Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/146/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200712
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200712.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Andrei Darákovej a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
Terminal South s.r.o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 82, Košice 040 01, IČO: 47 520 477, konajúci
prostredníctvom správcu konkurznej podstaty BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom
Nám. M. Benku 10, Bratislava 811 07, IČO: 36 669 415, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 1598/82, 04017 Košice, Slovenská republika, za účasti osoby
zúčastnenej na konaní : CPK, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 83103 Bratislava, Slovenská republika, IČO
31 396 089 právne zastúpená SELTON legal s.r.o., so sídlom Medená 24, 811 02 Bratislava, Slovenská

republika, IČO 50 001 019 o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-4915/2020 zo dňa
23.07.2020 vo veci nevykonania záznamu do katastra nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

III. Zúčastnenej osobe CPK, s.r.o., priznáva právo voči žalobcovi na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená dňa 29.09.2020 pôvodne Krajskému súdu

v Košiciach, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Z-4915/2020 zo dňa 23.07.2020, ktorému
predchádzalo konanie na Okresnom úrade Košice, katastrálnom odbore, ktorým sa žalobca domáhal
výmazu zapísaného záložného práva na liste vlastníctva číslo 14693 v katastrálnom území Južné mesto,
ktoré bolo zapísané na základe rozhodnutia o povolení vkladu číslo V - 5314/2014.

2. Súčinnosťouod01.06.2023začalsvojučinnosťSprávnysúdvKošiciach(ďalejaj„správnysúd“alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Žalobca sa svojím podaním zo dňa 30.06.2020 doručeným Okresnému úradu Košice, katastrálnemu
odboru domáhal vykonaniu záznamu do katastra nehnuteľností a to vykonaniu výmazu záložného práva
evidovaného v katastri nehnuteľností v prospech spoločnosti CPK, s.r.o., ktoré bolo zapísané na liste
vlastníctva číslo 14693, katastrálne územie Južné Mesto, obec Košice - Juh, zapísané k parcelámregistra CKN 293/23, 293/81, 293/82, 293/83 a k stavbe „hala strojm.“ súpisné číslo 3044, ktorá je
postavená na parcele C KN 293/23. Svoj návrh zdôvodňoval tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú zaťažené
záložným právo, so zálohom na základe zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu

spoločnosťou EXTEL INVEST s.r.o. v konkurze a právnym predchodcom záložného veriteľa spoločnosti
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.

4. Predmetná pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, bola popretá v prebiehajúcom
súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 32Cbi/7/2018 rozhodol

tak, že žalobu zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom Košice pod sp.z. 2
CoKR/38/2019 zo dňa 28.02.2020. Žalobca dôvodil tým, že terajší záložný veriteľ spoločnosť CPK
s.r.o. si svoje zabezpečené právo neuplatnila v konkurze riadne a čas podľa § 28 ods. 4 zákona číslo
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)
účinnom v čase prihlasovania pohľadávok teda, ak ide o zabezpečenú pohľadávku v prihláške doručenej
správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote

45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak právo zanikne. Na základe uvedeného skutkového záveru mal
žalobca za to, že záložné právo zaniklo zo zákona, podľa § 151md ods. 1 písm. h) Občianskeho
zákonníka, záložné právo zanikne iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva
alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu. Predmetným osobitným predpisom bol podľa názoru žalobcu
ZKR, konkrétne § 103. Odkazoval na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii spájal s neuplatnením

zabezpečenia riadne a včas zánik záložného práva. Uvedené podporil to aj rozsudkom NSSR č.
1Sžr/65/2011 zo dňa 08.11.2011, v ktorom podľa názoru žalobcu, súd jednoznačne uviedol, že zánik
záložnéhoprávapodľa§28ZKRjehoneprihlásenímriadneavčasvkonkurze,jevsúladesustanovením
§ 151md Občianskeho zákonníka a teda záložné právo zaniklo. Po zániku záložného práva sa následne
vykoná výmaz záložného práva podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej len
„katastrálnyzákon“)záznamom. Nazákladeuvedenýchskutočnostísatedadomáhalvykonaniavýmazu
záložného práva vo forme záznamu, pričom ako prílohu uviedol rozsudok Okresného súdu Košice 1
spisová značka 32Cbi/7/2018 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach spisová značka 2CoKR/38/2019,
uznesenie Krajského súdu spisová značka 3Cbo/114/2019 zo dňa 31.01.2020.

5. Súčasťou administratívneho spisu je aj list adresovaný vedúcej odboru katastra Okresného úradu
Košice zo dňa 14.05.2023, ktorý bol doručený dňa 19.05.2020 označený ako upozornenie na
pripravované protizákonné konanie, ktorý zaslal záložný veriteľ obchodná spoločnosť CPK, s.r.o.. ,
v ktorom uviedol, že vlastníci zapísaní na rôznych listoch vlastníctva sa snažili dosiahnuť rôznymi

spôsobmi výmaz záložných práv napriek tomu, že zabezpečené pohľadávky zabezpečené záložným
právom nezanikli zákonným spôsobom. Obchodná spoločnosť poukázala na to, že predchádzajúci
vlastník musel sa domáhať dokonca návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, aby sa zamedzilo
uvedeným praktikám. Poukázal na to, že spôsob zániku záložného práva je definovaný presne v zákone.
Podávateľpodaniavosvojompodaníďalejuviedol,ženapriekskutočnosti,ženávrhnavýmazzáložného

práva môže byť podaný, až keď záložné právo zanikne. Zúčastnená osoba disponovala informáciou,
že vlastníci, ktorí sú zaťažený záložným právom na dotknutých nehnuteľnostiach, sa pokúšajú podať
opakovane návrh na nezákonný výmaz záložných práv. Uviedol, že v čase podania neexistoval žiaden
dôvod na jeho výmaz a na existenciu záložného práva sa vedú súdne spory predmetom, ktorých má
byť určenie neexistencie záložného práva, ale také rozhodnutie nebolo vydané. Rozhodnutie, ktorým

bolo vylúčenie z konkurzného konania pod spisovou značkou 32Cbi/7/2018 nemôže byť spôsobilé na
vykonanie výmazu záložného práva, lebo záložné právo neuplatnené v konkurznom konaní nezaniká,
len sa na neho v rámci konkurzného konania neprihliada, poukázal na to, že môže nastať situácia,
že sa budú domáhať vlastníci výmazu protizákonným spôsobom záložných práv, a teda môže dôjsť k
obrovskej a neodvrátiteľnej škode. Uvedené bolo zaslané nielen Okresnému úradu Košice, ale aj Úradu

geodézie kartografie a katastra SR a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

6. Na základe uvedenej žiadosti žalovaný svojím podaním zo dňa 23.07.2020 vydal opatrenie, ktorým
nevykonal návrh na záznam do katastra nehnuteľností. Dôvodil to tým, že výrok doložených listín a to
rozsudku 2CkRE/38/2019, ktorým sa potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice 1 číslo 32Cbi7/2018

ani uznesenie 3Cbo/114/2019 samé o sebe neurčujú zánik záložného práva. Ohľadom neexistencie
záložného práva prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou
36Cb/417/2016, a teda nie je preukázaný žiadny dôvod zániku záložného práva. Uvedenú skutočnosť
oznámil žalobcovi, ako i osobe zúčastnenej na konaní.Konanie pre správnym súdom
7. Voči predmetnému opatreniu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. Predmetnú

žalobu dôvodil tým, že opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a žiadal opatrenie v celom rozsahu zrušiť.
Vžalobepoukázalnaskutočnosť,žeajsamotnéopatreniejepreskúmateľnésúdomapodliehasúdnemu
prieskumu nakoľko svojimi účinkami zakladá práva alebo povinnosti. Nesprávnosť postupu žalovaného
videl v tom, že žalovaný odmietol na základe návrhu žalobcu vykonať výmaz záložného práva vo forme

záznamu a to z toho dôvodu, že toto záložné právo zaniklo. Žalobca odkázal, že žalovaný vo svojom
opatrení konštatoval, že výroky doložených listín, ktoré predložil žalobca, nie sú listinne spôsobilé na
vykonanie záznamu a neurčujú zánik záložného práva a nie je preukázaný žiadny iný dôvod. Poukázal
na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a to spoločnosť EXTEL INVEST s.r.o. v konkurze bol
záložcom a záložným veriteľom bola spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
pričom spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. si v konkurze prihlásila dve

pohľadávky vrátane zabezpečovacieho práva k nehnuteľnostiam. Správca konkurznej podstaty tieto
pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom poprel, pričom konanie bolo právoplatne skončené
rozsudkom Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 32Cbi/7/2018 v spojení s Krajským súdom
v Košiciach pod spisovou značkou 2CoKR/38/2019. Žalobca osobitne poukazoval na ustanovenie § 28
ods. 2 a 4 ZKR, mal za to že, ak zabezpečenú pohľadávku v prihláške doručenej správcovi riadne a

včas neuplatní v základnej prihlasovacej lehote a to 45 dní od vyhlásenia konkurzu toto právo zaniklo.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 151md ods. 1 písm. h) Občianskeho zákonníka, kde sa upravuje
zánik záložného práva aj iným spôsobom, ako dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu.Malzato,žedošlokzánikuzáložnéhoprávaatoztohodôvodu,žesi záložnýveriteľ neuplatnil
riadne a včas. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok NSSR sp.z. 1Sžr/6/65/2011 zo

dňa 08.11.2011. Žalobca sa domnieval, že neprihlásenie riadne a včas prihláškou v konkurze došlo k
zániku záložného práva, čo je v súlade s ustanovením § 151md Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej
argumentoval, že predmetné záložné právo zaniklo a teda po zániku záložného práva mal nastať výmaz
záložného práva z príslušného registra záložných práv v zmysle § 151md ods. 2 Občianskeho zákonníka
a príslušný register je v tomto prípade kataster nehnuteľností, kde žalobca argumentoval, že postupom

podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona došlo k zániku záložného práva, a teda mal sa vykonať výmaz
záložného práva vo forme záznamu, teda malo sa vymazať toto záložné právo vo forme záznamu.
Ďalej žalobca poukázal na to, že opatrenie nie je riadne zdôvodnené, absentujú príslušné zákonné
ustanovenia, opatrenie považuje v tomto prípade za arbitrárne. Žalobca pri podaní žaloby požadoval
nariadenie pojednávania vo veci.

8. K žalobe pripojil odpoveď na návrh na vykonanie záznamu zo dňa 23.07.2020, návrh na
vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo dňa 30.06.2020, zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, rozsudok Okresného súdu Košice I spisová značka 32Cbi/7/2018 zo dňa 05.06.2019,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach číslo 2CoKR/38/2019 zo dňa 28.02.2020, zmluvu o odplatnom

postúpení pohľadávok.

9. Dňa13.11.2020obchodnáspoločnosťCPKs.r.o.,prostredníctvomsvojhoprávnehonástupcu,zaslala
návrh na pribratie účastníka konania, eventuálne návrh na priznanie postavenia osoby zúčastnenej
na konaní zo dňa 12.11.2020. Dôvodila to tým, že sa dozvedela, že na Krajskom súde v Košiciach

prebieha súdne konanie o preskúmanie zákonnosti opatrenia číslo Z - 4915/2020, sp.z. 8S/146/2020,
ktoré inicioval žalobca. Na základe uvedených skutočností uviedla, že súčasnosti je zriadené v prospech
spoločnosti CPK, s.r.o. záložné právo ako právneho nástupcu záložného veriteľa Unicredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s. a to na podklade zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom V - 5314/2014
zo dňa 23.06.2014. Obchodná spoločnosť argumentovala, že bola účastníkom konania Z - 4915/2020

a uviedla, že síce katastrálny zákon priamo neuvádza v záznamovom konaní bližšie o účastníctve,
teda nevymedzuje okruh účastníkov konania, ale uvádza, že nakoľko konaním o zázname by mohla
byť dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach týmto rozhodnutím,
opatrením. Oznámenie o nevykonaní záznamu bolo zároveň zaslané aj obchodnej spoločnosti CPK,
s.r.o., ako právnemu nástupcovi pôvodného záložného veriteľa. Rovnako uviedla, že v prípade, že súd

by sa nestotožnil, že je spoločnosť CPK, s.r.o. je účastníkom súdneho konania, požiadala o priznanie
postavenia zúčastnenej osoby a to s odkazom na § 41 ods. 2 písm.c) písm. d) SSP. Uviedla, že
ak by žalovaný vykonal záznam, bola by spoločnosť CPK, s.r.o. priamo dotknutá na svojich právachvyplývajúcich zo záložného práva a tá navrhla, aby jej bolo priznané postavenie účastníka konania alebo
osoby zúčastnenej na konaní.

10. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.02.2021, v ktorom uviedol, že na liste
vlastníctva číslo 14693 v katastrálnom území Južné Mesto bolo na základe rozhodnutia o povolení
vkladu číslo V - 5314/2014 zo dňa 23.06.2014 pod položkou výkazu zmien číslo 1127/2014 titulom
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam číslo 00093A/CORP/2014 uzatvorenej dňa
19.05.2014 medzi záložcom spoločnosťou EXTEL INVEST, s.r.o. a záložným veriteľom Unicredit Bank

Czech Republic and Slovakia, a.s. zriadené záložné právo a v spojení so zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa a dodatku číslo 1 zo dňa 16. 12.2019. Žalovaný uviedol, že sa žalobca domáhal
vykonaniazáznamuatonazákladerozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIspisováznačka32Cbi/7/2018zo
dňa05.06.2019vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachčíslospisováznačka2CoKR/38/2019
zo dňa 28.02.2020, ktorým bola žaloba spoločnosti CPK, s.r.o. súčasného záložného veriteľa o
určenie popretého zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva

zamietnutá. Žalobca poukázal na to, že záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčný účel, ktorý
nemá vznik na ktorý nemá vplyv na vznik zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam. Žalovaný teda je
oprávnený skúmať záznamové listy len z hľadiska, či ju vydal oprávnený subjekt, či sa týka vecných práv
k nehnuteľnostiam, či už obsahuje zákonom predpísané obsahové náležitosti a či je v súlade s platnými
aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností. Žalovaný pri posudzovaní, či predložená listina je spôsobilá

na vykonanie záznamu nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť ani robiť si úsudok o právnych
účinkoch rozhodnutia. Žalovaný poukázal, že predmetné rozsudky len riešili skutočnosť, či úkon správcu
smerujúci k popretiu obstál a vylúčil pohľadávku z uspokojenia v konkurze, súd neskúmal povinnosť
správcu skúmať svoju pohľadávku, čo do výšky dôvodu a vymáhateľnosti poradia a jej zabezpečenia, ale
skúmal iba dôvody popretia a ich relevantnosť. Poukázal, že popretie pohľadávky a zabezpečovacieho

práva, ktorými pohľadávka zabezpečená nespôsobovala zánik záložného práva ani ex lege poukázal,
že predmetné opatrenie o nevykonaní výmazu záložného práva, nevychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. K námietke, že opatrenie je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, žalovaný uviedol, že na
vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Žalovaný teda nemal
povinnosť vydať rozhodnutie o nevykonaní záznamu. Poukázal na ustálenú dlhodobú aplikačnú prax,

kedy na nevykonanie záznamu sa primerane aplikujú § 42 ods. 5 katastrálneho zákona a uviedol,
že ak nejaká listina nie je spôsobilá, okresný úrad ju vráti tomu, kto podal návrh a uvedie dôvod
nevykonania záznamu. Žalovaný poukázal, že nebolo ani úmyslom zákonodarcu vyžadovať podrobné
odôvodnenie nevykonania záznamu, vydávať o tom rozhodnutie, žalobu považoval za nedôvodnú
navrhol ju zamietnuť a súhlasil s pribratím spoločnosti CPK, s.r.o. za účastníka konania .

11. KrajskýsúdKošiciachuznesenímsp.z.8S/146/2020zodňa26.04.2021pribralspoločnosťCPKs.r.o.
ako účastníka konania. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca svojim podaním zo dňa 20.05.2021
sťažnosť a to z toho dôvodu, že v záznamovom konaní nie je možné uplatniť postup podľa § 33 SSP
nakoľko právna úprava upravená v katastrálnom zákone nevymedzuje účastníctvo. Rovnako poukázal

na skutočnosť, že postavenie obchodnej spoločnosti CPK, s.r.o. môže mať v rámci konania procesný
inštitút zúčastnenej osoby podľa § 41 ods. 2. SSP. Mal za to, že účastník konania je vymedzený v § 34
– 37 katastrálneho zákona a obchodná spoločnosť CPK, s.r.o. toto nespĺňa. Navrhol uznesenie zrušiť.

12. Obchodná spoločnosť CPK, s.r.o. sa podaním zo dňa 04.06.2021 sa vyjadrila, že aj žalobca sa plne

stotožňuje s eventuálnym návrhom, aby spoločnosť CPK, s.r.o. bola pribraná ako osoba zúčastnená
osoba v konaní, poukázal na to, že žalobca nesúhlasil s názorom súdu, aby mal postavenie účastníka
konania, poukázal tiež, že správny orgán so spoločnosťou CPK, s.r.o. konal, vykonaním záznamu by
došlo priamo a bezprostredne k zasiahnutiu do práv obchodnej spoločnosti CPK, s.r.o. a mal za to, že
konajúci súd správne vyhodnotil postavenie spoločnosti ako účastníka konania. Navrhoval predmetnú

sťažnosť zamietnuť.

13. Krajský súd v Košiciach zrušil napadnuté uznesenie a uznesením sp.z. 8S/146/2020 zo dňa
29.07.2021 priznal obchodnej spoločnosti CPK, s.r.o. postavenie zúčastnenej osoby, nakoľko súd mal
za to, že obchodná spoločnosť CPK, s.r.o. môže byť priamo dotknutá na svojich právach, ktoré vyplývajú

zo záložného práva, ak by došlo k výmazu tohto záložného práva.

14. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca svojím podaním zo dňa 12.11.2021 vyjadril tak, že mal za to,
že žaloba bola podaná dôvodne a zotrval v celom rozsahu na dôvodoch žaloby. Poukázal na to, žezáznamové konanie plní len evidenčnú funkciu, správny orgán nemôže posudzovať rozhodnutie, robiť
si vlastný úsudok a v záznamom konaní má len zapísať skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia. Odkázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Žalobca ďalej uviedol,

že mal za preukázané okolnosti zániku záložného práva a tak výmaz mal žalovaný vykonať dokonca aj
bez návrhu s poukazom na § 35 katastrálneho zákona, na podanej žalobe v celom rozsahu trval.

15. Súd zistil že Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalobcu a ustanovil
predbežného správcu konkurznej podstaty. Uvedené skutočnosti zistil z obchodného vestníka čiastka

207/2021 zo dňa 27.10.2020, konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod spisovou
značkou 30K/6/2020. Na základe uvedenej skutočnosti súd vyzval správcu konkurznej podstaty § 47
ZKR, či trvá na podanej žalobe. Správca konkurznej podstaty sa podaním zo dňa 02.12.2021 vyjadril že
súhlasí s pokračovaním a žiadal, aby bolo rozhodnuté vo veci bez pojednávania.

16. Z obchodného vestníka čiastka 33/2022 zo dňa 17.02.2022 správny súd zistil, že bol odvolaný

pôvodný správca konkurznej podstaty doc. JUDr. Ján Piršč, a bol ustanovený nový správca podstaty
s to obchodná spoločnosť BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s..

17. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že už netrvá na nariadení pojednávania, súd
opakovane vyzval všetkých účastníkov, aby uviedli, či trvajú alebo netrvajú na nariadení pojednávania,

pričom ich poučil, že ak sa nevyjadria bude mať súd za to, že netrvajú na nariadení pojednávania.
Účastníci konania sa nevyjadrili, a teda súd mal za to, že už netrvali na nariadení pojednávania.

18. Súd zároveň vyzval správcu konkurznej podstaty, aby preukázal, že za správcu koná osoba, ktorá
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a túto skutočnosť aj preukázala. Súd z výpisu

z obchodného registra zistil, že jedným z komplementárom správcu konkurznej podstaty je aj osoba
A. B. C.. Rovnaká je zapísaná aj zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Na
uvedenú výzvu bol predložený diplom B. C. udelený Univerzita Komenského Bratislave, Právnickou
fakultou, z ktorého je zrejmé, že mu bol udelený titul magister v študijnom odbore právo.

Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
„SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom
do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

21. Podľa §2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 3 ods.1 písm.c)

SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

22. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom

práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

23. Podľa § 4 ods. 2 katastrálneho zákona zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam
a poznámka.

24. Podľa§4ods.3 katastrálnehozákona zápisyprávknehnuteľnostiammajúprávotvorné,evidenčné
alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.25. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

26. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

27. Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 katastrálneho zákona (1) návrh na začatie katastrálneho konania musí

obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa v rozsahu
1.meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca iný
identifikátor, miesto trvalého pobytu, adresu na doručovanie v tuzemsku, ak je odlišná od miesta trvalého
pobytu, údaj o štátnej príslušnosti, ak ide o fyzickú osobu,
2.názov, identifikačné číslo, sídlo, adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla, ak ide o právnickú
osobu,

b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) uvedenie predmetu návrhu,
d) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti, ak ide o návrh na vklad,
e) označenie nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c),

f) označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku,
g) číslo úradného overenia geometrického plánu, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, alebo pri
zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo pri zápise údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8,
h) údaj o mieste a dátume zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy, ak ide o povinne zverejňovanú
zmluvu,

i) označenie príloh,
j) žiadosť o zaslanie oznámenia o vykonaní záznamu, oznámenia o vykonaní poznámky alebo žiadosť
o zaslanie oznámenia o výsledku prešetrenia zmien údajov katastra prostredníctvom elektronickej
pošty na uvedenú elektronickú adresu alebo do elektronickej schránky, ak navrhovateľ žiada oznámiť
vykonanie zápisu do katastra alebo oznámiť výsledok prešetrenia údajov katastra v elektronickej

podobe,
k) žiadosť o urýchlené konanie o vklade, ak navrhovateľ žiada o jeho urýchlenie.
(2) Návrh na začatie katastrálneho konania v elektronickej podobe prijíma okresný úrad prostredníctvom
prístupového miesta.7b)
(3) Okresný úrad zaeviduje dátum a čas prijatia návrhu na začatie katastrálneho konania. Ak bol návrh

na začatie katastrálneho konania podaný v listinnej podobe, okresný úrad vyznačí na návrhu dátum a
čas prijatia návrhu.
(4) Ak je návrh na začatie katastrálneho konania podaný v listinnej podobe, musí navrhovateľ predložiť
prílohy v listinnej podobe v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii.

28. Podľa§34ods.1 katastrálnehozákona právaknehnuteľnostiamuvedenév§1ods.1,ktorévznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

29. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo

neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.10eb)
Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.7)

30. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.Podľa § 36 ods. 2 ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad
vykoná záznam do katastra.

31. Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2,
okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie
opravy.

32. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

33. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka

nie je riadne a včas splnená.

34. Podľa § 151md ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (1)
Záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo

ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z
osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom
registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku

dňu zániku záložného práva.
(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po
zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné
právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia
príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť

o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným
potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou
záložným veriteľom.
(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný
záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva

záloh vrátiť záložcovi.

35. Podľa § 28 od. 4 ZKR ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť
aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa
na zabezpečovacie právo neprihliada.

36. Podľa § 93 od. 2 ZKR speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného
práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu
a okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie
právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu.

Právny názor správneho súdu37. SprávnysúdvKošiciachakovecneamiestnepríslušnýsprávnysúdpreskúmalnapadnutéopatrenie
žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení
účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach a dospel k záveru, že podaná žaloba nie

je dôvodná a žalované opatrenie je správne a zákonné.

38. Správny súd vychádzal pri prieskume rozhodnutia zo žalobných dôvodov a to nepreskúmateľnosti
opatrenia a nesprávneho právneho posúdenia.

39. V preskúmanom prípade správy súd vychádzal zo skutočnosti, že práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú tromi spôsobmi - vkladom, záznamom a poznámkou, pričom každý z týchto troch
spôsobov má iné účinky- právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky. Právna úprava nadobúdania
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnazákladezmluvyjezaloženánaintabulačnejzásade.Vlastnícke
právo, ako aj iné práva k nehnuteľnosti však môžu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť aj zo zákona
alebo rozhodnutím súdu, prípadne príslušného štátneho orgánu. Nakoľko je žiaduce, aby sa aj tretie

osoby mohli dozvedieť o takejto právnej zmene, existuje taktiež zápis do katastra nehnuteľností, ktorý
má evidenčné účinky. Absencia samostatnej úpravy výmazu zápisu v katastrálnom zákone ako takom,
aj vzhľadom na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, býva nahradzovaná len
prostredníctvom výkladu práva, čo oslabuje aj v ústave zakotvený princíp právnej istoty. Vklad práva do

katastra nehnuteľností má konštitutívny charakter, na základe neho vzniká, mení sa alebo zaniká právo,
správny orgán na úseku katastra vydáva rozhodnutie. Záznam má evidenčný charakter a to ku právu,
ktoré už vzniklo na základe inej právnej skutočnosti a záznamom sa už len eviduje právo, ktoré existuje
bez ohľadu na skutočnosť, či je, nie je, alebo bude zapísané v katastri nehnuteľností. Zápis sa vykoná
bez predchádzajúceho rozhodnutia.

40. V danom prípade považuje za potrebné súd upriamiť pozornosť na skutočnosť, že záznam do
katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo znamená,
že jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z tohto dôvodu preto
orgán katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu. Rovnako inštitút záložného práva

ako akcesorického práva slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj
záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva
z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.

41. Postup správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností (katastrálnych odborov) je vzhľadom

na charakter evidovania nehnuteľností striktne formálny. Štát má eminentný záujem na dôslednosti
evidencie nehnuteľností, a preto zákonodarca zaviedol striktnosť postupu do katastra nehnuteľností,
vo vzťahu k zápisom, respektíve zápisom zmien alebo výmazov práv k nehnuteľnostiam. Dôsledná
evidencia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam je daná už historickou potrebou evidovania,
týchto vzťahov najmä vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva, niekedy až striktným, respektíve

príliš formalistickým postupom pri vykonávaní zápisov do katastra nehnuteľností. Zákonodarca teda
v súčasne platnom katastrálnom zákone, ako bolo už vyššie povedané pozná 3 spôsoby zápisu do
katastra nehnuteľností. V prejednávanom prípade ide o záznamové konanie, pričom záznam ako už
vyššie uvedené je úkon okresného úradu, ktorý plní len evidenčný charakter, to znamená eviduje,
vzniknuté,zmenenéalebozaniknutéprávaknehnuteľnostiam,vžalovanomprípadesažalobcadomáhal

výmazu záložného práva evidovaného na liste vlastníctva a na podklade rozhodnutia súdu, ktorým
nebolo priznané postavenie zabezpečeného veriteľa (majetok by patril do oddelenej podstaty ).

42. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje postup, ktorého jedným z hlavných cieľov je, aby v
konkurznom konaní sa rýchlo a efektívne uspokojili veritelia, v čo najväčšom rozsahu a s čo najmenšími

nákladmi.Nehnuteľnosti,ktorébolipredmetomzabezpečeniaposilňujúprávnupozíciuveriteľavovzťahu
k dlžníkovi, aby dlžník splatil svoj záväzok, a veriteľ mal poskytnutú ochranu pre prípad, že by dlžník
nesplnil svoj záväzok. Teda aj v rámci konkurzu bolo motiváciou zabezpečeného veriteľa prihlásiť
si svoju pohľadávku riadne a včas, ak si ju neprihlásil, stratil výhodu ako zabezpečeného veriteľa,
čo však samo osebe nemá vplyv na existenciu, respektíve zánik záložného práva. Zákonodarca v

§ 151md Občianskeho zákonníka uviedol spôsoby, akým dochádza k zániku záložného práva a to
zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom všetkých vecí práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
sa záložné právo vzťahuje, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času, vrátením veci
záložcovi, ak by došlo k prevodu zálohu bežnom obchodnom styku a nadobúdateľ bol dobromyseľný,iným spôsobom dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, ak sa vykonalo
bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Prípadný eventuálny zánik záložného práva, okrem iných
spôsobov by mohol nastať zo zákona až následným speňažením majetku podliehajúcemu konkurzu.

Uvedené je výslovne upravené v ZRK, konkrétne v § 93 ods. 2, cit.: „ speňažením majetku zanikajú
všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu
na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho práva majetku tretej
osoby, ktoré skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje za záväzok úpadcu“.
Na základe uvedeného, teda samotná skutočnosť, že osoba zúčastnená na konaní stratila výhodu

zabezpečeného veriteľa, v rámci konkurzu, má stále postavenie bežného veriteľa, uvedená skutočnosť
teda nie je spôsobilá, aby zaniklo zabezpečovacie právo, teda záložné práva. Záložné právo naďalej
existuje, nezaniklo, jeho zánik môže nastať až zákonným spôsobom, tak ako je vymedzené vyššie a
jedným zo spôsobom môže byť pre prípad, že konkurz bude ďalej pokračovať speňažením majetku
v rámci odplatného prevodu napríklad. Rovnako zánik (neexistencia ) môže byť určená aj v rámci
konania pred civilným súdom, kde sporové strany sa budú sporiť o to či záložné právo ako také

existuje alebo nie. V takom prípade, ak by civilný súd výslovne určil vo výroku svojho rozhodnutia,
že záložné právo neexistuje, za splnenia ďalších podmienok, katastrálny odbor po doručení tohto
rozhodnutia, bol povinný takéto rozhodnutie zapísať do katastra nehnuteľností. Rovnako je potrebné
si uvedomiť, že katastrálne odbory zapisujú skutočnosti, ktoré obsahuje výroková časť rozhodnutia,
teda zapisuje sa výrok rozhodnutia, ktorý musí byť určitý, jasný, zrejmý a jednoznačný. Úvahy, ktoré sú

uvedené v odôvodnení rozhodnutia a ktoré viedli osobu oprávnenú rozhodnúť, sú pre zápis irelevantné.
Odôvodnenie rozhodnutia slúži len na preskúmanie a podporu výrokovej časti rozhodnutia, pre to - ktoré
konanie, nie však pre katastrálne konanie vo veci zápisu záznamovej listiny. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu slúži teda predovšetkým na podporu výrokovej časti rozhodnutia, prečo teda súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, slúži pre preskúmanie v rámci odvolacieho konania, rovnako

slúži aj pre podporu správnosti a zákonnosti rozhodnutia vo vzťahu k tretím osobám. Katastrálne odbory
niesúoprávnenézapisovaťzmenynazákladeodôvodneniarozhodnutia.Predloženésúdnerozhodnutia
teda neobsahujú výrok, ktorý by určoval že záložné právo zaniklo alebo že neexistuje. Správny orgán
teda postupoval pri vyhodnotení spôsobilosti návrhu na vykonanie záznamu zákonne a správne, keď
záznam nevykonal .

43. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti a konkrétnemu nevymedzenie dôvodov, pre ktoré je
opatrenie žalovaného nezákonné pre nepreskúmateľnosť, správny súd uvádza, že zákonodarca v tomto
prípade nevymedzil konkrétny postup katastrálnych odborov pri nevykonaní záznamu a oznámení týchto
skutočností t.j. vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca výslovne uviedol, že na tieto konania sa

nevzťahuje správny poriadok, jednotlivé opatrenia nie sú viazané formou rozhodnutia, tak ako je to v
prípade konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. Ak by sa na postup v záznamovom konaní mal
aplikovať správny poriadok, opatrenie by malo obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom
prostriedku. Platná právna úprava takúto povinnosť neustanovuje. Správnemu súdu je veľmi dobre
známa skutočnosť, že katastrálne odbory postupujú obdobným spôsobom pri nevykonaní záznamu a

vrátení verejnej listiny, ktoré je vykonané len vo forme oznámenia, opatrenia, úradného listu, kde sú len
uvedené stručné dôvody, pre ktoré sa listina nezapisuje. Uvedený postup nie súlade s požiadavkou na
preskúmateľný a predvídavý postup orgánov verejnej moci, čo však vzhľadom na absenciu zákonnej
úpravy je tolerovateľné. Je nevyhnutné preto, aby zákonodarca do budúcna doplnil do zákona potrebu
subsidiárnej aplikácie správneho poriadku do záznamového konania, čo však nie je úlohou správneho

súdu, ktorý nie je zákonodarca.

44. Všeobecná požiadavka preskúmateľnosti postupu orgánu verejnej moci, vo vzťahu účastníkovi
konania, ktorý očakáva, že bude vyhovené jeho návrhu a pre prípad, že sa tak nestane, aby poznal
dôvody, pre ktoré sa mu nevyhovelo, oznámil sa mu spôsob, akým má listinu, podanie opraviť, doplniť,

respektíve, akým spôsobom sa môže domôcť nápravy. Čiastočne sa možno stotožniť s námietkou, že
opatrenie žalovaného obsahuje len nevyhnutné zdôvodnenie, prečo sa záznam nevykonal, absentuje tu
konkrétna právna úprava (odkaz na konkrétne ustanovenie katastrálneho zákona, alebo iného zákona,
ako podpora na postup správneho orgánu ), poučenie ako je možné listinu opraviť, respektíve čo
listina musí obsahovať, prípadné poučenie o opravnom prostriedku alebo o preskúmateľnosti súdom.

Správny súd však upriamuje pozornosť žalobcovi, že uvedený nedostatok vzhľadom na platnú právnu
úpravu nemá vplyv na zákonnosť postupu žalovaného, opatrenia žalovaného a teda, ak by aj súd zrušil
toto opatrenie, nemalo by to dosah no zákonnosť postupu, resp. opatrenia žalovaného ako celku.
Prípadné zrušenie opatrenia, by bolo len formalistickým postupom zo strany súdu a nesmerovalo by tok zákonnosti rozhodnutia vo veci samej, iba by to spôsobilo ďalšiu administratívnu záťaž. Na doplnenie
súd uvádza aj na tú skutočnosť, že v súčasnosti je žalobca v konkurznom konaní a teda aj úlohou
súdov je poskytnúť rýchlosť a účelnosť kontroly zákonnosti, aby samotné konkurzné konanie prebehlo

čo najrýchlejšie a došlo k naplneniu účelu konkurzného konania.

45. Správny súd uvádza, že žalobca žiadal príslušný katastrálny úrad návrhom vykonať záznam
spočívajúci vo výmaze záložného práva evidovaného v prospech záložného veriteľa a pripojil k
tomuto návrhu vyššie označené rozhodnutia všeobecných súdov. Podľa názoru správneho súdu je pri

posudzovaní zákonnosti preskúmavaného opatrenia žalovaného potrebné vychádzať najmä z toho,
že inštitút záznamu predstavuje úkon správneho orgánu, ktorý plní iba evidenčnú funkciu, teda tento
úkon nemá vplyv na vznik, zmenu a ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznam nemá konštitutívny
charakter a ide len o formu evidencie práv, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe inej právnej
skutočnosti. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pri posudzovaní, či predložená
listina je spôsobilá na vykonanie záznamu, nie je oprávnený skúmať jej vecnú správnosť a ani si

robiť vlastný úsudok o jej právnych účinkoch, pretože v opačnom prípade by uvedené presahovalo
výsostne evidenčnú funkciu inštitútu záznamu a pri rozširujúcom výklade úlohy správneho orgánu pri
vykonávaní záznamu by správny orgán v podstate bol povinný na základe správnej úvahy dospieť k
právnym záverom vyplývajúcim z tvrdeného skutkového stavu, v tomto prípade z výrokov predložených
rozhodnutí súdov. Došlo by tak k presiahnutiu jeho výlučnej evidenčnej právomoci.

46. Na doplnenie správny súd vo vzťahu k odôvodneniu opatrenia uvádza, že na jednej strane si
je vedomý skutočnosti, že katastrálne odbory tak ako je známe správnemu súdu z aplikačnej praxe
sú zahltené množstvom podaní, ročne katastrálne odbory vybavia tisíce, resp. desiatky tisíc podaní
v jednotlivých registroch, najmä v registroch „Z“, „V“, „R“, (evidencia podľa vyhlášky Úradu geodézie

kartografie a katastra SR č. 22/2010 Z.z.). Aj z nášho preskúmavaného opatrenia je zrejmé, že v
polovici kalendárneho roka bol počet konaní v registri „Z“ blížiaci sa hodnote 5000, z uvedeného
je teda vidieť aj zrejmú početnosť prijatých vecí, čo predstavuje značnú administratívnu záťaž pre
zamestnancov katastrálnych odborov, ktorí nedokážu adekvátne a plnohodnotne sa venovať každej
veci. Rovnako na doplnenie je potrebné uviesť, že katastrálny operát sa skladá z množstva evidovaných

údajoch o parcelách v rádovo desiatok tisíc a vlastníkov, ktorých sú evidované statisíce, evidencia
ostatných skutočností, preto vykonávanie zápisov do katastrálneho operátu, je aj veľmi administratívne,
personálne a technicky náročné. Skutočnosť, že katastrálne odbory sú personálne poddimenzované,
zahltené množstvom podaní, môže mať taktiež dopad na prípadné rozhodovanie vo veciach, ktoré
sa vzťahuje aj na prejednávaný prípad, kde je možné vnímať zjednodušený režim "rozhodovania“, t.j.

pri posudzovaní v záznamovom konaní rozhodovať, či sa vykoná alebo nevykoná záznam. Uvedené
skutočnosti však neospravedlňuje zákonnú povinnosť pre každý orgán verejnej moci náležite odôvodniť
svoje rozhodnutie, opatrenie, oznámenie alebo inú formu výstupu k fyzickej alebo právnickej osobe,
najmä vtedy, ak sa účastníkovi nevyhovie. Uvedené riešenie nespadá do právomoci správneho súdu,
je však na ťarchu a zodpovednosť štátu náležite zabezpečiť podmienky na riadny výkon všetkých úloh

štátnej správy, za ktorých výkon objektívne zodpovedá štát .

47. Podľa NSSR sp.z.10Sžo/312/2015 zo dňa 25.01.2017 s poukazom na znenie citovanej právnej
normy § 151a OZ dáva odvolací súd do pozornosti, že zákonodarca v nej ustanovil účel záložného
práva tak, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného
práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená a v súlade s účelom záložného práva v citovanej
norme § 151md ods. 1 OZ ustanovil zákonné podmienky pre jeho zánik. Z ustanovenia § 151md
ods. 3 OZ vyplýva povinnosť záložného veriteľa podať žiadosť na výmaz záložného práva po jeho
zániku, čo však neznamená, že takúto žiadosť nemôže podať aj záložca, pričom v každom prípade

musia byť splnené podmienky ustanovené pre zánik záložného práva. Zo skutkových okolností v danej
veci vyplýva, že žalovaná ako záložca mala povinnosť spolu zo žiadosťou o výmaz záložného práva
predložiť dôkazy preukazujúce, že došlo k zániku záložného práva. Je teda zrejmé, že opravou údajov
katastra podľa ustanovenia § 59 katastrálneho zákona nemožno riešiť spory o práva k nehnuteľnostiam.
Rozhodnutie vydané podľa tohto ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o

sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto má aké práva k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych
vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, nemožno odstrániť postupom podľa § 59 katastrálneho
zákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľnosti tak, aby zápisy
zodpovedali právnemu stavu, je predloženie dokladov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že došlo k zánikuzáložných práv. Konštatovanie, že premlčaním zabezpečenej pohľadávky došlo k zániku záložného
práva v predmetnom prípade neobstojí. V zmysle ustanovenia § 151md ods. 3 OZ platí, že žiadosť
o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca (v prejednávanom prípade žalobkyňa), ktorý

je však povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou vystavenou
záložným veriteľom preukazujúcou zánik záložného práva.
48. Speňažením zaťaženého majetku správcom by zanikli len zabezpečovacie práva prihláseného
zabezpečeného veriteľa a všetky neskoršie zabezpečovacie práva. Správny súd teda má za to, že návrh
na vykonanie záznamu nebol spôsobilý vykonanie zmeny na liste vlastníctva a teda postup žalovaného

bol správny a zákonný.
49. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec správne po skutkovej aj
právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutého opatrenia, preto
súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

50. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu

zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

51. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

52. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

53. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri

zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

54. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

55. O trovách konania osobe zúčastnenej osobe na konaní súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že priznal
jej právo na ich náhradu voči žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný s tým, že tento má právo na
náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).