Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Dúbravková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/34/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203602
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122203602.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpená: Advokátska kancelária
Mestická Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovaným:
v rade 1/ A. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Muzika, s.r.o., so sídlom Fatranská 39, 949 01 Nitra, IČO: 50 104 772, v rade 2/ B. B. C., nar. X.X.XXXX,
bytom E. XXXXX/X E., E. B., v rade 3/ I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, E. – J., o určenie, že
žalobca je dedičom po poručiteľovi , takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že žalobca je dedičom po poručiteľovi B. K. C., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX.
Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.
Súd žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným v rade 2/ a 3/ nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.5.2022 proti v žalobe označeným žalovaným
domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobca je dedičom po poručiteľovi B. K. C., nar.
X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX.
2.Žalobcasvojužalobuskutkovoodôvodňovaltým,žedňa13.4.2022mubolodoručenéUzneseniespis.
zn. 30D/1078/2021, Dnot 26/22 zo dňa 13.4.2022, ktorým notár ako súdny komisár dedičské konanie
po poručiteľovi B. K. C., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX prerušil a žalobcu odkázal,
aby v lehote 1 mesiaca po právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na Okresný súd Žilina proti
žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, že je dedičom po poručiteľovi. Poručiteľ zomrel so zanechaním Listiny
o vydedení a Závetu, ktoré boli spísané dňa 9.4.2021 formou Notárskej zápisnice L., L. XXXX/XXXX
na Notárskom úrade I. M. N.. Podľa tejto Listiny o vydedení poručiteľ vydedil žalobcu v zmysle § 469a,
ods. 1, písm. b) Obč. zák., pričom žiadal, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na všetkých jeho
potomkov v zmysle § 473 ods. 2 Obč. zák. S dôvodmi uvedenými v listine o vydedení žalobca nesúhlasí.
V dôvodoch svojej žaloby žalobca uviedol, že poručiteľ bol jeho otcom, s jeho matkou sa rozviedli, pričom
rozvodovékonaniebolovedenénaOSvŽilinepodč.k.12C/632/77Rozsudkomzodňa24.10.1977,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.1978, t.j. poručiteľ sa s jeho matkou rozviedli v čase, keď ešte nemal
ani 2 roky. Vzhľadom na to, že ako malé dieťa vo veľmi útlom veku stratil kontakt so svojim otcom, ktorý
ho nevyhľadával, svoje rodičovské povinnosti si plnil len formou platenia súdom nariadeného výživného,
nebolo ani možné z jeho strany vytvoriť si úzky vzťah s poručiteľom. Poručiteľ sa po rozvode s jeho
matkou opäť oženil, pričom z tohto manželstva pochádzajú 2 deti a to žalovaný v rade 2/ a žalovaná
v rade 3/. Napriek tomu, že ho otec opustil vo veľmi útlom veku ako maličké dieťa, sám ho vyhľadalešte v dobe keď žila matka poručiteľa – jeho stará matka z otcovej strany I. O., J. N., žili v byte na
adrese P. X H. F. asi 200 m od miesta kde vyrastal a kde sa u svojej matky zdržuje počas jeho pobytu
na Slovensku. Asi v roku 2007 poručiteľa navštívil, hoci v tom čase už žil vo Q., kde trvalo žije od roku
2000. Poručiteľovi nechal kontakt na neho vo Q. a viackrát mu telefonoval, nikdy to nebol poručiteľ,
ktorý by inicioval akýkoľvek kontakt. Po určitej dobe sa mu prestal ozývať, keďže ich komunikácia
bola jednosmerná vždy iba z jeho strany, poslednýkrát ho navštívil v rokoch 2010, 2011 u neho doma.
Zdôraznil, že po skončení vysokej školy sa odsťahoval do Q., kde trvalo žije od roku 2000, to je už
22 rokov a na Slovensko chodieva nepravidelne, max. 1-2krát ročne na krátku dovolenku, to je ďalší
dôvod prečo nemohol mať s otcom pravidelný kontakt. Ako vyplýva z Listiny o vydedení, poručiteľ vydedil
žalobcu z dôvodu, že neprejavoval o neho skutočný záujem, ktorý by mal žalobca ako syn v súlade
s dobrými mravmi prejavovať. Toto tvrdenie však nie je pravdivé a žalobca je presvedčený, že dôvody
uvedené v Listine o vydedení a v Závete zo dňa 9.4.2021 nie sú dané a vydedenie je neplatné. Vzhľadom
na uvedené žalobca navrhol, aby súd prejudiciálne rozhodol, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom
– poručiteľom uvedené v Listine o vydedení a v Závete zo dňa 9.4.2021 nie sú dané a vydedenie je
neplatné, v konečnom dôsledku aby rozhodol, že žalobca je dedičom po poručiteľovi.
3. Žalovaný v rade 1/ sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 7.7.2022,
v ktorom uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v žalobe žalobcu sa nestotožňuje a v celom rozsahu ich
popiera. Poukazoval na to, že poručiteľ mal dve ženy a tri deti, dvoch synov a dcéru. Matky deťom
vštepovali do hlavy, že poručiteľ (otec) je alkoholik. V prvom manželstve sa zosobášili keď bola jeho
žena tehotná, poručiteľ bol študent, poručiteľova matka im vybavila byt a následne jeho žena požiadala
o rozvod a vyhnala poručiteľa z bytu. Matka synovi B. rozprávala, že otec je alkoholik, nezabezpečil
ich. U notárky keď boli na dedičskom konaní , jeho deti nevedeli čo poručiteľ vlastní a pred notárkou
sa začali vyjadrovať, že po otcovi zostali asi dlhy a nedoplatky. Povedali, že otec bol alkoholik a pil,
takže predpokladajú že budú po ňom dediť iba samé dlhy. V momente ako sa dozvedeli, že ich otec
vydedil a ostala po ňom garsónka, nedohodli sa na zmieri. Už na dedičskom konaní mali teda deti
poručiteľa o poručiteľovi poznatok iba ako o alkoholikovi, nevedie riadny život, však celé to bolo naopak,
keďže mal po smrti všetko riadne zaplatené, uhradené, nezostal po ňom žiadny dlh. Ich konanie voči
platnémuzávetujecelézmanipulovanéavedenéprotiposlednejvôliporučiteľa,ktoréhovôbecnepoznali
a nevedeli aký život vedie, nepoznali ho. Ďalej žalovaný v rade 1/ poukazoval na vzťah svojej matky
s poručiteľom, s ktorým sa navštevovali, posielali si SMS, telefonovali, keď mal nejaký problém, zavolal
matke žalovaného v rade 1/. Taktiež poručiteľ požiadal jej rodinu, či by mu pomohli a postarali sa o neho
v prípade choroby, tak mu pomáhali ako sa len dalo a preto im povedal, že sa rozhodol, že Závet napíše
na A. G. B., žalovaného v rade 1/ s tým, že keď umrie aby ho pochovali a požiadal ich, že chce byť
pochovaný v ich hrobe, s čím súhlasili. Nemal dobrý vzťah ani s bratom I., ani si neprial aby mu išiel na
pohreb. Ďalej vo vyjadrení rozsiahlo popisoval vzťah s bratom poručiteľa I., so sestrou, so širšou rodinou.
Nikto nepredpokladal, že poručiteľ by mohol skoro umrieť, ale prechladol a napokon bol pozitívne
testovaný na Covid. Matka žalovaného v rade 1/ bola s ním v dennodennom kontakte, telefonovala mu,
nosili mu jedlo ku dverám, chcela aby išiel do nemocnice ale nechcel, že sa necíti veľmi zle. Potom sa
mu už nemohla dovolať, bol na tom zle, tak zavolali záchranku, odviezli ho do nemocnice, kde bol 11
dní a potom zomrel. Počas hospitalizácie matka žalovaného v rade 1/ sa pravidelne informovala o jeho
zdravotnom stave, nikto iný z rodiny nevedel čo s ním je a ani sa nezaujímali. Potom začali vybavovať
pohreb, večer to oznámili ďalšiemu bratovi G. O., I. C. nevolali, lebo poručiteľ si to výslovne neprial,
potom mu vo H. vybavili hrob a hneď ako sa dalo, dali urobiť hrob a poručiteľa pochovali. Nikto sa
nezaujímal kde je jeho urna, s jeho bratom I. C. mali problémy, lebo keď sa dozvedel že poručiteľ zomrel,
hneď bol pred poručiteľovým bytom a chcel sa dostať dovnútra. Brat poručiteľa I. C. sa o poručiteľa
vôbec nezaujímal, mali veľmi zlý vzťah, nezaujímali sa o neho ani jeho vlastné deti. Tvrdenia žalobcu, že
poručiteľa viackrát kontaktoval sa nezakladá na pravde, im poručiteľ povedal, že deti, vrátane B. ho nikdy
nekontaktovalianisaonehonezaujímaliapretoichvydedil.Povedaltiež,keďrazumrie,nemajúichvolať
na pohreb, lebo keď sa o neho nezaujímali za života, nad truhlou nemajú čo hľadať. Žalobca sa v žalobe
vyhovára, že žije v zahraničí, ale to nie je dôvod aby s ním neudržiaval aspoň telefonicky kontakt –
sviatky, narodeniny, meniny, atď. Žalovaný v rade 1/ poukazoval na výpoveď G. R., najlepšieho kamaráta
nebohého poručiteľa od detstva, ktorý tvrdí, že syn B. poručiteľa nikdy nekontaktoval, ale naopak, sám
v minulosti cca pred 20 rokmi poručiteľ viackrát snažil syna B. kontaktovať, ale ten nemal nikdy záujem.
Snažil sa opakovane o telefonicky kontakt aj SMS, no bezúspešne. Nebohý videl že syn nemá záujem,
tak ho už viac nekontaktoval. Počas celej doby poručiteľove deti mu ani raz nezavolali ani nenapísali,
nemajú žiadne evidované telefonáty s nebohým. Žalobca v žalobe poukazuje na veci spred pol storočia
(45 rokov). Keď sa poručiteľ ženil, bol ešte študent a to matka žalobcu vedela. Poručiteľovi matka im
vybavila byt a následne matka žalobcu podala žiadosť o rozvod a poručiteľ sa musel zo spoločného bytuvysťahovať, odišiel k svojej matke. Ďalej žalovaný v rade 1/ uviedol, že už v prvom závete, v ktorom
poručiteľ napísal byt na svojho brata I. C., boli poručiteľove deti vydedené. V Listine o vydedení bolo
v slovnom vyjadrení výslovne uvedený dôvod vydedenia tak, ako to vyžaduje § 469a, ods. 3 OZ a tento
dôvod je z hľadiska slovného vyjadrenia určitý, špecificky nezameniteľný a nesporný. Listina o vydedení
je preto platná a námietka o nedostatku uvedenia dôvodov vydedenia je v tomto prípade nedôvodná.
Žalobca v podanej žalobe nepreukázal, je to iba jeho tvrdenie, žeby dôvodom neprejavovania záujmu zo
strany žalobcu o svojho otca bolo správanie poručiteľa, teda žeby sa sám poručiteľ podieľal na ochladení
ich vzájomných vzťahov, pretože nemali žiadny vzťah, nekomunikovali spolu vôbec, takéto správanie
sa syna k otcovi je v zmysle Zákona o rodine neprípustné. Žalobca sa o poručiteľa vôbec nezaujímal,
nezaujímal sa o jeho zdravotný stav, nenavštevoval ho vôbec a to ani v čase sviatkov ani v čase choroby.
Dôvod vydedenia žalobcu nespočíval v neposkytnutí poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, starobe
alebo iných závažných prípadoch, ale v dôvode, že žalobca o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, spočívajúci v záujme syna o otca, o tom čo otec robí, ako
sa má, ako sa má v bežnom živote a to bez ohľadu na to, či bol zdravý alebo chorý, naopak, dochádzalo
k porušovaniu základných zásad slušnosti, žalobca dlhodobo a trvalo neprejavoval o poručiteľa skutočný
záujem a to ani minimálny záujem o jeho život a zdravie, na základe čoho je potrebné dospieť k záveru,
že voči žalobcovi bola preukázaná dôvodnosť vydedenia podľa § 469a, ods. 1, písm. b) OZ a preto
navrhol, aby súd žalobu zamietol.
4. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa k podanej žalobe na výzvu súdu písomne nevyjadrili.
5. K vyjadreniu žalovaného v rade 1/ sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa
22.8.2022, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v rade 1/ nesúhlasí, uvádza, že tieto sú účelové,
tendenčné a nepravdivé. Podľa tvrdenia žalovaného, že stratil s poručiteľom kontakt nie je pravda
a mama jeho otca nevyhodila zo spoločného bytu, byt bol súdom priznaný jeho mame, keďže bola
v ťažkom rozpoložení ako rozvedená s dieťaťom. Otec o neho vôbec po rozvode neprejavoval záujem
a ani ho nenavštevoval, bol to on, ktorý otca v dospelosti vyhľadal a chcel si s ním vytvoriť vzťah, ale
keďže on sám sa mu nikdy neozýval a ani nezagratuloval k narodeninám (ani jeden raz po dobu jeho
života) prestal sa mu ozývať, keďže chcel, aby ich vzťah bol recipročný, takže dôvody uvedené v Závete,
Listine o vydedení a ani vyjadrenie žalovaného v rade 1/ sa nezakladajú na pravde a keď tvrdí, že uvádza
vlastné tvrdenia, uvádza fakty a prejavil úprimný záujem o svojho otca. O druhom manželstva svojho
otca nevedel takmer nič a ani aké mal vzťahy ku svojim druhým deťom, vedel iba, že mal dve ďalšie
deti so svojou druhou ženou. S jeho bratom B. C. sa prvýkrát stretol na dedičskom konaní, na ktorom
viac-menej iba počúval a najviac sa o otcovi vyjadroval jeho brat B.. On nemal toľko informácií, keďže
otcove deti s druhého manželstva s ním žili 9 a 11 rokov, svojho otca spoznal v podstate až v dospelom
veku, jeho matka sa nikdy o jeho otcovi nevyjadrovala ako o alkoholikovi, ale počul od cudzích ľudí, že
jeho otec si ľúbi vypiť a povedal to aj jeho lekár, že mal na to podozrenie, keď ho vyhľadal po dedičskom
konaní, nič také však na dedičskom konaní netvrdil. Dôvod prečo podal žalobu je ten, že jeho otec bol
rodinou B. zmanipulovaný a poštvaný voči jeho najbližšej rodine, bratovi I. a B. a I. E., vzťah rodiny B.
s jeho otcom bol tak účelový. Keď bol v Žiline kvôli dedičskému konaniu v máji 2022, išiel tiež pozrieť
jeho rodinu do H. a zasvietiť na hrob otca a starej matky, na návšteve žiadnu žalobu nepripravovali, jeho
rozhodnutie podať žalobcu sa zrealizovalo, keď navštívil advokátsku kanceláriu a poradil sa. Žalovaný
klame, že o otca neprejavil záujem a nevyhľadal na jeho kontakt, odkiaľ by potom mal na svojho otca tel.
číslo a jeho adresu. Otca spolu s jeho kamarátom G. R. nikdy nestretol, vždy však mal s ním priateľský
a bezproblémový kontakt keď sa stretli vo vchode domu. Pýtal sa ho párkrát, prečo nejde otca pozrieť (to
bolo až o viac rokov neskôr potom ako sa mu prestal ozývať) a posledný krát mu povedal, že sa otcovi
ozýval len on a že aj otec sa môže ozvať, keďže má na neho číslo. Ostal prekvapený a povedal, že
nevedel o tom, že otec mal na neho kontakt. Otcovmu bratovi I. C. sa ozval, keď sa od brata B. dozvedel,
že otec zomrel, on mu vtedy povedal, že otec mu hovoril, že bol s ním v kontakte a že rod. B. jeho otca
zmanipulovala a využili kvôli bytu, toto sa udialo ešte pred dedičským konaním. Z rozprávania svojho
brata B. C. bolo cítiť hlboké sklamanie z jeho strany k otcovi a povedal, že ich otec asi v živote pokazil
všetko čo sa dalo a nemal pri ňom dobré detstvo a to bolo zrejmé hlavne kvôli alkoholu.
6. Žalovaný v rade 1/ sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 7.10.2022,
v ktorom opätovne zdôraznil, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, uviedol, že tieto sú nepravdivé, účelové,
vykonštruované a ničím podložené. Poukázal na to, že nikdy netvrdil, že žalobca mal stratiť s nebohým
otcom kontakt, ale že s nebohým žiadny kontakt ani nemal, ani sa nesnažil mať, čo nebohý uviedol aj
v Závete. Žalobca nebohému otcovi ani raz nezagratuloval ani k narodeninám, ani k meninám, ani na
Vianoce, o otca nejavil žiadny záujem, práve naopak, pred veľa rokmi volal nebohý otec synovi B., ktorý
mu ani nezdvihol telefón, písal mu aj SMS, no on mu neodpovedal, ani sa mu nikdy neozval. Syn B.
nejavil o nebohého otca nikdy skutočný záujem, preto ho vydedil, to, čo tvrdí žalobca je klamstvo. To čotvrdí žalobca, že jeho matka nebohého K. nevyhodila, nie je pravda, jeho matka vyhodila neb. K. z bytu
za prítomnosti rodičov a podala žiadosť o rozvod. Ďalej sa žalovaný v rade 1/ vyjadroval k vzťahom
k širšej rodine neb. K. jeho brata I., popieral tvrdenia žalobcu o zmanipulovaní nebohého a poštvaní
jeho najbližšej rodiny.
7. V priebehu ďalšieho konania žalobca a žalovaný v rade 1/ zotrvali na svojich písomných stanoviskách
a vyjadreniach.
8. Žalovaný v rade 2/ na pojednávaní dňa 12.4.2023 uviedol, že spolu so žalovanou v rade 3/ boli
taktiež notárkou odkázaní v rámci dedičského konania na podanie žaloby proti žalovanému v rade 1/
a ďalším do úvahy prichádzajúcim dedičom, avšak spolu so žalovaným v rade 3/ sa rozhodli, že túto
žalobu nepodajú, nakoľko už nechceli pokračovať v spore, avšak zo svojho hľadiska uviedol, že ich
otec sa s matkou rozviedol keď mal okolo 10 rokov, jeho záujem bol spočiatku taký sporadický, potom
došlo k ochladnutiu záujmu, prestali sa stýkať, otec bol silný alkoholik a vyjadril sa teda len k tomu,
že neprejavoval nejaký záujem stretávať sa s nimi a podľa jeho vedomosti, takýto obdobný vzťah mal
aj so žalobcom, lebo tam to skončilo obdobne a otec pokračoval vo svojom ďalšom správaní, vymenil
veľké množstvo zamestnaní, dlžil na ich výživnom okolo 18.000,- Sk a už vtedy si teda ani riadne neplnil
vyživovaciu povinnosť voči nim a so žalobcom sa nestretávali.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
10. Uznesením OS Žilina prostredníctvom notára I. C. S., poverenej OS Žilina funkciou súdneho
komisára, spis. zn. 30D/1078/2021, Dnot 26/2022 zo dňa 13.4.2022 v dedičskej veci po poručiteľovi:
B. K. C., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX bolo konanie o dedičstve prerušené. Podľa ods.
II. uznesenia bol A. B. C., odkázaný po márnom pokuse o zmier, ktorého právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na OS Žilina
proti účastníkom konania G. B., B. B. C., I. C., s uvedením ich identifikačných údajov a miesta bydliska
o určenie, že A. B. C. je dedičom po poručiteľovi. V ods. III.a IV. boli odkázaní na podanie takejto žaloby
aj B. B. C. a I. C..
11. Z odôvodnenia predmetného uznesenia z ods. 4 vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 11.4.2022
boli účastníci konania oboznámení s obsahom Listiny o vydedení a Závetu poručiteľa zo dňa 9.4.2021,
čomu sa následne A. B. C., B. B. C. a I. C. vyjadrili, že Listinu o vydedení a Závet poručiteľa zo dňa
9.4.2021 neuznávajú a trvajú na svojom dedičskom práve, nakoľko skutočnosti uvádzané v Listine
o vydedení sa nezakladajú na pravde. G. B. sa vyjadril, že Listina o vydedení a Závet poručiteľa zo dňa
9.4.2021 uznáva v plnom rozsahu a trvá na dedení v zmysle Listiny o vydedení a Závetu, ktoré vyjadrujú
vôľu poručiteľa. Z ods. 5 odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že konanie bolo prerušené
podľa § 164 CSP a z ods. 6 vyplýva, že bolo aplikované ust. § 194 CMP.
12. Z Notárskej zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXX/XXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 8
až 9 spisu) súd zistil, že predmetná Notárska zápisnica bola spísaná dňa 9.4.2021 na Notárskom
úrade v Žiline I. M. N. za prítomnosti účastníka B. K. C., nar. X.X.XXXX, ktorý sa uvedeného dňa
dostavil na Notársky úrad a požiadal, aby s ním do Notárskej zápisnice bol spísaný Závet a Listina
o vydedení. V ods. 1 uvedenenej notárskej zápisnice je uvedené: „Za dediča všetkého môjho majetku aj
nehnuteľného, vrátane práv a pohľadávok, ktorý v čase mojej smrti bude tvoriť moje vlastníctvo určujem
A. G. B., nar. XX.X.XXXX.“ V ods. 3 bolo uvedené: Zároveň týmto vydeďujem svoje deti B. C., nar.
X.X.XXXX, I. C., nar. XX.X.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko trvalo neprejavujú o mňa opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Moje deti ma nenavštevujú, nevidel som ich min.
35 rokov, nikdy neprejavili záujem o stretnutie so mnou, ani raz mi nezavolali ani nenapísali list alebo
pohľadnicu. Mám za to, že sú splnené dôvody vydedenia podľa ust. § 469a, ods. 1, písm. b) OZ. Zároveň
týmto určujem a želám si, aby dôsledky vydedenia mojich detí B., I. a B. sa vzťahovali aj na ich potomkov,
t.j. na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ.“
13. Z Rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 12C/632/77-31 zo dňa 24.10.1977 v spojení s Rozsudkom KS v
Banskej Bystrici, č.k. 14Co/235/78-42 zo dňa 28.4.1978 (dôkaz zabezpečený súdom na návrh žalobcu)
súd zistil, že predmetným rozsudkom súd manželstvo K. C., nar. X.X.XXXX a R. C., nar. XX.X.XXXX,
uzavreté dňa XX.X.XXXX pred MsNV v F., rozviedol, súd zveril mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX do výchovy
a opatery matke a otcovi uložil vyživovaciu povinnosť sumou 150,- Kčs mesačne.
14. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že návrh na rozvod manželstva podala
navrhovateľka–manželka,pričomvážnosťrozvratuoznačovalavnezáujmeodporcuoriadnymanželský
život, o dieťa, užívanie alkoholických nápojov a v nadväzovaní známostí s inými ženami, ako i v hrubom
správaní sa odporcu voči nej. Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva v plnom rozsahu pripojil
a zhodne konštatoval rozvrat v ich manželstve, avšak za príčiny označoval finančné nedorozumenia.
Popieral, žeby sa správal takým spôsobom ako to uvádzala navrhovateľka, v prípade rozvodu súhlasil
s tým, aby bolo dieťa zverené do výchovy a opatery navrhovateľky s tým, že je ochotný platiť výživnémesačnou čiastkou 100,- Kčs. Ďalej z odôvodnenia vyplýva konštatovanie súdu, že manželstvo bolo
uzatvárané po predchádzajúcej krátkej známosti, uzatvorenie manželstva urýchlila skutočnosť, že
navrhovateľka bola tehotná, po uzavretí manželstva účastníci nemali samostatný byt, bývali každý
u svojich rodičov, odporca je študentom G. K. H. E. E. a domov chodieval raz za týždeň na sobotu
a nedeľu, ktoré dni trávil prevažne u svojej matky, s kamarátkami pri posedeniach v pohostinstvách.
Po narodení mal. dieťaťa odporca prestal javiť záujem o manželský život s navrhovateľkou, voči
navrhovateľke sa správal hrubo aj v prítomnosti jej rodičov, v dôsledku čoho došlo k nedorozumeniam
i medzi rodinami oboch manželov, celkový tento stav medzi účastníkmi trvajúci prakticky od počiatku
manželstva nepriaznivo ovplyvnil citové vzťahy medzi nimi. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť a od
decembra 1976 spolu manželsky nežijú, o dieťa z manželstva pochádzajúce sa stará navrhovateľka
a odporca prispieva na jeho výživu 100,- Kčs.
15. Na odvolanie odporcu ohľadom určenia vyživovacej povinnosti k mal. B., Krajský súd v Banskej
Bystrici Rozsudkom č.k. 14Co 235/1978-42 zo dňa 25.4.1987 uvedený Rozs. OS v napadnutej časti
ohľadne určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. na čas po rozvode potvrdil.
16. Z Rozsudku. OS Žilina, č.k. 12C/315/78-20 zo dňa 31.8.1978 (dôkaz produkovaný žalobcom na
č.l. 11 spisu a zabezpečený súdom na návrh žalobcu) vo veci navrhovateľa K. C. ( poručiteľa ) proti
odporkyni R. C. ( matka žalobcu ) o vyprázdnenie družstevného bytu súd zistil, že v uvedenej veci
súd zrušil spoločné užívacie právo účastníkov k družstevnému bytu v F., E. R. a určil, že výlučnom
užívateľkou bytu sa stáva odporkyňa, návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.500,- Kčs zamietol.
17. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že navrhovateľ (K. C. – poručiteľ) sa
návrhom zo dňa 18.3.1978 domáhal vyslovenia súdneho výroku, ktorým by bolo určené, že je výlučným
užívateľom družstevného bytu v F. – H., E. R. XXX a uloženia povinnosti odporkyni – jeho bývalej
manželke – (matke žalobcu) byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej zaplatiť úhradu
za užívanie bytu od 1.5.1976 do odovzdania bytu. Odporkyňa žiadala určiť, že výlučnou užívateľkou
bytu na čas po rozvode sa stáva ona vo zvyšku návrh zamietnuť. Z odôvodnenia predmetného rozsudku
ďalej vyplýva, že počas manželstva bol účastníkom tohto konania pridelený do užívania 2-izbový
družstevný byt s príslušenstvom, členský podiel bol splatený tak, že základný členský vklad zaplatil
5.2.1976 navrhovateľ a doplatok 23.213,05 Kčs bol zaplatený 15.8.1976 z novomanželskej pôžičky
účastníkov. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku
o rozvode dňa 19.2.1978. Ďalej súd skonštatoval, že súd mal preukázané, že členský podiel bol splatený
až z novomanželskej pôžičky, účastníkom teda vzniklo spoločné užívacie právo k bytu ktoré zaniklo,
nakoľko účastníci boli rozvedení. Keďže do výchovy a opatery odporkyne bolo zverené mal. dieťa
z manželstva pochádzajúce a odporkyňa nemá inú možnosť ubytovania sa, súd zrušil spoločné užívacie
právo účastníkov k bytu a vyslovil, že ďalšou výlučnou užívateľkou bytu sa stáva odporkyňa. Navrhovateľ
už počas manželstva byt opustil, býva u svojej matky, kde nemá bytovú núdzu, preto užívacie právo
navrhovateľa k družstevnému bytu zaniklo najneskôr právoplatnosťou tohto rozsudku. Z vyjadrenia
OSBD Žilina bolo preukázané, že navrhovateľ neplatil náklady za užívanie bytu a preto súd jeho návrh
v časti, v ktorej žiadal uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť mu náklady za užívanie bytu zamietol.
18. Z Rozsudku tunajšieho súdu č.k. 12C/71/79-32 zo dňa 27.5.1980 (dôkaz produkovaný žalobcom
na č.l.10 spisu a zabezpečený súdom na návrh žalobcu) súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa K.
C. proti odporkyni R. C. o vyporiadanie BSM manželov súd rozhodol tak, že určil, že do BSM patrí
hodnota družstevného bytu v F. – H., E. R. v sume 26.213,50 Kčs a zaviazal odporkyňu k povinnosti
zaplatiť pôžičku č. 75 01 00553 v sume 23.000,- Kčs do Slovenskej štátnej .sporiteľne v Žiline,
odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 3.000,- Kčs, ako aj vydať mu obliečky na periny
v hodnote 500,- Kčs. Na odvolanie navrhovateľa KS v Banskej Bystrici Rozs. č.k. 14Co/481/80-47 zo
dňa 28.11.1980 rozsudok okresného súdu potvrdil.
19. Na návrh žalobcu súd v konaní ako svedkov vypočul R. J. a I. C..
Svedkyňa R. J., matka žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je bývalou manželkou K.
C., keď sa brali bol ešte študent, ona už pracovala, avšak ich manželstvo trvalo veľmi krátku dobu.
Počas trvania manželstva dostali byt, ktorý sa nachádzal v blízkosti bytu matky jej bývalého manžela,
kde sa nasťahovali ešte počas trvania manželstva, ale manžel väčšinou býval u svojej matky a po
rozvode bol byt prikázaný do jej užívania, potom došlo aj k vyporiadaniu BSM. Poukazovala na to, že
ešte pred rozvodom manželstva mali upravený styk a poručiteľ bol oprávnený stretávať sa so synom raz
do mesiaca na 2 hodiny v sobotu, avšak napriek tomu, že tento styk bol upravený, tak ani raz neprišiel
a ani po rozvode nikdy neprišiel a aj pokiaľ teda mal tú možnosť. Od rozvodu sa jej syn, teda žalobca
s otcom nestretávali, otec ani nemal nejaký záujem sa so synom stretávať a keď skončil školu išiel na
vojnu a potom sa oženil. Dávala si potom ešte návrh na zvýšenie výživného, lebo jej platil len 100,- korún,
to už si teda zakladal druhú rodinu, na súde jej bolo povedané, že má druhú manželku a čakajú rodinua to výživné sa potom upravilo na nejakých 250,- korún.. Ani po založení druhej rodiny nemal záujem
sa so synom stretávať. Syn jej možno po 12 rokoch, možnože to mohlo byť v čase keď sa rozvádzal
už s druhou manželkou, povedal, že taký ujo išiel za ním po ulici a kričal na neho a povedal mu, že je
jeho otec, to je jediné čo vie a keď už bol aj syn starší tak sa do toho nemiešala. Po nejakom čase, keď
bývalí svokrovci už bývali v 1-izbovom byte, tak jej syn hovoril, že bol pozrieť starú matku a že bol aj
v kontakte s otcom, to bolo v čase, keď už syn bol vo Q. a hovoril jej, že otec od neho chcel, aby mu
zohnal kontakt na syna z E. L. B., lebo mal byť v zahraničí a hovoril mu, že keď sa o neho postará a keď
ho pochová, že mu prepíše byt, načo syn mu povedal, že má 3 deti, že teda nemá len jeho a vzhľadom
na to, že je vo Q., že je to nemožné. V čase keď aj bolo zvýšené výživné, tak dobrovoľne to neplatil,
tak jej bolo poradené aby podala návrh na exekúciu a výživné jej bolo platené zrážkami z platu. Návrhy
teda podávala na zvýšenie výživného v čase keď poručiteľ skončil školu a potom na zvýšenie výživného
keď išiel syn na strednú školu a potom na vysokej škole, bol asi druhák, to si už podával syn. Okrem
výživného mu nič iné neplatil, ani nezavolal, ani na meniny, ani na narodeniny, ani Vianoce, nikdy nič.
Zo svojho hľadiska nemala záujem, aby syna navádzala, aby s otcom udržiaval vzťah, pretože s ním
skončila a keďže ani on nemal o neho záujem, tak mu to nechcela vnucovať. Otca svojho syna úplne
vylúčila zo svojho života, nemala potrebu syna nahovárať aby sa s otcom stretával, pretože sám otec
o neho nemal záujem.
20. Svedok I. C., brat poručiteľa vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho
synovec,videlhokeďsanarodilnakrstináchapotomnaposledynadedičskomkonaní.Kvzťahužalobcu
s poručiteľom, teda jeho otcom uviedol, že nemali nejaký vzťah od malička, brat sa s ním nestretával,
keď mu synovec zavolal zo Q., tak vtedy bol rád že mu volal, ale inak nemal záujem. Poukázal na to,
že sám mal s bratom výborný vzťah, navštevovali sa a to až do roku 2020 a v roku 2021 sa ich vzťah
úplne zmenil. V čase keď mali spolu dobrý vzťah sa spolu s bratom ani o jeho deťoch nerozprávali, len
mu povedal, že B. je vo Q. a to je asi tak všetko. Svedok uviedol, že sa nejak nezamýšľal nad tým, prečo
jeho brat nemá vzťah so svojimi deťmi, deti nevidel 30 rokov, oni sa rozviedli a svedok nevedel uviesť,
prečo ten vzťah tam nebol, o tom sa s bratom nerozprávali.
21. Svedok G. R., ktorého súd vypočul na návrh žalovaného v rade 1/ vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že bol dobrým priateľom K. C.. Žalobcu pozná z videnia, je to sused. S nebohým p. C. sa začal
bližšie stretávať keď mal tak 25 rokov, poznal jeho rodinné pomery, poznal to z jeho rozprávania, keď
ešte žila jeho mama tak tam bol na návšteve a boli takí kamaráti skoro ako bratia, stretávali sa tak 2-krát
do týždňa. Rozprával mu o svojej rodine, o svojich deťoch, bol nešťastný, že sa s nimi nevedel stretnúť,
hovoril mu, že mu je ľúto, že ani nevie či má nejaké vnúčatá. S B. najstarším telefonoval určité obdobie,
vtedy bol šťastný, že sa s ním skontaktoval a po nejakej dobe to opadlo, že mu nedvíhal telefón a ani
na SMS-ky mu neodpovedal a z toho bol nešťastný. Odvtedy ako mu nedvíhal ani mu neodpovedal
na SMS-ky, tak nebohý sa naštval a zrušil tel. číslo, že keď si ho bude chcieť nájsť, tak si ho nájde.
Svedok nevedel uviesť odkiaľ mal poručiteľ kontakt na syna. Pravdepodobne vtedy keď robil informátora
na vysokej škole, t.j. keď robil na vrátnici na vysokej škole na H. F. a tam teda chodil do školy syn B.,
tak pravdepodobne odtiaľ sa mu to číslo podarilo získať. Svedok uviedol, že nikdy nebol pri tom, keď
sa nebohý p. C. stretol so žalobcom, taktiež nebol pri tom, keď nebohý telefonoval so žalobcom, iba
keď mu to hovoril, že aj hodinu sa spolu rozprávali a bol spokojný s rozhovorom o čom sa rozprávali,
ako sa mu darí v živote, mohlo to byť tak v roku 2010 v období keď už syn pracoval vo Q.. Raz keď
žalobcu stretol keď bol v F., tak ho vyzval, aby zašiel za otcom, že je nešťastný, že sa mu neozýva a na
to pokrčil len ramenami a išiel ďalej.
22. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 5.6.2023 uviedol, že s poručiteľom boli
vo veľmi blízkom vzťahu, poznal ho v podstate od svojho narodenia, stretávali sa, chodievali do H.,
on tam žil v lete, stretávali sa už aj tam . Pokiaľ sa tvrdilo, že mal hrať v kasínach alebo požívať vo
zvýšenej miere alkoholické nápoje, to sa nezakladá na pravde, do svojej smrti mal svoje aktivity, nemal
žiadne podlžnosti ani zdravotné problémy, akurát je pravdou že v určitom okamihu jeho života sa mu
rodina otočila chrbtom, či už celá H. T. najbližšia rodina a v tom období sa začali intenzívne stretávať
a začal ich navštevovať vo H.. Intenzívne to mohlo byť pred smrťou približne 8 rokov, aj predtým s ním
boli v kontakte a stali sa teda také okolnosti, že od svojej zvyšnej rodiny dostal zákaz chodiť do H. a
oni jediní udržiavali kontakt a boli pre neho ako rodina. Mal výborný vzťah s jeho mamou aj s ním,
komunikovali spolu pravidelne a poznamenal, že jeho manželstvá nedopadli dobre, skončili rozvodom,
on bol mladý, možno pochabý, ale vždy mu záležalo na vzťahu s deťmi a trápilo ho to a trápilo ho to do
smrti, že nemá kontakt s deťmi. Z toho čo im povedal vie dosvedčiť, že si našiel kontakt na syna B. a
snažil sa ho kontaktovať aj sa mu to podarilo a jednoducho sa skontaktovali a ďalšiemu telefónu alebo
teda nejakej odpovede na správy zo strany žalobcu už neprišlo, bol to človek o ktorom nič nevedeli,nepoznali ho a z ich strany ani vôbec nebol žiadny záujem ho spoznať alebo niečo vedieť o jeho živote,
nakoľko život žil poriadne, nikdy nebol liečený na alkoholizmus, viedol riadny život.
23. Žalobca k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní dňa 5.6.2023 k tomu ako otec nadobudol kontakt
na neho uviedol, že ho sám navštívil v dobe keď ešte žili v 1-izbovom byte so svojou matkou, teda starou
mamou, bolo to zhruba 2 roky pred jej smrťou. Sám ich navštívil a to bol vlastne spôsob ako sa dostal
k jeho telefónu. V dobe keď študoval na F. U. ani mobil nemal, prvý mobil si kúpil asi v roku 2003, keď
žil vo Q., takže jeho tel. číslo nemohol mať zo F. U.. K výpovedi svedka G. R. uviedol, že poslednýkrát
keď sa stretli vo vchode domu jeho mamy, sa ho pýtal, prečo nejde pozrieť otca, na čo mu odpovedal,
že on kontakt na neho má a on sa mu doteraz ozýval, ale otec sa neozýval naspäť, tak z toho titulu
sa prestal ozývať jemu. Svedok ostal prekvapený a že o tom nevedel. K svedeckej výpovede svojej
mamy uviedol, že keď ho prvýkrát v jeho živote otec oslovil na ulici, vtedy sa s ním stretol, mohol mať
vtedy asi 12 rokov a on ho zastavil, vtedy mu povedal, že je jeho otec, ale že sa ponáhľa na autobus
lebo ide na čučoriedky a to bol jeho asi prvý 10-sekundový kontakt s ním v jeho živote. Potom ho vôbec
nekontaktoval a vyhľadal ho sám keď bol na návšteve zo Q..
24. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Podľa § 194 CMP
(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením
po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.
(2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba
odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu. ak rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse
o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej
skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
26. V posudzovanej veci , žalobca ako účastník dedičského konania po poručiteľovi B. K. C., ktorý
zomrel dňa X.XX.XXXX bol na základe ustanovenia § 194 ods. 1 CMP uznesením súdu sp.zn. 30D
1078/2021, Dnot 26/20221303/2005-107 zo dňa 13.4.2022 odkázaný podať v lehote 1 mesiaca proti
označeným žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ na súde žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľovi.
Žalobca v tomto zmysle postupoval a podal na súde dňa 3.5.2022 žalobu v súlade s tým, ako bol na
jej podanie odkázaný.
27. Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rieši v civilnom súdnom konaní
predbežná otázka, významná pre konanie o dedičstve, či už ide o spornú skutočnosť, na ktorej závisí
zistenie okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov
28. Ak bol účastník dedičského konania v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 CMP odkázaný podať na
súde žalobu o určenie spornej skutočnosti ide o žalobu podľa ust. § 137 písm.d) CSP, podanie ktorej
umožňuje osobitný predpis. Žalobca v dedičskom konaní spochybnil a namietal dôvody jeho vydedenia
poručiteľom a uznesením tunajšieho súdu bol odkázaný na podanie žaloby v zmysle ust. § 194 ods. 1
CMP. Skutočnosť, že neboli dané dôvody pre jeho vydedenie poručiteľom musí byť teda preukázaná
v sporovom konaní. Nakoľko táto skutočnosť je medzi účastníkmi dedičského konania sporná bez
vyriešenia tejto spornej skutočnosti nemôže súd pokračovať v dedičskom konaní.
29. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo
v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
2/Pokiaľtoručiteľvlistineovydedenívýslovneurčívzťahujúsadôsledkyvydedeniaajnaosobyuvedené
v § 473 ods. 2.
3/ O náležitostiach listiny o vydedení aj o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 až 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.30. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a z ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa
ktorého pre rozsudok je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia.
31. Vo vyššie citovanom ustanovení § 469a OZ je upravené vydedenie ako možnosť vylúčenia
z dedenia toho, kto by za iných okolností dedil aj keby nebolo na neho pamätané v závete.
Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby potomok
ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Teda
týmto jednostranným prejavom vôle odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa
zákona. Vydedenie sa najčastejšie vykonáva spísaním listiny o vydedení, ktorá môže byť spísaná
spolu so závetom v jednej listine. Vydedene ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať
určité materiálne a formálne náležitosti. Dôvody vydedenia sú taxatívne uvedené v cit. ust. § 469a OZ.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je ( okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov)
výslovne uvedenie dôvodu vydedenia. Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť výslovne
v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že poručiteľ- otec žalobcu spísal
notárskom úrade formou notárskej zápisnice závet a listinu o vydedení uvedenú v bode 12. tohto
odôvodnenia, v ktorej prejavil svoju vôľu pre prípad smrti, aby celý jeho majetok v závete uvedený
nadobudol žalovaný v rade 1/ a zároveň svoje deti – žalobcu a žalovaných v rade 2/ a 3/ s poukázaním na
ust.§469aods.1písm.b)Občianskehozákonníkavydedil,pričomuviedolkonkrétnedôvodyvydedenia,
ktoré vymedzil s vecnou a časovou špecifikáciou a ktoré napĺňajú predpoklady vydedenia potomka
uvedené v § 469a ods. 1 písm b) OZ.. Pre posúdenie veci bolo teda podstatné skutkové vymedzenie
dôvodov vydedenia tak ako ich vymedzil poručiteľ a či v predmetnej veci tieto dôvody ako materiálna
náležitosť platnosti vydedenia existujú.
33. Existenciu dôvodov vydedenia je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého
prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Pri dôvodoch vydedenia
podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale
neprejavuje skutočný záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať môžu spočívať ako v pasivite
( nezáujme ) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce prejavuje záujem
o poručiteľa, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi, t.j. napr.
spôsobom ktorý trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti. O prejavenie opravdivého záujmu o
poručiteľa nejde, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Zákonný
dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo
potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Uvedené závery boli vyslovené NS
SR v rozhodnutiach sp.zn. 1Cdo 173/1996, 5Cdo 239/2009 zo dňa 24.2.2010, 4Cdo 32/2014 zo dňa
27.5.2014, v ktorých bol posudzovaný jeden zo zákonných dôvodov vydedenia uvedený v ust. § 469a
ods. 1 OZ a rozhodovacia prax NS SR je v danom smere konštantná, preto súd vychádzal zo záverov
uvedených v predmetných rozhodnutiach.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo poručiteľa a matky
žalobcu bolo právoplatne rozvedené v roku 1978, žalobca ako maloleté dieťa narodené v roku XXXX
bol na čas po rozvode zverený do výchovy matke a otcovi- poručiteľovi bola uložená povinnosť platiť
na výživu dieťaťa sumu150 Kčs mesačne. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku vyplýva, že manželia
neviedli spoločnú domácnosť, o dieťa sa starala matka a otec prispieval na jeho výživu sumou 100,-
Kčs. Z vykonaného dokazovania najmä z výsluchu matky žalobcu, mal súd za preukázané, že od
rozvodu manželstva rodičov žalobcu až do dosiahnutia plnoletosti žalobcu ( cca 16,5 roka ) sa otec
žalobcu – poručiteľ so žalobcom nestýkal, o žalobcu ako o svoje dieťa neprejavoval žiaden záujem,
žalobcu nekontaktoval, platil iba výživné, pre syna si neprišiel. Svedok I. C. taktiež potvrdil, že žalobca
a poručiteľ sa spolu nestýkali a uviedol, že s poručiteľom sa ani o jeho deťoch, vrátane žalobcu
nerozprávali, teda medzi žalobcom a otcom – poručiteľom sa nevytvoril žiaden vzťah, ktorý by bolo
možné vyhodnotiť ako skutočný vnútorný rodinný vzťah rodiča a dieťaťa a že sa medzi nimi vytvorila
vzájomná väzba. Žalobca nepopieral, že s poručiteľom nemal žiadny vzťah a vzájomne sa od jeho
detstva až do plnoletosti nekontaktovali, pričom poukazoval na to, že to bol práve on, ktorý poručiteľapo tom ako skončil vysokú školu a odsťahoval sa do Q. v roku 2007 kontaktoval, nechal mu na seba
kontakt a viac krát mu telefonoval, pričom komunikácia bola jednostranná len z jeho strany, preto sa po
určitej dobe prestal ozývať a teda príčinu tohto stavu videl práve na strane poručiteľa. To, že poručiteľ
a žalobca boli v určitom čase v telefonickom kontakte potvrdil aj svedok G. R. a brat žalobcu I. C., o čom
mali vedomosť z rozprávania poručiteľa, čo zároveň spochybňuje tvrdenie poručiteľa uvedené v listine
o vydedení, že mu žalobca ani raz nezavolal. Ani jeden zo svedkov však osobne pri týchto telefonických
rozhovoroch nebol a nepotvrdil, že to bol práve poručiteľ, ktorý kontaktoval žalobcu. Svedok R. zároveň
uviedol, že keď žalobca poručiteľovi nedvíhal telefón a neodpovedal na SMS, že poručiteľ sa „naštval“
a zrušil telefónne číslo s tým, že keď bude žalobca – jeho syn chcieť tak si ho nájde, takýto postoj
poručiteľa potom nesvedčí ani o jeho skutočnom záujme budovať si so synom – žalobcom aspoň
dodatočne bližší vzťah. Žalovaný v rade 1/ vo svojich písomných vyjadreniach poukazoval na to, že
žalobca nevedel aký život poručiteľ vedie, vôbec ho nepoznal, nekontaktoval ho, nezaujímal sa o neho,
avšak k skutkovým tvrdeniam žalobcu ohľadom vzniku tohto stavu sa bližšie nevyjadril, keď príčiny tohto
stavu videl v manipulácii matky žalobcu a vo svojich vyjadreniach sa viac zameral na zlý vzťah s bratom
žalobcu a jeho bližšou rodinou a dobrý vzťah s rodinou žalovaného v rade 1/. Na základe uvedeného
stavu dospel súd k záveru, že žalobca nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď
situáciu, že o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že
s ním ako potomkom krátko po narodení a rozvode manželstva s matkou žalobcu nerozvíjal žiadny
kontakt, o žalobcu sa nezaujímal, nestretával sa s ním, okrem výživného mu ničím neprispieval, nebral
si ho k sebe, hoci mohol. Došlo teda k situácii, že žalobca svojho otca riadne nepoznal a nevznikol
medzi nimi žiaden vzťah. Žalobca sa svojim konaním nepričinil na vzniku tohto stavu, tento nezavinil
ani čiastočne a ani ako dieťa nemohol ovplyvniť vzťahy medzi jeho rodičmi. Za týchto okolností nebolo
možné od žalobcu požadovať zmenu v jeho postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo
v tom čase medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, v ktorom by mohol
pokračovať, resp. na ktorý by mohol nadviazať. Z tohto hľadiska súd nepovažoval ani za významnú tú
okolnosť či žalobca mu napísal list, alebo pohľadnicu. Navyše poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že
svoje deti ( teda aj žalobcu ) nevidel minimálne 35 rokov, nikdy neprejavili záujem o stretnutie s ním,
pričom takto vymedzený časový údaj ku dňu spísania listiny o vydedení u žalobcu spadá do obdobia keď
mal žalobca 10 rokov. Pri takto vymedzenom časovom údaji potom taktiež nie je možné dať žalobcovi
za vinu, že ako 10 ročné dieťa mal s otcom budovať nejaký vzťah, keď ho nebudoval sám otec.
35. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k závere, že existencia dôvodov vydedenia žalobcu
poručiteľom obsiahnutých v listine o vydedení zo dňa 9.4.2021 nie je daná a preto žalobe žalobcu
vyhovel.
36. O nároku na náhradu trov konania proti žalovanému v rade 1/ rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1,
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol na podanie žaloby odkázaný v dedičskom konaní, nakoľko
k uzatvoreniu zmieru medzi účastníkmi konania nedošlo, po tom čo namietal neplatnosť vydedenia
a žalovaný v rade 1/ trval na dedení v zmysle závetu a listiny o vydedení. Žalobca bol v konaní
úspešný, preto mu súd vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalovanému v rade 1/ v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom. Keďže účastníkmi dedičského konania boli aj žalovaní 2/ a 3/, ktorí taktiež namietali
neplatnosť vydedenia a v zmysle uznesenia súdu musel žalobca žalobu podať aj proti žalovaným 2/ a 3/,
súd z tohto dôvodu ( nutnosť ich žalovania ) videl na ich strane dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
ust. 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.