Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/270/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121260676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6121260676.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská
2, IČO: 35724803, zastúpeného Remedium Legal s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53255739,
proti žalovanému O. M., E., C. XX/XXXX, o zaplatenie 4.525,92 eura s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12Csp/26/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 28. júna 2022 sp. zn. 27CoCsp/24/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. júna 2022, sp. zn. 27CoCsp/24/2022 z r u š u j e a
vec mu vracia súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 30.
marca 2022 č. k. 12Csp/26/2021-80 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal právo na náhradu
trov konania (výrok II.).

1.1. Súd prvej inštancie zistil, že pôvodná žalobkyňa a to spoločnosť XXX.banka, a.s. so žalovaným ako
dlžníkom uzatvorila dňa 19. 12. 2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 5.000
eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý za nasledovných zmluvných podmienok: výška úveru 5.000 eur,
druhúveru bezúčelový, súborpoisteniazákladný,celkováčiastkanazaplatenievovýške9.409,66eura,
počet splátok 96, výška splátky 98,02 eura vrátane poistenia (6 eur), ročná úroková sadzba 15,70%,
RPMN 19,30%, priemerná hodnota RPMN vo výške 8,73%. Splátky boli splatné v 25. deň kalendárneho

mesiaca, termín splatnosti 1. splátky bol 25. 01. 2018, termín konečnej splatnosti úveru 25. 12. 2025.
Dňa 27. 04. 2018 pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlžných splátok vo vzťahu ku
ktorým bol v omeškaní za viac ako 3 mesiace ku dňu 27. 04. 2018 vo výške 368,08 eura a upozornila
ho zároveň na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Dňa 24. 05. 2018,
t. j. po predchádzajúcej výzve a upozornení na možnosť žiadať celý dlh v dôsledku omeškania
s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich výziev, žalobkyňa

vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade celého úveru vo výške 5.393,25 eura v dôsledku zosplatnenia,
a to v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
1.2. Prvoinštančný súd prioritne z úradnej povinnosti zisťoval, či právo žalobkyne nie je premlčané v
zmysle ust. § 54a OZ ku dňu podania žaloby. Konštatoval, že z listinných dôkazov predložených
žalobkyňou vyplývalo, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytnutý úver riadne
nesplácal. Z prehľadu splátok zistil, že žalovaný neuhradil pred zosplatnením úveru (dňom 24. 05.

2018) žiadnu splátku. Žalovaný bol upozornený listom zo dňa 27. 04. 2018 na úhradu dlžných
splátok v omeškaní viac ako 3 mesiace ku dňu 27. 04. 2018. Žalobkyňa dňa 24. 05. 2018 pristúpila
k zosplatneniu úveru, ktorú skutočnosť žalovanému písomne oznámil. Súd prvej inštancie z obsahu
spisovéhomateriáluzistil,žesplátkouvomeškaníviacako3mesiacebolasplátkazamesiacjanuár2018
(splatná dňa 25. 01. 2018). Odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka konštatoval, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, pre ktorej nezaplatenie sa

predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného zosplatnenia. Vzhľadom na to, že § 53 ods. 9
OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť najskôr až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou,považoval práve túto splátku ako tú najskoršiu pre nezaplatenie ktorej sa stal zročným celý dlh v zmysle
§ 103 OZ. Od nezaplatenej splátky za január 2018, ktorá vyvolala zosplatnenie úveru, začala plynúť 3-
ročná všeobecná premlčacia doba (od 25. januára 2018) ktorá plynula do 25. januára 2021. Žaloba

bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 25. 02. 2021, teda po jej uplynutí, z ktorého dôvodu
vyhodnotil žalovaný nárok (právo) za premlčaný, a pre stratu jeho vymáhateľnosti na súde, žalobu
zamietol. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP. V konaní bol žalovaný síce plne úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu právo na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 28. júna 2022
sp. zn. 27CoCsp/24/2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).
2.1. Odvolací súd poukázal na to, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo
dohodnuté plnenie v splátkach (o ktorý prípad ide nesporne tiež v posudzovanej veci), začína plynúť

odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ, teda k zosplatneniu celej
pohľadávky a to za predpokladu, že to bolo (rozumej zosplatnenie) medzi stranami spotrebiteľského
úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Námietky žalobkyne ohľadom odlišného
posúdeniapočiatkuplynutiapremlčacejdobynebolidôvodné.Výlučnáaizolovanáaplikáciaustanovenia

§ 565 v tom zmysle, že by veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (napr. že by vyhlásenie splatnosti dňa 24.
05. 2018 mohlo nastať iba pre splátku splatnú 25. 04. 2018, ktorá je bezprostredne predchádzajúcou
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a zároveň od nej by mal byť počítaný počiatok premlčania), je už z
uvedeného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spotrebiteľských vzťahoch vylúčená. Vzhľadom na zákonnú

konštrukciu samotného zosplatnenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, predovšetkým podmienku
minimálnetrojmesačnéhoomeškaniaavýzvupredchádzajúcuzosplatneniu,jepotrebnépreidentifikáciu
splátky, pre ktorú sa stal celý dlh splatným, vychádzať z vyššie uvedených ustanovení § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 OZ, nie izolovane z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.
2.2. Požiadavka žalobkyne na počítanie počiatku premlčania od zosplatnenia úveru nemala podľa

odvolacieho súdu oporu v zákone. Vychádzajúc z ust. § 103 veta druhá OZ, ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, čo znamená, že táto začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to už odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Bolo teda zrejmé, vychádzajúc zo znenia citovaného
ustanovenia, že začiatok premlčacej doby sa neviaže na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého

dlhu, či splatnosť splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu, či na možný aj prípadný neskorší
dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej
splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. I keď vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9 OZ má
dodávateľ v prípade spotrebiteľskej zmluvy povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie
v zmysle § 565 OZ ešte 3 mesiace od omeškania so zaplatením splátky, na tom, že premlčacia doba

sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky v zmysle § 103 veta
druhá OZ, to nič nemení. Odlišný názor žalobkyne dôvodiac tiež tým, že touto interpretáciou by došlo k
skráteniu premlčacej doby, bol už opakovane predmetom posudzovania odvolacieho súdu v obdobných
veciach (príkladmo rozsudok KS Trenčín pod sp. zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018, rozsudok KS
Trenčín pod sp, zn. 27Co/4/2020, či 27CoCsp/17/2022 a ďalšie), keď sa s týmto nestotožnil a uzavrel, že

je síce pravdou, že zákonodarca týmto spôsobom interpretácie (rozumej tiež prijatej odvolacím súdom)
defactoskrátilpremlčaciudobupretakýtoprípado3mesiace(keďžeprvétrimesiaceomeškaniadlžníka
so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ust. § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia
dobaniejefixnýinštitútajeprávomzákonodarcustanoviťprejednotlivéprípadypremlčaciudobuodlišne
za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto

stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa
uplatňovať svoje práva, s ktorým názorom sa plne identifikuje odvolací súd tiež v posudzovanej veci,
keďže nemá žiadny dôvod sa od neho odchýliť.
2.3. Podľa odvolacieho súdu aj v tomto prípade, bola premlčacia doba v trvaní de facto takmer tri
roky dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu

na súde. Odvolací súd zastával názor, že opačná interpretácia by znamenala, že každý veriteľ by si
mohol určovať dodatočne, na základe akej nesplatenej splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť a tak si
zabezpečiť právnu istotu na úkor spotrebiteľa v podobe svojvoľného upravovania si začiatku plynutia
premlčacej doby, čo je však z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami, ako anivo svetle ochrany práv spotrebiteľa neudržateľným. Bolo na zodpovednosti a na rozhodnutí veriteľa,
či právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky využije, kedy ho využije a
najmä, či a kedy podá žalobu v prípade nesplnenia si povinností dlžníkom, v súvislosti s čím odvolací

súd poukázal na zásadu "vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým“.
2.4. Keďže teda v danej veci existovala dohoda podľa § 565 OZ, kedy veriteľ - právny predchodca
žalobcu mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, kedy sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh a OZ v § 103 veta druhá, stanovuje
osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného úveru tak, že v takomto

prípade začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, bolo preto premlčanie
potrebné posudzovať vzhľadom na toto osobitné pravidlo a počiatok plynutia premlčacej doby stanoviť
od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá v tomto prípade ako najneskoršia prichádzala do úvahy
pre využitie práva zosplatnenia pri dodržaní zákonných predpokladov, pre ktorú tak mohlo dôjsť k
zosplatneniu, ako to tiež správne súd prvej inštancie v základe posudzoval a nie odo dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, či splatnosti splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu, ktorého

posúdenia sa nedôvodne prostredníctvom odvolacích námietok domáhala žalobkyňa. V konkrétnostiach
posudzovanej veci, najneskôr pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25. 01. 2018 sa stal zročným celý
dlh, vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby pri doručení žaloby na súd až dňa 25. 02. 2021, nebolo
možné postupovať inak, ako túto z dôvodu premlčania nároku zamietnuť, keďže účinky premlčania
zjavne nastali.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“),
ktoré vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobkyňa navrhla
dovolaciemu súdu zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces namieta v súvislosti s nepredvídateľnosťou a porušením
právnej istoty, keďže z odôvodnení nebolo možné zistiť ako sa súdy nižšej inštancie vysporiadali so
skutočnosťou, že v súlade s § 103 OZ boli splátky úveru splatné dňa 25. 02. 2018, 25. 03. 2018 a 25.
04. 2018 uplatnené na súde pred uplynutím premlčacej doby, zároveň aj splátky splatné od 25. 05.
2018 do konečnej splatnosti úveru (25. 11. 2025) boli pred súdom uplatnené včas. Zároveň namietala

aj to, že súdy nižšej inštancie pri aplikácii zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti s COVID 19
ohľadom neplynutia premlčacej doby nemohli dospieť k záverom o premlčaní ani v prípade akceptovania
ich výkladu § 103 OZ.
3.2. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP
žalobkyňa videla pri riešení začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských sporoch v prípade, ak

došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a v otázke, pre
nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom
spotrebiteľ. Dovolateľka mala za to, že ak využila právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka podaním
zo dňa 24. 05. 2018, nemohla podľa platných právnych predpisov toto právo využiť pre nesplnenie inej
splátky než splatnej dňa 25. 04. 2018, pričom túto splátku považovala aj za nesplnenú splátku podľa §

103 OZ, od ktorej plynie premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré sa stali splatnými uvedeným úkonom
veriteľa a zároveň bolo zrejmé, že v čase splatnosti tejto splátky už bol dlžník v omeškaní s viac ako
troma predchádzajúcimi splátkami, čím bolo dodržané aj ust. § 53 ods. 9 OZ. Podľa žalobkyne bolo
bez právneho významu, aby veriteľ určil pre nesplnenie ktorej splátky toto svoje právo využíva, nakoľko
platná právna úprava ho limituje len do splatnosti nasledujúcej splátky (v danom prípade splatnej dňa

25. 04. 2018). Dovolateľka považovala za nesprávny výklad § 103 druhej vety OZ, tak ako ho uviedli
súdy nižšej inštancie v zmysle ktorého za ,,nesplnenú splátku“ bolo potrebné považovať splátku, ktoré
predchádzala zosplatneniu po dobu aspoň troch kalendárnych mesiacov a nie splátku, ktorá podľa §
565 OZ bezprostredne predchádza samotnému úkonu zosplatneniu. Dovolateľka svoju argumentáciu
podoprela aj rozhodnutím najvyššieho súdu SR R 4/2021. Žalobkyňa bola toho názoru, že pre všetky

splátky, ktoré predchádzali uplatneniu práva podľa § 565 OZ plynula samostatná trojročná premlčacia
doba od splatnosti tej-ktorej splátky (v zmysle § 103 prvá veta OZ) a pre všetky splátky, ktoré nasledujú
po uplatnení tohto práva plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, ktorá bezprostredne prechádza
uplatneniu tohto práva, nakoľko v zmysle § 565 OZ nemohlo dôjsť k uplatneniu tohto práva pre žiadnu
inú splátku dlhu.

4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP) zastúpeným podľa
§ 429 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky

dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je prípustné a zároveň aj
dôvodné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,

(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.

7. V podanom dovolaní dovolateľka uplatnila dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP a § 421

ods. 1 písm. b) CSP, pričom vec prejednávajúci senát považoval v tomto prípade za opodstatnené dať
prednosť vecnému prieskumu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pred procesným prieskumom
(pozri obdobne rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/198/2019, 4Cdo/200/2019, 4Cdo/36/2020,
8Cdo/28/2017, 5Cdo/14/2023).

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Posudzujúc dovolanie žalobkyne podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a zároveň v kontexte prijatých
rozhodnutí súdov nižších inštancií má dovolací súd za to, že v prejednávanom spore je potrebné
zaoberať sa právnou otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba celého dlhu pri strate výhody
splátok v prípade spotrebiteľskej zmluvy a zároveň, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka možno v spotrebiteľskom vzťahu aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, keďže výsledkom

jeho aplikácie je skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť
svoje právo prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
11. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že právny vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
(Poštová banka a.s.) a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX z 19. decembra 2017, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo

výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačne vo výške 98,02 eura vždy k 25. dňu v
mesiaci, počnúc 25. januára 2018 s konečnou splatnosťou 25. decembra 2025. Z dôvodu omeškania so
splácaním úveru zaslala právna predchodkyňa žalobkyne žalovanému výzvu z 27. apríla 2018, v ktorej
ho upozornila na možnosť predčasného zosplatnenia úveru vzhľadom na to, že ku dňu 27. apríla 2018
je pohľadávka 413,08 eura viac než 3 mesiace po lehote splatnosti. Žalovaný dlžné splátky neuhradil,

právna predchodkyňa žalobkyne preto listom z 24. mája 2018 oznámila žalovanému, že dlh z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu a vyzvala ho na zaplatenie sumy 5.393,24
eura. Súd prvej inštancie uzavrel, že splátka splatná 25. januára 2018 bola splátkou, od splatnosti
ktorej v danej veci začala v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynúť zákonná trojročná
premlčacia doba, žaloba bola podaná na súde 25. februára 2021, teda po uplynutí premlčacej doby.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16.Podľa§53ods.9Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvyk19.decembru2017ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Dovolací súd má zato, že žalobkyňa zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzila právnu otázku,
riešenie ktorej bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčové. Právne účinky dovolania nastávajú
podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Prípustnosť dovolania treba preto posudzovať
podľa stavu v čase jeho podania. V posudzovanej veci žalobkyňa v dovolaní zákonu zodpovedajúcim

spôsobom zadefinovala relevantnú právnu otázku, ktorá v čase rozhodovania odvolacieho súdu (28.
júna 2022) a ani v čase podania dovolania (29. septembra 2022) nebola dovolacím súdom vyriešená,
avšak v čase rozhodovania dovolacieho súdu už vyriešená bola.

19. Vec prejednávajúci senát 7C danú problematiku riešil v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa

29. novembra 2022 - rozhodnutie publikované pod R 29/2023 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2023.

20. V uznesení sp. zn. 7Cdo/268/2020 najvyšší súd ako súd dovolací uviedol:
„Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať

účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.

Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne

považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná
žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia
(všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym
momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba

oprávnený.

Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si banka
s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné
peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný.

Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným
plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie
v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh.
Splatnosťtýchtoúsekovjevšakdanásamostatne(oddelene),tedakaždýdielmáurčenúsvojukonkrétnu

splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými
dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového
plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia
treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou
splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého

záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ
nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565
Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté
alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorousa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej
budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.

Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné
omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo
splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto
dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne
pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky).

Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej
čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových,
zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku
predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa
danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo
splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník

privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného
dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným
ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého

dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s
cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku

dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)
by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu
zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej

lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,
máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či
uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta
druháObčianskehozákonníkavyplývaibato,ževeriteľmôžežiadosťojednorazovévrátenienesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením
niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.

Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru

upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok.Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej

nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.
Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.
Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Veriteľovitýmzostanenauplatneniesvojhoprávanasúdemenejakocelétrirokyvšeobecnejpremlčacej

doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9. Dovolateľka preto
žiada vylúčiť aplikáciu druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka, ktorú v konaní
uplatňuje, vznikla zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu.

V súvislosti s postavením sa k uvedenej požiadavke žalobkyne a tým zároveň i k samotnej dovolacej
otázke (bod 8.), je nevyhnutné dôsledne zvážiť žiadanú redukciu aplikovateľnosti § 103 veta druhá, t. j.

vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských vzťahov, na ktoré
sa vzťahuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť skutočne pádne dôvody,
ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi opodstatňujú záver, že
zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy, a preto túto normu
treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty.

Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné
vyvodiť. Logický je i ten argument dovolateľky, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v

spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101
Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením
subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným
postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k
bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej

strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa,
dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov
vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné
interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje

potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V
danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval.
Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.

Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto
súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101
Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017).
V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 16., z ktorej vyplýva, že uvedené
zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa

(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové
plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,
nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým,
že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže
veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej

ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo
veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo
uplatnené je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho
práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa sosplnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie - bod 16). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj

začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu,
aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho
zákonníka).

Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk, vzťahujúcich sa na danú vec, predostiera, že

„Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného
dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate
výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia
doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od
omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s

úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).“

21. Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/224/2021,
4Cdo/132/2021, 9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, 9Cdo/98/2022.
Súdna prax sa už ustálila na závere, že podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba

celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu
ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne)
začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 - dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž

môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 OZ).

22. Najvyšší súd, rozhodujúc v obdobnej veci, teda už vyriešil dovolateľkou nadnesenú právnu otázku
tak, že pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi podľa § 565 Občianskeho
zákonníkazačínapremlčaciadobaplynúťprvýdeňnasledujúcipouplynutítrochmesiacovodomeškania

so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa; 15-dňová lehota
na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky.

23. Ak teda v danom prípade odvolací súd považoval za správny právny názor súdu prvej inštancie, že
v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej
splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie, teda premlčacia doba podľa §
103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky, tento jeho
názor je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávny.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že právna otázka nastolená žalobkyňou v dovolaní bola v období od
podania dovolania do rozhodovania dovolacieho súdu v tejto veci vyriešená, dovolací súd dovolanie
žalobkyne (podané podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP) posudzoval ako dovolanie podané podľa § 421
ods. 1 písm. a) CSP a považoval ho za dôvodné. Rozsudok odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto

rozhodnutí je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).

25. V súvislosti s námietkou dovolateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd
uvádza, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá právnemu posúdeniu veci, ku ktorému
dospel odvolací súd. Vzhľadom na konštatované nesprávne právne riešenie podstaty prejednávaného

sporu odvolacím súdom považuje dovolací súd za nadbytočné zaoberať sa kvalitou odôvodnenia
jeho rozhodnutia, nakoľko vec bude znovu predmetom rozhodovania súdom prvej inštancie (pozri
5Cdo/14/2023).

26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.