Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200195
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu
Mgr. Romana Die a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D. B., D. E., proti žalovanému: Centrum
právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, Slovenská republika o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaPO -19670/6984/2023-24207/2023 zo dňa 07.03.2023, vo

veci nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a jemu predchádzajúceho administratívneho
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Prešov číslo KaPO
-19670/6984/2023-24207/2023 zo dňa 07.03.2023 a vec vracia Centru právnej pomoci, kancelária
Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 12.04.2023 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach,
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
KaPO-19670/6984/2023-24207/2023 zo dňa 07.03.2023, ktorým žalovaný rozhodol o nepriznaní nároku
na poskytnutie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci. Žalobca zároveň
žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie
3. Žalovaný na základe žiadosti žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 21.02.2023 začal konanie o nároku
na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov. Z obsahu podanej žiadosti vyplýva, že žalobca žiadal
o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci za účelom podania správnej žaloby proti rozhodnutiu

Daňového úradu Prešov č. 100181620/2023 zo dňa 17.01.2023, ktorým tento nevyhovel námietky
žalobcu proti výzve č. 10315948/2022 zo dňa 21.11.2022 na zaplatenie daňového nedoplatku.4. Žalovaný rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, rozhodol tak, že
nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci.
Zodôvodneniatohtorozhodnutiavyplýva,žežalovanýpodľaobsahuposúdilžiadosťžalobcuakožiadosť

o právnu pomoc vo veci podania správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového
úradu Prešov č. 100181620/2023 zo dňa 17.01.2023, pričom poukázal na to, že informácie uvedené
žalobcom v podanej žiadosti sú neurčité a protichodné. Neposkytnutie právnej pomoci odôvodnil
žalovaný nesplnením tretej podmienky v zmysle ustanovenia § 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1
písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., teda že spor neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné

hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Žalovaný uviedol, že z kópie žalobcom predloženého rozhodnutia
Daňového úradu Prešov vyplýva, že predmetný daňový nedoplatok pozostáva z úroku z omeškania vo
výške 35,84 EUR (vyrubený rozhodnutím Daňového úradu Levoča č. 731/230/15938/08/Slav zo dňa
06.10.2008) a z úroku z omeškania vo výške 259,37 EUR (vyrubený rozhodnutím Daňového úradu
Levoča č. 731/230/15913/08/Slav zo dňa 06.10.2008), teda hodnota sporu, resp. právnej veci, s ktorou
sa žalobca na žalovaného obrátil je v celkovej výške 295,21 EUR. Podľa Oznámenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR č. 300/2022 Z. z. minimálna mesačná mzda na rok 2023 predstavuje sumu
700,-EUR. Svoje rozhodnutie podporil argumentačne poukázaním na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, kde citoval z rozsudku sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa
29.09.2021, podľa ktorého aj v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov v rámci
správneho súdnictva, ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci je potrebné posudzovať splnenie

podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, vrátane podmienky minimálnej
hodnoty sporu. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v rámci kompletného posúdenia predloženej žiadosti
sa zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.
z., avšak vzhľadom na predmet sporu dospel k záveru, že nie je splnená podmienka aplikácie tohto
ustanovenia, nakoľko sa nejedná o vec hodnú osobitnej ochrany ani o vec celospoločenského významu.

Z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku hodnoty sporu sa žalovaný v konaní nezaoberal tým, či spĺňa
ostatné podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (stav materiálnej núdze žiadateľa
a absencia zjavnej bezúspešnosti sporu) vzhľadom k tomu, že nesplnenie hoci aj jednej z podmienok
má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalobca požiadal aj o predbežné
poskytnutie právnej pomoci z dôvodu plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, pričom ako koniec

lehotyoznačildátum09.04.2023.Vzhľadomktomu,žežalovanýrozhodoloneposkytnutíprávnejpomoci
pred uplynutím tejto lehoty, o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci už nerozhodoval.

Konanie pred správnym súdom
5. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil správnou žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správnu žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v prvom rade vyjadril nesúhlas s právnym
posúdením žalovaného čo sa týka posúdenia veci, že konanie o správnej žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 100181620/2023 zo
dňa 17.01.2023, bolo žalovaným posúdené ako spor ktorého hodnota neprevyšuje minimálnu hodnotu

sporu ustanovenú zákonom (hodnotu minimálnej mzdy). Uviedol, že žalovaný argumentuje ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a neskôr aj Najvyššieho správneho súdu SR, ale on
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré vyjadrili opačný právny názor ako
žalovaným prezentované rozhodnutia (poukazujúc tak na rozpory v rozhodovacej praxi súdov, pričom
uviedol aj skutkovo nesúvisiace rozhodnutia najvyššieho súdu, kde predmetom bolo riešenie inej právnej

otázky). Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.5Sžk/13/2021 zo dňa
10.11.2022, ktorým súd postúpil vec veľkému senátu na prejednanie a rozhodnutie o právnej otázke
nastolenej v tomto rozhodnutí – či je rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce povinnosť zaplatiť
určitú sumu taký predmet konania v správnom súdnictve, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch
na účely §6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené žiadal,

aby súd prerušil konanie do rozhodnutia veľkého senátu o tejto otázke. Žalobca namietal tie časti
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorých žalovaný konštatuje, že údaje uvedené žalobcom
v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sú protichodné a neurčité. Poukazuje na to, že žalovaný si
dôkladne nepreštudoval ním podanú žiadosť, nakoľko v nej odkazoval na listinné dôkazy, ktoré súviseli
s iným administratívnym konaním vedeným žalovaným, ktoré však mali s rozhodovaním v tejto veci

súvisieť. Žalobca v správnej žalobe rozsiahlym spôsobom poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax
žalovaného a krajského súdu, vyjadril nespokojnosť s činnosťou advokátov prideľovaných žalovaným
a poukazoval na rôzne rozhodnutia vyšších súdov (nesúvisiace s predmetom prejednávanej veci,
prípadne aj súvisiace ale v rozpore s ním prezentovaným právnym názorom).6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych záveroch
uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca v správnej žalobe

uvádza, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 09.02.2023, avšak z administratívneho spisu
vyplýva, že mu bolo doručené dňa 22.03.2023. Tvrdenia žalobcu k údajom v žiadosti týkajúcim sa inej
právnej veci považuje žalovaný za zmätočné a má za to, že žalobca stotožňuje dve rozdielne konania,
pričom uvádza, že účel týchto tvrdení mu nie je zrejmý. Vo vyjadrení opakovane poukazuje na právne
záveryvyjadrenévnapadnutomrozhodnutí,pričompoukazujenarozsudokNajvyššiehosprávnehosúdu

SR sp. zn. 1Svk/2/2021 zo dňa 31.01.2023 v obdobnej veci, kde Najvyšší správny súd jednoznačne
konštatoval, že konania, ktorých predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktorého predmetom je finančné plnenie, je potrebné považovať za konania (spory), ktorých
hodnotu možno vyčísliť peniazmi.
7. Žalobca v replike, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 12.02.2024, že argumentácia
žalovaného obsiahnutá vo vyjadrení k správnej žalobe neobstojí, pričom opakovane stručne uviedol

argumentáciu prezentovanú v správnej žalobe.
8. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
9. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.11.2024. Na tomto pojednávaní nebol prítomný
žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí neúčasť ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu
dňa 05.11.2024, kde zároveň súhlasil s konaním pojednávania v ich neprítomnosti. Žalovaný telefonicky

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 22.11.2024, z dôvodu, že nemá finančné prostriedky
na prepravu.

Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté

a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

11. Podľa čl. 47 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 5b ods. 6 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany
a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady
rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré
nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

15. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

16. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci

podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej
pomoci bez finančnej účasti.17. Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o žiadosti do 30
dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti
rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti

rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní
odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

Právny názor správneho súdu
18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP

je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

19. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym
orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

20. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis

alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

21. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická

a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže
priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil
výklad v duchu zákona.

22. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém

poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne
uplatnenie a ochranu svojich práv. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona
č. 327/2005 Z.z. sa pred správnym orgánom príslušným na rozhodovanie (žalovaným) začína podaním
písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom tlačive. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu

správneho orgánu) je povinný predložiť podklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje
správny orgán, ktorý ich vyžiada od štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických osôb a fyzických
osôb.

23. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného pri
rozhodovaní o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci – ustanovenie advokáta na zastupovanie v
konaní o jeho správnej žalobe proti rozhodnutiu Daňového úradu Levoča a Daňového úradu Prešov
v celkovej výške úrokov z omeškania v sume 295,21EUR. Spornou medzi účastníkmi konania bola
otázka, či bola u žalobcu pri správnej žalobe, ku ktorej sa domáhal poskytnutia právnej pomoci a ktorou

sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí splnená podmienka minimálnej hodnoty sporu alebo
nie.

24. Zákonodarca stanovil, že jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti
je minimálna hodnota sporu prevyšujúca výšku minimálnej mzdy, ktorá v roku 2023 bola vo výške

700,-EUR. Otázka predmetu sporu a hodnoty sporu v správnom súdnictve bola posudzovaná veľkým
senátom Najvyššieho správneho súdu SR. Pri posudzovaní veci správny súd vychádzal z právneho
názoru vysloveného veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn.: 19SVs/3/2022
zo dňa 30.01.2024, v ktorom tento sa vyjadril k právnej otázke – či je rozhodnutie správneho orgánuukladajúce povinnosť zaplatiť určitú sumu taký predmet konania v správnom súdnictve, ktorého hodnotu
možno vyčísliť v peniazoch na účely ustanovenia § 6 ods.1 písmeno c) zákona č. 327/2005 Z.z. o
poskytovaní právnej pomoci. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR v bode 33 odôvodnenia

rozsudku 19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2024 uviedol, že: „.... na účely § 6 ods. 1 písmeno c) zákona o
poskytovaní právnej pomoci je potrebné považovať predmet správneho súdneho konania ( sporu ) za
taký, ktorého hodnotu nie je možné vyčísliť v peniazoch. A to ani v prípade, ak je predmetom súdneho
prieskumu rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce povinnosť zaplatiť určitú sumu.“

25. Súd ešte považuje za potrebné uviesť na tomto mieste aj právnu úvahu veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorú uviedol v citovanom rozsudku sp. zn.: 19Svs/3/2022 zo dňa 30.01.2024 veľký
senát vo vzťahu k správnemu súdnictvu uviedol, a preto cituje nasledujúce (bod 17):
„17. Veľký senát v prvom rade v súvislosti s otázkou predmetu sporu v správnom súdnictve ustálil, že
primárnou úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§2 ods. 1 SSP). Túto ochranu však správne

súdnictvo nezabezpečuje tým, že priamo rozhoduje o subjektívnych právach účastníkov súdneho
konania, ale tým, že preskúmava výsledky činnosti orgánov verejnej správy, ktorými dochádza k
zásahom do základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb (§2 ods. 2 SSP). Predmetom
konania/sporu v rámci správneho súdnictva je teda „zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy,“ poskytovanie ochrany pred

nečinnosťou a rozhodovanie v ďalších veciach určených zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Takto formulovaný
predmet sporu/konania v správnom súdnictve nie je možné vyčísliť v peniazoch, hoci sa môže týkať aj
konkrétnej finančnej povinnosti alebo finančného nároku.“

26. Súd vo vzťahu k otázke minimálnej hodnoty sporu odkazuje aj na právnu úvahu veľkého senátu

Najvyššieho správneho súdu SR, ktorú uviedol v citovanom rozsudku sp. zn.: 19Svs/3/2022 zo dňa
30.01.2024 veľký senát k tejto otázke, a preto cituje nasledujúce (bod 31):
31. Výklad vylučujúci možnosť priznať právnu pomoc osobám v núdzi s ohľadom na tvrdenú nízku
hodnotu predmetu sporu v správnom súdnictve má za následok odmietnutie spravodlivosti vo vzťahu
k týmto osobám a znemožnenie ich prístupu k súdu. A to nie len pri osobitných opravných prostriedkoch

v správnom súdnictve (pri podaní kasačnej sťažnosti), ale odníma im možnosť vôbec žalovať zákonnosť
rozhodnutia pred správnym súdom. Tento stav podľa veľkého senátu zasahuje do podstaty práva na
prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy. A to aj vo vzťahu k takým rozhodnutiam správnych orgánov,
ktorými dochádza k ukladaniu peňažných povinností, a teda aj do zásahu do práva týchto osôb na
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy.

27. Predmetom sporu v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
(hoc aj peňažne neoceniteľné), pričom len sekundárne je správnym súdnym konaním dotknutá aj
konkrétna a vymedzená finančná povinnosť uložená administratívnym rozhodnutím. I s poukazom na
vyššieuvedenéhorozhodnutie,žalovanývosvojomžalovanomrozhodnutí rozhodolonepriznanínároku

na poskytnutie právnej pomoci, pričom nosným argumentom bola práve skutočnosť, že hodnota sporu
(prieskumrozhodnutíDaňovéhoúraduLevočaa DaňovéhoúraduPrešov)neprevyšujeminimálnumzdu
( teda sumu 700,-EUR). Uvedený záver bol teda mylný s poukazom, že predmet sporu v správnom
súdnictve nie je možné vyčísliť v peniazoch.

28. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
a rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP zrušil.

29.Právnymposúdenímveciječinnosťorgánuverejnejsprávy,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu
normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne
posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil

správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym
záverom.30. Povinnosťou žalovaného po vrátení veci bude opätovne sa zaoberať žiadosťou žalobcu poskytnutie
právnej pomoci zo dňa 10.02.2023, a to v intenciách právneho názoru vysloveného veľkým senátom
Najvyššieho správneho súdu SR v jeho rozsudku 19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2023 ako aj v intenciách

právneho názoru správneho súdu vysloveného v tejto veci, podľa ktorých na účely § 6 ods.1 písmeno
c) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je možné v správnom súdnictve vyčísliť hodnotu sporu ani
v prípade povinnosti stanovenej rozhodnutím správneho orgánu na zaplatenie určitej sumy.

31.Súddávadopozornostižalovanémuustanovenie§191ods.6SSPpodľaktorého,právnymnázorom,

ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný.
Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a
správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej
správy pokutu.

32. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

33. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej(§ 175 ods. 2
SSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).