Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210627
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723210627.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Tibor Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8,
058 01 Poprad, IČO: 35507128, proti žalovanej: E. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX
XX D., právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého

Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s prísl.,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 19C/59/2023-111 zo dňa 15.4.2024,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti výroku II. o trovách konania.

Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Nariaďuje Prevádzkovateľovi systému, Slovenskej pošte a.s., vrátiť žalobkyni alikvotnú časť
zaplateného súdneho poplatku vo výške 39,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom, žalobu
doručenú súdu dňa 4.8.2023 vzala podaním doručeným súdu dňa 15.4.2024 v celom rozsahu späť

a žiadala konanie zastaviť, vrátiť zaplatený súdny poplatok. Trovy konania žiadala stranám sporu
nepriznaťzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,ktorémalispočívaťvtom,žežalobubolanútenápodať
a domáhať sa tak určenia svojho vlastníckeho práva po tom, čo žalovaná ako prvá podala žalobu na
ňu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.

3. Aplikujúc ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 všetko Civilného sporového poriadku okresný súd

uviedol, že súd obdržal späťvzatie žaloby päť minút pred nariadeným súdnym pojednávaním, ktorého
sa žalovaná aj jej právny zástupca zúčastnili, so späťvzatím žaloby súhlasili, trovy konania si žalovaná
uplatnila. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, teda konanie zastavil.

4. Aplikujúc ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. a § 256 ods. 1 CSP súd prvej inštancie s

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Výrokom III. nariadil prevádzkovateľovi systémuvrátiť žalobkyni alikvotnú časť zaplateného súdneho poplatku a zároveň žalovanej priznal aj nárok na
náhradu trov konania (II. výrok), nakoľko zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, ktorá žalobu
zobrala späť bez uvedenia relevantného dôvodu päť minút pred nariadeným súdnym pojednávaním a

po písomných vyjadreniach žalovanej. Súd v danom prípade nevidel žiadne akceptovateľné dôvody,
ktoré by boli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanej priznať nárok
na náhradu trov konania. Jednoznačne zastavenie konania zavinila žalobkyňa a dôvod, že žalobu
musela podať, lebo prvá na ňu žalobu podala žalovaná, je dôvodom právne irelevantným, nesúvisiacim
s predmetom tohto prebiehajúceho súdneho konania. Keby opak bol pravdou (a nie skutočnosť

uvedomenia si pravdepodobného neúspechu v konaní aj s poukazom na vyjadrenia žalovanej v konaní,
ktoré poukazovali na ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve), súd má zato, že dôvod podania žaloby
by naďalej existoval.

5. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná k povinnosti náhrady trov
konania žalovanej, podala žalobkyňa včas odvolanie. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že žiadala

nepriznať stranám sporu trovy konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý mal spočívať v tom,
že žalobu bola nútená podať a domáhať sa tak určenia svojho vlastníckeho práva po tom, čo žalovaná
ako prvá podala žalobu na ňu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.

6.Napriektomu,žežalobkyňavpredmetnomkonanívzalažalobuspäťmalazato,žedôvodpreaplikáciu

ust. § 257 CSP, a to v okolnostiach prejednávanej veci, keď v konkrétnom prípade mala žalobkyňa
obmedzené možnosti domáhať sa nárokov určenia svojho vlastníckeho práva.

7. Žalobkyňa uviedla, že dňa 26.4.2013 uzatvorila ako budúci kupujúci so žalovanou ako budúcou
predávajúcou zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v k. ú. D., evidované na LV č. XXXX. Dôvod uzavretia zmluvy bol ten, že v tom
čase bola žalobkyňa v rozvodovom konaní a nebol vydaný právoplatný rozsudok. Žalovaná s týmto
súhlasila a účastníčky sa dohodli, že žalovaná uvedené nehnuteľnosti prevedie žalobkyni za takú kúpnu
cenu, za ktorú uvedené nehnuteľnosti nadobudla do svojho vlastníctva, t. j. za sumu 69.375,- eur.
Žalovaná ako kupujúca uzavrela kúpnu zmluvu s predávajúcim Proinvest Tatry, s.r.o., predmetom ktorej

bol prevod vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam. Ku dňu podpisu zmluvy žalobkyňa previedla
sumu 24.375,- eur ako preddavok na zaplatenie kúpnej ceny na E. H. a žalovanej sumu 570,36 eur,
ktorá bola použitá na zaplatenie prvých splátok hypotekárneho úveru. V zmluve sa žalobkyňa zaviazala
pravidelne mesačne uhrádzať na účet žalovanej peniaze v sume 285,18 eur, ktoré žalovaná použila na
splácanie hypotekárneho úveru s tým, že všetky tieto uhradené peňažné prostriedky sa v budúcnosti

započítajú do plnenia na zaplatenia dojednanej kúpnej ceny na byt. Od marca 2013 do apríla 2019
boli platby uhrádzané z ČSOB banky. Za obdobie od mája 2019 do júna 2021 boli platby uhrádzané
z Erste Sparkasse bank z I.. Od júla 2021 do decembra 2022 boli platby uhrádzané z ČSOB banky,
december 2022 bola platba uhrádzaná z Erste Sparkasse bank. Od februára do marca 2023 boli platby
uhrádzanézČSOBbanky.Vyššieuvedenéžalobkyňauhrádzalaod26.4.2013,t.j.dňompodpisuzmluvy,

do marca 2023. Žalobkyňa žalovanej za obdobie 10 rokov zaplatila v zmysle podmienok dohodnutých
v zmluve celkovú sumu 59.166,96 eur. V zmysle zmluvy sa žalovaná, ako budúca predávajúca, bola
povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by nehnuteľnosti previedla na tretiu osobu, dala do
podnájmu alebo akokoľvek zaťažila, alebo akokoľvek znížila ich hodnotu s výnimkou banky, ktorá
poskytla budúcemu predávajúcemu úver na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny za byt. Žalovaná aj

napriek predchádzajúcim sľubom a dohode byt na žalobkyňu prepísať nemieni a nemá záujem zmeniť
ani zrušiť hypotekárny úver a v prípade, ak má o toto záujem, má žalobkyňa zaplatiť sumu 138.000,- eur.

8. Podľa názoru žalobkyne je práve charakterom predmetnej procesnej situácie pre toto konanie
dôvodne použitie § 257 CSP, čo umožní súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu

trov konania zavedením moderačného práva. S poukazom na uvedené preto žalobkyňa v rámci svojho
odvolacieho návrhu žiadala zmeniť napadnuté uznesenie a nepriznať stranám sporu náhradu trov
konania.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podľa

ktorého žalobkyňa vo svojom odvolaní v zásade iba opísala skutkový stav tak, ako ho prezentovala
v konaní na súde prvej inštancie. Z uvedeného však žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali použitie §
257, nevyplývajú.10. Podľa názoru žalobkyne týmto dôvodom mala byť skutočnosť, že žalovaná podala voči žalobkyni
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti skôr a ona sa z uvedeného dôvodu musela domáhať určenia
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti touto žalobou. V prvom rade je potrebné uviesť, že žaloba,

ktorú podala žalovaná voči žalobkyni, je dôvodná, preto aj bola zo strany žalovanej podaná, avšak vo
vzťahu k tomuto konaniu nie je právne významná. V druhom rade žaloba, ktorú podala žalobkyňa voči
žalovanej a ktorá je predmetom tohto konania, dôvodná nie je. Uvedené muselo byť žalobkyni zrejmé
od počiatku, avšak aj napriek uvedenému sa rozhodla tento spor voči žalovanej iniciovať.

11. Ako už žalovaná uvádzala v konaní na súde prvej inštancie, uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve nemá za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto sa žalobkyňa na podklade
nej vlastníkom spornej nehnuteľnosti nikdy nestala. Zároveň medzi sporovými stranami nebola nikdy na
podklade zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorená riadna kúpna zmluva, a teda žalobkyňa vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti nenadobudla ani týmto spôsobom.

12. Aj keď je zrejmé, že žalobkyňa sa nikdy vlastníkom spornej nehnuteľnosti nestala, domáhala sa
v tomto súdnom konaní určenia svojho vlastníckeho práva k nej, aj keď bolo zrejmé, že podaná žaloba
je bezúspešná, pričom žalobkyňa aj s poukazom na predchádzajúce vyjadrenia vzala žalobu späť.

13. V tomto smere žalovaná poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7MCdo/4/2010,

ako aj na rozhodnutie 5Mcdo/12/2008, keď žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konanie, keď na súd
podala „bezúspešnú žalobu“, ktorú po uvedomení si tejto skutočnosti zobrala späť.

14. S poukazom na uvedené mala žalovaná za to, že konajúci súd správne rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 256 ods. 1. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v II. výroku ako

vecne správne potvrdil.

15. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1
CSP s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380
ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Z ust. § 256 ods. 1 CSP platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za

zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu.

19. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť
druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli.

20. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z

akéhodôvodubolozastavené,akužvnikolprocesnoprávnyvzťahmedzisúdomaobomastranamisporu
a medzi stranami sporu navzájom.21. V danom prípade je zavinenie na strane žalobkyne, ktorá žalobu zobrala späť z dôvodu, že si
nesprávne uplatnila žalobný návrh. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto súd prvej inštancie
správne v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov

konania.

22. Žalobkyňa proti výroku o zastavení konania odvolanie nepodala, tento výrok nadobudol
právoplatnosť, a preto na skutkové tvrdenia, ktoré žalobkyňa uvádzala ohľadom spätného prevodu
sporných nehnuteľnosti za takú kúpnu cenu, za ktorú žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla do svojho

vlastníctva, odvolací súd nemohol prihliadať.

23. Odvolací súd preskúmaním uznesenia (v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania), ako aj
spisového materiálu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne priznal žalovanej nárok 100 %
trov konania.

24. Odvolací súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 CSP, pretože aplikácia
tohto ustanovenia prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, kde výnimočnosť
môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Je

akceptovateľné,abyišlotakoskutočnostisúvisiacespriebehomkonania,akoajoskutočnostiexistujúce
mimo konania (najčastejšie pomery účastníkov).

25. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové
pomeryoprávnenéhoúčastníka.Vovšeobecnostitedamožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to

nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci
nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku
na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

26. K argumentácii žalobkyne spočívajúcej v tom, že túto žalobu bola nútená podať z dôvodu, že

žalovaná ako prvá podala na ňu žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že
v rámci konania o vpratanie nehnuteľnosti sa ako prejudiciálna otázka rieši to, či osoba, ktorá sa domáha
vypratania žalovaného, má k dotknutej nehnuteľnosti právo (vlastnícke, nájmu, atď.), na základe ktorého
sa môže domáhať vypratania tejto nehnuteľnosti voči osobe, ktorá podľa tvrdenia k tejto nehnuteľnosti
žiadne takéto právo nemá a teda zdržuje sa v tejto nehnuteľnosti protiprávne. Preto žalobkyňa nebola

podľa názoru odvolacieho súdu nútená podávať samostatnú žalobu, ale námietky, ktoré uviedla v rámci
tohto konania, mohla použiť v konaní, ktoré mu predchádzalo o vpratanie spornej nehnuteľnosti. Už
vôbec nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa tá okolnosť, že v snahe vyhnúť sa možnosti,
že sporná nehnuteľnosť bude predmetom vyporiadania BSM po zániku manželstva žalobkyne, uzavrela
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve tak, aby následne s odstupom rokov keď pre bývalého manžela

žalobkyne ubehne prekluzívna lehota na podanie žaloby o vyporiadanie BSM mohla túto nehnuteľnosť
za rovnakú cenu odkúpiť od žalovanej. Uvedené možno jednoznačne, podľa odvolacieho súdu, označiť
ako obchádzanie zákona a takéto obchádzanie zákona už vôbec nemožno zohľadniť v prospech
žalobkyne pri aplikácii ust. § 257 CSP.

27. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala platby v prospech žalovanej, nič nebráni žalobkyni aby si tieto platby,
pokiaľ skutočne boli vynaložené bez právneho dôvodu, vymáhala v súdnom konaní od žalovanej, čo
však bude predmetom samostatného dokazovania Takéto dokazovanie ide jednoznačne nad rámec
dokazovania pri náhrade trov konania, kde sa zohľadňuje výlučne procesne zavinenie, ktoré je v tomto
konaní jednoznačne na strane žalobkyne.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
celého konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia,
a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).