Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/234/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123404099
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C., zast. JUDr. Andrej CIFRA, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie
sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 5.107,64 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.510,64 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.510,64 EUR od 29.9.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 2.10.2023 (doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako
návrh na vydanie platobného rozkazu a následné postúpená tunajšiemu súdu v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) domáhal

voči žalovanému zaplatenia sumy 5.107,64 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.11.2013 uzatvoril žalobca s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s., IČO: 35 858 699 (ďalej aj ako „AUTOCENTRUM“) kúpnu zmluvu (ďalej aj ako „Kúpna
zmluva“) na kúpu osobného automobilu Škoda Octavia 1,6 Elegance, VIN: D. (ďalej aj ako „Vozidlo“)
za kúpnu cenu vo výške 4.274,00 EUR s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 854,80 EUR bola
predávajúcemu uhradená pri podpise Kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 3.419,20 EUR

mal byť predávajúcemu uhradený prostredníctvom úveru na základe Zmluvy a zmluvy o zabezpečení
č.: 120138120 (ďalej aj ako „Zmluva“) uzatvorenej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,
IČO: 35 923 130 (ďalej aj ako „právny predchodca žalovaného“). Úver mal žalobca splatiť 84 splátkami
vo výške 101,51 EUR. Celková čiastka splatná spotrebiteľom tak predstavovala sumu 8.526,84 EUR.

1.2. Zmluva neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí požadovaných zákonom č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) účinnom k dňu uzatvorenia Zmluvy, a to (-) celková výška Úveru a (-) ročná percentuálna
miera nákladov.1.3. Celková výška Úveru je uvedená nesprávne. Kúpna zmluva a Zmluva sú zmluvami vzájomne
závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“).

Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 3.419,20
EUR na financovanie Vozidla označeného v Zmluve ako predmet financovania A. Avšak v Zmluve je
uvedená výška úveru odlišne v sume 4.016,20 EUR. Právny predchodca žalovaného jednostranne
vo formulárovej Zmluve určil výšku úveru 4.016,20 EUR, rovnako ako právny predchodca žalovaného
jednostranne doplnil predmet financovania B, o ktorý žalobca nežiadal a pri podpise súvisiacich zmlúv

nebol o ňom vopred informovaný.

1.4. Pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre. Po kontrolnom prepočte RPMN (na kalkulačke
na webovom portály Ministerstva financií SR) a zadaní správnych vstupny´ch parametrov (najmä dátum
poskytnutia úveru: 23.11.2013, vy´ška úveru: 3.419,20 eur, počet splátok: 84, vy´ška splátky 101,51 eur)
vychádza RPMN vo vy´ške 31,62 % a nie RPMN tak ako je uvedená v Zmluve v nesprávnej vy´ške 28 %.

1.5. Zo zmluvnej dokumentácie vyplýva, že žalovaný nezabezpečil postup skúmania bonity s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo odôvodňuje záver o
hrubom porušení povinnosti podľa predmetného ustanovenia, so sankciou v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti Úveru.

1.6. Úver je bezúročny´ a bezpoplatkov, čo vyply´va z nasledovny´ch ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch: (-) § 11 ods. 1 a (-) § 11 ods. 2. Žalobcovi bol na základe Zmluvy poskytnuty
´ úver vo vy´ške 3.419,20 EUR. Žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu vo vy´ške 8.526,84
EUR. Žalovany´ nemá nárok na odplatu (úroky a poplatky) za poskytnuty´ úver, potom sa žalovany´ na

úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 5.107,64 EUR za obdobie od 23.09.2016 do 23.11.2020. K
vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po prvy´ raz dňa 23.09.2016, kedy bola v súlade so splátkovy
´m kalendárom uhradená istina úveru 3.419,20 EUR (zo splátky splatnej ku dňu 23.09.2016 tvorí
bezdôvodné obohatenie suma 32,14 EUR). Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovy´ške5.107,64EUR,ktoréboloprijatéžalovany´mbezprávnehodôvodu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (odpor proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská
Bystrica č. k. 8Up/1530/2023 zo dňa 20.11.2023) uviedol, že doplatok kúpnej ceny za kúpu Vozidla a
kúpna cena za doplnkovýy tovar a služby sú predmetom úverového financovania, keďže na zaplatenie
všetky´ch ty´chto položiek si žalobca vzal spotrebiteľsky´ úver. Neexistuje žiadne zákonné obmedzenie

financovania viacery´ch tovarov a služieb jedny´m spotrebiteľsky´m úverom. Veriteľ je v tomto prípade
viazany´ vôľou kupujúceho, pričom bez tejto vôle sa nemôže samostatne rozhodnúť, že mu poskytne
úver, aj na iné tovary a služby, ako na tie, o ktoré kupujúci prejavil záujem. V danom prípade spotrebiteľ
kupoval Vozidlo a okrem neho aj predmet financovania B, teda doplnkovy´ tovar a služby. E. F. financoval
sčasti z vlastny´ch prostriedkov a sčasti z úveru. Kúpu ostatny´ch vecí a služieb financoval vy´lučne z

úveru, ktory´ mu poskytol veriteľ.

2.1. Celková vy´ška úveru bola jasne a zrozumiteľne v Zmluve vyjadrená, pričom do tejto boli zahrnuté
len položky, o ktory´ch financovanie prejavil žalobca záujem. Celková vy´ška spotrebiteľského úveru
predstavuje sumu 4.016,20 EUR z toho na financovanie konkrétneho tovaru (kúpy Vozidla) bolo

žalobcovi poskytnuty´ch 3.419,20 EUR a na financovanie poskytnutia konkrétnej služby (predmetu
financovania B) bolo poskytnuty´ch 597,00 EUR. Prostriedky poskytnuté na financovanie vyššie
uvedeného tovaru sú v Zmluve zahrnuté do vy´šky úveru celkom, teda tvoria istinu predmetného úveru.
O vy´ške oboch položiek bol žalobca vy´slovne informovany´ predovšetky´m v texte Zmluvy. Kúpna
cena predmetu financovania B v sume 854,80 EUR je súčasťou istiny predmetného úveru, a teda je

v Zmluve zahrnutá do vy´šky úveru celkom, nakoľko predstavuje cenu služieb dodany´ch v zmysle
faktúry č. FVPV1530_130352 ktorej vystaviteľom je dodávateľ predmetny´ch služieb, a to spoločnosť
AUTOCENTRUM. Uvedené služby si žalobca dojednal v rámci zmluvného vzťahu so spoločnosťou
AUTOCENTRUM a s predmetny´mi poskytnuty´mi službami súhlasil. Vzhľadom k tomu, že doplnkovy´
tovar a služby nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru a ani ich spotrebiteľ nemusí zaplatiť

v súvislosti so Zmluvou, nevstupujú tieto do vy´počtu RPMN na strane celkovy´ch nákladov a hodnota
RPMN je teda v predmetnej Zmluve uvedená v správnej vy´ške 28 %.2.2. Poskytnuty´ úver nie je možné v žiadnom prípade považovať za bezúročny´ a bezpoplatkov, nakoľko
tento obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a v žiadnom prípade neobsahuje podmienky,
ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné. Z uvedeného dôvodu, žalobcovi nesvedčí právny

dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by však konajúci súd dospel k inému záveru, a
teda mal za to, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto smere potom
právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver v celkovej vy´ške 4.016,20 EUR a nie žalobcom
uvádzanú sumu 3.419,20 EUR čo vyply´va z prehľadu splátok a úhrad. Pokiaľ by teda aj došlo k
bezdôvodnému obohateniu, čo žalovany´ zásadne popiera, jeho vy´ška by tak predstavovala sumu

4.510,64 EUR (8.526,84 – 4.016,20), nie žalobcom uvádzanú sumu vo vy´ške 5.107,64 EUR.

2.3. K skúmaniu bonity žalovaného sa žalobca vyjadril tým spôsobom, že žalovany´ ako veriteľ pred
uzavretím Zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľsky
´ úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľsky´ úver, vy´šku
spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa. Žalovany´ v súlade s § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch požiadal spotrebiteľa – žiadateľa o spotrebiteľsky´ úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo
informácie o vy´ške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, rodinnom stave, počte
vyživovany´ch detí (údaje Zmluvy, časť Klient (fyzická osoba) ako aj v Žiadosť o uzatvorenie zmluvy.
Žalovany´ vykonal dopyt do úverového registra, konkrétne NRKI – nebankovy´ register klientskych
informácií,nakoľkožalovany´akonebankovy´subjektniejeoprávneny´nahliadaťdobankovéhoregistra

(nie je bankou). Zo správy vyplynulo, že žalobca mal v registri záznamy o iny´ch úveroch, pričom celková
vy´ška splátky predstavovala: 64 €. Žalovany´ zároveň overil žalobcom uvádzany´ príjem dopytom do
Sociálnej poisťovne.

2.4. Do príjmov žalovaný zahrnul sumu 340 EUR a do výdavkov sumy 118,85 EUR (životné minimum

žiadateľa – exekvovateľné zákone 60 %), 51 EUR a 13 EUR (splátky uvedené v registri NRKI), to
všetko s výsledkom (príjmy – výdavky) 157,15 EUR, pričom splátka žiadaného úveru je 101,51 EUR. Vy
´sledkom posúdenia schopnosti splácať a porovnania príjmov a vy´davkov žalobu bolo zistenie, že vy
´ška požadovanej splátky je nižšia ako suma rozdielu medzi príjmami a vy´davkami. Keďže vy´sledok
posúdenia schopnosti splácať bol kladny´ - žiadosť žalobcu bola schválená.

3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že argumentácia žalovaného je nesprávna, nakoľko
je založená na nereflektovaní podstaty prejednávanej veci a na ignorácii základny´ch skutkovy´ch ako
aj právnych súvislostí. Žalovany´ nereflektuje a opomína: (-) že Kúpna zmluva a Zmluva sú vzájomne
závislé zmluvy v zmysle § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, (-) že žalovany´ a AUTOCENTRUM sú

síce dva právne odlišné subjekty, ale vzájomne spolupracujúce, keďže AUTOCENTRUM bol finančny´m
sprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy. Vzájomné obsahové prepojenie je potrebné teda nachádzať
medzi Kúpnou zmluvou a Zmluvou, keďže nie faktúra a Zmluva, ale Kúpna zmluva a Zmluva predstavujú
totožny´ spotrebiteľsky´ vzťah – jeden obchodny´ celok.

3.1. Bez ohľadu na závislosť Kúpnej a Zmluvy, poplatok pod označením „Prípr.vozidla k predaju
+Služby“ v sume 191 EUR a poplatok pod označením „Carlife Garance“ v sume 325 EUR uvedené vo
faktúre predstavujú fiktívnu doplnkovú službu, ktorú spotrebiteľ nežiadal, neprináša mu žiadny benefit,
a ktorá mu nebola po materiálnej stránke skutočne dodaná, pričom ani z listín predloženy´ch žalovany
´m nevyply´va, čo malo byť jej obsahom. Označené doplnkové produkty podmieňovali poskytnutie

úveru viazaného na kúpu Vozidla a žalobca ich považuje súčasne za neprijateľné a neplatné zmluvné
podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. t), v) a w) Občianskeho zákonníka. Doplnkový zákaznícky servis
a doplnky a služby, ktoré sú v Kúpnej zmluve iba formálne pomenované bez ich bližšej špecifikácie, a
ktoré neboli vyžiadané a ani individuálne dojednané, sú neprijateľné teda neplatné zmluvné podmienky.
3.2. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom nie sú individuálne dojednané,

pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vy´ška úveru má byť v
skutočnosti v sume 3.419,20 EUR, nakoľko spotrebiteľsky´m úverom mal byť financovany´ len doplatok
kúpnej ceny Vozidla, avšak žalovany´ určil vy´šku úveru v sume 4.016,20 EUR. Žalobca, pokiaľ chcel
kúpiť Vozidlo na úver, bol núteny´ prijať aj vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré jednak nesledovali jeho
záujem a svojou povahou sa jednalo o poplatky (položky pripočítané k cene vozidla) podmieňujúce

uzatvorenia závislého spotrebiteľského kontraktu (§2 písm. g) Zákona o spotrebiteľsky´ch úveroch).

3.3. Žalovany´ nijako svojim vyjadrením nepreukazuje, že skutočne zisťoval a aj skúmal vy´davky
žalobcu, t.j. žalovany´ nepredložil žiadne prvotné listiny objektívne preukazujúce zisťovanie vy´škypríjmov a vy´davkov žalobcu resp. ani žiadne autorizované vy´stupy z oficiálnych úverovy´ch registrov.
Žalovany´ predložil iba listinné doklady zrejme z jeho interného systému, z ktory´ch nie je možné
dôveryhodne ustáliť kedy, ky´m a na základe aky´ch vstupny´ch údajov boli uvedené informácie zistené

a zaznamenané.

4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že spotrebiteľské úverové financovanie je odplatné
poskytnutie peňažny´ch prostriedkov na kúpu tovarov a služieb, ktoré si podľa svojho uváženia vyberá
spotrebiteľ. Veriteľ teda financuje vzťahy medzi spotrebiteľom a tretími osobami. Žalovany´ preto

nezodpovedá a ani nemôže zodpovedať za kvalitu poskytovany´ch tovarov a služieb, nakoľko on iba
poskytuje finančné prostriedky na ich získanie.

4.1. Žalobca tvrdí, že o doplnkovy´ tovar a služby nemal záujem a že tieto mu ani len neboli dodané.
Napriek tomuto tvrdeniu žalobca požiadal písomne žalovaného o poskytnutie úveru aj na ďalší tovar
a služby. Išlo vy´lučne o prejav jeho vôle, nie o prejav vôle veriteľa. Veriteľ nie je poisťovňa, ani

nepredáva autá, ani neposkytuje služby s ty´m spojené. Pritom, či už Žiadosti o uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje jednostranny´ právny úkon žalobcu, či v samotnej Zmluve je
jasne vyjadrená jeho vôľa tento doplnkovy´ tovar a služby úverom financovať. Veriteľ zároveň extrémne
preukazny´m spôsobom informoval spotrebiteľa o tom, čo a v akej vy´ške je z úveru financované.
Uvedené okrem vyššie spomenutého vyply´va napríklad aj z formulára Štandardny´ch európskych

informácií.

4.2. Žalobca si musel byť a aj bol vedomy´ toho, že sa v danom prípade nejednalo len o zakúpenie
Vozidla, ale o aj o zakúpenie ďalšieho príslušenstva a získanie poistenia a tvrdenie žalobcu, že údajne
o tieto položky nežiadal nie je právne vy´znamné. Rovnako nie je právne vy´znamná ani argumentácia

žalobcu, že spoločnosť AUTOCENTRUM bola finančny´m sprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy, či
poistnej zmluvy, pretože žalobca bol so všetky´mi náležitosťami ty´chto zmlúv a ich účelom oboznámeny
´ a nemožno súhlasiť predovšetky´m s ty´m, že by išlo o položky, ktoré sú nákladmi úveru. Spoločnosť
AUTOCENTRUM poskytuje a sprostredkúva poistenie a doplnkovy´ tovar a služby aj v prípade, ak kúpa
motorového vozidla, či poistenia nie sú financované úverom poskytnuty´m žalovany´m ako veriteľom

(ale klient ako kupujúci si motorové vozidlo financuje z vlastny´ch prostriedkov), teda nie je možné
hovoriť o povinnom spájaní a podmieňovaní financovania motorovy´ch vozidiel prostredníctvom úveru
od žalovaného ako veriteľa s financovaním doplnkovy´ch tovarov a služieb. A zároveň doplnkovy´ tovar
si môžu klienti kúpiť z vlastny´ch zdrojov (nie prostredníctvom úveru poskytnutého žalovany´m ako
veriteľom) aj v prípade, ak je kúpa motorového vozidla financovaná úverom poskytnuty´m žalovany

´m ako veriteľom. Teda aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že financovanie
uvedeny´ch (doplnkovy´ch) tovarov a služieb je podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru za
dany´ch podmienok na financovanie kúpy motorového vozidla sú nepravdivé a ničím nepodložené.
Nakoľko predmetné tovary a služby nie sú podmienkou získania úveru, tieto ani nemôžu predstavovať
pre spotrebiteľa vynúteny´ náklad, nakoľko sa jedná o produkty, ktoré boli spotrebiteľovi dodané na

podklade jeho žiadosti.

5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 2.7.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5.1. Na Pojednávaní vykonal výsluch žalobcu.

6. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými
prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a výsluchu žalobcu, súd zistil nižšie uvedený skutkový

stav.

6.1. Z Kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca kúpil od spoločnosti AUTOCENTRUM Vozidlo za kúpnu cenu
vo výške 4.274,00 EUR. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol dohodnutý tak, že časť kúpnej ceny vo
výške 854,80 EUR bola predávajúcemu zaplatená pri podpise Kúpnej zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny

vo výške 3.419,20 EUR bude zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy.

6.2. Zo Zmluvy vyplýva, že na jej základe bol žalobcovi právnym predchodcom žalovaného poskytnutý
Úver vo výške 4.016,20 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 101,51 EUR, v počtesplátok 84, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 8.526,84 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá
na deň 8.12.2013. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 28 % a RPMN bola vo výške 28 %.
Úverom bol financovaný predmet financovania A – Vozidlo a predmet financovania B – doplnkový tovar

a služby (Carlife Garance, balíček povinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne
koberce do auta).

6.3. Z Prehľadu úhrad zo dňa 22.12.2020 o zhodných tvrdení strán mal súd za preukázané, že žalobca
titulom Úveru zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 EUR.

6.4. Z Predžalobnej výzvy zo dňa 23.9.2023 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
sumy 5.962,44 EUR, ktorá predstavuje jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so
Zmluvou a zaplatenia trov právneho zastúpenia s tým, že na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému
poskytnutá lehota do 28.9.2023. Doručenie predžalobnej výzvy mal súd za preukázané, nakoľko to
žalovaný nerozporoval.

6.5. Z výsluchu žalobcu mal súd za preukázané, že mu bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 EUR,
pričom žalobca vedel v akej výške bude úver poskytnutý. Zároveň potvrdil, že od predávajúceho dostal
čierne koberce do auta, balíček povinnej výbavy a reflexnú vestu.

6.6. Vo vzťahu k preukázaniu splnenia povinnosti skúmať bonitu žalobcu ten namietal a spochybnil
dôkazy predložené žalovaným (vzťahujúce sa k overeniu výdavkov a príjmov v NRKI, Sociálnej
poisťovne a pod.). Súd v tomto smere v rámci budovania skutkového stavu sa dôvodnosťou tejto
námietky ďalej nezaoberal, nakoľko už len na základe skutkových tvrdení uvedených žalovaným dospel
k záveru, že ten nepostupoval pri skúmaní bonity riadne, tak ako ďalej uvádza nižšie v odôvodnení

7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu
vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 52
zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchprávnychpredpisov,(-)§53Občianskeho
zákonníka, (-) § 451 Občianskeho zákonníka, (-) § 458 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády
číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako

„Nariadenia vlády č. 87/1995“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie

na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,

a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto
vzťahov.11. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným, nakoľko porušenie tejto
povinnosti (podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch) namietol žalobca, a aj od tohto
odvodzoval záver, že úver je bezúročný a bezpoplatkov.

11.1. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil
povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy
nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať
úver.

11.2. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) posúdil schopnosť žalobcu splácať úver, ako aj preveril
jeho bonitu tým spôsobom, že preveroval jeho príjem a finančnú situáciu prostredníctvom úverového
registra(NRKI–nebankovy´registerklientskychinformácií)aSociálnejpoisťovni(SP).Zistenýpríjembol
podľa interného systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru. Zároveň
žalobca uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu a výšku jeho mesačných výdavkov. Pri posúdení

bonity zahrnul žalovaný do príjmov žalobcu sumu 340 EUR a do výdavkov sumy 118,85 EUR (životné
minimum žiadateľa – exekvovateľné zákone 60 %), 51 EUR a 13 EUR (splátky uvedené v registri
NRKI), to všetko v výsledkom (príjme – výdavky) 157,15 EUR, pričom splátka žiadaného úveru je 101,51
EUR. Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobcu už žalovaný žiadnym
spôsobom nezisťoval.

11.3. Žalobca namietal, že žalovaný nepredložil žiadne prvotné listiny objektívne preukazujúce
zisťovanie výšky príjmov a vy´davkov žalobcu resp. ani žiadne autorizované vy´stupy z oficiálnych
úverovy´ch registrov. Žalovany´ predložil iba listinné doklady zrejme z jeho interného systému, z ktory
´ch nie je možné dôveryhodne ustáliť kedy, ky´m a na základe aky´ch vstupny´ch údajov boli uvedené

informácie zistené a zaznamenané.

11.4. Bez toho, aby súd vyhodnocoval, či žalovaný dostatočne preukázal splnenie povinnosti skúmať
bonitu žalobcu (výstupy z interného systému, ich relevantnosť a pod.), tak je potrebné uviesť, že
akceptovanie výdavkov len v rozsahu 60 % životného minima nie je dôvodné, a takýto postup nemožno

brať ako splnenie si povinnosti skúmať výdavkovú stranu rozpočtu žalobcu. Aplikácia takéhoto postupu
nevyplýva z platných právnych predpisov a nie je na ňu ani žiaden rozumný a spravodlivý dôvod, resp.
žalovaný súdu ani žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo bolo potrebné znižovať sumu životného minima
žalobcu.

11.5. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný
pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať úver, pričom
bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol úver, jeho výšku, príjem žalobcu a aj
účel úveru.

11.6. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi

príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so

žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z

ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získanéinformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku

v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,
a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

11.7. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017

zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné
skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore
s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší

úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom

trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od

neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.

(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.

11.8. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len

formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie
a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto

ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

11.9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný postupoval pri skúmaní schopnosti žalobcu splácať úver
vyššie uvedeným spôsobom (bral v úvahu len 60 % životného minima) a ďalej už neuviedol žiadne

relevantné skutočností o skúmaní schopnosti žalobcu splácať úver a ani súdu žiadne relevantné doklady
opredmetnomskúmanínepredložil,jezrejmé,ževyššieuvedenýmspôsobomzodpovedajúcimodbornej
starostlivosti pri skúmaní bonity žalobcu žalovaný nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a anisamotné výdavky žalobcu, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie
úveru.

11.10. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie
od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať

úver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o jej finančnej situácii, a
teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalobcu splácať úver.

11.11. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že úver poskytnutý titulom Zmluvy
je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať

za bezúročný a bez poplatkov.

12. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí úveru, tak sa ďalej z dôvodu
hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu k
obligatórnym náležitostiam Zmluvy, ktoré by rovnako odôvodňovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru.

13. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej bolo ďalej potrebné zodpovedať otázku, aká je výška úveru,
nakoľko táto otázka bola pre strany sporná.

13.1. Podľa žalobcu je celková výška úveru uvedená v Zmluve nesprávna. Kúpna zmluva a Zmluva
sú zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať
úver v konkrétnej výške 3.419,20 EUR na financovanie Vozidla označeného v Zmluve ako predmet
financovania A.

13.2. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že Kúpna zmluva a Zmluva sú tzv. závislými zmluvami,
avšak nestotožňuje sa už so záverom, že z tohto dôvodu je výška úveru 3.419,20 EUR (teda len v časti
zaplatenia zvyšku kúpnej ceny za Vozidlo).

13.3. Zo Zmluvy pritom jasne, určito a zrozumiteľné vyplýva, že úver poskytnutý titulom Zmluvy je vo
výške 4.016,20 EUR. Ďalej z nej jasne a určito vyplýva, že poskytnutým úverom bol financovaný predmet
financovania A – Vozidlo a predmet financovania B – doplnkový tovar a služby (Carlife Garance, balíček
povinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne koberce do auta).

13.4. Samotný žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že mu bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 EUR,
pričom pred podpísaním Zmluvy vedea v akej výške bude úver poskytnutý.

13.5. Námietku žalobcu, že mu doplnkový tovar a služby (predmet financovania B podľa zmluvy) neboli
poskytnuté, nepovažoval súd za dôvodnú. V prvom rade toto svoje tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal a v druhom, tieto námietky (príp. nároky) by si mal uplatňovať vo vzťahu k samotnému
predávajúcemu (za predpokladu, že mu neboli poskytnuté alebo mu boli poskytnuté s vadami). Mimo
toho žalobca vo svojom výsluchu potvrdil, že od predávajúceho dostal čierne koberce do auta, balíček
povinnej výbavy a reflexnú vestu, a teda minimálne v tomto rozsahu mu bolo poskytnutý doplnkový tovar
a služby.

13.6. Zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby uzatvorenie Zmluvy bolo podmienené
tým, že bol povinný si mimo kúpy Vozidla (predmet financovania A) dohodnúť s predávajúcim aj
služby a doplnkový tovar (predmet financovania B). Rovnako ani to, že právny predchodca žalovaného
jednostranne v Zmluve určil výšku úveru 4.016,20 EUR a jednostranne doplnil predmet financovania B.

13.7. Na základe vyššie uvedeného teda súd ustálil, že úver poskytnutý titulom Zmluvy bol dohodnutý
vo výške 4.016,20 EUR a v takejto výške bol aj žalobcovi poskytnutý.14. Žalobca na úver zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 EUR. V nadväznosti na
vyššie uvedený záveru súdu, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak žalobca by mal za použitia

vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a poplatkov) žalovanému zaplatiť len
sumu poskytnutého úveru, t. j. sumu v celkovej výške 4.016,20 EUR. Žalobca tak na úvere preplatil
sumu v celkovej výške 4.510,64 EUR (rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a celkovou zaplatenou
sumou). Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
preplateného úveru, a to v sume 4.510,64 EUR.

15. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za sčasti dôvodnú a opodstatnenú a zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.510,64 EUR, pričom v prevyšujúcej časti
uplatneného žalobného nároku žalobu zamietol.

16. Záverom súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia

nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty
účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka

na spravodlivý proces (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 115/03, III.
ÚS 119/03).

17. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to
v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením č. 87/1995, a to

odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na dobrovoľne splnenie si povinnosti v zmysle
predžalobnej výzvy. Výška jednotlivých úrokov je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP,

a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech žalobcu
predstavoval88%ajehoneúspech12%,apretomážalobcavovzťahukžalovanému nároknanáhradu
trov konania v rozsahu 76 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.