Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422203657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:4422203657.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu 1/: PULP – WOOD, s. r. o., so
sídlom Gaštanová 8, 943 01 Štúrovo, IČO: 47 240 938 (spoločnosť zrušená od 03.04.2024), žalobcu
2/: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX E., obaja zastúpení: F. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX, XXX XX I. B., proti žalovanému: Boletus, s. r. o., so sídlom Strážske
námestie 511/26, 058 01 Poprad – Stráže pod Tatrami, IČO: 44 066 759, právne zastúpený: Advokátska

kancelária Miloš Čičmanec s. r. o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530
926, o určenie neexistencie dlhu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy žalobcu 1/a 2/ na prerušenie konania zo dňa 02.01.2024 z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%, na ktorých úhradu súd zaväzuje žalobcu 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca1/a2/sažaloboudoručenounaOkresnýsúdNovéZámkydomáhalvočižalovanémuurčenia,
žedlhžalobcu1/ažalobcu2/vyplývajúciznotárskejzápisnicečíslo N91/2019,Nz13544/2019,NCRIs
13823/2019 zo dňa 30.04.2019 spísanej na notárskom úrade JUDr. Barbory Behýlovej a Dohody zo dňa

30.04.2019 voči žalovanému zanikol a súčasne, aby mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Žalobuodôvodniltým,žemedzižalobcom1/ažalovanýmdošlokuzavretiu
kúpnej zmluvy zo dňa 06.08.2019, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 1/ dodať tovar
a previesť na neho vlastnícke právo k nemu. Žalobca 1/ sa naopak zaviazal uhradiť žalovanému kúpnu
cenu bez DPH po jeho dodaní v meste Szombathely v Maďarsku. V roku 2019 prebehla u žalobcu 1/
daňová kontrola, kvôli ktorej sa žalobca 1/ dostal do omeškania s platením faktúr 1811033 vo výške
13 452,80 Eur, číslo 1811027 vo výške 49 343,87 Eur a číslo 1811034 vo výške 37 595,33 Eur, čoho

dôsledkom dlžná suma predstavovala 100 392,- Eur. Medzi žalobcom 1/ ako dlžníkom žalobcom 2/ ako
pristupujúcim dlžníkom a žalovaným tak bola podpísaná dohoda zo dňa 30.04.2019, v ktorej žalobca
1/ uznal dlh voči žalovanému a žalobca 2/ k nemu pristúpil. Spolu s dohodou bola dňa 30.04.2019
spísaná aj notárska zápisnica číslo N 91/2019, Nz 13544/2019, NCRIs13823/2019, ktorou žalobcovia
uznali dlh vo výške 100 392,- Eur titulom uzavretej zmluvy a vystavených faktúr. Daňová kontrola
vykonávaná u žalobcu 1/ bola skončená právoplatným rozhodnutím číslo 102089650/2019 zo dňa

05.09.2019, kde boli konštatované pochybenia, nepriznal žalobcovi 1/ nadmerný odpočet DPH a uložil
mu uhradiť rozdiel dane vo výške 21 867,91 Eur, pričom tieto zistenia sa týkali aj uzavretej zmluvy
medzi stranami konania a faktúr číslo 1811027, 1811034, 1811017 a 1811033. Záverom správca danekonštatoval, že keďže miestom dodania tovaru pre žalovaného nebolo tuzemsko ale Maďarsko, tento
predaj tovaru nie je predmetom dane podľa § 2 odsek 1 písmeno a/ zákona o DPH ale predmetom
dane podľa platnej právnej úpravy v Maďarsku. Daňový úrad teda konštatoval, že žalovaný si voči

žalobcovi 1/ nemal vo vystavených faktúrach uplatniť DPH, keďže pri jeho dodaní nevznikla daňová
povinnosť na Slovensku a žalovaný postupoval v rozpore so zákonom. Žalobca 1/ tak vyzval žalovaného
na opravu faktúr, kde žalovaný reagoval, že by mal byť registrovaný pre DPH v Maďarsku, teda de
facto sám konštatoval pochybenie pri vystavení faktúr. Následne konštatoval, že registrácia pre nich
nie je možná a vyzval žalobcu 1/ na plnenie jeho záväzku. Napriek tomu, že žalovaný bol informovaný

o pochybeniach v súvislosti s fakturáciou žalovaného, žalovaný na základe vyššie uvedenej notárskej
zápisnice podal návrh na vykonanie exekúcie, kde exekučné konane je vedené pod spisovou značkou
401EX/515/20 u exekútorky F. F. J.. Žalobcovia tak uznali dlh voči žalovanému na základe faktúr, ktoré
bolivydanévrozporesozákonomoDPH,akotokonštatovalsprávcadane,pričomžalovanýsiuplatnenú
pohľadávku nárokuje na základe právneho titulu, ktorý zanikol. Do úvahy treba vziať aj to, že predmetom
posudzovania správcu dane boli faktúry číslo 1811027, 1811034, 1811017 a 1811033, toto

rozhodnutie je však potrebné analogicky uplatniť na všetky faktúry vystavené žalovaným. Žalovaný si tak
neoprávnene uplatnil sumu 101 803,23 Eur (sčítaná DPH zo všetkých faktúr) pričom žalobcovia uznali
voči žalovanému sumu vo výške 100 392 Eur, teda ak by žalovaný zosúladil faktúry so zákonom, mal
by doplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 1 411,23 Eur. Žalobcovia tak navrhli, aby súd žalobe vyhovel.

2. K podanej žalobe sa vyjadril dňa 22.11.2022 žalovaný a uviedol, že namieta miestnu príslušnosť
Okresného súdu Nové Zámky, keď príslušným na rozhodnutie má byť súd podľa sídla žalovaného,
teda Okresný súd Poprad. Ďalej uviedol, že na strane žalobcov absentuje naliehavý právny záujem,
keď žalobcovia uvádzajú, že neexistencia dlhu je len odvodená od postavenie notárskej zápisnice
ako platného exekučného titulu, a ktorá by spornosť vzťahov strán konania nevyriešila, resp. mohla

generovať ďalšie konania medzi stranami konania. Žalovaný ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2017 pod spisovou značkou II. ÚS 590/2017 a zo dňa 13.12.2018
pod spisovou značkou II ÚS 47/2018. Žalovaný nepopiera uzavretie kúpnej zmluvy so
žalobcom 1/ ani vystavenie sporných faktúr a rovnako aj spísanie dohody zo dňa 30.04.2019. Naopak
vkonanírozporuje,žeposkončenídaňovejkontrolymalzaniknúťnárokžalovanéhonajehopohľadávku.

Žalobcovia svoj záväzok uznali na základe slobodnej a vážnej vôle v dohode a následne pred notárom
v notárskej zápisnici, ktorý ich oboznámil s následkami jej uzavretia. Žalobca časť faktúry číslo 1811033
vo výške 47 950,34 Eur uhradil, čím potvrdil existenciu obchodu a záväzku samotného, pričom zo
žaloby nemožno vyvodiť, že by žalobcovia spochybňovali obchod ako taký ani dodanie uvedeného
tovaru. Rozhodnutie správcu dane nebolo žalovanému doručované, nemohol voči nemu podať opravný

prostriedok, pričom žalobca 1/ opravný prostriedok nepodal, a teda jeho pasivita nemôže byť na škodu
žalovaného. Daňový úrad pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy, že dodávaný tovar z Českej republiky
bol dovezený na Slovensko a následne do Maďarska, keďže si žalobca 1/ ďalej u žalovaného objednal
aj ďalšiu prepravu tovaru, keď sa previedlo k tovaru ďalej vlastnícke právo. Žalovaný je názoru, že
rozhodnutie správcu dane nebolo správne, keď nezohľadnil § 11 zákona o DPH. Daňový úrad

ďalej nevysvetlil ani vylúčenie § 43 odsek 1 zákona o DPH v kontrolovanom prípade pojednávajúcom
o oslobodení od dane. Žalobcovia ďalej aplikujú závery rozhodnutia daňového úradu aj na ďalšie faktúry
vystavené žalovaným na základe analógie, pričom v odvetví finančného a správneho práva je analógia
vylúčená. Žalobca 1/ sa ďalej domáha svojej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť titulom vrátenia DPH
z vystavených faktúr, žalobca 1/ však k určitým faktúram DPH nikdy neuhradil, a to aj napriek tomu, že

žalovaný túto DPH musel odviesť. Pokiaľ ide o konkrétne faktúry, sú to číslo 1810013, 1810034,
1810028,1810035,1811017,1811033,1811027a1811034,zktorýchžalobca1/nikdyDPHžalovanému
neuhradil.Žalobcoviasitaktiežodporujúvargumentácii,keďnajednejstranenavrhujúurčiťneexistenciu
pohľadávky žalovaného, na druhej strane tvrdia, že došlo k zápočtu ich vzájomných pohľadávok. Na
to však, aby sa pohľadávky mohli započítať musia existovať. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

Dňa 09.01.2023 bola vec vzhľadom na vznesenú námietku miestnej príslušnosti postúpená Okresnému
súdu Poprad.

3. Podaním zo dňa 28.02.2023 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili žalobcovia a uviedli, že pokiaľ
ide o existenciu naliehavého právneho záujmu tento je daný, keďže po rozhodnutí správcu dane sa

nárok žalovaného vyplývajúci z notárskej zápisnice stal sporný. Žalobcovia v uzavretej dohode uznali
nárok žalovaného z faktúr 1811033, 1811027, 1811034 splatných dňa 30.12.2018, pričom výsledkom
daňovej kontroly u žalobcu 1/ bol konštatovaný rozpor predmetných faktúr so zákonom. Existencia
naliehavého právneho záujmu žalobcov spočíva v ochrane práv žalobcov pred zásahom žalovanéhodo ich majetkových práv, pričom bez takého určenia by sa právne postavenie žalobcov stalo neistým
a majetkové práva žalobcov by boli ohrozené. Pokiaľ ide o názor žalovaného, že žalobca čiastočnou
úhradou faktúry číslo 1811033 uznal pohľadávku žalovaného, ide o nesprávne tvrdenie, keďže žalobca

1/ túto sumu uhradil pred rozhodnutím daňového úradu, kedy žalobcovia nemohli mať vedomosť, že
žalovaný pri vystavení faktúr postupoval v rozpore so zákonom. Nezákonnosť vystavených faktúr teda
konštatoval daňový úrad 5 mesiacov po uzavretí dohody a notárskej zápisnice. Taktiež nie je pravdou,
že žalovaný nemohol reagovať na daňovú kontrolu u žalobcu 1/. Zo zápisnice predloženej žalovaným
zo dňa 22.11.2022 vyplýva, že štatutárny zástupca žalovaného mal možnosť vyjadriť sa k celej veci pred

správcom dane. Okrem toho žalovanému bolo zaslané zo strany žalobcu 1/ rozhodnutie správcu dane,
pričomsamotnýprávnyzástupcažalovanéhoreagovalnatotorozhodnutietak,žejepotrebnéregistrovať
žalobcu 1/ aj žalovaného v Maďarsku pre DPH. Samotný žalovaný tak uznal závery daňového úradu
v predmetnom rozhodnutí. Žalobca 1/ sa následne registroval pre DPH v Česku aj Maďarsku, avšak
žalovaný o túto registráciu nepožiadal. Okrem toho samotný účtovník žalovaného sa anonymizovane po
rozhodnutí daňového úradu dopytoval na Centre podpory pre dane Finančného riaditeľstva SR ohľadom

správnosti rozhodnutia, pričom centrum konštatovalo správnosť záverov predmetného rozhodnutia, aj
preto žalobca 1/ nepodal proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že
právne predpisy Slovenskej republiky ani Maďarska a ani samotná zmluva nespájali prevod vlastníckeho
práva k tovaru pridelenom EKAER, pričom samotný žalovaný objednával aj hradil prepravu tovaru
z Česka. Žalobcovia sú tak názoru, že rozhodnutie daňového úradu je správne. Okrem toho nie je

pravdou, že faktúry na ktoré poukázal žalovaný mu neboli zaplatené aj s DPH. Žalobcovi sú preto
presvedčení, že závery rozhodnutia správcu dane je potrebné aplikovať aj na ostatné faktúry vystavené
žalovaným. Žalobcovia preto navrhli, aby súd žalobe vyhovel.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.05.2023 uviedol, že je naďalej názoru, že žalobcovia

nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe, keďže predmetná požiadavka je len
odvodenou od postavenia notárskej zápisnice ako platného exekučného titulu a ktorá by sama o sebe
spornosť vzťahov strán konania nevyriešila, práve naopak generovala ďalšie súdne konania. Žalovaný
ďalej poukazuje na to, že daňové konanie sa neviedlo voči nemu a nebolo rozhodnuté ani o tom,
že by spáchal priestupok alebo trestný čin, pričom žalovaný sa voči tomuto rozhodnutiu nemohol ani

brániť, keďže nebol účastníkom konania. Samotná registrácia žalovaného pre DPH v Maďarsku by
spôsobila náklady na strane žalovaného, keďže by musel odvádzať daň z realizovaných obchodov,
keďže žalobca 1/ doposiaľ neuhradil žalovanému DPH z vystavených faktúr. Žalobcovia nepredniesli
žiadne dôkazy, ktoré by neodôvodňovali nárok žalovaného z notárskej zápisnice, preto žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť.

5. Dňa 25.09.2023 bola vec postúpená Okresným súdom Poprad Okresnému súdu Prešov vzhľadom
na novelizáciu zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), konkrétne
§ 22 písmeno e/ C.s.p. a skutočnosť, že konania, kde nedošlo k otvoreniu pojednávania majú prejednať
kauzálne príslušné súdy, ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/141/2023.

6. Žalobcovia v podaní zo dňa 02.01.2024 uviedli, že v súvislosti s prejednávanou vecou podali na
Daňový úrad Poprad návrh na vykonanie daňovej kontroly, avšak nevedia zistiť, či správca dane začal
daňovú kontrolu, keďže nie sú oprávnenými osobami. Žalobcovia preto navrhli, aby súd vykonal dopyt
u správcu dane, či začal daňovú kontrolu a do skončenia konania daňového úradu prerušil predmetné

konanie.

7. Okresný súd Prešov v zmysle návrhu žalobcov vyzval Daňový úrad Prešov, aby sa vyjadril
k skutočnosti, či vedie daňovú kontrolu u žalovaného na základe podnetu zástupcu žalobcov a ak áno,
v akom štádiu je táto kontrola. Dňa 11.01.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie Daňového úradu Prešov,

v ktorom uviedli, že nevykonávajú daňovú kontrolu u žalovaného na základe podnetu zástupcu žalobcov,
keďže Daňový úrad Nitra na základe vykonanej kontroly v roku 2019 dostatočne preveril dodávateľsko
- odberateľský vzťah medzi stranami konania (žalobcom 1/ a žalovaným).

8. V podaní zo dňa 16.01.2024 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s prerušením konania, keďže žalovaný

si svoje daňové povinnosti ohľadom prebiehajúceho súdneho konania splnil, preto akékoľvek zistenia
správcu dane by nemali súvislosť s prejednávanou vecou.9. Žalobcovia v rámci svojho ďalšieho podania zo dňa 22.02.2024 uviedli, že navrhujú vykonať znalecké
dokazovanie znalcom so špecializáciou na daňové právo, ktorého úlohou bude vyjadriť sa k súladu
faktúr vystavených žalovaným v súvislosti s vydaným rozhodnutím daňového úradu. Na výsluchu

navrhovaného svedka p. K. už netrvajú. V ďalšom vyjadrení zo dňa 25.03.2024 žalobcovia uviedli, že
znalecbysamalvyjadriťčifaktúryčíslo1811033,1811027,1811034bolivystavenévsúladesozákonom
o DPH. Žalobcovia sú presvedčení, že rozhodnutie daňového úradu je záväzné pre súd aj žalovaného
a po zohľadnení jeho záverov je zrejmé, že žalovaný si uplatňuje dlh z právneho titulu, ktorý zanikol.

10. Dňa 30.10.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany konania, zástupca
žalobcov a právny zástupca žalovaného. Súd v úvode pojednávania dopytom u žalobcu 1/ zisťoval
skutočnosti ohľadom toho, že spoločnosť PULP – WOOD, s. r. o. bola rozhodnutím Okresného súdu
Nitra pod číslom konania 31CbR/70/2023 – 14 zo dňa 27.02.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.04.2024 zrušená podľa ustanovenia § 68b odsek 1 písmeno e/ zákona číslo 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), na čo žalobca 1/ aj jeho zástupca reagovali,

že sa k uvedenej skutočnosti nevedia vyjadriť. Zástupca žalobcov ďalej uviedol, že žalobca 1/ uzavrel so
žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 1/ tovar a previesť na
neho vlastnícke právo k tovaru, žalobca 1/ sa naopak zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný následne
žalovanému 1/ vystavil celkovo 14 faktúr v celkovej sume 610 819,35 Eur s DPH, ktoré žalobca 1/
neuhradil, preto sa medzi stranami uzavrela dohoda zo dňa 30.04.2019, kde žalobca 1/ uznal dlh vo

výške 100 392,- Eur. Následne bola spísaná aj notárska zápisnica číslo N 91/2019, Nz 13544/2019,
kde žalobca 1/ uvedený dlh uznal. Neskôr bola Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno vykonaná
daňová kontrola, ktorej výsledkom po prešetrení faktúr vystavených žalovaným číslo 1811027, 1811033
a 1811034 bolo rozhodnutie číslo 102089650/2019 zo dňa 05.09.2019 s konštatovaním, že žalovaný vo
vystavených faktúrach neoprávnene uplatnil DPH podľa zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty. Žalobcovia sú teda názoru, že faktúry vystavené žalovaným boli vystavené neoprávnene
a neoprávnene bol zo strany žalobcu 1/ aj uznaný dlh voči žalovanému. Právny zástupca žalovaného
uviedol, že v konaní je nesporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalovaný dodával žalobcovi 1/ tovar. Žalobca 1/ však za neho riadne nezaplatil, preto došlo k uzavretiu
spomínanej dohody a notárskej zápisnice, kde žalobca 1/ uznal dlh voči žalovanému vo výške 100 392,-

Eur. Táto notárska zápisnica obsahovala doložku priamej vykonateľnosti. Samotná skutočnosť, či DPH
mala alebo nemala byť žalovaným fakturovaná je pre konanie irelevantná, keďže rozhodnutie daňového
úradu, na ktoré poukazujú žalobcovia, nemôže spôsobovať zánik súkromnoprávneho záväzku medzi
žalobcom 1/ a žalovaným. V konaní bol vypočutý štatutárny zástupca žalovaného, ktorý k veci uviedol,
že so žalobcom 1/ uzavrel kúpnu zmluvu na dodanie tovaru. Obchod prebiehal zhruba od augusta 2018

do novembra 2018. Žalovaný mal na starosti nákup drevnej hmoty Česku a prepravu do Maďarska.
Žalobca 1/ mal zabezpečiť jej odbyt v Maďarsku. Dohodli sa na cenách a obchod sa začal. Žalobcovi
1/ riadne vystavoval faktúry, kde bola zaúčtovaná aj DPH, ktorú aj napriek problémom riadne štátu
odviedol. Od žalobcu 1/ očakával uhrádzanie vystavených faktúr. V tom čase nemal vedomosť o tom,
že by si dve slovenské obchodné spoločnosti mohli vystaviť faktúru bez DPH. Žalobca 1/ vystavené

faktúry neuhrádzal, preto po viacerých urgenciách uzavreli dohodu zo dňa 30.04.2019 o uznaní dlhu.
Následne začala prebiehať daňová kontrola a tým pádom začala viaznuť aj komunikácia so žalobcom 1/.
Zo záverov daňovej kontroly vznikla otázka, či sa nemali registrovať na DPH v Maďarsku. Oslovil preto
spoločnosť z Budapešti, ktorá sa zaoberala touto problematikou, dal preložiť rôzne dokumenty od kúpnej
zmluvy, rozhodnutia daňového úradu až po zápisnicu spísanú Daňovým úradom Prešov do maďarčiny.

Spolupráca žalobcu 1/ však viazla. Následne sa žalobca 1/ zaregistroval pre DPH v Maďarsku, avšak
s dátumom registrácie od 08.05.2020, čo vzhľadom na dátumy vykonaných obchodov vôbec neriešilo
situáciu. Zo strany žalobcu 1/ boli následne tlaky aj na registráciu pre DPH v Českej republike, čo však
z jeho strany vôbec nebolo možné, keďže drevnú hmotu v Česku nepredal. Situácia gradovala tak, že
na základe notárskej zápisnice podal návrh na začatie exekučného konania.

11. V konaní ďalej vypovedal žalobca 2/ (ktorý je súčasne štatutárnym zástupcom žalobcu 1/), ktorý
k veci uviedol, že obchod so žalovaným trval od augusta 2018 asi 4-5 mesiacov. Faktúry žalovaným
vystavené žalobca 1/ riadne zaúčtoval, tovar bol dodaný z Česka do Maďarska, pričom z výsledku
daňovej kontroly vyplýva, že obchod nie je predmetom slovenského obchodného práva ale maďarského.

Preto začal riešiť registráciu pre DPH v Maďarsku, kde mu aj bolo vydané DIČ. Potom však vznikli
pochybnosti ohľadom rozhodnutia Daňového úradu Komárno, žiadali o odpoveď Daňové riaditeľstvo
v Banskej Bystrici, ktoré im dalo odpoveď, že zdanenie obchodu je buď v Česku alebo Maďarsku, preto
začali registráciu pre DPH aj v Česku. Žalovaný však registráciu pre DPH nezískal ani v Maďarskuani v Česku. Aj napriek tomu žalovaný dal notársku zápisnicu ako exekučný titul na exekútorsky úrad,
kde sa začalo exekučné konanie. Zo strany žalobcu 1/ boli uplatnené nadmerné odpočty DPH, po
daňovej kontrole boli tieto odpočty vynulované. Zástupca žalobcov na záver pojednávania navrhol

doplniť dokazovanie, a to znaleckým dokazovaním, ktoré navrhli už dňa 02.01.2024. Okrem toho navrhol
pripojiť spis Daňového úradu Nitra ohľadom rozhodnutia, ktoré vydali a ktoré je pripojené k spisu a tiež
pripojením spisu Daňového úradu Prešov ohľadom podnetu číslo 103169309/2023, kde sa vykonávala
daňová kontrola u žalovaného. Súd uvedené návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania zamietol.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky zo dňa 06.09.2022 a k nemu pripojenými listinnými
dôkazmi kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.2018, faktúrou číslo 1808031 vo výške 8 153,21
Eur, faktúrou číslo 1808032 vo výške 6 211,97 Eur, faktúrou číslo 1809018 vo výške 30 238,99 Eur,
faktúrou číslo 1809040 vo výške 23 039,23 Eur, faktúrou číslo 1809034 vo výške 25 615,04 Eur,
faktúrou číslo 1809041 vo výške 19 904,83 Eur, faktúrou číslo 1810013 vo výške 47 433,55

Eur, faktúrou číslo 1810034 vo výške 36 140,16 Eur, faktúrou číslo 1810028 vo výške 105 084,00
Eur, faktúrou číslo 1810035 vo výške 80 064,00 Eur, faktúrou číslo 1811017 vo výške 80 591,62
Eur, faktúrou číslo 1811033 vo výške 61 403,14 Eur, faktúrou číslo 1811027 vo výške 49 343,87 Eur,
faktúrou číslo 1810034 vo výške 36 140,16 Eur, dohodou zo dňa 30.04.2019, notárskou zápisnicou
číslo N 91/2019, Nz 13544/2019, NCRIs 13823/2019, rozhodnutím Daňového úradu Nitra zo dňa

05.09.2019 pod číslom 102089650/2019, výzvou na odstránenie nedostatkov zo dňa 11.11.2019
a podacím lístkom, odpoveďou na výzvu zo dňa 14.11.2019, odpoveďou na list zo dňa 14.11.2019
zo dňa 19.11.2019, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.11.2019, postúpením rozhodnutia Daňového
úradu zo dňa 11.12.2019, reklamáciou/neakceptovaním výšky fakturovanej sumy zo dňa 18.12.2019,
vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 09.04.2020 a zo dňa 16.04.2020, odpoveďou na

výzvu zo dňa 16.04.2020 zo dňa 29.04.2020, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa
04.06.2020, odpoveďou žalobcu 1/ zo dňa 11.06.2020, listinnými dokumentmi v maďarskom jazyku,
rozhodnutím o registrácii k DPH vydaným Finančným úradom pre Moravskosliezsky kraj zo dňa
30.10.2020, písomnou výzvou na odstránenie nedostatkov zo dňa 26.11.2020, vyjadrením žalovaného
k podanej žalobe zo dňa 22.11.2022 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi faktúrou číslo 1808031

vo výške 8 153,21 Eur a prílohou k nej, faktúrou číslo 1808032 vo výške 6 211,97 Eur a prílohou k
nej, faktúrou číslo 1809018 vo výške 30 238,99 Eur a prílohou k nej, faktúrou číslo 1809034
vo výške 25 615,04 Eur a prílohou k nej, faktúrou číslo 1809040 vo výške 23 039,23 Eur a prílohou
k nej, faktúrou číslo 1809041 vo výške 19 904,83 Eur, faktúrou číslo 1810013 vo výške 47 433,55
Eur a prílohou k nej, faktúrou číslo 1810028 vo výške 105 084,00 Eur a prílohou k nej, faktúrou číslo

1810034 vo výške 36 140,16 Eur, faktúrou číslo 1810035 vo výške 80 064,00 Eur, faktúrou číslo
1811027 vo výške 49 343,87 Eur a prílohou k nej, faktúrou číslo 1811033 vo výške 61 403,14 Eur
a prílohou k nej, faktúrou číslo 1811034 vo výške 37 595,33 Eur a prílohou k nej, zápisnicou o ústnom
pojednávaní zo dňa 24.04.2019, výpisom z účtu, daňovým priznaním žalovaného za obdobie 08/2018,
daňovým priznaním žalovaného za obdobie 09/2018, daňovým priznaním žalovaného za obdobie

10/2018, daňovým priznaním žalovaného za obdobie 11/2018, výpisom z účtu, prehľadom vystavených
faktúr, oznámením o indexe daňovej spoľahlivosti zo dňa 26.04.2022, zoznamom daňových dlžníkov,
výpisom z Obchodného registra SR žalovaného, oznámením o postúpení veci Okresnému súdu Poprad
zo dňa 09.01.2023, vyjadrením žalobcov zo dňa 28.02.2023, e-mailovou komunikáciou v maďarskom
jazyku a slovenskom jazyku s doložkou prekladateľa, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.05.2023,

oznámením o postúpení veci Okresnému súdu Prešov zo dňa 25.09.2023, návrhom žalobcov na
doplnenie dokazovania a prerušením konania zo dňa 02.01.2024 a k nemu pripojeným oznámením zo
dňa 20.12.2023, oznámením Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 11.01.2024, vyjadrením
žalovaného zo dňa 16.01.2024, oznámením právneho zástupcu žalobcov o pozastavení výkonu
advokácie zo dňa 27.01.2024 a k nemu priloženým rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory zo

dňa 19.01.2024, oznámením právneho zástupcu žalobcov o ukončení zastupovania zo dňa 19.02.2024,
návrhom žalobcov na doplnenie dokazovania zo dňa 22.02.2024, podaním žalobcov zo dňa 25.03.2024
a obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2024 ako aj výpoveďami štatutárneho zástupcu
žalovaného a žalobcu 2/.

13. Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.14. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 68 odsek 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného
registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

18. Podľa § 46 zákona číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notári
spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a
iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal,

alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou
notárskej zápisnice.

19. Podľa § 45 odsek 2 písmeno c/ zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),

exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v
ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

20. Podľa § 61k odsek 1 písmeno a/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo

v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

21. Podľa § 137 písmeno c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. V konaní súd určil ako nesporné skutkové tvrdenia uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 06.08.2019
medzi stranami konania, uzavretie dohody zo dňa 30.04.2019 a notárskej zápisnice číslo N91/2019, Nz
13544/2019, NCRIs 13823/2019 medzi stranami konania a dodanie tovaru žalovaným žalobcovi 1/.
Naopak sporné skutkové tvrdenia boli zistené neexistencia dlhu žalobcov voči žalovanému na základe

uzavretej notárskej zápisnice a naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal povahou strán konania a samotnej uzatvorenej zmluvy. Z vykonaného
dokazovaniajezrejmé,ženastranežalobcov(žalobcu1/)ajžalovanéhovystupujepodnikateľskýsubjekt
vykonávajúci podnikateľskú činnosti v rozmedzí jeho podnikateľskej činnosti. Lustráciou žalobcu 1/ bolo

ďalej zistené, že rozhodnutím Okresného súdu Nitra pod číslom konania 31CbR/70/2023 – 14 zo dňa
27.02.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2024 bola uvedená spoločnosť zrušená. Táto
spoločnosť však ku dňu rozhodnutia súdu nezanikla, keďže doposiaľ nebola vymazaná z Obchodného
registra SR v zmysle § 68 odsek 1 Obchodného zákonníka, preto súd konal aj so žalobcom 1/. Žalobca 2/
je fyzickou osobou, ktorá pristúpila k dlhu žalobcu 1/ voči žalovanému. Z vyjadrení žalobcov vyplýva, že

žalobca 1/ so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný žalobcovi 1/ dodať tovar.
K dodaniu tovaru zo strany žalovaného došlo, žalovaný vystavil žalobcovi 1/ faktúry, ktoré však žalobca
1/ neuhradil, preto uzavrel so žalovaným dohodu a notársku zápisnicu, kde dlh spolu so žalobcom 2/ voči
žalovanému uznali. Následne u žalobcu 1/ prebehla daňová kontrola, ktorej záverom bolo, že žalobca
1/ si nadmerne uplatnil odpočet DPH, preto mu bola dovyrubená DPH. Žalobcovia sú tak názoru, že

žalovaný vystavil faktúry žalobcovi 1/ v rozpore so zákonom čoho dôsledkom mu nevznikol nárok na
zaplatenieDPH.Žalovanýsožalobounesúhlasí,jenázoru,žežalobcovianajejpodanínemajúnaliehavý
právny záujem, keďže táto žaloba by iba množila ďalšie žaloby. Žalovaný nevystavil faktúry v rozpore
so zákonom, nároku voči žalobcom sa domáha titulom platného exekučného titulu, ktorým je notárskazápisnica, ktorú žalobcovia dobrovoľne uzavreli. Okrem toho žalovaný nemal oprávnenie vyjadriť sa
k daňovej kontrole, keďže nebol preverovaným subjektom, pričom samotný žalobca 1/ voči záverom
správcu dane, ktoré boli zrejme nesprávne, nepodal opravný prostriedok.

K naliehavému právnemu záujmu
24. Podľa § 137 písmeno c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca je tak povinný pri podaní tohto druhu
žaloby preukázať naliehavý právny záujem na jej podaní. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej

prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený)procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva,
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým

(porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára
pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod číslom 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je

naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a
k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu

účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2012 pod spisovou značkou 5 Cdo 31/2011). Žalobcovia tvrdia,
že naliehavý právny záujem na podanej žalobe tkvie v tom, že v rozhodnutí daňového úradu bolo
konštatované, že žalovaný vydal sporné faktúry v rozpore so zákonom, čoho dôsledkom mal zaniknúť
právny titul, ktorým vymáha žalovaný svoju pohľadávku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

žalovaný vymáha svoju pohľadávku voči žalobcom vyplývajúcu z uznaného dlhu voči žalovanému
titulom notárskej zápisnice, ktorú podpísali žalobcovia. Žalovaný si teda vymáha svoju pohľadávku
prostredníctvom exekúcie, kde exekučným titulom je práve notárska zápisnica. Súd má v prvom rade
za to, že žalobcovia mali argumentáciu použitú v žalobe a nasledovných vyjadreniach použiť v rámci
exekučného konania. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice posudzuje to,

či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti, vrátane súhlasu povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že je povinnosťou exekučného
súdu v rámci exekučného konania posúdiť platnosť takéhoto úkonu dlžníka, a to aj vo vzťahu k
skutočnosti, či súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice netrpí vadami, ktoré by spôsobovali
jeho neplatnosť. Súd má ďalej za to, že v prípade, ak sa povinní domnievali, že exekúcia vedená voči

nim, na základe takejto notárskej zápisnice je neprípustná práve preto, že nenadobudla, resp. už stratila
formálnu alebo materiálnu vykonateľnosť (na základe rozhodnutia správcu dane), žalobcovia mali tieto
skutočnosti uplatniť v návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom exekučný súd musí zobrať
do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu
obsiahnutého v notárskej zápisnici spočívajúcu v tom, že tento úkon je neplatný vzhľadom na

rozhodnutie správcu dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že exekučné konanie vedené voči
žalobcom začalo v roku 2020 (upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17.08.2020), pričom závery
správcu dane, na ktoré sa odvolávajú žalobcovi boli publikované v rozhodnutí daňového úradu zo dňa
05.09.2019. Žalobcovia teda argumentáciu obsiahnutú v žalobe mohli uplatniť už v rámci exekučného
konania, ktoré voči nim žalovaný viedol, keďže mu predchádzalo rozhodnutie daňového úradu.

25. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 539 - 557 s. k § 137 písmeno
c/ C.s.p.: „Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu

alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny
záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“ – pozri komentár

v bode V. 5). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca
je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie
týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny
záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného
nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je

alebo nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby,
nie je dôvodom na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna
prax.“ V ďalšom je súd názoru, že požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu mohla žaloba
žalobcov spĺňať iba vtedy, ak by žaloba bola podaná ešte predtým, ako žalovaný ako oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie. Podľa súdu, ak už exekučné konanie začalo, určovacia žaloba stráca
svoj preventívny charakter, keďže námietky týkajúce sa neplatnosti notárskej zápisnice, resp. úkonov

jej predchádzajúcich môžu žalobcovia uplatniť v rámci svojej obrany v exekučnom konaní. Súd ďalej
dodáva,žeúčelomurčovacejžalobyvžiadnomprípadeniejezabezpečiťodkladexekúcieprepovinného
alebo prenášať právomoc exekučného súdu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného
titulu na súd všeobecný. Súd vzhľadom k uvedeným záverom dospel k tomu, že žalobcovia v konaní
nepreukázali naliehavý právny záujem.

26. Aj napriek tomu, že žalobcovia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem, súd k podanej
žalobe a samotnému petitu uvádza, že žalobcovia sú názoru, že pohľadávka žalovaného zanikla
rozhodnutím správcu dane zo dňa 05.09.2019 pod číslom 102089650/2019. Súd sa s uvedeným
názorom nestotožňuje. Správca dane nemá v kompetencii rozhodovať o platnosti, resp. neplatnosti

notárskej zápisnice, ev. o dlhu z nej vyplývajúceho. Správca dane v predmetnom rozhodnutí síce
konštatoval nesprávnosť (časti) vystavených faktúr zo strany žalovaného, v žiadnom prípade však
nespochybnil platnosť exekučného titulu žalovaného, ktorý žalobcovia dobrovoľne uzavreli. Navyše, ako
uviedli samotní žalobcovia, predmetom rozhodovania a preverovania správcu dane boli iba faktúry číslo
1811027, 1811034, 1811017 a 1811033, teda nie všetkých vystavených faktúr žalovaným žalobcovi

1/. V žiadnom prípade sa však súd nestotožňuje s názorom žalobcov, že uvedené rozhodnutie treba
aplikovať analogicky aj na ostatné faktúry vystavené žalovaným, ktoré neboli predmetom posudzovania
správcu dane. Jednak žalovaný správne argumentoval, že analógia je v daňovom a správnom práve
vylúčená, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov vyššej inštancie, a jednak žalobcovia žiadnym spôsobom
nepreukázali, že voči žalovanému (zrejme len žalobca 1/) evidujú pohľadávku vyplývajúcu z uhradenej

DPH, na ktorú žalovaný nemá nárok, resp. že si takého pohľadávky aj započítali, čím by nárok
žalovaného mal zaniknúť, neexistovať. Aj z týchto dôvodov sa podaná žaloba súdu javí ako nedôvodná,
preto ju súd zamietol.

K návrhu žalobcov na prerušenie konania

27. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

28. Pokiaľ ide o návrh žalobcov zo dňa 02.01.2024 na prerušenie konania, súd tento zamietol.

V prvom rade žalobcovia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem, čo je podmienkou konania pri
určovacej žalobe, čoho dôsledkom sa tento návrh javí ako nedôvodný. Okrem toho žalobcovia navrhli
prerušiť konanie do rozhodnutia správcu dane o podnete, ktorý mu podali (vykonanie daňovej kontroly
u žalovaného). Súd však dopytom u správcu dane na základe návrhu žalobcov tohto vyzval, či prebieha
daňovákontrolautohtosubjektu.Zvyjadreniasprávcudanezodňa11.01.2024všakvyplýva,žesprávca

dane nevykonával daňovú kontrolu u žalovaného na základe podnetu bývalého právneho zástupcu
žalobcov. Uvedený návrh tak súd posúdil ako bezpredmetný.
K nevykonaným dôkazom navrhnutým žalobcami
29. Podľa § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.30. Podľa § 153 odsek 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

31. Zástupca žalobcov na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním, ktoré
navrhli už dňa 02.01.2024. Okrem toho navrhol pripojiť spis Daňového úradu Nitra ohľadom rozhodnutia,
ktoré vydali a ktoré je pripojené k spisu a tiež pripojením spisu Daňového úradu Prešov ohľadom podnetu
číslo 103169309/2023, kde sa vykonávala daňová kontrola u žalovaného. Súd uvedený návrh zamietol,

keďže sa javil ako nedôvodný. V konaní žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní
žaloby, ktorý je prvým predpokladom na úspešné domáhanie sa žalovaného nároku. Okrem toho, súdu
bolo predložené rozhodnutie Daňového úradu Nitra a s jeho obsahom je oboznámený. Pokiaľ ide o spis
Daňového úradu Prešov, ako už súd vyššie uviedol, správca dane sa v tejto veci vyjadril tak, že daňovú
kontrolu na základe podnetu zástupcu žalobcov nevykonal, keďže považoval závery prijaté Daňovým
úradom Nitra za dostatočné. Súd preto dospel k záveru, že navrhované dokazovanie by bolo vzhľadom

na už vykonané dokazovanie neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

32. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

33. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek
1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má právo na náhradu
účelnevynaloženýchtrovnabráneniesvojhoprávatitulomtrovprávnehozastúpeniavrozsahu100%,na

ktorýchsúdzaviazalžalobcu1/a2/spoločneanerozdielne,keďžetietotrovykonaniazavinilivrovnakom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník
v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami

tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.