Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221205720
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1221205720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

FedoraBenkuaMgr.KatarínyArnouldovej,vprávnejvecinavrhovateľaakoosobypovinnejzvyživovacej
povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., právne zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, Čadca, adresa na doručovanie:
Za kasárňou 1, Bratislava, IČO: 47 258 055, proti odporkyni ako osobe oprávnenej z vyživovacej
povinnosti: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpená E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, C., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II zo dňa 28. novembra 2023, č.k. 11Pc/50/2021-400, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa o zrušenie
vyživovacej povinnosti (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrokII.).Zodôvodneniarozsudkuvyplynulo,ženavrhovateľsanávrhomdomáhalzrušeniavyživovacej
povinnosti k svojej plnoletej dcére, ktorá bola naposledy stanovená rozsudkom zo dňa 04.02.2023 vo
výške 100 eur mesačne a to odo dňa 01.07.2021. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sa nestretol už

približne štyri roky, vôbec spolu nekomunikujú. Doteraz odporkyňa neprejavila ani len minimálny záujem
stretávať sa a udržiavať s ním rodičovský vzťah. Nakoľko odporkyňa ukončila dve stredné školy, má za
to, že nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Je si vedomý, že odporkyňa trpí telesným postihnutím,
avšak jej pokles pracovnej schopnosti je iba 55%, čo znamená, že má predpoklady na to, aby sa riadne
zaradila do pracovného života. Pri poslednom rozhodovaní dosahoval príjem 790 eur, rozhodnutím
sociálnej poisťovne zo dňa 12.06.2021 mu bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 50% a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 348,30 eur, ktorý je jeho jediným zdrojom príjmu.

Je nezamestnaný, jeho mesačné výdavky sú spolu 278,49 eur, tak na obstaranie základných životných
potrieb ako strava, lieky, fyzioterapia, hygiena mu zostáva približne 70 eur. Odporkyňa uviedla, že návrh
žiada zamietnuť, nezamestnala sa zo zdravotných dôvodov, poberá invalidný dôchodok, pri chôdzi
používa chodítko, pretože nevie udržať stabilitu. V marci 2019 bol operovaná, opätovne sa jej zhoršil
zdravotný stav. Navrhovateľ sa vyhýba a aj sa vyhýbal stretávaniu s ňou od troch rokov jej veku. Nie
je pravdou, že nemá záujem pracovať. Vzhľadom na jej postihnutie a zhoršený zdravotný stav sa
nemôže zamestnať. Má zvýšené výdavky aj na liečbu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.10.2023

pripustil zmenu petitu návrhu tak, že od 01.12.2021 sa zrušuje vyživovacia povinnosť navrhovateľa
k odporkyni, ukladá sa odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi výživné uhradené za obdobie od
01.12.2021 do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi sa priznáva nárok na náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil,že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/233/2012-46 zo dňa 04.02.2013 bol schválený
súdny zmier, ktorým sa otec zaviazal prispievať na výživu plnoletej dcéry výživným vo výške 100 eur
mesačne od 01.09.2012. V tom čase dcéra navštevovala prvý ročník odborného učilišťa v Žiline, mala

25 rokov, bývala na internáte, hradila si stravu, cestovné, výdavky na lieky. S otcom sa stretávala len
výnimočne, nejavil o ňu záujem. Otec pracoval ako vodič na finančnom riaditeľstve SR s príjmom za
rok 2012 710 eur. Bol rozvedený, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka poberala za rok 2012 dávku
v hmotnej núdzi v celkovej výške 750 eur. Podľa odborného posudku o invalidite navrhovateľa z apríla
2021 miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 50%, pričom invalidita

vznikla v dôsledku choroby. Navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok 348,30 eur mesačne.
Podľa lekárskeho posudku z júna 2021 je navrhovateľ ťažko zdravotne postihnutý, má sťaženú mobilitu
pri neurologickom ochorení v dôsledku poruchy chrbtice. Došlo podľa posudku z júla 2022 uňho
k zvýšeniu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 55%, k obmedzeniu pracovnej schopnosti
sa v posudku uvádza, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez zdvíhania ťažkých bremien,
preťažovania váhonosných kĺbov, bez vplyvu slnečného žiarenia, bez pobytu vo vlhkom a studenom

prostredí. Navrhovateľ je polovičným vlastníkom bytu na C. F. G. XX na základe darovacej zmluvy.
Navrhovateľ deklaroval okrem nákladov na bývanie v auguste 2023 spolu v sume 218 eur mesačne,
nákladov na služby mobilného operátora vrátane TV a internetu v sume 46,89 eur mesačne, dane
z nehnuteľností 42,84 eur ročne aj náklady 20 eur mesačne na lieky, prevádzku osobného auta 20 eur
benzín a zákonnú poistku 108 eur za rok. Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2023 vyplýva,

že navrhovateľ od októbra 2021 až doposiaľ nebol a nie je vedený v evidencii sociálnej poisťovne ako
platiteľ poistného. Je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol vyplácaný vo výške 348,30 eur
do januára 2022, vo výške 352,90 eur do júna 2022, v júli 2022 vo výške 389,42 eur, od augusta
2022 do decembra 2022 vo výške 402,70 eur, od januára 2023 do mája 2023 vo výške 450,30 eur,
v júni 2023 vo výške 477,40 eur a od júla 2023 doposiaľ vo výške 498,10 eur mesačne. K pomerom

odporkyne, ako osoby oprávnenej súd zistil, že z lekárskych správ Slovenských liečebných kúpeľov
Piešťany vyplýva, že absolvovala liečebné procedúry zamerané na pohybový aparát s odporúčaním
kúpeľnú liečbu opakovať. Preukázala náklady spojené s kúpeľnou liečbou vo výške 462 eur. Tiež
preukázala náklady s ubytovaním pre seba, pre matku, s cestovným do A.. Dňa 05.08.2019 bola
uzavretá zmluva o výkone osobnej asistencie podľa § 51 OZ medzi odporkyňou a jej matkou, ako

osobnýmasistentom,nadobuneurčitú.Počethodínosobnejasistenciejeupravenývrozsahuminimálne
124 hodín mesačne. Podľa prepúšťacej správy neurochirurgického oddelenia zo dňa 13.10.2021
odporkyňa má diagnózu poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou.
Podľa výkazu o počte hodín vykonanej osobnej asistencie zo dňa 03.10.2022 bolo v mesiaci september
vykonaných 52 hodín za odmenu 270,40 eur. Podľa lekárskej správy pedopsychiatra, psychiatra H. C.

zo dňa 23.02.2022 odporkyňa je dlhodobo sledovaná a liečená pre organický psychosyndróm, úzkostne
depresívnu a fobickú poruchu, poruchu osobnosti , s črtami infantilizmu. Je odkázaná na pomoc dospelej
osoby, nie je schopná zaradenia do zamestnania. Miera poklesu schopnosti odporkyne vykonávať
zárobkovú činnosť bola podľa lekárskej správy sociálnej poisťovne zo dňa 03.03.2022 v percentách
80%. V časti choroba sa uvádzajú iné úzkostné poruchy, porucha osobnosti s infantilizmus DMO

organicity, detská mozgová obrna so stredne ťažkou parézou, rehernia disku L5/S1. V časti posudok
sa konštatuje, že sa jedná o 34 ročnú ženu, invalidnú, pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná
školská dochádzka s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%, od 29.09.2016
celková miera poklesu schopnosti 80% (duševné ochorenie 70% + 10% navýšenie). Oprávnená
je teda postihnutá detskou mozgovou obrnou s celkovou poruchou pohyblivosti, neistou chôdzou,

parézou pravej hornej končatiny, poruchou reči. Podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 30.09.2022 mala
matka odporkyne diagnostikovaný vertebrogénny algický syndróm s odporúčaním : dostatok vápnika,
vitamínu D, nepreťažovať, lokálne suché teplo, bedrový pás, obmedziť dlhé státie, polohu v predklone,
chlad a prievan, nosenie ťažkých vecí. Odporkyni bol v roku 2021 vyplatený peňažný príspevok na
prepravu priemerne 78,89 eur mesačne, v roku 2022 priemerne 85,77 eur mesačne, tiež príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a na prepravu vo výške 20,24 eur od
decembra 2021 do júla 2022 a od augusta 2022 vo výške 21,76 eur mesačne. Zo správy ambulancie
klinickej genetiky zo dňa 13.02.2023 vyplývajú okrem iného nasledovné závery: oprávnená je 35 ročná
pacientka s pozitívnou perinatálnou anamnézou, je sledovaná psychiatrom pre úzkosti a depresie.
V somatickom náleze prítomná hemitistónia vpravo, porucha chôdze, skolióza. Odporkyňa dopláca

na invalidné pomôcky vo výške 50 eur, 20 eur za antikoncepciu mesačne. Invalidný dôchodok jej
bol zvýšený od januára do júna 2023 na 417 eur. Odporkyňa spolu s matkou bývajú v podnájme,
v jednoizbovom prenajatom byte, kde výška nájomného bola dohodnutá v sume 490 eur mesačne a od
03.10.2023 420 eur + 150 eur na energie, t.j. spolu 570 eur mesačne, čo predstavuje 285 eur mesačnena osobu. Odporkyňa sumarizovala svoje výdavky nasledovne : príspevok matke na bývanie 200 eur
mesačne, 130 eur mesačne strava, 80 eur drogéria, 30 eur mobil. Uviedla, že občas si kúpi niečo na
seba, maximálne do sumy 50 eur, obuv si dokupuje v závislosti od jej opotrebovania do sumy 60 eur.

Na prepravu využíva taxíky, keď potrebuje ísť s chodítkom na presný čas, napr. na vyšetrenie, občas
na nákupy do potravín. Využíva aj MHD, ale skôr nízkopodlažné električky, nemusí sa tak namáhať
s chodítkom, autobusom chodí málokedy, iba s matkou, lebo vystupovanie je namáhavé. Navrhovateľ
uviedol, že býva sám, vo svojom byte, ktorého je spoluvlastníkom v polovici, polovicu bytu vlastní
jeho sestra, ktorá mu do roka pošle 760 až 950 eur, čo je od 64 až 80 eur mesačne, nakoľko žije

v USA. Navrhovateľ je vlastníkom 13 ročného osobného motorového vozidla zn. Peugeot. Pohybuje
sa s palicou, nakoľko má operované kríže a má bolesti. Podporu v nezamestnanosti nepoberá, ani iné
dávky. Ak by si našiel prácu vrátnika, tak by mohol mať príjem cca 400 až 500 eur brutto k dôchodku.
Kupuje si mesačne lieky v sume cca 20 eur. Automobil využíva keď ide do obchodu, k lekárom, alebo
ho občas požičia známym za drobnú odplatu. Matka oprávnenej poberá príspevok na asistenciu dcére,
chodí sa tiež starať o svoju matku do I. a to na 2 – 3 dni v týždni. Keď je u svojej matky, dcére

pripraví jedlo. Má tiež zdravotné problémy, má astmu a osteoporózu. Denne musí dcére pomáhať, často
chodia na vyšetrenia, na rehabilitácie. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2 ods. 1 CMP,
podľa § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine. Uviedol, že základným predpokladom pre vznik ako aj trvanie
vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine je stav odkázanosti na výživu zo strany
oprávneného dieťaťa, teda jeho neschopnosť uspokojovať všetky svoje potreby či už vlastnou prácou,

vlastným majetkom alebo prostredníctvom dávok sociálneho systému štátu. Zmyslom a účelom je to, že
ak je dieťa objektívne schopné samé si uspokojovať svoje potreby, bolo by nespravodlivé pričítať jeho
eventuálnu pasivitu v tomto ohľade na úkor jeho rodičov. Samotné kritérium neschopnosti dieťaťa samé
sa živiť je nutné obsahovo ponímať tak, že nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje tak
nízkym príjmom, ktorý nepokrýva jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť teda znamená, že dieťa

je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby a to hmotné, kultúrne, ako aj ďalšie, avšak
nie každé dieťa má objektívnu možnosť vlastným úsilím dosiahnuť schopnosť samé sa živiť a to najmä
zdôvodu,žepretrvalévážnezdravotnéznevýhodneniebudejehoprípravanabudúcepovolanievýrazne
sťažená, alebo úplne vylúčená, prípadne, že ani dosiahnutie stredoškolského či vysokoškolského
vzdelania mu neumožní sa plnohodnotne zapojiť do pracovného života. Takto znevýhodnené dieťa si

svoje postihnutie nespôsobilo a nemôže byť strojcom vlastného osudu, naopak, potrebuje pomoc, aby
bol jeho život čo najviac znesiteľným. Pokiaľ ukončenie prípravy dieťaťa na budúce povolanie štúdiom
poprizávažnostijehozdravotnéhoznevýhodneniatomutodieťaťuobjektívneneumožnísaplnohodnotne
uplatniť na trhu práce a jeho nevyhnutné životné výdavky nebudú pokryté ani dávkami sociálneho
systému štátu, nemožno konštatovať, že je schopné samé sa živiť a preto bude zákonnou povinnosťou

jehorodičovpodľaichmožnostíplniťsivyživovaciupovinnosť,ktorámôžetrvaťpodobuceléhoživotaich
dieťaťa. Súd mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy
upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/233/2012-46 zo dňa 04.02.2013, keď v tom
čase oprávnená mala 25 rokov, navštevovala prvý ročník odborného učilišťa v Žiline. Jej matka poberala
dávkuvhmotnejnúdzizarok2012vcelkovejvýške750eur.Otecpracovalakovodičsčistýmmesačným

príjmom 710,58 eur. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa
12.06.2021 vyplynulo, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok v sume 348,30 eur pri miere
funkčnejporuchyurčenejpodľadruhuzdravotnéhopostihnutia50%,keďod26.07.2022došlokzvýšeniu
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 55% a odporcovi bol vyplácaný invalidný dôchodok,
ktorý sa zvyšoval na sumy 352,90 eur, 389,42 eur, 450,30 eur, 477,40 eur a od júla 2023 až doposiaľ

vo výške 498,10 eur mesačne. Je spoluvlastníkom trojizbového bytu na C. F. J. C. v podiele 1/2, druhá
polovica bytu patrí jeho sestre žijúcej v USA, ktorá mu približne ročne uhrádza 760 až 950 eur. Náklady
na bývanie mal navrhovateľ v priebehu konania vo výške 197,44 eur mesačne až 218,34 eur mesačne
(august 2023). Je vlastníkom 13 ročného osobného motorového vozidla zn. Peugeot. Navrhovateľ bol
v rozhodnom období evidovaný na úrade práce, prácu si údajne hľadal, avšak bezúspešne. Ak by si

našiel prácu vrátnika, tak by mohol mať príjem cca 400 až 500 eur brutto k dôchodku. Navrhovateľ na
pojednávaní uviedol, že si hľadá prácu, avšak takú, ktorá by mu vyhovovala, nenašiel. Nevydrží dlho
sedieť, alebo stáť. Hľadal všade aj ako SBSkár, ale tam človek stojí celý deň, buď to bolo ďaleko od
bydliska, alebo nočné zmeny, ale tie nemá rád. Mohol by si nájsť takú prácu za dve stovky, ale to za
ten čas preje, resp. ešte by mal náklady na cestu autom hore – dolu. Zatiaľ nemá žiadne vyhliadky na

prácu, hľadal si niečo so šoférovaním na skrátený pracovný čas, ale buď to bolo málo platené, alebo
nechceliskrátenýpracovnýčas.Navrátnicibytoneusedel,nebavilobyhosedieť.Kpomeromodporkyne
mal súd za preukázané, že táto bola invalidná pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská
dochádzka s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%, ktorá bola zvýšená na 80%,čiže odporkyňa je plne invalidná. Invalidný dôchodok jej bol vyplácaný v novembri 2021 vo výške 368,10
eur, následne bol zvyšovaný a od júna 2023 je vyplácaný vo výške 461,30 eur mesačne. Okrem toho
jej bol priznaný kompenzačný príspevok na prepravu taxíkom, podľa preukázanej výšky nákladov, tiež

príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, alebo opotrebovaním šatstva
od augusta 2022 vo výške 21,76 eur. Obýva prenajatý jednoizbový byt so svojou matkou s nákladom od
októbra 2023 v sume 570 eur mesačne. Na lieky vynakladá sumu minimálne 14 eur. Matka oprávnenej
je taktiež osobou povinnou z vyživovacej povinnosti, vykonáva jej osobnú asistenciu na základe zmluvy
o výkone osobnej asistencie v rozsahu 52 hodín mesačne, boli jej vyplatené odmeny v sume 257,89 eur

mesačne. Odporkyňa mala v rozhodnom období svoj plný invalidný dôchodok nižší ako bol čiastočný
invalidný dôchodok navrhovateľa, ktorý je naďalej schopný pracovať a teda zvýšiť svoj príjem. Navyše
navrhovateľ má aj možnosť znížiť si svoje náklady na bývanie a to buď spolužitím so svojou družkou
a spolupodieľaním sa na nákladoch na bývanie v jednom z bytov, ktoré každý z nich vlastní, s ktorou
ako uviedol žije, alebo aj prenájmom časti obytnej plochy trojizbového bytu navrhovateľa tretej osobe,
prípadne aj výmenou bytu za menší. Odporkyňa je celkom nemajetná, rovnako ako jej matka, nie je

schopná si svoj príjem žiadnym spôsobom zvýšiť, ani znížiť náklady na bývanie, nakoľko už teraz žije
v jednoizbovom byte, s výškou nájomného zodpovedajúcou trhovým cenám nájmov v C.. Svojej matke
prispieva na bývanie sumou 200 eur, hoci na ňu pripadá aktuálne pomerná časť vo výške 285 eur. Súd
rozdieluvedenejsumyposúdilakoplnenievyživovacejpovinnostimatkouodporkyne.Súdskúmal,čitrvá
stav odkázanosti odporkyne na výživu svojich rodičov, teda či ňou poberaný invalidný dôchodok pokrýva

jej nevyhnutné životné výdavky. Dospel k záveru, že odporkyňou dosahovaný príjem aktuálne v sume
461 eur, už len s ohľadom na výšku pomernej časti výdavku na bývanie pripadajúceho na odporkyňu
(285 eur), nepostačuje na pokrytie jej nevyhnutných životných nákladov. Po odrátaní sumy 285 eur
mesačne z invalidného dôchodku predstavuje rozdiel sumu 176,30 eur mesačne. Súdu je z jeho činnosti
zrejmé, že uvedená suma nemôže postačovať ani len na zabezpečenie stravy v štandardnom množstve

a kvalite. Odporkyňa vo svojom vyjadrení odhadovala náklady na stravu 130 eur, čo predstavuje
sumu cca 4,20 eur na deň. Súd považuje túto sumu za podhodnotenú, napr. v kontexte s opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorého od 01.10.2023 suma stravného pri
tuzemských pracovných cestách je 7,8 eura, čo predstavuje cca 234 až 241,8 eur na jeden mesiac.
Jednak z dokazovania vyplynulo, že čiastočne súd stravovacie potreby odporkyne sanované naturálnym

plnením aj zo strany matky, ktorej má byť poskytovaná úroda zeleniny a ovocia zo záhrady jej sestry,
ako odplata za pomoc so starostlivosťou o starú matku, avšak aj po odrátaní len sumy 130 eur na
stravu zo sumy 176 eur na všetky ostatné potreby odporkyne vo veku mladej ženy by malo ostať len
46 eur. Súd pre porovnanie uvádza, že rovnakú sumu cca 46 eur mesačne navrhovateľ vynakladá len
na služby mobilného operátora, nehovoriac o tom, že odporkyňa má okrem bežných potrieb aj nie

bežné výdavky spojené s jej zdravotným stavom ako sú náklady na lieky, odporúčané rehabilitácie,
zdravotné pomôcky, či predmety uľahčujúce jej život, na doplatky na vyšetrenia, keďže je sledovaná vo
viacerých odborných ambulanciách, cestovanie na lekárske vyšetrenia do A.. K odporkyňou tvrdeným
a preukazovaným výdavkom navrhovateľ výslovne uviedol, že tieto nesporuje. Navrhovateľovi na druhej
strane po zaplatení výživného aktuálne zostane z čiastočného invalidného dôchodku suma 398 eur.

On je na rozdiel od odporkyne stále schopný zvýšiť si svoj príjem a to minimálne na sumu cca 710
eur, ktorú dosahoval v čase určenia výživného v roku 2013. Rozdiel medzi 710 a 398 eur predstavuje
čiastku 312 eur mesačne. Podľa zistení súdu z verejne dostupných zdrojov uvedenú čiastku by mohol
navrhovateľ dosiahnuť už len prenájmom jednej obytnej miestnosti v trojizbovom byte. Naviac sestra
navrhovateľa žijúca v USA navrhovateľovi na náklady na bývanie prispieva čiastkou cca 64 až 80

eur mesačne. Odporkyňa spolu s výživným po 100 eur od každého z rodičov dosahuje príjem cca
661 eur mesačne. Pre navrhovateľa by dosiahnutie uvedenej výšky príjmu prácou na čiastočný úväzok
nemal byť problém, nakoľko jeho pracovná schopnosť je aktuálne znížená len na 55% a žije v regióne
s dostatkom pracovných príležitostí. Napokon ani on sám nepoprel, že možnosť nájsť si prácu má,
ibaže doposiaľ nenašiel takú, ktorá by vyhovovala jeho subjektívnym očakávaniam z hľadiska výšky

pracovnej odmeny, pracovného času, či pracovnej náplne. K tvrdeniam navrhovateľa, že odporkyňa
neprejavila ani len minimálny záujem stretávať sa s ním, súd poukázal na vyjadrenia odporkyne, ktoré
navrhovateľ nijako nespochybnil a z ktorých vyplynulo, že ani on nemá záujem komunikovať s dcérou.
Súd tak dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca odporkyne naďalej trvá a
preto návrh na jej zrušenie zamietol. Súd skonštatoval, že sa zaoberal aj tým, či nedošlo k zmene

pomerov odôvodňujúcim prípadné zníženie výživného. Dospel k záveru, že nie je daný dôvod ani na
zníženie výživného. Príjem cca 710 eur, ktorý navrhovateľ dosahoval v predchádzajúcom konaní, je
schopný dosiahnuť minimálne v tejto výške aj aktuálne, pričom jeho majetkové pomery sa nezmenili.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že medzičasom sa mu znížila pracovná schopnosť na 55%, stalsa čiastočne invalidným. Odporkyňa sa medzičasom stala plne invalidnou, nie je schopná pracovať
a žiadnym spôsobom si nevie zvýšiť svoj príjem, alebo znížiť svoje výdavky. Od posledného rozhodnutia
uplynulo 10 rokov, odvtedy došlo k zásadnému nárastu životných nákladov, takže suma výživného 100

eur nepochybne nepokryje ten rozsah potrieb odporkyne, aký pokryla v roku 2013, a jej poskytovanie
odporcom a tiež matkou zodpovedá zásade podieľania sa dieťaťa, ako osoby oprávnenej na výživné,
na životnej úrovni rodiča ako osoby povinnej poskytovať výživné. Súd tiež zdôraznil, že navrhovateľ
zníženie výživného ani nežiadal, ba dokonca rezolútne odmietol pokus súdu o dohodu s odporkyňou na
znížení výživného. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu AK Ščúry s.r.o., ktorá kancelária bola splnomocnená na spísanie
a podanie odvolania voči rozsudku zo dňa 28.11.2023. Navrhovateľ dôvodil, že považuje odôvodnenie
rozsudku za nedostatočne presvedčivé a nepreskúmateľné. Nesúhlasí s vyjadreniami a skutkovými
zisteniami, ktoré vykonal súd a ktoré uviedol v rozsudku. Jeho príjmy, ktoré plynú len z vyplácania

čiastočného invalidného dôchodku vo výške 498,10 eur ako také umožňujú len úhrady nevyhnutných
výdavkov a po ich úhrade mu pre život zostáva minimum finančných prostriedkov. Jeho mesačné
výdavky predstavujú 116,84 eur správa nehnuteľností, 70,80 eur fond opráv, 22 eur, elektrická energia,
11 eur plyn, 37,46 eur TV a internet, čo spolu predstavuje 258,16 eur mesačne. Okrem toho
raz ročne platí daň z nehnuteľností, zákonnú poistku na auto a poistenie nehnuteľnosti. Mesačne na

lieky vynakladá 20 eur, takže jeho mesačné výdavky sú spolu 319 eur. Je nezamestnaný, uchádza sa
o prácu, avšak vzhľadom k tomu, že je zdravotne limitovaný, je problém aj prostredníctvom úradu práce
nájsť primeranú prácu k jeho zdravotnému stavu. Odporkyňa s matkou bývajú spoločne v prenajatom
jednoizbovom byte, odporkyňa poberá invalidný dôchodok 461,30 eur. Matka odporkyne vykonáva jej
osobnú asistenciu za odplatu 257,89 eur. Okrem toho chodí pomáhať svojej sestre starať sa o matku,

za čo jej sestra vypláca sumu 100 eur mesačne. Matka odporkyne tak má mesačný príjem 358,89
eur. Ak matka vykonáva starostlivosť o svoju matku 2 – 3 dni v týždni, kto sa v tom čase stará
o odporkyňu? Ak taká starostlivosť v tomto rozsahu postačuje pre odporkyňu, môže sa matka odporkyne
zamestnať na čiastočný pracovný úväzok a prilepšiť si vlastným príjmom k zlepšeniu finančnej situácie.
Jeho bývalá manželka, teda matka odporkyne nepracuje približne 35 rokov, odkedy bola na materskej

dovolenke. Jeho dcéra, napriek tomu, že má celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 80%, by mohla čiastočne v rámci chránenej dielne vykonávať pracovnú činnosť a finančne
si prilepšiť, prípadne na čiastočný úväzok pracovať ako informátorka, prípadne inú vhodnú pracovnú
činnosť a zamestnať sa. Určite by jej to pomohlo aj psychicky, bola by medzi ľuďmi, začlenila by sa
do spoločnosti. Po úhrade výživného odporkyni vo výške 100 eur mesačne zostáva navrhovateľovi na

živobytie 80 eur. Odporkyňa s výživným v sume 200 eur od oboch rodičov dosahuje príjem v sume 660
eur na mesiac. Je to predovšetkým matka odporkyne, ktorá má možnosť sa zamestnať a tak zlepšiť
finančnú situáciu v rodine, pričom súd opakovane uvádza, že navrhovateľ má možnosť sa zamestnať.
Ukončením dvoch stredných škôl odporkyňou došlo k zásadnej zmene pomerov u nej, čím nadobudla
schopnosť sama sa živiť. Aj z týchto dôvodov je rozhodnutie neracionálne, nedostatočne presvedčivé.

Navrhol zmeniť rozsudok a návrhu vyhovieť.

3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že bola osobne na súde prvej
inštancie vypočutá, sudkyňa mala možnosť osobne sa presvedčiť o jej zdravotnom stave, že je ťažko
zdravotne postihnutá a je nezamestnateľná. Pokúšala sa nájsť prácu, ale bez úspechu. Pri chôdzi musí

používať chodítko, je pod dozorom neurológa, neurochirurga. Od rozvodu výlučne starostlivosť o ňu
zabezpečuje matka. Spolu s matkou bývajú v prenajatom byte, je pravda, že matka jeden týždeň počas
troch dní a druhý týždeň dva dni chodí pomáhať starať sa o takmer nevládnu 90 ročnú matku, žijúcu
v okrese Nitra. Pred odchodom dcére pripraví stravu na tieto dni. Dcéru sprevádza k lekárom, nakoľko
má problém s mobilitou. Navrhovateľ okrem výživného sa ničím nepodieľa na pomoci dcére napriek

tomu, že vie v akom ťažkom zdravotnom stave je. Navyše ani neprispieva na výživu v takej výške, ako
je určená súdnym rozhodnutím.

4.Navrhovateľvpísomnomvyjadreníkvyjadreniuoprávnenejuviedol,žejejmatkavykonávaoprávnenej
osobnú asistenciu na základe zmluvy v rozsahu 52 hodín mesačne. Kto sa v tom čase stará a je

nápomocný dcére pri jej starostlivosti, keď nie je matka prítomná? Ak taká starostlivosť v tomto rozsahu
pre dcéru postačuje, môže sa matka zamestnať na čiastočný pracovný úväzok a prilepšiť si vlastným
príjmom k zlepšeniu finančnej situácie.5. Oprávnená v písomnom vyjadrení uviedla, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že má možnosť uchádzať
sa o prácu v chránenej dielni je síce pozoruhodné, avšak v praxi viac menej nemožné. Je pravdou,
že matka chodí opatrovať svoju matku, než odíde, tak jej navarí jedlo, ktoré si vie zohriať a naviac

má pridelenú asistenčnú službu, ktorá sa o ňu počas neprítomnosti matky postará. Ani ona, ani matka
nevlastnia žiaden majetok, ani motorové vozidlo, bývajú v podnájme v jednoizbovom byte. Navrhovateľ
sa na pomoci pre ňu ničím nepodieľa napriek tomu, že vie v akom ťažkom zdravotnom stave sa
nachádza.

6. Navrhovateľ v následnom písomnom vyjadrení opätovne uvádzal, že matka by sa mohla zamestnať
aspoň na niekoľko hodín, aby nebola v zlej finančnej situácii, on je už v takom zdravotnom stave, že sa
nevládze zamestnať na plný pracovný úväzok, chodí si iba občas privyrobiť, aby vládal splácať pôžičku,
ktorú si musel zobrať, aby splatil aspoň nejaký dlh na výživnom.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na dôvody
odvolania (§ 66 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a webovej stránke súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11Pc/50/2021 je zrušenie výživného
na plnoletú dcéru D. ako oprávnenú z vyživovacej povinnosti.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh navrhovateľa na zrušenie výživného ako nedôvodný zamietol.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie
dostatočne logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré
považuje za správne (§ 387 ods. 2 CSP). Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa
odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže

odvolateľ ani v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Na zdôraznenie
správnosti vzhľadom k odvolacím námietkam povinného odvolací súd uvádza nasledovné: základom
odvolacej argumentácie navrhovateľa je tvrdenie, že jeho aktuálna finančná situácia mu neumožňuje
platiť výživné na plnoletú dcéru v sume určenej súdom a tiež nie je dôvod na platenie tohto výživného,

keďže dcéra sa stala ukončením štúdia a poberaním invalidného dôchodku schopnou samostatne sa
živiť. Odvolací súd však má za to, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom nepredstavujú dôvod na
zrušenie výživného, ktorého sa dožaduje. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil osobné, majetkové
pomery na strane oprávnenej a povinných rodičov. Správne skonštatoval, že oprávnená má trvalé,
vážne zdravotné znevýhodnenie a ani ukončené stredoškolské vzdelanie jej neumožňuje plnohodnotne

sa zapojiť do pracovného života, naopak je plne invalidná, potrebuje kvôli svojmu postihnutiu pomoc,
jej jediný príjem je invalidný dôchodok 461,30 eur a príspevky na taxík vo výške podľa preukázanej
výšky nákladov a na hygienu a oblečenie vo výške 21,76 eur. Uvedený príjem však nie je dostatočný
na zabezpečenie odôvodnených výdavkov oprávnenej a preto nie je oprávnená schopná sama sa živiť.
Pokiaľ sa týka navrhovateľa súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoj správny záver, že je v jeho

schopnostiach a možnostiach platiť výživné 100 eur mesačne a to aj napriek tomu, že sa stal čiastočne
invalidným, keď odvolací súd sa stotožnil so všetkými úvahami súdu ohľadne schopností a možností
navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa ohľadne možnosti matky oprávnenej zamestnať sa odvolací súd
považoval za irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie pri úhrade odôvodnených nákladov na výživu
oprávnenej počítal aj s úhradou výživného od matky v rovnakej sume ako u povinného a navyše je

dôvodné zohľadniť, že matka poskytuje dcére osobnú starostlivosť i keď je už plnoletá, no pre zdravotné
znevýhodnenie je na ňu odkázaná, pričom povinný sa o dcéru dlhodobo nezaujíma a okrem súdom
určeného výživného sa na jej starostlivosti žiadnym spôsobom nepodieľa.11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia § 52
CMP.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).