Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121438948
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6121438948.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného REMEDIUM
LEGAL, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. A., nar: XX.XX.XXXX, B. C. XX, XXX XX B. C., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter

Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29/29, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 19 918,57
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.
marca 2024, č.k. 8Csp/79/2021-214, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým(vporadídruhým)rozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 17 005,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
17 305,91 eur od 13.10.2020 do 15.12.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
17 205,91 eur od 16.12.2020 do 19.01.2021, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
17 105,91 eur od 20.01.2021 do 19.02.2021, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17
005,91 eur od 20.02.2021 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom

II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,74 %. Právne vec odôvodnil s poukazom
na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1
a 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods.1 a 2, § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách. Uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 19.918,57 eur spolu s príslušenstvom. Rozsudkom

(prvým v poradí) súd prvej inštancie zo dňa 24.02.2022 č.k. 8Csp/79/2021-45 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 19 918,57 eur, spolu s úrokom vo výške 4 027,38 eur, úrokom z
omeškania 926,08 eur, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 20 134,01 eur od 13.10.2020 do
15.12.2020, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 20 034,01 eur od 16.12.2020 do 19.1.2021,
úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 19 934,01 eur od 20.1.2021 do 19.2.2021, úrokom z
omeškania 5,00 % ročne zo sumy 19 834,01 eur od 20.2.2021 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od

právoplatnostirozhodnutiaažalobcovipriznalvočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29.06.2023 č.k. 27CoCsp/22/2022-183 bol rozsudok súdu
inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancienásledne, napadnutým (v poradí druhým) v poradí druhým rozsudkom, rozhodol na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť
D. D., E.), uzavrel so žalovaným dňa 29.11.2016 zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“), na

základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 24.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 96.
mesačných splátkach po 344,35 eur. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu vo výške
25.172,03 eur (pozostávajúca z istiny 20.134 eur, zmluvného úroku 4.027,38 eur, úroku z omeškania
926,08 eur a poplatkov vo výške 84,56 eur). Po postúpení pohľadávky zaplatil žalovaný 3 krát po 100
eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splatením dlhu, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru ku dňu 02.03.2020 a vyzval žalovaného na jeho úhradu. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že výzva na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru bola žalobcom v konaní predložená. Zároveň preukázal podacím hárkom spolu s oznámením
pošty, že zásielka bola žalovanému riadne doručená, a to dňa 05.02.2020, čím bola zachovaná aj
lehota 15 dní od výzvy veriteľa pre zosplatnenie úveru (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 02.03.2020). Uviedol, že žalobca v danom prípade preukázal doručenie oznámenia o mimoriadnej

splatnosti žalovanému dňa 09.03.2020. Z predloženého výpisu o úhradách povinného predloženého v
konaní mal za zrejmé, že povinný sa nachádzal s úhradou časti splatnej pohľadávky v omeškaní viac
ako 90 dní. Porovnaním uhradených súm s pôvodným plánom splátok vyvodil, že v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru bol v omeškaní so splátkou č. 19, splatnou dňa 28.07.2018 a nasl. Túto
skutočnosť žalovaný pred súdom ani nenamietal. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to,

že boli splnené všetky zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Konštatoval, že žalobca
bol v konaní vecne aktívne legitimovaným subjektom. Následne sa zaoberal námietkou žalovaného o
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Po preskúmaní zmluvy o postúpení pohľadávky dospel k
záveru, že obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti. Predloženú špecifikáciu pohľadávky
považoval za dostatočnú s tým, že bolo z nej možné bez pochybností zistiť, že bola postúpená na

žalobcu aj pohľadávka voči žalovanému, žalovaná v tomto konaní. Okrem označenia mena, priezviska,
rodného čísla a bydliska, bolo riadne konkretizované o aké postúpenie pohľadávky a z ktorej zmluvy
sa jedná, s uvedením jej čísla a dátumu uzatvorenia. K tvrdeniu žalovaného, že v rámci identifikácie
pohľadávky majú byť uvedené aj iné skutočnosti, a to napr. presné označenie splátok, s ktorými je
žalovaný v omeškaní uviedol, že tieto nie sú zákonom vyžadované a nie sú ani potrebné pre spoľahlivé

špecifikovanie postupovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie nemal za sporné, že záväzkový vzťah
zmluvných strán má povahu spotrebiteľnej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
tiež spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že
vzhľadom na námietku žalovaného a stanovisko odvolacieho súdu vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
bolipreskúmané ajvšetkynáležitosti úverovejzmluvyvychádzajúcz§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.o

spotrebiteľskýchúveroch.Dospelkzáveru,ževpredmetnejzmluveabsentujeúplnéuvedenienáležitosti
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže nebola
uvedená výška poslednej 96-tej splátky, tzv. žalovaný nedisponoval dostatočne jasnou informáciou
o celkovej čiastke úveru primeranou jeho rozumovým schopnostiam priemerného spotrebiteľa, čo
nesporne sťažuje (až znemožňuje) spotrebiteľovi posúdenie rozsahu svojho záväzku. Následkom tohto

porušenia povinnosti žalobcu považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený záver je v súlade s
názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 29.06.2023 č.k. 27CoCsp/22/2022-183,
ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Na základe tejto skutočnosti patrilo žalobcovi iba to, čo reálne
žalovanému poskytol. V danom prípade pri započítaní úhrad žalovaného v celkovej výške 6 994,09

eur na istinu úveru, bol povinný splatiť z poskytnutého úveru sumu 17 005,91 eur. Na zaplatenie
uvedenej sumy preto súd prvej inštancie žalovaného zaviazal vo výroku I. tohto rozsudku. Ďalej sa
zaoberal dôvodnosťou námietky premlčania žalovaným a uviedol, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru kvôli splátke splatnej dňa 28.02.2018, ani splátke
splatnej dňa 28.01.2018 tak, ako to tvrdil žalovaný. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.01.2020 sp. zn. 11CoCsp/2/2020, v zmysle ktorého podmienkou pre
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je, okrem uplynutia zákonnej lehoty a upozornenia veriteľa, aby
omeškanie so zaplatením splátky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti trvalo. Z predloženého výpisu
o úhradách jednoznačne vyplynulo, že prvá splátka úveru bola splátka splatná dňa 28.01.2017. Splátka
splatná dňa 02.08.2018 je 14. splátkou v poradí, pri fixnej výške splátky 344,35 eur, by v čase splatnosti

14. splátky mala byť uhradená suma 4.820,90 eur, vrátane 14. splátky. V čase splatnosti splátky
splatnej dňa 28.06.2018, ktorá je 18. splátkou v poradí, by mala byť na úver uhradená suma 6.198,30
eur. Z prehľadu úhrad zároveň vyplynulo, že ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (dňa
02.03.2020) bola uhradená celkovo suma vo výške 6.501,29 eur, pričom sa jedná o úhrady vykonanédo dňa 28.01.2020, to znamená, že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli splátky zo dňa
28.02.2018 a 28.06.2018 plne uhradené, nie sú súčasťou žalovaného nároku, preto kvôli nim nemohla
byť vyhlásená ani splatnosť úveru. Nakoľko žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica podaná

dňa 23.07.2021, vyhlásenie splatnosti úveru pre ktorúkoľvek neskôr splatnú splátku, napr. splátku
bezprostredne nasledujúcu, teda splatnú dňa 28.07.2018, znamená, že pohľadávka veriteľa nebola ani
sčasti premlčaná. Súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkami žalovaného týkajúce sa správnosti
výšky RPMN uvedenej v predmetnej zmluve o splátkovom úvere a námietky, že veriteľ neposúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver z dôvodu, že následkom takéhoto

pochybenia veriteľa je bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, ktorá už bola súdom konštatovaná a pri
uložení povinnosti žalovanému zohľadnená. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úrok z omeškania
v zákonnej výške 5% z dlžnej sumy od 13.10.2020 (t.j. deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky) v zmysle návrhu žalobcu (súd pri priznaní úrokov zohľadnil čiastočné úhrady žalovaného
tak ako ich žalobca oznámil) v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetný úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov súd prvej

inštancie žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvných úrokov (a zo sumy zmluvných
úrokov uplatnených úrokov z omeškania) zamietol. Okrem iného si žalobca uplatnil kapitalizovaný
úrok z omeškania vo výške 926,08 eur, ktorý však nešpecifikoval, tzv. z čoho tento úrok pozostáva (či
bol vypočítaný len z úročenia splatnej istiny alebo aj z úročenia ďalších položiek, na ktoré v dôsledku
bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemal nárok). Žalobca riadne nepreukázal ani na výslovnú výzvu súdu

na špecifikáciu na poslednom pojednávaní dňa 07.03.2024 dôvodnosť nároku v takto uplatnenej výške.
Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.03.2024 poukázal na špecifikáciu na
č.l. 92, z tejto nevyplýva z akej sumy boli úroky počítané (či boli počítané iba z istiny poskytnutého
úveru alebo aj zo zmluvných úrokov, resp. iných poplatkov). Nakoľko žalobca v tejto časti neuniesol
dôkazné bremeno, súd prvej inštancie žalobu v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca bol úspešný v
časti o zaplatenie 17 005,91 eur s úrokom z omeškania (čo predstavovalo 68,37 %), vo zvyšnej časti bol
úspešný žalovaný (čo predstavovalo 31,63 %). Preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
36,74 % (68,37-31,63).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., t. j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 17 005,91 eur spolu s úrokom z omeškania a s tým
súvisiacemu výroku III. o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonom stanovej lehote odvolanie
žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ako aj z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP). Podľa žalovaného sa súd
prvej inštancie nedostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného prezentovanou v
jeho podaniach a neskúmal žalovaným uvádzané námietky do takej miery, aby dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym a udržateľným zisteniam (a to najmä v otázke nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, posúdeniu ne/platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a posúdenia

namietaného premlčania). Poukazoval na to, že otázka posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky,
ktorá súvisí s nárokom veriteľa pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. nebola súdom prvej inštancie posúdená správne, resp.
nebola posúdená komplexne s ohľadom na relevantnú právnu úpravu ani na vyjadrenia samotného
žalobcu. Poukazoval na predložený prehľad splátok, podľa ktorého uhrádzal pravidelne splátky až

do januára 2018. Prvou omeškanou splátkou bola už splátka 02/2018, ktorá nebola uhradená dňa
28.02.2018 (dátum splatnosti), ale bola čiastočne uhradená až dňa 11.04.2018 vo výške 337,70
eur a vo výške 4,10 eur dňa 11.05.2018. Ani týmto dátumom nedošlo k plnej úhrade splátky splatnej
28.02.2018, nakoľko ku dňu 28.05.2018 (t.j. 3 mesiace po jej splatnosti) bola uhradená iba čiastočne,
a to vo výške 334,24 eur. Bol toho názoru, že práve splátka splatná dňa 28.02.2018 bola prvou

omeškanou splátkou, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Súd prvej inštancie potom
celkom svojvoľne uzavrel v rozpore s tvrdeniami tak žalobcu ako aj žalovaného, že k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostidošlopresplátkusplatnúdňa28.07.2018,pričomkonštatoval,že„tútoskutočnosť
žalovaný pred súdom ani nenamietal“. Toto konštatovanie súdu sa však nezakladá na pravde, nakoľkopo celý čas sporu namietal, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo v dôsledku omeškania so
splátkou splatnou dňa 28.02.2018, resp. 28.06.2018 (viď vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.12.2021
ako aj 01.02.2022). Ak totiž k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti malo dôjsť pre nesplnenie splátky

splatnej dňa 28.02.2020, tak nemohla byť splnená podmienka 90 dní, ani podmienka 3 mesiacov
omeškania splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené nekorešpondovalo
ani s výzvou zo dňa 30.01.2020, ktorou mal veriteľ žalovaného vyzvať, na zaplatenie vtedy splatnej
sumy 6.375,95 eur. Z predloženej spisovej dokumentácie bolo zrejmé, že medzi časom zaslanej výzvy
zo strany banky zo dňa 30.01.2020 a vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňa 02.03.2022 neprešlo 90

dní a taktiež, medzi obdobím od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 02.03.2020 nebol žalovaný do
jej postúpenia nepretržite v omeškaní 90 dní, nakoľko aj po dátume 02.03.2020 došlo k čiastkovým
úhradám z jeho strany, ktoré vyrovnali tak dlh na splátke splatnej zo dňa 28.06.2018 ako aj splátke
splatnej dňa 28.07.2018. Takéto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti by nemohlo byť platné a malo by za
následok aj neplatné postúpenie pohľadávky a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
Vo výzve zo dňa 30.01.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej

pohľadávky vo výške 6.375,95 eur. Predmetná suma musí korešpondovať s niekoľkými nezaplatenými
splátkami, t.j. nie len s jednou, či tromi splátkami. Konkrétne pri výške splátky 344,35 eur, je to spolu
cca 19 splatných splátok. Keďže veriteľ túto výzvu mal adresovať žalovanému dňa 30.01.2020, táto sa
zrejme viazala k splátkam za posledných cca 19 mesiacov, t.j. až k splátke splatnej dňa 28.06.2018.
Žalovaný uviedol, že z listiny (výzvy zo dňa 30.01.2020) nevyplýva, pre nezaplatenie ktorej splátky

malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto je nutné na túto situáciu logicky aplikovať §
565 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré vyslovene uvádzajú, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti dochádza pre nesplnenie splatnej splátky – ak nie je určená, postupuje sa podľa prvej
splatnej nezaplatenej splátky s ktorou je dlžník v omeškaní, ako o tom informuje aj súdna prax.
Ďalej dodal, že zo záverov súdu vyplynulo, akoby vôbec neuviedol, pre ktorú zo splátok malo dôjsť

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Bez platného splnenia povinnosti vyzvať spotrebiteľa na úhradu
špecifikovaných omeškaných splátok, tak ako to má na mysli ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka nemožno hovoriť o platnom právnom úkone a potom ani o platnom vyhlásení mimoriadnej
splatnosti. Ani touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Podporne poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.10.2015, č.k. 5Co/111/2015 – 119, uznesenie Krajského súdu

v Nitre zo dňa 24.06.2021, sp. zn. 9Co/82/2020. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii smerujúcej k
námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to aj vzhľadom na nedodržanie ustanovenia
§ 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je veriteľ oprávnený pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu
dlžníka, avšak na to, aby došlo k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky, musia byť splnené
určité zákonné predpoklady bez ktorých je postúpenie neplatné a nemá právne účinky. Žalovaný

zotrval na tom, že predložené dokumenty sú neurčité a nepreukazujú jednoznačné splnenie podmienky
platného postúpenia pohľadávky v zmysle všeobecných ustanovení, ale najmä v zmysle právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zároveň považoval za pochybenie súdu prvej inštancie, keď sa
nezaoberal námietkami žalovaného vznesenými vo vzťahu k nedodržaniu postupu podľa § 7 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré s posúdením platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti

bezprostredne súvisia. V zmysle citovaného ustanovenia žalovaným namietané nekonanie s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 uvedeného zákona malo za následok nielen bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru, ale aj nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j.
žiadať predčasné a jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ako tomu bolo v prejednávanej veci.
Zároveň dodal, že v danom prípade v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť nastať až v decembri 2024

(čiže ani ku dnešnému dňu nie je predmetná zmluva splatná), preto vyhlásenie predčasnej splatnosti
k dátumu 02.03.2020 a následné postúpenie údajnej pohľadávky ku dňu 12.10.2020 je celkom zjavne
aj z tohto dôvodu absolútne neplatné. Zdôraznil, že ani v priebehu konania neprodukoval žiadne také
dôkazy, ktoré by preukazovali relevantným a hodnoverným spôsobom splnenie jeho zákonnej povinnosti
podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň predmetný úver mu mal slúžiť

na splatenie iných úverov, čo samo o sebe je dôkazom neschopnosti jeho splácania, pričom mu bol
dokonca poskytnutý úver s vyššou splátkou akú mal pôvodne, pričom mal aj ďalšie záväzky. Žalovaný
ďalej súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania. Ako už bolo
vyššie spomenuté, splátka splatná dňa 28.02.2018 bola prvou omeškanou splátkou pre ktorú došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Splátka splatná 28.03.2018 bola uhradená 27.06.2018, splátka

splatná 28.04.2018 uhradená 27.06.2018, splátka splatná 28.05.2018 uhradená 27.07.2018 a splátka
splatná 28.06.2018 uhradená čiastočne 27.7.2018 a 13.09.2018, ale len vo výške 96,58 eur, teda
neuhradená v lehote 3 mesiacov do 28.09.2018. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že ďalšou splatnou
splátkou, s ktorou bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace bola splátka splatná dňa 28.06.2018,čo zároveň korešpondovalo aj s vyššie uvedenou argumentáciou, že aj zo samotnej výzvy zo dňa
30.01.2020 vyplynulo, že v tom čase žalovaný bol v omeškaní s 19 splátkami (podľa žiadanej sumy
vo výzve) a preto najneskorší možný dátum začiatku plynutia premlčacej doby bol 29.06.2018 (deň po

splatnosti splátky, pre ktorej nezaplatenie došlo k zosplatneniu). Ak potom veriteľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť tak aplikujúc ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v súlade s rozhodovacou praxou a
výkladom uvedeného ustanovenia bolo zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti
tejto nesplnenej splátky a uplynula najneskôr dňa 29.06.2021, t.j. pred podaním žaloby na súd, ktorá
bola podaná až dňa 23.07.2021. Na uvedenú argumentácia odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 10.11.2016 sp. zn.3Cdo/174/2016.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
Dôvodil, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Zároveň zastával názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa
už súd prvej inštancie nevysporiadal alebo ktoré by spochybňovali žalovaný nárok. Žalobca upriamil

pozornosť na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o obdobnej (identickej) právnej
otázke, ktorá je predmetom, resp. dôvodom podania odvolania v tomto konaní. V tomto smere odkázal
na závery publikované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2024 sp.
zn. 1Cdo/123/2022, v zmysle ktorého je právne nesporné, že určenie splátky, pre ktorú dochádza k
zosplatneniu nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia pohľadávky v zmysle ust. § 565

Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako tak, že určenie
tejto splátky je vecou právneho posúdenia, ktoré vykonáva príslušný súd.

4. Žalovaný v písomnej replike uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní a na dôvodoch jeho podania,
ako i na ostatných svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a III. tak, ako to uviedol v podanom odvolaní.

5. Žalobca v písomnej duplike uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení namieta údajný rozpor medzi
vyjadreniami žalobcu v súvislosti s uvedením splátky, pre neuhradenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru.
K uvedenému dodal, že v priebehu konania došlo k zmene výkladu otázky súvisiacej s premlčaním v

spotrebiteľských sporoch súdmi Slovenskej republiky, na čo poukazoval vo svojom vyjadrení zo dňa
19.01.2022. Záverom uviedol, že nie je pravdou, že by sa žalobca nevyjadril k žalovaným namietanému
postupu pôvodného veriteľa podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca tvrdenia žalovaného vyvrátil podaním zo dňa 03.12.2021. Navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku II., ktorým bola žaloba
vo zvyšnej časti zamietnutá. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
odvolací súd sa ho nedotýkal.

8. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal zo strany žalovaného ako dlžníka zaplatenia istiny v sume

19.918,57 eur vrátane ním identifikovaného príslušenstva a náhrady trov konania.

9. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozhodnutia ( druhého v poradí) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť nesplatenú časť poskytnutého úveru vo výške 17.005,91 eur (výška istinu úveru
24.000 eur mínus úhrady žalovaného vo výške 6.994,09 eur) založiac na závere o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve medzi pôvodným žalobcom
a žalovaným absentuje úplné uvedenie obligatórnej náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm. k / zákona
č. 129/2020 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V súvislosti
s preskúmavaním námietok žalovaného nemal za preukázanú námietku žalovaného týkajúcu sa
splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods.8 zákona o bankách,

nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a premlčania predmetného nároku žalovaného. Súčasne
vzhľadom na úspech žalobcu v časti sumy vo výške 17.005,91 eur s úrokom z omeškania (68,37%)
a úspech žalovaného vo zvyšnej časti (31,63%),žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 36,74% (68,37-31,63).10. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, keď namieta
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci bez ohľadu na relevantnú právnu

úpravu, ako aj porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existenciu inej vady, keď tvrdil, že súd
prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného (ako aj žalobcu)
prezentovanou v jeho podaniach a neskúmal žalovaným uvádzané námietky a to najmä v otázke
preukázania danosti vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu platnosti postúpenia
pohľadávky pre dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a dodržania

zákonného postupu podľa § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, o konaní žalobcu
postupovať s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 7
ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a k otázke premlčania nároku z predloženej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie
veci, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce

bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil
podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval
vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy).

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

15. Primárne sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou odvolacej námietky žalovaného spočívajúcej
v nesplnení podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka a nesplnení podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v ust. § 92 ods.8 zákona o bankách tvrdiac, že žalobca nie je v danom spore aktívne vecne legitimovaný z dôvodu,
že predmetný úver nebol platne zosplatnený a jednalo sa o neplatný právny úkon, keďže spornou
skutočnosťou bolo, pre ktorú nesplnenú splátku mal žalobca žiadať zosplatnenie celej pohľadávky.

16. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie upriamil pozornosť (s odkazom
na ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v spojení na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách)
na splnenie predpokladov postúpenia pohľadávky banky konštatujúc, že výzva na zaplatenie dlžnej
sumy s upozornením o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola žalobcom v tomto

konaní predložená, žalobca preukázal podacím hárkom spolu s oznámením pošty, že zásielka bola
žalovanému riadne doručená, pričom z oznámenia k podaciemu číslu zásielky bolo zrejmé, že táto bola
doručená dňa 05.02.2020, čím bola zachovaná aj lehota 15 dní od výzvy veriteľa pre zosplatnenie úveru
(banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.03.2020). Žalobca v danom prípade preukázal
doručenie oznámenia o mimoriadnej splatnosti žalovanému dňa 09.03.2020. Z predloženého výpisu
o úhradách povinného predloženého v konaní bolo zrejmé, že povinný sa nachádzal s úhradou časti

splatnej pohľadávky v omeškaní viac ako 90 dní. Porovnaním uhradených súm s pôvodným plánom
splátok vyplynulo, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol v omeškaní so splátkou č.
19, splatnou dňa 28.07.2018 a nasl. a túto skutočnosť žalovaný pred súdom ani nenamietal. V odseku
27 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru (dňa 02.03.2020) bola uhradená celkovo suma vo výške 6.501,29 eur, pričom sa jedná o

úhrady vykonané do dňa 28.01.2020; to znamená, že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli
splátky zo dňa 28.02.2018 a 28.06.2018 plne uhradené, nie sú súčasťou žalovaného nároku, preto kvôli
nim nemohla byť vyhlásená ani splatnosť úveru. Nakoľko žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica
podaná dňa 23.07.2021, vyhlásenie splatnosti úveru pre ktorúkoľvek neskôr splatnú splátku, napr.
splátku bezprostredne nasledujúcu, teda splatnú dňa 28.07.2018, znamená, že pohľadávka veriteľa

nebola ani sčasti premlčaná.

17. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565
Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ
toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úverupretú-ktorúsplátkuzaniká.Veriteľovivšakničnebránivtom,abyvprípadedlžníkovhonesplácania
ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky

predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa ust. § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z.), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o postúpenie
pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, nevyhnutná je aj aplikácia ustanovenia § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je možné postúpiť pohľadávku z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery,
a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska (písm. a/) za súčasného splnenia
ďalšej podmienky, ktorou je postúpenie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky,
ktorá sa stala splatnou (písm. b/).20. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný, hoci aj nebankový subjekt, je v
prípade práv vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné splniť podmienky vyplývajúce jednak

z ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku, ako aj z
ich logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré úkony musia

byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenie dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné
a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým
úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Napriek tomu, že ani ustanovenie § 53 ods. 9 a
ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo
oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh;
nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; preto

z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke úveru výzva a zosplatnenie
úveru smeruje.

22. V nadväznosti na prijatý záver súdu prvej inštancie o záväzkovo-právnom vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným a aj záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu, odvolací

súd dospel k záveru, že otázku súvisiacu s posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu skúmaním
splnenia podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu a tým aj
splnenia podmienok postúpenia pohľadávky na žalobcu vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods.8 zákona o bankách v tomto prípade nebola súdom
prvej inštancie posúdená správne; v rozpore so závermi vyššie uvedenými za stavu, že úplne opomenul

sústrediť pozornosť na to, či v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka boli splnené podmienky určitosti
právnych úkonov.

23. V nadväznosti na uvedené odvolací súd pripomína skutkový stav zistený súdom prvej inštancie;
žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa (D. D. E.) sa domáha zo strany žalovaného zaplatenia

peňažného nároku z titulu poskytnutého úveru vo výške 24.000 eur po jeho predčasnom zosplatnení na
základenesplneniazmluvnýchpodmienokzostranyžalovaného,pričomzosplatneniumalapredchádzať
výzva na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 30.01.2020 v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nebolo sporné,
že uvedená listina je výzvou predpokladanou ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako

predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Právny predchodca výzvou zo dňa
30.01.2020 upozornil žalovaného na omeškania so splácaním pohľadávky vo výške 6.375,95 eur
a na možnosť zo strany pôvodného veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky pre prípad
neuhradenia dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zvažuje zosplatnenie, absentuje.
Z listiny označenej ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 03.03.2020 je zrejmé,

že veriteľ (D. D., E.) ňou dlžníkovi (žalovanému) oznamuje, že „z dôvodu porušenia bodu 8.1 písm.
a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery D. D., E., s účinnosťou
od 1. 1. 2015 v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako
3 mesiace vyhlásila ku dňa 02.03.2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy“
a zároveň žalovaného vyzval, aby pohľadávku vo výške 23.632,38 eur, vyplývajúcu z predmetnej zmluvy

o úvere, uhradil do 15 dní od doručenia uvedeného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Uvedenie splátky, pre ktorú banka pristúpila k zosplatneniu úveru, v predmetnom oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.03.2020 absentuje. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka ku
dňu postúpenia 12.10.2020 (v celkovej výške 25.172,03 eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 12.10.2020 od pôvodného veriteľa D. D., E., ktorá pozostávala z istiny vo výške 20.134,01

eur, z riadneho úroku vo výške 4.027,38 eur, z úrokov z omeškania vo výške 926,08 eur a
poplatkov vo výške 84,56 eur. Žalovaný do podania žaloby (po postúpení pohľadávky) vykonal platby
3-krát vo výške 100 eur.

24. V zmysle požiadavky určitosti právneho úkonu, na ktorý sa odvoláva žalovaný, je potrebné

konštatovať, že z obsahu predložených listín adresovaných D. D., E. žalovanému, nie je zrejmé, od
omeškania ktorej splátky, kedy a v akej výške započal proces vedúci k možnosti zosplatenia celého
úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením o možnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.01.2020 jednoznačne určiteľné (zrejmé), pre nezaplatenie ktorejsplátky úveru chce veriteľ dlh zosplatniť, resp. ho zosplatnil. Odvolací súd v prípade uvedenia splátky,
pre ktorú veriteľ zosplatnil poskytnutý úver, poukazuje na právne závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, podľa ktorého, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh. Označenie presnej, konkrétnej splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, je nevyhnutné okrem iného
i z hľadiska počítania premlčacej doby. Zo strany veriteľa treba vykonať 2 úkony – vo výzve podľa

§ 53 ods. 9 OZ treba uviesť, že dlžník je so splátkou v omeškaní, s ktorou konkrétnou splátkou
a v akej výške, nepostačuje uviesť celý dlh. Až potom môže dôjsť k úkonu zosplatnenia s tým, že
veriteľ musí v niektorej z písomností uviesť i upozornenie o možnosti postúpenia pohľadávky (sp.
zn. 9Cdo/368/2021). Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu vo
vyjadreníkodvolaniu,vktorejpoukazovalnazáveryplynúcezrozhodnutia NajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, že určenie splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,

nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia pohľadávky v zmysle ust. § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako tak, že určenie tejto splátky je
vecou právneho posúdenia, ktoré vykonáva príslušný súd. Odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa,
že bez náležitého vymedzenia právneho úkonu dostatočným, určitým a nezameniteľným spôsobom
takýto úkon nemôže vyť určitým a ani platným právnym úkonom, preto tak, ako to má na mysli ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemožno hovoriť o platnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

25. V tomto smere má odvolací súd potrebu upriamiť pozornosť na problematické postavenie
zosplatnenia ako inštitútu záväzkového práva, ktoré má totiž vážne následky pre strany úverového
vzťahu, v podobe straty výhody splátok spojenej s predčasným zosplatnením pohľadávky ako celku.

So zosplatnením je spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom
využiť, vrátane možnej námietky premlčania. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy
veritelia často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli

splnené. Priemerný spotrebiteľ, často nezastúpený právnym zástupcom, zväčša nie je spôsobilý reálne
na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne reagovať a produkovať adekvátne prostriedky
procesného útoku a obrany. Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany
sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi
poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá, pričom má za následok
pre spotrebiteľa presvedčivé východiská k procesnej obrane. V prípade zosplatenia dlhu s uvedením
konkrétnej splátky veriteľovi neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné
polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne.

Uvedenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok uvedených
v ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či
veriteľ úver predčasne zosplatnil platne.

26. Odvolací súd dodáva, že právnym následkom neplatného zosplatnenia úveru je neplatnosť

postúpenia pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (zákon č. 483/2001
Z.z.) v spojení s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom
prípade vzhľadom na v zmluvne dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru (28.12.2024) je zrejmé, že
k postúpeniu pohľadávky (12.10.2020) došlo pred termínom konečnej splatnosti a nejde o pohľadávku,
ktorá sa stala splatnou na základe predčasného zosplatnenia úveru.

27. Ako bolo uvedené, dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k prijatiu záveru o danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, nezodpovedajú vyššie uvedeným zisteniam súdu prvej inštancie, preto je rozsudok
v napadnutej časti právne nesprávny.

28. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov (v poradí druhý) rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.29. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 396 ods. 2 CSP
rozhodnúť súčasne o nároku na náhradu trov konania, a to vzniknutých tak na súde prvej inštancie, ako
aj v odvolacom konaní.

30. O nároku na náhradu trov konania (tak trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trov
odvolacieho konania) bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.
Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu bol priznaný
nároknanáhradutrovkonaniaitrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).