Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623010180.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2024
o odvolaniach obžalovaného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/3/2023 zo dňa 12.9.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 6T/3/2023 zo dňa 12.9.2023 z r u š u j e .

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 6T/3/2023 zo dňa 12.9.2023 obžalovaného A. B., nar.

XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., t.č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina, uznal vinným v bode 1)
z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotrop-ných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6
písm. b) (s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.), písm. c)
Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a v bode 2) zo zločinu znásilnenia podľa § 199

ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.),
na tom skutkovom základe, že:

v bode 1)
na presne nezistených miestach od doposiaľ nestotožnených osôb v období najmenej
od presne nezisteného dňa v roku 2020 až do dňa 07.07.2022 si neoprávnene zadovažoval

metamfetamín, známy pod názvom "pervitín", ktorý následne neoprávnene prechovával - okrem iného
aj v byte číslo X na sídlisku B. číslo XXX/XX v C., pričom
- v presne nezistený deň na jar v roku 2020 na žiadosť D. E., narodenej XX.XX.XXXX, po vzájomnej
dohode zohnal pervitín a následne si spolu objednali dom v obci F., kde strávili 4 dni, počas ktorých
spolu mali sex a najmenej 2-krát tento pervitín užili, každý po čiare šnupaním, pričom peniaze za pervitín
od D. E. nežiadal,

- v presne nezistený deň začiatkom mesiaca november roku 2021 vo večerných hodinách
vbytečísloXnasídliskuB.čísloXXX/XXvmesteC.vysypalA.B.natanierikbielyprášok-pervitín,urobil
z neho 2 čiary, jednu pre B. G., narodenú XX.XX.XXXX, druhu pre seba a potom si obaja pervitín šnupli
do nosa, pričom A. B. za pervitín nechcel peniaze, povedal jej, že to jej dal len tak, ako pre kamarátku,
potom išli autom na presne nezistené miesto pri meste C., kde ju A. B. v aute znova ponúkol pervitínom
a následne si opäť obaja dali po jednej čiare, kedy jej povedal, že

v C. sa za pervitín dáva niečo iné a nie peniaze a že on si chce zatrtkať,pričom A. B. v období pred mesiacom november 2021 zadovážil pervitín pre B. G. ešte najmenej 5-krát
tak, že mu vopred napísala alebo zavolala cez viber alebo whatsapp, či je doma a či niečo má a keď za
ním prišla, dával jej ho vonku, v aute alebo pri Tescu v C., pričom mu za pervitín nikdy neplatila,

- dňa 05.11.2021 vo večerných hodinách v byte číslo X na sídlisku B. číslo XXX/XX
v meste Tvrdošín sa B. G., narodenej XX.XX.XXXX a B. H., narodenej XX.XX.XXXX, ktoré boli u neho
na návšteve, spýtal, či chcú pervitín, a keď B. G. súhlasila, doniesol tácku, na ktorej boli urobené 3 čiary
pervitínu, podal im zošúľanú bankovku a každý z nich si šnupol do nosa po jednej čiare a následne začal
B. H. obchytkávať a sťahovať jej dole legíny, pričom za pervitín A. B. neplatili,

- v presne nezistený deň v roku 2021 vo večerných hodinách v meste C., pri cintoríne
v smere na I., A. B. v osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia Combi, evidenčné číslo: J.,
červenej farby, prichystal "čiaru" pervitínu, ktorú dal
na svoj mobilný telefón, tento položil na opierku medzi sedadlami vodiča a spolujazdca
a prinútil B. K., narodenú XX.XX.XXXX, aby pervitín užila šnupnutím do nosa,
- dňa 28.06.2022 v doposiaľ nezistenom čase v podvečerných hodinách v byte číslo X

na sídlisku B. číslo XXX/XX v C. predal maloletej L., narodenej XX.XX.XXXX, pervitín za sumu 10,- eur,
ktorý jej nachystal na tácku a ona ho užila v jeho prítomnosti tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek
tomu, že vedel, že L. ešte nedovŕšila 18 rokov,
- dňa 29.06.2022 v doposiaľ nezistenom čase v poobedňajších hodinách, v byte číslo X
na sídlisku B. číslo XXX/XX v C. predal maloletej L., narodenej XX.XX.XXXX, pervitín za sumu 10,- eur,

ktorý jej nachystal na tácku a ona ho užila v jeho prítomnosti tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek
tomu, že vedel, že L. ešte nedovŕšila 18 rokov,
- dňa 02.07.2022 v čase asi o 15.00 hod. bezodplatne odovzdal maloletej L., narodenej XX.XX.XXXX,
pervitín, ktorý v jeho prítomnosti užila tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek tomu, že vedel, že L. ešte
nedovŕšila 18 rokov,

pričom "pervitín" je rozšírený názov pre metamfetamín patriaci do skupiny "pervitín" budivých
amínov, ktoré sú podľa zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch
zaradené do druhej skupiny psychotropných látok,

v bode 2)

dňa 02.07.2022 v čase po 15.00 hod. v miestnosti obývacej izby bytu číslo X
nasídliskuB.čísloXXX/XXvC.potom,akobezodplatneodovzdalmaloletejL.,narodenejXX.XX.XXXX,
pervitín a táto ho užila, zvalil ju na posteľ tak, že dopadla
na chrbát, následne si na ňu sadol a šnúrami, ktoré mal pripevnené o čelo postele, jej priviazal ruky v
oblasti zápästia, čomu sa snažila mal. L. zabrániť tým, že ho štípala, búchala, kopala nohami a prosila

ho, aby ju pustil, načo sa postavil, pustil hlasnejšie hudbu, zastrel žalúzie na okne, následne si dal dole
spodnú časť oblečenia, maloletej stiahol legíny
a spodné prádlo ku členkom, zdvihol jej nohy a začal vznikať penisom do jej vagíny, počas čoho jej držal
rukou ústa, aby nekričala a takto konal až do jeho vyvrcholenia, pričom k jej zraneniu nedošlo a vedel,
že maloletá nemá 18 rokov.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovaného odsúdil podľa § 172 ods. 6 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
13 (trinásť) rokov a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr.

zák. obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci - mobilný telefón značky Redmi v gumovom obale, IMEI:
XXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák.
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj
ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný, ako aj prokurátor ihneď
po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní a obidvaja tak proti výroku
o vine, ako aj proti výroku o treste.

Zahlásené odvolanie prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 3.10.2023, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 9.10.2023, a to nasledovne:
Pokiaľ ide o výrok o vine, prokurátor nesúhlasí s tým, že v prípade drogovej trestnej činnosti súd
prvého stupňa konanie obžalovaného nesprávne právne kvalifikoval ako jeden trestný čin, a to konkrétnepokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b/, písm.

j/ Tr. zák.), písm. c) Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). Súd prvého stupňa uvedené
odôvodnil tým, že obžalovaný svojím konaním napĺňal stále rovnakú skutkovú podstatu toho istého
trestného činu, pričom osoba, ktorá zadovažuje drogy pre iné osoby, ich aj automaticky prechováva, čím
sadopúšťajednéhotrestnéhočinu,atedaniejedôvod,abybolapostihovanázadvarovnakétrestnéčiny
toho istého paragrafového znenia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa prokurátor zastáva názor, že ide o

dva samostatné trestné činy v ustanoveniach § 172 ods. 3 Tr. zák. a § 172 ods. 4 Tr. zák. v aktuálnom
znení. Hlavným zámerom zákonodarcu pri novelizácii zákonných ustanovení týkajúcich sa trestného
činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi bolo odlíšiť užívateľov tzv. "mäkkých" drog od užívateľov "tvrdých", respektíve
syntetických drog, akých ustanovenie § 172 ods. 1 Tr. zák. väčšinou postihuje, zjednodušene povedané,
držiteľa viac ako 10 dávok marihuany a ustanovenie § 172 ods. 3 Tr. zák. držiteľa viac ako 10 dávok

syntetickej drogy, napr. pervitínu, ustanovenie
§ 172 ods. 4 Tr. zák. už postihuje neoprávnené nakladanie (výroba, dovoz, vývoz, kúpa, predaj...) s
akýmikoľvek omamnými a psychotropnými látkami, bez ohľadu na to, či ide
o látky z rastliny rodu konopa (marihuana) alebo iné drogy (pervitín, heroín, kokaín
a podobne), ako aj bez ohľadu na to, či ide o nakladanie s viac alebo menej ako desiatimi dávkami.

Každé návetie v odsekoch 1, 3 a 4 zároveň začína slovom "Kto...", takže aj
z hľadiska gramatického výkladu ide o popis jednotlivých druhov konaní páchateľa, ktoré by mali byť
posudzované ako samostatný trestný čin. Pre úplnosť dodáva, že pokiaľ ide
o argumentáciu súdu v zmysle, že každá osoba, ktorá zadovažuje drogy pre iné osoby, ich automaticky
aj prechováva, platí aj opačný pohľad na vec, a to, že nie každá osoba, ktorá drogy prechováva, ich

automaticky aj zadovažuje pre iné osoby, a je preto vhodné tieto dve situácie od seba navzájom odlíšiť,
a to aj formou prísnejšieho trestnoprávneho postihu páchateľa, ktorý drogy nielen prechováva, ale ich
aj ďalej distribuuje, ako je to aj v prípade obžalovaného A. B..
Ohľadne výroku o treste prokurátor nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa
u obžalovaného neaplikoval aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.

s odôvodnením, že použitie tejto priťažujúcej okolnosti je vylúčené, nakoľko obžalovanému sa ukladá
trest s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. V tejto súvislosti prokurátor poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Tdo/36/2021 zo dňa 2.2.2022, kde sa
okrem iného konštatuje, že predchádzajúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S 1/2011
o nemožnosti súčasného použitia § 37 písm. h) Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., malo svoje opodstatnenie

len do prijatia nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. novembra 2012, ktorým
Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., pokiaľ ide o slová v texte za bodkočiarkou
"súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, dňom
vyhlásenianálezuvZbierkezákonovstrácaúčinnosť.Podľadovtedyúčinnejprávnejúpravytotižpoužitie
tzv. asperačnej zásady malo za následok zvýšenie tak hornej, ako aj dolnej hranice zákonom stanovenej

trestnej sadzby. Podľa súčasne platnej právnej úpravy
§ 41 ods. 2 Tr. zák. však dochádza už len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, a preto nedochádza
k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej sadzby tak, ako má
na mysli predmetné stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S
1/2011. Najvyšší súd preto prijal výkladové stanovisko publikované pod Tpj 47/2020, v rámci ktorého

došlo k formulovaniu právnej vety, z ktorej podstatnú časť vyberá: "po nadobudnutí účinkov nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 o nesúlade
§ 41 ods. 2 Tr. zák. v texte za bodkočiarkou
s článkom 1 Ústavy SR, už nemôže nastať situácia, že by súčasné použitie § 38 ods. 4, ods. 5 alebo
ods. 6 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Inými slovami, keďže po

zrušení časti takzvanej asperačnej zásady o zvyšovaní dolnej hranice trestnej sadzby už nedochádza k
interakcii medzi § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorý zvyšuje (už len) hornú hranicu trestnej sadzby s § 38 ods. 4
až 6 Tr. zák., ktoré z tam uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu trestnej sadzby, je a priori vylúčené,
aby súčasné použitie týchto ustanovení mohlo byť pre páchateľa neprimerane prísne. Ustanovenie § 38
ods. 7 Tr. zák. je tak po zverejnení označeného nálezu v Zbierke zákonov pod číslom 428/2012 Z.z.

od 21. decembra 2012 obsolétne.
Na základe uvedeného má za to, že v prípade obžalovaného A. B. je potrebné trest odňatia slobody
ukladať s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., teda podľa § 172 ods. 6 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., §
38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., čo zároveň znamená, že zákonná trestná sadzba, v rámciktorej je obžalovanému potrebné ukladať trest odňatia slobody, je 11 rokov 8 mesiacov až 20 rokov.
Pri takto určenej výmere zákonnej trestnej sadzby potom zároveň trest odňatia slobody vo výmere 15
rokov, navrhovaný prokurátorom, považuje vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa za

zákonný a primeraný.
K uloženiu ochranného opatrenia obžalovanému, a to konkrétne ochranného sexuologického liečenia
ústavnou formou prokurátor uvádza, že okresný súd toto obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm.
a) Tr. zák., t.j. z dôvodu, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt
na slobode je nebezpečný. Prokurátor zastáva názor, že ochranné liečenie malo byť obžalovanému

uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a sexuológia totiž jednoznačne skonštatovala, že po psychiatrickej stránke prítomnosť
duševnej choroby, ani prechodnej duševnej poruchy nezistila. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
boli v čase skutku plne zachované, neboli zmenené, znížené, ani vymiznuté, a tak obžalovaný vedel
rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho správania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať.
Jeho ovládacia schopnosť bola znížená len veľmi nepodstatnou mierou, a to

v dôsledku užitia psychoaktívnej látky - pervitínu. Má teda za to, že obžalovaný spáchal trestný čin pod
vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa a vo veci sám rozhodol v zmysle podaného odvolania.

Následne prokurátor písomným podaním zo dňa 31.10.2023, doručeným Okresnému súdu Námestovo
dňa 31.10.2023, podané odvolanie zobral späť v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie skutku v bode
1) ako dvoch samostatných trestných činov podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. a § 172 ods. 4 písm. c), ods.
6 písm. b), písm. c) Tr. zák.

Obžalovaný A. B. zahlásené odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa
02.11.2023, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 06.11.2023:
Odvolanie obžalovaného smeruje tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku
o treste a tiež proti konaniu, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutých výrokov.
Obžalovaný primárne uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje v

celom rozsahu za nezákonný, a to na základe viacerých závažných dôvodov. Napadnutý rozsudok súdu
prvéhostupňajerozhodnutímvýslovnesvojvoľnýmavpodstatnejčastiajnepreskúmateľným,keďžesúd
vôbec nereagoval na viaceré tvrdenia obhajoby obžalovaného. Súd prvého stupňa rovnako svojvoľne
odmietol takmer všetky návrhy obhajoby na vykonanie dokazovania a svoje rozhodnutie postavil na
nedostatočne zistenom skutkovom stave, pričom v rámci vykonaného dokazovania súd takmer výlučne

prihliadal len na okolnosti svedčiace v neprospech obžalovaného. Podľa obžalovaného bol súd prvého
stupňa v podstate už od samého začiatku presvedčený o jeho vine, čo vyústilo do vydania napadnutého
rozsudku.
Podľa názoru súdu prvého stupňa obžalovaný má byť zo spáchania skutku pod bodom 1) usvedčovaný z
časti svojou výpoveďou, ale najmä výpoveďami svedkov D. E., B. G., B. H., B. K. a poškodenej

L. B.. Obžalovaný má byť nepriamo usvedčovaný aj výpoveďami svedkov B. F., B. M., A. L., závermi
znaleckých posudkov, ku ktorým vypovedali znalci na hlavných pojednávaniach, listinnými dôkazmi,
najmä fotodokumentáciou nájdenou v mobilnom telefóne poškodenej L. B., predloženou svedkyňou B.
G. a tiež B. M. a I. B.. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa obžalovaný nestotožňuje. Súd si z
týchto dôkazov účelové vybral len skutočnosti, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného, a prehliadal

tie, ktoré sú v jeho prospech, respektíve tieto zľahčoval.
Obžalovaný nikdy nepopieral, že bol konzumentom drog. V prípade užívania drog na vlastnú spotrebu
však v žiadnom prípade nejde o spáchanie trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným
v bode 1) napadnutého rozsudku. Ak súd prvého stupňa spochybňuje výpovede obžalovaného s
poukazom na údajné rozpory v nich, ide o čisto účelové hľadanie rozporov zo strany súdu, ktoré rozpormi

v skutočnosti vôbec nie sú, respektíve sú úplne nepodstatného charakteru.
Za podstatný a kľúčový usvedčujúci dôkaz súd prvého stupňa považuje výpoveď svedkyne poškodenej
L. B. z prípravného konania. Keď súd prvého stupňa odmietol menovanú svedkyňu vypočuť na hlavnom
pojednávaní, takýto postup je hrubo nezákonným. Súd prvého stupňa takto postupoval najmä preto,
aby obhajoba nemala možnosť odkryť skutočné motívy poškodenej a preukázať, že nehovorila pravdu.

Predovšetkým dlhodobé užívanie drog poškodenou mohlo ovplyvniť obsah jej výpovede
a celkovú dôveryhodnosť, a bolo tak nevyhnutné poškodenú opätovne vypočuť aj na hlavnom
pojednávaní, k čomu však nedošlo.Pokiaľ poškodená mala opísať byť obžalovaného, uvedená skutočnosť môže preukazovať len to, že
sa v byte mohla nachádzať a nie to, že by sa obžalovaný mal voči nej dopustiť akéhokoľvek trestného
činu. V prípade bytu obžalovaného sa jednalo o malý jedno izbový byt, a preto nie je neštandardným,

že poškodená si v ňom mohla všimnúť aj menej obvyklú výbavu ako šnúrky/lanká na posteli, ktoré boli
navyšepodľavýpovedesvedkaM.viditeľnéalebotrezor.Akpoškodenáspôsobpodaniaaužitiapervitínu
od obžalovaného popísala zhodným spôsobom s výpoveďami iných svedkýň, takýto spôsob použitia
pervitínujebežným,aknienajčastejším.Poškodená,akoajostatnésvedkyneboliužívateľkamipervitínu
a je teda vysoko pravdepodobné, že ich opis požitia drogy bol veľmi podobný, dokonca, ak nie je totožný.

Poškodená L. B. si preukázateľne mala drogy zadovažovať aj od iných osôb (bratia F., B. N.), a teda mala
skúsenosti s ich užívaním. Skutočnosť, že poškodená bola konzumentkou pervitínu. a to aj ešte pred
skutkom, vyplynula tiež z elektronickej komunikácie s bývalým priateľom B. M. a z jej instagramového
profilu, ako aj z komunikácie medzi poškodenou a jej starou mamou. Nakoľko potom poškodená v rámci
svojej výpovede preukázateľne klamala ohľadne užívania drog, klamať mohla aj v iných častiach svojej
výpovede. Samotná matka poškodenej potvrdila, že s poškodenou boli problémy aj v minulosti, tieto

však pripisovala alkoholu. Poškodená sa liečila u psychiatra, dopúšťala sa sebapoškodzovania, bola
v celoštátnom policajnom pátraní, keď mala 14 rokov. Poškodená nielenže brala drogy, ale pred skutkom
žila promiskuitným spôsobom života (napríklad výpovede svedkov A. L., B. H., D. E.). Aj napriek týmto
zisteným skutočnostiam súd prvého stupňa nekriticky vyhodnotil výpoveď poškodenej ako hodnovernú
a osobu poškodenej ako pravdovravnú.

K injekčnej striekačke, nájdenej v byte obžalovaného, ktorá mala podľa expertízneho skúmania
obsahovať pervitín, je potrebné dať do pozornosti, že na tejto nebolo nájdené DNA ani poškodenej, ani
obžalovaného. V tejto súvislosti súd prvého stupňa dostatočne nereagoval na to, že v byte obžalovaného
prebývali viaceré osoby pravidelne užívajúce pervitín, ktorým mohla táto striekačka s pervitínom patriť
(napr. K., E., M.).

Obžalovaný má byť zo spáchania skutku usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne D. E.. Z výpovede tejto
svedkyne však vyplynulo, že obžalovaný jej drogy nepredal a ani nemá vedomosť, že by drogy predával
tretím osobám. Pokiaľ v minulosti spoločne s obžalovaným požívali drogy, mali sa na tieto spoločne
zložiť. Svedkyňa drogy užívala dobrovoľne. S obžalovaným mali príležitostný sex, pri tomto sa agresívne
neprejavoval.

Usvedčujúcou výpoveďou má byť tiež výpoveď svedkyne F. O.. Menovaná svedkyňa na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.
V tejto súvislosti sa svedkyňa vyjadrila, že toto právo chcela využiť aj v prípravnom konaní, no
vyšetrovateľom jej malo byť uvedené, že na odopretie výpovede nemá dôvod a
vypovedať má. Pokiaľ bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z tejto

nevyplynulo nič také, čo by malo obžalovaného usvedčovať zo spáchania skutkov v bode 1) rozsudku.
Keď svedkyňa potvrdila existenciu trezoru v byte obžalovaného, toto nepopiera ani obžalovaný. Trezor
bol v byte voľne položený, za tohto stavu by bolo nelogickým, aby v ňom obžalovaný ukrýval drogy.
Svedkyňa B. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nevie nič
o drogovej trestnej činnosti obžalovaného. Ak v prípravnom konaní vypovedala inak, bolo to z dôvodu,

lebo bola v zlom psychickom stave spôsobeným odňatím dieťaťa, do výpovede ju tlačila polícia a bola
ovplyvnená aj L. B., ktorá na ňu tlačila, aby išla vypovedať ohľadom obžalovaného. Nielen z výpovede
svedkyne K. vyplynulo, že príslušníci polície aktívne vyhľadávali osoby z drogového prostredia a tieto
tlačili a navádzali k výpovedi proti obžalovanému, pričom za týmto účelom ich niekedy doslova osobne
zvážali. V byte obžalovaného v minulosti bola, ale s osobou menom N. E.. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať aj na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
Slovenská Ľupča, číslo PPZKEU-SL-EXP-2022/2441, odvetvie kriminalistická genetická analýza. Verziu
svedkyne z prípravného konania, ktorou má usvedčovať obžalovaného, nepotvrdil ani svedok F., keďže
tento síce s jej tvrdeniami konfrontoval obžalovaného, avšak potom ako obžalovaný uvedené poprel,
svedok F., a to aj podľa svedkyne, uveril práve obžalovanému. V súvislosti so svedkyňou K. obhajoba

namieta, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o vine obžalovaného prihliadal aj
na výpoveď tejto svedkyne z iného trestného konania pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu, kde
vystupuje v procesnom postavení poškodenej a obvineným v tomto inom trestnom konaní je rovnako
A. B.. Takáto výpoveď svedkyne z iného trestného konania nemala byť ani vykonaná na hlavnom
pojednávaní v tejto trestnej veci.

V prípade ďalšej usvedčujúcej výpovede svedkyne B. G.
z prípravného konania, ktorou má byť obžalovaný usvedčovaný zo spáchania trestnej činnosti (svedkyňa
na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať), je potrebné poukázať
na vyjadrenie svedkyne na hlavnom pojednávaní, že už v prípravnom konaní chcela využiť zákonnéprávo nevypovedať, čo jej nebolo umožnené a bolo jej hrozené poriadkovou pokutou. Pokiaľ svedkyňa
v prípravnom konaní popisovala aj negatívne správanie obžalovaného, je potrebné dať do pozornosti,
že na druhej strane nemala žiadny problém sa s ním opakovane stretnúť, a to dokonca aj v jeho byte. Z

výpovede tejto svedkyne tiež vyplynula dôležitá skutočnosť, že keď ju mal opäť obžalovaný obťažovať
a mal obťažovať aj svedkyňu H., obžalovaný od svojho konania dobrovoľne upustil
a nepokračoval v ňom. Uvedené je dôležité najmä vo vzťahu k situácii, keď bol obžalovaný so svedkyňou
G. sám v aute. Svedkyňa sa vyjadrila, že sama bola užívateľkou drog a tieto užívala dobrovoľne. Pri
návšteve svedkýň G. a H. v byte obžalovaného bol prítomný aj svedok A. L., ktorý popisoval hádku v

súvislosti
s kľúčmi od auta obžalovaného. Obžalovaný mal chcieť volať políciu. Tu však nedáva žiadny zmysel,
prečo by takto obžalovaný mal chcieť konať, ak by sa v byte nachádzali drogy.
Svedkyňa B. H., spoločne prítomná s B. G.
v byte obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný ju nemal nútiť dať si drogu
a za drogu obžalovanému neplatila. Správanie obžalovaného popísala síce ako trochu nepríjemné, ale

určite nie ako správanie sexuálneho násilníka, keďže od neho sám upustil.
Ohľadne skutku pod bodom 1) rozsudku obhajoba namietala, že nebolo spoľahlivo preukázané, že
skutočne sa jednalo o pervitín. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na výpovede svedkýň,
ktoré ako konzumentky tejto drogy popísali jej účinky zhodne s tým, ako boli tieto opísané znaleckým
posudkom číslo 3/2022 z odvetvia toxikológia. Je síce pravdou, že svedkyne boli užívateľkami pervitínu,

avšak ani jedna z nich nie je osobou, ktorá by kvalifikovane dokázala posúdiť určitú látku. Na tomto
mieste je potrebné poukázať napríklad na výpoveď svedkyne G., ktorá uviedla, že
po požití látky od obžalovaného mala halucinácie, čo však nepatrí medzi účinky vyvolávané drogou
pervitín. Ďalej pri rozbore krvi L. B. bola zistená aj prítomnosť iných látok ako napríklad MDMA, ktorá je
súčasťou drogy extáza. Pervitín pritom celkom určite nie je jedinou látkou, ktorá by bola schopná vyvolať

svedkyňami opisované účinky. Nemožno vylúčiť, že v prípade užívaných látok mohlo ísť napríklad o
látku, ktorá nie je slovenskou legislatívou zakázaná, ako sú napríklad voľne dostupné látky.
Obhajoba tiež poukazuje na stopu číslo 8, nájdenú a zaistenú pri domovej prehliadke v byte
obžalovaného, ktorá bola pôvodne identifikovaná ako digitálna váha. Znalkyňa N. K. P. však uviedla, že
nešlo o digitálnu váhu, ale o CD prehrávač, čo zistila okamžite po otvorení doručenej obálky. Je mimo

rozumného chápania, že si túto skutočnosť nevšimli už orgány činné v trestnom konaní počas celého
prípravného konania. Podľa názoru obhajoby nešlo o žiadnu náhodu, ale o zrejmý pokus o vytvorenie
dojmu, že sa v prípade obžalovaného jednalo o dílera drog, ktorý na vymyslenej digitálnej váhe, ktorej
vlastníctvo a aj celkovú existenciu obžalovaný od začiatku popieral, váži a ďalej distribuuje
jednotlivé dávky drogy. Tento vyfabulovaný dôkaz mal byť posudzovaný

v kontexte so zatavenou striekačkou nájdenou v byte obžalovaného. Ak by obhajoba nenavrhla vypočuť
znalkyňu, doposiaľ by sa narábalo s vyfabulovaný dôkazom proti obžalovanému.
Na zhrnutie dôkazného stavu v tejto trestnej veci možno uviesť, že ani jeden
zo svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by obžalovaný mal komukoľvek predávať
drogy alebo kohokoľvek do užívania drog nútiť. Zo svedeckých výpovedí tak možno pripustiť len

hypotetické dobrovoľné užitie drogy, a to len pre vlastnú potrebu. U obžalovaného sa nikdy žiadne
drogy, respektíve omamné a psychotropné látky, nenašli. Pri nájdenej zatavené striekačky nebolo nijak
preukázané, že by (vrátane jej obsahu) patrila obžalovanému. Rovnako neexistuje žiadny ďalší dôkaz,
že látka, ktorú mali údajne užiť poškodené v prítomnosti obžalovaného, bola skutočne pervitín, pričom
nebolo preukázané ani množstvo tejto látky, jej pôvod, zloženie atď. V podstate teda ide len

o domnienku orgánov činných v trestnom konaní a súdu, že sa malo jednať o pervitín, žiaden dôkaz
o tom však neexistuje. Výpoveď poškodenej L. B. z prípravného konania, týkajúca sa užívania drog,
obsahuje preukázané klamstvá, pričom jej osobnú výpoveď súd na hlavnom pojednávaní nezákonne
iným spôsobom odmietol vykonať.
V prípade svedkyne ide o celkom zjavne nedôveryhodnú osobu, ktorá ani nebola vypočutá

na hlavnom pojednávaní. Osoby ostatných údajne poškodených osôb na hlavnom pojednávaní buď
odmietli vypovedať s poukazom na to, že tak chceli učiniť už v prípravnom konaní alebo svoje svedecké
výpovede zmenili, pričom spoločným menovateľom tohto konania je, že
v prípravnom konaní mali byť poškodené ovplyvňované, a to najmä políciou. Nešlo pritom
o izolované tvrdenia, ale konanie polície opísané nezávisle od seba viacerými svedkyňami.

V súvislosti s tvrdenou konzumáciou pervitínu svedkyňami, týmto nikdy nebolo vznesené obvinenie za
drogovú trestnú činnosť, pričom aj uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že poškodené boli účelovo
vyhľadané políciou a dotlačené do výpovede proti obžalovanému.
Vzhľadom na vyššie uvedené nie je namieste uznanie viny obžalovanéhozo spáchania trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný mal dopustiť v zmysle skutku pod bodom 1)
rozsudku, a to predovšetkým v dôsledku nenaplnenia objektívnej stránky týchto trestných činov. Z
hľadiska právnej kvalifikácie nebolo tiež nijako preukázané ani to, že by skutky mali byť spáchané po

dlhší čas, to znamená v tomto prípade po dobu dlhšiu ako jeden rok.
V obžalobe sú v tomto ohľade uvádzané len neurčité pojmy ako v presne nezistený deň,
na presne nezistených miestach a podobne. Rovnako obhajoba popiera, že by skutok mal byť spáchaný
aj na dieťati. Obžalovaný v tejto súvislosti popiera nielen to, že by sa skutku dopustil, no súčasne aj to,
že by mal vedieť o skutočnom veku poškodenej L. B.. Otázka vedomosti obžalovaného o skutočnom

veku poškodenej ostáva len
v rovine tvrdenia proti tvrdeniu.
Ohľadne skutku pod bodom 2) má byť obžalovaný podľa súdu prvého stupňa usvedčovaný taktiež aj
svojou výpoveďou, ale predovšetkým výpoveďou poškodenej L. B., aj v kontexte so závermi znaleckého
posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vypracovaného B. B. I.,
listinnými dôkazmi (najmä fotodokumentáciou z mobilného telefónu poškodenej L. B.) a výpoveďami

svedkov B. M., I. B., Q. M. a F. O., zápisnicou o domovej prehliadke
a fotodokumentáciou a nepriamo aj výpoveďami svedkov B. G., B. H., B. K. a tiež obsahom komunikácie
medzi poškodenou L. B. a B. F., B. M. a obžalovaným.
Obhajobe nie je zrejmým, na základe čoho sa má obžalovaný usvedčovať z tohto skutku svojou vlastnou
výpoveďou.

Pre súd prvého stupňa je podstatným usvedčujúcim dôkazom výpoveď svedkyne poškodenej L. B..
Obhajoba aj na tomto mieste namieta, že napriek jej návrhu, svedkyňa nebola vypočutá na hlavnom
pojednávaní, čím došlo k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces a na obhajobu.
Obhajoba má za to, že svedkyňa nebola vypočutá nie z dôvodu obavy o jej druhotnú viktimizáciu, ako to
uvádza súd prvého stupňa, ale čisto účelovo, z obavy, že ak by poškodená pod ťarchou zodpovednosti

za to, že svojím konaním ničí obžalovanému život, povedala pravdu, padla by v podstate celá obžaloba.
Skutočnosť, že svedkyňa popísala byt obžalovaného, svedčí jedine o tom, že
v tomto byte bola. Ak popisuje aj predmetné lanká na posteli, tieto boli viditeľné, ako to vyplynulo z
výpovede svedka M.. U poškodenej absentujú stopy po násilí, ktoré by museli byť u nej prítomné na
zápästiach po použití týchto laniek. Absentuje aj prítomnosť DNA poškodenej v byte obžalovaného

alebo na objektoch v ňom, vrátane spomenutých laniek. Podľa obhajoby je vylúčené, aby v prípade, ak
tieto mali byť použité proti vôli poškodenej, nebola na nich nájdená stopa jej DNA. Sama poškodená
vypovedala, že voči obžalovanému sa mala aktívne brániť a na tele mala mať po násilí zo strany
obžalovaného aj stopy na rukách. Obhajoba pritom považuje za vylúčené, a to napríklad aj s poukazom
na telesnú konštrukciu obžalovaného a poškodenej, že v prípade, ak by s obžalovaným zápasila, tohto

by súčasne kopala a hrýzla, pričom tento by ju prisadol a zviazal jej ruky proti jej vôli tenkými lankami,
neboli by na tele poškodenej nájdené pri prijímaní do nemocnice absolútne žiadne stopy po násilí, a to
ani menšieho charakteru. Žiadne stopy po násilí
u poškodenej neboli konštatované ani v lekárskej správe v súvislosti s jej prijatím
na hospitalizáciu do nemocnice, vrátane gynekologického vyšetrenia. Sama poškodená uvádzala, že

obžalovaný mal byť na ňu údajne zlý, styk ju mal bolieť a v následnej komunikácii s B. F. sa vyjadrila, že
chuť na sex nemá. Z gynekologickej správy ohľadne vyšetrenia poškodenej vyplýva, že u poškodenej
mal byť vykonaný ster (odber)
zo zadnej pošvovej klenby, ktorý mal byť uložený na detskom oddelení nemocnice a
odovzdaný polícii, uvedené však nebolo doložené do spisu, napriek tomu, že ide o dôkaz dôležitý pre

priebeh trestného konania, ktorý by mohol preukázať, že nedošlo k spáchaniu skutku obžalovaným.
Výsledok steru by totiž mohol minimálne ozrejmiť to, či vôbec došlo
k pohlavnému styku medzi obžalovaným a poškodenou. V prípade, ak by to výsledky steru nepotvrdili,
bolo by spáchanie trestného činu znásilnenia, tak ako ho opisuje poškodená, vylúčené. Napriek návrhom
obhajobyvšakuvedenýdôkazpripojeníavykonanýnebol.Akouvádzasamotnýsúd,svedkyňadlhodobo

žila aktívnym sexuálnym životom a mala povesť takzvanej ľahkej ženy. Poškodená mala o údajnom
znásilnení povedať až po niekoľkých dňoch len svojmu vtedajšiemu priateľovi B. M.. V tejto súvislosti
je zrejmý motív nepravdivého obvinenia obžalovaného zo znásilnenia, a to snaha poškodenej takýmto
spôsobom sa zbaviť viny za svoje dlhodobo promiskuitné správanie, z ktorého ju jej ex-priateľ, je
potrebné dodať, že oprávnene, podozrieval. Je tiež potrebné zohľadniť psychický stav poškodenej, ktorá

pred skutkom dlhšiu dobu vo veľkom množstve užívala drogy a zároveň konzumovala alkohol, bola na
celoštátnom pátraní, nemala problém klamať svojmu vtedajšiemu priateľovi a najbližšej rodine, liečila
sa pre psychické problémy. Aj podľa matky sa v prípade poškodenej jednalo o problémovú osobu.
Skutok znásilnenia ďalej spochybňuje skutočnosť následnej komunikácie poškodenej s obžalovanýmpo skutku. Poškodená síce tvrdí, že tieto správy mal písať B. F., ten však nič také neuviedol, pričom súd
ho bezdôvodne odmietol vypočuť. Poškodenú ako obeť trestného činu znásilnenia spochybňuje aj jej
komunikácia krátko po skutku s tretími osobami, vrátane komunikácie sexuálnej povahy.

I. B., matka poškodenej, vypovedala o tom, ako krátko
po skutku po príchode domov našla na zemi pohádzané oblečenie poškodenej, čo sa predtým nemalo
udiať. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že poškodená sa v tom čase nachádzala vo
veku mladej osoby, pre ktorú je takéto správanie bežné. Ostatné časti výpovede svedkyne, v ktorých
popisovalaproblematickésprávaniepoškodenej,jeskôrvprospechobžalovaného.SvedokB.M.,bývalý

priateľ poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená si znásilnenie vymyslela. Ak jeho
výpoveď z prípravného konania svedčí v prospech poškodenej, 90 % jeho predošlej výpovede bolo
ovplyvnených tým, že nevedel o skutočnom živote poškodenej a jej chovaní v jeho neprítomnosti.
Svedkyňa F. O. na hlavnom pojednávaní využila zákonné právo nevypovedať. Pokiaľ bola prečítaná jej
výpoveď z prípravného konania, svedkyňa sa vyjadrila, že v prípravnom konaní vypovedať nechcela,
no vyšetrovateľ jej uviedol, že

na odopretie výpovede nemá dôvod a má vypovedať. Jednalo sa tu o nátlak polície
na výpoveď svedkyne a na takúto výpoveď nie je možné prihliadať v trestnom konaní. Podľa výpovede
svedkyne,obžalovanýjužiadaloinformovanie,kedysabudevbytenachádzať.Uvedenéjevysvetliteľné
tým,žeobžalovanýbytvyužívalobčasajnavlastnéúčely.Medziobžalovanýmasvedkyňouneexistovala
štandardná nájomná zmluva. Obžalovaného nemôže usvedčovať fakt, že mal svedkyňu žiadať, aby

schovala lanká a upratala posteľ. V prípade, ak by sa obžalovaný dopustil znásilnenia, obžalovaný by
sa snažil zbaviť celého vybavenia
a posteľnej bielizne.
Svedkyňa B. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o údajnom znásilnení nič nevie. O tomto má
vedomosť len zo správ od poškodenej L. B.. Svedkyňa sa vyjadrila, že pri výpovedi z prípravného

konania bola ovplyvnená poškodenou, ktorá na ňu tlačila, aby išla vypovedať ohľadom obžalovaného,
tiež zlým psychickým stavom spôsobeným odňatím dieťaťa, zároveň jej mala viackrát telefonovať
polícia a dokonca ju na výsluch na políciu odviezli. V konverzácii s poškodenou tejto neuvádzala,
že bola znásilnená. S obžalovaným na jeho byte neskončila, tento od nej sex nežiadal. Svedkyňa
nemá žiadne priame poznatky o skutku znásilnenia, uvádzala len skutočnosti, o ktorých sa dozvedela

sprostredkovane.
Svedkyňa B. G. rovnako na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. Pokiaľ
pri výsluchu v prípravnom konaní tiež chcela využiť zákonné právo nevypovedať, bolo jej hrozené
poriadkovou pokutou. Ak bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného
konania, nakoľko svedkyňa

na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, pri hodnotení jej výpovede z prípravného konania treba
prihliadať na už uvádzanú skutočnosť, za akých okolností svedkyňa
v prípravnom konaní vypovedala. K osobe obžalovaného uviedla, že keď tento s ňou chcel mať pohlavný
styk, o ktorý záujem nemala, obžalovaný od svojho zámeru upustil. V tomto smere vypovedala aj
svedkyňa B. H., že keď sa jej obžalovaný chcel dotknúť a ona mu povedala, aby prestal, obžalovaný

tak urobil, násilný nebol. Rovnako vypovedala svedkyňa D. E., ktorá sa konkrétne vyjadrila, že s
obžalovaným v sexe skúšali hocičo, ale keď povedala dosť, tak vždy prestal a žiadne násilné prejavy z
jeho strany nezaznamenala. Aj svedkyňa B. H. sa vyjadrila, že obžalovaný ju nikdy
k pohlavnému styku nenútil a v tomto smere nemala s obžalovaným žiaden problém. O tom, že
obžalovaný nie je násilnej povahy v rámci sexuálneho správania, vypovedala tiež svedkyňa J. R.. Z

výpovede svedka A. L. vyplynulo, že poškodená pri sexe preferuje násilie a sama si ho žiada. Ak má
muž záujem o sex s ňou, nemusí oň žiadať, poškodená sa sama ujme iniciatívy.
Obhajoba nesúhlasí so znaleckým posudkom vypracovaným na poškodenú L. B. znalkyňou B. I., tento
dôkaz navyše považuje
za nezákonný. Znalkyňa z hľadiska posúdenia dôveryhodnosti poškodenej nepreverovala niektoré jej

tvrdenia, prihliadala na výpoveď poškodenej z prípravného konania, ktorá nebola vedená procesne
správnym spôsobom, keď poškodenej boli kladené sugestívne otázky, svojím posudkom sa snažila
navodiť dojem prítomnosti posttraumatickej stresovej poruchy
u poškodenej, k čomu je oprávnený vyjadrovať sa len psychiater. U poškodenej pritom absentujú prejavy
takejto diagnózy. Znalkyňa sa nezaoberala elektronickou komunikáciou poškodenej a obžalovaného

bezprostredne po čine, ktorá je zo psychologického hľadiska minimálne veľmi nezvyčajným javom.
Aj napriek tomu, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, hodnotiť vykonané dôkazy a ani
robiť právne závery, toto znalkyňa nerešpektovala a na viacerých miestach priamo v posudku hovorí
o protiprávnom konaní obžalovaného ako o niečom faktickom. Menovanej znalkyni bola v súvislosti svypracovaním znaleckého posudku v inej veci uložená sankcia, a to peňažná pokuta Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o inom správnom delikte.
Obhajoba rovnako nesúhlasí a namieta aj znalecký posudok znalca N. S.. Znalec opisoval obžalovaného

a jeho povahové vlastnosti spôsobom, na základe ktorého si súd o ňom vytvoril mienku ako o osobe,
ktorá v určitých situáciách nedokáže premôcť svoje sexuálne pudy, čo malo vyústiť až do údajného
znásilnenia poškodenej. Uvedené pritom nekorešponduje s výpoveďami viacerých svedkýň, ako bolo
vyššie konkretizované. Ide
o posudok veľmi stručný a povrchný, javiaci zjavné prvky nedbanlivosti, pričom závery uvedeného

posudku mohli a podľa obhajoby aj boli ovplyvnené konzultáciami znalca
s vyšetrovateľom, ktoré sám znalec priznal počas výsluchu na hlavnom pojednávaní. Závery
prezentované týmto znalcom spochybňujú aj závažné pochybenia znalca v iných jeho znaleckých
posudkoch, čo viedlo k vydaniu viacerých disciplinárnych rozhodnutí voči osobe tohto znalca a
naposledy dokonca k pozastaveniu výkonu jeho znaleckej činnosti. V posudku absentuje opis
pozorovania obžalovaného, čo je dôležité z hľadiska celkového posúdenia obžalovaného a je v rozpore

s bežnou znaleckou praxou. Znalec v posudku neuvádza, ako
s obžalovaným preberal okolnosti skutku. Znalec sa takmer vôbec nezaujímal o vnútorné prežívanie
obžalovaného. Znalec u obžalovaného diagnostikoval zmiešanú poruchu osobnosti nezdržanlivo –
disociálnu. Určenie tejto diagnózy je však vecou znalca z odboru psychiatrie. Stanovenie tejto diagnózy
len na základe ROR testu je prinajmenšom veľmi kontroverzné, nakoľko prekračuje možnosti uvedenej

metódy. Znalec pochybil aj v súvislosti s ďalšou použitou metódou HAWIE. Znalec konštatoval, že
rodinné prostredie obžalovaného malo byť kvalitatívne nízke. Nie je zrejmé, čo si pod týmto možno
predstaviť, keďže chýba akékoľvek vysvetlenie toho, ako k uvedeným záverom znalec dospel. V
súvislosti s posúdením vierohodnosti je potrebné znalcovi vytknúť, že nemá používať podmienené
konštatovania, ale jednoznačne konštatácie. Sú prítomné viaceré všeobecné konštatovania znalca,

bez bližšieho vysvetlenia, bez podpory relevantnými údajmi, či znaleckými úvahami. Poukazuje na
sankcie, ktoré boli znalcovi uložené v súvislosti s vypracovaním iných znaleckých posudkov v konaní o
inom správnom delikte vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a to pokuty a zákaz
výkonu znaleckej činnosti. Znalcovi boli v týchto prípadoch vyčítané prakticky rovnaké pochybenia ako
v tejto trestnej veci. Vzhľadom na uvedené možno potom mať vážne pochybnosti o odbornosti tohto

znalca.
Obhajoba považuje za nezákonné odmietnutie takmer všetkých jej dôkazných návrhov.
Primárne namieta odmietnutie dôkazného návrhu na výsluch svedkyne poškodenej L. B. na hlavnom
pojednávaní. Súd prvého stupňa
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.05.2023 po odmietnutí tohto dôkazného návrhu prehral

audiovizuálny záznam výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania. Súd prvého stupňa
uvedený postup odôvodnil tým, že poškodená je obzvlášť zraniteľnou obeťou
v zmysle Zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, na ktorý poukazuje Trestný poriadok v §
134 ods. 4 a § 135 ods. 2, z ktorých vyplýva, že nie je explicitne nevyhnutná účasť dotknutej osoby a
môže byť prečítaná zápisnica o výsluchu takéhoto svedka bez splnenia podmienok podľa § 263 Tr. por.,

aby sa predišlo takzvanej druhotnej viktimizácii svedka. Súd prvého stupňa odmietol vykonať osobný
výsluch svedkyne poškodenej aj
s poukazom na výsluch znalkyne B. B. I. a výpoveď svedkyne I. B. na hlavnom pojednávaní dňa
18.05.2023, z ktorých má vyplývať záver, že poškodená je veľmi zraniteľnou osobou a to aj vzhľadom
na aktuálny spôsob života, užívanie drog, v ktorom sa už posunula úplne niekde inde. Súd prvého

stupňa tiež prihliadol na vek poškodenej a na to, že znalkyňa neodporučila výsluch svedkyne poškodenej
opakovať. Takéto dôvody súdu prvého stupňa je však potrebné podľa názoru obhajoby v celom rozsahu
odmietnuť. Takýto postup súdu považuje obhajoba za svojvoľný a nezákonný, v dôsledku ktorého
došlo k hrubému zásahu do práva obžalovaného na spravodlivý proces a obhajobu a k porušeniu
zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Primárne obhajoba zastáva názor, že

tu neboli splnené zákonné podmienky na odmietnutie tohto dôkazného návrhu podľa § 272 ods. 3
Tr. por., pretože tu nejde o okolnosť nepodstatnú pre rozhodnutie, ani o okolnosť, ktorú možno zistiť
inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Výpoveď svedkyne poškodenej L. B. je kľúčovým dôkazom. Jej
výsluchom na hlavnom pojednávaní by sa dali objasniť okolnosti, ktoré nie je možné zistiť už skôr
navrhovanými dôkazmi (lekárske vyšetrenia nepotvrdzujú jej znásilnenie, absencia DNA poškodenej,

svedecké výpovede hovoriace o spôsobe života poškodenej a pod.). Odmietnutie tohto dôkazného
návrhu navyše súd prvého stupňa neodvodzuje ani od dôvodov uvedených
v ustanovení § 272 ods. 3 Tr. por. a takéto svoje rozhodnutie opiera o skutočnosť, žev prípade svedkyne poškodenej sa jedná o obzvlášť zraniteľnú osobu, pri ktorej má hroziť jej druhotná
viktimizácia, v dôsledku čoho sú aplikovateľné ustanovenia § 134 ods. 4 a § 135 ods. 2 Tr. por. Obhajoba
nespochybňuje ochranu, ktorá je obzvlášť zraniteľným obetiam poskytovaná v zmysle už uvádzaného

zákona, ale táto musí byť realizovaná v určitých rámcoch a nie svojvoľne. Je teda potrebné hľadať
prostriedky ochrany potenciálnej obete, ktoré na jednej strane naplnia jej práva a uchránia ju pred
prípadnou druhotnou viktimizáciou, avšak nezasiahnu nedôvodne do práv obžalovaného. Ak teda súd
mal obavu z priameho vypočutia svedkyne poškodenej v prítomnosti obžalovaného, nielen mohol, ale aj
procesne mal vzniknutú situáciu riešiť iným spôsobom a nie odmietnutím osobného výsluchu svedkyne

poškodenej. V tejto súvislosti obhajoba poukazuje aj na samotné znenie ustanovenia § 134 ods. 4 Tr.
por., kde sa síce uvádza, že výsluch sa má vykonať tak, aby už nemal a nemusel byť v ďalšom konaní
opakovaný. Uvedené však neznamená, že by sa výsluch nemal zopakovať
vkontradiktórnomprocesenahlavnompojednávaní.Znenieuvedenéhoustanoveniasmerujelenktomu,
aby bol samotný výsluch v prípravnom konaní dobre pripravený, čo najkomplexnejší a nebolo potrebné
ho v tejto fáze konania prípadne dopĺňať. Predmetné ustanovenie teda neslúži a ani nemôže slúžiť

ako dôvod pre odmietnutie osobného výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete na hlavnom pojednávaní.
Ustanovenia § 135 ods. 1 a 4 Tr. por. sa vzťahujú len na výsluch osoby, ktorá je v čase ďalšieho konania
stále mladšia ako 18 rokov. Ak teda osoba, ktorá síce v prípravnom konaní ešte nedovŕšila 18. rok života,
tento vek
v priebehu ďalšieho konania dovŕšila, potom sa uvedené ustanovenia neuplatnia a postupuje sa podľa

všeobecných ustanovení o výsluchu svedka. Vzhľadom na to, že v čase rozhodnutia súdu o odmietnutí
návrhu na osobný výsluch svedkyne poškodenej L. B. táto už dosiahla 18 rokov života, súd v žiadnom
prípadenemoholsvojpostupodôvodniťznením§135ods.2Tr.por.ajehopostuptakobhajobapovažuje
za nezákonný a svojvoľný. Obhajoba v tejto súvislosti ďalej uvádza, že ak podľa súdu existovala možná
obava

z druhotnej viktimizácie, mal súd pristúpiť k postupu podľa § 262a Tr. por., a to napríklad
k výsluchu svedkyne poškodenej s využitím technických zariadení, vrátane zariadení určených na
prenos zvuku. Za neprípustné považuje obhajoba aj to, že súd prvého stupňa svoj postup oprel o
výpoveď svedka matky poškodenej I. B. a znalkyne B. B. I., ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní dňa
18.05.2023. Tu je nutné zdôrazniť, že matka poškodenej uviedla, že s dcérou je len v sporadickom,

respektívetakmeržiadnomkontakteatátoodSilvestra2022nebývadoma.Ztvrdenímatkytaknemožno
absolútne dospieť k akémukoľvek relevantnému záveru v otázke možnosti, či nemožnosti vypočutia
svedkyne poškodenej, keďže táto ju stretáva len sporadicky. Rovnako matka poškodenej ani nemá
absolútne žiadnu odbornú kvalifikáciu na to, aby jej vyjadrenie mohlo slúžiť ako akýkoľvek podklad pre
samosudkyňou zvolený postup. K znalkyni B. B. I. obhajoba uvádza, že táto síce vypracovala znalecký

posudok na osobu poškodenej, avšak ku dňu 31.10.2022, pričom vyšetrenie svedkyne poškodenej
prebehlo ešte dňa 02.09.2022. Od uvedenej doby pritom znalkyňa podľa vedomostí obhajoby nebola v
osobnom kontakte s poškodenou. Je preto nereálne, aby sa znalkyňa mohla relevantne vyjadriť
k možnosti jej osobného vypočutia v súčasnej dobe. Za neakceptovateľné obhajoba tiež považuje
tvrdenia poukazujúce na aktuálny spôsob života poškodenej a užívanie drog,

v ktorom sa už mala posunúť úplne niekde inde. V tejto súvislosti sa totiž pracuje výhradne
s domnienkami a nie faktami, avšak ani prípadné užívanie drog vo väčšom množstve predsa nemôže byť
dôvodom na odmietnutie výsluchu svedkyne poškodenej a k zamedzeniu práva obžalovaného na riadnu
obhajobu. Uvedené tvrdenia však súd prvého stupňa prevzal, a to napriek tomu, že ešte na hlavnom
pojednávaní dňa 18.05.2023 sa sudkyňa vyjadrila, že výsluch poškodenej vykonať chce, avšak pred

jeho realizáciou sa ešte poradí so znalkyňou
v otázke toho, ako má tento prebehnúť. Obhajoba akcentuje na to, že výsluch svedkyne poškodenej L.
B. považuje za kľúčový dôkaz, pričom aj s ohľadom
na doterajší priebeh konania bolo potrebné poškodenej položiť viaceré otázky, ktoré môžu objasniť
doteraz nevyjasnené okolnosti, majúce zásadný vplyv na ďalšie konanie.

Obhajoba považuje za nezákonný aj postup súdu prvého stupňa, keď konštatoval splnenie zákonných
podmienok podľa § 263 ods. 1 písm. a) Tr. por. v prípade prečítania výpovede svedka B. F. z prípravného
konania, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol, že jeho ďalší výsluch nepovažoval za potrebný pre
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal vedomosť o tom, že svedok sa nachádza v Českej republike
a to v meste Liberec

z pracovných dôvodov. Súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby v rámci realizácie právnej pomoci vo
vzťahu k cudzine na základe § 531 a násl. Tr. por., nechal svedka vypočuť dožiadaným orgánom,
predvolal svedka z adresy v cudzine prostredníctvom dožiadania alebo v krajnom prípade využil aj iné
procesné inštitúty pre zabezpečenie jeho účasti. Obhajoba pritom súdu doložila aj jeho telefónne číslo,za účelom zjednodušenia a urýchlenia realizácie tohto úkonu, a to aj s využitím právnej pomoci vo
vzťahukcudzine.Zhľadiskatohtovedenéhotrestnéhokonaniasajednáodôležitéhosvedka.Menovaný
svedok bol v priamom kontakte s poškodenou L. B., no a to aj bezprostredne po údajnom spáchaní

skutku znásilnenia, čo potvrdila aj samotná poškodená. Svedok tak môže priamo opísať jej správanie v
rozhodnej dobe a či toto vnímal ako správanie osoby bezprostredne
po údajnom znásilnení. Poškodená sa tiež mala vyjadriť, že uvedený svedok mal z jej telefónu po
údajnomznásilnenípísaťobžalovanémusprávy,čovšakvprípravnomkonanísvedokneuvádzal,apreto
bolo potrebné, aby sa vyjadril aj k tejto skutočnosti, nakoľko predmetom uvedených správ bola priateľská

komunikácia, ktorá rozhodne nevypovedala o tom, že by bola adresovaná osobe, ktorá mala krátko
predtým znásilniť jej odosielateľa. Tento svedok sa tiež môže vyjadriť k incidentu medzi obžalovaným
a svedkyňou K.. Svedok mal zaobstarávať drogy pre poškodenú, k čomu je rovnako dôležité, aby sa
vyjadril.
Obhajoba žiadala vypočuť svedka B. N., nakoľko tu existuje predpoklad, podporený výpoveďami
svedkov a elektronickou komunikáciou medzi touto osobou a osobou poškodenej L. B., že menovaný

svedokmalzadovažovaťdrogyprepoškodenú,čojeskutočnosťdôležitávovzťahukuskutkupodbodom
1). Z týchto dôvodov obhajoba navrhovala aj výsluch svedka B. F., ktorý je bratom svedka B. F., ktorý
dôkazný návrh na výsluch menovaného svedka bol rovnako súdom prvého stupňa odmietnutý. Súd
prvého stupňa odmietol aj dôkazný návrh obhajoby na vypočutie svedkyne A. T., ktorá sa mala vyjadriť
k okolnostiam týkajúcim sa manipulácie

s plechovým trezorom, ktorý sa mal nachádzať v byte obžalovaného. Obhajoba aj naďalej považuje za
potrebný výsluch svedka A. K., ktorému dôkazného návrhu súd prvého stupňa nevyhovel. Menovaný
svedok mal byť prítomný pri stretnutí B. K., jej priateľa menom O., B. F., B. H.. Pri tomto stretnutí mala
B. K. a jej priateľ vzniesť požiadavku vo vzťahu k jej výpovedi o A. B. v prípravnom konaní, z ktorej
vyplýva, že jej vtedajšia výpoveď nemusela byť pravdivá. Pokiaľ súd prvého stupňa odmietol vypočuť

osobu informátora pracujúceho
v prospech polície, a ktorý bol uvedený v obžalobe na strane 8, jeho výsluchom sa mali objasniť
skutočnosti týkajúce sa zadovažovania prostriedkov na podporu erekcie obžalovaným, a to údajne aj
v deň skutku znásilnenia. Je potrebné, aby sa táto osoba vyjadrila k okolnostiam, za ktorých tieto
informácie získala. Nemožno vylúčiť, že došlo k dodatočnému a účelovému vypracovaniu takejto

operatívnej informácie ohľadne osoby informátora a ním tvrdených skutočností, uvedených vyššie,
vzhľadom na závery znaleckého posudku B. L. G. I., ktorá u obžalovaného diagnostikovala erektilnú
dysfunkciu. Súd prvého stupňa nevyhovel ani návrhu na zabezpečenie správy o vyhodnotení steru
zo zadnej pošvovej klenby poškodenej, ktorý bol vykonaný pri jej lekárskom vyšetrení dňa 06.07.2022
na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice v Trstenej, čo vyplýva

z lekárskej správy B. J., ktorá je súčasťou spisu. Uvedený dôkaz je dôležitý
z hľadiska skutku pod bodom 2). Obhajoba má naďalej za to, že je potrebné vypracovať kontrolné
znalecké posudky vo vzťahu k znaleckým posudkom znalcov B. I. a N. S., vzhľadom na obhajobou
prezentované vážne výhrady a nedostatky
vo vzťahu k týmto znaleckým posudkom. Obhajoba uzatvára, že pokiaľ súd prvého stupňa tieto dôkazné

návrhyodmietol,jednalosaosvojvoľnýamiestamiajnepreskúmateľnýspôsobrozhodnutiasúduprvého
stupňa. Obhajoba je toho názoru, že svoje dôkazné návrhy riadne odôvodnila, ide o relevantné dôkazy,
ktoré sú spôsobilé, ak nie preukázať úplnú nevinu obžalovaného, tak aspoň dôvodné pochybnosti o
nej. Vykonanie týchto dôkazov by súdu nespôsobilo žiadne výraznejšie komplikácie. Takýto postup
súdu, ktorým odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, bol zrejme ovplyvnený tým, že súd si na osobu

obžalovaného už
na začiatku konania pravdepodobne vopred vytvoril negatívny názor, vzhľadom na charakter skutkov,
na to, že trestná činnosť mala byť spáchaná čiastočne aj vtedy mladistvej osobe. názor. Úplne inak súd
prvého stupňa pristupoval k dôkazom obhajoby.
Pre neštandardnosť vedenia celého trestného konania, a to nielen vo fáze konania pred súdom, ale aj

prípravného konania, svedčí aj tá skutočnosť, že trestné oznámenie v tejto trestnej veci bolo podávané
vo vzťahu k osobe poškodenej L. B. po hospitalizácii v nemocnici pre nadmerné užitie drog. Ďalšie
v obžalobe uvádzané poškodené osoby v skutku pod bodom 1) v tomto oznámení a ani v rámci
následnej výpovede poškodenej L. B. spomenuté neboli. Pre obhajobu je záhadou, ako sa polícia o
týchto ďalších osobách dozvedela a prečo boli riešené v súvislosti s touto trestnou vecou obžalovaného.

Obhajoba zastáva názor, že v prípade uvedených poškodených išlo o polícii známe osoby z drogového
prostredia, ktoré boli políciou iniciatívne a cielene vyhľadané, a to za jediným účelom, aby boli donútené
svedčiť v neprospech obžalovaného. Uvedené podporujú výpovede údajných poškodených na hlavnompojednávaní. Z týchto výpovedí dokonca vyplynulo, že polícia pristúpila aj k zváženiu svedkýň, ktoré
pritom
v prípravnom konaní vypovedať nechceli, avšak boli k tomu políciou donútené.

Obhajoba považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za arbitrárny, resp. svojvoľný
a nepreskúmateľný, a to z týchto dôvodov. Súd prvého stupňa účelovo poukazuje iba na časti
svedeckých výpovedí a zamlčiava pasáže svedčiace v prospech obžalovaného, napriek tomu, že sa k
nim obhajoba obsiahlo vyjadrovala. Ignoruje argumentáciu obhajoby aj v ďalších častiach, ako napríklad
pri poukaze na prítomnosť iných osôb užívajúcich drogy

v byte obžalovaného, absenciu DNA poškodenej B. v byte obžalovaného, absenciu stôp po násilí,
výsledky gynekologickej správy poškodenej B. a podobne. Odmieta vykonať dôkazy navrhnuté
obhajobou, a to vo väčšine prípadov bez poskytnutia relevantného alebo niekedy aj akéhokoľvek
odôvodnenia. Naopak, súd prvého stupňa odkazuje na nezákonne vykonaný dôkaz, a to výpoveď
svedkyne K. z iného trestného konania. V zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku
6 ods. 1 Dohovoru má obžalovaný právo na odôvodnenie rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa

neposkytuje také odôvodnenie, ktoré by bolo možné považovať za jasné a zrozumiteľné
a dávalo by odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré boli predmetom konania.
V niektorých ohľadoch nedáva dokonca odpovede žiadne. Súd sa síce nemusí zaoberať úplne každým
argumentom obhajoby, no poukazuje na to, že zo strany obžalovaného išlo
o podstatnú argumentáciu, pri ktorej je viac ako oprávnené očakávať jej zodpovedanie.

V opačnom prípade dochádza k významnému zásahu do práva na spravodlivý proces.
Obhajoba záverom poukazuje na to, že ak by aj odvolací súd nebol absolútne presvedčený o nevine
obžalovaného, je pri svojom rozhodovaní povinný prihliadať na zásadu in dubio pro reo. V tejto súvislosti
poukazuje na § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorého sa má v konaní postupovať tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,

pričom s rovnakou starostlivosťou sa objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch sa vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie. Súd musí svoje rozhodnutie o vine a treste oprieť o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie pravdepodobné. V prípade, že ostanú po vyčerpaní všetkých
dôkazných prostriedkov pochybnosti, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach

v prospech obžalovaného), rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať ho vinným a nie naopak.
Uvedenúzásadujepotrebnévykladaťextenzívneavprípadetakpovediacneistéhostavujepovinnosťou
súdu prikloniť sa k možnosti, ktorá je výhodnejšia pre obžalovaného. V tejto súvislosti poukazuje aj na
konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Obhajoba je presvedčená, že v danom prípade, a to ani pri skutku pod bodom 1), ani pri skutku pod

bodom 2), nebolo a nie je vzhľadom na množstvo dôkazov svedčiacich
v prospech obžalovaného možné bez existencie rozumných pochybností konštatovať jeho vinu.
Z vyššie uvedených dôvodov potom obžalovaný navrhuje, aby odvolací krajský súd v zmysle § 321 ods.
1 písm. a), b), c) Tr. por. a § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/3/2023 zo dňa 12.09.2023 vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste a tiež v ďalších

výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal
a rozhodol alebo v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného
v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. oslobodí spod obžaloby tak pre skutok pod bodom 1), ako aj pre skutok
pod bodom 2), nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Zdôvodnenie odvolania obhajoba doplnila písomným podaním zo dňa 22.11.2023, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 27.11.2023. Doplnenie dôvodov odvolania sa týka predchádzajúcej
námietky obhajoby ohľadne nevypočutia svedkyne poškodenej L. B. na hlavnom pojednávaní súdom
prvého stupňa, pričom podľa názoru obhajoby sa naďalej jedná o kľúčovú svedkyňu v tomto trestnom

konaní. Obhajoba poukazuje na to, že dodatočne po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa bolo
zistené, že
v inej trestnej veci obžalovaného vedenej na OR PZ Dolný Kubín pod ČVS: ORP- 45/1-VYS-DK-2023
boladňa13.11.2023vypočutásvedkyňaL.B..Uvedenépreukazuje,žesúduprvéhostupňaničnebránilo
v tomto trestnom konaní v tom, aby

na hlavnom pojednávaní pristúpil k osobnému výsluchu svedkyne poškodenej L. B., ak svedkyňa mohla
byť vypočutá v inej trestnej veci obžalovaného. Obhajoba preto navrhuje, aby zo strany odvolacieho
súdu bola zabezpečená a pripojená zápisnicao výsluchu svedkyne L. B. z tohto iného trestného konania. Obhajoba uzatvára, že aj táto skutočnosť
svedčí o tom, akým spôsobom bolo vedené celé trestné konanie voči obžalovanému, pri ktorom (okrem
iných závažných pochybení) opakovane

a svojvoľne dochádzalo k nezákonnému odmietnutiu vykonania kľúčových dôkazov v jeho prospech.

Dňa 26.03.2024 bol odvolaciemu krajskému súdu doručený písomný návrh obžalovaného na doplnenie
dokazovania v odvolacom konaní zo dňa 26.03.2024, a to konkrétne výsluch svedka A. E.. Uvedený
dôkazný návrh obhajoba zdôvodnila tak, že v prípade menovaného svedka sa jedná o osobu, ktorá sa v

súčasnosti nachádza v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina, pričom
A. E. obžalovanému uviedol, že pred svojím umiestnením v Ústave v Žiline sa osobne stretol
s osobou poškodenej L. B.. V rámci rozhovoru mu poškodená mala uviesť, že tvrdenia o tom, že ju
mal obžalovaný B. znásilniť, nie sú pravdivé a tieto mala orgánom činným v trestnom konaní uviesť na
základe naliehania jej vtedajšieho priateľa B. M.. Obsah tohto rozhovoru je A. E. ochotný dosvedčiť aj
priamo pred súdom ako svedok. Obhajoba má jednoznačne za to, že v danom prípade ide o dôležitý

dôkaz preukazujúci nevinu obžalovaného. O existencii tohto svedka a spomínaných poznatkov sa
obžalovaný dozvedel až pred pár dňami v rámci svojho pobytu vo väzbe
v priestoroch Ústavu v Žiline, v dôsledku čoho nemohol byť tento dôkazný návrh predložený skôr.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (obžalovaný a prokurátor) podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré
odvolaniami neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil

potom, že odvolania podané obžalovaným A. B. a prokurátorom boli podané oprávnenými osobami,
v zákonom určenej lehote, proti výrokom rozsudku, proti ktorým sú prípustné. Odvolanie obžalovaného
odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, a to z dôvodov, ktoré vyplynuli z odôvodnenia odvolania. Krajský
súd preskúmaním napadnutého rozsudku
na podklade odvolania obžalovaného konkrétne zistil, že súd prvého stupňa sa v konaní, ktoré

predchádzalo napadnutému rozsudku, dopustil podstatných chýb konania, a to tým, že porušil
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby, a tiež tu vznikli pochybnosti
o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať a
vykonať ďalšie dôkazy. Vzhľadom na uvedené sú tu dané zákonné dôvody podľa § 321 ods. 1 písm. a),
c) Tr. por. na zrušenie napadnutého rozsudku a podľa

§ 322 ods. 1 Tr. por. na vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, nakoľko doplnenie konania pred odvolacím súdom by mohlo viesť k iným skutkovým
zisteniam. Krajský súd takto rozhodol na neverejnom zasadnutí s poukazom na § 326 ods. 1 písm. b)
Tr. por.

Konkrétne preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné:

Podstatným dôkazom z hľadiska rozhodnutia o vine obžalovaného pre skutky pod bodmi 1) a 2) je
výpoveď svedkyne poškodenej L. B.. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného,
že súd prvého stupňa sa v súvislosti

s vykonaním tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní dopustil vážneho procesného pochybenia, ktoré
malo za následok porušenie práva obžalovaného na obhajobu v širšom zmysle a zároveň aj jeho práva
na spravodlivý proces.

Obžalovaný žiadal osobný výsluch svedkyne poškodenej L. B.

na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa však takýto dôkazný návrh na osobný výsluch svedkyne
poškodenej L. B. na hlavnom pojednávaní neakceptoval
a postupom podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku a s použitím § 270 ods. 2 Trestného poriadku
na technickom zariadení prehral obrazovo-zvukový záznam z výpovede svedkyne poškodenej L. B.
z prípravného konania zo dňa 09.07.2022. Takýto postup považuje aj odvolací súd za nesprávny a

v rozpore so zákonom a stavom veci. Poškodená L. B. nesporne spĺňa zákonnú definíciu obzvlášť
zraniteľnej obete (§ 2 ods. 1 písm. c/ bod 4 zákona č. 274/217 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Výsluch takejto osoby Trestný poriadok upravuje
v ustanovení § 134 ods. 4. Uvádzané zákonné ustanovenie § 134 ods. 4 Trestného poriadkuv rámci prvej vety uvádza, že ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť
zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu, treba vykonať výsluch po obsahovej stránke tak, aby
sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Zákonná dikcia, že výsluch sa tiež musí vykonávať

tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať, však neznamená, že sa nemá zopakovať v
kontradiktórnom procese na hlavnom pojednávaní.
V súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd podporne poukazuje na § 262a Trestného poriadku,
ktorý obsahuje špeciálnu úpravu ohľadne výsluchu svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou osobou,
predsedom senátu (samosudcom) na hlavnom pojednávaní. Konkrétne

v zmysle § 262a Trestného poriadku, predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou
obeťou podľa osobitného zákona, tak, aby sa zabránilo vizuálnemu kontaktu
s obžalovaným, najmä využitím technických zariadení, vrátane zariadení určených na prenos zvuku;
ustanovenie § 262 tým nie je dotknuté. Samotné ustanovenie § 262a Trestného poriadku teda primárne
predpokladá osobný výsluch svedka, ktorý má postavenie obzvlášť zraniteľnej osoby, v konaní pred
súdom na hlavnom pojednávaní (pokiaľ tomu nebráni nejaká vážna prekážka). Trestný poriadok však

zohľadňuje špecifickosť postavenia svedka ako obzvlášť zraniteľnej obete a v prípade výsluchu takéhoto
svedka na hlavnom pojednávaní
v ustanovení § 262a upravuje špeciálny režim jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní (teda Trestný
poriadok v prípade svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou osobou, nevylučuje jeho výsluch na hlavnom
pojednávaní, respektíve nestanovuje jeho výsluch len výnimočne, ale primárne predpokladá, že aj takýto

svedok má byť vypočutý na hlavnom pojednávaní, pričom sa obvykle bude jednať o svedka významného
zhľadiskaprejednávanejveci,avšakvzhľadomnašpecificképostaveniesvedkaakoobzvlášťzraniteľnej
obete zákon stanovuje špeciálne podmienky pre jeho výsluch na hlavnom pojednávaní v § 262a, pričom
zároveň uvádza, že ustanovenie § 262 tým nie je dotknuté).

Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď pred prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výpovede
svedkyne poškodenej L. B. z prípravného konania zo dňa 09.07.2022 na technickom zariadení zároveň
odkázal na aplikáciu § 135 ods. 2 Trestného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje súd
prvého stupňa, že ustanovenie § 135 Trestného poriadku sa vzťahuje na prípady, ak je ako svedok
vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov, pričom svedkyňa poškodená v konaní pred súdom túto

podmienku nespĺňala, nakoľko už dovŕšila vek 18 rokov, a teda bolo ju možné vypočuť na hlavnom
pojednávaní (rešpektujúc ustanovenie § 262a Trestného poriadku, nakoľko svedkyňa poškodená má
postavenie obzvlášť zraniteľnej obete).
Súd prvého stupňa tiež nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď podľa
§ 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to osobný výsluch

svedkyne poškodenej L. B. na hlavnom pojednávaní. Pre takýto postup neboli splnené zákonné
podmienky už podľa uvedeného zákonného ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku, že by sa
jednalo o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť
inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. L. B. je poškodenou tak vo vzťahu ku skutku pod bodom 1), ako aj
vo vzťahu ku skutku pod bodom 2), pričom vzhľadom na povahu súdenej trestnej činnosti je výpoveď

tejto svedkyne k okolnostiam a priebehu skutkov dôkazom dôležitým pre toto trestné konanie. Súčasne
ako na to poukázala obhajoba v odôvodnení odvolania, po výsluchu svedkyne poškodenej v prípravnom
konaní z vykonaného dokazovania tu vyplynuli ďalšie dôležité skutočnosti (z výpovedí ďalších svedkov,
predkladaných listinných dôkazov),
ku ktorým je potrebné, aby sa svedkyňa vyjadrila.

Neboli tu zistené ani žiadne iné vážne dôvody, ktoré by bránili výsluchu svedkyne poškodenej L. B. na
hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ súd prvého stupňa odmietol vykonať osobný
výsluch tejto svedkyne poškodenej
na hlavnom pojednávaní s odkazom na výpoveď jej matky I. B.

na hlavnom pojednávaní, tu je podstatné poznamenať, že I. B. ako matka svedkyne poškodenej L. B.
s touto prichádzala do kontaktu viac-menej príležitostne, teda informácie od I. B. nie sú dostatočne
relevantné pre učinenie spoľahlivého záveru o nemožnosti výsluchu svedkyne poškodenej L. B. na
hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Ak súd prvého stupňa odmietol osobný výsluch
svedkyne poškodenej L. B. na hlavnom pojednávaní aj s poukazom na vyjadrenia znalkyne B. B. I. na

hlavnom pojednávaní, ktorá na poškodenú v tomto trestnom konaní vypracovala znalecký posudok,
v tejto súvislosti znalkyňou uvádzané odporúčanie rovnako nemožno považovať za relevantné pre
učinenie spoľahlivého záveru o nemožnosti vykonať výsluch svedkyne poškodenej L. B. na hlavnom
pojednávaní, a to vzhľadom na značný odstup časuod vyšetrenia svedkyne poškodenej znalkyňou a vypracovania znaleckého posudku znalkyňou na
svedkyňu poškodenú. Skutočnosť, že aktuálne tu nie je žiadna vážna a relevantná prekážka, ktorá by
bránila osobnému výsluchu svedkyne poškodenej L. B. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého

stupňa, pre odvolací súd vyplýva zo zápisnice o výsluchu L. B. dňa 13.11.2023 v procesnom postavení
svedka v inej trestnej veci vedenej na OR PZ v Dolnom Kubíne pod ČVS: ORP-45/1-VYS-DK-2023,
ktoré konanie je vedené rovnako voči A. B. ako obvinenému tiež pre trestný čin znásilnenia, a to v štádiu
pokusu vo vzťahu k inej poškodenej (zápisnicu
o výsluchu svedkyne L. B. v tomto inom trestnom konaní si zabezpečil senát odvolacieho súdu v rámci

tohto odvolacieho konania z už uvádzanej inej trestnej veci
na návrh obhajoby aj je založená v spisovom materiáli). Z predmetnej zápisnice o výpovedi svedkyne
vyplýva, že táto vypovedala podrobne, neuvádzala žiadne problémy v súvislosti
s výpoveďou, okrajovo spomínala aj svoj prípad znásilnenia, mala prestať fetovať.

Vzhľadom na vyššie zistené pochybenie súdu prvého stupňa ohľadne výsluchu svedkyne poškodenej

L. B. na hlavnom pojednávaní, bude povinnosťou súdu prvého stupňa po vrátení veci osobne vypočuť
svedkyňu poškodenú L. B. na hlavnom pojednávaní, rešpektujúc jej postavenie ako obzvlášť zraniteľnej
obete v tomto trestnom konaní a tomu zodpovedajúcu príslušnú právnu úpravu.

Krajský súd sa tiež stotožňuje s odvolacou námietkou obhajoby, že v danom prípade nebolo dostatočne

preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. pre čítanie výpovede
svedka B. F. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní a súd prvého stupňa nevyužil všetky
dostupné možnosti pre možnosť výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní, nakoľko obhajoba nesúhlasí
s čítaním jeho výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní a naďalej trvá na jeho
osobnom výsluchu (telefonické kontaktovanie svedka za účelom zistenia doručovacej adresy, spôsobu

doručovania, miesta jeho aktuálneho pobytu, nakoľko svedok by sa mal nachádzať v Českej republike,
vtomtosmeredopytnapríslušnéevidencievzahraničíaprípadnézváženieajprávnejpomoci).Osobitne
dávakrajskýsúdsúduprvéhostupňadopozornostiväčšíčasovýodstupodposlednéhošetreniaohľadne
osoby svedka na území SR, preto bude potrebné opätovne vykonať šetrenie ohľadne osoby svedka
primárne v príslušných evidenciách

na území SR a prostredníctvom polície šetrenie v mieste bydliska svedka, resp. dopytom u jeho
rodinných príslušníkov.

Vzhľadom na vyššie zistené pochybenia súdom prvého stupňa potom odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. zrušil a vec mu postupom podľa §

322 ods. 1 Tr. por. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci ďalšieho postupu bude úlohou
súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie vo vyššie uvedenom smere, opätovne dôsledne prehodnotiť
prípadnú potrebu doplnenia dokazovania v zmysle dôkazných návrhov obhajoby, na ktorých naďalej
trvá, a to s prihliadnutím na výsledky doplneného dokazovania v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu a znovu vo veci rozhodnúť o vine, či nevine obžalovaného.

Vyššie zistené pochybenia súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorých odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s potrebou doplnenia
dokazovania, aktuálne bránili odvolaciemu súdu v rámci tohto odvolacieho konania zaoberať sa
hodnotením dôkazov súdom prvého stupňa na podklade odvolacích námietok obžalovaného (súd

prvého stupňa má po vrátení veci vykonať dôležitý dôkaz z hľadiska tohto trestného konania, a to
výsluch svedkyne poškodenej L. B., pričom ostatné vykonané dôkazy majú súvis s jej výpoveďou a pre
rozhodnutie o vine, či nevine obžalovaného bude potrebné vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, vrátane
výpovede svedkyne poškodenej L. B., tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach). Akékoľvek
hodnotenie dôkazov odvolacím súdom, či záver o vine alebo nevine obžalovaného, by za tohto stavu

bolo predčasným. Vzhľadom na aktuálny stav tiež nie je možné učiniť spoľahlivý záver ohľadne potreby
doplnenia dokazovania v zmysle dôkazných návrhov obhajoby. Pokiaľ aj súd prvého stupňa dôkazné
návrhy obhajoby, na ktoré obhajoba odkazuje v rámci odvolacích námietok, odmietol vykonať, súdu
prvého stupňa nič nebráni prehodnotiť svoje predchádzajúce rozhodnutie a vykonať aj tieto ďalšie
dôkazy, resp. niektoré z nich (či ešte ďalšie dôkazy), pokiaľ takáto potreba vznikne

po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa vo vyššie uvedenom smere. V tejto súvislosti odvolací
súd upozorňuje súd prvého stupňa na potrebu procesne relevantným spôsobom reagovať aj na ďalší
dôkazný návrh obhajoby učinený v odvolacom konaní, a to výsluch svedka A. E.. Nakoľko v tejto trestnej
veci bude potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie pre potreby nového rozhodovaniao vine, či nevine obžalovaného, rovnako tak by bolo predčasným, aby sa odvolací súd aktuálne zaoberal
odvolacími námietkami prokurátora ohľadne výroku o treste a o ochrannom opatrení.

V súvislosti so zrušením napadnutého rozsudku a vrátením veci súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie, krajský súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti aj ustanovenie
§ 327 ods. 1 Tr. por. podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,
je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať
úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Krajský súd upozorňuje súd prvého stupňa, aby v tejto veci aj naďalej konal prednostne a urýchlene,
nakoľko obžalovaný je v tejto trestnej veci stíhaný väzobne.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerov hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.