Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoEk/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612213223
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6612213223.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v exekučnej veci oprávneného: A., B., so
sídlom C., A. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, vedenej súdnym exekútorom
G. H. G., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Zámocká 30, pod sp. zn. EX 14303/23, o vymoženie

1 370,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.
k. 4Er/291/2012-55 zo dňa 21. mája 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/291/2012-87 zo
dňa 10. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I.UznesenieOkresnéhosúduLučenecč.k.4Er/291/2012-55zodňa21.mája2024vspojenísopravným
uznesením č. k. 4Er/291/2012-87 zo dňa 10. októbra 2024 p o t v r d z u j e.

II. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“)
rozhodol tak, že exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom G. H. G. pod sp. zn. EX 14303/23 zastavuje.
1.1 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 3. februára 2016 doručil súdny exekútor
exekučnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením

§ 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“) ktoré
bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. januára 2016. Súdny exekútor žiadal, aby exekučný súd
v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie. Exekučné
konanie sa začalo dňa 13. júla 2012. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu
- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské

rameno 8, Bratislava zo dňa 6. júla 2011, sp. zn. SR 05193/11, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky.
Zo spisového materiálu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 22. júla 2010 (ďalej len „zmluva o úvere“), pričom účastníci konania zabezpečili svoj
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 22. júla 2010.
1.2 Súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že povinná
uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže z nej nevyplýva, že by povinná v

čase jej uzatvorenia bola podnikateľským subjektom. Dlžník bol v zmluve o úvere označený osobnými
údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazuatrvalébydlisko).Možnodôjsťkzáveru,žedlžníkuzatváralzmluvuakospotrebiteľ.Predmetná
zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy. V prípade pochybností, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,

spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade, je potrebné uplatniť výklad v
súlades§54ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhovpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je
údaj) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania. Takýto údaj neposkytuje odpoveď
na otázku o akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou, resp. zamestnaním vôbec uzavretie

zmluvy o úvere má. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti,
že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským
(I. ÚS 243/07).
1.3 Súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere skonštatoval, že v čase uzavretia

zmluvy o úvere bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu zmenkou a plnenie zo zmenky v súvislosti
s poskytovaním spotrebiteľského úveru neprípustné. Súd prvej inštancie skonštatoval, že ak je
exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo
najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté
na neprípustnosť zmenky, bolo potrebné exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
zastaviť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený (ďalej aj len ako „odvolateľ“), a to z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Oprávnený namietol spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a tvrdil, že
povinnej bol úver poskytnutý za účelom jej zamestnania a skutočnosť, na čo konkrétne bol úver použitý
je irelevantná. Zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa v rozsahu skúmania obmedzenia, resp. vylúčenia

zmenky na posudzovaný úverový vzťah nedopadá, a preto exekučný súd exekúciu nesprávne zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

3. K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila, i keď jej na to bol vytvorený procesný priestor.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou (§ 359, 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených oprávneným v odvolaní dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil, a keďže s
odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje,
pričom k námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza
nasledovné.

8. Odvolateľ v podanom odvolaní založil svoj procesný útok na argumentácii, podľa ktorej povinná pri
uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v pozícii spotrebiteľa, ergo na posudzovaný prípad nie je možné
aplikovať normy spotrebiteľského práva, čo preukazoval s poukazom na vyhlásenie povinnej v zmluve
o úvere o tom, že peňažné prostriedky sú jej poskytované za účelom zamestnania.

9. K námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere zo dňa 22.
júla 2010 správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.10. Na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení skutočnosť, že v zmluve
bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

V zmluve o úvere je povinná označená generáliami typickými pre fyzickú osobu – nepodnikateľa.
Predmetná zmluva o úvere má povaha adhéznej zmluvy, ktorú používa veriteľ v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a do ktorej sa len jednostranne dopisujú údaje. V tomto smere sa aplikuje
všeobecná zásada, v zmysle ktorej, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdeleným spôsobom, javí sa byť spravodlivým výklad v neprospech toho, kto ich do

zmluvy zakomponoval (pozri I. ÚS 243/07). Zmyslom danej zásady je neumožniť strane naformulovať
v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti
tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
zdôrazňuje, že ani predtlačené prehlásenie dlžníka o účele poskytnutia úveru nemení spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu. V tomto zmysle odvolací súd uvádza, že zamestnanie môže byť vykonávané
len v pracovnom alebo v obdobnom pomere. Práve nepochybná priraditeľnosť zamestnania môže mať

zásadný význam v prípadoch, kde by síce nemuselo ísť o spotrebiteľský úver, napriek tomu však
môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či tu ide o zmluvu spadajúcu aj pod úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj
o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje dostatočnú odpoveď

na otázku, aké je zamestnanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním
či predmetom činnosti uzavretie príslušnej zmluvy. Zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho svedčiť o
poskytnutí úveru na výkon zamestnania, bez reálneho stotožnenia zamestnania spotrebiteľa a zistenia
aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním či predmetom činnosti spotrebiteľa má uzavretie zmluvy,
neznamená, že oprávnený ako veriteľ dodržal úroveň osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej čestnej

obchodnej praxi či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Neobstojí
tu preto odvolacia námietka oprávneného na jeho dobrú vieru pri uzatváraní zmluvy. K uvedenému
odvolací súd dodáva, že keďže oprávnený v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, keď zo zmluvy
o úvere, a ani z iných dokumentov obsiahnutých v súdnom spise, nie je možné dostatočne, resp. reálne
stotožniť predmet zamestnania povinnej ako dlžníka so súvisom, resp. predmetom tohto zamestnania

povinnej s poskytnutím úveru, súd prvej inštancie na predmetný právny vzťah správne aplikoval normy
spotrebiteľského práva, a to aj s poukazom na interpretačné pravidlo vo vzťahu k spotrebiteľovi podľa §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého,
v prípadoch o pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Vo svetle vyššie uvedeného hodnotí odvolací súd odvolaciu námietku oprávneného
o nespotrebiteľskom charaktere ako nedôvodnú a dodáva, že súd prvej inštancie mal v posudzovanom
prípade správne preukázaný spotrebiteľský charakter právneho vzťahu účastníkov konania z titulu
zmluvy o úvere, s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluva o úvere. Nadväzujúc na prijatý záver súd prvej inštancie správne aplikoval ust. §

17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
v zmysle ktorého nebolo dovolené v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru dlh zabezpečiť
zmenkou. Súčasne nebol preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy s poukazom na ust. § 2 písm.
a) predmetného zákona. Súd prvej inštancie preto na vec správne aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku, na základe ktorého prijal aj vecne správny záver, keď exekúciu zastavil.

12. V zmysle vyššie uvedeného hodnotí odvolací súd odvolanie oprávneného ako nedôvodné, a preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania oprávneného tento nebol úspešný
ani čiastočne, keďže odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Procesný
úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží povinnej. Povinná sa však k podanému
odvolaniu oprávneného nevyjadrila, a preto jej v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne

nevznikli, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že povinnej, hoc procesne
úspešnej účastníčke v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže
si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konanímobjektívne nevznikli (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo
dňa 28. februára 2018).

14. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).