Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200597
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:6017200597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci
žalobcov: 1/ LOMY SV, s.r.o., so sídlom Pčolinská 4552, 069 01 Snina, IČO: 36 798 819, zastúpený:
verita, s.r.o., Miletičova 58, Bratislava, 2/ Obec Okružná, Okružná 15, 082 12 Kapušany, zastúpená:
JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému: Hlavný banský úrad
Banská Štiavnica, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1) O. A., U. XX,XXX XX C., 2) T.. M. Z., L. XX, XXX XX C., 3) B. O., L. XX, XXX XX C., 4) T.. Y.
O., L. XX, XXX XX C., 5) B. Z., U. X, XXX XX C., 6) B.. B. W., M. X,XXX XX K. - V. L., zastúpený: JUDr.

Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., so sídlom Slovenská 69, Prešov, 7) B. W., C. XX, XXX XX W., 8) B.
W., M. XXX, XXX XX I. G. E., 9) Y. W., V. X, XXX XX O., 10) T.. M. W., J. C. XXXX/X, XXX XX A., 11) Q.
P., Z. XXXXX/XX, XXX XX O., 12) O. Y., Š.G. XXXX/X, XXX XX O., 13) B. K., E. XX, XXX XX O., 14) M.
Z., B. X, XXX XX O., 15) M. K., A. XX, XXX XX O., 16) M. Z., I. XXX/XXX, XXX XX Y., 17) P. A., C. XXXX/
XX, XXX XX O.Š., 18) Z. V., Z. X, XXX XX O., 19) U. A., L. XXXXX/X, XXX XX O., 20) N.Í. L., Q.. W. A.
XXXX/XX, XXX XX O., 21) Y. A., A. XXXX/XX, XXX XX O., 22) I. I., L.. G.I. XXXX/XX, XXX XX O., 23) I.
A., O. T. X, XXX XX O., 24) M. L., K. X, XXX XX O., 25) W. M., I. XX, XXX XX O., 26) T. L., Ľ.. Š. X, XXX

XX A., 27) M. J., U. X, XXX XX C., 28) M. Z., E. X, XXX XX C., 29) M. Š., E. XX, XXX XX C., 30) Q. Š.,
E. X, XXX XX C., 31) Q. R.Á., E. XX, XXX XX C., 32) M. R., E. XX, XXX XX C., 33) Q. O., Š. O. XX, XXX
XX C., 34) T.. M. O., F.. A. XX, XXX XX W., 35) M. I., Y. XXX/XX, XXX XX Y., 36) Y. L., B. K.Č. XXXX/XX,
XXX XX O., 37) T.. B. K., E. XX, XXX XX C.Q., 38) B. A., L. XXX, XXX XX C., 39) K. M., V. XXXX/X, XXX
XX O., 40) U. M., E. XX, E., 41) M. Š., E. XX, E., 42) Q. A., L. XXX, L., 43) M.. M. C., Z. XXXX/X, O.Š.,
44) B. I., Ď. XXXX/X, O., 45) T.. B. M., B. XXXX/XX, O., 46) Q. C., U. XXX, U.Ž., zastúpených spoločným
zástupcom ďalších účastníkov konania v 1. až 46. rade: JUDr. Jozefom Gondžurom, Makovická 2,

Bardejovská Dlhá Lúka, 47) EUROVIA SK, a.s., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice 040 17, IČO: 31 651
518, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ján Šály, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice, 48)
EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o., Osloboditeľov 66, Košice - Barca 040 17, IČO: 36 574 988, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Ján Šály, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice, 49) LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica 975 66, zastúpený: JUDr. Marek Morochovič,
advokát, Krížna 56, Bratislava, 50) Obec Lipníky, Lipníky 100, 082 12 Kapušany, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 606-1310/2017 zo dňa 01. augusta 2017, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/116/2017-607, ECLI:SK:KSKE:2023:6017200597.4, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k 6S/116/2017-607 zo dňa 16. februára 2023 sa zrušuje a
vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
II. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy1. Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012 podľa § 1 písm.
c) vyhlášky MH SR č. 333/1996 Z. z. a podľa § 41 ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o
banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, povolil vo veci

otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk, podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. žiadateľovi
EUROVIA SK, a.s, so sídlom 040 17 Košice, Osloboditeľov 66, s identifikačným číslom: 31 651 518,
banskú činnosť: otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska nevyhradeného nerastu - andezitov
v dobývacom priestore „Okružná - Borovník“ podľa overeného plánu priloženého k predchádzajúcej
žiadosti na pozemku parc. č. XXX/X (podľa registra „C“) nachádzajúceho sa v katastrálnom území U.

s identifikačným číslom 843 431 v okrese Prešov s kódom okresu 707, v Košickom kraji s kódom 7, so
zodpovedným vedúcim T.. N. V., s miestom trvalého pobytu XXX XX C., K. XX, držiteľom osvedčenia o
odbornej spôsobilosti vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach pod č.1684/2003 z 11.09.2003
na vykonávanie funkcie „vedúci lomu“ zodpovedného podľa § 6 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov za odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti pri povrchovom dobývaní
nerastov s ročnou ťažbou vyššou ako 500 000 ton s výnimkou ťažby uhlia, soli a prírodných uhľovodíkov,

s platnosťou povolenia: do 31.03.2017.
2. Následne Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č. 88-519/2017 z 09.03.2017 vo veci
predĺženia doby platnosti povolenia banskej činnosti na základe žiadosti organizácie EUROVIA SK, a.s.,
na základe žiadosti a jej doplnenia, predloženej dokumentácie, vyhodnotenia vykonanej banskej činnosti
a dokladov, rozhodol podľa § 18b ods. 2 v spojení s § 18c ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. tak, že povolil

predĺženie doby platnosti rozhodnutia úradu č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012.
3. Na odvolanie účastníkov konania Obce Okružná, B.. B. W.,, spoločnosti LOMY SV, s. r. o., B.
W.Ž., B. A. Q. K. M., vydal dňa 01.08.2017 žalovaný rozhodnutie č. 606-1310/2017, ktorým podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) zmenil napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu v

Košiciach č. 88-519/2017 z 09.03.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nasledovne: v poslednom
odseku čl. I. výroku vypustil vetu: „Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 01.04.2017.“ V odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že banská činnosť bola organizácii EUROVIA SK povolená
rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012 s platnosťou 31.03.2017.
Organizácia EUROVIA SK žiadala predĺžiť dobu platnosti do 31.12.2037. Žiadosť bola podaná v súlade

s § 18c ods. 1 banského zákona, najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti rozhodnutia o povolení
banskej činnosti.
4. Žalovaný sa zaoberal aj otázkou preskúmania vyriešenia stretov, keď konštatoval, že obvodný banský
úrad má zistiť, či v priebehu časovej platnosti rozhodnutia nevznikli ďalšie strety záujmov a ak vznikli, tak
či boli vyriešené. Dospel k záveru, že doklad o vyriešení stretu záujmu využívať výhradné ložisko v DP

Okružná - Borovník so záujmom ochrany prírody a krajiny bol predložený pri povoľovaní banskej činnosti
v roku 2012 a teda tento stret záujmu je vyriešený. V tejto súvislosti k odvolacím námietkam odvolateľov
uviedol, že na pozemkoch vo vlastníctve týchto osôb nebola banská činnosť povolená. Dospel k záveru,
že predĺžením povolenia môžu byť ich práva len dotknuté a z tohto dôvodu sú účastníkmi konania.
Zdôraznil, že z plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska andezitu Okružná - Borovník

(ďalej len „POPD“) a priložených dokladov vyplýva, že plánovanou banskou činnosťou sú ohrozené len
vlastnícke práva k pozemku, evidovanému ako parcela registra „C“ p. č. XXX/X v k. ú. U..
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobcovia napadli rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, v ktorej namietali, že žalovaný
rozhodnutie potvrdil bez dohody odstránených stretov záujmov s vlastníkmi pozemkov parcely č. XXX,

XXX/X, XXX, XXX/X zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. U. a parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX
kat. úz. U., a to v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 písm. d), § 33 ods. 1 a nasl. zákona č. 44/1988
Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej banský zákon), v rozpore s ustanovením § 17
ods. 2, § 18 ods. 4 a § 18b ods. 1 písm. b), zák. č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o
štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej zák. č. 51/1988 Zb.) a najmä v rozpore s

ustanovením § 6 ods. 1 písm. p), ustanovením § 9 ods. 4, § 11 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej
zákon č. 229/1991 Zb.). Uviedli, že reštitučný správny orgán Pozemkový úrad Prešov rozhodnutím sp.
zn. 118/91-Tar. 207/1996 dňa 14.11.1996 rozhodol tak, že lesný pozemok teraz vedený ako parc. č. XXX.
XXX/X, XXX, XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. U. a parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX

kat. úz. U. štát nelegálne okupoval na ťažbu bez relevantnej listiny a súčasne, že štát, i organizácia,
odmietli pristúpiť k dohode s vlastníkom podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. Mali za
to, že Pozemkový úrad v Prešove neuznal námietku obchodnej spoločnosti EUROVIA SK a.s., Košice
so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 31 651 518, že pozemky sú v dobývacom priestoreurčené na ťažbu nerastov a nemožno ich vydať podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. a
preto správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.11.1996 chybne vedené vlastníctvo pre účely dobývacieho
priestoru zrušil ex lege. Ich hlavná žalobná námietka spočívala v tom, že rozhodnutia správnych orgánov

ignorujú rozhodnutie Pozemkového úradu v Prešove v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Košice
sp. zn. 5S/12/1996 zo dňa 17.04.1996, potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/1/1997
zo dňa 15.12.1997, ako aj skutočnosť, že spôsob využitia pozemkov v evidencii katastra nehnuteľností
Obce Okružná nie je určený na ťažbu nerastov. Ďalej dôvodili, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore
s územným plánom obce Okružná a Všeobecne záväzným nariadením č. 2/2008 zo dňa 20.08.2008,

ktorý na pozemku parc. č. XXX/X ťažbu nepovolil z dôvodu chráneného vtáčieho územia NATURA
2000 a ťažbu obmedzil i na ostatných dotknutých pozemkoch. V tejto súvislosti dodali, že záväzná časť
územného plánu obce vyhlásená VZN č. 2/2008 jasne definuje regulatívy funkčného využitia územia.
Namietali, že žalovaný o ich odvolaniach nerozhodol v súlade so zákonom, nakoľko výrok rozhodnutia
odvolacieho správneho orgánu nie je vecne, ani výrokovo, správny.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žiadal správnu žalobu odmietnuť alebo zamietnuť

podľa § 190 SSP. Poukázal na to, že dobývací priestor Okružná - Borovník bol určený rozhodnutím
Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach č. OD-107/1976 z 27.07.1976 o určení
Dobývacieho priestoru Okružná - Borovník, ktoré bolo overené Slovenským banským úradom v
Bratislave 30.07.1976 pod č. 3325/195-DP/76. Dobývací priestor Okružná - Borovník bol do súhrnnej
evidencie dobývacích priestorov zapísaný na základe osvedčenia Slovenského banského úradu č.

1336/50-DP/77z30.03.1977abolzmenený/rozšírený/rozhodnutímVSKNVvKošiciachč.OD-68/1982
zo 14.12.1982, ktoré bolo overené Slovenským banským úradom 12.10.1983 pod č. 1379/26-DP/83. V
súhrnnej evidencii dobývacích priestorov bola zmena zaevidovaná na základe osvedčenia Slovenského
banského úradu č. 1379/26-DP/1983 zo dňa 24.10.1983. Vzhľadom na § 43 ods. 4 banského zákona
bol dobývací priestor Okružná - Borovník, určený podľa predpisov platných do 01.07.1988, kedy

nadobudol účinnosť banský zákon, a je dobývacím priestorom podľa tohto zákona. O zákonnosti určenia
dobývacieho priestoru Okružná - Borovník teda nie je a nemôže byť žiadna pochybnosť.
7. S poukazom na § 33 ods. 1 banského zákona žalovaný uviedol, že pri záujme dobývať výhradné
ložisko v určenom dobývacom priestore je organizácia povinná riešiť strety záujmov okrem iných aj s
vlastníkom pozemku, na ktorom bude dobývanie vykonávané, teda ktorého práva k pozemku sú touto

banskou činnosťou ohrozené. Práva vlastníkov susedných pozemkov, na ktorých organizácia nemieni
dobývať výhradné ložisko, sú len dotknuté využitím výhradného ložiska. Preto žiadna dohoda /vyriešenie
stretu záujmov/ s vlastníkmi susedných pozemkov k pozemku, na ktorom je plánované dobývanie
výhradného ložiska, nie je potrebná. Z tohto dôvodu sú žalobcovia účastníkmi konania.
8. K tvrdeniu žalobcov, týkajúceho sa rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru pozemkového,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sp. č. 118/91-Tar/207/96 zo dňa 14.11.1996 žalovaný
uviedol, že je zrejmé, že spracovatelia geometrických plánov, ktoré boli podkladom vyvlastňovacích
rozhodnutí pre majetkovoprávne vysporiadanie kameňolomu, ktorými boli vyvlastnené pozemky v inom
spoločenskom zriadení v prospech organizácie, ktorá mala ložisko dobývať, v nich chybne uviedli
parcelu, ktorá sa v skutočnosti nachádza mimo areálu kameňolomu a na základe uvedeného došlo

k chybnému uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy, ako aj vyvlastňovacích rozhodnutí a následne k
neoprávnenému založeniu vlastníckeho vzťahu pre Čsl. štát - Cestné stavby n. p. Košice. Citovaným
rozhodnutím boli predmetné pozemky vrátené zákonnému vlastníkovi, resp. jeho dedičom. V čase
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia pozemky evidované ako parcela registra „C“ p. č. XXX, XXX/
X, XXX Q. XXX/X boli a aj v súčasnosti sú evidované na LV č. XXX v k. ú. U. v prospech žalobcu 1./

LOMY SV, s. r. o., Snina a pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ p. č. XXX/X je evidovaný na
LV č. XXX v k. ú. U. v prospech fyzických osôb, ktoré boli účastníkmi konania. Ani jeden z uvedených
pozemkov nie je ohrozený povolenou banskou činnosťou, ktorou je ohrozený len pozemok evidovaný
ako parcela registra „C" p. č. XXX/X na LV č. XXX v prospech spoločnosti EUROVIA - Kameňolomy, s.
r. o., Košice, s ktorou organizácia EUROVIA SK doložila vyriešený stret záujmov.

9. K námietke žalobcov ohľadne neoprávnene založeného vlastníckeho vzťahu v určenom dobývacom
priestore, žalovaný uviedol, že určenie dobývacieho priestoru nič nemení na vlastníckych vzťahoch k
pozemkom v určenom dobývacom priestore. V zmysle § 24 ods. 1 banského zákona má organizácia,
ktorá má určený dobývací priestor, len právo dobývať výhradné ložisko a právo nakladať s vydobytým
nerastom. V určenom dobývacom priestore je oddelené vlastníctvo pozemkov a vlastníctvo výhradného

ložiska, pričom vlastníkom výhradného ložiska je Slovenská republika. Preto, aby organizácia mohla
dobývať ložisko v určenom dobývacom priestore, musí vyriešiť strety záujmov s vlastníkmi pozemkov,
na ktorých chce dobývať, čo sa stalo.10. Žalovaný trval na tom že v správnom konaní bol konajúcimi správnymi orgánmi presne a úplne
zistený skutočný stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a preto
je zákonné. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov o ignorovaní rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove

a žalobcami uvedených rozsudkov. Trval na tom, že Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor
pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa však nijako netýka konania o predĺženie
doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore Okružná - Borovník
pre organizáciu EUROVIA SK. Za nepravdiví označil aj tvrdenia žalobcov o inom spôsobe využitia
pozemkov v evidencii katastra nehnuteľností, ako na ťažbu nerastov. Poukázal na to, že Okresný úrad

Prešov, katastrálny odbor, vykonal nápravu v katastri nehnuteľností. Tvrdenia o nepovolení ťažby z
dôvodu chráneného vtáčieho územia NATURA 2000 sú rozporné s obsahom vyjadrenia príslušného
orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. OU-PO-OSZP1-2016/042468-002/SJ z 20.10.2016, v ktorom ako dotknutý orgán štátnej
správy ochrany prírody a krajiny uvádza, že z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny ide o územie
s prvým stupňom územnej ochrany, pričom pozemky KN-C p. č. XXX/X, XXX/X Q. XXX/X sú súčasťou

chráneného vtáčieho územia SKCHUV025 Slanské vrchy a že predmetná banská činnosť v dotknutom
území nebude mať významný negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia.
11. Ďalší účastník EUROVIA SK, a.s., k podanej správnej žalobe uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením
žalovaného.
12. Ďalší účastník, B.. B. W.Ž., vyjadril svoj názor, že správna žaloba je dôvodná. Mal zato, že napadnuté

rozhodnutie bolo vydané na základe neúplného, nepravdivého návrhu na začatie konania a najmä
bez rešpektovania skutočného stavu veci a vychádza aj z neodborného právneho výkladu predsedom
Hlavného banského úradu.
13. Správny súd správnej žalobe vyhovel a rozsudkom č. k. 6S/116/2017 - 607 zo dňa 16.02.2023
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že orgány štátnej banskej správy sú v
zmysle § 18c ods. 3 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. povinné preskúmať vyriešenie stretu záujmov a
následne, v súlade s § 18b ods. 2 veta prvá zákona č. 51/1988 Zb. povolia banskú činnosť, ak došlo k
vyriešeniu stretov záujmov. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol
dodržaný zákonom stanovený postup a k vyriešeniu stretov záujmov medzi žiadateľom a ostatnými

účastníkmi konania nedošlo.
14. Uviedol, že považuje za nejasný a nezrozumiteľný výklad žalovaného v otázke vyriešenia stretu
záujmov podľa § 33 banského zákona. Poukázal na to, že žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí
vychádzal zo záveru, že práva vlastníkov susedných pozemkov, na ktorých organizácia nemieni dobývať
výhradné ložisko, sú len dotknuté využitím výhradného ložiska a preto z tohto dôvodu sú „len“ účastníkmi

administratívneho konania. Následne správny súd vyslovil právny záver, že príslušná právna úprava
možný zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov zahŕňa pod pojem riešenia stretu záujmov,
z ktorého dôvodu sú aj títo susediaci vlastníci pozemkov - účastníkmi správneho konania v prípade
rozhodovaniapodľazákonač.51/1988Zb.Poukázalnato,ževzmysle§18ods.1,vspojenís§18cods.
5, zákona č. 51/1988 Zb. účastníkmi konania v prípade predĺženia doby platnosti (teda nielen v prípade

povolania banskej činnosti), sú aj fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť týmto rozhodnutím o predĺžení doby platnosti dotknuté. Teda aj vlastníci
susediacich pozemkov, o ktorých žalovaný uvádza, že sú síce účastníkmi administratívneho konania,
ale nemusí s nimi riešiť prípadný stret záujmov. Správny súd ustálil, že zákonom priznané účastníctvo
žalobcov má potom presah aj do povinnosti žiadateľa vyriešiť s nimi stret záujmov.

15. Vytkol žalovanému, že v administratívnom spise sa nenachádza LV č. XXX, k. ú. U. a teda nie je
zrejmé, ako správne orgány ustálili tento okruh účastníkov administratívneho konania, ktorým následne
aj svoje rozhodnutia doručovali. Okrem toho bolo povinnosťou správneho orgánu prihliadnuť aj na
prípadnú zmenu účastníkov konania. Správne orgány prvého a druhého stupňa, v súlade s § 18c
ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. mali zohľadniť požiadavky nevyhnutné pri rozhodovaní o predĺžení doby

platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti a teda aj zmenu vlastníckych vzťahov, ktorá mala
vplyv na zmenu účastníkov konania, od posledného rozhodovania, ktorým bolo rozhodnutie zo dňa
12.06.2012. Poukázal tiež na to, že žalovaný mal prihliadať na rozhodnutie Okresného úradu Prešov,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sp. č. 118/91-Tar/207/96 zo 14.11.1996,
v zmysle ktorého došlo k zmene vlastníckych vzťahov, majúcich vplyv aj na vydanie napadnutého

rozhodnutia. Je nepopierateľné, že v dôsledku tohto rozhodnutia došlo k prinavráteniu vlastníckych
vzťahov pôvodným vlastníkom, ktorí následne previedli svoje vlastnícke právo na žalobcu - spoločnosť
LOMY SV, s.r.o., Snina. Je teda bez pochybností, že od pôvodného rozhodnutia o povolení banskej
činnosti z roku 2012 došlo k zmene vlastníckych pomerov, majúcich vplyv na riešenie stretu záujmov,ktoré musí prvostupňový správny orgán riešiť aj pri predĺžení povolenia. Správny súd mal za to, že
s poukazom na § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. preto Obvodný banský úrad, ako prvostupňový
správny orgán, nemohol žiadateľovi predĺžiť dobu platnosti povolenia banskej činnosti, a to práve z

dôvodu nevyriešeného stretu záujmov.
16. Správny súd ďalej žalovanému vytkol, že sa neriadil ani ustanovením § 18c ods. 3 písm. b)
zákona č. 51/1988 Zb., keď neprihliadal na zmenu účastníkov administratívneho konania, ktorá sa
prejavila už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a nedostatok neodstránil. Napokon sa
v administratívnom spise žalovaného ani len nenachádzajú listy vlastníctva, z ktorých by bolo zrejmé,

akým spôsobom ustálil okruh účastníkov konania, z ktorých už v administratívnom konaní niektorí v
dôsledku úmrtia stratili spôsobilosť na právne úkony, no s ich dedičmi sa ďalej v konaní nekonalo. Z
administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti, považovali, či už žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán, za účastníkov administratívneho konania ďalšie osoby, ktorým
následne doručovali nimi vydané rozhodnutia. Dané nemožno zistiť zo žiadnej listiny nachádzajúcej sa
v administratívnom spise žalovaného. Možno teda iba predpokladať, že išlo o vlastníkov susediacich

pozemkov, ako to načrtol žalovaný. Teda nie je možné zo strany správneho súdu ani uzavrieť, či oba
správne orgány konali so všetkými účastníkmi konania, s ktorými boli povinné konať. Ďalšie žalobné
námietky žalobcov vyhodnotil ako nedôvodné.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného , stanovisko účastníkov
17. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že vo výroku I. správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného

Hlavnéhobanskéhoúradu,akoajrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,vecvšakvrátilnaďalšie
konanie žalovanému a nie prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovaný vyjadril svoj názor, že ako
odvolací orgán po vrátení veci nemôže rozhodovať, nakoľko aj prvostupňové rozhodnutie vydané vo veci
bolo súdom zrušené. Okrem toho po zrušení oboch vydaných rozhodnutí sa vec sa dostala do štádia,
že je podaná žiadosť o predĺženie doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti o ktorej nie je

rozhodnuté ani prvostupňovým orgánom.
18. Hlavnou kasačnou námietkou však bolo nesprávne právne posúdenie otázky výkladu ust. § 33
banského zákona a teda aj vyriešenia stretov záujmov. Žalovaný poukázal na to, že správny súd
svojim právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku rozšíril povinnosť organizácie riešiť strety
záujmov, nad rozsah upravený v § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného

bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd podľa jeho názoru nesprávne
uzavrel, že povinnosť riešiť stret záujmu musí organizácia so všetkými účastníkmi konania a to napriek
tomu, že zákon túto povinnosť stanovuje len na tých, ktorých objekty a záujmy sú ohrozené plánovaným
využitím výhradného ložiska.
19. Opakovane zdôraznil, že pri záujme dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore

je organizácia povinná riešiť strety záujmov okrem iných aj s vlastníkom pozemku, na ktorom bude
dobývanie vykonávané, teda ktorého práva k pozemku sú touto banskou činnosťou ohrozené. Práva
vlastníkov susedných pozemkov, na ktorých organizácia nemieni dobývať výhradné ložisko, sú len
dotknuté využitím výhradného ložiska. Preto žiadna dohoda / vyriešenie stretu záujmov / s vlastníkmi
susedných pozemkov k pozemku, na ktorom je plánované dobývanie výhradného ložiska, nie je

potrebná. Zopakoval, že z dôvodu, že práva vlastníkov susedných pozemkov sú dotknuté plánovanou
banskou činnosťou, sú účastníkmi konania.
20. Následne citoval ustanovenie § 33 banského zákona, ktoré výslovne hovorí o ohrození objektov a
záujmov. Poukázal aj na ust. § 17 ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a
o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon SNR č. 51/1988 Zb.“) z ktorých

vyplýva, že musia byť predložené doklady o vyriešení záujmov, ak sú banskou činnosťou ohrozené
právom chránené objekty a záujmy.
21. Následne citoval ust. § 18 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. s tým, že platná právna úprava
pozná dve kategórie účastníkov konania o povolenie banskej činnosti a to fyzické a právnické osoby,
ktorých objekty a záujmy sú ohrozené využitím výhradného ložiska a fyzické a právnické osoby, ktorých

práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté. Len s tými fyzickými
a právnickými osobami, ktorých objekty a záujmy sú ohrozené plánovanou banskou činnosťou je
organizácia povinná vyriešiť stret záujmov a doklady o vyriešení tohto stretu záujmov predložiť spolu so
žiadosťou o povolenie dobývania výhradného ložiska obvodnému banskému úradu.
22.Sťažovateľpoukázalnabod85odôvodneniarozsudkusprávnehosúdu,sktoréhozáverminesúhlasil

z dôvodu, že právna úprava dopadajúca na vec pod pojem riešenia stretu záujmov zahŕňa len taký
zásah do práv vlastníkov pozemkov, ktorým sú tieto práva ohrozené, teda nie akýkoľvek možný zásah
do práv vlastníkov pozemkov a už vôbec nie susedných. Trval na tom, že plánovaným dobývaním
výhradného ložiska sú ohrozené len vlastnícke práva vlastníka pozemku, na ktorom je dobývanieplánované, pretože pri dobývaní výhradného ložiska vlastník pozemku nebude môcť v plnom rozsahu
uplatňovať svoje vlastnícke práva, minimálne užívať svoj pozemok na iný účel. Práva vlastníkov
susedných pozemkov môžu byť len dotknuté, napr. hlukom, prachom a inými imisiami z vykonávanej

banskej činnosti. Z dôvodu možného dotknutia práv vlastníkov pozemkov príslušná právna úprava
priznáva minimálne vlastníkom susedných pozemkov postavenie účastníka konania o povolenie banskej
činnosti (§ 18 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb.). Preto s vlastníkmi pozemkov registra C KN p. č.
XXX, XXX/X, XXX, XXX/X evidovaných na LV č. XXX, k. ú. U. a pozemku registra C KN p. č. XXX/X
evidovaného na LV č. XXX k. ú. U. konal prvostupňový orgán a žalovaný ako s účastníkmi konania.

23. Sťažovateľ podal v kasačnej sťažnosti aj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
podľa § 447 ods. 1 SSP z dôvodu, že nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6S/116/2017 zo 16. februára 2023 dochádza k zrušeniu rozhodnutia žalovaného
č. 606-1310/2017 z 01.08.2017, ako aj rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach č.
88-519/2017 z 09.03.2017, teda organizácia EUROVIA SK, a. s. nemôže ďalej vykonávať banskú
činnosť v dobývacom priestore Okružná - Borovník a teda ani plniť povinnosti, ustanovené cit.

ustanoveniami zákona SNR č. 51/1988 Zb. Lom v dobývacom priestore Okružná - Borovník ostane bez
právneho režimu, v dôsledku čoho hrozí závažná ujma na zdraví a živote ľudí, ktorí by sa dostali do
nezabezpečeného priestoru lomu a prevádzky organizácie. Bez právneho režimu v lome hrozí tiež vznik
nebezpečných stavov, ktoré by organizácia nemohla účinne odstraňovať, čo by mohlo ohroziť prevádzku
organizácie alebo celospoločenský záujem, najmä záujem na ochrane životného prostredia.

24. Žalobcovia v podanom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadali podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť.
Mali za to, že ich správna žaloba bola podaná dôvodne, keď Obvodný banský úrad k zneužil k povoleniu
ťažby absolútne nulitné rozhodnutie KNV Košice, ktoré bolo vydané nepríslušným orgánom a nie je
možné ho overiť, lebo nie je originál. Konanie orgánov verejnej správu označil žalobca 1/ za konanie
okupantov, ktorí zneužívajú svoje postavenie na to, aby zlegalizovali nezákonne zriadený dobývací

priestor. Z tohto dôvodu žiadali, aby kasačný súd zaviazal žalovaného rozhodnutia bývalého KNV
odovzdať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a štátnemu archívu a zaviazal kataster nehnuteľností
tento dobývací priestor vymazať z katastra. Ďalší účastník B.. B. W. zopakoval, že dobývací priestor bol
zriadený bez právneho dôvodu, nulitným rozhodnutím. Súhlasil so záverom správneho súdu, že správne
orgány nevyriešili stret záujmov, pričom však mal za to, že pritom nerešpektovali ust. § 9 ods.4 zákona

č. 229/91 o pôde, ktorý je nadradený banskému zákonu a zákonu č. 44/1988 Zb.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť žalovaného - sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/) oprávnenou

osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho
súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP
nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho
nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4
SSP. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje nižšie.
26. Predmetom kasačného prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
606-1310/2017 zo dňa 01.08.2017, vo veci predĺženia doby platnosti povolenia banskej činnosti v
dobývacom priestore Okružná - Borovník pre organizáciu EUROVIA SK, a.s., Košice. Správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že v danej veci nebol vyriešený stret záujmov so žalobcami v zmysle

ust. § 33 banského zákona., keď považoval právnu argumentáciu žalovaného, že žalobcovia boli síce
účastníkmi konania v zmysle ust. § 18 zákona č. 51/1988 Zb., avšak nebolo s nimi potrebné riešiť stret
záujmov za nesprávnu.
27. Pre posúdenie veci je teda zásadné vyriešenie otázky vzťahu účastníctva v konaní o povolenie
predĺženia platnosti povolenia banskej činnosti a riešenia stretu záujmov podľa § 33 banského zákona.

28. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že do banského zákona bol inštitút riešenia
stretu záujmov zavedený aj s ohľadom na smernicu č. 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o
podmienkach udeľovania používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Ide o
špecifický inštitút banského práva, ktorý má za cieľ ochranu vecných práv ako aj iných chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. Takáto ochrana je pritom poskytovaná s ohľadom na charakter

výkonu povoľovanej banskej činnosti, ktorá sa vo všeobecnosti vyznačuje intenzívnym zásahom do
svojho okolia ako aj značnou rizikovosťou.
29. Banský zákon v ust. § 33 rieši predpoklady ako aj postup riešenia stretu záujmov, pričom vychádza
zo základnej podmienky existencie „ohrozenia“ objektov a záujmov chránených podľa osobitnýchpredpisov. Povinnosť uzavrieť dohodu, ktorou by sa vyriešil stret záujmov, má teda povinný subjekt len
za predpokladu, že využitím výhradného ložiska dochádza k ohrozeniu objektov a záujmov fyzických a
právnických osôb. Žiadateľ je teda povinný zákonom stanoveným spôsobom vyriešiť stret záujmov len

s tou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej práva a záujmy chránené podľa osobitných predpisov sú
povoľovanou banskou činnosťou ohrozené.
30. Na druhej strane zákon č. 51/1988 Zb. v ust. § 18 stanovuje pre vymedzenie účastníctva v konaní
podmienku „ dotknutia na právach“.
31. Z takejto dikcie zákonov dopadajúcich na vec teda vyplýva, že pre vznik účastníctva a pre riešenie

stretu záujmov sú určené odlišné podmienky, keď v prípade účastníctva zákon vyžaduje zásah do práv
subjektu vyjadrený podmienkou „ dotknutia na právach“, zakiaľ, čo pre riešenie stretu záujmov stanovuje
podmienku ich „ ohrozenia“. Ide teda o rozdielne podmienky, vyjadrené rozdielnym stupňom zásahu do
práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, z čoho vyplýva, že nie je možné bez
ďalšieho stotožňovať účastníka konania s osobou, s ktorou žiadateľ musí vyriešiť stret záujmov.
32. Na tomto mieste považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že pre právne posúdenie nastolenej

právnej otázky je potrebné striktne rozlišovať medzi pojmom „ohrozenie“ a pojmom „ možné dotknutie
na právach a právom chránených záujmoch. Zakiaľ čo „dotknutie“ predstavuje nižšiu intenzitu dopadu
do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby, pojem ohrozenie v zmysle ust. § 33 je potrebné chápať
ako reálnu hrozbu ujmy, ktorej intenzita musí byť porovnateľná so zničením, podstatným poškodením
daného objektu alebo podstatným znížením jeho vlastností a možností jeho využitia.

33. Z uvedeného je zrejmé, že nie každý účastník administratívneho konania podľa § 18 banského
zákona, ktorý môže byť vydaním rozhodnutia dotknutý na svojich právach, je aj osobou, ktorej práva
alebo právom chránené záujmy sú využitím ložiska ohrozené. Uvedené znamená, že skutočnosť, že
nejaká fyzická alebo právnická osoba má postavenie účastníka konania, bez ďalšieho neznamená, že
idesúčasneajoosobu,sktoroumusížiadateľvyriešiťstretzáujmovvzmysleust.§33banskéhozákona.

Skupina osôb, ktoré môžu byť vydaním alebo predĺžením povolenia o banskej činnosti dotknuté je širšia
ako skupina osôb, ktorých práva sú realizáciou banskej činnosti ohrozené. V tomto zmysle žalovaný vo
svojich záveroch nepochybil, ak uviedol, že niekto môže byť „ len“ účastníkom konania, bez toho, aby
bol osobou, s ktorou mal žiadateľ povinnosť riešiť stret záujmov.
34. Rovnako kasačný súd uvádza, že ak v období od prvotného povolenia banskej činnosti do času

rozhodovania o predĺžení tohto povolenia došlo k zmene vlastníkov pozemkov susediacich s dobývacím
priestorom, tak uvedené bez ďalšieho neznamená, že žiadateľ má povinnosť s týmito osobami riešiť
stret záujmov v zmysle ust. § 33 banského zákona. Ako už bolo uvedené vyššie, pre riešenie tejto otázky
je rozhodujúce posúdenie existencie ohrozenia objektov a záujmov chránených osobitným predpisom.
35. Ak sa teda správny súd stotožnil v konaní o povolenie predĺženia banskej činnosti účastníka konania

s osobou, s ktorou má žiadateľ povinnosť riešiť stret záujmov v zmysle ust. § 33 banského zákona,
zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na
druhej strane však kasačný súd poukazuje na to, že výklad žalovaného, že ohrozeným v zmysle ust.
§ 33 banského zákona je len vlastník pozemku, na ktorom sa ťažba vykonáva je príliš reštriktívny a
nezodpovedajúci účelu inštitútu stretu riešenia stretu záujmov.

36. Kasačný súd ďalej uvádza, že správny súd žalovanému vyčítal, že v administratívnom spise nie sú
založené podklady, na základe ktorých ustálil okruh účastníkov a preto nemohol verifikovať, či konal s
tými osobami, s ktorými mal. K uvedenému je potrebné uviesť, že nebolo vecou správneho súdu, ktorý
vo veci konal na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcov, preverovať, či iná osoba nebola v konaní
opomenutá, resp. či správne orgány konali s tými účastníkmi, s ktorými mali. Uvedené je správny súd

oprávnený skúmať a preverovať v konaní o žalobe opomenutého účastníka. V zásade platí, že konaní
o všeobecnej žalobe žalobcov, s ktorými správne orgány v administratívnom konaní riadne konali, nie
je možné zrušiť preskúmavané rozhodnutie z dôvodu možného opomenutia iných osôb, ktoré nepodali
žalobu opomenutého účastníka.
37. Kasačný súd musel prihliadnuť aj na námietku sťažovateľa, že správny súd svojim rozhodnutím zrušil

rozhodnutia oboch konajúcich správnych orgánov (tak odvolacieho ako aj prvostupňového), avšak vec
vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Uvedený postup nezodpovedá ustanoveniu § 191 ods. 4 SSP, kedy
bolo potrebné v zrušujúcom výroku reflektovať zrušenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa a teda vec
vrátiť na konanie tomu orgánu, ktorý má následne vo veci konať a o nej rozhodnúť.
38. Pokiaľ žalovaný spolu s kasačnou sťažnosťou podal návrh na priznanie odkladného účinku podľa

§ 447 ods. 1 SSP, tak kasačný súd túto žiadosť zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že rozsudok správneho súdu bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie
konanie, stratila táto žiadosť svoje opodstatnenie a odstránil sa stav, na ktorý sťažovateľ poukazoval.
V. Záver39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1

SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach.
40.Záveromkasačnýsúdpoukazujenato,žesprávnysúdžalovanémuvyčítal(beztoho,abybolatakáto
argumentácia v konaní akoukoľvek osobou uplatnená), že v administratívnom spise nie sú založené
podklady, na základe ktorých ustálil okruh účastníkov a preto nemohol verifikovať, či konal s tými
osobami, s ktorými mal. K uvedenému je potrebné uviesť, že nebolo vecou správneho súdu, ktorý vo

veci konal na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcov preverovať, či iná osoba nebola v konaní
opomenutá, resp. či správne orgány konali s tými účastníkmi, s ktorými mali. Uvedené je správny súd
oprávnený skúmať a preverovať v konaní o žalobe opomenutého účastníka. V zásade platí, že konaní
o všeobecnej žalobe žalobcov, s ktorými správne orgány v administratívnom konaní riadne konali, nie
je možné zrušiť preskúmavané rozhodnutie z dôvodu možného opomenutia iných osôb, ktoré nepodali
žalobu opomenutého účastníka.

41. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že predmetom kasačného prieskumu
nebola otázka zákonnosti zriadenia dobývacieho priestoru a ani závery správneho súdu ohľadne
nedôvodnosti niektorých žalobných námietok žalobcov.
42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.
3 SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.