Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124207730
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124207730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27,
080 01 Prešov proti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava 811 02, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

I Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti, v znení: „ Klient svojím podpisom potvrdzuje,
že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil
s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke
v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a
okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo

dňa 25.6.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany
uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník],
ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo
dňa 25.6.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [6], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že

akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky
a s dôsledkami jej uzatvorenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.

0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie,
bod 4.6], v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na akézáväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] sankčný
úrok, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa
platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,

ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZoÚ, bod 5.4], v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2
OP,BankajeoprávnenáúročiťnesplatenúistinuúveruúrokompodľaOznámeniaasankčnýmúrokomvo

výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.

0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZoÚ, bod 5.6], v znení:
„ Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom
Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 7 – Doručovanie, bod 7.1] v znení: „ Klient je povinný oznámiť
Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej

adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do
15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť
jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie
týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto
povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať

Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty
nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 01. marca 2010 k
Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v

časti Dostupná pôžička, v znení:
„ 8. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
9. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 01. marca 2010 k

Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku Úvery pre obyvateľstvo,
v časti Dostupná pôžička, v znení:„ 15. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných
podmienok - zmluvná pokuta 33,19 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XII. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jej poskytnutý uver na základe Zmluvy o úvere
dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 (ďalej tiež „Zmluva“) je bezúročný a bezpoplatkový
dôvodiac to absenciou obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a, f, j zákona č. 258/2001 Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch (ďalejlenZoSÚ).Rovnakotaksadomáhalurčenianeprijateľnýchzmluvných
podmienok uvedených vo výroku rozsudku.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril s tým, že žalobu považuje za nedôvodnú a zjavne šikanóznu.
Žalobca dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver dňa 12.12.2011. Z uvedenej informácie
vyplýva, že žaloba bola podaná po takmer 13-tich rokoch od zániku dlhu. Je potrebné skúmať motív
podania určovacej žaloby. Osobitne so zreteľom na okolnosti prípadu žiadal, aby súd komplexne posúdil
konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) a zvážil aplikáciu základného princípu

podľa čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) - zákaz zneužitia
práva v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt
servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov. Šikanózny
výkon práv odôvodňuje tým, že žalobca nevyužil svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy o úvere,
nenavrhoval, aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy o úvere (napr. formou dodatku), nepodal
sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby, napriek vyššie uvedeným skutočnostiam

prekvapivo a zrejme účelovo podal na žalobu, pričom žalovaný voči žalobcovi nikdy nevymáhal.
Žalobca tendenčne namieta, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, a
to z nasledujúcich dôvodov: absencia druhu spotrebiteľského úveru, absencia doby trvania zmluvy a
absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN. Druh úveru je terminologicky označený priamo
v záhlaví zmluvy o úvere ako „dobrápôžička“ podľa názvu bankového produktu žalovaného, čo zrejme

uniklo pozornosti žalobcovi a jeho advokátovi. Práve o tento druh úveru si žalobca požiadal v žiadosti
o úver. „Druhovo“ ide o bezúčelový úver. Identifikovaná námietka je absurdná a je v príkrom rozpore
aj s aktuálnymi závermi dovolacieho súdu v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2022 sp. zn.
7Cdo241/2020(peranalogiam),vzmyslektorýchaj„bezúčelový“spotrebiteľskýúver,je„druhom“úveru.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú (do splatenia všetkých záväzkov, ktoré

z nej vyplývajú), a to na obdobie 40 mesiacov (3 rokov a 4 mesiacov). Pri riadnom plnení všetkých
zmluvných povinností to znamená, že doba trvania zmluvy o úvere je ohraničená dňom konečnej
splatnostiúveru(14.10.2013). Neoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere(vsúladesrozsudkomSúdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej) bola aj ďalšia
úverová dokumentácia. Žalobca bol dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne informovaný o dĺžke trvania

zmluvného vzťahu so žalovaným. V tomto smere poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 21.4.2022 sp.
zn. 7Cdo/277/2021, uznesenie NS SR zo dňa 27.4.2022 sp. zn. 1Cdo/167/2021 a rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2019 sp. zn. 14Co/189/2019. Pokiaľ ide o použité predpoklady
na výpočet RPMN, tie boli prehľadne uvedené v zmluve o úvere: výška mesačnej splátky (40,62 EUR).
Do výpočtu RPMN vstupoval dátum čerpania (25.6.2010), dátum prvej splátky 14.7.2010, doba trvania

zmluvy (40 mesiacov), úroková sadzba (25 % p.a.). RPMN 28,07 % p.a je zaokrúhlená na jedno
desatinné miesto vo výstupe. Žalobca nepreukázal a ani v konaní netvrdil, aká by mala byť podľa
neho výška RPMN. V tejto súvislosti vopred uviedol, že v obdobných súdnych konaniach nemožno
zjednodušene akceptovať výsledok z interaktívnej kalkulačky MF SR, ktorá je jednak nastavená podľa
novoprijatých pravidiel NBS, a ktorá má minimum vstupných údajov pre výpočet RPMN. Napokon,

identifikovaná kalkulačka nie je právne záväzná, ale naopak iba informatívna pre spotrebiteľov. V zmluve
o úvere je výška RPMN uvedená priamo v čl. 1.2 zmluvy o úvere. K tomu analogicky poukazujeme
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020, publikované pod R
86/2021 (právna veta): „Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva,

že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej
percentuálnejmierynákladovalebopredpokladyprejejvýpočet.“.Kjednotlivýmneprijateľnýmzmluvným
podmienkam sa vyjadril nasledovne cit.: „AD 1) Vyhlásenie klienta, že si prevzal a oboznámil s úverovou
dokumentáciou Identifikovaná námietka je absolútne neodôvodnená zo strany žalobcu a neobstojí vo
vzťahu k aktuálnej rozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ (C-42/15), Najvyššieho súdu SR (4 Cdo

9/2019), ako aj právnej doktríny (CSACH, K.: O prílohách zmluvy. Súkromné právo č. 6/2021). O to viac,
ak toto ustanovenie žalobca namieta 12 rokov po splatení úveru. AD 2) Osobitný vzťah klienta k banke a
povinnosť klienta oznámiť všetky skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť splnenie jeho záväzku (napr. začatie
trestného, či exekučného konania etc.) Podľa § 35 ods. 4 ZoB: „Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k
banke, sa na účely tohto zákona považujú

a) členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení
stanovami banky a prokurista banky,
b) členovia dozornej rady banky,c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a
vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb,
d) osoby blízke členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky

alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,
e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú
kvalifikovanú účasť,
f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich
kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,

g) právnické osoby pod kontrolou banky,
h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v
banke,
j) člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k) jej správca programu krytých dlhopisov a zástupca jej správcu programu krytých dlhopisov,

l) osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti
na banke.“.
Podľa § 93a ods. 1 písm. a) bod 4 ZoB: „Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie
klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely
uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní pri každom

obchode banke a pobočke zahraničnej banky na jej žiadosť poskytnúť: doklady a údaje preukazujúce
a dokladujúce schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu, požadované zabezpečenie záväzkov z
obchodu, oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu, splnenie ostatných požiadaviek a podmienok
nauzavretiealebovykonanieobchodu,ktorésúustanovenétýmtozákonomaleboosobitnýmipredpismi,
alebo ktoré sú dohodnuté s bankou a pobočkou zahraničnej banky.“. Namietané zmluvné ustanovenia

sú plne v súlade so zákonom o bankách a nespôsobujú u žalobcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach. Samotný zákon o bankách vo vyššie citovanom ustanovení definuje osoby, ktoré
majú osobitný vzťah k banke a súčasne stanovuje klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a
údaje preukazujúce a dokladujúce schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka
požiada. Banka je povinná zisťovať bonitu klienta, a to nielen pred uzatvorením zmluvy o úvere, ale aj

počas jej trvania. Je preto dôležité, aby v prípade zahájenia trestného, konkurzného alebo exekučného
konania týkajúceho sa majetku klienta, oznámil klient túto skutočnosť banke, z dôvodu prípadného
negatívneho dopadu na splácanie jeho zmluvného záväzku. Navyše oznámenie zahájenia konkurzného
alebo exekučného konania je pre banku dôležité aj z hľadiska možnosti požadovať predčasné splatenie
pohľadávky. Námietka žalobcu je v tomto ohľade zjavne účelová a špekulatívna, bez akéhokoľvek

vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených peňažných nárokov. Žalovaný sa zo žaloby
nedozvedel, z akého dôvodu majú byť predmetné ustanovenie neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach na strane spotrebiteľa. Všeobecné
poukazovanie na neskoršie stanovisko Komisie zo dňa 24.1.2017, ktoré bolo prijaté až po zániku dlhu
žalobcu, nemôže v danom prípade obstáť. Vecná argumentácia k vágnym tvrdenia žalobcu je preto

objektívne nemožná.
AD 3) Dohoda o zrážkach zo mzdy
Dohoda o zrážkach zo mzdy je tradičný zabezpečovací zákonný inštitút (§ 551 OZ), platný v Občianskom
zákonníku takmer 60 rokov (pôvodne § 57 OZ). V danom prípade bola explicitne uzavretá s priamym
odkazom na zákonné ustanovenie: „podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)“. Dohoda

o zrážkach zo mzdy, ako zmluvná podmienka, nepodlieha prieskumu podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady
č. 93/13/EHS. To, že z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené podmienky kopírujúce
zákonné ustanovenia potvrdil rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 (A. E. c/
a SMART Capital, a. s.): „Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná
podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená

z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného
zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ (m. m. ŠTEVČEK,
M. a kol.: Občiansky zákonník I. §1 - 450. 2. vydanie. Komentár. C.H.BECK, Praha 2019, s. 561).
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy obmedzuje kontrahentom priestor individuálnej autonómie, keďže
sa nemôžu odchýliť od právnej úpravy obsiahnutej v § 551 OZ. Aj keď je výška zrážok zo mzdy vecou

vzájomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom, dohodnuté zrážky nemôžu byť vyššie ako ustanovuje
§ 68 až 71 EP v spojení s nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia. Ak sa teda zmluvné strany dohodnú na zabezpečení pohľadávky dohodou o zrážkach zo
mzdy, z príslušnej právnej úpravy vyplýva najvyšší prípustný rozsah zrážok, kritériá jeho určenia, vecnýokruhpríjmov,ktorémožnopostihnúť,aleajprocesnýrámectýkajúcisaporadiapohľadávok,pomerného
uspokojenia a pod., čo v konečnom dôsledku zaručuje ochranu dlžníka. Námietka žalobcu je v tomto
ohľade zjavne účelová a špekulatívna, bez akéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou

uplatnených peňažných nárokov. Žalovaný sa zo žaloby nedozvedel, z akého dôvodu má byť predmetné
ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a
povinnostiach na strane spotrebiteľa. Všeobecné poukazovanie žalobcu na rozhodnutie v inom spore,
nemôže v danom prípade obstáť. Vecná argumentácia k vágnym tvrdenia žalobcu je preto objektívne
nemožná. Napokon, žalovaný absolútne nerozumie, prečo žalobca odkazuje na § 5a ods. 1 písm. a)

zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014, ak zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2011(!).
AD 4) Rozhodcovská doložka
Rozhodcovská doložka nemá znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 OZ, keďže objektívne
nemôže spôsobovať „značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán neprospech
spotrebiteľa“, keďže možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd nemal výlučne iba dodávateľ (žalovaný),
ale aj spotrebiteľ (žalobca) plne v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Namietaná zmluvná podmienka nebola „skrytá“ a žalobca mal o nej vedomosť už pri podpise
úverovej zmluvy. Ani prípadná hypotetická neplatnosť dojednanej rozhodcovskej doložky (čo zásadne
odmietame) nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných ustanovení a elementárnu povinnosť žalobcu
splatiť poskytnutý úver (čo sa stalo pred 12-timi rokmi). Námietka žalobcu je v tomto ohľade zjavne
účelová a špekulatívna, bez akéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených

peňažných nárokov. Neobstojí ani všeobecné a paušálne poukazovanie na rozhodnutia v iných sporoch.
Naviac, poukazujeme aj na nález ÚS SR zo dňa 11.6.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018: „V prípade
rozhodcovských doložiek existuje množstvo rozdielnych skutkových situácií, ktoré vylučujú aplikáciu
predošlých záverov dovolacieho súdu na posudzovanú vec. Medzi ne patria najmä: posúdenie totožnosti
subjektov rozhodcovskej doložky a ich vzájomného postavenia, vyhodnotenie, kto a z akého dôvodu

inicioval uzavretie rozhodcovskej doložky, výklad vôle vrátane posúdenia, či a akým spôsobom sa pri
uzavretí rozhodcovskej doložky realizovali práva spotrebiteľa rozhodnúť sa, a predovšetkým samotné
znenie rozhodcovskej doložky.“ (ods. 40).
Po dôkladnom oboznámení sa s predmetným nálezom je zrejmé, že analytická právna veta, na ktorú
odkazuježalobca,absolútnenekorešpondujesodôvodnenímnálezu(ods.40-46),vktoromústavnýsúd

iba deklaroval, že : „Vzhľadom na odlišnosť posúdenia skutkových okolností uzavretia rozhodcovskej
doložky, keď v danej veci ani nešlo o rozhodcovskú doložku, ktorá by od spotrebiteľa vyžadovala,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno hovoriť o odklone od
prechádzajúcich rozhodnutí najvyššieho súdu, a tým ani o porušení základného práva sťažovateľa na
zákonného sudcu, ktoré malo spočívať v nesplnení si povinnosti konajúceho senátu najvyššieho súdu

predložiť vec podľa § 48 ods. 1 CSP veľkému senátu najvyššieho súdu na rozhodnutie..“ (ods. 31).
Navyše, podľa verejne dostupných údajov z Ministerstva spravodlivosti SR je už niekoľko rokov verejne
známe, že príslušný rozhodcovský súd: Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35862882 je od 30.1.2015
neaktívny. Z týchto dôvodov je jednak žalobcom napádaná zmluvná podmienka obsolentná (právne

neúčinná) a iniciované určovacie konanie je v tomto smere nadbytočné, keďže napádané ustanovenie je
neaplikovateľné a nepredstavuje pre žalobcu žiadne riziko, obzvlášť za situácie splatenia celého úveru.
AD 5) Započítanie pohľadávok prednostne na príslušenstvo
Argumentácia žalobcu ohľadom údajného nezákonného započítavania platieb dlžníkov v zmysle §
566 ods. 2 OZ1 neobstojí vzhľadom na jeho dispozitívny charakter. Zákonom všeobecne stanovený

spôsob započítavania čiastočných plnení peňažného dlhu prednostne na istinu je totiž dlžník oprávnený
modifikovať („určiť inak“) podľa vlastného uváženia v zmluve (obdobne § 330 ods. 2 ObZ). V úverovej
zmluve bol s dlžníkom dohodnutý spôsob započítavania splátok „prednostne na príslušenstvo“. Takýto
postup veriteľa neobchádza zákon, ako to zavádzajúco naznačuje žalobca.
Ak dlžník spláca poskytnutý úver riadne a včas, zaplatí veriteľovi dohodnutú celkovú čiastku bez

ohľadu na to, či sú jeho splátky započítavané prednostne na istinu alebo príslušenstvo úveru. Inými
slovami, spôsob započítavania nemá žiadny vplyv na výšku celkovej čiastky, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť za poskytnutie úveru. Zmluvná podmienka o prednostnom započítavaní mesačných splátok na
príslušenstvo úveru tak v žiadnom prípade nezakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech dlžníka (spotrebiteľa).

Podporne poukazujeme napr. na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.6.2021 sp. zn.
6CoCsp/52/2020, v ktorom odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu (banky) a zrušil napadnutý
rozsudok, v ktorom prvoinštačný súd konštatoval, že započítavanie platieb prednostne na príslušenstvo,
dojednané so spotrebiteľom vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou zmluvnoupodmienkou: „Je nepochybné, že spôsob započítavania sumy splátok na istinu a úroky pri splácaní
úveru občianskoprávna úprava neobsahuje žiadnu reguláciu, z čoho potom možno vyvodiť oprávnenie
súdu použiť úpravu Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia dopadajú na úverovú zmluvu uzavretú

medzi stranami sporu. V zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku
sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Znenie ustanovenia §
566 ods. 2 Občianskeho zákonníka použité súdom prvej inštancie reguluje spôsob splácania v prípade
čiastočného plnenia dlhu, nie splácanie splátok v zmysle úverovej zmluvy (či iného typu zmluvy s
dojednaním splátok). Analógia naznačená súdom prvej inštancie (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

neprichádza do úvahy práve z dôvodu existencie špeciálnej úpravy obchodného práva, ako aj z dôvodu,
že z ničoho nemožno vyvodiť spôsobilosť takého typu dohody o splácaní úrokov poškodiť spotrebiteľa
(okresný súd uvedené bližšie neanalyzoval) a navyše nie je v rozpore so žiadnym ustanovením
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nevidí dôvod pre konštatovanie neprijateľnej povahy takejto
zmluvnejpodmienky,akotoučinilsúdprvejinštancie.“(ods.21).Obdobnézáveryvyplývajúajzrozsudku
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.11.2019 sp. zn. 19Co/73/2019.

AD 6) Úročenie pohľadávky v prípade predčasného splatenia úveru
V čase uzavretia zmluvy o úvere bola súdna prax v otázke prípustnosti kumulácie riadnych úrokov a
úrokov z omeškania nejednotná.2 V súčasnosti je tento problém definitívne vyriešený v R 5/2021 a v
ďalších nadväzujúcich rozhodnutiach dovolacieho súdu. Kumulácia úrokov je viazaná na pôvodnú (a
nie predčasnú) splatnosť úveru, t.j. tak aby veriteľ zinkasoval to, na čo by mal nárok, ak by dlžník plnil

riadne a včas a súčasne dlžník nezaplatí veriteľovi viac (ani menej) ako keby plnil riadne a včas.
AD 7) Poplatok za upomienku
Poplatky za upomienky s vopred stanovenou sumou preventívne pôsobia na úverového dlžníka, aby ten
splácalriadneavčasmesačnésplátkypodľaurčenéhorozpisuadodržiavalzásadupactasuntservanda.
V prípade, že si dlžník plní svoje povinností v súlade s úverovou zmluvou, k vyrubeniu poplatkov za

upomienkynikdynedôjde.Procesnýútokžalobcujezuvedenéhozjavneúčelový,scieľomsanedôvodne
domôcť plnenia, ktoré žalovaný nikdy voči nemu neuplatnil. Žalovaný v žiadnom prípade tak nemohol
konať v rozpore s dobrými mravmi, ako sa žalobca mylne domnieva. Akcentujeme, že v danom prípade
nejdeožiadne„skryté“poplatky.Poplatokzavystavenieupomienkyjevbankovejpraxibežneúčtovaným
poplatkom. Účtuje ho nielen žalobca, ale aj iné banky pôsobiace na území SR.

V tejto súvislosti uvádzame, že Národná banka Slovenska v rámci dohľadu na činnosťou bánk doposiaľ
vo vzťahu k žiadnej banke pôsobiacej na území Slovenskej republiky nenamietla neprimeranosť
vyrubovaných poplatkov. Pri posúdení výšky poplatku za upomienku pritom nemožno vychádzať iba z
reálnych nákladov spojených s daným úkonom (napr. zaslanie upomienky prostredníctvom pošty).
Nemožno pritom opomenúť aj ďalšie aspekty, ktoré sa vo všeobecnosti s vyrubovaním poplatkov za

upomienky v bežných spoločenských vzťahoch spájajú. Upomienka bez súčasného postihu v podobe
poplatku za jej vystavenie by nemala požadovaný efekt. Prejavuje sa tým predovšetkým jej preventívna
funkcia, ktorá má odrádzať od porušovania dohodnutých povinností. Jej úlohou je zabezpečiť, aby bol
dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby omeškanie so zaplatením dohodnutej
splátky úveru bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Opačný názor, ktorý vedie k absolútnemu

odbremeneniu spotrebiteľa od úhrady poplatku za upomienku je neprijateľný a znamená spochybnenie
funkcií, ktoré má takýto druh poplatku plniť.
Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozsudku Krajského súdu v Plzni zo dňa 12.6.2013, sp. zn.
25Co/60/2013: „Nicméně odvolací soud neshledal důvodnou námitku neplatnosti ujednání o placení
poplatků za zasílané upomínky. Pokud jde o upomínky, je situace poněkud odlišná, a to zejména v tom,

že dlužník může předejít nutnosti platit za zasílané upomínky včasným placením. Nejde o poplatky, které
by tedy bylo nutné platit vždy.“.
Odhliadnuc od uvedeného, pri posúdení primeranosti poplatku za konkrétne úkony veriteľa je
nerozhodné, či veriteľ poskytol dlžníkovi určité protiplnenie alebo či predmetný poplatok pokrýva aj
náklady na vnútornú činnosť veriteľa. Poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom predstavujú bežnú

časť ceny úveru, na ktorú sa v súlade s § 53 ods. 1 i.f. OZ nevzťahuje súdny prieskum jej primeranosti
[nález Ústavného súdu ČR zo dňa 10.4.2014, sp. zn. III. ÚS 3725/2013 (publikovaný v Sbírke nálezů
a usnesení ÚS pod č. 73/2014)].
Právna ochrana spotrebiteľa musí mať „zdravé“ a racionálne limity, a to najmä s prihliadnutím na
nevyhnutné rešpektovanie princípu pacta sunt servanda a zásady zmluvnej voľnosti. Deklarovaná

autonómia vôle môže byť v materiálnom právnom štáte obmedzovaná iba tam, kde je to v súlade so
zákonom a pri sledovaní legitímneho cieľa nutné (zásah výlučne v čo najmenšej miere). Predmetný
poplatok účtuje žalovaný dlžníkom iba v prípade omeškania so splácaním úveru, t.j. iba v prípade ich
vlastného delikventného správania (!), ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné.AD 8) Zmluvná pokuta
Ak z dohody nevyplýva niečo iné, dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti
nezavinil (§ 545 ods. 3 OZ). Žalovaný a žalobca sa nedohodol inak, a teda pri nezavinenom porušení

povinností nie je povinnosťou žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu. Nehovoriac o tom, že banka môže
požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty. K uplatneniu zmluvnej pokuty tak vôbec nemusí dôjsť.
Okrem toho, zmluvná pokuta vo výške 33,19 EUR je primeraná vzhľadom na povinnosť, ktorú mal
žalobca dodržiavať. K individuálnemu dojednaniu poukazujeme na vyššie uvedenú argumentáciu v
tomto podaní.

V. ÚROKOVÁ SADZBA
V zmluve o úvere bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 25 % p.a., pričom priemerná úrokovú sadzba
v období 6/2010 podľa údajov NBS bola vo výške 12,67 % p. a. a za rok 2012 vo výške 12,71 %.
Žalobca toto dojednanie posúdil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, čím sa zrejme snaží navodiť
dojem, že ide zo strany žalovaného o úžeru. Sadzba 25 % p.a. však nie je tak vysoká, aby odporovala
dobrým mravom, či zákonu, keďže v čase uzavretia zmluvy ešte nebol v platnosti a účinnosti § 1 ods.

4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 1a nariadenia Vlády SR č. 141/2014 Z. z. Žalobca
sa bez predloženia akýchkoľvek dôkazných prostriedkov domnieva, že žalovaný údajne nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ. Túto generickú spotrebiteľskú námietku považujeme za účelovú a v danom prípade za zjavne
nedôvodnú. Žalovaný skúmal bonitu žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy nasledovne: Deklarovaný

príjem žiadateľa typu zamestnanec v SR banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala
príjem žiadateľa vo výške 350,- EUR (dopytované na 90% z deklarovaného príjmu žiadateľa). V
rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľa
(výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav ženatý a počet
vyživovaných detí 1. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru

vo výške 1.000,- EUR na 3 roky s mesačnou splátkou 37,- EUR. Žalovaný dodatočne dopĺňa súdu
dôkazný prostriedok– dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 25.6.2010 (Hárok 1 – „SP“ v priloženej
excelovskej tabuľke) a dáta dopytu zo SRBI zo dňa 25.6.2010 (Hárok 2 „SRBI“ v priloženej excelovskej
tabuľke), ktorými preukazuje, že pred uzavretím úverovej zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou
v súlade s § 7 a nasl. ZoSÚ. Z predložených dát zo Sociálnej poisťovne (SP) vyplýva, že žalobca bol

pred poskytnutím úveru dlhodobo zamestnaný (aspoň 99 dní, t.j. nad rámec štandardnej 3-mesačnej
skúšobnej doby) a jeho vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov dosahoval aspoň sumu 315,-
EUR. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch
žalobcov zo Spoločného registra bankových informácií. Mesačná splátka úveru bez poistenia (37,- EUR)
predstavuje v danom prípade približne jednu štvrtinu (in concreto ide o 9,46 %) z uznaných príjmov

žalobcov (350,- EUR). Rozdiel medzi týmito sumami, t.j. 313,- EUR takmer dvojnásobne prevyšuje výšku
životnéhominima(185,19EUR,platnúod1.7.2009prejednuplnoletúfyzickúosobu).Zatýchtookolností
je nesporné, že žalobca mal aj po uhradení mesačnej splátky úveru dostatočnú „finančnú rezervu“ na
svoje ďalšie životné náklady. Zároveň upozorňujeme aj na to, že Národná banka Slovenska (NBS)
upravila postup k posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver až opatrením NBS č. 10

zo dňa 14.11.2017, účinným až od 1.1.2018 (Vestník NBS – opatrenie NBS č. 10/2017, čiastka 2/2017).
Veličinu prijateľného pomeru medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa, legálne nedefinuje ZoSÚ, ani
spomínané opatrenie NBS č. 10/2017, či iné európske pramene práva, vrátane rozsudkov Súdneho
dvora EÚ. Z rozhodovacej praxe SR taktiež nemožno zistiť, aký konkrétny pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa považujú všeobecné súdy za akceptovateľné. K tomu taktiež poukazujeme na

aktuálnu rozhodovaciu prax súdov, vrátane Krajského súdu v Prešove: Rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 8.2.2024 sp. zn. 17CoCsp/13/2023: „Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. (...). Z obsahu spisu vyplýva, že

žalovaná súdu prvej inštancie predložila výpis z registra klientských informácii (č.l. 224 spisu), ktorým
overovala bonitu žalobcu, a z ktorého vyplynula úverová zaťaženosť žalobcu. V ustanovení § 11 ods.
2 ZoSÚ je definované hrubé porušenie povinností veriteľa a v tretej vete tohto ustanovenia je uvedená
spojka „alebo“, ktorá je spojkou vylučovacou. Toto ustanovenie odvolací súd v súlade s požiadavkou
odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná alternatívne, jedným

zo spôsobov uvedených v predmetnom zákonnom ustanovení.“ (ods. 16). Uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 13.5.2021 sp. zn. 17CoCsp/9/2021: „Len v prípade, pokiaľ by veriteľ nezískal o
spotrebiteľovi údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo by nenahliadol do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov,teda by úver poskytol bez akýchkoľvek informácií, došlo by zo strany veriteľa k hrubému porušeniu
povinnosti pristupovať k bonite spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou a v takom prípade by bolo
možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Záver prvoinštančného súdu o hrubom porušení

povinností vyplývajúcich z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. však je potrebné považovať za
nesprávny, pretože veriteľ mal k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave žalovaného
ako spotrebiteľa a zároveň aj nahliadol do Spoločného registra bankových informácií a preveril si
príjmy žalovaného zo Sociálnej poisťovne.“ (ods. 10). Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
10.4.2024 sp. zn. 5CoCsp/25/2023: „Podľa názoru odvolacieho súdu, predmetná zákonná konštrukcia

vychádza z alternatívnej situácie posudzovania bonity spotrebiteľa, a to, buď ide o prípad, kedy veriteľ
nedisponuje žiadnymi údajmi o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo ide o prípad,
kedy veriteľ neprihliada na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania tejto bonity.
Z uvedeného a contrario vyplýva, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa nepovažuje,
ak veriteľ disponuje údajmi o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ako jedna možná
situácia,alternatívne,akveriteľprihliadolpriskúmaníbonitynaúdajezpríslušnejdatabázyaleboregistra

na účely posudzovania tejto bonity ako druhá možná situácia.“ (ods. 28). Rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 15.8.2019 sp. zn. 41Co/10/2019: „Odvolací súd zastáva názor, že podmienku
získania relevantných informácii žalobca splnil a svoje tvrdenie doložil aj listinnými dôkazmi. Odvolací
súd poukazuje aj na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého
je hrubým porušením povinnosti veriteľa jeho nečinnosť spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra.Zákonodarcavdanomustanovenípoužilvylučovaciuspojku„alebo“,atedatietodvepodmienky
nemusia byť splnené kumulatívne. Z predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru a z lustrácie
v SRBI podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalobca hrubo porušil svoje povinnosti pri
overovaní bonity žalovaného, práve naopak, dostatočne hodnoverne preukázal, aké úkony uskutočnil

pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným.“ (ods. 39).“

3. Žalobca v replike uviedol, že samotné plynutie času nemá žiaden vplyv na možnosť vyhovieť žalobe
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 z 30.1.2019. Vo zvyšku zotrval na dôvodoch bezúročnosti úveru. Neprijateľné zmluvné

podmienky predstavujú notoricky známe neprijateľné zmluvné podmienky.

4. V duplike žalovaný naďalej poprel všetky tvrdenia žalobcu uvádzane v žalobe a v replike, vrátane
uplatnených nárokov, ktoré považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že banka ex lege po piatich rokoch
od ukončenia obchodu (spravidla po splatení dlhu) skartuje úverovú dokumentáciu.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo

výške 1000 eur s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 40,62 eur, s počtom splátok 40, ročnou
úrokovou sadzbou 25% a RPMN 28,07%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 469,86 eur.
Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.

7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010

v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti znie: „ Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi
oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami
úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička
[Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“

8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] znie: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v zmysle
ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú
splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“

9. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], znie: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením
pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“10. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [6], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,

ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia.“

11. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,

dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie,
bod 4.6] znie: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] sankčný
úrok, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa
platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,

12. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZoÚ, bod 5.4], v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2

OP,BankajeoprávnenáúročiťnesplatenúistinuúveruúrokompodľaOznámeniaasankčnýmúrokomvo
výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku Klienta voči Banke.“

13. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,

dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZoÚ, bod 5.6] znie: „ Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované
na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky
zo ZoÚ.“

14. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku 7 – Doručovanie, bod 7.1] znie: „ Klient je povinný oznámiť
Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej

Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty
nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“

15.ZmluvnápodmienkauvedenávSadzobníkupoplatkov,účinnosťod01.marca2010kZmluveoúvere
dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná

pôžička, znie:
„ 8. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
9. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“

16.ZmluvnápodmienkauvedenávSadzobníkupoplatkov,účinnosťod01.marca2010kZmluveoúvere

dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná
pôžička znie:„ 15. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok - zmluvná
pokuta 33,19 €.“17. Zistený skutkový stav takto právne posúdil

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 25.6.2010

(ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 25.6.2010
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 551 ods. 1 až 3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa

platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom dňa 25.6.2010, banka a pobočka
zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré

vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou
takýtoobchodvykonávajú,knimnemáosobitnývzťah;tátoosobajepovinnáposkytnúťbankeapobočke
zahraničnejbankypravdivéinformácie,ktorébankaapobočkazahraničnejbankypotrebujúnaúčeltohto
preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne
zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti

uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej
sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov,
vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.

18. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však

nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,
keďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

19. Žalobkyňa podanou žalobou namieta absenciu obligatórnych náležitostí v Zmluve, a to v zmysle
ust. § 4 ods. 2 píms. a, f, j) ZoSÚ.

20. Z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je zrejmé, že absencia čo i len jednej v ust. § 4
ods. 3 veta druhá ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

21. Súd má za to, že predmetný úver neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
i) ZoSÚ, a teda že neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa
žalovaným poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

22. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 26. januára 2016 sp. zn.
26Co 1/2015, v zmysle ktorého cit.: „Tunajší odvolací súd sa obdobným problémom zaoberal už v
minulosti analyzujúc náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa čl. I § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ
(v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy tjs. 2. septembra 2009, teda v čase účinnosti
z. č. 258/2001 Z. z. od 1.1.2008 , v tejto súv. por. najmä zákon č. 270/2008 Z. z.) a vo veci vedenej

na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10Co/294/2013 a výsledkom takejto jeho analýzy bol záver
sformulovaný tak, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu)
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami (výška“), „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam

uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k
istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky,
čo je napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu

uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké
bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a
ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že
vyššie spomínanému záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú
formulácie, vyžadujúce od spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia

viacerých pojmov, nezriedka uvedených v rôznych častiach listín spotrebiteľovi predkladaných (ale aj
nepredkladaných) na podpis.“23. Predmetné rozhodnutie, a teda i jeho právne posúdenie boli preskúmané Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, ktorý podané dovolanie zamietol z týchto dôvodov cit bod 14 odôvodnenia
rozsudku sp. zn. 7Cdo/128/2016 z 29.11.2017: „Odvolací súd (rovnako súd prvej inštancie) na zistený

skutkový stav správne aplikovali § 4 ods. 2, 3 ZoSÚ. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o poskytnutí
ČSOB spotrebiteľského úveru obsahuje údaj RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu ročnej
percentuálnejmierynákladov,ustanoveniaokonečnejsplatnostiúveruavýškebežnejmesačnejsplátky.
Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyňou žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000,- €; odo
dňa čerpania úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru žalovaný zaplatil žalobkyni celkom 1.917,20

€ a zvyšnú časť úveru neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni nesplatenú časť
istiny vo výške 8.082,80 € spolu s 9 % úrokom z omeškania od 27. marca 2011 do zaplatenia. Nárok
v časti úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov posúdil súd prvej inštancie v zmysle § 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že absencia týchto náležitostí síce nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ale sankcionuje veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dodal, že žalobkyňa síce uvádza, že jednotlivé

splátky boli rozrátané na úhradu istiny, úroku, úroku z omeškania a poplatkov, ale zmluva ich nečlení
podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ tak, ako to v predmetnom ustanovení stanovil zákonodarca, splátka
je vyjadrená iba jednou sumou 244,53 €; spotrebiteľský úver sa preto považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Odvolací súd správne doplnil, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského
práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý

každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z
tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako
k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je
napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom

zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa.“

24. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že na súdenú vec nemožno aplikovať závery
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Bírová, keďže sa týka výkladu Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere

a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá vyslovene ukladala úplnú harmonizáciu. Zákon č.
258/2001 Z. z. naopak prevzal Smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
(Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61,
10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101,

1.4.1998), ktorá sa zakladala na minimálnej harmonizácii, teda členské štáty si v oblasti ochrany
spotrebiteľa mohli zaviesť prísnejšie ustanovenia, čím zabezpečia spotrebiteľom na svojom území
komplexnejšiu ochranu.

25. S poukazom na uvedený záver o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i)

ZoSÚ, ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, považoval súd za
nehospodárne a neúčelné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k správnemu výpočtu RPMN (ako ďalšej
namietanej obligatórnej náležitosti spôsobujúcej tej istý právny dôsledok vo forme posúdenia úveru
ako bezúročného a bezpoplatkového) a návrh na vykonanie dôkazov smerujúcich na Národnú banku
Slovenska (odborné vyjadrenie, stanovisko k existencii opatrenia resp. vnútorného predpisu týkajúceho

sa spôsobu výpočtu RPMN) zamietol.

Neprijateľné zmluvné podmienky

26. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo

Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu

práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).27. V súvislosti argumentáciou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby súd považujúc túto za
nedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto

prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by

v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

28. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Ztohtohľadiskatrebausúdiť,ženajmänaúčelyzabezpečeniaúčinnejochranypráv,ktoréspotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky

uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu
podania žaloby) nedôvodné. Za tohto stavu súd nepovažoval za hospodárne ani dôvodné vykonávať
výsluch žalobcu k motívom podania žaloby.

29. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

30. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba

dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).
Zmluvné podmienky v Zmluve o veľkosti písma 2 mm, vo VOP o veľkosti písma 1 mm sú predtlačené na

formulári, vopred pripravené, teda o ich individuálnom dojednaní nemôže byť ani reč. Výsluch žalobcu
ku kontraktačnému procesu by bol nadbytočným, preto súd jeho výsluch nepovažoval ani v tomto smere
za nevyhnutný.

31. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu

v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

32. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

33. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

34. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť

participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

35. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej

podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne

predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

36. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. F., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že

test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej

podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).37. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)

značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného

ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská

komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti

spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;

b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide

o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe

zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve
táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej

pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,
a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím

právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

38. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)

z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
39. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma na
Zmluve a OP, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri

skúmaní prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje
súd na samostatný jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy
- Vyhlásenie klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané
písmomledvavoveľkosti1mmahustýmriadkovaním.Niejemožnéichprečítaťbezpomociprostriedkovna zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube)
vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť

písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a
za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť
ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné
dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto
zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen
obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho
vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy
správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti

písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ
dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok,
ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.
8.2. Uvedené dokumenty boli napísané v nasledujúcom formáte - Prehlasujem, že vyššie uvedené

údaje sú úplné a pravdivé a splnomocňujem týmto Spoločnosť na overenie údajov a na zistenie ďalších
informácií, ktoré bude Spoločnosť považovať v súvislosti so schválením tejto Zmluvy za nevyhnutné.
Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka, tento by
bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. Len na okraj súd poukazuje napríklad na Slovenskú
technickú normu - STN 01 6910 z 08/2010 s názvom „Pravidlá písania a úpravy písomností“, podľa bodu

6.3. ktorej - Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté písmo veľkosti 12 bodov. Tento
rozsudok je písaný písmom Times New Roman o veľkosti 12 bodov pričom ukážka má veľkosť písma
Times New Roman 5,5.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 3/2022 z 7.4.2022)

40.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia

sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v
časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti, v znení: „ Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi
oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami
úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička

[Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“

41. Táto zmluvná podmienka v obdobnom znení bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako
neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal
návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy

žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná

podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná

podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať

iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v
časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v zmysle
ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú
splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“

42. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení značná nerovnováha v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená, nakoľko je spotrebiteľ vystavený nejasnej,
nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov,
ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, a to pod sankciou neplatnosti zmluvy a okamžitého
zosplatnenia úveru.

43. Na právnom posúdení súdu nemení nič zákonný odkaz zákon o bankách, pretože existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej nevedomosti netuší, čo má chápať pod
termínom osobitný vzťah k banke. (pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd.

15/002, s. 288), rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj
v súvislosti so smernicou Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42,
1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326), rozsudok Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, bod 65).

44. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp 74/2022
z 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne cit.: „68. Zároveň
z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonáva s osobami, ktoré k
nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali
s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či

osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť
banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v
zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o
úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej
banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov. 69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou

žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k
banke. 70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách,
v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.

Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré

uvedený pojem upravuje.“

45. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly
ust.§ 53 ods. 1 OZ.

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v
časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu
o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením
pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“46. Žalovaný nesprávne namieta, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka nepodlieha
prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS. Jeho výklad rozsudku SD EÚ vo veci C-34/13

Kušionová na predmetnú vec nie je správny.

47. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné
poukázať na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým
v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia a treba pripomenúť, že túto

výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

48. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak
musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je

zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,
či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami
bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle
rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

49. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky G. A. vo veci C-598/21 cit.
„64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu
súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa

uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania
medzi zmluvnými stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné
záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech
spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej
odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež
uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,

a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje
možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.
Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.

Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom
splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi
stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie

úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním
predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,
atorozhodnutieojehouplatnení,závisíodpodnikateľa.XX. Presvedčilimavysvetleniavnútroštátneho
súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia

vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi
stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej
pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá
predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža totoustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktoréjezaloženénajasnomrozdeleníúlohmedzivnútroštátnymisúdmi

a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať
predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“

50. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú
výšku zrážky zo mzdy.

51. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy – sa aj k zmluvám o
úvere Poštovej banky, a.s. zaoberali súdy v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie
jedného z nich, pri ktorom nevidí dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje
cit.: „43. Predmetná zmluva o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na

formulárovom tlačive predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy, fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy
o úvere, keď ničím nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z
textu predloženej zmluvy a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol
svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody.
Vzhľadom na uvedené, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal
možnosť ovplyvniť obsah resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. §
53 ods. 3 a 4 OZ bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha

preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods.
5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach

zo mzdy je špecifickým inštitútom občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka.
V čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Rozhodnými pri posudzovaní, či predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú
individuálne okolnosti danej veci. V tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že

predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia, neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v
texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto
zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko
čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob

zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného významu do textu formulárovej spotrebiteľskej
zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri
podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s
akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne

na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej
súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak
by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho
úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa ajza predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných
právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva,
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie
z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú
dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do
textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam

zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez
predchádzajúcejsúdnejkontroly,jepotrebnépovažovaťzazmluvnúpodmienku,ktoráspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53
ods. 5 OZ neplatná.“

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v
časti [2] Zmluva o úvere, bod [6], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia.“

52. Aj tu súd konštatuje, že k dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky –rozhodcovskej doložky
– sa aj k zmluvám o úvere Poštovej banky, a.s. zaoberali súdy v mnohých rozsudkoch, preto súd
poukazuje na odôvodnenia, pri ktorých nevidí dôvod na odklon od ich záverov a v plnom rozsahu
na ne poukazuje cit.: „8. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohody, že všetky spory, ktoré vzniknú zo

zmluvy budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom je pochybne neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z dôvodu, že týmto dojednaním veriteľ vlastne vylúčil akúkoľvek
možnosť riešiť spory vzniknuté z predmetnej zmluvy pred všeobecným súdom, a to aj bez ohľadu
na to, ktorá zo strán by iniciovala prípadné konanie. Súd zároveň poukazuje na to, že predmetná

zmluva bola dojednaná ako formulárová zmluva, ktorú predložil žalovaný žalobkyni na podpis a
nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah žalobkyňa, ako spotrebiteľka nemohla žiadnym
spôsobom v tomto ohľade ovplyvniť. Veriteľ takýmto spôsobom vylúčil z prejednania všeobecný súd,
aj keby bol tento inak príslušný. Spotrebiteľ tým teda stráca právo brániť sa voči nároku veriteľa na
všeobecnomsúdevmiestesvojhobydliska,pretosúdžalobevtejtočastivyhovel.“(rozsudokOkresného

súdu Prešov sp. zn. 14Csp/232/2019 zo dňa 13.11.2022).

53. Súd teda preskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku
je neprijateľná zmluvná podmienku. Žalobkyňa si rozhodcu osobne nevyjednala a rozhodcovská doložka
bola vopred naformulovaná v štandardnej formulárovej zmluve. Rozhodcovská doložka v danom

prípade nebola oddelená od spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ale je súčasťou vopred dodávateľom
pripravenejformulárovejštandardnejspotrebiteľskejúverovejzmluvy.Rozhodcovskádoložkaakoajcelá
spotrebiteľská zmluva (vrátane Všeobecných obchodných podmienok) neboli individuálne dojednané,
nakoľko žalobkyňa nemohla ovplyvniť ich obsah. Nemala možnosť výberu a mohla ich len ako celok
uzavrieť alebo odmietnuť. V prípade rozhodcovskej doložky sa teda nejedná o individuálne dojednanú

zmluvnú podmienku. Ak rozhodcovská zmluva v spotrebiteľskej veci nie je osobitne vyjednaná a vyplýva
iba z textu štandardne vopred naformulovanej zmluvy, teda zo vzťahu nevyjednaného individuálne,
bez vysvetlenia podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom
spotrebiteľovi, je plne dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v
tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Preto ak dodávateľ,

ktorý je povinný vždy postupovať s odbornou starostlivosťou a ktorý má širokú informačnú povinnosť
vo vzťahu k spotrebiteľovi, v rámci kontraktačného procesu spotrebiteľa neupozorní na uzatváranie
rozhodcovskejzmluvy,nepoučího,anedámupriestornarozhodnutieavoľbu,jezrejmé,žespotrebiteľsi
nemôže ani uvedomiť dôsledky tejto rozhodcovskej zmluvy. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné

strany takúto právomoc delegujú. Rozhodcovská doložka má preto osobitý význam, nakoľko v prípade
sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.4 písm. r) OZ.54. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom skutočnosti, že rozhodcovský súd je toho času
neaktívny, súd poukazuje na to, že do Zmluvy bola nepochybne s poukazom na vyššie uvedené
závery súdu zakomponovaná neprijateľná zmluvná podmienka. Predmetná zmluvná podmienka bola

objektívne spôsobilá privodiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právne
posúdenie je preto zamerané na objektívne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu
k spotrebiteľovi, teda je v súdenej veci (v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky) právne
bez významu, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne voči spotrebiteľke uplatnil, resp. ju ešte môže

uplatniť. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno v dôsledku objektívnej nemožnosťou jej uplatnenia
považovať za podmienku súladnú so zákonom. V okamihu podpisu Zmluvy, keďže ju právny predchodca
žalovaného do nej zakomponoval, sa stala neprijateľnou zmluvnou podmienkou s následkom absolútnej
neplatnosti. Žiadne ďalšie okolnosti na tento právny záver nemajú podľa názoru súdu vplyv v rámci
právneho posúdenia prijateľnosti, či neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička
– šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6], v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] sankčný úrok, [3]

úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby
Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak
je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné

pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“

55. Súd nevidí dôvod na odklon od záverov rozsudkov v obdobných veciach a v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie rozhodnutia cit.: „34. K záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy

o úvere, uvedených v obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie, účinných
od 01.08.2011, v článku 7 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bode
7.1., v znení: „[ii] započítaním pohľadávky z ktoréhokoľvek Účtu Dlžníka vedeného Bankou voči
Pohľadávke Banky vzniknutej na základe ZoÚ. Za postačujúci prejav započítania sa pritom považuje
následné doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“, a v bode 7.3., v

znení: „Platby od Dlžníka sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov,
úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru. V prípade viacerých Pohľadávok banky voči
Dlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú najskôr na Pohľadávkubankyskôrsplatnúpodľauvedeného
poradia. Ak je Dlžník Majiteľom účtu, príp. spoludisponentom Účtu vedeného Bankou, podpisom Návrhu

udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto Účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Dlžníkovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Dlžníka
voči Banke. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek príkaz Dlžníka vo
vzťahu k týmto prostriedkom, či inak neumožniť Dlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek

Účte Dlžníka na čo ju Dlžník týmto splnomocňuje.“, s ktorým sa odvolací súd taktiež stotožňuje, je
potrebné doplniť, že prvá z citovaných zmluvných podmienok umožňuje započítanie pohľadávok
žalovaného ako dodávateľa bez jeho výslovnej notifikácie, čo je skutočne nutné považovať za
rozporné s právnou úpravou zakotvenou v § 580 OZ, vyžadujúcou právny úkon smerujúci k
započítaniu voči druhému účastníkovi právneho vzťahu, ktorým nemôže byť s časovým odstupom

doručený výpis z účtu, z ktorého by bol spotrebiteľ nútený takéto započítanie dešifrovať. Druhá
z citovaných zmluvných podmienok zase jednostranne odoberá spotrebiteľovi ako dlžníkovi právo na
určenie pohľadávok, na ktoré majú byť jednotlivé platby dlžníka započítané (por. slová cit.: „bez
ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná“), zjavne za účelom úročenia dlžnej istiny, ktorá
má byť splácaná až ako posledná. Uvedenou zmluvnou podmienkou je ešte pred vznikom konkrétnej

pohľadávkyvnútenýspotrebiteľoviodklonoddispozitívnehoustanoveniaupravujúcehotakútosituáciu(§
566 OZ). Preto obidve tieto zmluvné podmienky zavedené do obchodných podmienok pre úver –
pôžička na bývanie nepochybne spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach vneprospech
spotrebiteľa a sú v rozpore s § 53 ods. 1 OZ. V kontexte odvolacej argumentácie žalovaného odvolacísúd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III.ÚS 307/2020 z 15.04.2021 sa
síce dotkol otázky posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku v spotrebiteľských právnych vzťahoch, avšak v okolnostiach označeného prípadu nie

v súvislosti s prednostným započítavaním úhrad spotrebiteľa na príslušenstvo, ale v otázke
použitia ustanovení o odstúpení od zmluvy v spotrebiteľských právnych vzťahoch a následkoch s nim
spojených. Preto táto odvolacia argumentácia nie je spôsobilá zvrátiť správnosť právneho posúdenia
realizovaného súdom prvej inštancie vo vzťahu k vyššie citovaným zmluvným podmienkam. Na
podporu vecnej správnosti záveru o neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok odvolací súd

poukazuje rozsudok č.k. 9Csp/74/2022 - 224 zo dňa 28.11.2022, rozsudok Krajského súdu Žilina sp.
zn. 9CoCsp/53/2020 zodňa 25.3.2021 a rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2020 z
29.06.2020 a sp. zn.5CoCsp/46/2020 zo dňa 26.08.2021.“

56. Tiež porovnaj cit.: „Čo sa týka zmluvnej podmienky upravujúcej započítavanie platieb prijatých od
spotrebiteľa bez zohľadnenie vôle spotrebiteľa, čo danými platbami chcel uhrádzať, opätovne o totožnej

zmluvnej podmienke vo vzťahu k totožnému dodávateľovi už súdu rozhodli o neprijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky, a to napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91 zo dňa
27.04.2023, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/19/2022 zo dňa 18.09.2023, rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/102/2020-158 z 23.6.2022, rozsudkom Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 9Csp/17/2021 zo dňa 15.4.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.

zn. 19CoCsp/24/2021 zo dňa 16.12.2021, Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 7Csp/3/2020 zo
dňa 09.09.2020 a ďalšie. Predmetná zmluvná podmienka umožňujúca ľubovôľu dodávateľa započítať
platby podľa svojho uváženia aj iný účel ako boli určené, čo jednoznačne spôsobuje nerovnováhu
v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľ, zvlášť opätovne za tých okolností, že sa nejedná
o zmluvnú podmienku, ktorá by bola výsledkom osobitného individuálneho dojednania vychádzajúceho

z nejakej odôvodnenej potreby dodávateľa a akceptácie takejto úpravy zvýhodňujúcej dodávateľa zo
strany spotrebiteľa.“ (rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/35/2024-343 z 18.10.2024).

Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička

– šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.4],
v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená
úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a sankčným úrokom vo výške stanovenej v
Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta

voči Banke.“

57. Ako už bol vyššie konštatované jednotiacim kritérium neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je
veľkosť písma (1mm).

58. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že zmluvná podmienka nie je súladná so zbierkovým
rozhodnutím, ako sa to snaží žalovaný naznačiť. Žalovaný síce správne uvádza závery Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, že kumulácia je viazaná na pôvodnú splatnosť úveru, no zmluvná podmienka
takúto situáciu neupravuje arg. „až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“
Najvyšší súd vo veci sp. zn. 5Cdo/42/2020 dospel k záveru, že „v prípade vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí"

59. Dojednanie, ktorým sa dlžník – spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením § 53
ods. 1 OZ. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/172/2020 z 29.4.2021).

60. Na zdôraznenie správnosti záveru súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 8Csp 1/2023 z 27.4.2023, z ktorého plynie cit.: „19. Ďalšou žalobcom namietanou
zmluvnou podmienkou bola zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver -
dostupná pôžička v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZOÚ,bod 6.4. Zmluvná podmienka totožného znenia bola za neprijateľnú vyhlásená napr. rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/6/2018 zo dňa 21.01.2019, z ktorého si súd osvojil závery
a z ktorého zároveň cituje: „Zmluvná podmienka uvedená v bode 6.4 obchodných podmienok pre

úver dostupná pôžička už bola právoplatným rozhodnutím súdu, konkrétne rozsudkom KS v Prešove
zo dňa 28.11.2017 pod sp. zn. 2Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú podmienku. 56. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá
je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 57. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty
za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú. Dohoda
o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo dochádza k obchádzaniu inštitútu
iného plnenia na účely aplikácie ust. § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov
dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, príp. ďalších sankciách platiť po

splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobujú značnú nerovnováhu
kuškodespotrebiteľa,predstavujúznačnézhoršeniepostaveniaspotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,
ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Podľa názoru súdu niet kogentnej úpravy o úrokoch

popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto
úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú
nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac tak sa takáto dohoda dostáva aj do rozporu
s ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. §
39, § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne neprijateľnou zmluvnou

podmienkou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014, sp. zn. 19Co/4/2017, sp. zn.
22Co/2/2017).“ Dané ustanovenie je navyše neurčité, lebo odkazuje na ďalší dokument „Oznámenie“,
klient sa z neho teda ani nedozvie aký úrok a sankčný úrok vlastne bude musieť platiť a ani článok 3 bod
3.1 Obchodných podmienok, ktorý je nazvaný „Úroky a poplatky“ neupravuje konkrétne sadzby, ale opäť
len určuje, že klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver banke úroky v zmysle aktuálneho Oznámenia

o úrokových sadzbách. Predmetné ustanovenie navyše odporuje pravidlu, že po vyhlásení predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny len vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (viď publikované rozhodnutie R 5/2021 o kumulácii zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania), preto o neprijateľnosti daného dojednania, súd nepochybuje.“

Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička
– šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.6], v
znení: „ Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom
Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“

61. Ako už bol vyššie konštatované jednotiacim kritérium neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je
veľkosť písma (1mm).

62. V uvedenej časti súd poukazuje na rozpor s ratio legis zákonného

inštitútu príslušenstva pohľadávky. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ. Zmluvné ustanovenie je naviac neurčité, teda nie
je zrejmé, aké všetky výdavky a v akej súvislosti (spojené s vymáhaním pohľadávky – napr. či aj
mimosúdna cesta a pod.) si môže veriteľ uplatniť, preto ide o ustanovenie v hrubej nerovnováhe v
právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa.

63. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady spojené s
jej uplatnením. Náklady v predmetnej zmluvnej podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa a
tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré
pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka.

Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička
– šikovnárezerva, účinné od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa
25.6.2010 v článku 7 – Doručovanie, bod 7.1] v znení: „ Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny vúdajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa,
niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto
zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť

plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho
majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V
prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi
zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je
dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“

64. Ako už bol vyššie konštatované jednotiacim kritérium neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je
veľkosť písma (1mm).

65. Ako bolo vyššie poukázané na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12 Constructora
Principado, existencia „značnej nerovnováhy“ môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne

závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana
nachádzanazákladeplatnýchvnútroštátnychpredpisovformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorú
vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.

66. S poukazom na uvedené sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného

súdu Prešov sp. zn. 11C 115/2016 z 29.6.2016, v zmysle ktorého cit.: „V danom prípade napadnuté
zmluvné podmienky jednoznačne nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nepredstavujú ani hlavný predmet zmluvy a ani netýkajú sa primeranosti ceny.
Keďže sú súčasťou obchodných podmienok žalovaného, ktoré sú vopred stanovené, rozhodne nie
sú individuálne vyjednané medzi účastníkmi. Úspešnosť žaloby tak závisela na posúdení toho, či v

nich ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Sporné
zmluvné podmienky podľa súdu nie sú formulované určito a zrozumiteľne, ostáva totiž len na posúdení
banky, ktoré zmeny ovplyvňujúce bonitu žalobcu považuje za relevantné, ktoré by mal žalobca oznámiť.
Navyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená, že žalobca by
sa nedokázal s ňou vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický význam splnenia

tejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už daný záväzok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy. Nemožno
súhlasiť s tým, že by sporné zmluvné podmienky boli v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách,
uvedený zákon vo vzťahu k fyzickej osobe, čo nepochybne je aj spotrebiteľ, žiadne podobné povinnosti
neukladá. Preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čo upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo § 11 ods. 2. Nemá

teda žiadne právne a ani faktické opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí úverovej
zmluvy...“.

67. Dodávateľ teda uložil povinnosti spotrebiteľovi nad rámec zákonnej úpravy (preverenie bonity za
trvania zmluvného vzťahu).

68. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly
ust.§ 53 ods. 1 OZ.

Zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 01. marca 2010 k Zmluve o úvere

dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná
pôžička, v znení:
„ 8. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
9. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“

69. K tejto neprijateľnej zmluvnej podmienke sa rovnako vyjadrili súdy a súd nevidí dôvod na odklon od
vysloveného právneho záveru cit.: „38. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke v zmluve o úvere, v Sadzobníku
poplatkov – účinného od16.05.2011, a to v časti Úvery pre obyvateľstvo, Pôžička na bývanie, v znení:
„Zasielanie upomienok: 6.1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 € 7. 2. upomienka po omeškaní
splátky 24,90 €.“ odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ich výška prevyšuje náklady

na ich vyhotovenie a zaslanie a že svojou povahou ide o skryté sankcie predstavujúce zmluvnú pokutu,
ktorá podľa odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ.
Takétopoplatkymajújednoznačnesankčnýcharakter,niejezaneaniposkytovanéprotiplnenie,čotreba
považovať za neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V tomto smere je irelevantné, či žalovanývystavil, alebo nevystavil žalovanej upomienky, a či za ne účtoval v zmluve o úvere uvedené poplatky;
relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienky vo formulárovej, žalovaným pripravenej
zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré

mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve vopred sám určil pevnou sumou,
jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom poplatok umožňuje
získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Zmyslom
upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s

plnením ktorej je v omeškaní (por. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/137/2016 z 03.10.2016,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoCsp/23/2020z 11.02.2021, rozsudok Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/18/2021 z 29.06.2021, či rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
18CoCsp/36/2020 z 28.09.2021).“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp 16/2024
z 19.9.2024).

Zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, účinnosť od 01. marca 2010 k Zmluve o úvere
dostupnápôžička č. 0268427610 zo dňa 25.6.2010 v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Dostupná
pôžička, v znení:„ 15. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok -
zmluvná pokuta 33,19 €.“

70. V ďalšom súd uvádza, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných VOP,
o to viac ani Sadzobníku.

71. V tomto smere súd poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11
zo dňa 11. 11. 2013: „28. Ve spotřebitelském právu je dodavatel ve fakticky výhodnějším postavení,

neboť má odbornou převahu nad spotřebiteli, kterým své služby poskytuje. A proto kromě omezení
vyplývajících z výše uvedeného principu rovností prostředků lze od dodavatele také očekávat (případně
i vyžadovat), že se ve vztahu ke spotřebiteli bude chovat v obecné poloze poctivě. Nepostupuje-li tímto
způsobem, zpronevěří se důvěře druhého účastníka smluvního vztahu v poctivost svého jednání, a
takovému nepoctivému jednání nelze poskytnout právní ochranu [srov. § 265 obchodního zákoníku nebo

§ 6 nového občanského zákoníku].

72. V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-
liseosmlouvuformulářovou,mábýtproprůměrnéhospotřebiteledostatečněčitelný,přehlednýalogicky
uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně

menší velikosti než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného
charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. Jak
bylo uvedeno v bodě 9, i ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky
uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová.

73. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od
obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například

rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.

74. V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako
a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně,

nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud
nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání
bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny
ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele
a spotřebitele je na první pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem

připravených smluvních ujednání.“

75. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ.76. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

77. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 8. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2024

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2024