byť pochýb o porušení
zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou výdavky žalovanej, ak ten pri poskytnutí
úveru vychádza z nulových bežných finančných výdavkov žalovanej, a takto to uvedie do formulára
zmluvy, hoci mal a mohol vedieť, že žalovaná finančné mesačné výdavky má, keďže prinajmenšom
o určitých výdavkoch žalovanej mohol mať vedomosť z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru (strava,
nájomné, vyživovacia povinnosť a pod.). Veriteľ teda nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne

príjmovú a výdavkovú zložku žalovanej, pokiaľ ide o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže
úspešne tvrdiť, že jeho právny predchodca konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca absolútne ničím
nepreukázal skúmanie výdavkov žalovanej (minimálne na stravu, lieky, bývanie). Nejedná sa preto o
konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a
neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne

posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Iba ich vzájomným porovnaním je možné
vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období,
na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej zo strany
veriteľa je potrebné považovať za nepreukázané a úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/136/2019). Opak žalobca v konaní nepreukázal.

51. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a

vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo
14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

52. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách to, ako dodávateľ posudzoval bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na
aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance

s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa
majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti

vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného
článku 23.

53. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/130/2019 zo
dňa 27.02.2020. V tomto rozhodnutí krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Dôraz pri posúdení úverovej

schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre
splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákonač. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa,
ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“

54. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca na výzvu súdu ohľadne preukázania splnenia
povinnosti veriteľa vo vzťahu k zisťovaniu bonity žalovanej pred uzavretím predmetnej zmluvy súdu
predložil písomnosť, ktorá má nasvedčovať realizácii dopytu veriteľa do úverového registra. Súdu
nepredložil žiadnu písomnosť preukazujúcu overenie príjmu spotrebiteľa ako to vyplýva z § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch. Informácia o príjme žalovanej spotrebiteľky vyžadovaná zákonom

ustanovením § 7 ods. 1, nebola hodnoverne preukázaná ako veriteľovi ukladá § 7 ods. 15 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

55. Z uvedeného tak nevyplýva iné ako hodnoverné nepreukázanie toho, že veriteľ zo zmluvy
konal s odbornou starostlivosťou, dôsledkom čoho je absencia oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nakoľko konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola

dojednaná ku dňu 18.01.2024 postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a VÚB, a.s. dňa
13.11.2020 bolo neplatným právnym úkonom, nakoľko sa prieči zákonu.

56. V prejednávanej veci žalobca preukázal, že pri poskytovaní úveru vychádzal z nahliadnutia do

databázy údajov o spotrebiteľoch, a to obstaral výpis z SRBI a naviac, vychádzal aj zo žiadosti žalovanej
o úver, teda nekonal bez akýchkoľvek údajov. Nedôsledné skúmanie bonity žalovanej spôsobilo teda
v predmetnej veci dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona o spotrebiteľských úveroch, a to
ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon veriteľa o zosplatnení je preto v rozpore s
týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný.

57. Ďalším dôvodom prečo nemohlo v predmetnom prípade ísť o platné predčasné zosplatnenie úveru
je dôvod, na ktorý poukázal opakovane už v minulosti aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa
28.06.2018 sp.zn. 6Co/26/2017 kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že „taký
právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej

nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno
celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon,
ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho
neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu

v Prešove (viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia).

58. Negatívne dôsledky zanedbania povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,idúnajehovrub,nakoľkopráveonpripravilzmluvuavymedzilvnej
náležitosti spôsobom odporujúcim § 7 a § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nemohol

úver predčasne zosplatniť ani platne postúpiť pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, keďže ako už
súd uviedol, zákonnou podmienkou postupiteľnosti takejto pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona
ospotrebiteľskýchúverochbolo,abyišloopohľadávkupokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľského
úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, čo tu splnené nebolo (posledná splátka úveru bola splatná až dňa 18.01.2024 a platné predčasné

zosplatnenie úveru súdu preukázané nebolo).

59. Súd musí v každom štádiu konania v prvom rade skúmať, či strana sporu je alebo nie je aktívne
vecne legitimovaná, teda či má právo vyplývajúce z takto postúpenej pohľadávky, či je pasívne
vecne legitimovaná a vznikajú jej povinnosti z práv vyplývajúcich z bankovej pohľadávky. Spôsobilým

predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient
banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky

sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona, čo má za následok neplatnosť právneho
úkonu postúpenia pohľadávky.60. Žalobcom predloženú listinu „Tretia upomienka – pokus o zmier“ ako výzvu banky na zaplatenie
dlžnej pohľadávky z úveru zo dňa 02.03.2020 súd nepovažoval za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách. Predmetná výzva bola realizovaná na úplne inom právnom základe, pretože sa jedná

o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky
inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd za takúto výzvu nepovažoval ani
ďalšiu žalobcom predloženú listinu „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo
dňa 14.05.2020. Súd k tejto listine uvádza, že túto nemožno považovať za výzvu v zmysle ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ide o jednostranný právny úkon, ktorým je vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru, a ktorý neobsahuje upozornenie na omeškanie tej ktorej splátky a neobsahuje poučenie
o možnosti postúpenia pohľadávky banky. Súd tak mal za to, že pri postupovaní pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru na žalobcu nebolo dodržané ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda zo
strany pôvodného veriteľa – banky, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalobca
uplatňuje v tomto konaní.

61.SúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.2Cdo/266/2020zodňa
31.03.2022,vktoromvbode27.uviedolcit.:,,Zuvedenéhojetakzrejmýreťazecúkonov,ktorémusiabyť
naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi,
že je v omeškaní s o splnením č o len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre

prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne
je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92
ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v

zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“.

62. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov platného postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je možné považovať postúpenie
pohľadávky za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na vyššie uvedené

skutočnosti má súd za to, že táto podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách splnená nebola. Zo štylizácie vety „...ak je napriek písomnej výzve banky
jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“ možno vyvodiť, že omeškaniu dlžníka
viac ako 90 kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva banky. Iný výklad tohto ustanovenia
preto ani neprichádza do úvahy.

63. Súd preto musel prihliadnuť na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko vymáhanie
pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec, zákonný postup
a ani prípadná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom prípade
sa navyše plnenia domáha profesionál znalý práva proti neprofesionálovi - spotrebiteľovi, preto

nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch tu ide na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka
splácaťúver,keďžedlžníknaneplatnostipostúpeniapohľadávkybankounažalobcužiadnuvinunenesie
a nijako túto neplatnosť nezavinil. Navyše nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom nemá
žiaden súvis a vplyv na to, či existuje (a trvá) alebo neexistuje záväzok žalovanej z pôvodnej zmluvy o

úvere, keďže postúpenie pohľadávky sa týka len zmeny v osobe veriteľa a nie pohľadávky ako takej.

64. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ten ju vyvodzuje z toho, že pohľadávka voči žalovanej
bola na neho postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020. Vzhľadom na
skutočnosť, že veriteľom s ktorým žalovaná uzavrela úverovú zmluvu na základe ktorej mala vzniknúť

žalovaná pohľadávka nebol žalobca ale pôvodný veriteľ - Všeobecná úverová banka, a.s. a vzhľadom na
tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok,
základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné skôr než by súd pristúpil k samotnému
posúdeniu výšky nároku vyriešiť si otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zodpovedanie uvedenej
otázky súdom je nevyhnutné vždy, a to ex offo, teda aj bez námietky a bez ohľadu na postoj žalovanej,

teda bez ohľadu na to, či sama žalovaná nárok voči nemu uplatnený sporí alebo nie (k tomu podporne
pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/83/2017 alebo 18Co/101/2017 z ktorých
cit. „Súd prvej inštancie správne preskúmaval vecnú legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktoráje imanentnou súčasťou civilného procesu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho
súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k

zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na
súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.
ÚS 266/2014.“.

65. Podľa názoru súdu nebola v spore preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné
postúpenie pohľadávky banky voči žalovanej, či čo i len jej časti na žalobcu. Žaloba tak musela byť
zamietnutá bez ďalšieho, keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

66. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Súd žalobu v prevažnom rozsahu zamietol, preto nárok na náhradu trov konania

v pomernej časti prináleží procesne úspešnejšej žalovanej, avšak súd z obsahu spisového materiálu
zistil, že žalovanej v predmetnom konaní trovy konania nevznikli a ani si nárok na náhradu trov konania
neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.