Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Matúš Škarbala
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 18Sa/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106090.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.
XXX/X, XXX XX B., a 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/X, XXX XX B., obaja právne
zastúpení: GMITERKO & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03
Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 810, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom
Brnianska 2038/1, 911 05 Trenčín (pôvodne Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky),
v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Mesto Prievidza, ako stavebný úrad, vydalo v stavebnom konaní dňa 16.06.2022 stavebné povolenie
č. 2.4.2-693-2022/70220-09 na stavbu „Rodinný dom FAMILY MODERN 4i“ na pozemkoch parc. č.
5945, 5946/2 v k. ú. B. a prípojky na siete technického vybavenia na pozemkoch parc. č. 5918, 5942,
5946/1, 5943/1, k. ú. B. (ďalej len „rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ (ďalej
spolu aj ako „žalobcovia“), ako ostatným účastníkom konania, doručené dňa 20.06.2022.
2. Žalobcovia spoločne podali, podaním na poštovú prepravu dňa 04.07.2022, proti rozhodnutiu
odvolanie, ktoré bolo doručené odvolaciemu orgánu, Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby
a bytovej politiky, dňa 06.07.2022 (ďalej len „odvolanie“). Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby
a bytovej politiky odvolanie Listom č. OU-TN-OVBP2-2022/025355-002/Pš zo dňa 06.07.2022 odstúpil
podľa § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení
(ďalej len ako „Správny poriadok“) prvostupňovému orgánu, Mestu Prievidza, ktorému bolo odvolanie
doručené dňa 11.07.2022 a bolo zaevidované na podateľni Mesta Prievidza pod č. 74284/2022. Mesto
Prievidzaonapadnutomrozhodnutínerozhodloaspolusvýsledkamidoplnenéhokonaniaasospisovým
materiálom ho predložilo dňa 05.10.2022 Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky
ako odvolaciemu orgánu.
3. Dňa 24.11.2022 bol žalobcom doručený List Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU-TN-OVBP2-2022/035408-003 zo dňa 16.11.2022 označený ako „Odstúpenie odvolania-
odpoveď“ (ďalej aj ako „List zo dňa 16.11.2022“), adresovaný prvostupňovému orgánu, Mestu Prievidza,
a žalobcom bol zaslaný na vedomie. V liste Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky
konštatoval, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2022, pretože žalobcovia podali
odvolanie oneskorene, nakoľko bolo podané na nepríslušný správny orgán (bolo zaslané na Okresný
úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) a až následne bolo zaslané Mestu Prievidza, a to pouplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie. Obsahom listu je aj záver Okresného úradu Trenčín, odboru
výstavby a bytovej politiky, že s poukazom na ust. § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“)
nemôže rozhodnúť o napadnutom rozhodnutí v mimo odvolacom konaní.
4. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali Výzvou zo dňa 06.12.2022 odvolací orgán,
Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie riadne
preskúmal a vydal rozhodnutie o odvolaní.
5. Listom č. OU-TN-OVBP2-2022/035408-006 zo dňa 22.12.2022 Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby
a bytovej politiky odpovedal žalobcom, že výzve na vydanie rozhodnutia o odvolaní nemožno vyhovieť,
pretože odvolanie bolo podané v zákonnej 15 dňovej lehote, avšak na nepríslušnom správnom orgáne.
Odvolací orgán síce bezodkladne odstúpil predmetné odvolanie na príslušný správny orgán, teda Mesto
Prievidza, avšak odvolanie mu bolo doručené po zákonnej lehote, a to dňa 11.07.2022. Z toho dôvodu
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2022. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej
politiky zároveň poukázal na svoj vyššie uvedený List č. OU-TN-OVBP2-2022/035408-003 zo dňa
16.11.2022 adresovaný Mestu Prievidza.
6. Žalobca 1/ prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 12.01.2023 reagoval na list Okresného
úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky s tým, že odvolací orgán neuviedol dôvody, pre ktoré
o podanom odvolaní nerozhodol. Taktiež namietal, že rozhodnutie nebolo žalobcovi 1/ riadne doručené
do vlastných rúk a teda účinky doručenia rozhodnutia voči nemu nenastali a z tohto dôvodu nemôže
byť odvolanie žalobcu 1/ voči rozhodnutiu považované za podané oneskorene, a preto má odvolací
orgán povinnosť o odvolaní rozhodnúť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací orgán preskúmal
rozhodnutie a vydal riadne rozhodnutie o odvolaní. Následne listom zo dňa 03.02.2023 žalobca 1/
prostredníctvom právneho zástupcu doplnil svoj list zo dňa 12.01.2023, ktorým vyzval odvolací orgán,
aby podané odvolanie v zmysle § 65 Správneho poriadku preskúmal, či neodôvodňuje zrušenie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pokiaľ sa domnieva, že odvolanie bolo podané oneskorene
a trval na tom, aby žalovaný vydal o podanom odvolaní rozhodnutie, ktorým odvolaním napadnuté
rozhodnutie pre nezákonnosť zruší.
7. Následne žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na Okresný úrad Trenčín,
odbor výstavby a bytovej politiky dňa 12.04.2023 sťažnosť v zmysle § 5 zákona č. 9/2010 Z. z.
o sťažnostiach, ktorou namietali nečinnosť Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky v
odvolacom konaní a žiadali, aby odvolací orgán vydal rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 58 ods. 2
Správneho poriadku, alebo aby rozhodnutie preskúmal mimo odvolacieho konania postupom podľa §
65 a nasl. Správneho poriadku. Odvolací orgán v Oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti č. OU-TN-
OO-2023/022212-021 zo dňa 21.06.2023 vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú, nakoľko postupoval
v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Prievidza v súlade s platnou legislatívou a pri vybavovaní
podania žalobcov nebola preukázaná namietaná nečinnosť, ktorá bola predmetom sťažnosti žalobcov.
Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy
8. Žalobcovia sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou na Správny súd v Banskej
Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 07.08.2023 domáhali odstránenia nečinnosti Okresného
úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky a uloženia povinnosti konať a vydať rozhodnutie
o podanom odvolaní žalobcov zo dňa 04.07.2023 proti rozhodnutiu Mesta Prievidza, stavebného
povolenia č. 2.4.2-693-2022/70220-09, vydaného v stavebnom konaní dňa 16.06.2022, a to do 30
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a doručiť správnemu súdu rozhodnutie vydané
v zmysle povinnosti uloženej vo výroku tohto uznesenia v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia
žalovaného žalobcom. Žalobcovia zároveň uviedli, že pokiaľ by správny súd dospel k záveru, že
odvolanie bolo podané oneskorene a zároveň, že žalovaný nebol povinný o podanom odvolaní
rozhodnúť a vydať rozhodnutie žalobcovia sa domáhali, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť
konať a preskúmať rozhodnutie Mesta Prievidza, stavebného povolenia č. 2.4.2-693-2022/70220-09,
vydaného v stavebnom konaní dňa 16.06.2022-09, mimo odvolacieho konania postupom podľa §
65 a nasl. Správneho poriadku, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a
doručiť správnemu súdu oznámenie o výsledku preskúmania, resp. rozhodnutie o zrušení alebo zmeneuvedenéhorozhodnutiaMestaPrievidzavlehote10dníoddoručeniarozhodnutiažalovanéhožalobcom.
Zároveň si žalobcovia uplatnili náhradu trov konania.
9. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že Okresný úrad Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky,
ako odvolací orgán, je nečinný v odvolacom konaní, keď odmieta o odvolaní riadne rozhodnúť a
vydať rozhodnutie o odvolaní, ako aj odmieta preskúmať napadnuté rozhodnutie mimo odvolacieho
konania v zmysle Správneho poriadku. S poukazom na ust. § 57 ods.2 Správneho poriadku žalobcovia
namietali postup odvolacieho orgánu, pričom uviedli, že ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o
tom účastníka konania v zmysle § 58 ods. 2 Správneho poriadku. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán
rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalobcovia poukazujú
na zásadu dvojinštančnosti, a teda že rozhodnutie je zásadne preskúmateľné nadriadeným správnym
orgánom. Ak správny orgán nerozhodne autoremedúrou, príslušným na preskúmanie rozhodnutia a
vydanie rozhodnutia o odvolaní je správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal v prvom stupni. V zmysle § 60a Správneho poriadku sa ustanovenia
prvej až tretej časti (Správneho poriadku) primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. Konanie o
odvolaní sa teda sa primerane riadi ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré sa týkajú konaní v prvom
stupni. Napr. rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať tie isté náležitosti ako prvostupňové rozhodnutie,
správny orgán má na jeho vydanie tie isté lehoty, účastníci odvolacieho konania (ktorí sú tí istí, ako
účastníci prvostupňového konania) majú tie isté práva, a podobne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
odvolací orgán je povinný o odvolaní vydať rozhodnutie obsahujúce všetky náležitosti rozhodnutia v
zmysle § 47 Správneho poriadku (napr. aj o tom, že odvolanie zamieta).
10. Na základe uvedeného mali žalobcovia za to, že list žalovaného zo dňa 16.11.2022 nemožno
považovať za rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 58 ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu, že neobsahuje
spôsob, ako odvolací orgán o odvolaní rozhodol, t.j. či napadnuté rozhodnutie zrušil, zmenil alebo
odvolanie zamietol. Tento list taktiež neobsahuje náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho
poriadku. Žalobcovia ďalej tvrdili, že nepodali odvolanie oneskorene, a to z dôvodov nevysporiadania sa
s námietkou žalobcu 1/ týkajúcou sa nedoručenia napadnutého rozhodnutia do vlastných rúk. V zmysle §
24 ods.1 Správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, doručujú
dovlastnýchrúkadresátovialeboosobe,ktorásapreukážejehosplnomocnenímnapreberaniezásielok.
Ak sa písomnosť doručuje do vlastných rúk, je možné odovzdať ju výlučne adresátovi písomnosti.
Prevzatie písomnosti adresát potvrdí svojím podpisom. Ak by sa písomnosť určená do vlastných
rúk odovzdala inej osobe, malo by to za následok povinnosť správneho orgánu doručiť písomnosť
opakovane, pretože právne účinky pôvodného doručenia by nenastali. Žalobca 1/ tvrdil, že žiadnu
zásielku s rozhodnutím od poštového podniku dňa 20.06.2022 neprevzal, pretože celý deň bol v práci vo
svojej firme a žiadna písomnosť mu nebola doručená. V tento deň bola doma len pani C. (žalobkyňa 2/),
ktorej poštárka rozhodnutie doručila do vlastných rúk. Na obálke, v ktorej bolo rozhodnutie doručované
žalobcovi 1/, je uvedený dátum 20.06.2022. Na doručenke je síce viditeľný nejaký podpis, ale tento
nie je podpisom žalobcu 1/, čo je zrejmé už zo zbežného pohľadu. Tento podpis sa vôbec nezhoduje
s podpisom žalobcu 1/, ktorý je uvedený na ostatných doručenkách pri písomnostiach, ktoré mu boli
doručované do vlastných rúk a ktoré prevzal. Tieto doručenky sa nachádzajú v spise. Uvedené sa
dá zistiť jednoduchým porovnaním doručeniek nachádzajúcich sa v spise. Z uvedeného vyplýva, že
rozhodnutie nebolo žalobcovi 1/ doručené do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 1 Správneho poriadku a
preto účinky doručenia rozhodnutia voči žalobcovi 1/ nenastali. Z tohto dôvodu nemôže byť odvolanie
žalobcu 1/ proti rozhodnutiu považované za podané oneskorene. Žalobcovia preto navrhli vykonať
dôkaz, a to preskúmanie doručenky adresovanej žalobcovi 1/, či obsahuje podpis žalobcu 1/, ako aj
ostatných doručeniek žalobcu 1/, ktoré sa nachádzajú v spise, pre porovnanie podpisov na nich.
11. Žalobcovia ďalej namietali aj nesprávne a zmätočné poučenie o možnosti podať odvolanie uvedené
v rozhodnutí. V zmysle § 54 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho
poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá
sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.
Rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcov obsahuje nasledujúce poučenie: „Proti tomuto rozhodnutiu
sa možno podľa § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov odvolať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby
a bytovej politiky, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, podaním odvolania na stavebnom úrade t.z.na mesto Prievidza, Mestský úrad v Prievidzi, Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza. Rozhodnutie
je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení
Správneho súdneho poriadku.“
12. S poukazom na poučenie obsiahnuté v rozhodnutí, ktoré bolo podľa názoru žalobcov zmätočné
a uviedlo ich do omylu v tom, kam je odvolanie potrebné podať, žalobcovia podali odvolanie na
Okresný úrad Trenčín. Žalobcovia uviedli, že Správny poriadok stanovuje, že odvolanie sa podáva na
správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, t.j. odvoláva sa na orgán, ktorý rozhodnutie vydal a nie na
druhostupňový orgán. Uvedené vyplýva aj z toho, že v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny
orgán,ktorýnapadnutérozhodnutievydal,môžesámoodvolanírozhodnúťbeztoho,abydruhostupňový
orgán o odvolaní vôbec rozhodoval. Z vyššie uvedených dôvodov je žalovaný v zmysle § 54 ods. 3
Správneho poriadku podľa žalobcov povinný vychádzať zo skutočnosti, že žalobcovia podali odvolanie
včas.
13. Žalobcovia ďalej namietali, že odvolací orgán odmietol preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho
konania s odôvodnením, že podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/2013 Z. z. Okresný úrad
v sídle kraja nemôže v odvolacom konaní rozhodnutie obce zmeniť, ak bolo vydané vo veciach
územnej samosprávy. V ust. § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. je však jednoznačne
uvedené, že nemožno v mimo odvolacom konaní preskúmať rozhodnutie obce. Podľa názoru žalobcov
sa preto predmetné ust. § 4 ods. 3 písm. b) cit. zákona vzťahuje na všetky rozhodnutia obce v
mimo odvolacom konaní a nie iba vo veciach samosprávy. Odvolací orgán tak nevydal rozhodnutie
v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku, ale iba listom oznámil prvostupňovému orgánu, ktorý
predmetné odvolanie na odvolací orgán odstúpil, že nie je v jeho kompetencii preskúmať oneskorené
odvolanie v mimo odvolacom konaní. V zmysle § 60 Správneho poriadku je odvolací orgán povinný
preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Záver, že odvolací orgán nie je oprávnený
preskúmať napadnuté rozhodnutie mimo odvolacieho konania je tak podľa žalobcov nesprávny. Táto
problematika je riešená judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodnutiami Ministerstva dopravy a
výstavby SR. Zákon č. 608/2003 Z. z má povahu osobitného právneho predpisu oproti všeobecnému
právnemu predpisu, ktorým je zákon č. 180/2013 Z. z. Vo všeobecnosti preto pôsobnosť a následne
aj príslušnosť na správne konanie pre okresné úrady v sídle kraja, čo sa týka odvolacích konaní, ale
aj konaní mimo odvolacieho konania, je daná zákonom č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 608/2003 Z. z.“) a nie zákonom č. 180/2013 Z. z. Tomuto výkladu svedčí aj judikatúra, konkrétne
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžk/58/2018 zo dňa 30.06.2020, v ktorom
riešil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorým mimo
odvolacieho konania zrušil rozhodnutie stavebného úradu (Obce Banský Slanec). Okresné úrady v sídle
kraja sú teda príslušné preskúmavať rozhodnutia obcí a miest ako stavebných úradov mimo odvolacieho
konania podľa § 65 Správneho poriadku a sú príslušné aj na preskúmanie oneskoreného odvolania.
Uvedené vyplýva aj z Metodického pokynu Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej správy
a verejných prác pre stavebné úrady, okresné úrady v sídle kraja a Slovenskú stavebnú inšpekciu k
preskúmavaniu rozhodnutí stavebných úradov mimo odvolacieho konania okresnými úradmi v sídle
kraja, odbormi výstavby a bytovej politiky, zo dňa 25.01.2021 (ďalej len „ Metodický pokyn Ministerstva
dopravy a výstavby SR“). Tento metodický pokyn vychádza z vydaného rozhodnutia Ministra dopravy a
výstavby Slovenskej republiky č. 21/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2021. Predmetom
rozhodnutia bolo ustálenie pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja na úseku stavebného poriadku v
kontexte zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 608/2003 Z. z., teda či okresný úrad v sídle kraja na úseku
stavebného poriadku môže mimo odvolacieho konania preskúmavať rozhodnutie obce, resp. mesta ako
stavebného úradu. Z vyššie uvedeného je podľa názoru žalobcov jednoznačné, že odvolací orgán je
povinný o podanom odvolaní rozhodnúť a vydať rozhodnutie o odvolaní žalobcov v zmysle § 58 ods. 2
Správneho poriadku. Žalobcovia sa preto domáhali, aby odvolací orgán takéto rozhodnutie o odvolaní
v zmysle § 58 ods. 2 Správneho poriadku vydal.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
14. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2023
k podanej žalobe uviedol, že nemá pochybnosť o tom, že konal v súlade so zákonom, nedošloz jeho strany k nečinnosti v odvolacom konaní, ani k porušeniu práv a právom chránených záujmov
žalobcov z dôvodu nečinnosti. K údajnej nečinnosti uviedol, že žiadne odvolacie konanie týkajúce
sa preskúmavania rozhodnutia nevedie. Z uvedeného dôvodu je podaná žaloba nedôvodná, nakoľko
dovolávať sa nečinnosti podľa § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov je možné len v začatom a neskončenom administratívnom konaní. Ďalej uviedol,
že stavebné konanie bolo právoplatne skončené dňa 18.07.2022. S odkazom na komentár k § 59
Správnehoporiadkuďalejuviedol,žedôvodypreaplikáciumimoriadnychopravnýchprostriedkovnezistil
a postupoval následne tak, že účastníkov o zamietnutí odvolania upovedomil neformálnym listom bez
toho, aby potvrdzoval prvostupňové rozhodnutie. Z uvedeného má za to, že postupoval v súlade so
zákonom. K otázke doručenia rozhodnutia žalobcovi 1/ uviedol, že nemal pochybnosť o riadnom
doručení, nakoľko o tom svedčala doručenka a obaja žalobcovia podali spoločné odvolanie. Ak by
rozhodnutie nebolo riadne doručené, nenastali by účinky doručenia stavebného povolenia a to by
nemohlo byť odstúpené na preskúmanie odvolaciemu orgánu. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcov
o zmätočnosti poučenia o odvolaní v rozhodnutí. Taktiež odmietol tvrdenie žalobcov o povinnosti
preskúmať i oneskorene podané odvolanie v mimo odvolacom konaní, nakoľko metodické pokyny
ministerstiev sú internými predpismi a nie sú všeobecne záväzné. V tomto prípade je všeobecne
záväzným právnym predpisom zákon č. 180/2013 Z. z. Zároveň poukázal i na to, že bola za
účelom zhodnotenia stavu zákonnosti rozhodovania v mimo odvolacom konaní podľa § 65 správneho
poriadku vo vzťahu k rozhodnutiam miest a obcí ako stavebných úradov vykonaná previerka Krajskou
prokuratúrou Trenčín v preverovanom období od 01. 01. 2020 do 09. 03. 2022. Pri previerke bolo zo
strany Krajskej prokuratúry Trenčín preskúmaných celkovo 12 administratívnych spisov. Z protokolu
o vykonaní previerky zo dňa 21. 04. 2022 vyplýva, že Krajská prokuratúra Trenčín skonštatovala, že
prax Okresného úradu Trenčín je plne v súlade s právnym názorom prokuratúry prezentovaným v
protestoch prokurátora podaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (napr. sp. zn. VI1 Gd
84/21/1000-13, sp. zn. VI/3 Gd 450/21/1000-4), kedy Okresný úrad Trenčín s poukazom na ust. § 4 ods.
3 písm. b) zákona o organizácii miestnej štátnej správy nerozhoduje v mimo odvolacom konaní proti
rozhodnutiam miest a obcí ako stavebných úradov. Ako dôkaz predložil Protokol o vykonaní previerky
Kd 59/22/3300-5 zo dňa 21. 04. 2022. Pri vykonávaní previerky bolo tiež zistené, že Okresný úrad
Trenčín nerešpektuje metodický pokyn Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa
25. 05. 2021 vydaný pre stavebné úrady, okresné úrady v sídle kraja a Slovenskú stavebnú inšpekciu
k preskúmavaniu rozhodnutí stavebných úradov mimo odvolacieho konania okresnými úradmi v sídle
kraja, nakoľko tento je len interným predpisom a je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 písm. b) zákona o
organizácii miestnej štátnej správy. Krajská prokuratúra Trenčín v závere protokolu o vykonaní previerky
zo dňa 21. 04. 2022 uviedla, že pri vykonaní previerky nebolo z uvedených dôvodov zistené žiadne
porušenie zákona, na ktoré by bolo potrebné reagovať prokurátorským dozorom. Žalovaný má na
základe uvedeného za to, že postupoval v súlade so zákonom, keď nepreskúmal rozhodnutie v mimo
odvolacom konaní.
Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného
15. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k doručeniu rozhodnutia do rúk
žalobcu 1/ a uviedli, že skutočnosť, že žalobca 1/ sa dozvedel o obsahu rozhodnutia a podal odvolanie,
je irelevantná, nakoľko rozhodnutie mu nebolo riadne doručené do vlastných rúk a nemohla preto vo
vzťahu k žalobcovi 1/ začať plynúť lehota na podanie odvolania a z tohto dôvodu nemôže odvolanie
žalobcu 1/ proti rozhodnutiu byť považované za podané oneskorene a musí byť považované za podané
včas.
16. K nesprávnemu a zmätočnému poučeniu o možnosti podať odvolanie žalobcovia zopakovali
argumentáciu uvedenú v žalobe s tým, že žalovaný úmyselne zavádza vo vzťahu k obsahu poučenia
v rozhodnutí, v ktorom je explicitne napísané, že proti rozhodnutiu sa možno odvolať na Okresný úrad
Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, ešte aj s uvedeným
konkrétnej adresy, keďže táto informácia by v poučení vôbec nemala byť, lebo je zmätočná a vyvoláva
dojem, že to je ten orgán, na ktorý je treba podať odvolanie. K preskúmaniu rozhodnutia mimo
odvolacieho konania žalobcovia opakovane poukázali na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 10Sžk/58/2018.
17. K tvrdeniu, že metodické pokyny ministerstiev sú interné predpisy, ktoré upravujú, či zjednocujú
prax správnych orgánov a nie sú všeobecné záväznými právnymi predpismi, žalobcovia uviedli, že aniprotokol o vykonaní previerky zo dňa 21. 04. 2022, ani protesty prokurátora nie sú všeobecné záväznými
právnymi predpismi a teda súd nimi nie je viazaný. Z uvedených dôvodov žalobcovia preto zotrvali na
žalobe.
18. Vyjadrenie žalobcov bolo žalovanému doručené dňa 01.02.2024. Žalovaný sa v súdom určenej
lehote k vyjadreniu žalobcov nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
19. Správny súd po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom
administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných
bodov namietaný postup žalovaného a za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023
(ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 3 ods. písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.
23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 134 ods. 1,2 SSP, (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
25. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.
26. Podľa § 243 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
27. Podľa § 244 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
28. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.29. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí
byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom.
30. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.
31. Podľa § 24 ods.1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania,
sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na
preberanie zásielok.
32. Podľa § 47 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.
33. Podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia
alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal
včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.
34. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, (1) rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže
z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený
správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu
štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). (2)
Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore
so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri
zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej
dotknuté.
35. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka
konania.
36. Podľa § 58 ods. 2 Správneho poriadku, o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.
37. Podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
38. Podľa § 60 Správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho
hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania.
39. Podľa § 60a Správneho poriadku, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.
40. Podľa § 65 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto
rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
41. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach, (1) Sťažnosť je podanie fyzickej osoby
alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom
chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len
„činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnychpredpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. (2) Podanie sa posudzuje podľa
obsahu.
42. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z., je Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti
podľa odsekov 1, 5 a 6 odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
43. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 180/2013 Z. z., Okresný úrad v sídle kraja nemôže a) zmeniť
v odvolacom konaní rozhodnutie vyššieho územného celku alebo rozhodnutie obce, ak bolo vydané vo
veciach územnej samosprávy, b) preskúmať rozhodnutie vyššieho územného celku alebo rozhodnutie
obce mimo odvolacieho konania.
44. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 608/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2024, Okresný
úrad v sídle kraja na úseku stavebného poriadku vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo
veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad.
45. Podľa § 1 zákona č. 608/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2024, Štátnu správu na úsekoch
stavebného poriadku a bývania vykonávajú: a) Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“), b) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),
c) okresný úrad v sídle kraja, d) regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskejrepubliky(ďalejlen„regionálnyúrad“),e)obecvrozsahuustanovenomosobitnýmipredpismi,
f) Slovenská stavebná inšpekcia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.
46. Podľa § 4a zákona č. 608/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2024, Regionálny úrad na úseku
stavebného poriadku a) vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, b) riadi a kontroluje výkon prenesenej
štátnej správy vykonávanej obcami ako stavebnými úradmi, c) plní úlohy štátneho stavebného dohľadu,
d) zabezpečuje výkon pôsobnosti stavebného úradu, ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov,
nevykonáva svoju pôsobnosť stavebného úradu, e) zabezpečuje výkon pôsobnosti stavebného úradu
pri vyhradenej právomoci pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách, alebo
opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí, f) určuje, ktorý
stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie v prípade stavieb alebo opatrení presahujúcich
hranice územného obvodu jedného stavebného úradu, g) podieľa sa na tvorbe koncepcií v oblasti
povoľovania a realizácie stavieb, h) vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom.
47. Vzhľadom na uvedené odo dňa 01.04.2024 prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania
a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja, odborov výstavby a bytovej politiky, oddelenia
štátnej stavebnej správy na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
48. S účinnosťou od 01.04.2024 vložením ustanovenia § 4a do zákona č. 608/2003 pôsobnosť na úseku
stavebného poriadku prešla na regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky. Okresné úrady v sídle kraja vykonávajú pôsobnosť na úseku bývania (§ 4). Z dôvodu
zmeny zákonnej úpravy je namiesto pôvodného orgánu verejnej správy – Okresný úrad Trenčín, odbor
výstavby a bytovej politiky – žalovaným orgánom verejnej správy v tomto konaní Úrad pre územné
plánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky,RegionálnyúradpreúzemnéplánovanieavýstavbuTrenčín
(ďalej aj ako „žalovaný“). Pre odstránenie pochybností správny súd uvádza, že pokiaľ sa v ďalšom
odôvodnení tohto rozhodnutia používa označenie „žalovaný“, má sa za to, že ide Okresný úrad Trenčín,
odbor výstavby a bytovej politiky, resp. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, ak neuvedie inak.
49. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia nečinnosti žalovaného v odvolacom konaní,
spočívajúcej v nerozhodnutí žalovaného o odvolaní žalobcov, resp. v nepreskúmaní rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.
50. Z ustanovenia § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy
zákon priznáva len takej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá ako účastník administratívneho konania
neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu, alebo podnet na prokuratúre, teda žalobcovi,ktorý sa bezúspešne pokúsil dosiahnuť nápravu zákonom stanovenými prostriedkami. Z ustanovenia
§ 246 ods. 2 SSP vyplýva žalobcovi povinnosť pripojiť k žalobe oznámenie o výsledku prešetrenia
sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
51. V preskúmavanom prípade bolo preukázané, že uvedenú zákonnú podmienku žalobcovia splnili,
keď dňa 12.04.2023 podali sťažnosť v zmysle § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej sa
dožadovali, aby žalovaný vydal rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 58 ods. 2 Správneho poriadku, alebo
abyrozhodnutiepreskúmalmimoodvolaciehokonaniapostupompodľa§65anasl.Správnehoporiadku.
Žalovaný v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 21.06.2023 oznámil žalobcom, že ich
sťažnosť je neopodstatnená.
52. Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v § 3 ods. 1 písm. d) prvej vete SSP v znení účinnom
od 01.07.2023 (správne súdne konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 07.08.2023), v zmysle ktorého
nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej
povinnosti nezačal administratívne konanie. Protiprávnosť je daná tým, že povinnosť orgánu verejnej
správy riadne a včas uskutočniť konkrétne administratíve konanie vyplýva vždy zo znenia príslušného
všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne má aj ústavno-právny rozmer. Protiprávnosť teda
znamená,žepasivitaorgánuverejnejsprávyjevrozporesnormatívneustanovenoupovinnosťouorgánu
verejnej správy konať. Takáto povinnosť konať musí vyplývať z konkrétneho zákonného ustanovenia,
pretože pôsobnosť orgánu verejnej správy, vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v
zásade upravená v zákonnej forme. Povinnosť orgánu verejnej správy konať bez prieťahov má svoj
ústavno-právny základ priamo vymedzený v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„Ústavy SR“) a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože nečinnosť orgánu verejnej
správy narúša aj princíp právnej istoty. Súčasne pre orgány štátnej správy a štátne orgány platí aj
povinnosť konať spôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Napokon požiadavka
na konanie orgánu verejnej správy konať bez prieťahov vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôd.Podľaustálenejsúdnejjudikatúrynečinnosťorgánovverejnejsprávy
znamená nielen to, keď orgán verenej správy je úplne nečinný (pasívny), t. j. ak vôbec nekoná, alebo
prestane konať, ale aj prípad, keď orgán verenej správy koná s dlhými časovými odstupmi medzi
jednotlivými úkonmi. Nečinnosťou je aj také konanie orgánu verenej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie
nezmyselných a neúčelných úkonov, alebo aj nedôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona.
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžnč/3/2011 konštatoval, že „Nečinnosťou orgánu
verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj
keď niet žiadnej zákonnej, alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť
môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon, alebo v zbytočných prieťahoch
v jeho postupe...“ Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje
príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08). V takomto prípade musí byť obsahom žaloby
tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na konanie orgánu verejnej správy, napriek tomu orgán
verejnej správy nekoná, pričom toto nekonanie je nečinnosťou.
53. Správny súd na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, t. j. skúma, či jeho činnosť,
ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi a predpismi je, alebo nie je v súlade s
týmito zákonmi a predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti orgánu verejnej správy súd skúma,
či orgán verenej správy vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. ich odmietol
vykonať.
54.Vpredmetnejvecisažalobcoviadomáhali,abysúduložilžalovanémupovinnosťkonaťarozhodnúťo
odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu vydanom v stavebnom konaní alternatívne, aby mu uložil povinnosť
preskúmať predmetné rozhodnutie mimo odvolacieho konania postupom podľa § 65 a nasl. Správneho
poriadku.
55. Z predloženého administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že na podanie žalobcov
označené ako „Odvolanie proti stavebnému povoleniu č.: 2.4.2-693-2022/70220-0 zo dňa 16.06.2022“
žalovaný reagoval listom zo dňa 16.11.2022. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania
sporná. Žalovaný predmetným listom neformálne žalobcu informoval o tom, že odvolaním napadnutérozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2022, pretože žalobcovia podali odvolanie oneskorene,
pretože bolo žalobcami podané na nepríslušný správny orgán (Okresný úrad Trenčín) a následne bolo
postúpené príslušnému orgánu, Mestu Prievidza, avšak až po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie
odvolania.
56. Správny súd vo vzťahu k postupu žalovaného uvádza, že žalovaný nebol vo veci odvolania nečinný,
keď odvolanie žalobcov vybavil listom zo dňa 16.11.2022, nakoľko podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm.
d) veta za bodkočiarkou SSP v znení účinnom od 01.07.2023 (správne súdne konanie bolo začaté
podaním žaloby dňa 07.08.2023) „nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v
administratívnomkonanínekonáapovydanírozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatreniaorgánu
verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností“. Z predmetného listu žalovaného nesporne
vyplývajú dôvody, pre ktoré o odvolaní žalobcov nerozhodol formálne rozhodnutím tak, ako to požadovali
žalobcovia.
57. Pokiaľ žalobcovia považovali postup žalovaného za nesprávny a v rozpore so zákonom, táto
skutočnosť neznamená, že orgán verejnej správy je v odvolacom konaní nečinný. Neuplatnenie, či
opomenutie možnosti podať všeobecnú správnu žalobu o preskúmanie „opatrenia“ žalovaného, t.j. listu
zo dňa 16.11.2022, ktorým žalovaný oznámil, že odvolanie podané žalobcami považuje za podané
oneskorenezdôvodu,žebolopodanéna nepríslušnýorgán,nemožnododatočnezhojiťpodanímžaloby
o nečinnosť orgánu verejnej správy. Žalovaný po doručení odvolania žalobcov nezostal nečinný, ale k
podanému odvolaniu sa vyjadril listom zo dňa 16.11.2022, z ktorého je možné vyvodiť dôvody, pre ktoré
o odvolaní nebude rozhodovať, resp. nie je podľa názoru žalovaného možné rozhodnúť.
58. Správny súd uvádza, že ochrana pred nezákonnosťou spočívajúcou v nečinnosti orgánu verejnej
správy pred správnym súdom je na mieste v prípadoch, v ktorých je zákonom stanovený postup, ktorým
je orgán verejnej správy povinný sa riadiť. Skutočnosť, že žalovaný nekonal podľa predstáv žalobcov
sama o sebe neznamená, že žalovaný je v konaní nečinný. V konaní žalovaného nemožno nájsť podľa
názoru správneho súdu prvky protiprávnosti spočívajúcej v nečinnosti.
59. V súvislosti s tým správny súd uvádza, že žalobcovia majú vystupovať s náležitou obozretnosťou so
zreteľom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) a využívať primerané prostriedky
právnej ochrany, v riadnom čase a riadnym spôsobom. Správny súd poukazuje aj na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/1/2014 zo dňa 11.03.2014, v zmysle ktorého „aj keď oznámenie
o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní,
svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva účastníka konania na
prejednanieveci,pretojetakétooznámenieibezformálnychznakovrozhodnutiaspôsobilýmpredmetom
súdneho prieskumu v správnom súdnictve“. Uvedený záver je v súlade aj s aktuálnou rozhodovacou
praxou Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý v Uznesení sp. zn. 4Sfk/80/2023 zo dňa 30.05.2024
uviedol, že „predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré
nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov
fyzických alebo právnických osôb. Súd na prax ustálila (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžak/3/2017 zo dňa 29.03.2017), že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým
sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických
osôb a fyzických osôb. Pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať
vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj
listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Rozhodnutím orgánu
verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzické osoby a
právnické osoby, alebo sa ich priamo dotýka (§ 3 písm. b) SSP). „Predmetom preskúmania súdom môže
byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo,
ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb“ (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/39/2014 zo dňa 19.08.2015).
60. Správny súd na základe vyššieho uvedeného dospel k záveru, že žalovaný nebol v odvolacom
konaní vo veci podaného odvolania žalobcov nečinný, keď ho vybavil vydaným opatrením a uviedol
v ňom dôvody, pre ktoré nerozhodol o odvolaní žalobcov. Teda žalovaný vo veci konal, pritom jenesporné, že žalobcovia predmetný list zo dňa 16.11.2022 nenapadli všeobecnou správnou žalobou,
hoci predstavoval spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Je právne irelevantné, či malo resp.
nemalo formálne náležitosti, či sa technicky nazýva rozhodnutie/list, pretože platí princíp právnej
istoty, ktorý je spojený s právoplatnosťou individuálneho správneho aktu. A rovnako je úzko spätý
s princípom prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí, tzn. sa uplatňuje vyvrátiteľná právna
domnienka (praesumptio iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne
nazerať ako na akt správny, ktorý je bez právnych vád. Žalobcovia nevyužili zákonnú možnosť
spochybniť správnosť tohto aktu v rámci súdneho prieskumu a skutočnosť, že túto možnosť nevyužili,
nemôže byť v konečnom dôsledku kladená na ťarchu žalovanému.
61. Správny súd v tomto konaní nepreskúmaval postup žalovaného, ktorý listom vybavil odvolanie
žalobcov, ale posudzoval iba to, či žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný. Preto aj námietka
žalobcov týkajúca sa nedostatkov v doručovaní rozhodnutia v stavebnom konaní žalobcovi 1/, námietka
zmätočnosti poučenia o podaní riadneho opravného prostriedku proti stavebnému povoleniu a námietka,
že orgán verejnej správy bol povinný preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, podľa názoru
správneho súdu presahujú rámec žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
62. Po preskúmaní žalobcami uvádzaných skutočností, po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
konania ako aj s predloženými administratívnymi spismi, správny súd konštatuje, že nezistil stav,
v ktorom by žalovaný ako orgán verejnej správy protiprávne nepokračoval v začatom administratívnom
konaní, t.j. nečinnosť žalovaného, preto žalobcu žalobcov podľa § 249 SSP zamietol.
63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Keďže žalobcovia v konaní pred správnym súdom neboli úspešní, správny súd im náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd nezistil podmienky na rozhodnutie podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého môže
správny súd priznať úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi iba, ak to
možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením.
Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť(§439ods.1SSPa§439ods.2,3SSPacontr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438ods. 2
SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP)v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami(§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ
musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, povinnosť zastúpenia advokátom sa
vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti (§ 449 SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.