Uznesenie – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/138/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110211889
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4110211889.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Okresné stavebné bytové družstvo, Nitra, Dlhá 4,
IČO: 36 526 029, zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Danóciovou, Nitra, Záborského 491/32, proti
žalovaným 1/ F.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XX, 2/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, J., Š. XXXX/XXC, 3/
M. N., nar. XX.XX.XXXX, J. Š. XXXX/XXC, 4/ F.. Z. K., K.., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 5/ Ľ.
S., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 6/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 7/ S.. D. I., nar. XX.XX.XXXX,

Q. XXX, 8/ S.. K. I. (pôvodne N.), nar. XX.XX.XXXX, K., Q. S. XXX/XX, 9/ F.. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
J., S. XX/XX, 10/ F.. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, J., K. XXX/XX, 11/ S.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, G. G., S.
XXXX/XX, 12/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, 13/ S.. H.Í. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, 14/ S.. M..
N. I., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 15/ F.. S. U., nar. XX.XX.XXXX I. - Q., Q. XXX, 16/ K. U., nar.
XX.XX.XXXX, I.Ý. - Q., Q. XXX, 17/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, Č. č. XX, 18/ S.. G. X., nar. XX.XX.XXXX,
X., E. U. XX/XX, 19/ S. Č., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 20/ X. Č.M., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď.W.

XXXX/XX, 21/ S.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, J., O. XXXX/XX, 22/ S.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, J., O. XXXX/
XX, 23/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, J., Z. XXX/XX, 24/ F.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 25/
S.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, J., L. E. XXX/XX, 26/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, J. - N.É. S., Ď. XXXX/XX,
27/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, J. - N. S., Ď. XXXX/XX, 28/ S. N.S., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 29/
M. N., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 30/ F.. K. K.N., nar. XX.XX.XXXX, J., S.J. XXXX/X, 31/ F.. O. K.,
nar. XX.XX.XXXX, J., S. XXXX/X, 32/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 33/ I. X., nar. XX.XX.XXXX,

J., Ď. XX/XX, 34/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 35/ E. A. N., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XXXX/
X, t. č. XX N. E. K., J., XST, X., 36/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XXXX/X, t. č. XX N. E. K., J., XST,
X., 37/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 38/ S.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 39/ H. O., nar.
XX.XX.XXXX, N. J. I., H. XXXX/XX, 40/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď.W. XX/XX, 41/ Q.A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, J., Ď.W. XX, 42/ F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, H., K. XXXX/XX, 43/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
H., K. XXXX/XX, 44/ S.. I. H., K.., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX, 45/ M. S.Q., nar. XX.XX.XXXX, J.,

Ď.W. XX/XX, 46/ F.. V.Á. K., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 47/ F.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď.
XXXX/XX, 48/ F.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 49/ Z.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/
XX, 50/ F.. X. Ď., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, 51/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 52/ H. Z., nar.
XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 53/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 54/ E. N., nar. XX.XX.XXXX,
J., Š. XXX/XX, 55/ Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra, Nitra, Nám. Jána Pavla II 7, 56/ F.. V. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, J., K. N. XXX/XX, 57/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, J., K. XXXX/XX, 58/ F.. S. E., nar.

XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXXX/XX, 59/ F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, 60/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX,
J., Ď. XX, 61/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, J., G. X/XX, 62/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, Č. V., H. J. E., L. XXX,
63/ S.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, J., K. O. XX, 64/ F.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 65/ F..
H. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 66/ F.. V. X., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XXXX/X, 67/ M. S., nar.
XX.XX.XXXX, Č. XXX, 68/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 69/ F.. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, V.
XXX, 70/ S.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, 71/ S.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, J., Y. X, žalovaní 4/ až

13/, 19/ až 25/, 28/ až 49/, 51/ až 54/, 56/ až 59/, 60/ až 63/, 67/ až 70/ zastúpení advokátom JUDr.
Petrom Matejovom, Nitra, Hollého 12, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 15C/123/2010, o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2023
sp. zn. 7Co/67/2021 takto

r o z h o d o l :Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2023 sp. zn. 7Co/67/2021, rozsudok Okresného súdu
Nitra z 08. apríla 2021 sp. zn. 15C/123/2010 a uznesenie Okresného súdu Nitra z 20. júla 2023 sp. zn.
15C/123/2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ďalej iba „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 08. apríla
2021 sp. zn. 15C/123/2010 (na č. l. 1236 súdneho spisu) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
určenia svojho vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, nachádzajúcim sa v bytovom dome súpisné
číslo XXXX, orientačné čísla XX, XX, XX M. XX aj k príslušným podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a k pozemkom nachádzajúcich sa v J., zapísaným na liste vlastníctva č.

XXXX. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Vychádzal
zo zistenia, že k žalovaným označeným nebytovým priestorom nie sú v LV č. XXXX kat. úz. J. uvedené
žiadne údaje o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch, hoci rozhodnutím Mesta Nitra zo dňa 30.
12. 2010 č. SP 17366/2010-005-Ing.Ns bol zmenený účel spoločných priestorov bytového domu na Ď.
W. o. č. XX, XX, XX M. XX na nebytové priestory. Znalec, ktorý vypracoval odborné posúdenie č. 2/2010

nevykonalmiestnuobhliadkusmiestnymšetrenímavychádzalibaztechnickejdokumentácie,ktorábola
neúplná a údaje na výpočet podlahových plôch nebytových priestorov použil z projektovej dokumentácie
poskytnutej správcom bytového domu. Podlahovú plochu žalobcom uvádzaných nebytových priestorov
zaokrúhlil na celé m2, čo zodpovedá dvojcifernému čitateľovi zlomku z listu vlastníctva. Spôsob výpočtu
podlahových plôch a celkovej výmery uvádzaných nebytových priestorov považoval okresný súd za

nedostatočný, pretože nedošlo k ich skutočnému zameraniu. Žalobca nepreukázal, že v bytovom
dome, ktorého bol vlastníkom, sa nachádzali nebytové priestory od času jeho výstavby a nepreukázal
ani splnenie hmotnoprávnej podmienky existencie nebytového priestoru v bytovom dome, ktorou je
rozhodnutie stavebného úradu, že v bytovom dome sa nachádzajú aj priestory určené na iné účely ako
nabývanie.Uvedenétvrdeniebypodľanázorusúduprvejinštanciebolomožnépreukázaťlenpovolením

na uvedenie do trvalej prevádzky, ktoré sa však nezachovalo a nezachovalo sa ani kolaudačné
rozhodnutie. Právnu argumentáciu žalobcu opierajúcu sa o ustanovenia stavebného zákona č. 50/1976
Zb. súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko výstavba predmetného domu bola realizovaná v čase,
keď tento zákon nebol v platnosti. Poukázal tiež na tvrdenie žalobcu, že došlo k zmene údajov na liste
vlastníctvaopodlahovejplochejednotlivýchpriestorov(ajbytov),keďbolizaevidovanépodlahovéplochy

v nezaokrúhlenej forme, napriek tomu žalobca aj v návrhu na zmenu žaloby navrhoval zápis podlahovej
plochy nebytových priestorov v čitateľovi ako aj v menovateľovi zlomku v zaokrúhlenej forme. Právne
okresný súd rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 137 písm. c), § 153 ods. 1, § 139 ods. 1, § 142 ods.
1, ods. 2, § 143 ods. 1, ods. 3, § 150 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“), § 1 ods. 1, 2 zák. č. 111/1950 Sb. o hospodárení s niektorými miestnosťami, § 5

ods. 1, § 14 ods. 1 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, § 7 ods. 1, 8 ods. 1 vyhlášky č. 144/1958
Zb., § 15 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo
ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky, ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 3, § 16 ods. 4
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 6 ods. 1 písm. d), § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(„katastrálny zákon“). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným
priznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 28. februára 2023 sp.
zn. 7Co/67/2021 odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poukázal na § 387
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súdy nespochybnili žalobcom
tvrdené užívanie sporných priestorov v bytovom dome ako kancelárskych priestorov, čo ale samo osebe
nemá za následok zmenu charakteru týchto priestorov na nebytové priestory, pretože k takejto zmene je

potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Za rozhodujúce odvolací súd považoval, že v čase prevodu
vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome sporné priestory neboli príslušným úradom určené ako
nebytové priestory a takýto charakter nebol preukázaný listinami pri začatí ich užívania - sporné priestory
tvorili spoločné časti a zariadenia bytového domu. Spoločné časti a zariadenia domu sa nemohli stať
nebytovými priestormi tým, že ich MsNV v Nitre prideľoval do užívania ako nebytové priestory. Zo

stavebného projektu bytového domu vyplýva, že sporné priestory mali užívať nájomcovia bytov akokočikáreň, klubovňu, detskú herňu a pod. Za nesprávny označil výklad § 7 ods. 2 vyhl. č. 144/1959 U. v. a
§ 104 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého ak sa nezachovala dokumentácia je treba vychádzať
z toho, že stavba bola povolená na účel, pre ktorý je vybavená, prípadne na účel, na ktorý sa užíva

bez závad a sporné priestory považovať za nebytové priestory. Stavba bytového domu sa nad všetky
pochybnostivždyužívalaaužívaakobytovýdombezohľadunato,žežiadnazostránsporunepredložila
kolaudačné rozhodnutia. V danom prípade nejde o stavbu, ale len o prízemnú časť bytového domu, teda
prízemné priestory, ktoré žalobca považuje za svoje vlastníctvo. Pretože v čase prevodu vlastníckeho
právakbytomaspoločnýmpriestoromazariadeniamdomuexistencianebytovýchpriestorovzprávneho

hľadiska preukázaná nebola, je treba vychádzať z toho, že išlo o spoločné priestory a zariadenie
bytového domu, ktoré žalobca v príslušných podieloch prevádzal na vlastníkov bytov. Za podstatné
odvolací súd označil, že zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu ako predávajúci koncipoval
žalobca, preto aj zodpovedal za obsah zmluvy a dokladov tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť. Právne
úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto
právny úkon urobil s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny

úkon určený. Podľa obsahu zmlúv žalobca previedol prízemné časti domu pri prevode vlastníctva
bytov na žalovaných ako spoločné časti a zariadenia bytového domu. Pokiaľ aj žalobca konal v omyle,
tento nevyvolali kupujúci a o jeho existencii ani s ohľadom na okolnosti uzatvárania zmlúv nemohli
vedieť. Na základe uvedeného odvolací súd prijal záver, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k
bytu a spoluvlastnícke právo k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu na základe zmlúv o

prevode vlastníctva družstevného bytu zákonom predpokladaným spôsobom. K argumentu žalobcu, že
v čase výstavby bytového domu a začatia jeho užívania náš právny poriadok nepoznal pojem nebytový
priestor odvolací súd uviedol, že určenie priestorov na iný účel ako bývanie mohol byť vyjadrený aj iným
spôsobom, z ktorého by jasne vyplývalo, že ide o priestory, ktoré nie sú stavebne určené na bývanie.
Napríklad zák. č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov (účinný od 01. 09. 1966) v § 17 ods. 2

používal pojem „miestnosti neslúžiace na bývanie, ktoré nie sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov
a stavebne sú súčasťou bytového domu“, zák. č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi v § 69 používal
pojem „obytné miestnosti, ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie“. O trovách odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným žalovaným
priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku. Dôvodil, že odvolací súd projektovú dokumentáciu (v texte odôvodnenia rozsudku
uvádzanú raz ako stavebný projekt, raz ako stavebný plán) posudzoval ako právny podklad pre
určenie účelu užívania stavby nebytových priestorov napriek následne Odborom pre výstavbu a vodné

hospodárstvo MsNV v Nitre vydanému rozhodnutiu o prípustnosti stavby. Projektová dokumentácia (t.
j. zadávací projekt) pritom bola v zmysle vtedy účinného zákona č. 42/1959 Zb. o dokumentácii stavieb
považovaná za súbor technicko-ekonomického riešenia stavby. Projektová dokumentácia prízemia
bytového domu a projektová dokumentácia z apríla 1962 nebola schválená príslušným stavebným
úradom, pretože nie je opatrená schvaľovacou doložkou (pečiatkou). Pritom podľa vtedy platnej právnej

úpravy bola súčasťou rozhodnutia o prípustnosti stavby iba dokumentácia schválená príslušným
stavebným úradom; iba takáto dokumentácia bola záväznou. Okrem toho projektová dokumentácia
prízemiabytovéhodomuaprojektovádokumentáciazapríla1962včastiNázovamiestostavby(tabuľka
v spodnej časti) uvádza 48 BYT.JEDN. LB - BLOK 402., a nie 8 b. j.. Rozhodnutie o prípustnosti
stavby teda nebolo vydané podľa tejto projektovej dokumentácie prízemia bytového domu, ani podľa

projektovej dokumentácie z apríla 1962, pretože v tejto nebolo naprojektovaných 8 b. j., ale ich výstavba
povolená bola. Rozhodnutie o prípustnosti stavby povoľuje stavbu bytového domu 48 + 8 b. j., s čím
sa odvolací súd nevysporiadal poukazujúc iba na projektovú dokumentáciu. Nebytové priestory sa v
bytovom dome nachádzali od začiatku jeho užívania a nikdy neboli určené ako spoločné zariadenia
pre nájomníkov bytov. Po výstavbe bolo 48 bytov pridelených členom družstva, zvyšných 8 nebolo

pridelených nikomu; tieto sa vždy prenajímali na základe hospodárskych zmlúv podľa zák. č. 111/1950
Zb. o hospodárení s niektorými miestnosťami, ktoré sú určené alebo ktoré sa užívajú na iné účely,
než obytné (vtedajší právny poriadok terminologicky nebytové priestory nepoznal). Dôkazom toho je
list vlastníctva č. XXXX kat. úz. J., v ktorom je zapísaných 48 bytov. Existenciu nebytových priestorov
preukazuje aj odborné posúdenie č. 2/2010 znalca F.. O.. Ak by mal žalobca k dispozícii rozhodnutie o

povolenínaužívaniestavbysuvedenímmiestnostíurčenýchnainénežobytnéúčely,bolobypodkladom
zápisu nebytových priestorov do LV a nemusel by podávať žalobu o určenie vlastníctva. V následne
uzatváraných zmluvách o prevode vlastníctva jednotlivých bytov nebytové priestory neboli špecifikované
a neboli predmetom prevodu, čo vyplýva aj z veľkosti prevádzaných spoluvlastníckych podielov -do úhrnu podlahových plôch bytov nebola pripočítaná podlahová plocha nebytových priestorov. Ak
odvolací súd konštatoval, že prízemné časti bytového domu boli prevedené ako spoločné časti a
spoločné zariadenia bytového domu na žalovaných, dovolateľ poukázal na zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, ktorý definuje nebytové priestory, spoločné časti domu aj spoločné zariadenia
domu. Žalovaní resp. ich právni predchodcovia sa svojimi členskými podielmi nepodieľali na financovaní
výstavby nebytových priestorov a nenadobudli ich ani zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu.
Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) tiež tvrdil, že odvolací súd vec nesprávne posúdil aj právne, keď podľa
dovolateľa je § 7 ods. 2 vyhl. č. 144/1959 U. v. a § 104 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. možné aplikovať aj

v tomto spore napriek tomu, že výstavba bytového domu bola realizovaná pred platnosťou uvedenej
právnej normy; poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2082/2001,
28Cdo/915/2002, 28Cdo/1321/2005 a 28Cdo/2899/2005. Za dovolacím súdom doposiaľ nevyriešené
právne otázky vymedzil otázky 1/ či v prípade, ak sa nezachovali doklady umožňujúce zistiť účel
povolenia stavby platí, že stavba je určená na účel, na ktorý je vybavená svojím stavebno-technickým
usporiadaním a ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, či sa predpokladá ich určenie na

účel, na ktorý je užívaná bez závad a takéto určenie účelu nahrádza rozhodnutie stavebného úradu, 2/
či v prípade, ak sa nezachovali doklady umožňujúce zistiť účel povolenia stavby - nebytového priestoru
platí, že nebytový priestor v dome je určený na účel, na ktorý je vybavený svojím stavebno-technickým
usporiadaním a ak vybavenie nasvedčuje viacerým účelom, či sa predpokladá určenie nebytového
priestorunaúčel,naktorýjeužívanýbezzávadatakétourčenieúčelunahrádzarozhodnutiestavebného

úradu (§ 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.) a 3/ či je na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na
spoločných zariadeniach domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov potrebné
presne vymedziť spoločné zariadenia domu v zmluve o prevode vlastníctva bytu v dome a či inak nie je
možné nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k spoločnému zariadeniu, ktoré nebolo v zmluve uvedené.

4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu namietli prípustnosť dovolania, pretože ani jedna zo žalobcom
nastolených dovolacích otázok nie je právnou otázkou, na ktorej by odvolací súd založil napadnuté
rozhodnutie vzhľadom na v spore vykonané dokazovanie a zistenia súdov obidvoch inštancií. Podľa
názoru žalovaných nejde ani o otázky právne. Rozhodnutie odvolacieho súdu považujú za vecne
správne. Neschválenie projektovej dokumentácie nedokazuje, že by v bytovom dome boli vybudované

nebytové priestory. Rozhodnutím o prípustnosti stavby bol určený účel jej užívania ako obytnej stavby
s bytmi na bývanie. Výstavba nebytových priestorov ani miestností, ktoré by mali byť užívané na iné
účely ako obytné povolená nebola. Domnienku podľa § 7 ods. 2 vyhlášky 144/59 U. v. a § 104 ods.
1 zák. č. 50/76 Zb. nie je možné aplikovať, nakoľko doklad hodnoverne preukazujúcich účel, na ktorý
bola stavba bytového domu povolená sa zachoval - je ním rozhodnutie o prípustnosti stavby z 09.

01. 1963. Vo vzťahu k § 104 ods. 1 zák. č. 50/76 Zb. platí zákaz retroaktivity. Žalobca nepreukázal,
žeby on alebo jeho právny predchodca akýmkoľvek spôsobom financoval stavbu bytového domu, a už
vôbec nie stavbu sporných priestorov. Navyše žaloba nezodpovedala údajom uvedeným v evidencii
katastra nehnuteľností. Sporné priestory tvorili spoločné časti a zariadenia bytového domu a mali ich
užívať nájomcovia bytov ako kočikáreň, klubovňu, detskú herňu a podobne. Uplatnili si náhradu trov

dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po
zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú

splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, preto pristúpil k skúmaniu jeho
dôvodnosti.

6. Najvyšší súd sa striktne nezameral len na to, či dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania formálne na

konkrétnom riadku svojho podania. Do úvahy bral aj dovolací dôvod (§ 432 CSP) (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023). Rovnako aplikoval § 124 CSP a posudzoval dovolanie
podľa jeho obsahu snažiac sa na jednej strane autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019),
na druhej strane majúc na zreteli potrebu nenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným

nahrádzaním procesnej aktivity strany sporu obligatórne zastúpenej advokátom a princípu právnej istoty
nastolenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie ďalšie odvolanie) a dovolací súd nesmie byť
vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie
odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017,

4Cdo/157/2017, 5Cdo155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie
skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie
skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd,
ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole
postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd

možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.)
a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) CSP.

8. Dovolací súd potom vychádzajúc z uvedeného v spojení s obsahom dovolania (§ 124 CSP) dospel
k záveru, že z dovolania možno vyvodiť aj dovolací dôvod v podobe tzv. vady zmätočnosti v zmysle §
420 písm. f) CSP (nedostatky v procese dokazovania a v hodnotení dôkazov vedúce k nedostatočnému
odôvodneniu rozsudkov).

9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý proces.

10.1. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie
návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.
10.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti
adôležitostiprerozhodnutie.Aktuálnaprocesnáprávnaúpravavychádzazozásadyvoľnéhohodnotenia
dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15
základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená,

že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).
10.3. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo
skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za
základsvojhorozhodnutiaúplneinak,akovyplývazvykonanéhodokazovania,prípadneaknezistilurčitú
podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

11.1. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdvsebezahŕňajúajprávonariadneodôvodnenierozhodnutia
(II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Súd je povinný presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy
a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo
prihliadaťnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,vrátanetoho,čouviedlistranysporu.Zodôvodnenia

súdnehorozhodnutiamusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiuprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

12. Podstata sporu žalobcu a žalovaných tkvela v posúdení existencie nebytových priestorov v bytovom
dome súpisné číslo XXXX, orientačné čísla XX, XX, XX, XX, od ktorej sa odvíjala otázka prevodu
(spolu)vlastníctva k príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domuakpozemkom,zapísanýmnalistevlastníctvač.XXXXkat.úz.J..Súdynižšíchinštanciívychádzali
z (i) projektovej dokumentácie, (ii) zo súboru popisných informácií listu vlastníctva č. XXXX, kde nie sú
uvedené nijaké údaje o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch k nebytovým priestorom napriek

tomu, že rozhodnutím Mesta Nitra z 30. 12. 2010 č. SP 17366/2010-005-Ing.Ns bol zmenený účel
spoločných priestorov bytového domu na Ď. W. o. č. XX, XX, XX M. XX na nebytové priestory, (iii) zmlúv
o prevodoch vlastníctva bytov a (iv) neunesenia dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k existencii
rozhodnutia stavebného úradu o tom, že v bytovom dome sa nachádzajú aj priestory určené na iné účely
ako na bývanie. Odvolací súd za rozhodujúce považoval, že v čase prevodu vlastníckeho práva k bytom

v bytovom dome existencia nebytových priestorov z právneho hľadiska preukázaná nebola, bytový
dom bol užívaný ako bytový dom a je treba vychádzať z toho, že išlo o spoločné priestory a spoločné
zariadenia bytového domu, ktoré žalobca v príslušných podieloch previedol na vlastníkov bytov.

13. Z obsahu dovolania možno abstrahovať, že dovolateľ nespochybňoval, že užívacie (kolaudačné)

rozhodnutie predložené nebolo. Namietal úvahy súdu prvej inštancie a úvahy odvolacieho súdu pri
hodnotení dôkazov vedúce k záveru o neexistencii nebytových priestorov posudzovanej len z právneho
hľadiska. Jeho nosným argumentom bol faktický užívací stav sporných priestorov nachádzajúcich sa
na prízemí (1. nadzemnom podlaží) bytového domu na Ď. W. súp. č. XXXX, orientačné čísla XX,
XX, XX, XX, ktoré nikdy (čo bolo nesporné) neboli odovzdané do užívania a neslúžili na užívanie

ako v (neschválenej) projektovej dokumentácii označených (a po výstavbe členom bytového družstva
odovzdaných) 48 bytov resp. kočikáreň, klubovňa, detská herňa a pod., ale slúžili ako kancelárie.
Dovolateľ teda namietol postup súdov, ktoré vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu považovali za
irelevantnú nielen skutočnosť, že členom bytového družstva finančne sa podieľajúcim na výstavbe bolo
doužívaniaodovzdanýchlen48bytovoprotivrozhodnutíoprípustnostistavbyuvedených48bytova8b.

j., ale aj faktický spôsob užívania sporných priestorov na prízemí bytového domu už od jeho postavenia,
a to aj prostredníctvom argumentácie zameranej na v minulosti platné právne predpisy. Podstata úvahy
súdov nižších inštancií spočívala v tom, že nebytové priestory právne neexistujú, a preto sú spoločnými
priestormi a spoločnými zariadeniami bytového domu prevedenými do spoluvlastníctva dobromyseľných
vlastníkov bytov v bytovom dome.

14. Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. (toto ustanovenie i nasledujúce v znení účinnom
v čase uzavretia zmlúv o prevodoch vlastníctva bytov) upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia
vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto
bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a

práva k pozemku. Byt, bytový dom, nebytové priestory, spoločné časti a zariadenia domu definoval
zákon č. 182/1993 Z. z. na svoje účely v § 2. Podľa týchto ustanovení je bytovým domom dom,
v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto
domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 2 ods.

2). Nebytovým priestorom je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného
úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu, ani
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu (§ 2 ods. 3). Spoločnými zariadeniami domu sú
zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane

technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky (§ 2 ods. 5).15. Súdy nižších inštancií dospeli k záveru, že na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, orientačné
čísla XX, XX, XX, XX umiestnené priestory nesporne neslúžiace na bývanie nikdy právne ako
nebytové priestory neexistovali, a preto sú spoločnými priestormi a spoločnými zariadeniami bytového

domu, ku ktorým vtedajší nájomcovia jednotlivých bytov nadobudli spolu s prevodom vlastníctva bytu
aj spoluvlastnícky podiel k spoločným priestorom a spoločným zariadeniam. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku poukázal na zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretú 19. 12.
1995 medzi žalobcom ako prevádzajúcim a manželmi I. a Y. P. ako nadobúdateľmi o prevode bytu č.
XXX na 2. poschodí vyššie špecifikovaného bytového domu o. č. XX, v ktorej sú ako spoločné zariadenia

domu uvedené o. i. aj kočikáreň a klubovňa. Aj keď sa súdy zaoberali právnou neexistenciou nebytových
priestorov, nezaoberali sa ich reálnou existenciou a nevysvetlili svoj záver o existencii spoločných
zariadení v bytovom dome. Ani jeden zo súdov sa nezaoberal skutočnosťou, či sa časť zmluvy o prevode
vlastníctva bytu spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným zariadeniam bytového domu zakladá
na reálnom faktickom stave (IV. ÚS 234/2012), teda či v bytovom dome skutočne kočikáreň a klubovňa
príp. detská herňa ako predmet prevodu aj existovali (či boli v zmysle projektovej dokumentácie, z

ktorej súdy vychádzali, aj zhotovené) a či sú umiestnené vo vchode označenom orientačným číslom
XX a obdobne súdy nepostupovali ani pri vyhodnotení obsahu ostatných zmlúv o prevodoch vlastníctva
bytov v bytovom dome s tým, že je potrebné zodpovedať otázku, či vlastníci bytov (označení súdmi za
dobromyseľných) mohli nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k spoločným zariadeniam v prípade, ak tieto
v bytovom dome neexistovali. Rovnako je potrebné posúdiť tvrdenia dovolateľa o spôsobe, ktorým mal

nadobudnúť v dnešnom ponímaní vlastníctvo ním tvrdeného nebytového priestoru a jeho existenciu.
Dovolací súd tu poukazuje na odlišný právny režim stavieb v roku 1964 v porovnaní s právnou úpravou
v súčasnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu v prípade, ak sa nezachovalo rozhodnutie o povolení
užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie) bolo správne, aby súdy zamerali dokazovanie na faktické
zistenie charakteru sporných priestorov. Zohľadniť treba aj kontext doby, v ktorej k výstavbe bytového

domu a následnému užívaniu jeho jednotlivých častí konkrétnym spôsobom dochádzalo, so špecifikami
družstevnej výstavby bytov (neskôr prevedených do vlastníctva fyzických osôb) a iných miestností
neslúžiacich na bývanie upravenej v tom čase účinnými právnymi predpismi a vysporiadať sa treba aj s
administratívnym rozhodnutím Mesta Nitra z 30. 12. 2010 č. SP 17366/2010-005-Ing.Ns o zmene účelu
spoločných priestorov bytového domu na Ď. W. o. č. XX, XX, XX M. XX na nebytové priestory.

16. Dovolací súd zhrnúc uvedené dospel k záveru, že súdy nižších inštancií dospeli k predčasným
záverom týkajúcim sa existencie nebytových priestorov, čo predstavuje vadu v procese hodnotenia
dôkazov napĺňajúcu dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolanie je preto v zmysle citovaného
ustanovenia prípustné a zároveň aj dôvodné. Vyššie uvedené dôvody vedú najvyšší súd k záveru, že v

danej procesnej situácii prichádza v dovolacom konaní do úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením
rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd v časti zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v
rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP). Dovolací súd ale zároveň
dodáva, že pre rozhodnutie sporu je nevyhnutné riadne označenie predmetu sporu vrátane určenia

správnej výšky prípadných spoluvlastníckych podielov, pričom dôvodom nepripustenia žaloby súdom
v zmysle § 143 ods. 1 CSP nie sú vecné nedostatky navrhovanej zmeny, ale (iba) to, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

17. Dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie, ale aj

súvisiace uznesenie Okresného súdu Nitra z 20. júla 2023 sp. zn. 15C/123/2010 o určení výšky náhrady
trov konania, keďže obsah výroku tohto uznesenia sám o sebe neobstojí. Dovolací súd je totiž podľa §
439 písm. a) CSP viazaný rozsahom dovolania okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý. Výrokom závislým od rozhodnutia o napadnutom výroku
je taký výrok, ktorého obsah je viazaný na iný výrok s tým, že sám osebe neobstojí, pokiaľ by tento iný

výrok odpadol alebo bol zmenený. O samotnej výške náhrady trov konania bude preto v posudzovanej
veci znova rozhodnuté v ďalšom konaní, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 2 CSP).

18. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade

uvedenej v ustanovení § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby
sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie
súdu (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012,
4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015).19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

20. V prípade, keď dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.