Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202833
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1615202833.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 335 004, so sídlom

Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 2/ E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H., o zaplatenie 5.009,08 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1., v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 009,08 Eur spolu s 4,70%
ročným úrokom z úveru zo sumy 4.999,94 Eur od 15.01.2015 do zaplatenia a s 3% úrokom z omeškania
zo sumy 5 009,08 Eur ročne od 15.01.2015 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatným žalovaným.
Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2015 domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade
zaplatenia sumy 5.009,08 Eur spolu s 4,70% úrokom za úver zo sumy 4.999,94 Eur od 15.01.2015
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.009,08 Eur od 15.01.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1., 2. a 3. rade uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa

03.08.2004, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 13.277,57 Eur žalovaným v 1. a 2.
rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 7,79%
ročne pravidelnými mesačnými splátkami 86,21 Eur a do nasporenia 35% cieľovej sumy sa zaviazali
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady v sume 53,11 Eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami 132,78 Eur. Žalovaný v 3. rade prevzal
na seba ručiteľský záväzok za pohľadávku žalobcov. Žalovaní si napriek upomienkam svoje zmluvné

povinnosti neplnili riadne a dlžné splátky neuhradili, preto žalobca listom zo dňa 29.12.2014 vyzval
žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich upozornil, že bude požadovať splatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti v prípade, že omeškané
splátky nebudú doplatené. Nakoľko sa tak nestalo, žalobca dňa 14.01.2015 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola celková
výška dlžnej sumy 5.009,08 Eur pozostávajúca z istiny 4.999,94 Eur a z nezaplatených úrokov za úver
a poplatkov vo výške 9,14 Eur.

2. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa k žalobe vyjadrili zhodným podaním. Uviedli, že od žalobcu nikdy
neobdržali výzvu na splatenie úveru, nemôžu zodpovedať za záväzky staršie ako 10 rokov, a zároveň
podávajú námietku premlčania, nakoľko sa má jednať o záležitosť z roku 2004.3. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalovaní si zvolili na zastupovanie p. F. G.. Plné moci na zastupovanie
zaslalisúdu.C.G.jegenerálnyriaditeľInternationalCommonLawCourtofJusticeVienna.Sožalovanou

v 2. rade sú zamestnancami tohto súdu, a zároveň jeho priatelia. Zástupca žalovaných uviedol, že sa k
návrhu podrobne vyjadrí, uvedie svoje argumenty, prečo nesúhlasí so žalobou a toto písomné vyjadrenie
zašle súdu najneskôr do 2 týždňov. Súd odročil pojednávanie s tým, že po podaní písomného vyjadrenia
rozhodne o ďalšom procesnom postupe.

4. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.10.2018 žalovaní súdu oznámili, že sú členmi
International Common Law Court od Justice Vienna (ICCJV) a vzťahuje sa na nich diplomatická
imunita podľa medzinárodného práva a výhradného práva, potvrdené Organizáciou spojených národov,
špeciálne Generálnym tajomníkom OSN Antonio Gutteres a overené Medzinárodným súdnym dvorom
v Den Haagu. Úradníci ICCJV nepodliehajú žiadnemu civilnému a trestnému právu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2018 žalobca zaslal súdu vyjadrenie Ministerstva zahraničných
vecí a európskych záležitostí SR zo dňa 25.10.2018 k postaveniu organizácie ICCJV, ktorej členmi sú
žalovaní. Podľa vyjadrenia ministerstva organizácia ICCJV nie je orgánom OSN ani jej pridruženou
organizáciou, nemá status európskej inštitúcie, nie je žiadnym oficiálnym spôsobom prepojená s
Európskou úniou a ani nejde o medzinárodný súd či medzinárodnú vládnu organizáciu, ktorej by SR

bola členom. Vzhľadom na to, že nejde o entitu, ktorá vznikla podľa medzinárodného práva a SR s
ňou nemá nadviazané žiadne diplomatické vzťahy, jej členovia či zástupcovia nepožívajú na území SR
žiadne výsady a imunity podľa medzinárodného práva. Neexistuje ani žiadna medzinárodná zmluva,
ktorá by upravovala jej vznik, pôsobnosť či úpravu vzťahov so SR vrátane úpravy postavenia jej členov
či zástupcov.

6. Uznesením zo dňa 14.11.2018, právoplatným dňa 12.12.2018, tunajší súd rozhodol, že nepripúšťa
zastúpenie žalovaných v 1., 2. a 3. rade v predmetnom konaní pánom F. G., generálnym riaditeľom
International Common Law Court of Justice Vienna so sídlom Dornbacher Strasse 84a/2/R1, 1170
Vienna, Austria na základe plných mocí zo dňa 16.08.2018 udelených žalovanými F. G..

7. Dňa 28.01.2019 doručili žalovaní súdu samostatné, avšak obsahovo totožné vyjadrenie k
písomnostiam, ktoré zaslal žalobca tunajšiemu súdu. K podaniu pripojili list Ministerstva spravodlivosti
zo dňa 21.10.2016, ktorým podalo ministerstvo stanovisko k posúdeniu úverových zmlúv spoločnosti
Tatra banka, a.s. a Poštová banka, a.s. z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

8. Žalovaní v 1. až 3. rade so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že nemajú vedomosť o tom, žeby obdržali
výzvu na splatenie úveru. Tvrdili, že doručenka nie je relevantný dôkaz, že obsah listu je totožný
s uvedenou výzvou. Uvádzali ďalej, že je pre nich nepochopiteľná skutočnosť, že návrh na súd bol
podaný 18.03.2015 a oni boli vyzvaní na vyjadrenie zo strany súdu dňa 12.07.2018. Podľa ich názoru

nemôžu zodpovedať za pohľadávky staršie ako 10 rokov a za prieťahy súdu. Ďalej tvrdili, že neboli
zákonne poučení a oboznámení so všetkými podmienkami úveru. Ak by boli vedeli vopred, že pri
nesplácaní úveru musia splatiť celú sumu naraz, tak tým sú porušené „práva klientov o zárobkoch, čím
ich banka zámerne dostala do platobnej neschopnosti“. Výzvu žalobcu o jednorazové splatenie úveru
žalovaní považovali za „zavádzanie“ človeka v núdzi, pretože klientom bol poskytnutý úver vo finančnej

tiesni a oni neboli riadne poučení o rizikách. Žalovaní k uzavretej zmluve uviedli, že je v nej len jedna
kolónka na podpis a povinný súhlas so všetkým. Takáto zmluva je už od začiatku neplatná, pretože na
„nepráve“ nie je možné postaviť právo. Žalovaní tvrdili, že nemali možnosť odmietnuť alebo zmeniť to,
čo podpisovali a teda taký dokument je neplatný. Museli by mať totiž priestor dobrovoľne prijať alebo
neprijať alebo odmietnuť jednotlivé odrážky (asi odseky zmluvy) s pripojeným podpisom bez následkov.

Každý odsek (odrážku) považovali za samostatný právny úkon.

9. Zmluvu o úvere uzavretú so žalobcom žalovaní považovali za neplatnú od začiatku, pretože obchádza
zákon, prieči sa zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdili, že v momente keď žiadali o úver,
banka takéto finančné prostriedky nemala, čo im zatajila. Videli v tom úmyselné uvedenie do omylu zo

strany žalobcu. Tvrdili, že podpisom na úverovej zmluve vytvorili „cenný papier“, ktorý banka prevzala
a zaúčtovala medzi svoje aktíva a následne na jeho základe vytvorila kredit v tej istej výške. Tvrdili, že
banka v skutočnosti „nepožičiava“ svoje peniaze, ale peniaze iných vkladateľov a teda aj ich peniaze.
Pokiaľ banka tvrdí, že im požičala peniaze, je jej povinnosťou aby to aj dokázala. Žalovaní žiadali,aby žalobca predložil dôkazy, že pri úvere išlo o vlastné prostriedky banky alebo aby vyvrátila fakt, že
tieto tzv. „úverové peniaze“ boli vytvorené z ničoho a len na základe ich platobného prísľubu. Žiadali
dokumentáciu žalobcu k vlastníctvu finančných prostriedkov, majetku a eventuálne z toho vyplývajúce

práva o nakladaní s prostriedkami určenými k poskytnutiu na „údajný“ úver. Banka je totiž povinná
oznámiť, odkiaľ pochádzajú peniaze na poskytnutý úver. Napokon žalovaní tvrdili, že požadovať úroky
(a úroky z úrokov) z peňažných prostriedkov vytvorených z „ničoho, čiže zo vzduchu“, alebo nekrytých
peňažných prostriedkov je trestné a je to úžera. Takýto zmluvný vzťah je potom neplatný. Žalovaní tvrdili,
že je povinnosťou žalobcu predložiť originál zmluvy s nimi uzavretej.

10. Žalobca na tvrdenia žalovaných reagoval svojím vyjadrením doručeným dňa 24.10.2018. Uviedol,
že v predmetnej veci žalovaní dňa 29.06.2004 požiadali žalobcu o úver. Na základe tohto žalobca
uzatvoril so žalovanými zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 03.08. 2004
a poskytol žalovaným úver vo výške 13.277,57 Eur s tým, že dňa 19.08.2004 bola žalovaným vyplatená
suma vo výške 10.622,05 Eur a dňa 14.10.2004 suma vo výške 2.539,33 Eur na účet, ktorý žalovaní

uviedli v žiadosti o úver a ktorý bol uvedený v zmluve o úvere – účet vedený na meno žalovaného
v 1. rade v Tatrabanke a.s.. Suma vo výške 99,58 Eur ako poplatok za spracovanie úveru a 16,60
Eur ako poplatok za zmenku boli individuálne dojednané v zmluve o úvere v čl. II., časť medziúver
a boli zúčtované pri prvej výplate medziúveru tak, že suma poskytnutého medziúveru bola znížená
o výšku týchto poplatkov. Žalobca zaslal súdu žiadosť o poskytnutie úveru, výpis z účtu stavebného

sporenia, výpis z účtu konta medziúveru a doklad o úhrade súm 320.000 Sk dňa 19.08.2004 a 76.500
Sk dňa 14.10.2004. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní v štádiu medziúveru splácali 7,79 % ročný úrok
za medziúver pravidelnými mesačnými vkladmi vo výške 86,21 Eur a vkladali na konto sporenia sumu
vo výške 53,11 Eur. Dňa 28.02.2011 nastalo pridelenie cieľovej sumy a nastalo zúčtovanie dlžnej sumy
z medziúveru vo výške 13.601,90 Eur s nasporenou sumou vo výške 4.882,27 Eur a rozdiel medzi

týmito sumami predstavuje sumu poskytnutého stavebného úveru – 8.719,63 Eur. Žalovaní sa zaviazali
splácať stavebný úver, vrátane 4,70 % ročného úroku za úver mesačnou splátkou vo výške 132,78
Eur. Žalovaní prestali plniť svoje povinnosti riadne a včas, boli v omeškaní, žalobca ich upozornil na
zaplatenie omeškaných splátok listom zo dňa 29.12.2014, keďže však tieto nezaplatili, listom zo dňa
14.01.2015 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca mal za to, že nepochybne v danom

prípade riadne vznikol záväzkový vzťah, boli reálne vyplatené peňažné prostriedky a žalovaní porušili
svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu úveru.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil sa s obsahom spisu: zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 19.07.2004 z č.l. 2-4, oznámenie žalobcu o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z č.l. 10, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
z č.l. 12, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z č.l. 13, vyjadrenie žalovaného v 1. rade
z č.l. 53, žalovanej v 2. rade z č.l. 52 , žalovaného v 3. rade z č.l. 51, oznámenia o plnomocenstve z
č.l. 60-65, 66 – 71, písomné vyjadrenie zo dňa 05.10.2018 z č.l. 77-82, uznesenie súdu z č.l. 107-108,
písomné vyjadrenie žalovaných z č.l. 123 – 129 a pripojené doklady a rozhodol rozsudkom zo dňa

31.01.2019tak,žežalovanýchv1.–3.radezaviazalzaplatiťžalobcovisumuvovýške5.009,08Eurs3%
úrokom z omeškania zo sumy 5.009,08 Eur ročne od 15.01.2015 do zaplatenia spoločne a nerozdielne.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby mu bolo priznané aj príslušenstvo

pohľadávky a to dojednaný úrok. Bol toho názoru, že pri takomto nároku na úrok za úver nejde o žiadnu
jeho svojvôľu, ale o riadne uplatnenie práva, ktoré mu priznáva platný právny predpis. Bol toho názoru,
že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných
prostriedkov. Ustanovenia Obchodného zákonníka zakladajú jeho nárok na úrok za úver až do úplného
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca tiež uviedol, že zmluva o úvere nemôže byť

dojednaná ako zmluva bezúročná, nakoľko záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy
o úvere a je aj jej podstatnou časťou s poukazom na § 269 ods. 1 Obch. zák.. Vyhlásením mimoriadnej
splatnosti v dôsledku porušenia povinností na strane žalovaných, túto skrátil, no splatnosťou nezaniká
povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, nezaniká ani zmluva
o úvere, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by
dlžník pred splatnosťou nemal, nejde o nové dohodnuté úroky. Zmena spočíva v tom, že vzhľadom
na to, že dlžník porušil svoju povinnosť, celá pohľadávka sa stáva splatnou bez ohľadu na dohodnutú
lehotu vrátenia. Považoval za nelogické, prečo by dlžníci, ktorí prestali splácať úver riadne a včas, maliužívať peňažné prostriedky, ktoré dostali od veriteľa a ktoré nevrátili bez toho, aby boli povinní platiť
odplatu za ich poskytnutie. Nepriznanie úroku za úver spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi
vzťahu spočívajúcu v tom, že žalovaní sú neprimerane zvýhodňovaní voči veriteľovi a majú právo užívať

peňažné prostriedky od žalobcu bezodplatne. Žalovaní ako porušovatelia povinností sú neprimerane
zvýhodňovaní aj voči tým dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne a včas. V právnom štáte je
podľa žalobcu neakceptovateľné, aby sa osoba porušením svojich povinností dostala do výhodnejšej
pozície, akú mala pri riadnom plnení svojich povinností. Žalobca pri tom poukázal aj na samotný
zák. č. 129/2010 Zz. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sám predpokladá platenie úrokov za úver až

do samotného splatenia istiny. Žalobca poukázal aj na konštantnú judikatúru vyšších súdov, ktoré sa
rovnakou problematikou vo svojich rozhodnutiach zaoberali. Žalobca žiadal, aby žalovaní v 1. – 3. rade
boli zaviazaní zaplatiť mu 4,70 % úrok za úver zo sumy 4.999,94 Eur ročne od 15.01.2015 do zaplatenia.

13. Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie aj žalovaní z dôvodu, že neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaní namietali, že žalobca nepredložil originál úverovej zmluvy s celým

príslušenstvom, aj keď o to niekoľkokrát žiadali. Žalovaní ďalej uvádzali, že od žalobcu nikdy neobdržali
výzvu na splatenie úveru a kópia doručenky nie je dôkaz, keďže nie je jasné, či list obsahoval výzvu
na splatenie úveru. Žalovaní ďalej tvrdili, že sa na nich vzťahuje diplomatická imunita, tiež že nie
je zrejmý pôvod peňazí žalobcu. Považovali zmluvu zo dňa 03.08.2004 od jej začiatku za neplatnú,
nakoľko „na nepráve nemôže vzniknúť právo“. Tiež boli toho názoru, že oni ako klienti museli mať

priestor dobrovoľne prijať alebo odmietnuť jednotlivé časti zmluvy (odrážky). Každá odrážka je podľa
nich samostatným právnym úkonom. Namietali tiež, že by sa malo jednať o solidárny záväzok. Mali
za to, že v okamihu výzvy a nutnosti splatenia celého úveru boli ako dlžníci vystavení enormnému
psychickému tlaku, ekonomickému a existenčnému tlaku, a že takéto konanie žalobcu je nemorálne,
a neetické a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní teda namietali spotrebiteľský charakter predmetnej

zmluvy. Vzniesli námietku premlčania žalobcovho nároku, keďže mali za to, že jeho nárok podľa nich
vznikol v roku 2004.

14. Žalobca na jednej strane a žalovaní v 1., 2. a 3. rade na druhej strane uzavreli zmluvu o stavebnom
sporení č. 2633247 3 01 a na jej základe dňa 03.08.2004 zmluvu o úvere č. 2633247 0 02, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky pre zmluvy pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby. Na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovaným medziúver v sume 13.277,57 Eur.
Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o
stavebnomsporenísumuvminimálnejvýške86,21Eur,úrokovásadzbaboladojednanávovýške7,79%
ročne;popridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomúvereazúčtovaníúčtumimoriadnehomedziúveru

s účtom stavebného sporenia sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 132,78 Eur. Žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne
a včas, žalobca preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 14.01.2015 a vyzval žalovaných
na úhradu dlžnej sumy 5.009,08 Eur do 30 dní odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu pohľadávky niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými

právnymi predpismi. Na základe toho žalobca každého z jednotlivých žalovaných požiadal o vrátenie
celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá k 14.01.2015 predstavovala 5.009,08 Eur. Tieto výzvy
žalobca žalovaným riadne doručoval. Žalovanému v 1. rade bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru doručované a poštová zásielka bola 19.01.2015 uložená na príslušnej pošte. Žalovaný
v 1. rade si poštovú zásielku neprebral. Rovnako žalovanej v 2. rade bolo oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru doručované a poštová zásielka bola tiež 19.01.2015 uložená na príslušnej
pošte.Rovnakéoznámeniebolodoručovanéajžalovanémuv3.rade,ručiteľovi,ktorýsipoštovúzásielku
prevzal dňa 26.01.2015. Ešte predtým listom zo dňa 29.12.2014 žalobca upozornil žalovaných v 1. -
3. rade na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keď im oznámil, že dňa 10.01.2015 vyhlásia mimoriadnu
splatnosť úveru, nakoľko v zmysle predošlých výziev neuhradili dlžné splátky vrátane splátky za mesiac

december 2014. Podľa uvedeného oznámenia bol v čase jeho zasielania celkový dlh žalovaných v 1. a 2.
rade cca. 4.758,47 Eur. Toto oznámenie si žalovaný v 1. rade prevzal na pošte dňa 15.01.2015, žalovaná
v 2. rade dňa 13.01.2015 a žalovaný v 3. rade – ručiteľ dňa 09.01.2015. Z výpisu z účtu stavebného
sporenia súd zistil, že žalobcovia riadne platili dohodnuté pravidelné vklady v sume 53,11 Eur a taktonasporili ku dňu 28.02.2011 celkovú sumu 4.882,27 Eur. Z ďalšieho výpisu z účtu konta medziúveru súd
zistil, že dohodnutú mesačnú splátku 86,21 Eur tiež uhrádzali niekoľko rokov bez problémov. Z výpisu je
tiež zrejmé, že problémy so splácaním dohodnutého úveru začali pretrvávať už od roku 2010, keď podľa

výpisu už dňa 31.01.2010 žalobca si uplatnil poplatok za prvú upomienku, dňa 28.02.2010 poplatok
za druhú upomienku a toto sa opakovalo ešte viackrát pri splácaní úveru. Je jednoznačné, že žalobca
a žalovaní uzatvorili medzi sebou úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaní najskôr
aj akceptovali dohodnuté podmienky, úver riadne najskôr splácali, potom sa ich platobná disciplína
zhoršila. Je jednoznačné, že samotní žalovaní zmluvu považovali za platne uzavretú (keďže celé roky na

základe nej plnili svoju povinnosť, na základe zmluvy im bolo zo strany žalobcu poskytnuté dohodnuté
plnenie, úver v dohodnutej výške). V tom čase žalovaní nepotrebovali nahliadnuť do originálu uzavretej
zmluvy medzi stranami sporu.

15. Podľa § 43c ods. 1 Obč. zák., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, včasné vyhlásenie urobené
osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je

prijatím návrhu.

16. Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva je uzatvorená okamihom,
keď prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe
neznamenajú prijatie návrhu.

17. Podľa § 52 ods. 1 – 3 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu

na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

19. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 57 Obč. zák., dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa a) žiadne iné plnenia ako tie,
ktoré sú dohodnuté v zmluve, b) akékoľvek plnenia pred uzatvorením zmluvy alebo v dobe, v ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť právo na odstúpenie zmluvy podľa § 59.

21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úveru, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornením
na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutejslužby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníctva práva spotrebiteľom, e) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu

spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení
môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za
ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad.

24. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

26. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

27.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 546 Obč. zák., dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

29. Podľa § 548 ods. 1 Obč. zák., ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

30. Podľa § 548 ods. 2 Obč. zák., ručiteľ môže popri veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal
proti veriteľovi dlžník.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu dňa 03.08.2004 uzatvorili Zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 13.277,57 Eur (400.000 Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali
v zmysle uzavretej zmluvy do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru, 7,79

% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 86,21 Eur a to do nasporenia 35 % cieľovej sumy
a zaviazali sa vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady v sume 53,11 Eur. Po
pridelení cieľovej sumy, dohodnutej v zmluve o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali
splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 132,78 Eur.

32. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je založený zmluvou posúdil ako vzťah
spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (03.08.2004). Súd pri názore o správnosti aplikácie zák. č. 258/2001
Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa tak, ako

ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná
v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovaným
v 1. a 2. rade spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete
podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že všetky bankové subjekty podnikajúce v SR sú pod

prísnym dohľadom Národnej banky Slovenska. Súd tiež poznamenáva, že výška základného imania
žalobcu podľa výpisu z obchodného registra je 66 500 000 Eur (žalovaní tvrdili, že žalobca nemá vlastné
finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky má z nepoctivých zdrojov). Žalovaní v 1. a 2. rade
uzatvorili zmluvu ako fyzické osoby – nepodnikatelia a teda majú v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z.
ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.

33. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom z pravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom
zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ z pravidla nemá možnosť reálne
ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnuté v ust. § 52 a nasl. Obč. zák. a v zákone č.
258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa.

Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom
v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom v podnikaní. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa
preskúmaldôvodnosťžalovanéhonároku,najmävkontextejehosúladuspríslušnýmiprávnyminormami
upravujúcimi ochranu spotrebiteľa.

34. Súd je toho názoru, že predmetná zmluva bola uzatvorená v súlade s § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Medzi stranami sporu bola dohodnutá suma, počet a termíny splátok
istiny, boli dohodnuté aj ďalšie náležitosti zmluvy. Žalobca nepožadoval ani na základe zmluvy a ani
v žalobe žiadne iné náklady, iba dohodnutý úrok a v konaní na súde úrok z omeškania. Je nesporné, že
žalovaní sa dostali s plnením svojho záväzku do omeškania. Ako už súd vyššie konštatoval v prípade

žalovaných v 1. a 2. rade išlo o opakované neplnenie si svojich zmluvných povinností (opakovane boli
vyzývaní na úhradu dlžných splátok). Až keď žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili dlžné splátky, žalobca
ich upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a túto mimoriadnu splatnosť úveru aj vyhlásil
ku dňu 14.01.2015.

35. Podľa vyššie cit. ust. § 103 Obč. zák., začne plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. V konkrétnom prípade teda od 15.01.2015, keďže mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu
14.01.2015. Žaloba na súd bola podaná už 18.03.2015 a teda uplatňovaná pohľadávka žalobcu voči
žalovaným nemôže byť premlčaná. Žalovaní absurdne tvrdia, že nemôžu zodpovedať za záväzky, ktoré
vznikli v roku 2004. Žalovaný v 3. rade prevzal za záväzok žalovaných v 1. a 2. rade ručenie podľa §

546 Obč. zák.. Žalobca si preto dôvodne uplatnil svoj nárok aj voči ručiteľovi, žalovanému v 3. rade.

36. Ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalobca úver zosplatnil k 14.01.2015. Podľa predložených výpisov
z účtu, k uvedenému dňu žalobca evidoval pohľadávku ku dňu zosplatnenia vo výške 5.009,08 Eur,
ktorá pozostáva z istiny 4.999,94 Eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku

dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 9,14 Eur. Medzi stranami sporu boli dohodnuté
zmluvné úroky vo výške 4,70 % ročne ako cena peňazí, ktorú by zaplatil dlžník pri riadnom plnení
povinností.

37. Súd po opätovnom preskúmaní úverovej zmluvy zo dňa 03.08.2004 a ďalších listinných dôkazov

predložených žalobcom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.

38. Ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka stanovuje, že dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia platí, že ak ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má potom zo zákona
za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka. Omeškaním teda nastáva zo zákona
zmena obsahu právneho vzťahu tak, že popri trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú dlžníkovi aj

nové povinnosti bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Úroky z omeškania sa platia
popri samotnom dlžnom plnení, stanoveným percentom z tej časti dlhu, s ktorou je dlžník v omeškaní,
teda ktorú ešte nezaplatil, a to až doby skutočného zaplatenia dlhu, nielen do konečnej splatnosti
úveru. Žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z nezaplatenej časti dlhu po celú dobu omeškania
dlžníka. Súd vzhľadom na uvedené dôvody priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 3 % ročne

z nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov od 15.01.2015 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo
výroku rozhodnutia.39. Podľa § 511 ods. 1 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenia od ktoréhokoľvek z nich. Ak

dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

40. Nakoľko sa jedná o solidárny záväzok žalovaných v 1. a 2. rade, za ktorý prevzal ručenie žalovaný
v 3. rade, súd zaviazal na zaplatenie vyššie uvedenej sumy s príslušenstvom a náhradu trov konania
žalobcovi všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval od
žalovaných v konaní zaplatenie sumy vo výške 5.009,08 Eur s príslušenstvom. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd vyhovel žalobe ohľadom zaplatenia vyššie uvedenej sumy v celom rozsahu.
Vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne

vynaložených trov. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).