Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321201449
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2321201449.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcu: Mesto Šaľa, so sídlom Námestie Svätej Trojice
7, 927 15 Šaľa, IČO: 00 306 185, zastúpený Mgr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom so sídlom P.
Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX
XX D., zastúpený JUDr. Jánom Foltánom, advokátom so sídlom SNP 708, 924 01 Galanta, o vypratanie
bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/19/2021-202 zo dňa 02.
novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný vypratať

byt č. XX E. F. C. XXXX/X G. D. do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému vypratať byt č. XX E. C. F. H. XXXX/X v D.. O náhrade trov konania rozhodol tak,
žežalovanýmávočižalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavovýške100%,oktorýchbuderozhodnuté
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 710 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a § 1
ods. 2 zákona. č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení.
1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 17.02.2020 bola medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva č. 36/2020 na dobu určitú
od 01.03.2020 do 28.02.2021. Podľa čl. VIII. bod 3 zmluvy prenajímateľ môže opakovane uzavrieť
s nájomcom zmluvu o nájme bytu, resp. predĺžiť zmluvu o nájme, pokiaľ sú dodržané podmienky

uvedené v nájomnej zmluve, najmä plnenie povinností na úhradu nájomného a služieb spojených s
nájmom bytu. Žalovaný v predmetnom byte býva viac ako 18 rokov, o čom svedčí aj nájomná zmluva č.
3/23/2005uzavretádňa15.03.2005.Listomzodňa02.03.2021žalobcavyzvalžalovanéhonavypratanie
bytu, pričom mu oznámil, že s ním opakovane neuzavrie nájomnú zmluvu. Mestská polícia Šaľa bola
požiadaná o pomoc nájomníkmi domu na ulici C. H. X, D.. V oznámení mestskej polície sa uvádza,
že nájomníci bytu žalovaného nemiestnym správaním rušili ostatných susedov. Počas kontroly hliadka
mestskej polície zistila, že byt obýva už viac ako dva mesiace I. I. s rodinou, a tento byt im poskytol

žalovaný, ktorý je v zahraničí. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že v predmetnom byte býva od roku
2002. Spolu s ním v byte býva jeho dcéra, jeho priateľka so svojím synom. Dcéra žalovaného, je v
opatere svojho otca, pretože jej zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť. Je nesebaobslužná,
nevie sa obliecť, umyť, najesť. Nie je orientovaná časom, miestom. Osobou je orientovaná čiastočne. JejIQ má hodnotu 45, z čoho vyplýva mentálna retardácia. Nie je schopná sociálnej existencie, vyžaduje
si celodennú starostlivosť. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka
a konštatoval (vychádzajúc z rozsudku NS ČR 29Cdo/2909/2010), že ak nájomca uplatňuje skutočnosti

rozhodujúce z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom sa súdy musia touto obranou
zaoberať. Ak je rozpor konania prenajímateľa s dobrými mravmi preukázaný, prichádza do úvahy podľa
okolností prípadu diferencovaná ochrana nájomcu aj v situácii, kedy byt užíva bez právneho dôvodu.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1113/2009 s tým,
že odopretie ochrany výkonu vlastníckeho práva uplatňovaného v rozpore s dobrými mravmi žalobou

na vypratanie bytu sa podľa okolností daného prípadu prejaví buď zamietnutím žaloby alebo tým, že
vypratanie bude podmienené zabezpečením bytovej náhrady. V dôvodoch zamietnutia žaloby súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že žalovaný so svojou rodinou v predmetnom byte býva viac ako 18 rokov, pričom
nájomné zmluvy s ním boli uzatvárané na dobu určitú. Žalovaný nemá dlh na nájomnom a službách
spojených s užívaním bytu, osobne sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru, ktorá si vyžaduje
celodennú starostlivosť. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore

sovšeobecnýmizáujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom (č. 20 ods. 3
Ústavy SR). Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o potreby jej obyvateľov (§ 1
ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení). Zabezpečenie bývania je jednou zo základných
potrieb obyvateľov, o čo zo zákona orgány samosprávy musia dbať. Argumentoval ďalej tým, že v

prejednávanej veci oproti sebe stojí právo žalobcu disponovať svojim majetkom a právo žalovaného na
ochranu života a zdravia. Právo na ochranu života a zdravia má prednosť pred realizáciou vlastníckych
práv. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaného príjem pozostáva z opatrovateľského príspevku,
pretožesastaráosvojuzdravotneťažkopostihnutúdcéru.Žalovanývzhľadomnasvojusociálnusituáciu
nemá možnosť si zabezpečiť nájom bytu za trhové nájomné. Náklady na nájomné v mestských bytoch

sú podstatne nižšie, ako pri trhovom nájme bytu. V prípade, ak by bolo realizované právo žalobcu, tak
žalovaný, resp. jeho rodina, by sa dostal do situácie, keď by bolo vážne ohrozené zdravie a život jeho,
aj jeho rodiny. V týchto súvislostiach súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalobcu v rozpore s dobrými
mravmi.

1.3 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd
prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote

žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p.).

2.1 Žalobca poukázal na postup súdu prvej inštancie, ktorý sa nevyrovnal so skutočnosťou, že nájomný

vzťah zanikol objektívnou skutočnosťou, teda uplynutím času. Žalovaný bol nájomcom mestského
bytu, nájomný vzťah vznikol na základe opakovane uzatváranej nájomnej zmluvy na dobu určitú, ktorá
uplynula dňa 28.02.2021, byt však naďalej využíva. Žalovanému bol už dňa 26.01.2021 zaslaný od
prenajímateľa list označený ako „Oznámenie o blížiacom sa termíne skončenia doby nájmu bytu a výzvu
na odovzdanie bytu“, ktorým mu bolo oznámené, že Mesto Šaľa ako prenajímateľ nevyužije možnosť

na opakované predĺženie nájomnej zmluvy vyplývajúce z č. VIII ods. 3 zmluvy a novú nájomnú zmluvu
neuzatvorí. Následne po skončení nájmu bola žalovanému doručená predžalobná výzva na odovzdanie
a vypratanie bytu zo dňa 02.03.2021. Žalovaný však byt neodovzdal, a zaslal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyjadrenie, že s vysťahovaním nesúhlasí. Na skutkovom a právnom stave to však
nič nemení, pretože je výsostným právom vlastníka (prenajímateľa) rozhodnúť o nakladaní so svojim

majetkom, a o opakovanom uzatvorení nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, pričom opakované
uzatvorenie nie je zo strany nájomcu nárokovateľné. Súd prvej inštancie však vo vzťahu k uvedenému
absolútne odignoroval túto skutočnosť, nielen že sa s ňou nevyrovnal, ale vôbec sa s ňou v rozsudku
nezaoberal, čo má za následok nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a najmä
arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť celého rozsudku. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku

žalobca poukázal na čl. VIII ods. 3 Zmluvy o nájme bytu, v zmysle ktorého prenajímateľ môže uzatvoriť s
nájomcom opakovane zmluvu....... Ide teda o právo prenajímateľa, a nie povinnosť, pričom toto právo nie
je nájomcom nárokovateľné, a nevyplýva ani z iného predpisu. Do spisu bola založená dokumentácia, z
ktorej vyplynulo, že byt neužíva žalovaný, ale ho prenajíma ďalej pani I. I. s rodinou. Žalovaný porušovalopakovane povinnosti nájomcu jednak rušením ostatných susedov a jednak zmluvou nedovoleným
prenajímaním bytu do podnájmu ďalším osobám. Z jeho strany teda nedošlo k dodržaniu podmienok
predpokladaných čl. VIII ods. 3 nájomnej zmluvy, v dôsledku ktorých by si mohol vôbec požiadať o

opakované uzatvorenie zmluvy, a bolo by na rozhodnutí prenajímateľa, či by vôbec tejto žiadosti vyhovel.
Právo rozhodnúť o opakovanom predĺžení zmluvy uzatvorenej na dobu určitú je výsostným právom
prenajímateľa, a preto malo byť žalobe jednoznačne vyhovené v celom rozsahu. Žalobca vzniesol
zásadné výhrady voči metódam hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie odignoroval objektívne listinné
dôkazy z hodnoverných inštitúcií, ako sú Mestská polícia Šaľa, či Mestský úrad v Šali, na druhej strane

sa však stotožnil s čisto subjektívnymi dôkazmi, ktorými sú výpoveď žalovaného a jeho družky, ktorý
jednoznačne mali motív vypovedať v prospech žalovaného, a tieto výpovede považoval za smerodajné.
Súd nepostupoval objektívne, nedodržal princíp rovnosti strán a všetky skutočnosti vyhodnocoval v
prospech žalovaného.

2.2 Žalobca ďalej poukázal na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, najmä v časti,

v ktorej súd neprijal jeho argumentáciu o skončení nájmu v dôsledku uplynutia času. Súd odignoroval,
že nájomný vzťah jednoducho zanikol uplynutím doby určitej a prenajímateľ nemá povinnosť ani
„vzorovému“ nájomcovi predĺžiť nájomnú zmluvu a ani mu oznamovať dôvody nepredĺženia. Skúmanie
dobrých mravov považoval žalobca za nadbytočné. Nebolo prípustné skúmať rozpor právneho úkonu
s dobrými mravmi, pretože žalobca sa žiadneho právneho (alebo protiprávneho) úkonu nedopustil.

Predmetom dokazovania nebola platnosť resp. neplatnosť výpovede, či iného právneho úkonu. Nájomný
vzťah zanikol uplynutím času, skončením doby určitej, a nie na základe právneho úkony niektorého
účastníka právneho vzťahu, a teda nie je možné skúmať rozpor s dobrými mravmi. V prípade sporu
o vypratanie pri užívaní bez právneho dôvodu takýto postup nie je možný. Pokiaľ prvoinštančný súd
žalobu zamietol, tak nastalo „bezprávie“ a právne neriešiteľný stav, keď síce nájomná zmluva platne

skončila, nájomcovia užívajú byt bez právneho dôvodu, avšak prenajímateľ v dôsledku rozhodnutia
súdu nemá právny nástroj, ktorým sa môže domáhať viacerých zložiek svojho vlastníckeho práva. Súd
zároveň svojim rozhodnutím „požehnal“ nezákonné užívanie bytu žalovaným bez právneho dôvodu.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so všeobecnou zásadou „ex iniuria ius non oritur“, teda z
bezprávia, ktoré spočíva v užívaní bytu vo vlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho titulu, a ktorého

odstránenia sa žalobca domáha, nemôže rozhodnutím súdu de facto vzniknúť žalovanému právo byt
užívať. V opačnom prípade by takéto rozhodovanie súdov nabúralo celý rad právnych princípov, z
ktorých právny poriadok Slovenskej republiky vychádza. Preto neprichádza do úvahy iný záver, len
rozhodnúť o vyprataní bytu.

2.3 Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo
alternatívne zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň
odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že žalobcom sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v prvoinštančnom konaní bolo preukázané,

že ani raz neporušil podmienky nájomnej zmluvy, uvedený byt nikomu nedal do podnájmu. Je pravdou
že v roku 2020 obdržal výpoveď zo strany žalobcu, táto výpoveď nájomnej zmluvy bola však žalobcom
v celom rozsahu vzatá späť, keď dospeli k záveru že išlo o nedorozumenie. Na základe dohody so
žalobcom mal byť žalovaný pred uplynutím doby nájmu predvolaný na zasadnutie komisie pre sociálne
a bytové otázky, ktorá mala posudzovať oprávnenosť a splnenie podmienok na opätovné uzatvorenie

nájomnej zmluvy na ďalší rok. Žalovaný do dnešného dňa nebol predvolaný na žiadne zasadnutie tejto
komisie, čo je nekorektné voči osobe, ktorá v byte býva už viac ako 18 rokov so svojou rodinou a dcérou,
ktorá je ťažko chorá. Žalovaný v súčasnosti nemá prácu, jeho príjem spočíva len v opatrovateľskom
príspevku, ktorý dostáva na svoju ťažko chorú dcéru, z toho dôvodu by nevedel zaplatiť ani depozit na
nový byt. Žalobca by mal pomáhať svojim obyvateľom a hlavne žalovanému, ktorý spĺňa podmienky

na opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy, a ktorý sa stará o svoju chorú dcéru, a nie vyhodiť ich na
ulicu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie v predmetnej
veci postupoval v medziach Civilného sporového poriadku, dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje
rozhodnutie, ktoré dáva odpoveď na podstatnú otázku v prejednávanej veci a zároveň dôkladne vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie

o tom, že právo na ochranu života má prednosť pred realizáciou vlastníckych práv a vzhľadom na svoju
sociálnu situáciu nemá možnosť zabezpečiť si nájom bytu za trhové nájomné. Zdôraznil, že v prípade,
ak by bolo realizované právo žalobcu, tak žalovaný by sa dostal do situácie, keď by bolo vážne ohrozenézdravie a život tak jeho ako jeho rodiny, v týchto súvislostiach súd prvej inštancie poukázal na rozpor
s dobrými mravmi.

3.1 Podľa žalovaného odvolanie žalobcu neobsahuje zákonom požadované náležitosti tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 363 C. s. p., najmä odvolací dôvod, ktorý vzhľadom na obsah a chaotickosť
daného odvolania ani nemožno riadnym spôsobom vyvodiť. Ide o vadu odvolania, pre ktorú nemožno
v odvolacom konaní pokračovať.

3.2 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 386 písm. d) C. s. p. odvolanie žalobcu
odmietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania žalovaného eventuálne, aby odvolací súd odvolanie
žalobcu zamietol v celom rozsahu a podľa § 387 ods. 1 C. s. p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému.

4. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní súdu neboli nedoručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.

h, f C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu uviedol, že toto odvolanie nespĺňa náležitosti
odvolania v zmysle § 363 a nasl. C. s. p., neobsahuje odvolací dôvod, ktorý z obsahu odvolania ani nie
je možné vyvodiť. Odvolací súd sa preto najskôr vyjadrí k uvedenej námietke.

7. Podľa § 363 C. s. p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

8. Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

9. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol, že odvolanie smeruje proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 02.11.2023, č. k. 8C/19/2021-202, pričom odvolateľ výslovne uviedol odvolacie dôvody citáciou

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), a h) C. s. p. aj s odôvodnením, v čom vidí naplnenie týchto odvolacích
dôvodov. Odvolateľ uviedol čoho sa odvolaním domáha - zmeny napadnutého rozsudku tak, že žalobe
odvolacísúdvyhovie,alternatívneodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušíavecvrátisúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalobcu tak obsahuje všetky náležitosti vyžadované
ustanovením § 363 C. s. p., nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by odvolací súd nemohol pokračovať

v odvolacom konaní. Dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) C. s. p. tak nie je daný.

11. Po skonštatovaní, že odvolanie žalobcu obsahuje zákonom vyžadované náležitosti, preskúmal
odvolací súd napadnuté prvoinštančné rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce s prihliadnutím nauplatnené odvolacie dôvody, pričom zistil, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola
žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti vypratať byt č. XX E. C. F.
H. XXXX/X v D. z dôvodu, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola

uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú od 01.03.2020 do 28.02.2021, po uplynutí doby nájmu žalobca
nepredĺžil žalovanému nájomný vzťah a vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie bytu. Žalovaný
byt nevypratal a žalobcovi neodovzdal.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že o uvedenej žalobe súd prvej inštancie rozhodol prvý krát
rozsudkom č. k. 8C/19/2021-149 dňa 26. januára 2023, tento rozsudok bol zrušený a vrátený na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie uznesením tunajšieho odvolacieho súdu č. k. 22Co/5/2023 – 184 zo dňa
29. mája 2023. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že skutkový stav zistený
súdom prvej inštancie nekorešponduje s aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
súd prvej inštancie nevyhodnotil, prečo napriek skutkovým zisteniam neposkytol ochranu vlastníkovi
bytu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nájom bytu nepochybne zanikol v zmysle §
710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ďalej konštatoval, že ak súd prvej inštancie mienil

odoprieť ochranu žalobcovi ako vlastníkovi predmetného bytu aplikáciou ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka, teda pre rozpor s dobrými mravmi, mohol tak urobiť, len ak by bolo presvedčivo preukázané,
že výkon práva žalobcu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedeného prvoinštančného rozhodnutia nebolo zrejmé, na základe akých preukázaných skutočností
dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, odôvodnenie

rozhodnutia bolo nejasné a nepresvedčivé. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení
nového rozhodnutia uvedie konkrétne zistenia z vykonaných dôkazov a zistený ustálený skutkový stav
podriadi pod príslušné právne ustanovenia tak, že vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú
aplikáciu práve tejto právnej normy.
13. Predmetom tohto odvolacieho konania je s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalobcu preskúmanie

správnostipostupuarozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorýžalobuzamietolspoukazomnaustanovenie
čl. 20 Ústavy SR, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení keď konštatoval, že v prejednávanej veci oproti sebe stojí právo žalobcu disponovať svojim
majetkom a právo žalovaného na ochranu života a zdravia. Právo na ochranu života a zdravia má
prednosť pred realizáciou vlastníckych práv. Žalovaný vzhľadom na svoju sociálnu situáciu nemá

možnosť si zabezpečiť nájom bytu za trhové nájomné. V prípade, že by bolo realizované právo žalobcu,
tak žalovaný, resp. jeho rodina, by sa dostal do situácie, keď by bolo vážne ohrozené zdravie a život jak
jeho, tak jeho rodiny. V týchto súvislostiach súd prvej inštancie videl rozpor s dobrými mravmi.
14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.
15. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času.
16.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a právnych záujmov iných a nesmie byť v

rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

18. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu a domáha
sa súdnej ochrany výkonu svojho vlastníckeho práva z dôvodu, že nájom bytu dohodnutý nájomnou
zmluvousožalovanýmskončiluplynutímdoby,naktorúboluzatvorený,tedadňom28.02.2021.Žalovaný
byt nevypratal a neodovzdal žalobcovi. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný byt užíva viac
ako 18 rokov, osobne sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Z listu žalobcu zo dňa 02.03.2021

prvoinštančný súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vypratanie bytu, pričom v predmetnom liste
mu oznámil, že s ním opakovane neuzavrie nájomnú zmluvu. Súd prvej inštancie zistil aj tú skutočnosť,
že Mestská polícia Šaľa bola požiadaná o pomoc nájomníkmi domu na ulici C. H. X, D., pričom
v oznámení mestskej polície sa udáva, že nájomníci bytu žalovaného nemiestnym správaním rušili
ostatnýchsusedov.Počaskontroly(07.04.202)hliadkamestskejpolíciezistila,žebytobývaI.I.srodinou

už viac ako dva mesiace, a podľa jej vyjadrenia im tento byt poskytol žalovaný, ktorý je v zahraničí. Z
ďalšej správy mestskej polície (14.05.2020) bolo zistené, že v predmetnom byte sa nachádzala pani I. I.
s rodinou, ktorá hliadke uviedla, že byt jej prenajal žalovaný (ods. 7 napadnutého rozsudku). Súd prvej
inštancie zistil aj tú skutočnosť, že dňa 10.08.2020 sa uskutočnilo na Mestskom úrade Šaľa stretnutiežalovaného, primátora mesta a vedúcej odd. správy majetku a zariadení mesta, predmetom ktorého
bola výpoveď z nájmu bytu, pričom výpovedná doba mala uplynúť 31.08.2020. Výsledkom rokovania bol
záver, že Mesto Šaľa stiahne uvedenú výpoveď z nájmu a nájom sa skončí tak, ako to bolo dohodnuté

v nájomnej zmluve č. 36/2020, teda dňom 28.02.2021. Ďalej bolo dohodnuté, že pred uplynutím doby
skončenia nájmu, žalovaný bude predvolaný na zasadnutie komisie pre sociálne a bytové otázky, ktorá
komisiabudeposudzovaťoprávnenosťasplneniepodmienoknaopätovnéuzatvorenienájomnejzmluvy
na ďalší rok.
19. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné odvolaním napadnuté
rozhodnutie potvrdiť, pretože nie je vo výroku vecne správne, odvolanie žalobcu je dôvodné, pričom nie
sú dané ani zákonné podmienky pre zrušenie rozhodnutia (najmä z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
- § 390 písm. a) C.s.p.).

21. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
výslovne necituje, zaoberá sa ním v súvislosti s odopretím ochrany výkonu vlastníckeho práva
a konštatovaním, že tu oproti sebe stojí právo žalobcu disponovať svojím majetkom a právo
žalovaného na ochranu života a zdravia, pričom právo na ochranu života a zdravia má prednosť
pred realizáciou vlastníckych práv. V týchto súvislostiach prvoinštančný súd videl rozpor s dobrými

mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd opakuje svoje zistenia z predchádzajúceho,
zrušujúceho uznesenia v predmetnej veci, že napriek citácií rozhodnutí súdnych autorít (ods. 14.,
15., 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku), súd v zmysle týchto citácií nepostupoval, neprihliadal
pri rozhodovaní o veci na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a
oprávneným záujmom strán sporu a vzhľadom k okolnostiam veci nesprávne aplikoval ustanovenia §

126 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Predovšetkým je potrebné konštatovať nespornosť vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu,
pričom nespornou je aj skutočnosť, že nájomná zmluva medzi sporovými stranami bola uzatvorená
na dobu určitú od 01.03.2020 do 28.02.2021, pričom išlo o nájomný vzťah, opakovane založený po
sebe nasledujúcimi nájomnými zmluvami od marca roku 2005. Je pri tom potrebné uviesť že na

znovuuzavretie nájomnej zmluvy žalovaný ako nájomca nemal právny nárok, takýto nárok nevyplýva
ani zo samotnej zmluvy ani zo žiadnej právnej normy; je preto nedôvodné zaoberať sa posudzovaním
oprávnenosti a splnením podmienok na strane žalovaného na opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy.
Podstatnou je skutočnosť, že nájom bol uzatvorený na určitý čas a skončil uplynutím doby, na ktorý
bol uzatvorený – teda dňom 28.02.2021. Právnym dôsledkom zániku nájmu je zásadne povinnosť

žalovaného byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady. Je nesporné, že do rozhodnutia súdu prvej
inštancie žalovaný byt nevypratal. Z uvedeného je tak nepochybné, že žalovaný neoprávnene – bez
právneho dôvodu zadržuje vec – predmetný byt vo vlastníctve žalobcu; v zmysle ustanovenia § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka má preto žalobca právo na vydanie veci – predmetného bytu, ktorú mu
žalovaný neoprávnene zadržuje.

23. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR majú všeobecné súdy povinnosť najmä s ohľadom na čl. 19
ods. 2, resp. čl. 21 ods. 3 ústavy posudzovať, či nie je uloženie povinnosti vypratať byt bez zabezpečenia
bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Len s ohľadom
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť, ktorá by
v podobných situáciách mohla vzniknúť bezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie

bytu, zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady. (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 11/2013 a z 10. júla 2001 sp. zn. I.
ÚS 13/00).
24. Odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v predmetnom byte býva viac ako 18 rokov,
pričom sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru, na druhej strane – ako zistil súd prvej inštancie,

hliadka mestskej polície aspoň dva krát za obdobie ostatného nájmu zistila, že žalovaný sa zdržuje
v cudzine a byt prenechal na užívanie príbuzným svojej družky. Hliadka mestskej polície bola tiež volaná
nájomníkmi domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt z dôvodu rušenia spolunažívania v dome
nájomníkmi predmetného bytu, aj v tomto prípade sa v byte nezdržiaval žalovaný, ale jeho príbuzná,
podľa vyjadrenia ktorej, jej byt žalovaný prenechal na užívanie. Odvolací súd nemal dôvod neuveriť

záznamom mestskej polície, na rozdiel od tvrdenia družky žalovaného, podľa ktorej jej príbuzná chodila
do predmetného bytu len na návštevu v čase, keď tam bola aj družka žalovaného. Vierohodnosť
výpovede družky žalovaného spochybňuje práve jej pomer k žalovanému a záujem na výsledku sporu.
Odvolací súd ďalej poukazuje aj na tie zistenia, že žalovaný bol žalobcom upozornený už v auguste2020 na skutočnosť, že nájom predmetného bytu skončí dňom 28.02.2021 a že žalobca nemá povinnosť
uzatvoriť s ním opakovane novú nájomnú zmluvu.
25. Všetky vyššie uvedené okolnosti nasvedčujú záveru, že aplikácia ustanovenia § 126 ods. 1 v spojení

s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie, ktorý práve s poukazom na § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka žalobu zamietol, bola nesprávna. Odvolací súd dospel po preskúmaní vyššie
uvedených skutočností a okolností veci k tomu záveru, že výkon práva žalobcu požadovať vypratanie
bytu žalovaným nie je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno ani od žalobcu spravodlivo požadovať,
aby vypratanie predmetného bytu, nájom ktorého skončil 28.02.2021, bolo podmienené poskytnutím

bytovej náhrady žalovanému. Rozsudok súdu prvej inštancie bolo preto potrebné zmeniť postupom
podľa citovaného ustanovenia § 388 C. s. p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Lehotu na vypratanie odvolací súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C. s. p., pričom za
dôvodné považoval určiť lehotu 30 dní vzhľadom na to, že ide o vypratanie bytu. Je tak potrebné, aby
mal žalovaný dostatočný časový priestor na zabezpečenie bývania.
27. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

28. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu – v prvoinštančnom i odvolacom, patrí mu preto plná
náhrada trov konania prvoinštančného aj odvolacieho.

31. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).