Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/250/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201582
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
D. B. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom
Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-
OLVS-2022/007477-002 zo dňa 02.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-
OLVS-2022/007477-002 zo dňa 02.09.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie informácie – Záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov
hodnotenia(vzmyslenariadeniaMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyč.21/2017ohodnotenívýkonu
štátnej služby príslušníka Policajného zboru, ďalej len „Nariadenie“), za roky 2018, 2019, 2020, 2021

funkcionárov PZ: riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“) v Nitre, zástupcu
riaditeľa OR PZ v Nitre, riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre, zástupcu riaditeľa odboru
kriminálnej polície OR PZ v Nitre, vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR
PZ v Nitre, vedúceho 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre, vedúceho 3.
oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre, vedúceho 4. oddelenia vyšetrovania
odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre, vedúceho 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície
OR PZ v Nitre, vedúceho 2. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre, vedúceho

3. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre (ďalej len „dotknuté osoby“).
2. Žalovaný rozhodnutím č. KM-TO2-2022/003398-004 zo dňa 08.07.2022 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií zamietol s poukazom na § 9 ods. 2 zák.
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o slobode informácií“).
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister vnútra ako orgán príslušný
podľa § 61 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. SL-OLVS-2022/007477-002 zo dňa 02.09.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď mal za to, že
dotknuté osoby síce patria medzi osoby taxatívne vymedzené v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií,
takže sa na ne vzťahuje princíp prevažujúceho verejného záujmu, avšak žalobcom požadovanéinformácie nepatria medzi taxatívne určený rozsah údajov, ktoré je možné o týchto osobách bez ich
súhlasu sprístupniť a je potrebné aplikovať § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.

4. Naviac zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), obsahuje len
demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu, pričom postačuje, aby za splnenia
daných podmienok bola osoba identifikovateľná. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre
dosiahnutieidentifikáciekonkrétnejfyzickejosoby,závisíodkomplexnéhoposúdeniadostupnýchúdajov

v ich vzájomnej súvislosti a konkrétnej situácie. Žalobca požadoval záznamy o hodnotení a prerokovaní
záverov hodnotenia u dotknutých osôb, ktoré v rokoch 2018 až 2021 zastávali presne špecifikovanú
pozíciu na OR PZ v Nitre, a teda tieto osoby sú nezameniteľnými s inými osobami. V žiadosti
žalobca uviedol taký súhrn prvkov, ktoré je nutné podľa ustanovenia § 2 zákona o ochrane osobných
údajov subsumovať pod pojem ,,osobný údaj“. Údaje požadované žiadateľom navyše zasahujú aj
do súkromia dotknutých osôb, ich osobnosti, pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho a personálneho

statusu. Vzhľadom na to existuje aj prekážka sprístupnenia požadovaných informácií ustanovená v § 9
ods. 1 zákona o slobode informácií, keďže sprístupnenie informácií nie je možné bez predchádzajúceho
písomnéhosúhlasudotknutýchosôb,ktorýmpovinnáosobavčasevybavovaniažiadostinedisponovala.

5. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že povinná osoba mu mala sprístupniť aspoň údaje týkajúce sa jeho

osoby žalovaný uviedol, že § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií je potrebné interpretovať tak, že danú
informáciu je buď možné sprístupniť komukoľvek alebo jej sprístupnenie je nutné obmedziť, a teda nie
je relevantné či sa požadované informácie týkajú žalobcu alebo tretej osoby.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobou zo dňa 14.11.2022 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.11.2022 sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich
zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

7. Žalobca namietal, že žiadosťou o sprístupnenie informácií žiadal o kópie záznamov o hodnotení a
prerokovaní záverov hodnotení nadriadených, pričom obsahom záznamov sú konštatovania k spôsobu
a úrovni plnenia služobných povinností za konkrétne obdobie (prístup k plneniu služobných povinností,
samostatnosť v práci, nedostatky v služobnej disciplíne a pod.); uvedený záznam bol podkladom
k uloženiu odmien týmto nadriadeným podľa § 102a zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
SlovenskejrepublikyaŽelezničnejpolícievzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoštátnejslužbe
príslušníkov PZ“) v rámci testovacej prevádzky hodnotiaceho systému s poukazom na Nariadenie. MV
SR č. 21/2017. Žiadny z týchto údajov nie je na mieste hodnotiť ako údaje dotýkajúce sa osobnosti a
súkromia fyzickej osoby; na poskytnutie týchto informácií sa nevzťahoval žiadny súhlas týchto policajtov

v postavení nadriadených, a preto napadnuté rozhodnutie s prvostupňovým rozhodnutím vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Okrem toho správne orgány nekonkretizovali, ktoré z informácií obsiahnutých v požadovaných
dokumentoch považujú za údaje dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby a z akého dôvodu.
Z uvedeného dôvodu je tvrdenie o nutnosti aplikácie § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona o slobode informácií

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
9. Nemožnosť aplikovania § 12 zákona o slobode informácií v napadnutom rozhodnutí vychádzajúca
zo záveru, že údaje tvoria jeden celok, ktorý nielenže obsahuje osobné údaje, ale v celom rozsahu
predstavuje zásah do súkromnej a osobnostnej sféry dotknutých osôb, je popretím zásady uvedeného
ustanovenia, ktorým by sa dalo odôvodniť každé zamietnutie akýchkoľvek požadovaných informácií.

Spravidla každý dokument tvorí jeden celok a táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zamietnutie
žiadosti o sprístupnenie informácií. Meno, priezvisko a služobné zaradenie dotknutých osôb patria k
údajom, ktoré je povinná osoba v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií povinná sprístupniť.
Zásah do súkromnej a osobnostnej sféry dotknutých osôb nebol náležite odôvodnený, bez zreteľa na
žalobcom odkazovanú judikatúru, keď žalovaný len citoval právne normy bez akejkoľvek vlastnej úvahy.

10. V žiadosti o sprístupnenie informácií neboli dotknuté osoby identifikované menom a priezviskom,
ale označením zastávanej funkcie v časovom období, preto neboli označení tak, že boli nezameniteľní
s inými osobami; počas označeného obdobia totiž jednu funkciu nadriadeného mohli postupne zastávať
viacerí policajti v postavení nadriadeného. Navyše nezameniteľné označenie policajta v postavenínadriadeného je údajom, ktorý je povinná osoba v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií
sprístupniť, vrátane údajov ohľadne titulu, mena, priezviska, zastávanej funkcie a miesta výkonu funkcie
týchto policajtov v postavení nadriadených. Požadované informácie mali byť poskytnuté po začiernení

tých údajov, ktoré spadajú do § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 04.004.2023, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.
12. Žalovaný zotrval na dôvodoch zamietnutia sprístupnenia požadovanej informácie uvedených
v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že právo na ochranu súkromia je právom
fyzickej osoby vyniesť subjektívny úsudok o tom, či matéria súkromia má byť sprístupnená iným.
Štát prostredníctvom Ústavy Slovenskej republiky a súvisiacich zákonov garantuje právo na súkromie,

ktorého imanentnou súčasťou je tak ochrana rodinného života, súkromia, obydlia, listového tajomstva,
ako aj ochrana cti, povesti človeka a ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe.
Súkromie je zóna života človeka, do ktorej nemôže nikto (okrem prípadov stanovených zákonom)
zasahovať bez jeho súhlasu a do tejto náležia záležitosti jednotlivcov, ktoré nemôže štát alebo iná
súkromná osoba bezdôvodne získavať, a o ktorých nemožno informovať verejnosť. Právo na súkromie

je právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca. Ak by nastala
situácia zasahujúca do označených práv, dotknutá osoba má právo domáhať sa ich ochrany zákonnými
prostriedkami. Zber informácií tohto druhu o individualitách predstavuje neželaný vstup v relácii na
osobnosť človeka a jeho súkromie. Uvedené závery je teda nutné vzťahovať aj na dotknuté osoby.
Príslušník PZ síce musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou, avšak žalobcom

požadované informácie mimoriadne presahujú limity určené zákonom o slobode informácií a zasahuje
do súkromia dotknutých osôb. Otázka hodnotenia príslušníka PZ a s tým súvisiacich doplňujúcich
informácií, toto viažuc na individuálne identifikovaného policajta, nie sú okolnosti patriace verejnej sfére.
Je tomu tak aj preto, že súčasťou ochrany súkromia je aj ochrana osobných údajov. Informácie podľa
merita žiadosti nie sú subsumované ani výpočtu obligatórne sprístupňovaných informácií podľa § 9 ods.

3 zákona o slobode informácií. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil súhlas dotknutých osôb so
sprístupnením informácií podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, nebolo možné požadované
informácie vzhľadom na ochranu osobných údajov, súkromia a osobnosti dotknutej osoby sprístupniť.
13. Hoci žalobca neidentifikoval dotknuté osoby menom a priezviskom, títo spolu s ďalšími prvkami
nachádzajúcimi sa v požadovaných písomnostiach boli identifikované tak, že by boli nezameniteľné

s inými. Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že záznamy o hodnotení dotknutých osôb sa
nedotýkajú ich osobnosti a súkromia, pretože obsahujú konštatovania nadriadených k spôsobu a úrovni
plnenia služobných povinností za konkrétne obdobie a tvoria podklad na uloženie odmien. Rovnako
sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že povinná osoba mu mala požadované informácie v plnom
rozsahu poskytnúť, keďže sa na ne nevzťahuje podmienka poskytnutia súhlasu zo strany dotknutých

osôb. Súkromie, osobnosť fyzickej osoby treba chápať v širšom význame a do tejto chránenej sféry je
potrebné zahrnúť aj pracovnoprávne vzťahy dotknutých osôb, prejavy osobnej a osobnostnej povahy
na pracovisku, sociálne správanie, osobnostné črty fyzickej osoby prejavujúce sa na pracovisku, ako
aj spôsob plnenia si pracovných povinností. Uvedené skutočnosti má vyhodnocovať len nadriadený
danej fyzickej osoby za účelom riadneho vykonávania pracovnej náplne, ktorý následne aj môže prijať

príslušné opatrenia v súlade so zákonom. Uvedené záležitosti nemôžu byť vzhľadom na ich charakter
prístupné širokej verejnosti na základe individuálnych žiadostí o informácie. Záznamy o hodnoteniach
dotknutých osôb vzhľadom na citlivosť ich obsahu nemožno sprístupniť žiadateľom ani v prípade osôb
patriacich pod režim ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Žalovaný neaplikoval § 12
zákona o slobode informácií z dôvodu, že samotný obsah individualizovaných záznamov o hodnotení,

nemožno z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií sprístupniť.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdyvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je

vedená pod sp. zn.: BA-6S/250/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka
senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.
15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie, vrátane jeho vydaniu predchádzajúcemu postupu v administratívnom konaní, a to výlučne

v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) je nutné napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
16. Správny súd v Bratislave vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle tunajšieho súdu a rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 06.11.2024 (§137 ods. 4 SSP).
17. Podľa čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
18.Podľačl.26ods.4ÚstavySR,sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

19. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví
zákona.
20. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,

ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak
dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov
a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej
osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný

zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje,
ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický
účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia
pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho naplnenie.

24. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania
verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom
obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim
práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,
nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu,
ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa
sprístupňujú osobné údaje v rozsahu

a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za

výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

25. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná
osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba

dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
26. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2023, konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
27. Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného,
ktorý žalobcovi nesprístupnil Záznamy o hodnotení a prerokovanie záverov hodnotenia konkrétnych

funkcionárov PZ za roky 2018, 2019, 2020 a 2021, keď vychádzal zo záveru, že tieto informácie tvoria
vo svojej celistvosti údaje o súkromí dotknutých osôb a súčasne obsahujú ich osobné údaje.
28. Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie
informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú
potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06 – 59 zo

dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov.
Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií
ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5).
Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok

ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť
rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a
slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený
cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou,
a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR) alebo osobitných vzťahujúcich sa

na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia
vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR obsahuje podmienky
obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za
absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti
zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah

možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (m. m. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/09-34
zo dňa 19.01.2011).
29. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že
sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri
ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a

materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia;
materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia
v demokratickej spoločnosti.
30. Správny súd poukazuje na čl.3 Nariadenia (predloženého na výzvu súdu žalovaným), z ktorého je

zrejmé, že predmetom hodnotenia je výkon štátnej služby policajta, dodržiavanie služobnej disciplíny
a znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov, informácií potrebných na
riadny výkon štátnej služby, s ktorými bol policajt riadne oboznámený. Výkon sa hodnotí cez merateľné
kritériá, s ktorými je policajt oboznámený na začiatku hodnoteného obdobia, a tvorí 80 % celkového
hodnotenia (čl. 3 ods. 2 a 3). Služobná disciplína sa hodnotí na základe plnenia povinností a tvorí 10

% celkového hodnotenia (čl. 3 ods. 4). Znalosti predpisov sa overujú písomným testom a tvoria 10 %
celkovéhohodnotenia(čl.3ods.5).Výslednéhodnoteniejeslovné(čl.3ods.6),atopodľačl.5stupňami
A - výborne (90 % a viac), B - veľmi dobre (77 až 89 %), C - dobre (64 až 76 %), D - dostatočne (51 až 63
%),E-uspokojivo(40až50%)aFX-neuspokojivo(menejako39%).Podľačl.6súvýsledkyhodnotenia
jedným z podkladov pre rozhodovanie nadriadeného vo veciach služobného pomeru. Podľa čl. 7 ods. 1

sa o hodnotení vypracúva písomný záznam. Ak s ním policajt nesúhlasí, môže požiadať o preskúmanie
hodnotenia komisiou (čl. 7 ods. 3). Podľa čl. 7 ods. 10 sa hodnotenie stáva záväzným a konečným, ak
s ním policajt súhlasí, ak nepožiadal o jeho preskúmanie alebo po prijatí záveru komisiou. Po ukončeníhodnotenia bezprostredne nadriadený oboznámi spoločne všetkých policajtov s hodnotením na útvare,
tak že im oznámi dosiahnutý stupeň a počet percent každého policajta (čl. 7 ods. 11 Nariadenia).
31. Z uvedeného je pre správny súd nepochybné aké skutočnosti môžu byť obsahom požadovaných

informácií, pričom niet dôvodu rozumne sa domnievať, že sa jedná o údaje týkajúce sa súkromia
dotknutých osôb; naviac žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len to, že požadované údaje
zasahujú do súkromia dotknutých osôb, ich osobnosti, pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho a
personálneho statusu, avšak pre prijatie uvedeného záveru neposkytol dostatok akýchkoľvek dôvodov;
nie je zrejmé, aké údaje zasahujúce do sociálneho či osobného statusu by hodnotenie výkonu štátnej

služby malo obsahovať.

32. Policajt plní úlohy PZ v štátnej službe v služobnom úrade, pričom služobný pomer sa zakladá
k štátu. Z vyššie načrtnutého obsahu hodnotenia vyplýva, aké konkrétne skutočnosti podliehajú
hodnoteniu, rovnako aj spôsob výsledného hodnotenia (slovné, jednotlivými stupňami). Na základe
takto vymedzeného obsahu požadovaných informácií správny súd neidentifikoval informácie, ktoré by

sa v zázname o hodnotení vypracovanom bezprostredne nadriadeným (výborne - A, veľmi dobre – B
atď.) týkali napr. súkromného či rodinného života dotknutých osôb, súčasne správny súd poukazuje,
že výsledky hodnotenia sú oznamované spoločne všetkým policajtom, a teda aj v tejto súvislosti
odkaz žalovaného na ochranu súkromia neobstojí. Pokiaľ žalovaný (až vo vyjadrení k žalobe) uviedol,
že aj spôsob plnenia si pracovných povinností je hodný ochrany ako informácia spadajúca do sféry

súkromia, s uvedeným sa správny súd nestotožnil; obsahom jednotlivých podkladov, na základe ktorých
sa uvedené hodnotenie vypracováva, sa správny súd nezaoberal, keďže to presahuje predmet tohto
súdneho konania.

33. Nesprístupnenie hodnotení jednotlivých dotknutých osôb/nadriadených/ vykonávať štátnu službu

nemožno podľa správneho súdu odôvodniť ochranou súkromia a osobných údajov, keďže tieto osoby sú
v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií v súlade s princípom prevažujúceho verejného záujmu
povinnéstrpieťzverejňovaniesvojichosobnýchúdajov,medziktorépatriaokreminéhoajplatovépomery
a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie, ktoré sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo
z iného verejného rozpočtu /písm. g) uvedeného ustanovenia/. Hodnotenie bolo vykonané na základe

internej normy, ktorú vydal minister ako hlavný predstavený vo veciach služobného pomeru policajtov
na zabezpečenie jednotného postupu v oblasti hodnotenia, pričom sa ním získavajú poznatky, ktoré
môžu tvoriť podklad pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, vrátane rozhodovania vo veciach
priznávania odmien (ktorý postup žalovaný nespochybnil). Zverejnenie platových náležitostí vyplývajúce
zo zákona a odmietnutie sprístupnenia faktického podkladu, na základe ktorého boli tieto náležitosti

určené, predstavuje náležite neodôvodnený nepomer tvrdenej ochrany súkromia a obmedzenia práva
na informácie v neprospech kontroly nakladania s verejnými prostriedkami.
34. Správny súd zdôrazňuje, že obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že
sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri
ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a

materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia;
materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia
v demokratickej spoločnosti. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona
o slobode informácií, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je

obmedzením práva na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, je potrebné vykladať vždy reštriktívne.
Žalovaným zvolený postup neposkytnúť požadované informácie en bloc, nemožno aprobovať ako
súladný so zákonom.
35. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je nutné
obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií

vykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter
obmedzeniaprístupukinformáciám.Jehoobsahomjepožiadavka,abyoprávnenéobmedzenieprávana
informácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím naplňuje a zároveň garantuje požiadavku
minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sži//2009 zo dňa 03.11.2009, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/2/2018
zo dňa 29.01.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa
02.06.2020).36. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že požadované informácie obsahujú osobné údaje smerujúce
k identifikovateľnosti konkrétnych fyzických osôb, v zmysle § 9 ods. 3 zák. o slobode informácií pri
nadriadených v služobnom pomere sa uplatňuje výnimka z ochrany osobných údajov v rozsahu tam

určenomasúčasneinéokolnostialeboskutočnosti,ktorébymalibyťobsahompožadovanýchinformácií,
ktoré by umožnili identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby, okrem tých ktorých sprístupnenie vyplýva z § 9
ods. 3 zák. o slobode informácií, správne orgány neuviedli; v tejto súvislosti boli uvedené len všeobecné
úvahy o povahe osobných údajov a potrebe ich ochrany.

37. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že záznamy o hodnoteniach dotknutých osôb vzhľadom
na „citlivosť ich obsahu“ nemožno sprístupniť žiadateľom ani v prípade osôb patriacich pod režim
ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, správny súd s poukazom na Nariadenie uvádza,
že nie sú zrejmé z napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
uvedenému záveru žalovaného, prezentovaného naviac až vo vyjadrení k žalobe.
38. S odkazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu, vyjadreným
v tomto rozsudku. Úlohou žalovaného bude rozhodnúť o rozklade žalobcu a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom v novom
rozhodnutí žalovaný zohľadní aj aktuálnu judikatúru, ktorá sa na vec vzťahuje a pri rozhodovaní sa

bude spravovať vyššie citovanými právnymi závermi súdov majúc na pamäti, že príslušné ustanovenia
zákona o slobode informácii sa majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie zverejnenia požadovaných
informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Pokiaľ ide o priamo nesprístupnenie
informácií, správny súd považuje túto možnosť za ultima ratio, pričom pri takomto krajnom riešení sa
kladú na správny orgán zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť ekvivalentné s

rozsahom nesprístupnenia a vychádzať z konkrétnych okolností danej veci.
39. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).