Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322202801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6322202801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov: matka Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXX/XX, XXX XX W. R., zastúpená: JUDr Petrom Šramkom, advokátom so sídlom H. XX, XXX
XX R. a otec G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, R., t.č. bytom G. XX, XX XXX Y.,
Nemecká spolková republika, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
BEDNÁŘOVÁ HODOŇOVÁ SENKOVÁ, advokátka so sídlom so sídlom G. U. XX, XXX XX Q., v konaní

o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
BR-8P/127/2022-240 zo dňa 15.06.2023, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.BR-8P/127/2022-240zodňa15.06.2023vnapadnutých
výrokoch II., III. a XI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti

matky, obom rodičom určil právo a povinnosť maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; výrokom
II. určil, že otec je s účinnosťou od 16.12.2022 povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo
výške 300 Eur mesačne, z čoho bežné výživné vo výške 150 eur je otec povinný uhrádzať k rukám
matky maloletého a výživné na tvorbu úspor maloletého vo výške 150 Eur na účet zriadený na meno
maloletého, všetko vždy do 15. dňa v mesiaci; výrokom III. určil, že za obdobie od 16.12.2022 do
15.06.2023 vznikol otcovi dlh na bežnom výživnom vo výške 732,58 Eur, ktorý je povinný zaplatiť do 6
mesiacovodprávoplatnostirozhodnutiakrukámmatkymaloletéhoadlhnatvorbeúsporvovýške822,58

Eur, ktorý je povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia na účet maloletého; výrokom
IV. určil, že matka je povinná zriadiť účet na meno maloletého a do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
oznámiť číslo účtu maloletého jeho otcovi; výrokom V. určil, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať
od prvého štvrtku v mesiaci od 15:00 hod. do najbližšej nedele do 12:00 hod., počas Vianoc nepárneho
roka od 20.12. od 8:00 hod. do 31.12. do 12:00 hod., počas Vianoc párneho roka od 27.12. od 8:00 hod.
do 06.01. nasledujúceho roka do 12:00 hod., každý rok od 15.08. od 8:00 hod. do 31.08. do 12:00 hod.
tak, že otec maloletého v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku v určený

čas maloletého matke odovzdá pred jej bydliskom; výrokom VI. určil, že matka je povinná maloletého
na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletým; výrokom VII. určil, že otec je oprávnený s
maloletým sa stýkať prostredníctvom elektronických telekomunikačných prostriedkov každú nedeľu od
11:00 hod. do 12:00 hod.; výrokom VIII. určil, že matka je povinná otcovi umožniť v uvedený čas kontakt smaloletým prostredníctvom elektronických telekomunikačných prostriedkov; výrokom IX. určil, že matka
je povinná vždy ku koncu kalendárneho mesiaca informovať otca o maloletom, o jeho zdravotnom stave,
o tom, ako prospieva, o jeho záujmoch, o jeho aktivitách v predškolskom, resp. školskom zariadení ako

aj o aktivitách mimo týchto zariadení a zasielať otcovi fotografie maloletého z týchto jeho aktivít, a to na
e-mailovú adresu otca; výrokom X. vo zvyšku návrh matky zamietol; výrokom XI. rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 24 ods. 2, 4, 5 zákona
o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1 - 5 zákona o rodine, § 63 ods. 3 zákona o rodine, § 75
ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, čl. 5 zákona o rodine, §
37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 Dohovoru o právach
dieťaťa, čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 12 Dohovoru
o právach dieťaťa, čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 10 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 veta prvá zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP) mal súd
prvej inštancie za preukázané, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu je daná právomoc slovenských súdov a príslušným súdom je súd, v obvode ktorého má maloletý
obvyklý pobyt. Medzi rodičmi maloletého v konaní nebola sporná otázka zverenia maloletého do osobnej

starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti súd prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky, preto rozhodol o
zverenímaloletéhodoosobnejstarostlivostimatkysosúhlasomotcaajkolíznehoopatrovníka.Vovzťahu
k výživnému súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia maloletého ustálili mesačnú výšku výdavkov
maloletého dieťaťa na sume 256 Eur (výdavky spojené s materskou školou 61 Eur, strava 100 Eur,
oblečenie + obuv 75 Eur, hygiena 20 Eur). S prihliadnutím na výšku prídavkov na maloletého (250 Eur

mesačne), suma určeného výživného (150 Eur mesačne) zo strany otca pokryje všetky odôvodnené
potreby maloletého. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že matka je bez akéhokoľvek príjmu, prácu
si aktívne hľadá, preto je spravodlivé, aby sa viac na finančných nákladoch maloletého podieľal otec a
matka osobnou starostlivosťou o maloletého. Súd prvej inštancie mal za to, že majetkové pomery otca
dovoľujú za odôvodnené potreby maloletého považovať aj tvorbu úspor, preto určil, že zo sumy 300 Eur

mesačne bude suma 150 Eur určená na tvorbu úspor. Zároveň otcovi súd prvej inštancie určil výživné
s účinnosťou od podania návrhu matkou, t.j. od 16.12.2022 do dňa rozhodnutia, t.j. do 15.06.2023.
Za toto obdobie otec prispel na výživu maloletého kúpou vecí v hodnote 90 Eur, kedy po zohľadnení
týchto výdavkov vznikol otcovi dlh na bežnom výživnom vo výške 732,50 Eur a na výživnom určenom na
tvorbu úspor dlh vo výške 822,58 Eur. Vzhľadom na pomery všetkých účastníkov konania, najmä otca

maloletého,súdhozaviazalzaplatiťtentodlhtaknabežnomvýživnomakoajnatvorbeúspormaloletého
do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletým, pričom
nezhoda rodičov spočívala iba v čase začiatku jeho realizácie. Otec požadoval styk s maloletým od
prvého štvrtku v mesiaci od 8:00 hod., s čím matka nesúhlasila z dôvodu, že maloletý nebude prítomný v
predškolskom, resp. školskom zariadení. Súd prvej inštancie prihliadol na námietku matky a upravil styk

s maloletým až po ukončení pobytu v predškolskom zariadení, resp. vyučovania v školskom zariadení,
každý prvý štvrtok v mesiaci, t.j. od 15:00 hod. Súd prvej inštancie pristúpil aj k úprave styku otca s
maloletým prostredníctvom elektronických telekomunikačných prostriedkov na každú nedeľu od 11:00
hod. do 12:00 hod., kedy je matka povinná styk otcovi umožniť. Rovnako súd prvej inštancie na návrh
otca uložil matke informačnú povinnosť, pričom špecifikoval otázky týkajúce sa maloletého, o ktorých

je matka povinná otca informovať. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

3. Proti výrokom II. a III. napadnutého rozsudku podal odvolanie otec. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť prispievať výživným na tvorbu úspor maloletého,

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že bude s účinnosťou od 16.12.2022 povinný prispievať
na výživu maloletého sumou 150 Eur mesačne vopred k rukám matky do 15. dňa v mesiaci, dlh na
bežnom výživnom bude povinný uhradiť v lehote do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
k rukám matky maloletého. Zároveň žiadal, aby odvolací súd uložil matke povinnosť odovzdať mu

maloletého spolu s jeho cestovnými dokladmi na začiatku styku. Po skončení styku bude on povinný
cestovné doklady maloletého matke vrátiť. Vo svojom odvolaní uviedol, že rozhodnutie o tvorbe úspor
je pre neho prekvapivé. Matka výživné na tvorbu úspor nežiadala a súd prvej inštancie sa o aplikácii
ustanovenia o tvorbe úspor a o tom, že vzhliada dôvody pre jeho uplatnenie nezmienil, neumožnil im,aby sa vo vzťahu k otázke tvorby úspor vyjadrili. Považoval za podstatné uviesť, že maloletému sám
tvorí úspory, a to formou stavebného sporenia, ktoré mu zriadil v Nemecku v roku 2019. Na stavebné
sporenie mu prispieva sumou 100 Eur mesačne a k dnešnému dňu mu nasporil sumu 4.652,43 Eur.

Súčasne si platí životné poistenie pre prípad, ak by sa mu niečo stalo, aby bol maloletý zabezpečený.
Súd prvej inštancie konštatoval, že odôvodnené mesačné náklady maloletého predstavujú sumu 256
Eur, taktiež vo svojom rozhodnutí konštatoval, že výživné vo výške 150 Eur s prídavkami vo výške 250
Eur postačujú na pokrytie všetkých potrieb maloletého. Samotné výživné spolu s prídavkami na dieťa,
teda predstavuje takmer 1,6 násobok odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Z rozhodnutia súdu

prvej inštancie tak nie je zrejmé, na základe čoho rozhodol o jeho povinnosti poskytovať maloletému
aj výživné na tvorbu úspor. Z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie vyplývajú jeho majetkové
pomery, schopnosti a možnosti nasledovne - pracuje ako elektrikár v Nemecku s mesačným príjmom
2.696,61 Eur, v Nemecku pracuje a žije, vlastní motorové vozidlo značky BMW rok výroby 2006 a nie je
vlastníkom žiadnych iných vecí vyššej hodnoty ani žiadnej nehnuteľnosti. Býva v ubytovni, kde uhrádza
nájomné vo výške 500 Eur mesačne, ide však o ľudsky nedôstojné bývanie, ktoré nie je v súčasnosti

vhodné na to, aby do neho mohol prísť maloletý. Do januára 2023 býval v byte, v ktorom platil nájomné
764,36 Eur, elektriku a kúrenie 334,98 Eur, vodu 30 - 40 Eur, koncesionárske poplatky 18,36 Eur. Za
telekomunikačné služby uhrádza 51,88 Eur, poistenie vozidla 92,95 Eur, daň z vozidla 11,25 Eur, na
pohonné hmoty spotrebuje 220 - 250 Eur. Na voľnočasové aktivity, kam patrí najmä fitnes, výživové
doplnkyakoajmasážekvôlibolestichrbtaminiecca165Eur.Okremuvedenýchnákladovmánákladyna

cestovné na Slovensko a späť vo výške 300 - 400 Eur. Súd prvej inštancie opomenul uviesť jeho výdavky
na stravu, oblečenie a hygienické potreby cca vo výške 400 Eur mesačne. Je pravdou, že jeho mesačný
príjemje2.696,61EurajehovýdavkybezvoľnočasovýchaktivítasumycestovnéhonaSlovenskoaspäť
predstavujú 1.526,08 Eur. V prípade, ak si zabezpečí slušné bývanie, budú jeho výdavky predstavovať
1.912,53 Eur. Zo zvyšnej sumy bude uhrádzať výživné vo výške 150 Eur a cestovné na Slovensko a

späť, t.j. spoločne vynaloží sumu 2.362,53 Eur. Ďalších 100 Eur uhrádza na sporenie maloletého. Až
zostavujúcu sumu vo výške 234,08 Eur môže využiť na svoje voľnočasové aktivity, na pokrytie potrieb
maloletého v čase, keď bude v jeho starostlivosti, na kúpu darčekov, prípadne na pokrytie výnimočných
výdavkov maloletého. V jeho možnostiach nie je prispievať sumou 150 Eur na tvorbu úspor. Chápe, že
jeho príjem sa javí ako nadštandardný, avšak aj náklady na život v Nemecku sú nadštandardné. Ak

by ako elektrikár pracoval na Slovensku, nemohol by prispievať ani bežným výživným vo výške 150
Eur a maloletému by nevznikol nárok na prídavky z Nemecka vo výške 250 Eur. Priemerný zárobok na
Slovenskuvrokoch2021a2022bolvovýške1.211Eur,pretosajehopríjemspríjmomnaSlovenskujaví
skutočne ako nadštandardný, avšak v Nemecku v rovnakom období bol priemerný zárobok 4.168 Eur, v
porovnaní s ktorým je jeho príjem podpriemerný. Vysokému priemernému zárobku v Nemecku súčasne

zodpovedajú aj vysoké životné náklady. Jeho životný štýl nenasvedčuje tomu, že by mal nadštandardný
príjem, býva v ubytovni, ktorú zdieľa s rôznymi ľuďmi podivných charakterov a činí tak preto, aby ušetril
na kauciu na nájom bytu. Súčasne jazdí na 17-ročnom vozidle, teda ani navonok sa nejaví, že by mohol
prispievať na tvorbu úspor pre maloletého. Domnieva sa, že nie je spravodlivé po ňom požadovať, aby
v záujme tvorby úspor maloletému naďalej býval v ubytovni v nedôstojných podmienkach. Uloženie

povinnosti prispievať výživným na tvorbu úspor maloletého dieťaťa by malo prichádzať do úvahy iba
vtedy, ak po dôkladnom preskúmaní majetkovej situácie povinného súd dospeje k záveru, že majetkové
pomery povinného rodiča sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu,
ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, umožňujú aj tvorbu úspor. Malo by ísť o majetkové pomery
prevyšujúce priemer a účelom úspor by malo byť zabezpečenie budúceho bývania, poistenia zdravotnej

starostlivosti. Majetkové pomery zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak
jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje. Z uvedeného je teda zrejmé, že majetkové pomery
nemôžu byť odvodzované z potenciálnych príjmov povinného. Navyše, maloletému sám dobrovoľne
sporí. Pokiaľ ide o styk s maloletým, po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa vyskytlo niekoľko problémov v
rešpektovaní rozhodnutia zo strany matky a celkovo v umožnení komunikácie s maloletým. Keď požiadal

matkuoodovzdaniecestovnýchdokladovmaloletéhovsúvislostisostykomsmaloletým,odmietla.Preto
žiadal, aby toto bolo matke uložené ako povinnosť.

4. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a žiadala, aby ho odvolací súd zamietol ako nedôvodné a
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, pretože odvolacie dôvody otca špecifikované

v odvolaní nie sú takými dôvodmi, pre ktoré by malo dôjsť k zmene rozsudku súdu prvej inštancie.
Poukázala, že súd nie je viazaný návrhmi rodičov a rozhoduje výlučne v záujme maloletých detí, teda
ak otec za prekvapivé považuje rozhodnutie o tvorbe úspor z dôvodu, že o toto nežiadala, postup súdu
považuje v prípade rozdelenia výživného za zákonný a aj v prípade, keď otec neprispieva nad rámecvyživovacejpovinnosti(dobrovoľne),mávýživnéprednosťpredostatnýmijehovýdavkami.Odôvodnenie
súdu ohľadne výroku o tvorbe úspor je zrozumiteľné, otec má pravidelný príjem, ktorý mu dovoľuje
prispievať maloletému aj nad rámec bežného výživného vo výške 150 Eur na tvorbu úspor a nejde len

o otcove možnosti a schopnosti, ale jedná sa o konkrétne majetkové pomery otca. Otcov príjem takmer
2.700 Eur aj po odpočítaní reálnych výdavkov v súčasnosti dovoľuje vynaložiť ešte sumu 150 Eur na
úspory maloletého, pričom ak sa do budúcna zmenia pomery, je až následne daný dôvod na zmenu
napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody ohľadne odovzdávania cestovných dokladov sú podľa nej
irelevantné a mimo odvolacieho konania.

5. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že ak matka uvádza, že jeho majetkové pomery mu umožňujú tvorbu
úspor pre maloleté dieťa, opätovne zopakoval, že maloletému sporí už 4 roky. Skutočnosť, že sa tak
nedeje na meno maloletého, je spôsobená iba konaním matky, ktorá s ním v ničom nespolupracuje.
Nečiní tak ani na podklade súdneho rozhodnutia, ktoré ho oprávňuje byť v kontakte s maloletým
cestou elektronických komunikačných prostriedkov, ktoré matka marí z rôznych vymyslených dôvodov

- vypadnutý internet, choroba maloletého, whatsApp jej nezvoní, bez rozsudku hovor neumožní a
podobne. Je pravdou, že má slušný príjem na slovenské pomery, ale nemá slušný príjem na nemecké
pomery, kde žije. Jeho príjem vo výške cca 2.600 Eur je naviac ovplyvnený nadčasmi, kedy spoločnosť,
v ktorej pracuje, dokončuje zákazky, ktoré neboli dotiahnuté z dôvodu pandémie ochorenia COVID 19.
Matkacelkovosabotujejehoaktivity,čiužsprihlásenímmaloletéhodoškôlkyvminulostialebosvýučbou

nemeckého jazyka. Bola to matka, ktorá opustila Nemecko a s maloletým sa presťahovala do oblasti s
takmernajvyššounezamestnanosťounaSlovensku.Vsúčasnostimaloletéhoizolujelennačlenovsvojej
rodiny. Akýkoľvek iný kontakt narúša a blokuje. Ak sa aj napriek konaniu matky uskutoční jeho kontakt s
maloletým cestou elektronickej komunikácie, vidí, že maloletý neustále pozerá mimo monitoru, teda je
zjavné, že je tam matka prítomná a neumožní maloletému, aby sa pri tomto hovore uvoľnil. Čo sa týka

tvorby úspor, dobrovoľne maloletému tvorí úspory a má za to, že nie je hospodárne, aby rušil stavebné
sporenie len z toho dôvodu, že mu bolo nariadené prispievať na tvorbu úspor na účet zriadený matkou.
Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď pri svojom rozhodovaní opomenul
otázku tvorby úspor nastoliť, v dôsledku čoho nemal možnosť tvrdiť a preukazovať, že maloletému
pravidelne sporí. Takéto rozhodnutie je arbitrárne a stavia ho do pozície, že príde o časť nasporených

úspor, nakoľko bude musieť zrušiť stavebné sporenie a zaplatiť poplatky s tým spojené a začať sporiť
na iný účet. Názor matky je nesprávny v tom, že pri otázke úspor nie je podstatné to, či je to možné s
ohľadom na jeho samotný príjem bez ohľadu na jeho výdavky, pretože podstatným je to, či to zodpovedá
jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a odôvodneným potrebám maloletého. Ani
jedna z týchto otázok nebola zodpovedaná, alebo vôbec nastolená.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §

2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1) a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch II. a III. podľa
§ 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými
okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení
rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom
určil právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, určil vyživovaciu povinnosť otca k
maloletému dieťaťu, upravil podmienky realizácie styku otca s maloletým dieťaťom formou osobného
styku a formou styku cez elektronické prostriedky a zároveň uložil matke informačnú povinnosť.

9. Predmetom odvolacieho konania bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola otcovi uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa, osobitne časť výroku týkajúca sa povinnosti platiť
výživnéurčenénatvorbuúspormaloletéhoastýmsúvisiacivýrokodlžnomvýživnomurčenomnatvorbuúspor. Nakoľko v častiach, v ktorých bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu s výnimkou vyživovacej povinnosti otca a dlžného výživného odvolanie podané nebolo, rozsudok
v týchto častiach nadobudol právoplatnosť.

10. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý upravuje
jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému dvoma formami - bežným výživným a výživným určeným na
tvorbu úspor, v časti týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu formou
tvorby úspor ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia uvedené v odvolaní. V rámci odvolacieho konania

ako aj konania pred súdom prvého stupňa, otec nespochybňoval súdom prvej inštancie určenú výšku
bežného výživného v sume 150 Eur mesačne. V odvolaní napádal len tú časť uvedeného výroku, ktorou
ho súd prvej inštancie zaviazal prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 150 Eur mesačne.

11. Odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam
otca dodáva nasledovné.

12. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej
ustanovením § 62 zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o
vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá
bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez

toho,abypoichuhradenívznikliďalšiefinančnérezervy.Inýmislovamivýživnénemáslúžiťnavytváranie
peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú „spotrebu“.
Z tohto dôvodu zákonodarca v následnom § 63 ods. 3 zákona o rodine umožnil určenie výživného na tzv.
tvorbu úspor, ktoré predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru bežného výživného. Hoci
sa platí tiež v pravidelných časových intervaloch popri bežnom výživnom, má odlišný účel, ako aj ďalšie

osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní súdom.

13. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa
spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť
aleboinéosobitnévýdavkypresahujúcebežnúspotrebudieťaťa.Ďalšímpodstatnýmprvkomodlišujúcim

výživné určené na tvorbu úspor od bežného výživného je platobné miesto a spôsob nakladania s týmito
peňažnými prostriedkami. Kým bežné výživné sa platí k rukám rodiča, ktorý s ním v podstate nakladá
podľa svojho uváženia, nakladať s úsporami môže výlučne dieťa, ktorému sú určené, a preto sa tieto
finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie je možné len so súhlasom súdu. Súd
môže rozhodnúť o povinnosti rodiča platiť výživné na tvorbu úspor v zmysle citovaného ustanovenia

len za predpokladu, že dospeje k záveru o takých priaznivých majetkových pomeroch rodiča, ktoré
okrem bežného spotrebného výživného umožňujú rodičovi platiť dieťaťu finančné prostriedky navyše,
nad rámec bežného výživného, t.j. na vytvorenie úspor pre budúce výdavky. Preto musí v konaní
skúmať majetkové pomery rodiča a zdôvodniť, že tieto pomery sú tak nadštandardné, že umožňujú
aj tvorbu úspor nad rámec bežného výživného a súčasne musí skúmať aj existenciu odôvodnených

potrieb dieťaťa vyžadujúcich si určenie takéhoto výživného (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.7Cdo/19/2021).

14. V danom prípade súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a v odvolaní neboli uvedené žiadne
skutočnosti,ktorébymalizanásledokzmenurozhodnutiasúduprvejinštancie.Otecprimárnevodvolaní

zdôrazňoval, že súd prvej inštancie ho vopred neupozornil na možnosť určenia výživného na tvorbu
úspor. Následné odvolacie dôvody otca spočívali v jeho dobrovoľnom sporení pre maloletého formou
stavebného sporenia a neexistenciu zákonných podmienok pre uplatnenie inštitútu výživného určeného
na tvorbu úspor, nakoľko to neodôvodňuje jeho životná úroveň.

15. K odvolacej námietke otca o dobrovoľnom sporení maloletému z jeho strany, odvolací súd uvádza, že
otec vo svojom odvolaní nepreukázal dobrovoľné sporenie v prospech maloletého dieťaťa pravidelnou
sumou 100 eur, tak ako to tvrdil vo svojom odvolaní. Z listiny, ktorá mala preukazovať dobrovoľné
sporenie otca vyplýva len tá skutočnosť, že „niekde“, na „nejakom účte“ označenom krstným menom
maloletého (N.) je uložená k 25.07.2023 suma 4 652,43 Eur a v období mája - júla 2023 bola na účet

zaslaná celkovo suma 409,98 Eur. Z listiny nie je možné ustáliť, že účet je zriadený na meno maloletého
dieťaťa, a teda že sa jedná o jeho nasporené finančné prostriedky. Listinou, ktorá by otcom tvrdenú
okolnosť preukázala, mohla byť napríklad zmluva o stavebnom sporení znejúca na meno maloletého.
Úvahuodvolaciehosúdupodporujeajotcovetvrdenieobsiahnutévjehonáslednompísomnomvyjadrení„...maloletému sporí už 4 roky. Skutočnosť, že sa tak nedeje na meno maloletého, je spôsobená iba
konaním matky, ktorá s ním v ničom nespolupracuje.“ Z vyššie uvedeného je možné len uzavrieť, že otec
je spôsobilý vytvárať zo svojho príjmu úspory, ale nie, že tieto vytvára na sporiacom účte maloletého. Ako

bolo odvolacím súdom spomenuté už vyššie, účelom určenia výživného formou tvorby úspor je alokovať
finančné prostriedky na osobitnom účte maloletého dieťaťa, pričom tieto prostriedky sa spotrebovávajú
len po súhlase súdu a slúžia pre maloletého do budúcnosti, na rozdiel od aktuálneho spôsobu sporenia
otca, ktorý nasporené finančné prostriedky môže použiť kedykoľvek, akokoľvek, nakoľko je disponentom
a majiteľom účtu, na ktorom sú ním tvrdené finančné prostriedky naakumulované.

16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou otca ohľadom nesprávneho zhodnotenia jeho
životnej úrovne súdom prvého stupňa. Zo zistených zárobkových pomerov otca vyplýva, že jeho čistý
priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 2.696,61 Eur, otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Výživné určené vo výške 300 eur mesačne, predstavuje iba 11,12% z jeho čistého mesačného príjmu.
Otec má po odrátaní ustálenej výšky výživného 300 eur a tvrdenými nákladmi na styk s maloletým 300 -

400eurmesačnekdispozícii2096,61eur-1996,61eur(78%-74%)výlučnenasvojuspotrebu,čoajpri
otcom tvrdených vyšších nákladoch na život v zahraničí, nie je možné posúdiť ako životnú úroveň, ktorá
neodôvodňujeurčenievýživnéhonatvorbuúsporvprospechmaloletého.Životnúúroveňotcadokresľuje
aj návšteva fitness centra, výživové doplnky a masáže, na ktoré je otec schopný minúť približne 165
eur mesačne, ako aj vyčíslené náklady na stravu a hygienu 400 eur mesačne. Na uvedenom nič

nemení ani skutočnosť, že otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, s prihliadnutím na jeho dlhodobý
život v zahraničí ako aj jeho deklarovaný záujem tam zotrvať. Na druhej strane, otec je vlastníkom
finančných prostriedkov, úspor, ktoré deklaroval ako úspory maloletého. Ak otec tvrdil, že jeho životná
úroveň neumožňuje tvorbu úspor, pretože žije na ubytovni, kde sú neľudské podmienky, tvrdenie o
štandarde svojho ubytovania žiadnym spôsobom nepreukázal. Neobstojí ani argumentácia otca, že

súd prvej inštancie mal zohľadniť, že si chce v budúcnosti zabezpečiť nájom bytu, nakoľko toho času
býva v ubytovni. Odvolací argument, že si otec bude (možno) chcieť prenajať byt v budúcnosti nemôže
rovnako zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ak otec považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
nesprávne, pretože ho stavia do pozície, že príde o časť nasporených úspor, nakoľko bude musieť zrušiť
stavebné sporenie a zaplatiť poplatky s tým spojené a začať sporiť na iný účet, odvolací súd zvýrazňuje,

že toto rovnako nie je argument, pre ktorý by bolo možné upustiť od určenia výživného na tvorbu úspor.

17. Ak otec považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za prekvapivé, pretože v konaní pred súdom
prvej inštancie nebol matkou prednesený návrh, ktorým by bolo navrhované rozdeliť výživné na
spotrebnú časť výživného a na výživné určené na tvorbu úspor maloletého dieťaťa, odvolací súd dáva

do pozornosti otca § 40 CMP, v zmysle ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,
než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje,
že súd (v danom prípade súd prvej inštancie) nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých. V konaní o výživnom pre maloletých platí vyšetrovacia zásada, súd je
teda pri zabezpečovaní dôkazov povinný postupovať z vlastnej iniciatívy a dôsledne zistiť skutkový stav.

Ak má teda súd za preukázané, že majetkové pomery povinného rodiča to dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 zákona o rodine). Pokiaľ teda súd prvej
inštancie rozhodol na základe skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov tak, že výživné rozdelil na
spotrebnú časť a sporiacu časť, keďže mal za preukázané splnenie podmienok na takéto rozhodnutie,
postupoval správne a odvolací súd sa aj vzhľadom na vyššie uvedené s jeho postupom stotožnil.

18. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rovnako správne určil aj dlh na výživnom určenom na
tvorbu úspor za obdobie od 16.12.2022 do 15.06.2023 v sume 822,58 Eur a správne určil povinnosť
otca tento zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

19. Ak otec vo svojom odvolaní poukazoval na nerešpektovanie súdneho rozhodnutia matkou vo
výrokoch týkajúcich sa jeho styku s maloletým dieťaťom, odvolací súd konštatuje, že otcovi ako
oprávnenému z exekučného titulu je vytvorený právny rámec Civilným mimosporovým poriadkom, na
základe ktorého sa môže v takomto prípade domáhať výkonu súdneho rozhodnutia. Otcom tvrdená
okolnosť však nie je predmetom odvolacieho konania, nakoľko v danom prípade nejde o vykonávacie

konanie, ale jedná sa o základné konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Rovnako odvolací súd nevidel dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k
určeniu povinnosti matky odovzdávať otcovi spoločne s maloletým aj pas maloletého. Otec uvedenú
povinnosť v rámci konania pred súdom prvého stupňa nežiadal upraviť súdnym rozhodnutím, pričomodvolací súd poukazuje na § 4 ods. 3 zákona 647/2007 Z. z. zákona o cestovných dokladoch <., kedy
maloleté dieťa môže mať dva cestovné pasy. Je len na otcovi, v prípade, ak mu matka maloletého
odmieta vydať na čas realizácie jeho styku s ním cestovný pas maloletého, aby tento maloletému

zaobstaral.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods.
1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.