Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011439
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124011439.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci
obžalovaných: 1. F. K., nar. XX.XX.XXXX v K., 2. X. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., pre zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 17.07.2024 , takto

r o z h o d o l :

X. Mário K., nar. XX.XX.XXXX v K.

trvalé bydlisko: R. B. Q. XXXX/X, K.,
t. č. Y. E.
X. Peter Q., nar. XX.XX.XXXX v U.
trvalé bydlisko: A. námestie XXXX/XX, B.-J.,
t. č. ÚVTOS Leopoldov
sa uznávajú za vinných, že
v čase okolo 16:00 hod. dňa 25.11.2023 v ručnej autoumyvárni v K. na ul. X. A. XXXX/XX od F. E.

spoločne krikom žiadali vyplatiť peniaze za prácu, ktoré im odmietal zaplatiť a počas toho ho zozadu
jeden z obžalovaných udrel do hlavy, pričom sa zahnal železnou tyčou na obžalovaných, ktorú mu z ruky
X. Q. vytrhol a následne ho obžalovaní škrtili kovovým predmetom tak, že mu ho tlačili na krk, potom ho
obžalovaný F. K. udieral do tváre a obžalovaný X. Q. udieral kovovou trubkou po rukách, počas zápasu
sa presunuli pred garáž, kde ho podkopli a na zemi ho F. K. kopal a X. Q. kovovým predmetom udieral
do oblasti nôh, počas zápasu X. Q. strhol F. E. z krku tri zlaté retiazky v hodnote 1668,- Eur, čo využil a

zobralsosebouanáslednezmiestaspoluodišlinamotorovomvozidle,čímpoškodenémuF.E.spôsobili
zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre vpravo, pravej ušnice, pomliaždenie bulbu
pravého oka, a eróziu rohovky pravého oka pomliaždenie mäkkých tkanív pravej strany krku v oblasti
kývača, pomliaždenie mäkkých tkanív pravej ruky a zápästia a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého
členka, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 21 dní, počas ktorých bol obmedzený na obvyklom
spôsobe života, a to vo výkone manuálnej práce vykonávanej pravou hornou končatinou, , v oblasti
pohybu a chôdze a čiastočne aj v psychickej aktivite pri zapájaní zmyslových orgánov do činností a

dočasne práceneschopný 21 dní a obžalovaný X. Q. odcudzením retiazok aj škodu vo výške 1668,- €,
t e d a
obžalovaný F. K.
- spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania-
so zbraňou a spoločným konaním najmenej dvoch osôb
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví

obžalovaný X. Q.
- spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania-
so zbraňou a spoločným konaním najmenej dvoch osôb
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví
-si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil malú škodu a čin spáchal na veci, ktorú mal
iný na sebe.

č í m s p á c h a l iobžalovaný F. K.
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno e) Trestného zákona k § 138
písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s

prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona
obžalovaný X. Q.
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a, písmeno e Trestného zákona k § 138 písm. a)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :
obžalovaný F. K.

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona,
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
obžalovaný X. Q.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,

§ 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste, ktorý

bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 12.02.2024
sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným dňa 14.03.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní F. K. a X. Q. povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť

· poškodenému F. E., nar. XX.XX.XXXX v K. škodu vo výške 1.173,60 eur titulom náhrady bolestného;
· poškodenej spoločnosti R. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom A. XX, B., D.: XX XXX XXX, škodu
vo výške 135,15 eurn.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný X. Q. povinný nahradiť poškodenému F. E., nar.

XX.XX.XXXX v K. škodu vo výške 1.668 eur titulom náhrady majetkovej škody.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený F. E., nar. XX.XX.XXXX v K. so zvyškom
uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení, že môžu ku

skutkom, ktorý sa im kladú za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako
aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu
podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 17.05.2024, sp. zn. 2Pv 569/23/2207-57
I. Prijatie vyhlásenia obžalovaných o vine

1. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na
položené otázky obaja obžalovaní odpovedali „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať
ich vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne

tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretožeboli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka,
objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že

dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste, o ochrannom opatrení a náhrade
škody.

II. Výroky o treste a ochrannom opatrení

2. Po prijatí vyhlásenia obžalovaných bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výrokom
o treste a ochrannom opatrení prečítaním záverov znaleckých posudkov a oboznámením listinných
dôkazov - odpisov z registra trestov a výpisov z registra priestupkov a v prípade obžalovaného Q.
aj oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves spisová značka 1
T/11/2024 . Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.

3. Znalec MUDr. A. v znaleckom posudku č. 5/2024 diagnostikoval u obžalovaného Támera rozvinutú
polymorfnú látkovú závislosť, okrem iného aj od alkoholu a tabaku. V súčasnosti abstinuje v chránenom
prostredí (väzba). Odporúčal nariadiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou, napriek nekritickému postoju obžalovaného k závislosti, keďže k prejavu závislosti ma len

vlastné predstavy. Doteraz žiadne liečenie nepodstúpil, nebol odborne poučený o prípadných rizikách
recidívy a negatívnom vplyve alkoholu na jeho telesné a duševné zdravie, ako aj o stratégiách zvládania
cravingu a prevencie relapsu. Prípadné nariadenie liečenia by zabezpečilo posilnenie jeho motivácie k
abstinencii, ktorej cieľom je zmeniť postoj obžalovaného k alkoholu, znížiť jeho frustračnú toleranciu v
záťažových situáciách a reštitúcia celej osobnosti.

4. Obžalovaný Támer má dva záznamy v registri trestov. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 0 T 57/2023, právoplatný dňa 26.03.2023, bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní
2 roky, probačný dohľad a povinnosť zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 12.08.2011 bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva a
ublíženia na zdraví, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Uvedené odsúdenie je
v súčasnosti zahladené.

5. V minulosti bol 3-krát priestupkovo postihovaný: dňa 24.03.2017 za porušenie občianskeho

spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví a drobným ublížením na zdraví a v roku 2020 sa dopustil
dvoch priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

6. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu, v ktorom vykonáva väzbu vyplýva, že obžalovaný vo výkone
väzby plní a rešpektuje pokyny a príkazy, jeho správanie je na požadovanej úrovni, konflikty nevyvoláva,

nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.

7. Obžalovaný Somental má šesť záznamov v registri trestov. V minulosti bol postihnutý opakovane za
prečin výtržníctva v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví a bol mu uložený podmienečný trest odňatia
slobody, za prečin krádeže mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a za prečin

zanedbania povinnej výživy mu bol uložený rovnako podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Uvedené odsúdenia sú zahladené. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2
T/89/2020, zo dňa 31.08.2020, bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, z ktorého bol uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 20.10.2021, sp. zn. 28T/55/2021,a podmienečne prepustený a bola mu uložená skúšobná

doba v trvaní 3 roky.

8. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1 T/11/2024, zo dňa 12.02.2024
a právoplatný dňa 14.03.2024, bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy, na tom
skutkovom základe, že v období od 30. septembra 2020 do 29. októbra 2020 a od 21. októbra 2021

najmenej do 26. novembra 2023 si neplnil ako otec vyživovaciu povinnosť k svojim trom maloletým
deťom, ktorá bola určená súdnymi rozhodnutiami v stanovenej lehote k rukám matky maloletých detí,
čím mu vznikol dlh na výživnom v sumu 6071,83 eur, a konania sa dopustil napriek tomu, že bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Podľa § 207 ods.3 a § 38 ods.2 Trestného zákona mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol obžalovanému
doručený dňa 23.02.2024. Obžalovaný bol k trestnej činnosti vypočutý v prípravnom konaní v postavení

obvineného, pričom sa k trestnej činnosti sa nepriznal a túto zároveň neoľutoval.

9. V minulosti bol 2-krát priestupkovo postihnutý: dňa 29.09.2023 za porušenie predpisov na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vedením nemotorového vozidla pod vplyvom alkoholu, za čo
mu bola uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 150 eur a dňa 27.09.2020 požívanie alkoholu na

verejnom priestranstve, za čo mu bola uložená pokuta 30 eur.

10. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu, v ktorom vykonáva uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vyplýva, že obžalovaný vo výkone trestu plní a rešpektuje pokyny a príkazy, jeho správanie je
na požadovanej úrovni, konflikty nevyvoláva, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.

11. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

12. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

13. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

14. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

15. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

16. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísnetresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

17. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk súd zistil u obžalovaného K. existenciu
jednej poľahčujúcej okolností, a to že sa priznal k spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne
oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a dve priťažujúce okolnosti spáchania viacerých trestných
činovvjednočinnomsúbehu(§37písm.hTrestnéhozákona)abolužzatrestnýčinvminulostiodsúdený

(§ 37 písm. m) Trestného zákona), keďže nemá zahladené všetky odsúdenia. V konečnom dôsledku
teda u neho prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami, v dôsledku čoho súd
modifikoval trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 189 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí 4 až 10
rokov, postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu, t. j. na 6 rokov.
Súd tak mohol ukladať trest v trestnej sadzbe v rozpätí od 6 rokov do 10 rokov.

19. Vzhľadom k priznaniu sa obžalovaného k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od prvopočiatku
jeho trestného stíhania, ako aj s poukazom na jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinný
zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať
v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 týkajúceho sa zjednotenia v otázke
možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona
v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/
Trestnéhoporiadku, podľaktorého„akmožnopáchateľovitrestnéhočinupriuzavretíaschválenídohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona teda v

situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca)
bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého

trestu.“

20. Súd tak v prípade obžalovaného K. aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného
zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda
inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri dohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov

individualizácie trestu a prejavom depenalizácie a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody
uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď
dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu
primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne

zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú
z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou
príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Za takéto

okolnosti prípadu súd považoval (i) postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe (ii) oľutovanie spáchania
skutku obžalovaným, (iii) trestná minulosť odsúdeného, kedy v jeho prípade bol v minulosti 1x súdnetrestaný, jedno odsúdenie je zahladené a nebol mu doteraz uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody.

21. Súd v prípade obžalovaného K. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie
druhu a výmery trestu, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej uloženie mu hrozilo
(teda 4 rokov), dospel k záveru, že obžalovanému je spravodlivé a zákonné uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 6 mesiacov. Súd obžalovanému K. neukladal trest na dolnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby, keďže nejde o prvotrestaného páchateľa a v minulosti sa dopustil konania, ktorým

inému ublížil na zdraví. Okrem toho, trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia za prečin nebezpečného vyhrážania a zároveň porušil aj obmedzenia v podobe zákazu
požívania alkoholických nápojov, keď v čase zadržania bol pod vplyvom alkoholu. V neposlednom
rade, dôvodom je postupná gradácia závažnosti protiprávneho konania obžalovaného, ktorý sa napriek
predchádzajúcim postihom dopúšťa čoraz závažnejšej trestnej činnosti.

22. Pri ukladaní trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby
obžalovanéhoajztoho,žetrestodňatiaslobodyjetrestomultimaratio(poslednouakrajnoumožnosťou),
ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave
obžalovaného. U obžalovaného je znalecky konštatovaná dlhoročná rozvinutá polymorfná závislosť od
alkoholu. Obžalovaný o svojej závislosti vie, napriek tomu žiadne liečenie a odbornú pomoc doteraz

nevyhľadal. Z jeho trestnej a priestupkovej minulosti je zjavné, že užívanie alkoholu má významný vplyv
na jeho protiprávne konania. Svedčí o tom tá skutočnosť, že doterajšej protiprávnej činnosti sa dopustil
aj v súvislosti s užívaním alkoholu. Pri úvahe o ukladaní primeraného trestu súd môže prihliadať aj
na zahladené odsúdenie, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne
zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.

Jeho protiprávne konanie vykazuje známky gradácie z hľadiska závažnosti skutkov, od priestupkov,
cez prečiny a v súčasnosti je uznaný za vinného zo zločinu. Obžalovaný nepreukázal žiadnu mieru
sebareflexie pri uložení doterajších miernych trestov za svoje protiprávne konanie (či už podmienečne
odložený trest odňatia slobody alebo peňažné sankcie za priestupky) a snahu o nápravu svojho
správania v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením. Naopak, predchádzajúce odsúdenia nemali na

obžalovaného želaný výchovný vplyv, keďže naďalej, napriek postihom, v trestnej činnosti pokračoval.

23. Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

24. Obžalovanému súd uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou, vzhľadom na znalcom konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, za
súčasného návrhu znalca uložiť takéto liečenie, keďže obžalovaný nebol doteraz riadne edukovaný o
dôsledkoch závislosti a takéto liečenie je spôsobilé do budúcnosti predchádzať jeho recidíve, keďže

závislosť je významným faktorom, ktorý vplýva na jeho správanie, a teda aj protiprávnu činnosť. Súd sa
s návrhom znalca stotožnil, nakoľko sú splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia.

25. Súd zistil u obžalovaného Q. existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že bol už za trestný čin
v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona), keďže nemá zahladené všetky odsúdenia.

Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný sa k trestnej činnosti, za ktorú bol uznaný
vinným v tejto trestnej veci priznal a skutky oľutoval. Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobody podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, keďže dňa 26. novembra 2023 dokonal spáchanie prečinu
zanedbania povinnej výživy ako trváceho trestného činu, za čo mu bol trestným rozkazom Okresného
súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T/11/2024, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15

mesiacov. Trestný rozkaz v uvedenej trestnej veci bol obžalovanému doručený dňa 23.02.2024. Skutky,
za ktoré je uznaný za vinného v tejto trestnej veci spáchal dňa 25.11.2023, teda ešte skôr ako mu
bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1 T 11/2024. Obžalovaný sa v
konaní o prečine zanedbania povinnej výživy k trestnej činnosti nepriznal a skutok neoľutoval. Vzhľadom
na ukladanie súhrnného trestu, je podmienkou zohľadnenia tejto poľahčujúcej okolnosti priznanie sa a

oľutovania trestnej činnosti, teda priznanie sa k všetkým trestným činom spáchaným vo viacčinnom
súbehu. Vzhľadom na uvedené, obžalovaný túto podmienku nesplnil. Zároveň sa obžalovaný dopustil
zločinu (zločin vydierania) vo viacčinnom súbehu s prečinom (krádeže a zanedbania povinnej výživy).
Preto bolo dôvodné aplikovať asperačnú zásadu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona.Táto skutočnosť, s poukazom na § 38 ods. 7 Trestného zákona, vylučuje použitie ustanovení o úprave
trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona. V dôsledku aplikácie asperačnej zásady súd
modifikoval základnú trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 189 ods. 2 Tr. zák. v rozmedzí 4 až 10

rokov postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšením jej hornej hranice o jednu tretinu, t. j. na 12 rokov.

26. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
ktoré vyhlásenie súd aj prijal, by bolo možné postupovať v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov
Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn.

Tpj55/2016týkajúcehosazjednoteniavotázkemožnosti/nemožnostipriznaniapoľahčujúcichokolností
podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu pri
uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj

v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom),
keďžepáchateľ(obžalovaný)neodvolateľneprijalvšetkyprávneúčinkyuznaniaviny(dokonca)beztoho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

27. Súd ale nepovažoval za dôvodné mimoriadne znížiť obžalovanému Q. trest odňatia slobody s

poukazom na § 39 ods. 2 ods. 4 Trestného zákona, teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby s ohľadom
na osobu obžalovaného a povahu a rozsah spáchanej trestnej činnosti, za ktorú mu bol ukladaný trest.
Obžalovaný Somental sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane. V minulosti sa dopúšťal majetkovej a
násilnej trestnej činnosti, čoho následkom bolo aj ublíženie na zdraví, opakovane sa dopustil prečinu
zanedbania povinnej výživy. Jeho trestná činnosť je početná. Súd, podobne ako v prípade obžalovaného

Támera uvádza, že pri hodnotení osoby obžalovaného prihliadal aj na tresty, ktoré má obžalovaný
zahladené. Tresty nespojené s obmedzením jeho osobnej slobody nemali požadovaný účinok na
jeho správanie a ani napriek výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého bol dokonca
podmienečne prepustený, sa nenapravil a trestnej činnosti sa dopúšťal opakovane. V jeho prípade
závažnosť spáchanej trestnej činnosti postupne graduje. Súhrnným nepodmienečným trestom odňatia

slobody postihol súd obžalovaného za rôznorodú trestnú činnosť, teda je dôvodné, aby vzhľadom
na uvedené, napriek vyhláseniu obžalovaného o vine, trest mimoriadne neznižoval. Takýto trest
by nenapĺňal svojou výmerou kritéria individuálnej a generálnej prevencie. Súd, ale zdôrazňuje , že
vzhľadom na trestnú sadzbu, v rámci ktorej mohol obžalovanému trest uložiť (4 až 12 rokov), mu uložil
trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, keďže takýto trest vzhľadom na povahu, závažnosť a okolnosti

spáchaných skutkov, považuje za primeraný a spravodlivý.

28. Ak by súd mimoriadne znížil obžalovanému Q. trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pri
trestnej sadzbe, podľa ktorej mu mohol trest ukladať, musel by mu dokonca uložiť miernejší trest, v
porovnaní s trestom uloženým obžalovanému K.. Obžalovaný Q. sa dopustil viacerých trestných činov

vo viacčinnom súbehu, je mu ukladaný súhrnný trest a navyše ide o viacnásobného recidivistu, ktorý v
minulosti už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody a za ďalšiu trestnú činnosť aj v súčasnosti
nepodmienečný trest vykonáva. S ohľadom na tieto aspekty by trest ukladaný pod dolnú hranicu trestnej
sadzbybolnepomernemiernyvporovnanístrestom,ktorýboluloženýobžalovanémuK.,keďsohľadom
na všetky uvedené okolnosti je dôvodné ukladať obžalovanému Q. trest prísnejší. Súd zdôrazňuje, že v

prípade spáchania trestného činu spolupáchateľstvom je potrebné zohľadniť aj mieru účasti jednotlivých
páchateľov na trestnej činnosti, t.j. trest by mal rozlišovať individuálne aspekty vo vzťahu k jednotlivým
obžalovaným. Obžalovaný Q. sa dopustil nielen zločinu vydierania v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví, ale aj prečinu krádeže a vo viacčinnom súbehu aj prečinu zanedbania povinnej
výživy, Súd pri existencii všetkých okolností prípadu má za to, že trest uložený vo výmere 5 rokov a 6

mesiacov je primeraný, napĺňa znaky individuálnej a generálnej prevencie, nie je neprimerane prísny a
zároveň s ohľadom na povahu a závažnosť skutku ani neprimerane mierny.

29. Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon

trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

III. K nárokom na náhradu škody30. K nárokom na náhradu škody boli oboznámené listiny:

30.1 poškodená spoločnosť Union zdravotná poisťovňa, ktorá si vyčíslila vynaložené liečebné náklady

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému F. E. v súvislosti s udalosťou dňa 25.11.2023, za
obdobie od 25.11.2023 do 17.12.2023, v celkovej výške 135,15 (vyčíslenie Union č. l. 134,135);

30.2 poškodený F. E. si uplatnil nároky z titulu bolestného a náhradu majetkovej škody. K uplatneným
nárokom poškodeného bolo vykonané dokazovanie listinami. Podľa znaleckého posudku číslo 13/2024,

ktorý vypracoval MUDr. X., utrpel poškodený E. zranenia tak ako sú tieto uvedené v skutkovej vete
rozsudku. Znalec zranenia: pomliaždenie hlavy a tváre, erózia rohovky, pomliaždenie krku, pomliaždenie
ruky a zápästia, pomliaždenie členka, ohodnotil celkovým súčtom 45 bodov, čo pri hodnote bodu 26,08
eur, predstavuje peňažné vyjadrenie bolestného vo výške 1.173,60 eur. Podľa odborného vyjadrenia
zo dňa 27.11.2023, celková hodnota jedného kusa zlatej retiazky z očiek o nezistenej dĺžky a hrúbky o
hmotnosti 16 gramov, 24 karátová je 928 eur, hodnota jedného kusa zlatej retiazky z očiek o nezistenej

dĺžky, nezistenej šírky, o hmotnosti 9 gramov, 24 karátová je 522 eur a hodnota jedného kusa zlatej
retiazky z očiek o nezistenej dĺžky, nezistenej hrúbky, o hmotnosti 6,44 gramov s príveskom je 218 eur.

31. Z vykonaného dokazovania k jednotlivým nárokom poškodených na náhradu škody súd dospel k
nasledovným záverom.

32. Súd priznal Union zdravotnej poisťovni nárok na náhradu škody v celom rozsahu, vzhľadom na
to, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že táto škoda v podobe liečebných nákladov
na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému bola vynaložená a škoda vznikla v príčinnej
súvislosti so zavineným protiprávnym konaním obžalovaných. Oboch obžalovaných zaviazal uhradiť

poškodenému túto škodu spoločne a nerozdielne.

33. Súd priznal poškodenému F. E. nárok na náhradu bolestného v rozsahu vyčíslenia nároku
vyplývajúcu zo znaleckého posudku č. 13/2024 (MUDr. Pamula), keďže z vykonaného dokazovania
vyplýva, že v súvislosti so spáchaním trestného činu došlo k poškodeniu zdravia F. E.. Keďže

obaja obžalovaní sa ku skutku priznali a o výške samotného nároku nie sú žiadne pochybnosti,
obžalovaní žiadne námietky voči rozsahu a bodovému ohodnoteniu poškodení zdravia neuvádzali,
pričom sú preukázané aj ďalšie prvky zodpovednostnému vzťahu, teda zavinenie a príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, súd poškodenému E. v celom rozsahu priznal
nároky z titulu bolestného. Oboch obžalovaných zaviazal uhradiť poškodenému túto škodu spoločne a

nerozdielne.

34. Súd priznal poškodenému E. aj nárok na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 1.668 eur,
vzhľadom na hodnotu odcudzených zlatých retiazok, ktorého konania sa dopustil obžalovaný Q.. Aj v
tomto prípade je preukázané splnenie všetkých znakov zodpovednostnému vzťahu, teda protiprávne

konanie, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie zo strany obžalovaného Q., pričom tento sa k
trestnej činnosti priznal, čím fakticky uznal aj nárok poškodeného na náhradu tejto škody. Poškodený
si uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 1.900 eur. Súd mu priznal tento nárok len sčasti vo výške
1.668 eur, teda vo výške, ktorá bola dokazovaním preukázaná. So zvyškom uplatneného nároku odkázal
poškodeného na civilné konanie, vzhľadom na to, že poškodeným požadovaná výška škody nebola

preukázaná v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudokodvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok.