Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010662
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6720010662.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. XX. XX. XXXX v C., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 26. 06. 2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd

obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX D. C., trvale bytom E. XXX

oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3Pv 315/19/6611-44 zo dňa
28.10.2020, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona
a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že

dňa 14.06.2018 v čase okolo 17.30 h D. F. E., v rodinnom dome s popisným číslom XXX, potom ako
prišiel domov začal sa vyhrážať svojmu otcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že na neho
kričal, že ho aj tak zabije, na čo mu odpovedal, že ak chce nech ho konečne zabije, že bude mať
pokoj, na čo ho A. B. začal udierať rukami a päsťami po celom tele, v dôsledku čoho tento upadol
do bezvedomia a následne dňa 18.06.2018 bol prevezený A. G., nar. XX.XX.XXXX do Nemocnice s
Poliklinikou v Krupine a následne do Nemocnice Zvolen a.s. a odtiaľ bol prevezený a hospitalizovaný vo
Fakultnej nemocnici s poliklinikou B. H. I. v Banskej Bystrici do dňa 26.06.2018, čím spôsobil C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom E. XXX, tohto času bytom Zariadenie pre seniorov J. C., K. zranenia a to čerstvé

podplenové krvácanie nad celou pravou mozgovou pologuľou odpredu od čelového laloka dozadu
až po záhlavový mozgový lalok, max. hrúbky temporálne do 15,5 mm, vysoko v oblasti temenného
mozgového laloka hrúbky do 18 mm, siahajúcej až do oblasti tentória vpravo a aj pozdĺž falxu, kde
má hrúbku 3mm, diskrétne traumatické podpávúčnicové krvácanie v pravej spánkovo-temennej oblasti
s vyplnenými až zašlými priľahlými mozgovomokovými priestormi, priestory s mierne komprimovanou
pravoupostrannoumozgovoukomorouasmiernympresunomstredovýchštruktúrdoľava,pomliaždenie
hlavy, pomliaždenie hrudníka na chrbte a vpredu v oblasti pod kľúčnou kosťou, pomliaždenie rúk a

pomliaždenie oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v
trvaní 72 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený: D. L. M., N., O.: XX XXX XXX, J. J. M. P. X, XXX

XX Q. - A. E. M., so svojím nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 3Pv 315/19/6611 dňa 28. 10. 2020 obžalobu na
obv. A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na

ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a to výsluchom
obžalovaného, poškodeného, svedkov, znaleckými posudkami a výsluchom znalcov, listinnými dôkazmi
a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vo veci existujú tak závažné rozpory
a pochybnosti o tom, či skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa stal, že je potrebné

v predmetnom prípade aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ a obžalovaného v zmysle ustanovenia § 285
písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný od samého začiatku popieral spáchanie skutku. Obhajoval sa tým, že dňa 14.06.2018 nebol
doma. Ráno odišiel spolu so svedkom R. P. do Banskej Bystrice a domov sa vrátil až okolo 21:00 hod.

Keď prišiel domov, poškodený ležal v posteli, pričom žiadne zranenia na ňom nevidel. Na druhý deň ráno
išiel za poškodeným do izby, tento stále ležal a bol prikrytý paplónom. V sobotu 16.06.2018 sa stretol
so svedkyňou A. G., ktorú zavolal, aby išla poškodeného pozrieť. Vzhľadom k tomu, že aj ona sama
chcela ísť za poškodeným, išla spolu s obžalovaným k nim domov. Svedkyňa G. prišla za poškodeným aj
v pondelok 18.06.2018 a vtedy ho už zobrala k lekárovi, pretože sa jej sťažoval, že ho bolí hlava. Pokiaľ

obžalovaný videl poškodeného, tento na sebe nemal žiadne zranenia. Keď bol poškodeného pozrieť
v nemocnici, tento mu povedal, že doma spadol a udrel si hlavu. Dňa 15.06.2018 stretol L. C., ktorý
mu povedal, že s poškodeným v predmetný deň pili alkoholické nápoje, konkrétne dve 1 litrové fľaše
tvrdého alkoholu. Poškodený má celý život problémy s alkoholom, s čím sú spojené aj viaceré úrazy,
ktoré mal v minulosti.

Poškodený C. B. A.. ( zomrel počas súdneho konania dňa 30. apríla 2024 ) na hlavnom pojednávaní
uviedol, že úraz, ktorý utrpel dňa 14.06.2018 vznikol následkom jeho pádu. Keď vošiel do svojej izby
najprv spadol dopredu hruďou na posteľ a následne, keď chcel zapáliť svetlo spadol dozadu na chrbát
a na hlavu. Bol to taký tupý úder, pričom necítil žiadne zranenia. Následne vošiel do izby obžalovaný,

ktorý počul buchot. Poškodený mu povedal, že nemôže vstať, na čo ho obžalovaný zdvihol zo zeme
a položil do postele. Pamätal si, že v uvedený deň pil aj alkohol. To, prečo sa ocitol v nemocnici uviesť
nevedel. Do nemocnice ho odviezla svedkyňa A. G.. K rozporom vo svojej výpovedi z prípravného
konania, kde uvádzal, že obžalovaný sa mu mal dňa 14.06.2018 vyhrážať zabitím, pričom ho aj fyzicky
napadol, uviedol, že si to na obžalovaného všetko vymyslel. V prípravnom konaní vypovedal od zlosti

a hnevu. Bol vtedy strašne nahnevaný na obžalovaného, lebo mu porozbíjal dom, verandu aj dlažbu.
Uzavrel, že jeho výpoveď z prípravného konania nie je pravdivá a pravdou je len to, čo uviedol na
hlavnom pojednávaní. Na podanie trestného oznámenia ho nahovoril M. R., ktorý už zomrel.

Svedkyňa A. G. vypovedala, že vo štvrtok dňa 14.06.2018 jej obžalovaný volal, že poškodený je chorý

a treba ho zaviesť do nemocnice. Ona v uvedený deň nemohla prísť, preto prišla až v nedeľu. Poškodený
ležal na posteli a len chrčal. Dala mu napiť vodu, ktorú vyvrátil. Myslela si, že spadol. Poškodený
jej nič nepovedal, len že nemá volať sanitku. V pondelok ráno prišla za poškodeným a zobrala ho
k doktorovi. Tam povedala, že poškodený spadol, pretože si to myslela. Keď bolo poškodenému lepšie,
povedal jej, že mal vypité a spadol alebo že ho aj obžalovaný udrel. V nedeľu, keď za ním bola,

nevidela na ňom žiadne zranenia. V pondelok, keď ho obliekala, tak si všimla modrinu na ľavej prednej
časti hrude a na kolenách. Škrabance nevidela žiadne, rovnako nevidela žiadne zranenia na rukách.
Predtým chodila poškodeného navštevovať asi raz za mesiac. Pri jednom z rozhovorov jej povedal, že
sa s obžalovaným aj hádali, ale neuviedol dôvod. Obžalovaný mu často vyčítal, že požíva alkoholické
nápoje. Ona sama nikdy nebola svedkom ich hádok či fyzického napadnutia. Ďalej poznamenala, že

v prípravnom konaní vypovedala pravdu, keď uviedla, že sa jej mal poškodený priznať, že ho obžalovaný
zbil a že sa to stalo aj predtým. Potvrdila, že poškodený požíval alkohol dennodenne. Keď predtým videla
nejaké zranenia na poškodenom, tento jej vždy povedal, že spadol. Obžalovaného charakterizovala ako
dobrého a pohostinného človeka, ktorý nikdy nepožíval alkohol a všetko vždy obrátil na srandu. Pokiaľ
ho v prípravnom konaní opísala ako lenivého, strašného nerváka, ktorý keď sa rozzúri, tak by dokázal aj

zabiť, tak vtedy ho tak vnímala a asi sa aj zľakla. Keby chcel obžalovaný poškodenému nejako ublížiť,bol by tak urobil už dávno. Pravdou je to, čo uviedla na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní na
ňu vyšetrovatelia tlačili otázkami, preto vypovedala tak, ako vypovedala.

Svedok A. O. G. uviedol, že koncom roka 2022 bol za poškodeným v nemocnici, a to za účelom riešenia
občianskoprávnych sporov. Pri tejto návšteve ho poškodený požiadal, či by mu vedel pomôcť ešte
s jednou vecou, ktorá ho trápi. Uviedol mu, že v nejakom návale zlosti a hnevu podal na obžalovaného
trestné oznámenie a že to chce napraviť. Svedok v tejto veci kontaktoval advokáta S. H. O., pretože
vedel, že sa venuje trestnému právu a ten mu povedal, že poškodený sa môže priznať buď priamo

do zápisnice z hlavného pojednnávania alebo môže spísať čestné vyhlásenie. Vzhľadom na uvedené
požiadal menovaného advokáta, aby takéto čestné vyhlásenie spísal. Následne toto čestné vyhlásenie
odovzdal poškodenému, ktorý odsúhlasil celý jeho obsah a toto vyhlásenie podpísal pred notárom.
Svedok tiež dodal, že poškodený sa ho opakovane vypytoval, ako má vo veci postupovať. Keď sa
poškodeného pýtal, prečo obžalovaného krivo obvinil, odpovedal mu, že to urobil v zlosti, pretože
obžalovaný urobil nejaké stavebné úpravy na dome, s ktorými on nesúhlasil. Okrem toho poznamenal,

že poškodeného upozornil na následky podpísania takéhoto čestného vyhlásenia. Poškodený mu tiež
povedal, že chce dať pred smrťou všetko do poriadku.

Svedok A. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je starostom F. E.. Počul o tom, že obžalovaný mal
napadnúť poškodeného, avšak nevedel uviesť kto mu to povedal a ani kedy. K osobe obžalovaného

uviedol, že ide o nekonfliktný a slušný typ človeka. Nikdy ho neriešil v obci za nejaké konflikty.
V minulosti, ešte pred skutkom, sa mu poškodený sťažoval, že ho obžalovaný napadol, hovoril mu
to však neoficiálne pri bežnom rozhovore. Všeobecne bolo známe, že obžalovaný a poškodený mali
medzi sebou nezhody, ale kvôli čomu, to uviesť nevedel. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že
sa s obžalovaným stretol pred obecným úradom, kde mu tento povedal, že poškodený chce na neho

podať trestné oznámenie, pričom na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že po skutku sa nerozprával
ani s obžalovaným a ani s poškodeným, uviedol, že po prečítaní zápisnice z prípravného konania si
spomenul, že sa s obžalovaným o tomto rozprával.

Svedok C. B. A.. uviedol, že obžalovaný je jeho brat a poškodený jeho otec. Z domu je preč už 19 rokov

adomovdoČekoviecnechodí,avšakjesrodinouvtelefonickomkontakte.Kuskutkusanevedelvyjadriť,
poznamenal však, že sa veľakrát stalo, že poškodený spadol. Toto nebolo prvýkrát, čo mal zranenia.
Keď sa poškodeného pýtal na okolnosti jeho zranení, tak povedal, že spadol. Potvrdil, že poškodený
požíval alkohol. S obžalovaným nikdy nemal problém v tom zmysle, že by bol agresívny alebo násilný.
O tom, že poškodený podal na obžalovaného trestné oznámenie sa dozvedel až vtedy, keď ho predvolali

na výsluch.

Svedok R. P. vypovedal, že obžalovaného pozná, sú kamaráti. Dňa 14.06.2018 bol s obžalovaným
v okolí Tajova. Domov sa vrátili až večer. Obžalovaný mu potom hovoril, že našiel poškodeného
medzi posteľami v bezvedomí a že mu volal záchranku. Obžalovaný a aj L. C. mu povedali, že

poškodený v ten deň požíval alkohol. Práve L. C. mu uviedol, že poškodenému doniesol fľašu alkoholu.
Svedok tiež poznamenal, že obžalovaný nepije vôbec a že nikdy nebol svedkom agresívneho správania
obžalovaného.

Z lekárskej správy zo dňa 18.06.2018 (chirurgická ambulancia) vyplýva:

- pacient nevie, čo sa mu stalo, oslavoval s kamarátom
- dvaja vypili 2dcl pálenky
- nález: na hlave nie sú prítomné poranenia, na oboch rukách má staršie rany so suchými chrastami, na
prednej ploche ľavej strany hrudníka je staršia podkožná krvná podliatina 7 x 7 cm
- Rtg hrudníka: staršie zlomeniny rebier V., VI., VII. vpravo, tiež vľavo staršia zlomenina IV. a V. rebra

Z lekárskej správy zo dňa 18.06.2018 (neurologická ambulancia) vyplýva:
- pacient prevezený z chirurgickej ambulancie Krupina
- v sobotu volal synovi, že sa nemá dobre, spadol, nevie presne ako, kedy ani prečo, v nedeľu sa na
neho prišla pozrieť známa, ležal

- bol dehydratovaný a zvracal, sťažoval sa na bolesti celého tela, oderky na rukách
- aktuálne sa sťažuje na silné difúzne bolesti hlavy, páli ho záha, horšie sa mu dýcha, bolí ho aj na hrudi,
bolia ho ruky, nohy, všetkoZ prepúšťacej správy NsP Zvolen – hospitalizácia 18.06.2018 (oddelenie chirurgické JIS) vyplýva:
- pacient operovaný pre úraz hlavy a na ľavé koleno
- prevezený z NsP Krupina, kde bol ošetrený pre úraz hlavy nejasnej genézy – možno pred niekoľkými

dňami
- CT vyšetrenie mozgu, kde je nález zakrvácania – pacient udáva, že možno v piatok spadol, nevie
presne, celý víkend amnézia a bolesti hlavy

Z prepúšťacej správy NsP Zvolen - odd. chirurgické (od 26.06.2018 do 10.07.2018) vyplýva:

- DG.: subdurálne krvácanie po úraze
- porucha psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu – syndróm závislosti

Z prepúšťacej správy NsP Zvolen - odd. chirurgické ( od 24.10.2022 do 04.11.2022 ) vyplýva:
- pacient so sekundárnou epilepsiou prevezený RZP po páde na pravý bok
- pacient hovorí, že nevie presne prečo spadol, možno mal záchvat, zatočila sa mu hlava a potkol sa

- sťažuje sa na bolesti pravej coxy aj kolena a krku

Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2024 vypracovaného A. A. C. vyplýva, že poškodený utrpel
pravdepodobne dňa 15.06.2018 nasledovné zranenia:

- akútne vnútrolebečné podplenové krvácanie nad pravou mozgovou hemisférou v čelovo-spánkovo-
záhlavovej oblasti hrúbky do 1,8 cm;
- akútne krvácanie pod pavúčnicu v spánkovej oblasti vpravo;
- v lekárskej dokumentácii popísané staršie rany na oboch rukách a v oblasti ľavého lakťa;
- staršia krvná podliatina na prednej stene hrudníka vľavo veľkosti 7x7 cm;

- poranenia: pomliaždenie hlavy a pomliaždenie oboch kolien uvedené v znaleckom posudku A. T. L.
neuviedol vo svojom znaleckom posudku, pretože v dostupnej dokumentácii z obdobia po úraze neboli
tieto diagnózy stanovené a dokumentované. V lekárskej správe z 18.06.2018 na chirurgickej ambulancii
Krupina je pri vyšetrení hlavy záznam: „na hlave nie sú známky poranenia“ a záznam o poranení kolien
(v zmysle pomliaždenia kolien) sa v lekárskej dokumentácii nenachádza.

Ďalej znalec v posudku uviedol, že podplenové krvácanie vzniká pri mozgovo-lebečných úrazoch,
kedy na hlavu pôsobí násilie určitej intenzity, napr. úderom tupým tvrdým predmetom do hlavy alebo
hodenie predmetu do hlavy určitou silou. Druhým mechanizmom vzniku je pasívny náraz hlavy do pevnej
prekážky, napr. úder hlavou o zem pri páde alebo náraz hlavou do rámu karosérie pri dopravnej nehode

u pasažierov motorového vozidla.
Ak je úraz spôsobený aktívnym úderom do hlavy (tvrdým predmetom) vznikajú obyčajne na hlave
vonkajšieznámkyporanenia,napr.podkožnýkrvnývýronsopuchomvmiesteúderu,prípadnetržnárana
na hlave, pri väčšej intenzite môže vzniknúť aj zlomenina lebky. Pri vzniku vnútrolebečného poranenia
pasívnym mechanizmom, napr. pádom na zem, nemusia byť na hlave prítomné vyššie spomenuté

vonkajšie známky poranenia. Podplenové krvácanie sa môže u starších ľudí prejaviť klinicky neskôr po
úraze s latenciou niekoľko hodín až dní.
Zo záverov predmetného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že podpavúčnicové krvácanie
u poškodeného je poúrazové a vzniklo po páde na hlavu. Mozgovolebečné poranenie u poškodeného
vzniklo nárazom hlavy o zem pri páde. Či bol pád zavinený alebo nezavinený sa nedá zodpovedne

stanoviť. Mechanizmus úderom päsťou do tváre a následne pád na záhlavie je málo pravdepodobný.
Staršie rany na oboch rukách a staršia krvná podliatina na ľavom lakti mohli vzniknúť po opakovaných
pádoch na zem v opilosti, kedy je znížená koordinácia pohybov a oslabené obranné reflexy. Poškodený
mal v predchorobí popísané aj poruchy rovnováhy a závraty, ktoré fakty mohli tiež byť príčinou pádu.
Menej pravdepodobný je vznik týchto poranení úderom päsťou – pri tomto mechanizme nebývajú

prítomné odreniny kože.
V dôsledku prekonaného úrazu mozgu si poškodený nemusí niektoré rozhodné skutočnosti pamätať
tak, ako sa reálne stali. Jedným z príznakov ťažkých mozgových poranení okrem poruchy vedomia
a ochrnutia býva retrográdna amnézia – stav, kedy zranený má výpadok pamäti na udalosti tesne pred
úrazom a na úraz. Je málo pravdepodobné, že by sa poškodenému po takom dlhom časovom intervale

ako uvádza vo výpovedi spomienky na úraz vybavili.
Poškodený utrpel v minulosti viaceré úrazy – zlomeninu stehnovej kosti v bedrovom kĺbe. V roku 2022
utrpel zlomeninu veľkého hrbolu stehnovej kosti vpravo. V roku 2002 utrpel úraz mozgu s krvácaním
pod tvrdú plenu mozgovú nad ľavou mozgovou pologuľou, liečený bol operačne.Zo záverov znaleckého posudku A. Q. je zrejmé, že poškodený nemá sklon ku konfabuláciám. Pri
odvolaní svedectva voči obžalovanému ide zo strany poškodeného o premyslenú činnosť, s ktorou je

stotožnený. S poskytovanými informáciami pracuje aj manipuluje zámerne a cielene, v snahe zbaviť
obžalovaného obvinenia. Vyšetrením u poškodeného zistila chronický abúzus alkoholu – poškodený
bagatelizuje požívanie alkoholu. Alkohol nepriaznivo pôsobí na jeho organizmus a správanie, čo sa
prejavilo častými pádmi v alkoholovom opojení, s poškodením zdravia a trvalými následkami.

Zo záverov znaleckého posudku M. T. súd zistil, že poškodený je schopný primerane vnímať,
zreprodukovať a pamätať si bežné okolnosti z okolitej reality. Negatívny vplyv na tieto schopnosti môže
mať prípadné požitie alkoholu, kedy pod jeho vplyvom alebo aj tesne po odznení účinku alkoholu sa
jeho správanie môže meniť, zhoršuje sa celková orientácia v realite a jej správne vyhodnocovanie.
Poškodený mení svoju výpoveď ohľadom predmetného skutku cielene, vedome a zámerne z dôvodu,
že nechce, aby obžalovaný išiel do výkonu trestu. Na tomto rozhodnutí sa podieľa skutočnosť, že je

dlhodobo umiestnený v inštitucionalizovaných zariadeniach a ústavoch a voči obžalovanému zmenil
svoj postoj, je s ním v najintenzívnejšom kontakte z celej rodiny a v záverečnom období svojho života
prehodnocuje svoje doterajšie rozhodnutie potrestať syna za neprimerané správanie voči jeho osobe.
Poškodený nemá sklon ku konfabuláciám.

Podľa§155ods.1Tr.zákona,trestnéhočinuublíženianazdravísadopustí,ktoinémuúmyselnespôsobí
ťažkú ujmu na zdrví. Za to sa potrestá odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
Podľa ods. 2 písm. b) citovaného zákona, odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie aj blízka osoba a aj
osoba vyššieho veku.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, trestného činu nebezpečného vyhrážania sa dopustí, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok.

Súd mal po vykonaní dokazovania k dispozícii dve verzie priebehu skutku, ktorými bolo potrebné sa v
konaní zaoberať a obe tieto verzie vyhodnotiť v súvislosti s dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom

pojednávaní. Prvou bola pôvodná verzia poškodeného, na základe ktorej bolo na obžalovaného podané
trestné oznámenie, a teda že obžalovaný sa mal poškodenému vyhrážať zabitím, následne ho mal začať
udierať rukami a päsťami po celom tele, v dôsledku čoho poškodený upadol do bezvedomia.
Druhou bola verzia obžalovaného, ktorý od samého začiatku popieral spáchanie skutku, pričom tvrdil,
že poškodený pod vplyvom alkoholu spadol sám, následkom čoho si udrel hlavu a spôsobil si poranenia

uvedené v obžalobe.

Súd nemal k dispozícii žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval spáchanie skutku spôsobom
uvedeným v obžalobe, o to viac, keď poškodený v priebehu hlavného pojednávania zmenil svoju
výpoveď tak, že v predmetný deň naozaj spadol, a to bez zavinenia obžalovaného, pričom všetky

zadokumentované poranenia si spôsobil pri predmetnom páde. Ako dôvod krivého obvinenia poškodený
uviedol skutočnosť, že obžalovaný robil úpravy na rodinnom dome, s ktorými on nesúhlasil a tiež že
ho na podanie trestného oznámenia naviedla tretia osoba. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ani
svedkovia, ktorí boli vypočutí v priebehu hlavného pojednávania ohľadne skutkových okolností, neboli
priamymi svedkami skutku. Súd teda pri hodnotení viny, resp. neviny obžalovaného musel vychádzať

len z nepriamych dôkazov, ktoré bolo treba vyhodnotiť samostatne, ako aj v ich súhrne.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne A. G., z tejto vyplynulo, že poškodeného navštívila dňa 17.06.2018
avuvedenýdeňsinajehotelenevšimlažiadneporanenia.Následne,keďhodňa18.06.2018prezliekala
všimla si modrinu na ľavej prednej časti hrude a na kolenách. Škrabance na jeho tele nevidela, rovnako

ako nevidela žiadne zranenia na rukách.
Uvedenávýpoveďsvedkyne,podľanázorusúdujednoznačnenepotvrdzujespáchanieskutkuspôsobom
uvedeným v obžalobe, najmä v časti týkajúcej sa konania obžalovaného, ktorý mal poškodeného
udierať rukami a päsťami po celom tele. Z výpovede svedkyne a ani z lekárskych správ totižnevyplýva, že by na tele poškodeného boli zaznamenané také poranenia, ktoré by túto skutočnosť
potvrdzovali. V tomto smere súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku A. C., z ktorých vyplýva, že
poškodený mal v čase spáchania skutku utrpieť akútne vnútrolebečné podplenové krvácanie nad pravou

mozgovou hemisférou v čelovo-spánkovo-záhlavovej oblasti hrúbky do 1,8 cm a akútne krvácanie
pod pavúčnicu v spánkovej oblasti vpravo. V lekárskych správach síce sú popísané rany na oboch
rukách a pomliaždenie a odrenina ľavého lakťa, avšak tieto sú staršieho dáta. Znalec zároveň vyjadril
názor, že uvedené poranenia mohli vzniknúť po opakovaných pádoch na zem v opilosti, kedy je
znížená koordinácia pohybov a oslabené obranné reflexy. Poškodený mal v predchorobí popísané

aj závraty a poruchu rovnováhy, ktoré faktory mohli byť tiež príčinou jeho pádu. Znalec zároveň ako
menej pravdepodobný označil vznik týchto poranení úderom päsťou, pretože pri tomto mechanizme
nebývajú prítomné odreniny kože. Je pravdou, že znalec nevedel vylúčiť, že príčinou vzniku podliatiny na
prednej hrudnej stene vľavo mohol byť úder päsťou, rovnako však za možnú príčinu vzniku označil pád
smerom dopredu, čím opäť nebola potvrdená alebo naopak vyvrátená ani jedna z vyššie uvádzaných
verzií vzniku poranení poškodeného. Rovnako nemožno opomenúť, že znalec v posudku uviedol, že

mozgovolebečné poranenie u poškodeného vzniklo nárazom hlavy o zem pri páde, čím vyvrátil tvrdenie
obžaloby, že poškodený upadol do bezvedomia v dôsledku úderov rukami a päsťami po celom jeho tele.
Pokiaľ prokurátor v záverečnej reči, s poukazom na závery znaleckého dokazovania, navrhol zmeniť
skutkovú vetu obžaloby tak, že „obžalovaný začal poškodeného udierať rukami a päsťami po celom tele,
v dôsledku čoho potom tento spadol na zem a následkom tohto pádu si udrel hlavu“, súd poznamenáva,

že síce má možnosť meniť skutkovú vetu obžaloby pri zachovaní totožnosti skutku, avšak v tomto
prípade mal súd za to, že pokiaľ neboli v konaní preukázané útoky obžalovaného rukami a päsťami
na celé telo poškodeného, nebolo možné urobiť záver o tom, že v dôsledku týchto útokov poškodený
spadol na zem a spôsobil si zranenia uvádzané v obžalobe.

Svedkyňa G. ďalej v rámci výpovede uviedla, že poškodený jej s odstupom času ku skutku povedal, že
si vypil a spadol alebo ho aj obžalovaný udrel, čím sa opäť nepodarilo vyvrátiť a ani potvrdiť konanie
obžalovaného. Uvedené svedčí len o tom, že poškodený od samého začiatku menil výpovede, z ktorého
dôvodu tieto nemožno považovať za vierohodné. Súd zdôrazňuje, že poškodený podal na obžalovaného
trestné oznámenie po viac ako roku od spáchania skutku, pričom uvedené odôvodnil tým, že v dôsledku

úrazu si nepamätal, čo sa v predmetný deň stalo a až postupom času sa mu začali vracať spomienky,
resp. sa išiel pozrieť na miesto, kde sa to stalo, musel si najskôr všetko overiť, či to je pravda, čo sa
o skutku dozvedel, aby voľakomu neublížil. V tomto smere je potrebné poukázať na závery posudku
znalca A. C., z ktorých vyplýva, že je málo pravdepodobné, že by sa poškodenému po takom dlhom
časovom intervale ako uvádza vo výpovedi spomienky na úraz vybavili. A preto vyvstáva otázka, prečo

poškodený podal trestné oznámenie na obžalovaného až po vyše roku, keď bezprostredne po skutku
pri vyšetreniach ako dôvod vzniku poranení uvádzal pád, čo vyplýva priamo z lekárskych správ.

Svedok A. T. síce vypovedal, že bolo všeobecne známe, že medzi obžalovaným a poškodeným boli
nezhody, on osobne však nikdy nebol svedkom zlého správania sa obžalovaného voči poškodenému.

Pokiaľ sa mu aj poškodený priznal, že ho obžalovaný napadol, toto bolo ešte pred samotným skutkom,
a teda uvedené nepotvrdzuje spáchanie skutku popísaného v obžalobe. Treba však poznamenať, že
svedok opísal obžalovaného ako nekonfliktného a slušného občana. Rovnako obžalovaného vnímali aj
svedkovia C. B. ml. a R. P., ktorí zhodne vypovedali, že nikdy neboli svedkami agresívneho správania
obžalovaného. Naopak svedok C. B. ml. potvrdil, že poškodený v minulosti niekoľkokrát spadol, keď bol

pod vplyvom alkoholu a spôsobil si rôzne zranenia. Tiež z jeho výpovede vyplynulo, že poškodený má
dlhodobo problémy s alkoholom a že obžalovaný nikdy alkohol nepožíval.

V tomto smere súd zdôrazňuje, že ani jedna výpoveď vypočutého svedka v podstatných okolnostiach
nepotvrdzuje spáchanie skutku obžalovaným. Jedno, na čom sa však všetci vypočutí svedkovia zhodli

je, že poškodený mal problémy s alkoholom a niekoľkokrát si pod jeho vplyvom spôsobil viaceré
zranenia, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z lekárskych správ a zo záverov znaleckého posudku
A. C.. Súd teda mal preukázane, že poškodený v minulosti viackrát pod vplyvom alkoholu spadol,
čím si spôsobil zranenia zadokumentované v lekárskych správach, avšak nemal jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve v tomto konkrétnom prípade mu zranenia uvádzané

v obžalobe spôsobil obžalovaný.

Pokiaľ ide o znalecké posudky vypracované znalcami z odboru psychológie a psychiatrie ( A. Q., M. T. ),
súd sa stotožňuje s argumentáciou obhajoby, že znalcovi neprislúcha hodnotiť dôkazy z hľadiska ichvierohodnosti a dokonca ani v tom smere, či skutočnosť, o ktorej podávajú správu, je preukázaná. Podľa
§ 145 ods. 1 Trestného poriadku druhá veta, znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť
vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Samotný znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je

objektom hodnotenia zo strany konajúceho orgánu tak, ako aj iné dôkazné prostriedky.
Zo záverov znaleckého posudku A. Q. a aj M. T. síce vyplýva, že poškodený v tomto trestnom konaní
mení svoju výpoveď ohľadom skutku cielene, vedome a zámerne z dôvodu, že nechce aby obžalovaný
išiel do výkonu trestu. Z uvedeného konštatovania znalkýň podľa názoru súdu vyplýva len motivácia
poškodeného zmeniť svoju výpoveď. Či však poškodený menil výpoveď preto, aby si obžalovaný

neodpykával trest za niečo čo neurobil alebo naopak z dôvodu, že síce si je vedomý, že obžalovaný sa
skutku dopustil, ale ide o jeho najbližšieho rodinného príslušníka, sa v konaní nepodarilo preukázať.
Nemožno však opomenúť skutočnosť, že v pôvodnom posudku A. Q. bolo konštatované, že poškodený
nejaví známky týranej osoby v priamej príčinnej súvislosti s konaním jeho syna, teda obžalovaného
a nie je u neho prítomná ani autodeštrukčná reakcia, ku ktorej patrí popieranie viny útočníka a jeho
ospravedlňovanie pred okolím, zľahčovanie intenzity útokov a bagatelizovanie zranení a nedostatočné

vnímanie vážnosti situácie.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade je potrebné
pristúpiť k aplikácii zásady „in dubio pro reo“, z ktorej vyplýva, že ak nie je v procese dokazovania
dosiahnutá praktická istota o relevantných skutkových okolnostiach, t.j. ak sú prítomné v danom kontexte

dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku, či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním
ďalších dôkazov, je nutné vždy rozhodnúť v prospech obžalovaného. Súd pri vyčerpaní dosiahnuteľných
dôkazov, na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, nemohol spoľahlivo
dospieť k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal, pretože jednotlivé dôkazy,
jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty túto skutočnosť nepreukazujú. Práve v prípade akýchkoľvek

rozumných pochybností (ako je to aj v tomto konkrétnom prípade) je potrebné pochybnosti vykladať vždy
v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
X G.).
Súd vo veci podrobne rozoberal výpovede jednotlivých svedkov v kontexte s dôkazmi, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané, pričom dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli zabezpečené
také dôkazy, ktoré by vytvorili súhrnne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu, z ktorej by
bolo možné vyvodiť jediný záver o priebehu skutku a ktorý zároveň by vylúčil možnosť, že sa celý
predmetný skutok mohol stať aj inak. Súd vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní nepovažuje za
tak jednoznačné a presvedčivé, aby bolo možné na nich stavať nezvratné skutkové závery v podobe

odsúdenia obžalovaného. Tvrdenia a výpovede svedkov boli nejednoznačné, v časti podporujúce
pôvodné tvrdenia poškodeného o spáchaní trestného činu obžalovaným a sčasti naopak podporujúce
tvrdenia obžalovaného o tom, že si poškodený zranenia spôsobil sám pod vplyvom alkoholu. Ani
jeden z vykonaných dôkazov nemal obsah takej kvality, aby bolo možné prijať jednoznačný záver
o tom, že skutok sa stal a spáchal ho práve obžalovaný. Pre uznanie viny zo spáchania trestného

činu je potrebné, aby boli vylúčené všetky pochybnosti o priebehu skutkového deja, k čomu v tomto
prípade nedošlo. Základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o
vine o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú
po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné

rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku
orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Nedokázaná vina má pre
obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd
oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie len o

pravdepodobnosť.

Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku a obžalovaného spod obžaloby
oslobodil, pretože nebolo dokázané bez odôvodnených pochybností, že sa stal skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí odkáže poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušnýmorgánom. Z uvedeného dôvodu súd poškodenú VšZP odkázal so svojím nárokom na náhradu škody
( za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému ) na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská
Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.