Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200783
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1323200783.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: AUTO ROTOS -

ROZBORA s.r.o., Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpeného LEGAL & CORP s. r.
o., Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Slovenská Grafia a.s., Pekná cesta 6,
Bratislava, IČO: 31 321 470, zastúpeného JUDr. Mariánom Rudym PhD., advokátom, Drieňová 31,
Bratislava, o zaplatenie 6 765,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania v plnej

výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09. 03. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
6 765,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 12. 2016 do zaplatenia a nahradil
trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca svoju žalobou odôvodnil tým, že dňa 13. 06. 2011
uzavrel ako prenajímateľ s obchodnou spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356
567 ako nájomcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol nájom motorového
vozidla Škoda Fabia AMBIENTE 1.2 TSI, EČV: X. XXX Z.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od

13. 06. 2011 do 13. 06. 2016, teda na obdobie piatich rokov. Po uplynutí doby nájmu sa dňa 08. 11.
2016 uskutočnilo stretnutie zástupcu žalobcu N.. H. G. so zástupkyňou žalovaného N.. T. P., pretože
žalovaný mal motorové vozidlo vo svojej dispozícii a nie spoločnosť STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o. ako nájomca, a bolo tak nevyhnutné sa vysporiadať s právnym a skutkovým stavom celej veci.
Na tomto stretnutí žalovaný prejavil záujem uzatvoriť so žalobcom ako vlastníkom vozidla nájomnú
zmluvu, pričom výška nájomného by zohľadňovala aj obdobie spätne od 13. 06. 2016. Nájomný vzťah
mal trvať do 31. 12. 2016, pričom žalobca mal navrhnúť výšku nájomného. Žalovaný zároveň deklaroval

záujem odkúpiť začiatkom roku 2017 predmetné motorové vozidlo, s čím však žalobca nesúhlasil, a
táto otázka už nebola predmetom stretnutia. V zmysle osobného stretnutia bol žalovanému zaslaný
návrh nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 11. 11. 2016 odmietol uzatvoriť
s tým, že navrhované riešenie a obsah nájomnej zmluvy nie sú preňho akceptovateľné, avšak bez
bližšej špecifikácie a predloženia protinávrhu. Keďže žalovaný užíval motorové vozidlo v zmysle svojej
písomnej odpovede zo dňa 11. 11. 2016 nepretržite od začiatku kalendárneho roku 2012, žalobca ako
vlastník tohto motorového vozidla vyzval žalovaného na odovzdanie predmetného motorového vozidla.

Na stretnutí dňa 08. 11. 2016 sa žalobcovi dostala do dispozície listina, označená ako dodatok, z obsahu
ktorej vyplýva, že spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. prenechala motorového vozidla do
užívania žalovanému. Bez ohľadu na to, že táto listina nie je a nikdy nebola dodatkom k zmluve a
nejedná sa o dvojstranný právny úkon podpísaný zo strany žalobcu ako prenajímateľa, z tejto listinynemohol žalovaný nikdy v dobrej viere odvodzovať užívacie právo k predmetnému motorovému vozidlu,
pretože nebol poskytnutý písomný súhlas prenajímateľa s prenechaním veci do užívania tretej osobe,
hoci bol v zmysle písomnej zmluvy potrebný a pán Kríž ani spoločnosť STOP auto - moto revue, spol.

s.r.o. nemohli byť ani len teoreticky nikdy v postavení prenajímateľa, nakoľko nikdy neboli vlastníkmi
predmetného motorového vozidla, čo bolo žalovanému zrejmé po celú dobu. Bezdôvodné obohatenie
sa nevzťahuje na obdobie od začiatku užívania motorového vozidla zo strany žalovaného do 13. 06.
2016, kedy sa skončil nájomný vzťah so spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., a to
uplynutím doby nájmu. Túto jedinú nájomnú zmluvu a jej písomné vyhotovenie mal žalovaný k dispozícii.

Odo dňa 14. 06. 2016 však žalovaný ani s prihliadnutím na vyššie uvedené nemohol ani teoreticky
vychádzať z predpokladu, že je stále oprávneným užívateľom vozidla. Žalobca tak požadoval sumu 3
420,- eura z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného motorového vozidla žalovaným
bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkone užívacieho práva k cudzej veci bez
právneho titulu a bez toho, aby bolo vlastníkovi vozidla poskytnuté protiplnenie za výkon užívacieho
práva. Výška peňažnej náhrady predstavuje súčin počtu dní, počas ktorej žalovaný užíval vozidlo bez

pochýb neoprávnene (od 14. 06. 2016 do 25. 11. 2016) a dennej sadzby za užívanie motorového vozidla,
ktorá je vo výške 30,- eura. Výpočet a výsledná výška peňažnej náhrady je nasledovná: 30,- eura
x 114 dní = 3 420,- eura. Na základe výzvy bolo motorové vozidlo dňa 25. 11. 2016 za prítomnosti
zástupcov žalobcu - N.. H. G. a T. X. a zástupcov žalovaného T.. G. U. a Y. H. protokolárne odovzdané. Z
preberacieho protokolu vyplýva, že motorové vozidlo malo v čase jeho odovzdania poškodenia uvedené

v čl. III bod 2 Preberacieho protokolu, taktiež sa v motorovom vozidle nenachádzala lekárnička a
homologizovaný prenosný trojuholník ako súčasť tzv. povinnej výbavy motorového vozidla. V dôsledku
poškodení a chýbajúcej povinnej výbavy bol žalobca nútený dať motorové vozidlo opraviť a kúpiť
chýbajúcu povinnú výbavu. Celková cena opráv a zakúpenia povinnej výbavy predstavuje v zmysle
faktúry č. FA XXX sumu 3 345,78 eura. Dňa 15. 12. 2016 bola žalovanému doručená predžalobná

výzva, ku ktorej sa žalovaný vyjadril vyjadrením zo dňa 21. 12. 2016. V predmetnom vyjadrení žalovaný
tvrdil, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko nebola zmluvnou stranou v rámci zmluvy
o nájme dopravného prostriedku. Pokiaľ ide o dlžnú sumu vo výške 3 420,- eura, ktorá zodpovedá
finančnej náhrade za bezdôvodné obohatenie, vzťahuje sa výlučne na obdobie od ukončenia zmluvy
medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., po obdobie odovzdania vozidla.

Počas tohto obdobia už neexistoval žiaden zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto
- moto revue, spol. s.r.o., no predovšetkým medzi žalobcom a žalovaným. Hoci v čase, keď žalobca
uzatvoril so spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. zmluvu o nájme dopravného prostriedku,
bola vlastníkom motorového vozidla obchodná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko
s.r.o., IČO: 31 341 438, táto však podľa čl. I bod 3 zmluvy udelila žalobcovi písomný súhlas na prenájom

motorového vozidla.

2. Žalovaný k veci uviedol, že fotodokumentácia údajných poškodení predmetného osobného
motorového vozidla sa podľa zápisu vzťahuje na iné vozidlo - EČV predmetného automobilu je X.
XXX Z., zatiaľ čo fotodokumentácia sa vzťahuje na automobil s EČV X. XXX Z.. Tento dôkaz je

preto zmätočný a procesne nepoužiteľný. Pokiaľ ide o samotné tvrdenie, že za škodu na predmetnom
automobile zodpovedá žalovaný, žalobca by aj v prípade, ak by predložená fotodokumentácia bola
vecne správna, musel pred súdom najprv dokázať, že žalovaný túto škodu spôsobili a preukázať tiež
tzv. kauzálny nexus. Žalovaný si v rámci procesnej obrany uplatnil parkovné za obdobie od 14. 06.
2016 do 25. 11. 2016, t.j. 165 dní á 36,- eura/1 deň v hornom pásme štandardnej trhovej sadzby 1,50

eura/1 hod. = 5 940,- eura s príslušenstvom. Túto peňažnú odplatu požadoval alternatívne aj z titulu
tzv. skladného podľa ust. § 527 a nasl. Občianskeho zákonníka. Týmto zároveň namietal naplnenie
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia ako takého, nakoľko dikcia základného ustanovenia
definujúceho bezdôvodné obohatenie predpokladá „úkor žalobcu“. Ak by aj hypoteticky takýto úkor
žalobcu nastal, žalobca na úkor žalovaného predmetné vozidlo parkoval, resp. mal u žalovaného

uskladnené. Sporné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, VIN: O. žalovaný počas platnosti zmluvy
o nájme dopravného prostriedku medzi žalovaným ako nájomcom a treťou osobou ako prenajímateľom
podľa ust. § 630 a nasl. Občianskeho zákonníka užíval z titulu tejto zmluvy. Argumentácia protistrany,
že tretia osoba v pozícii prenajímateľa nebola vlastníkom predmetného automobilu, a preto tak údajne
žalovaný činiť nesmel je nielen nelogická, ale aj právne neakceptovateľná. Z obchodnej korešpondencie

totiž nepriamo, avšak nespochybniteľne vyplýva skutočnosť, že samotný žalobca prenajíma vozidlá,
ktoré má prenajaté od štvrtej osoby (leasingovej spoločnosti) a činí tak celkom legálne, dokonca
pravidelne a v súlade so zápisom vo svojej zložke obchodného registra. Nemôže preto právne obstáť
procesný útok postavený na argumentácii, že prenajímateľom automobilu smie byť len jeho vlastník.Ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka totiž v súbehu s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka
implicitnepredpokladá,žesubsidiárnemôžeplatnevzniknúťaexistovaťajinštitútpodnájmudopravného
prostriedku. V opačnom prípade by potom zrejme muselo platiť, že požičovne áut nesmú spotrebiteľom

ponúkať vozidlá obstarané formou leasingu, pokiaľ leasingový vzťah trvá - čo by bol evidentne nonsens.
Vovzájomnepodmienenomreťazcinájmov,resp.podnájmovpredmetnéhoautomobilutotižžalovanýbol
ažnaposlednommiesteakotretínájomca,resp.podnájomcavporadí.Žalobcabyvkonanímalpredložiť
buď čestné vyhlásenie alebo výsledok negatívnej lustrácie v evidencii podaných žalobných návrhov, že
si totožné alebo obdobné plnenie nevymáha paralelne aj voči obchodnej spoločnosti STOP auto - moto

revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567. Dané vozidlo bolo v spornom časovom intervale od 14. 06. 2016
do 25. 11. 2016 v dispozičnej sfére žalovaného preto, lebo žiadna z 3 právnických osôb, ktoré sa v
opísanomhmotnoprávnomreťazcinájmov,resp.podnájmovnachádzalinadžalovanýmvrátanežalobcu,
neučinila v rozhodnom čase žiadne právne relevantný prejav vôle, na základe ktorého by bolo možné
od žalovaného spravodlivo požadovať, aby toto vozidlo z držby prepustil. V kontraktuálnom právnom
vzťahu bol žalovaný s treťou osobou, ktorá voči nemu vystupovala z pozície prenajímateľa, voči ktorému

si mohol v zmysle zmluvy o nájme dopravného prostriedku uplatňovať nárok na odkúpenie predmetného
vozidla, t.j. v právnom slova zmysle išlo o uplatnenie nároku žalovaného na prednostné uzavretie zmluvy
o kúpe prenajatej veci. Z platne uzavretej zmluvy o nájme dopravného prostriedku žalovaný nemal
dôvod predpokladať nič iného než jej splnenie, t.j. odkúpenie predmetného vozidla po skončení nájmu,
najmä keď z faktického správania jeho zmluvného prenajímateľa ani nebolo opodstatnené vyvodzovať či

predpokladať opak. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, hoci už skončenej, žalovanému okrem
vyššie vysvetleného práva na odkúpenie prenajatej veci podporne vyplývala povinnosť vrátiť prenajaté
vozidlo,akbynapokonknaplneniukúpyprenajatejvecizdôvodovnastranejehoprenajímateľanedošlo,
práve tomuto jeho prenajímateľovi. Nikomu inému. V zmysle ust. § 562 Občianskeho zákonníka totiž
žalovaný smel vozidlo vrátiť žalobcovi najskôr vtedy, keď mu bolo postúpenie pohľadávky (na vydanie

veci) právne relevantným spôsobom oznámené, resp. preukázané. V tomto smere sa žalovaný žiadneho
omeškania nedopustil, lebo po (ako-tak) akceptovateľnom oznámení, resp. preukázaní tejto cesie
vozidlo žalobcovi odovzdal prakticky obratom (v priebehu 2 pracovných dní). Po formálnom ukončení
bilaterálneho zmluvného vzťahu s prenajímateľom, t.j. treťou osobou, uzavretého na dobu určitú (na
základeprávnejokolnosti-uplynutímčasu)žalovanýpočasnečinnostižalobcumalidôvodpredpokladať,

že buď dôjde medzi žalovaným a jeho prenajímateľom k uzavretiu zmluvy o kúpe prenajatej veci
(ust. § 489 a nasl. Obchodného zákonníka), ktorá však môže byť platne podpísaná až vtedy, keď sa
žalovaného prenajímateľ stane jej vlastníkom, ergo keď si vysporiada svoj bilaterálny zmluvný vzťah
so žalobcom, alebo ak sa nárok žalovaného na kúpu prenajatej veci stal nevymožiteľným z dôvodu, že
sa jeho prenajímateľ nestal jej vlastníkom, t.j. mimo rámca sféry vplyvu žalovaného si nevysporiadal

svoj bilaterálny zmluvný vzťah so žalobcom, nájomná zmluva medzi žalovaným a jeho prenajímateľom
sa mohla konkludentne obnoviť o ďalší rok (subsidiárna aplikácia ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Ani v jednom z týchto dvoch vyššie uvedených prípadov, ktoré pri nečinnosti žalobcu mohli
nastať, žalovaný nemohol a ani nesmel predmetné vozidlo vydať žalobcovi. Urobil tak bezodkladne
(do 2 pracovných dní) práve vtedy, keď mu žalobca preukázal, že tak učiniť môže. Predmetné vozidlo

mal žalovaný v oprávnenej držbe (ust. § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka) na základe platnej
zmluvy. Po jej skončení bol žalovaný naďalej dobromyseľným držiteľom predmetného vozidla či už
z titulu oprávneného očakávania ohľadne jeho odkúpenia, alebo z titulu oprávnenej domnienky, že
nájom naďalej trvá. Preto ani nemohol pristúpiť na návrh uzavrieť obdobnú zmluvu so žalobcom. Keďže
žalobcovi nebol preukázaný žiaden právny dôvod prepustiť predmetné vozidlo z jeho držby a nebola

mu známa ani identita osoby, ktorá by mala mať právo do tejto držby po žalovanom nastúpiť, počas
tohto žalovaný v držbe pokračoval a staral sa o vozidlo ako o vlastné. Konateľ prenajímateľa žalovaného
dokonca písomne ubezpečil jednostranným vyhlásením, že k naplneniu zmluvy o kúpe prenajatej veci
vo vzťahu k predmetnému vozidlu dôjde a treba ho interpretovať podľa obsahu v zmysle ust. § 35
Občianskeho zákonníka a ust. § 266 Obchodného zákonníka - ide v podstate o potvrdenie, že žalovaný

môže rátať s odkúpením predmetného vozidla a taktiež o implicitné potvrdenie, že súhlas žalobcu na
podnájom vozidla je nepochybný. Zodpovednosť za škodu na predmetnom vozidle nebola žalovanému
nikým preukázaná a ako takú ju bezvýhradne odmietal.

3. Žalobca v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte uviedol, že žalobca nikdy neudelil

spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. svoj písomný súhlas na prenajatie motorového vozidla
tretiemu subjektu. Nie je možné súhlasiť s právnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorého môže
vzniknúť podnájomný vzťah s odvolaním sa na znenie ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka v
spojení s ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to predovšetkým s ohľadom na znenie ust. § 632ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať
užívanie dopravného prostriedku inej osobe. Nájomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou STOP
auto - moto revue, spol s.r.o. túto vyššie citovanú povinnosť upravuje v čl. VI bod 3. tak, že nájomca

je oprávnený prenechať motorové vozidlo do užívania tretej osobe po predchádzajúcom písomnom
súhlase prenajímateľa. Čo sa týka žalovaným namietanej procesnej nepoužiteľnosti fotodokumentácie
poškodení na motorovom vozidle pre nesprávne uvedené EČV, išlo o chybu v písaní, čo jednoznačne
vyplýva aj zo skutočnosti, že v ostatných listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil, je EČV uvedená
správne, t.j. X.-XXXZL a neexistuje jediný racionálny dôvod, pre ktorý by žalobca úmyselne manipuloval

tento údaj. Žalovaný si v rámci procesnej obrany uplatnil tzv. parkované za obdobie od 14. 06. 2016 do
25. 11. 2016, pričom takýto peňažný nárok je absurdný s ohľadom na právny stav, v ktorom žalovaný
užíval vykonával užívacie právo v cudzej veci - vozidlu bez právneho titulu a poskytnutia protiplnenia. Ak
teda neexistovalo užívacie práva, je až absurdné vyžadovať od oprávneného vlastníka veci, aby za dané
obdobie znášal akékoľvek náklady vzťahujúce sa na vec, ktorú žalovaný nemal právo držať či užívať. Z
výpovede svedka W. vyplynulo, že po prevzatí motorového vozidla toto obratom doviezol žalovanému

a on ho neužíval a že ho prevzal bez akýchkoľvek poškodení. Nájomná zmluva medzi žalobcom a
spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 skončila dňa 13. 06. 2016, preto
je predmetom tohto konania čas po ukončení tejto zmluvy. V protokole o odovzdaní vozidla zo dňa 25.
11. 2016 boli spísané všetky poškodenia vozidla a protokol bol podpísaný aj zástupcami žalovaného.
Uvedené znamená, že tieto poškodenia boli spôsobené žalovaným ako jediným užívateľom motorového

vozidla, pričom žalovaný nenamietal ani existenciu týchto poškodení, ani cenu zodpovedajúcu ich
oprave. Svedok W. neodpovedal na všetky položené otázky a navyše 3 z 5 otázok kladených žalovaným
boli kapciózne.
4. Žalovaný v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte uviedol, že predmetné vozidlo
neužíval bez právneho dôvodu, ale na základe priloženej zmluvy. Aj výpožička by bola akceptovateľným

právnym titulom, t.j. aj bez predloženia listinného dôkazu o písomne uzavretej zmluve medzi žalovaným
ajehoprenajímateľombynebolomožnébezďalšiehopochybovaťooprávnenostiužívaniapredmetného
osobného motorového vozidla žalovaným v celom rozhodnom čase. Žalovaný nemal dôvod očakávať
nič iné než dlhodobo predpokladané nadobudnutie predmetného osobného motorového vozidla do jeho
vlastníctva (čl. VIII priloženej zmluvy o nájme dopravného prostriedku) z titulu kúpy prenajatej veci, takže

v hmotnoprávnej fáze tohto prípadu tak bolo porušené predkupné právo žalovaného. V nadväznosti
na uvedené vyššie preto žalovaný rozšíril svoju kompenzačnú námietku aj čo do právneho dôvodu -
totiž oprávnene rátal, že s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému osobnému motorovému
vozidlu môže počítať a že sa stane súčasťou jeho obchodného majetku. Niet zrejme rozumnejšieho
vysvetlenia, než že reťazec na seba naviazaných predkupných práv sa porušil preto, lebo žalobca s

najväčšou pravdepodobnosťou zanedbal alebo opomenul niektoré zo svojich povinností voči leasingovej
spoločnosti ako vlastníkovi predmetného osobného motorového vozidla, následkom čoho došlo k
odmietnutiu realizácie predkupného práva, za čo však žalovaný nemôže. Absencia písomného súhlasu
prenajímateľa na poskytnutie vozidla tretej osobe nespôsobuje neplatnosť zmluvy o nájme dopravného
prostriedku. Ak nájomca umožní tretej osobe aj za takýchto okolností jeho užívanie, sankciou za to nie je

neplatnosť právneho úkonu, ale vznik povinnosti nájomcu znášať nebezpečenstvo škody na dopravnom
prostriedku. Prenajímateľ je však povinný si takto vzniknutú škodu uplatniť voči svojmu nájomcovi
na súde do 6 mesiacov od vrátenia dopravného prostriedku, a to pod sankciou preklúzie. Žalobca
teda od samého začiatku postupuje v tomto prípade zmätočne, a to tak z hľadiska hmotnoprávneho,
ako aj procesnoprávneho. Žalovaný totiž nie je vo vzťahu k nemu nájomcom, ale práve zmienenou

treťou osobou. Žalobca nevykonal zápis zmeny držiteľa predmetného osobného motorového vozidla do
osvedčenia o jeho evidencii (tzv. „malý technický preukaz“), táto chyba ide na vrub žalobcu. Žalobca
nepovažoval za potrebné vybaviť v „malom technickom preukaze“ prevod držby vozidla na „svojho“
podnájomcu spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. a žalovaný bol v právnom vzťahu len s jeho
prenajímateľom spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o. na základe písomnej zmluvy, preto žalovaný nemohol

predmetné osobné motorové vozidlo zrazu vrátiť žalobcovi - bol predsa dobromyseľne uzrozumený
s tým, že vlastnícke právo k tomuto vozidlu bude podľa dohody - dokonca písomne zakotvenej v
zmluve a následne ešte raz zdôraznené „Dodatkom č. 2“, prevedené na žalovaného. Žalobca nikdy
nebol vlastníkom danej hnuteľnej veci. Zmluva medzi žalovaným a jeho prenajímateľom je, ako z nej
jednoznačne vyplýva, uzavretá s iným právnym subjektom (AUTOSTOP s. r. o.). Dodatok č. 2 je podľa

svojho obsahu jednostranným právnym úkonom, ale na účely dokazovania v tomto právnom prípade ho
možno považovať za tzv. právny úkon perfektný. Ako notorietu možno už akceptovať všeobecne známu
skutočnosť, že sadzba parkovného na novozriadených parkoviskách už t.č. dosahuje bežne aj 2,- eurá/
1 hodina. Z právneho hľadiska sa žalobca dopustil tzv. omeškania veriteľa v zmysle ust. § 370 a nasl.Obchodného zákonníka a rovnako tiež opomenul svoju povinnosť starostlivosti riadneho hospodára (ust.
§ 377 Obchodného zákonníka). Možnosť tzv. solučnej úschovy (ust. § 568 Občianskeho zákonníka)
by vzhľadom na argumentáciu ohľadne parkovného určite nebola lacnejšia. Z organizačno-technického

podkladu, ktorým je e-mailová komunikácia medzi žalovaným a protistranou ohľadne odovzdávacieho
a preberacieho protokolu k predmetnému vozidlu autenticky vyplýva, že žalovaný ešte 2 dni pred
prepustením držby vozidla žalobcovi nemohol vedieť, kto - a či vôbec niekto - je vlastne oprávnený si
ho od neho prevziať. Žalovaný pritom stále mal nárok domáhať sa uplatnenia predkupného práva po
riadne splnenej, písomnej a platnej zmluve. Od začiatku bolo zrejmé, že voči predmetnému osobnému

motorovému vozidlu má žalovaný predkupné právo z titulu kúpy prenajatej veci. Notoricky známy tzv.
„Dodatok“, ktorý je doložený v súdnom spise, je o. i. cesiou podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka tohto predkupného práva na žalovaného. Špeciálne ust. § 632 ods. 4 Obchodného zákonníka
o preklúzii nemožno obísť subsidiárnou aplikáciou všeobecných ustanovení § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Došlo by tým k popretiu samotného účelu ust. § 632 ods. 4 Obchodného zákonníka a
k porušeniu jedného zo základných aplikačných pravidiel písaného práva lex specialis derogat legi

generali. Žalobca si nemôže platne nárokovať výšku „bezdôvodného obohatenia“ odkazom na svoj
zmluvný cenník. Takéto plnenie môže byť vyčíslené jedine odkazom na všeobecné obvyklé ceny v
príslušnom obchodnom odvetví v danom čase a mieste. Z priložených listinných dôkazov jednoznačne
vyplýva, že denné nájomné ako kvázi refundácia bezdôvodného obohatenia za porovnateľné osobné
motorové vozidlo môže činiť max. 6,- eura. Nič to nemení na skutočnosti, že žalovaný naďalej popiera

právny základ bezdôvodného obohatenia ako taký, resp. žiada meritórne rozhodnúť o kompenzačnej
námietke. Za dvojtretinovú sadzbu sa totiž prenajímajú nové a bohato vybavené, prémiové a výkonné
vozidlá, ktoré sú svojou povahou o 3 trhové segmenty vyššie. Obdobné platí o výške údajnej „škody“. Je
nemysliteľné, aby takáto „škoda“ činila bezmála zostatkovú cenu celého vozidla. Žalobca dal predmetné
vozidlo,ktorémalposprávnostipreviesťza1euronažalovanéhoopraviťvautoserviseprevádzkovanom

kapitálovo a personálne spriaznenou obchodnou spoločnosťou, pričom väčšina položiek zmienenej
„opravy“ mala pôvod v bežnom opotrebení vozidla primeranom jeho veku a nájazdu. Za špecifickú
zmienku stojí najmä turbodúchadlo, ktorého výmena tvorí zhruba tretinu fakturácie za „opravu“ a o
ktorom je notoricky známe, že k jeho poruche na danom type vozidla dochádza v dôsledku tzv.
downsizingu - t.j. v podstate konštrukčnej chyby predmetného modelu spôsobenej nutnosťou jeho

maloobjemového motora pracovať prakticky neustále vo vysokých otáčkach. Žalovaný preto odmietal
celkový právny základ akokoľvek vyčíslenej škody. Aj keby hneď vo všetkom ostatnom, čo protistrana
vo svojich podaniach uvádza, mala inak pravdu - čo ale ani zďaleka nemá, skutkovo nesúhlasí počet dní
„bezdôvodného obohatenia“, ktorého sa voči nej mal údajne dopustiť žalovaný. Môže byť totiž najskôr od
03. 07. 2016, a nie od 14. 06. 2016. Rozdiel činí nezanedbateľných 19 dní, čo pri zjavne neopodstatnenej

dennej sadzbe 30,- eura predstavuje navýšenú sumu až o 570,- eura, abstrahujúc pritom od ostatných
nezrovnalostí skutkových aj právnych. Za vozidlo bolo zaplatené žalovaným akoby išlo o kúpu, čo
žalovaný preukázal faktúrou č. 01/2012, ktorú si zaniesol do svojho účtovníctva.
5. Svedok Ľ. W. vo svojej písomnej svedeckej výpovedi v zmysle ust. § 196 ods. 3 C.s.p. uviedol, že v
roku 2011 sa po rokovaniach s pánom G. dohodli na spolupráci v tom zmysle, že im poskytne automobil

Škoda Fabia Amiente 1,2 TSI. Nie pre ich užívanie, pretože redakcia má každý rok k dispozícii zhruba
120 automobilových noviniek a autá nepotrebuje. Pán G. od prvej chvíle vedel, že auto je určené pre
žalovaného, ktorému oni dlhovali istú sumu za tlač časopisu. Vedel, že hneď po skončení bártrového
vzťahu auto ostane vo vlastníctve žalovaného. A takisto od začiatku vedel, že redakcia žiadne auto na
prepravu nepotrebuje, pretože ich dostáva dostatok od výrobovo a importérov. Návrh zmluvy pripravil

pánG.sosvojimiprávnikmiahneďsaimnepáčiloniekoľkovecí.Predovšetkýmsumazaautomobil,ktorú
určil ako 11 095,- eura, hoci toto bola cenníková bezzľavová cena za nový automobil a on im poskytol
predvádzacie auto, ktoré minimálne rok jazdilo, aj keď nepreukazovalo závady. Druhá vec bola, že v
zmluve bolo, že požadoval bártrovú cenu inzercie a článkov 5-násobne vyššiu. Čiže sa ojazdenú Fabiu
chcel hodnotu vyše 55 000,- eura. Pretože svedok bol pod tlakom žalovaného a jeho dlhu a rozhovor s

pánom G. sa mu zdal byť férový a aj vzťahy predtým hovorili o tom, že písať o jeho firmách môžu aj za
týchto doslova úžerníckych podmienok. Dodatok k zmluve bol pripravený vzápätí, ako zmluvu svedok
podpisoval a na tomto sa od začiatku dohodli, iba to tam jeho právnici v prvej verzii nedali. Oni auto
prevzali krátko po podpísaní zmluvy, nepoužívali ho a rovno ho odviezli žalovanému, čo je vzdialenosť
asi 2 km. O všetkom vedel pán G. veľmi podrobne a vedel, že auto nie je určené pre redakciu. Hneď

potom začali plniť bártrovú zmluvu a uverejňovali rad článkov a inzercií vždy podľa želania pána G..
Všetko fungovalo v poriadku niekoľko rokov, kedy bola výška ich splneného bártra vo výške asi 38 000,-
eura, potom pán G. prestal dvíhať telefóny, odpovedať na maily z nepochopiteľných príčin. Žalovaný
neurobil žiadnu chybu a postupoval v tom zmysle, ako sa svedok s pánom G. dohodli.6. Tunajší súd vydal dňa 27. 06. 2018 rozsudok č.k. 23Cb/71/2017-154, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 765,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 12.

2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261
ods. 1, ods. 8 a 9, § 630 ods. 1 a 2 a § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 34, § 35
ods. 1, § 43a ods. 1 a 2, § 43c ods. 1 a 2, § 44 ods. 1 a 2, § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 451 ods.

1 a 2, § 456 ods. 1 veta prvá, § 458 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3, § 488, § 489, § 415, § 420 ods. 1 a 3, §
442 ods. 1 a § 517 ods. 1 veta prvá a 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 a § 10c nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v konaní hodnotil ako prvú zmluvu o nájme dopravného
prostriedku zo dňa 13. 06. 2011, uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou STOP

auto-motorevue,spol.s.r.o.,IČO:31356567akonájomcom,ktorejpredmetombolnájompredmetného
motorového vozidla (Škoda Fabia AMBIENTE 1.2 TSI, EČV: X. XXX Z.). Predmetná zmluva bola
uzavretá na päť rokov (článok 2 ods. 3 tejto zmluvy), čo znamená, že zmluva zanikla uplynutím času,
konkrétne dňa 13. 06. 2016 (zmluva 1). Keďže touto zmluvou žalobca odovzdal predmetné vozidlo do
nájmu uvedenej spoločnosti, ktorá v zmysle článku VI ods. 3 bola oprávnená prenechať predmetné

motorové vozidlo do užívania tretej osobe len s písomným súhlasom žalobcu, uvedeným uplynutím
doby, na ktorú sa táto zmluva uzavrela, nastala povinnosť nájomcu (spoločnosti STOP auto - moto
revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567) vrátiť predmetné motorové vozidlo žalobcovi. V konaní nebol
predložený ako dôkaz žiadny písomný súhlas žalobcu s prenechaním predmetného motorového vozidla
do nájmu tretej osobe, takže spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. ako nájomca nebola

oprávnená v zmysle uvedeného článku VI ods. 3 zmluvy motorové vozidlo prenechať do užívaniatretej
osobe. Uvedené rovnako znamená, že v zmysle ust. § 1, § 261 ods. 1 a § 630 Obchodného zákonníka
vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. obchodno-záväzkový
vzťah, zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, takže na tento ich záväzkový vzťah sa vzťahujú
ustanovenia Obchodného zákonníka. V praxi však predmetné motorové vozidlo užíval žalovaný, ako to

vyplynulo nielen z jeho vyjadrenia, ale uviedol to vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok Ľ. W., ktorý bol
konateľom spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., a ktorý nielenže podpisoval so žalobcom
v predchádzajúcom odseku hodnotenú zmluvu o nájme dopravného prostriedku dňa 13. 06. 2016,
ale aj predmetné motorové vozidlo odovzdal žalovanému obratom po uzavretí tejto zmluvy. Uvedené
znamenalo, že žalovaný mal predmetné motorové vozidlo vo svojej držbe v zmysle ust. § 129 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

9. Otázkou v konaní bolo, na základe akého právneho dôvodu mal žalovaný predmetné motorové
vozidlo vo svojej držbe namiesto nájomcu, spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. Žalovaný
tvrdil, že predmetné motorové vozidlo užíval na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku,

na základe čoho bol dobromyseľným držiteľom tohto motorového vozidla a ako dôkaz predložil súdu
zmluvu o nájme dopravného prostriedku, uzavretú dňa 02. 01. 2012 medzi spoločnosťou AUTOSTOP
s.r.o., IČO: 46 484 469 ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom
toho istého motorového vozidla (zmluva 2). Ako je však zrejmé, v tejto zmluve uvedený prenajímateľ
spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 nebol ani vlastníkom predmetného motorového vozidla,

anijehonájomcom(týmbolavzmyslezmluvyonájmedopravnéhoprostriedku,uzatvorenejsožalobcom
dňa 13. 06. 2011 spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567), ani nemal
súhlas buď žalobcu ako prenajímateľa alebo spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO:
31 356 567 ako nájomcu predmetného motorového vozidla na prenechanie tohto vozidla žalovanému
do užívania. V článku 1 ods. 4 sa síce uvádzalo, že prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP s.r.o.,

IČO: 46 484 469 podpísal so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom
bolo predmetné motorové vozidlo, avšak takáto zmluva nielenže nebola súdu predložená, ale ani
nemôže existovať, nakoľko zmluvu o nájme predmetného motorového vozidla žalobca nepodpísal so
spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469, ale so spoločnosťou STOP auto - moto revue,
spol. s.r.o., IČO: 31 356 567. Zároveň súd podotkol, že aj keby takáto zmluva bola uzavretá, bol

prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 povinný preukázať splnenie povinnosti z
článkuIods.5zmluvysožalovaným,tedažežalobcaudelilprenajímateľovipísomnýsúhlasnaprenájom
motorového vozidla. Keďže takýto písomný súhlas žalobcu nebol v konaní ako dôkaz predložený,
súd s ohľadom na uvedené a ust. § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka mal za to, že prenajímateľspoločnosťAUTOSTOPs.r.o.,IČO:46484469neboloprávnenýprenechaťpredmetnémotorovévozidlo
do nájmu (užívania) žalovanému. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd považoval zmluvu o nájme
dopravného prostriedku, uzavretú dňa 02. 01. 2012 medzi spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484

469 ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom (zmluva 2) za absolútne neplatnú podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný užíval motorové vozidlo
neoprávnene, čo znamená, že bol nedobromyseľným držiteľom tohto vozidla v zmysle ust. § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo bez právneho dôvodu, bol
od prvého momentu, odkedy vozidlo do neoprávnenej držby prevzal, povinný ho vrátiť (vydať) žalobcovi

ako prenajímateľovi tohto motorového vozidla, pretože žalovaný sa týmto neoprávneným užívaním
motorového vozidla bezdôvodne obohacoval na úkor žalobcu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného odo dňa 14. 06. 2016, čo bol deň nasledujúci po dni ukončenia platnosti zmluvy o

nájme dopravného prostriedku zo dňa 13. 06. 2011, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a
spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 ako nájomcom. Nakoľko žalovaný
vydal predmetné motorové vozidlo žalobcovi dňa 25. 11. 2016 bezdôvodné obohacovanie žalovaného,
spočívajúce v neoprávnenom užívaní predmetného motorového vozidla, trvalo od 14. 06. 2016 do 25.
11. 2016, teda po dobu 114 dní. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 3 420,- eura, pričom táto

suma predstavovala počet dní bezdôvodného obohatenia (114 dní) vynásobených sumou 30,- eura ako
dennej sadzby za užívanie motorového vozidla.

11. Žalobca sa zároveň domáhal od žalovaného aj náhrady škody vo výške 3 345,78 eura vzniknutej
poškodením motorového vozidla žalovaným. Predmetné motorové vozidlo bolo žalovaným odovzdané

žalobcovi dňa 25. 11. 2016, pričom o tomto odovzdaní bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla s tým, že v článku III. tohto protokolu boli vypísané jednotlivé poškodenia
predmetného motorového vozidla. Uvedený protokol bol podpísaný nielen žalobcom, ale aj zástupcami
žalovaného, ktorí de facto svojimi podpismi na tomto protokole potvrdili existenciu v protokole
uvádzaných jednotlivých poškodení predmetného motorového vozidla. Súd mal preto z uvedeného

dôvodu za to, že predmetné motorové vozidlo malo pri jeho odovzdaní žalovaným žalobcovi poškodenia,
ktoré jednak nemalo pri odovzdaní vozidla pôvodnému nájomcovi spoločnosti STOP auto - moto
revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 dňa 13. 06. 2011, ani tieto poškodenia nezodpovedali bežnej
amortizácii motorového vozidla. Žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo neoprávnene, a preto
vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol záväzkovým vzťahom, ale išlo o právny vzťah podľa

Občianskeho zákonníka. Keďže jednoznačne v konaní bolo preukázané, že vznikla škoda, že za ňu
zodpovedal žalovaný a rovnako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného,
ktorým bola skutočnosť neoprávnenej držby predmetného motorového vozidla žalovaným, súd zaviazal
žalovaného na náhradu škody v sume 3 345,78 eura, ktorá spočívala v oprave a odstránení jednotlivých
poškodení, uvedených v odovzdávacom protokole zo dňa 25. 11. 2016. Predmetná oprava bola

žalobcovi vyfakturovaná faktúrou č. FAXXX na uvedenú sumu, pričom jednotlivé položky tejto faktúry
podľa názoru súdu zodpovedajú poškodeniam, uvádzaným v predmetnom odovzdávajúcom protokole.

12. Súd prvej inštancie ďalej odôvodňoval, že žalovaný v konaní tiež tvrdil, že užíval motorové vozidlo aj
so súhlasom spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567, čo preukazoval listinou

nazvanou ako dodatok k zmluve medzi žalobcom a touto spoločnosťou. Súd prvej inštancie mal za to,
že ak by malo ísť o dodatok k písomnej zmluve, je potrebný v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka písomný prejav druhej zmluvnej strany, ktorej bol takýto návrh dodatku predložený, pričom na
predmetnej listine sa nenachádzal podpis žalobcu ako prenajímateľa, ale iba konateľa žalovaného ako
predkladateľa návrhu na uzavretia takéhoto dodatku v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Táto predložená listina nemôže spĺňať v zmysle ust. § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 Občianskeho
zákonníka náležitosti dodatku písomne uzavretej zmluvy, a preto obrane žalovaného nevyhovel. Súd
zároveňvyhodnotilkompenzačnúnámietkužalovanéhospočívajúcuvnárokunavydaniebezdôvodného
obohateniavovýške5940,-euraakoparkovnéaskladnépredmetnéhovozidlazaabsolútnenedôvodnú,
nakoľko žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo nedobromyseľne, preto sa žalovaný nemohol

domáhať akéhokoľvek práva vyplývajúceho z jeho nedobromyseľnosti a nezákonného postupu.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že písomný súhlas žalobcu na prenechanieautomobilu tretiemu subjektu je inkorporovaný priamo v zmluve (čl. VI. ods. 3). Zvláštna listina, na
ktorej by mal byť podľa predstáv žalobcu uvedený ešte raz, t.j. duplicitne, by bola na účely dokázania
tohto písomného súhlasu nadbytočná. Ak žalobca namietal neexistenciu tohto písomného súhlasu

len preto, že sa v spise nenachádza duplicitne ako príloha zmluvy, tak potom je dôkazne nulitná
aj samotná zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore.
Žalobca nemôže na jednej strane doložiť do spisu nekompletnú fotokópiu zmluvy o nájme dopravného
prostriedku, z ktorej odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v súdnom spore, a na druhej strane použiť proti
žalovanému argumentáciu, že absencia tej jej integrálnej súčasti , ktorú do súdneho spisu nedoložil /

duplicitný súhlas na prenechanie automobilu tretiemu subjektu ako príloha/, svedčí proti žalovanému. Z
odovzdávacieho a preberacieho protokolu pri prepustení automobilu z ich držby nemožno vyvodiť záver,
že automobil poškodil žalovaný. Žalovaný uviedol, že žalobca súdu vôbec nepreukázal svoje vlastnícke
právo k predmetnému automobilu, nepreukázal ani iný právny titul, na základe ktorého si nárokoval
disponovanie s automobilom. Mala ním byť s najväčšou pravdepodobnosťou leasingová zmluva s
VOLKSVAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., tá sa však v rozsudku nespomína, hoci dôkazné

bremeno jej predloženia spočívalo na žalobcovi a žalobca ani nepredložil osvedčenie o povinnom
zmluvnom poistení. Žalovaný poukázal na absenciu písomného súhlasu prenajímateľa na poskytnutie
vozidla tretej osobe, ktorý nespôsobuje neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Sankciou
za to by nebola neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ale vznik povinnosti nájomcu znášať
nebezpečenstvo škody na dopravnom prostriedku. Žalobca by však bol povinný si takto vzniknutú škodu

uplatniť voči svojmu nájomcovi na súde do 6 mesiacov od vrátenia automobilu , a to pod sankciu
preklúzie (ust. § 632 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie mal posúdiť zmluvu o
nájme dopravného prostriedku zo dňa 02. 01. 2012 (zmluva 2) medzi prenajímateľom AUTOSTOP s.r.o.
a žalovaným ako nájomcom za platnú.

14. K bezdôvodnému obohateniu poukázal žalovaný na nesúlad počtu dní, rozdiel je 19 dní (od 03. 07.
2016). Taktiež spochybnil denný prenájom vozidla, pričom s rastúcim počtom dní nájmu klesá marža.
V odvolaní žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť za škodu na vozidle nebola preukázaná. To,
že na odovzdávajúcom protokole pri prepúšťaní automobilu z držby sú spísané jednotlivé poškodenia
nevyplýva, že za ne zodpovedá žalovaný.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že po 13. 06. 2016 nedisponoval užívacím
oprávnením k predmetnému vozidlu ani nájomca žalobcu (spoločnosť STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o.), a teda ho ani nemohol platne previesť na kohokoľvek iného. Po dátume 13.6.2016 žalovaný
užíval predmetné vozidlo bez právneho dôvodu, nakoľko týmto právnym dôvodom už nemohla byť

žiadna nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a kýmkoľvek iným. Zdôraznil však, že žalovaný
užíval motorové vozidlo neoprávnene celú dobu , žalobca si však uplatňuje nárok len za obdobie od
13. 06. 2016, kedy sa skončil jeho nájomný vzťah so spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o.. Podľa žalobcu si bol žalovaný vedomý neexistencie písomného súhlasu žalobcu na prenechanie
vozidla do užívania tretej osobe zo strany svojho nájomcu. K náhrade škody žalobca uviedol, že v

preberacom protokole zo dňa 25. 11. 2016 boli podrobne spísané poškodenia vozidla a bola spravená
kompletná fotodokumentácia. Osoby poverené podpisom protokolu za žalovaného svojimi podpismi
potvrdili správnosť protokolu a verifikovali tak spísané vady. Od 13. 06. 2016 do 25. 11. 2016 žalovaný
užíval predmetné vozidlo bez právneho dôvodu a z tohto dôvodu patrí žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Ceny žalobcu za prenájom vozidla sú priemerom na trhu, pričom neobstojí

argument žalovaného, že pri dlhodobom nájme klesá denná sadzba. Ak by žalobca mal vozidlo k
dispozíciínepoškodenéod13.06.2016,moholhoprenajímaťtretímosobámaniejenamiestepolemika,
či by to boli prenájmy na deň alebo na mesiac. Na základe uvedeného žalobca navrhol rozsudok ako
vecne správny a zákonný potvrdiť.

16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/209/2018-206 zo dňa 20. 03. 2019 rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

17. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj

celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil.
Odvolací súd taktiež uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvejinštancie i s jeho odôvodnením, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

18. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zmysle ust. § 420 písm. f) C.s.p., ktoré
odôvodnil tým, že v zmysle aktuálnej judikatúry platí, že ak sa všeobecný súd v odôvodnení rozsudku
vôbec nezaoberá zásadnou odvolacou námietkou účastníka konania, ktorá by mohla v konečnom
dôsledku spochybňovať základ nároku druhého účastníka konania, a ústavne akceptovateľným
spôsobom sa s ňou nevysporiadal, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu v tomto smere

považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný
navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu z dôvodu, že ide o neodôvodnený rozsudok
odvolacieho súdu v podstatnej náležitosti. Žalovaný za nedostatok rozhodnutia označil aj to, že sa z
neho nedozvedel, prečo odvolací súd posúdil jeho upozornenie, že absencia súhlasu na podnájom má
v prípade zmluvy o nájme dopravného prostriedku za následok len prechod nebezpečenstva škody na
ňom a nie absolútnu neplatnosť celej zmluvy za účelové. Podľa žalovaného ide o arbitrárny rozsudok,

ktorý nevysvetľuje prečo neexistenciu súhlasu na podnájom osobného motorového vozidla sankcionuje
u žalobcu platnosťou zmluvy o nájme dopravného prostriedku, zatiaľ čo neexistenciu súhlasu na
podnájom toho istého osobného motorového vozidla sankcionuje u žalovaného neplatnosťou zmluvy o
nájme dopravného prostriedku.

19. K dovolaniu žalovaného žalobca uviedol, že s právnym názorom vysloveným žalovaným v dovolaní
nesúhlasí, napadnutý rozsudok označil za vecne správny a riadne odôvodnený a dovolaciemu súdu
navrhol, aby dovolanie žalovaného zamietol.

20. Najvyšší súd SR o dovolaní žalovaného rozhodol uznesením sp. zn. 3Obdo/99/2019-241 zo dňa 27.

05. 2020 tak, že dovolanie žalovaného odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

21. Svoje rozhodnutie Najvyšší súd SR odôvodnil tým, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, posúdenie takýchto

návrhov a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán.
Zároveň upozornil, že namietaná skutočnosť ohľadne nedostatočného nevysvetľujúceho odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia podľa predstáv účastníka konania nie je dôvodom pre označenie rozhodnutia
za arbitrárne a za nesprávny procesný postup súdu, ktorým došlo k zamedzeniu účastníkovi konania
uskutočňovať jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na súdny proces.

Záverom dovolací súd uviedol, že z ust. § 420 písm. f) C.s.p. je jednoznačné, že pre naplnenie dôvodu
pre prípustnosť dovolania s poukazom na toto ustanovenie musí ísť o nesprávny procesný postup
súdu, a teda o situáciu, kedy súd neumožní strane sporu, aby bola prítomná pri dokazovaní, aby sa
mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, alebo kedy by súd nedoručil strane jednotlivé listinné
dôkazy a na pojednávaní nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom. V tejto veci však o takýto prípad

nesprávneho procesného postupu nejde. Žalobcom uvádzané námietky sa tykajú hmotnoprávneho
posúdenia dôvodnosti nároku a nie porušenia procesného postupu súdmi.

22. Žalovaný sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky so sťažnosťou, ktorou sa domáhal
vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a navrhol

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/209/2018 zo dňa 20. 03. 2019 zrušiť.

23. Ústavný súd SR vo svojom Náleze č. k. III. ÚS 501/2021-30 zo dňa 10. 03. 2022 rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3Cob/209/2018-206 zo dňa 20. 03. 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

24. V odôvodnení ústavný súd uviedol, že okresný súd prihliadol na prvú nájomnú zmluvu medzi
spoločnosťou AUTO ROTOS-ROZBORA s.r.o. (žalobca) a nájomcom STOP auto-moto revue, spol. s
r.o. Posudzoval aj druhú nájomnú zmluvu medzi prenajímateľom AUTOSTOP s.r.o. a sťažovateľkou
(žalovaným). Napadnuté rozhodnutie je založené na závere o neplatnosti druhej nájomnej zmluvy,
keďže prenajímateľ nebol vlastníkom vozidla a ani nedisponoval súhlasom na poskytnutie vozidla

tretej osobe. Žalovaný namietal, že nedostal odpoveď na podstatnú otázku, ako sa súd vysporiadal
(a či sa vôbec zaoberal) posúdením zmluvného vzťahu medzi žalobcom AUTO ROTOS-ROZBORA
s.r.o. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o.. Odpoveď na túto otázku
považuje za podstatnú, pretože od posúdenia neplatnosti nájomnej zmluvy, v ktorej vystupoval na stranenájomcu, sa odvíjali ďalšie právne závery (preklúzia, prechod nebezpečenstva škody, preskúmanie
vecnej legitimácie). Ak súd posudzoval vlastníctvo, resp. potrebu súhlasu na prenechanie vozidla tretej
osobe (a pri absencii súhlasu považoval nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka), rovnakými úvahami sa mal uberať a posúdiť zmluvný vzťah medzi žalobcom
AUTO ROTOS-ROZBORA s. r. o. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o.

25. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolací súd
sa nevysporiadal s uvedenou námietkou sťažovateľky, teda žalovaného ústavne akceptovateľným

spôsobom. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia
dbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé. Tiež uviedol, že rešpektuje ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie
je potrebné, aby sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal každou námietkou sťažovateľky,
avšak v posudzovanej veci Krajský súd (a ani súd okresný) neodpovedal na sťažovateľkou predložené

argumenty a nezaujal k nim žiadne stanovisko. Sťažovateľkine námietky sa týkali kľúčových okolností,
od posúdenia ktorých závisel celý prípad. Ústavný súd preto konštatoval, že právo sťažovateľky na
riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo porušené, a to minimálne v takom rozsahu, aby
dostala konkrétne odpovede na podstatné námietky. Uvedené pochybenie by bez ďalšieho postačovalo
na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľky napadnutým rozhodnutím Krajského súdu a

na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

26. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že žalobca podal žalobu nie voči svojmu
zmluvnému partnerovi spoločnosti STOP auto-moto revue, spol. s r.o., ale za pasívne vecne
legitimovanú osobu označil sťažovateľku (žalovaného). Uvedené považuje ústavný súd za oveľa

podstatnejší nedostatok postupu konajúcich súdov, ktorý nebolo možné vzhľadom na jeho charakter
prehliadnuť. Na tomto mieste zdôraznil Ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje závažnosť
pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo
pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010), kde zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba
smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.
Ústavný súd považoval za nosný problém súdenej veci (ne)vyriešenie právnej otázky, či sťažovateľku,

ktorá uzatvorila druhú nájomnú zmluvu, možno považovať za vecne pasívne legitimovanú v konaní o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody. Vzhľadom na uvedené dospel Ústavný súd k
záveru, že Krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k ústavne neudržateľným právnym záverom,
ktoré mali za následok zásah do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a dospel k záveru,

že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci
Krajskému súdu, čím sa vytvorí dostatočný priestor, aby sa súd ústavne akceptovateľným spôsobom
vysporiadalsobsahompodstatnýchnámietoksťažovateľky.VďalšompostupebudeKrajskýsúdviazaný
právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v rozhodnutí (ust. § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.
z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov).

27. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/63/2022-282 rozsudok Okresného súdu Bratislava
III č. k. 23Cb/71/2017-154 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Odvolací súd, súc viazaný právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v jeho náleze č. k.
III. ÚS 501/2021-30 zo dňa 10. 03. 2022 konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto nemohol vyvodiť správny právny záver o splnení
podmienok na vznik nároku žalobcu na náhradu škody a bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.

29. Podľa odvolacieho súdu je hlavným pochybením súdu prvej inštancie nepreskúmanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a len čiastočné skúmanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd skúma vecnú
legitimáciu ex offo, bez navrhnutých dôkazov strán sporu.30. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej

z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

31. Odvolací súd považoval za podstatné uviesť, že súd prvej inštancie nemal v rámci spisového
materiálu žiaden doklad preukazujúci právny vzťah medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou -

VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. ako vlastníkom vozidla (leasingovú zmluvu). Súd
prvej inštancie taktiež nedisponoval dokladom, preukazujúcim ako bol leasingový vzťah ukončený,
či žalobca po skončení leasingu nadobudol vlastníctvo k predmetu leasingu, alebo či nebola
leasingovázmluvapredčasneukončená.Vspisesanenachádzadokladpreukazujúcisúhlasleasingovej
spoločnosti ako prenajímateľa predmetu leasingu a vlastníka vozidla na prenájom motorového vozidla

ďalšiemu nájomcovi (spoločnosti STOP auto-moto revue, spol. s r.o.). Napriek tomu, je v článku I.
bod 3 zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13. 06. 2011 uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou STOP auto-moto revue, spol. s r. o. uvedené, že vlastník motorového vozidla spoločnosť
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. súhlas udelila a jeho kópia tvorí prílohu zmluvy. Z
predložených všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu k leasingovej zmluve z článku

III. bod 4 vyplýva, že ďalší prenájom, požičiavanie, výpožička resp. akékoľvek prenechanie predmetu
leasingu akejkoľvek tretej osobe vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa na základe
písomnej vecne a časovo odôvodnenej žiadosti nájomcu (č. l. 75). Tento písomný súhlas sa v spise
nenachádza. Existencia nedoložených listinných dokladov je nevyhnutná pre posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorú súd skúma ex offo.

32. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ nebol daný súhlas leasingovej
spoločnosti ako vlastníka vozidla na ďalší prenájom predmetu leasingu, je potrebné sa vysporiadať
s platnosťou zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
STOP auto-moto revue, spol. s r.o. zo dňa 13. 06. 2011 (zmluva 1) aj s poukazom na ust. § 632 ods.

2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať
užívanie dopravného prostriedku inej osobe (súhlas prenajímateľa ako vlastníka vozidla). Súd prvej
inštancie sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevysporiadal, keď vyhodnotil zmluvu o
nájme dopravného prostriedku uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto-moto revue,
spol. s r.o. zo dňa 13. 06. 2011 (zmluva 1) ako platnú, ktorá zanikla uplynutím času napriek tomu,

že nemal preukázaný súhlas vlastníka vozidla s ďalším prenájmom motorového vozidla. Naproti tomu
považoval zmluvu o nájme dopravného prostriedku uzatvorenú medzi spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o.
ako prenajímateľom a žalovaným zo dňa 02. 01. 2012 (zmluva 2) za absolútne neplatnú ,keďže
nebol v konaní predložený súhlas žalobcu ako prenajímateľa alebo spoločnosti STOP auto-moto
revue, spol. s r.o. ako nájomcu. Konajúci súd poukázal pritom na ust. § 632 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Tak ako uviedol aj Ústavný súd, ak súd prvej inštancie posudzoval vlastníctvo, resp.
potrebu súhlasu na prenechanie vozidla tretej osobe (a pri absencii súhlasu považoval nájomnú zmluvu
(zmluvu 2) za absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka), rovnakými úvahami sa
mal uberať a posúdiť zmluvný vzťah medzi žalobcom AUTO ROTOS-ROZBORA s.r.o. a spoločnosťou
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. (zmluva 1).

33. K otázke pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie neposudzoval
pasívnulegitimáciuvnadväznostinaust.§632ods.2a.4Obchodnéhozákonníka,alezapasívnevecne
legitimovaného označil žalovaného, ktorý užíval motorové vozidlo bez právneho dôvodu, nakoľko nemal
podľa súdu prvej inštancie platne uzatvorenú zmluvu o nájme motorového vozidla (zmluva 2). Preto

bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami, najmä s aktívnou a
pasívnou vecnou legitimáciou sporových strán a opätovne vo veci rozhodnúť.34. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom súd prvej inštancie zaviazal vec opätovne prejednať v intenciách vyššie uvedeného,
najmä v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa

ust. § 396 ods. 3 a § 453 ods. 3 C.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania.

35. Mestský súd Bratislava III v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/63/2022-282
preskúmal vytýkané nedostatky, predovšetkým sa opätovne zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou
legitimáciou sporových strán majúc za to, že vecnou legitimáciou, aktívnou aj pasívnou, sa rozumie

vo všeobecnosti právo alebo povinnosť účastníka konania, ktorá vyplýva z hmotného práva. Aktívnu
vecnúlegitimáciumátenúčastníkkonania,ktorýjenositeľomsubjektívnehoprávaazároveňúčastníkom
právneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Naopak pasívnu legitimáciu má ten účastník konania,
ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že súd môže žalobe vyhovieť len v
prípade,akžalobcažalujestranu,ktorájeskutočnenositeľompovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva.

36. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že splnenia určitej povinnosti sa na súde môže dovolávať len
ten, kto je v konaní aktívne legitimovaný a voči tomu, kto je pasívne legitimovaný. V príslušnom spore
vedenom na tunajšom súde je zrejmé, že s ohľadom na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR a
odvolacím súdom v ich vyššie uvedených rozhodnutiach žalovaný nebol účastníkom sporného právneho
vzťahu - zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzavretej medzi prenajímateľom AUTO ROTOS -

ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519 a nájomcom STOPauto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 dňa
13. 06. 2011, na základe ktorej žalobca podal žalobu. Vzhľadom na to, že žalovaný nebol účastníkom
sporného zmluvného vzťahu mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný nemohol byť v príslušnom spore
pasívne vecne legitimovaný.

37. Navyše bol súd prvej inštancie toho názoru, že ani žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie
žaloby, a to z dôvodu, že v súdnom spise absentujú akékoľvek dôkazy o tom, že majiteľ vozidla,
spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438 udelil žalobcovi ako
prenajímateľovi písomný súhlas na prenájom motorového vozidla nájomcovi, bez ktorého nesmie podľa
us. § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka prenechať užívanie dopravného prostriedku inej osobe.

Zmienkaotakomtopísomnomsúhlasesanachádzavužvyššiespomínanejzmluveonájmedopravného
prostriedku zo dňa 13. 06. 2011, konkrétne v čl. I bod 3, ktorý tento súhlas deklaruje a odkazuje na
jeho kópiu, ktorá by mala tvoriť prílohu danej zmluvy. Žalobca však takúto prílohu do súdneho spisu
nedoložil. Z uvedeného súd prvej inštancie teda vyhodnotil, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu v danom spore, teda nepreukázal, že práve jemu prináleží právo vymáhať od

žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, a že práve na jeho úkor sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, a preto dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na citované uznesenie Krajského súdu v Bratislave
a nález Ústavného súdu SR súd prvej inštancie opätovne preskúmal žalobu žalobcu a dospel k záveru,

že na základe dôkazov doložených do súdneho spisu je potrebné žalobu ako nedôvodne podanú
zamietnuť, a to najmä s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal plný úspech vo veci, keďže súd prvej inštancie žalobu

žalobcu zamietol, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.