Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200022
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
O. XX/XX, XXX XX . L. - G., právne zastúpený: Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., so
sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, pracovisko Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, IČO: 47 246 863,
proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností,
so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšej účastníčky konania: E. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. X. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík

s.r.o., Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. Xo-25/2020-Ko, číslo spisu OU-ZA-OOP5-2020/049033-001 zo dňa 26.11.2020, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/5/2021-111 zo dňa 22.marca 2023, takto

r

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správa
katastra“) podľa ustanovenia § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“)
na základe listiny č. Z 505/2020 dňa 27.04.2020 vykonal v katastri nehnuteľností (ďalej len „KN“) na
listoch vlastníctva (ďalej len „LV“) nasledovný zápis:

- na LV č. XXXX v k.ú. L. bolo vlastnícke právo k bytu č. XX, vchod X, X.. poschodie
nachádzajúci sa v obytnom dome so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele registra C KN č.
XXXX, a ktorému prináleží podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a príslušenstva vo veľkosti 84/3332,
- na LV č. XX v k.ú. G. bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: parcela registra C KN č. XXX a dom
so súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele registra C KN č. XXX,
- na LV č. XXXX v k.ú. G. bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: parcela registra C KN č. XXX, XXX/X,

XXX/X a stavba: Iná budova so súp. č. X, ktorá je postavená na parcele registra C KN č. XXX, zapísané
v prospech podielových spoluvlastníkov: (i) Y. I. r. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X., XXX
XX L., v spoluvlastníckom podiele 1-ina (ďalej len „žalobca“), a (ii) E. I. r. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. X., XXX, XXX XX, v spoluvlastníckom podiele 1-ina (ďalej len „ďalšia účastníčka“).2. Zápis bol vykonaný na základe návrhu podaného žalobcom, zaevidovaného pod Z 505/2020, pričom
jeho prílohami boli: sobášny list, LV č. XXXX k.ú. G., LV č. XX k.ú. G., LV č. XXXX k.ú. L.. Dňa

14.02.2020 bol návrh doplnený aj o listiny: úradne overená kópia právoplatného rozsudku Okresného
súdu Žilina sp. zn. 27C/175/2010, kópia živnostenského listu č. ŽO-3331/1992 vydaného 10.11.1992 a
kópia živnostenského listu č. OŽP-1/2006/01286-4/CR1 vydaného dňa 30.06.2006.

3. Pred vykonaním záznamu Z 505/2020 do KN boli údaje katastra na LV XXXX v k. ú. L. a na LV č. XX v

k. ú. G. evidované v prospech žalobcu a ďalšej účastníčky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
(ďalej len „BSM“) a na LV č. XXXX v k. ú. G. na vlastníka: Helena Švancárová - HE - Ó ODIEVANIE, IČO:
14 165 295, Kysucký Lieskovec 491, s titulmi nadobudnutia: Kúpna zmluva č. 958/01 - 88/01, Kúpna
zmluva č. V 5426/01 - 3/02, teda ako fyzickej osoby - podnikateľa (živnostníka), a to podľa legislatívnej
úpravy (§ 7 písm. c) katastrálneho zákona) platnej v čase vydania právoplatných rozhodnutí o povolení
vkladu - kúpnych zmlúv č. V 958/01, V 5426/01.

4. Správa katastra dňa 27.04.2020 vydala rozhodnutie pod V 2827/2020, ktorým podľa ustanovenia §
31 ods. 3 katastrálneho zákona povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
ďalšejúčastníčkyvpodiele1-inaknehnuteľnostiamevidovanýmnaLVč.XXXX vk.ú.L.,atonazáklade
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a ďalšou účastníčkou ako kupujúcou.

5. Ďalšia účastníčka dňa 19.06.2020 požiadala podľa ustanovenia § 59 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Katastrálneho zákona, aby správa katastra opravila na LV č. XXXX, k.ú. G. (ďalej len „LV č. XXXX“) zápis
záznamom Z 505/2020, ktorý nemal byť vykonaný, pretože neboli splnené podmienky pre vykonanie
takéhoto záznamu.

6. Správa katastra rozhodnutím číslo: X-174/2020 zo dňa 18.08.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) návrh ďalšej účastníčky na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietla podľa § 59 ods.
2 písm. a) v spojení s písm. d) katastrálneho zákona.

7. Rozhodnutie správa katastra odôvodnila tým, že údaje evidované na LV č. XXXX v k. ú. G. sú
evidované v súlade s návrhom na listine č. Z 505/2020 a jeho prílohami, pričom správa katastra
postupovala podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb., ďalej len
„OZ“) a § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, čo podľa prvostupňového správneho orgánu nie je dôvodnom
na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona.

Zrušenie zápisu listiny č. Z 505/2020 nie je možné podľa správy katastra vykonať cez opravu chyby
v katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, nakoľko od jej
zápisu do KN došlo k zmene vlastníckeho práva na LV č. XXXX v k. ú. L.. Keďže ďalšia účastníčka
žiadala vykonať opravu chyby na LV č. XXXX podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho
zákona, bolo o tomto návrhu rozhodnuté aj v zmysle tohto ustanovenia. Z obsahu podaného návrhu však

podľa prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žiada opraviť údaje na LV č. XXXX z dôvodu, že
zápis listiny Z 505/2020 nemal byť vykonaný, pretože neboli splnené podmienky pre vykonanie takéhoto
záznamu, t. j. na opravu údajov, ktoré boli zapísané do KN v rozpore s § 36 ods. 2 katastrálneho zákona,
na ktorú opravu sa vzťahuje ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona.

8. Žalovaný rozhodnutím č. Xo-25/2020-Ko, Číslo spisu OU-ZA-OOP5-2020/049033-001 zo dňa
26.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) zmenil prvostupňové
rozhodnutie a podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona opravil chybu v katastrálnom
operáte na LV č. XXXX v „Časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby“ tak, že zrušil zápis podielových
spoluvlastníkov: Y. I. r. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X,XXX XX L., v spoluvlastníckom

podiele 1/2 (pod porad. č. 3) a E. I. r. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X. XXX, XXX. XX, v
spoluvlastníckom podiele 1/2 (pod porad. č. 4) a obnovil pôvodný zápis: Helena Švancárová - HE - Ó
ODIEVANIE, IČO: 14 165 295, bytom Kysucký Lieskovec 491, titul nadobudnutia Kúpna zmluva č. V
958/01 - 88/01, Kúpna zmluva č. V 5426/01 - 3/02.

9. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že údaje evidované na LV č. XXXX sú v rozpore
s verejnou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, a teda je dôvod
na vykonanie opravy chyby podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Pri zápise
žiadosti záznamom č. Z 505/2020 bola prílohou verejná listina - rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 27C/175/2010 zo dňa 28.06.2013, ktorým bolo manželstvo žalobcu a ďalšej účastníčky rozvedené.
Rozsudok o rozvode manželstva je rozsudkom určujúcim osobný stav manželov, avšak nerieši ich
majetkové pomery. Úprava majetkových pomerov v prípade, ak si manželia do troch rokov od zániku

manželstva,atedaajodzánikuBSMnevyporiadaliBSMdohodoualeboakBSMnebolonanávrhpodaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, je upravená v ust. § 149 ods. 4 OZ tak, že
nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. V čase
zápisu záznamu č. Z 505/2020 bola na LV č. XXXX evidovaná Helena Švancárová - HE - Ó ODIEVANIE
akovýlučnávlastníčka,pretomalprvostupňovýsprávnyorgántentoúdajrešpektovať.Podľažalovaného

správny orgán si nemôže sám urobiť záver o tom, čo patrí do BSM, ale vychádza z údajov evidovaných
v KN a z predložených listín k návrhu. Prílohou na vykonanie záznamu nebola žiadna listina, ktorá
potvrdzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech žalobcu, resp. že nehnuteľnosti evidované na
LV č. XXXX patria do BSM. Právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny údajov v KN je určovacia
žaloba,čituprávojealebonieje.Podkladomnavykonaniezápisuprávknehnuteľnostiamtedamôžebyť
právoplatný rozsudok súdu, ktorým by súd určil, či tu právo je alebo nie podľa § 137 Civilného sporového

poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“).

10. Na základe predloženého rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/175/2010 zo dňa 28.06.2013
o rozvode manželstva mali byť do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov (žalobcu a ďalšej
účastníčky) zapísané len nehnuteľnosti, ktoré patrili do BSM v zmysle predložených listín tak, ako sú

zapísané na LV č. XXXX v k. ú. L. a LV č. XX v k. ú. G..

11. Žalovaný poukázal na list Okresnej prokuratúry Žilina označený ako Upovedomenie o spôsobe
vybavenia podnetu č. Pd 222/20/5500-4 zo dňa 09.10.2020, z ktorého však nie je zrejmé, ako sa
Okresná prokuratúra Žilina vysporiadala so skutočnosťou, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX

boli zapísané do výlučného vlastníctva ďalšej účastníčky, nakoľko Okresná prokuratúra Žilina cituje len
ustanovenie §149ods.3OZ.Niejezrejméztohtopodania,čisprávnyorgánmôžesámrozhodnúť,ktoré
veci patria do BSM, teda či do BSM patria aj nehnuteľnosti, ktoré sú evidované vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov.

12.Aksprávakatastrauviedlavovýrokuprvostupňovéhorozhodnutiaajustanovenie§59ods.2písm.d)
katastrálneho zákona, bolo to z dôvodu, že ďalšia účastníka v návrhu na opravu chyby v KN požadovala
opravu záznamu č. Z 505/2020, ktorý nemal byť vykonaný, pretože neboli splnené podmienky na
vykonanie takéhoto záznamu; túto úpravu stanovuje § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona. Naproti
tomu podľa žalovaného ďalšia účastníčka zmätočne uviedla, že požaduje opravu podľa ustanovenia §

59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, ktorý zakotvuje možnosť opraviť chybné údaje katastra ak
sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej
bol vykonaný zápis do katastra. Keďže správa katastra odôvodňovala svoje rozhodnutie tým, že nebol
dôvod vykonať opravu chyby, nakoľko údaje katastra sú v súlade s návrhom listiny č. Z 505/2020 a
jeho prílohami, mal preto vo výroku uviesť len § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, pretože obe

ustanovenia (teda aj § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona) nie je možné vo výroku rozhodnutia
použiť súčasne.

II. Konanie na krajskom súde

13. Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia
a postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu predchádzajúceho ich vydaniu podľa
§ 177 ods. 1 S.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.

14. V prvom rade správny súd konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie vydané v

konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona. Toto konanie v zásade
neslúži na preskúmavanie zákonnosti zápisov práv k nehnuteľnostiam a nie je ani prostriedkom na
riešenie vlastníckych alebo užívacích sporov k nehnuteľnostiam. Opravou chýb v katastrálnom operáte
sa, s výnimkou opravy podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, nemenia právne vzťahy k
nehnuteľnostiam, len sa opravuje konkrétna chyba katastrálneho operátu, pokiaľ nastane niektorá zo

skutkových podstát uvedených v § 59.

15. Správny súd poukázal na to, že: „Podmienky opravy chyby v katastrálnom operáte vymedzené
v § 59 ods. 2 KZ je potrebné v aplikačnej praxi uplatňovať s prihliadnutím na účely spravovaniakatastra nehnuteľností vymedzeným v § 2 KZ (katastrálny zákon - pozn. správneho súdu) pri súčasnom
rešpektovaní princípu právnej istoty ako jedného zo základných postulátov materiálneho právneho
štátu a vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj pri rešpektovaní nesporového charakteru

konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Pokiaľ ustanovenia § 59 ods. 2 KZ pripúšťajú pri ich
aplikácii dvojaký výklad, a to jeden v prospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností
a druhý v neprospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností, javí sa žiaducim
preferovať spravidla výklad v prospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností.
Kataster nehnuteľností by totiž mal byť zdrojom hodnoverných údajov o nehnuteľnostiach, o právach k

nehnuteľnostiam a o osobách oprávnených a povinných z právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.“

„Ak orgán katastra rozhodne tak, že sa údaje katastra nehnuteľností opravujú, musí priamo vo výroku
svojho rozhodnutia vymedziť dôvod opravy chyby v katastrálnom operáte, t.j. musí uviesť, podľa ktorého
ustanovenia § 59 ods. 2 KZ rozhodol o oprave chyby v katastrálnom operáte.“

„Podľa § 59 ods. 2 písm. a) KZ orgán katastra opraví údaje katastra nehnuteľností uvedené v § 7 KZ, ak
súvrozporesrozhodnutímopovolenívkladu,verejnoulistinoualebosinoulistinou,nazákladektorejbol
vykonaný zápis konkrétneho údaja do katastra nehnuteľností. Výnimkou sú údaje, ktoré boli zapísané
do katastra nehnuteľností podľa § 42 ods. 6 KZ. Kumulatívnymi predpokladmi vykonania opravy chyby
podľa tejto právnej normy sú: zápis údaja uvedeného v § 7 KZ do katastra nehnuteľností v rozpore

s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, skutočnosť, že dotknutý údaj
nie je údajom zapísaným do katastra nehnuteľností podľa § 42 ods. 6 KZ, nesporový charakter opravy
údajov katastra nehnuteľností, právoplatnosť rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo
vyhotovenie protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte v závislosti od predmetu konania.“

„Oprava chyby v katastrálnom operáte ustanovená v § 59 ods. 2 písm. a) KZ sa týka takých údajov,
na ktorých zápis do katastra nehnuteľností síce boli splnené podmienky, no pri ich zápise do katastra
nehnuteľností došlo k prepisovej chybe zo strany orgánu katastra. V tom spočíva zásadný rozdiel
oproti oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. d) KZ, ktorý sa týka opravy
údajov katastra nehnuteľností, na ktorých zápis neboli splnené podmienky, a napriek tomu bol vykonaný

zápis do katastra nehnuteľností. Účelom opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2
písm. a) KZ je zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou katastrálneho operátu.
Predmetnú opravu chyby v katastrálnom operáte si však nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu
vkatastrinehnuteľnostísoskutočnýmstavom,pretožetakétooprávnenieprináležíjedinesúduvcivilnom
sporovom konaní. Inak povedané oprava chyby v katastrálnom operáte síce predstavuje právny inštitút

na dosiahnutie súladu v katastri nehnuteľností zapísaného právneho stavu so skutočným stavom, no len
prostredníctvom posudzovania zhody údajov katastra nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre
ich zápis. Zisťovanie súladu daných údajov so skutočným stavom však nesie v sebe nesporný sporový
moment, ktorý je neoddeliteľne spojený s rozhodovaním súdu v civilnom procese. (FEČÍK, Marián,
JAKUBÁČ, Róbert. § 59 Oprava chýb v katastrálnom operáte. In: FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert.

Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 826-828, marg. č. 39-42).“

„Osobitnou kategóriou chýb v katastrálnom operáte, ktoré vznikajú vlastnou činnosťou orgánu katastra
pri zápisoch do katastra nehnuteľností, je údaj vpísaný do katastra nehnuteľností formou záznamu, hoci
podmienky na vykonanie záznamu splnené neboli, ako aj údaj vpísaný do katastra nehnuteľností formou

poznámkyalebozrušeniapoznámky,hocipodmienkynavykonaniepoznámkyalebozrušeniepoznámky
splnené neboli. Keďže tieto vpisy nemajú oporu v dokumentácii katastrálneho operátu, predstavujú
údaje katastra nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s dokumentáciou katastrálneho operátu. Zároveň majú
tieto vpisy povahu nezákonného opatrenia orgánu katastra. Možnosť vykonania opravy takejto chyby v
katastrálnom operáte podľa právnej úpravy účinnej do 30. septembra 2018 bola sporná. V súdnej praxi

totiž existovali rôzne právne názory na to, či je možné v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte posudzovať, či listina, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, spĺňala
podmienkynazápisalebonie.Inakpovedané,vsúdnejpraxiboliprezentovanérôznenázorynato,čijev
takomto prípade možné napraviť nesprávny postup orgánu katastra pri zápise do katastra nehnuteľností
postupom podľa § 59 KZ v jeho znení účinnom do 30. septembra 2018.“

„Z jedného z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že orgán katastra bol oprávnený opraviť zápis
v katastri nehnuteľností, ktorý nemal byť vykonaný, pretože neboli splnené podmienky pre vykonanie
tohto zápisu. V inom prípade Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie krajského súdu, v ktorom krajskýsúd konštatoval, že v rámci konania o oprave chyby správny orgán už neskúma spôsobilosť listín na
zápis. Vzhľadom na protikladné stanoviská prezentované v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR
bolo potrebné výslovne upraviť, či je orgán katastra oprávnený vykonať opravu údajov, ktoré boli do

katastra nehnuteľností zapísané, hoci na to neboli splnené podmienky. Novelou katastrálneho zákona
vykonanou zákonom č. 212/2018 Z. z. bol s účinnosťou od 1. októbra 2018 ustanovený v § 59 ods.
2 písm. d) KZ nový dôvod opravy chyby v katastrálnom operáte. Zákonodarca sa pritom priklonil k
stanovisku, že pri splnení zákonom stanovených podmienok má orgán katastra právomoc v konaní o
oprave chyby v katastrálnom operáte napraviť vlastné pochybenie spočívajúce v nezákonne vykonanom

zázname alebo v nezákonne vykonanej poznámke, prípadne v nezákonne vymazanej poznámke.“

„Podľa § 59 ods. 2 písm. d) KZ orgán katastra opraví údaje zapísané do katastra nehnuteľností v rozpore
s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42 KZ, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho
práva. Táto právna norma ustanovuje právomoc orgánu katastra opraviť nezákonné opatrenie tohto
správneho orgánu spočívajúce vo vykonaní záznamu alebo poznámky alebo vo výmaze poznámky, hoci

na to neboli splnené podmienky. Predpoklady vykonania opravy chyby podľa tejto právnej normy treba
rozlišovať osobitne vo vzťahu k nezákonne vykonanému záznamu na jednej strane a osobitne vo vzťahu
k nezákonne vykonanej poznámke alebo nezákonne vykonanému výmazu poznámky na druhej strane.“

„Kumulatívnymi predpokladmi vykonania opravy chyby spočívajúcej v nezákonne vykonanom zázname

sú:zápisdokatastranehnuteľnostívrozpores§36ods.2KZalebovrozpores§42KZ,nenadväzovanie
zmenyvlastníckehoprávananezákonnevykonanýzáznam,nesporovýcharakteropravyúdajovkatastra
nehnuteľností, právoplatnosť rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte. Pri kumulatívnom
splnení týchto podmienok môže orgán katastra zrušiť záznam, ktorý vôbec nemal byť vykonaný, pretože
neboli splnené podmienky na vykonanie záznamu, a obnoviť zápis právneho vzťahu k nehnuteľnosti,

ktorý bol dotknutý vykonaným nezákonného záznamu. (FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. § 59 Oprava
chýb v katastrálnom operáte. In: FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. Katastrálny zákon. 1. vydanie.
Bratislava:C.H.Beck,2021,s.831-832,marg.č.57.)“,(ďalejlen„Komentárkukatastrálnemuzákonu“).“

16. Správny súd v súlade s vyššie citovanými závermi, rovnako ako uvádzali žalobca v správnej žalobe

a žalovaný v napadnutom rozhodnutí, má za to, že je nutné rozlišovať medzi opravou vykonanou podľa
§ 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, ktorá slúži na opravu zjavných nesprávnosti, ku ktorým
došlo pri zápise, ak sú zapísané údaje v rozpore s listinou, na základe ktorej bol zápis vykonaný,
naproti čomu oprava v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona (v intenciách prejednávanej
veci) slúži na opravu nezákonnosti spočívajúcej vo vykonaní záznamu napriek tomu, že podmienky pre

zapísanie záznamu neboli splnené, pričom touto opravou sa obnovuje právny vzťah k nehnuteľnostiam
na stav pred vykonaním nezákonného záznamu. Správny súd preto dáva za pravdu žalobcovi, že pokiaľ
žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia poukazoval na § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona,
oprava, ktorú vykonal, tomu nezodpovedá.

17. Žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdí vykonanie opravy z dôvodu rozporu údajov s verejnou listinou
(strana 9 prvý odsek napadnutého rozhodnutia), pričom správny súd toto jeho tvrdenie nepovažuje
za nesprávne, nakoľko korešponduje aj so záverom vyplývajúcim z vyššie citovaného Komentára ku
katastrálnemu zákonu.

18. Podľa Komentára ku katastrálnemu zákonu ak sa záznam vykonaná napriek chýbajúcemu
zákonnému podkladu (listine), ide o rozpor záznamu s dokumentáciou katastrálneho operátu. Preto
správnysúdtútoargumentáciužalovaného(orozporeúdajovslistinou),ktoroujenapadnutérozhodnutie
odôvodnené, nepovažuje za zmätočnú vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného, v rámci ktorej

žalovaný odôvodňuje vykonanie opravy v katastrálnom operáte skutočnosťou, že verejné listiny
predložené k návrhu na vykonanie zápisu záznamom Z 505/2020 nepotvrdzovali, že nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX k. ú. G. patrili do BSM žalobcu a ďalšej účastníčky, resp. nepotvrdzovali ani
spoluvlastnícke právo žalobcu k týmto nehnuteľnostiam.

19. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia na strane 9 napadnutého
rozhodnutia jednoznačne vyplývajú dôvody, na základe ktorých žalovaný pristúpil k oprave údajov,
pričom v podstate celá argumentácia žalovaného smeruje k oprave podľa ustanovenia § 52 ods. 2
písm. d) katastrálneho zákona, hoci vo výroku uvádza ustanovenie § 59 ods. 2 písm. a) katastrálnehozákona. Sám žalovaný pritom na strane 9 odsek 6 a 7 napadnutého rozhodnutia (správne) rozlišuje
medzi opravou podľa § 59 ods. 2 písm. a) a písm. d) katastrálneho zákona a aj správne dôvodí, že v
prípade chybného zápisu zo strany okresného úradu má tento zákonné oprávnenie svoje pochybenie

napraviť.

20. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalovaný
vykonal opravu podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, a to pre rozpor záznamu Z
505/2020 na LV č. XXXX s § 36 ods. 2 katastrálneho zákona. Tento jeho (inak správny) postup

však nekorešponduje s poukazom na § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona uvedeným vo výroku
napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti považuje za dôležité uviesť, že táto vada -
nesprávne uvedenie ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo, je len formálna a nečiní napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť (zjavne sa vykonáva oprava podľa § 59 ods. 2
písm. d) katastrálneho zákona), ani nedostatok dôvodov (argumentácia, z akých dôvodov sa oprava
vykonáva, je vyčerpávajúcim spôsobom uvedená na strane 9, najmä v odseku 3 a 4 napadnutého

rozhodnutia). Podľa názoru správneho súdu je takáto vada odstrániteľná i opravou vykonanou podľa
§ 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa subsidiárne aplikuje podľa § 22 ods. 5
katastrálneho zákona na konanie o oprave chyby v prejednávanej veci a podľa ustanovenia ktorého
chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán
kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

21. Správny súd zdôrazňuje, že aj keby dospel k opačnému záveru a prikročil k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia, súčasne by zaviazal žalovaného rozhodnúť rovnakým spôsobom ako v napadnutom
rozhodnutí, t. j. vykonať opravu a obnoviť predchádzajúci zápis na LV č. XXXX s tým, že by bolo
nutné uviesť len správne ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona. Takýto postup

považuje správny súd za formalistický a neúčelný; navyše zrušenie napadnutého rozhodnutia by pre
žalobcu neprinieslo lepšie právne postavenie. Správny súd opätovne konštatuje, že takáto vada nečiní
napadnuté rozhodnutie nezákonným.

22. Správny súd pri svojom rozhodnutí taktiež vzal do úvahy princíp hodnovernosti údajov uvedených

v katastri nehnuteľností podľa § 70 katastrálneho zákona, a teda aby v katastri nehnuteľností bol
evidovaný ten zápis, ktorý správny súd považuje za súladný so zákonom. Pokiaľ v prejednávanej veci
došlo k oprave chybného zápisu vykonaného záznamom Z 505/2020 na LV č. XXXX, postup zo strany
žalovaného bol správny a došlo ním k náprave pochybenia zo strany prvostupňového orgánu, ktorý
vykonal záznam Z 505/2020 na LV č. XXXX napriek tomu, že mu nebol predložený súhlas ďalšej

účastníčky ako bývalej manželky s takým vyporiadaním medzi bývalými manželmi, t. j. s tým, aby došlo
k zmene jej výlučného vlastníckeho práva na podielové spoluvlastníctvo oboch bývalých manželov.
Navyše správa katastra prekročila svoju právomoc, pokiaľ nehnuteľnosť evidovanú výlučne na ďalšiu
účastníčku bez ďalšieho považovala za majetok patriaci do BSM.

23. Podľa názoru správneho súdu na záznam zmeny výlučného vlastníctva ďalšej účastníčky
evidovaného na LV č. XXXX na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, resp. následne na podielové
spoluvlastníctvobývalýchmanželovpodľa§149ods.4OZ(ktoráprávnaskutočnosťnastávazozákona),
v intenciách prejednávanej veci nepostačujú listiny predložené žalobcom (sobášny list, rozsudok o
rozvode manželstva, živnostenský list), ale vyžadovalo by sa aj vyhlásenie oboch bývalých manželov,

jednak, že ide o majetok patriaci do BSM, ako aj, že sa nedohodli písomnou dohodou na inom
vyporiadaní(akopredpokladá§149ods.4OZ)aninepodalinávrhnavyporiadanieBSMnasúd.Správny
súd prízvukuje, že len v takom prípade by išlo o okolnosť zmeny vlastníckeho práva nesporového
charakteru, ktorú by správa katastra mohla zapísať záznamom.

24. Správny súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na Komentár ku katastrálnemu zákonu, podľa
ktorého:
„V minulosti sa v zmysle § 28 Vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu (vyhláška č. 461/2009
Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov- pozn. správneho súdu) za
záznamovú listinu považovalo aj vyhlásenie manželov, že nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania
manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a sobášny list, ak je ako stavebník alebo
vlastník evidovaný len jeden z manželov. Zápisom do katastra nehnuteľností na základe týchtozáznamových listín sa mal zabezpečiť súlad zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v
prípadoch, keď v katastri nehnuteľností bol ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný len jeden z manželov,
hoci podľa skutočného stavu bola, resp. mala byť nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov. Novelou Vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu účinnou od 1. októbra 2018 však
boli tieto listiny vypustené z exemplifikatívneho výpočtu záznamových listín v tomto právnom predpise.
Vypustenie predmetných listín z exemplifikatívneho výpočtu záznamových listín pritom nasvedčuje vôli
normotvorcu, aby sa na základe týchto listín záznam do katastra nehnuteľností nevykonával. Otázne
preto je, akým spôsobom sa má de lege lata zosúladiť stav zapísaný v katastri nehnuteľností s

hmotnoprávnou úpravou nadobúdania vlastníctva manželmi počas trvania manželstva a existencie ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Do úvahy v zásade prichádzajú dve teoretické riešenia, ako odstrániť
uvedený nesúlad medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom ohľadne
vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá má byť podľa hmotného práva v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Podľa prvého riešenia by sa mal tento nesúlad odstrániť formou záznamu tak, ako to bolo
pred 1. októbrom 2018. Takýto výklad umožňuje skutočnosť, že v § 28 Vykonávacej vyhlášky ku

katastrálnemu zákonu je uvedený „iba“ exemplifikatívny výpočet záznamových listín. To znamená, že
záznam je možné vykonať aj na základe takých listín, ktoré nie sú výslovne uvedené v tomto ustanovení,
a teda aj na základe vyhlásenia manželov a ich sobášneho listu. Ďalším riešením by bol vklad na
základe dohody o urovnaní vlastníckych vzťahov manželov k dotknutej nehnuteľnosti. Keďže však
účinky vkladu a záznamu sú odlišné, keďže vklad má konštitutívne účinky a záznam „iba“ evidenčné

účinky, a aj samotné podmienky na vklad a záznam sú odlišné, nie je prípustný postup podľa oboch
vyššie uvedených možností odstránenia nesúladu medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností
a skutočným stavom. Právna úprava de lege lata nedáva a neumožňuje dať jednoznačné stanovisko
k otázke, ktoré z týchto dvoch teoretických riešení je správne, no je potrebné skôr sa prikloniť k
prvému riešeniu, t. j. k zápisu formou záznamu na základe vyhlásenia manželov a ich sobášneho

listu, keďže toto riešenie predstavuje pre manželov ako dotknuté subjekty menšiu záťaž. Zároveň je
verejný záujem o zosúladenie stavu zapísaného v katastri nehnuteľností a skutočného stavu, keďže
kataster nehnuteľností má byť zdrojom údajov o právach k nehnuteľnostiam v súlade so skutočnými
právnymi vzťahmi. Aj z tohto dôvodu je potrebné voliť také riešenie, pri ktorom možno predpokladať
vyššiu mieru motivácie dotknutých subjektov na odstránení nesúladu medzi stavom zapísaným v katastri

nehnuteľností a skutočným stavom. Zároveň je však potrebné zdôrazniť ochranu dobrej viery osoby,
ktorá nadobudla právo k dotknutej nehnuteľnosti v čase, keď bol v katastri nehnuteľností evidovaný
ako jej vlastník len jeden z manželov. Zápis v katastri nehnuteľností v rozpore s hmotným právom totiž
v danom prípade nesmie byť na ujmu dobromyseľného nadobúdateľa práva k danej nehnuteľnosti.
(FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. § 36 [Konanie o zázname]. In: FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert.

Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 608-609, marg. č. 26.)

25. Správny súd ďalej dodal, že pokiaľ prvostupňový orgán pri posudzovaní návrhu ďalšej účastníčky na
opravu záznamu na LV č. XXXX odmietol vykonať opravu pre nesplnenie podmienok podľa § 59 ods.
2 písm. d) katastrálneho zákona, a to konkrétne z dôvodu, že od zápisu listiny Z 505/2020 do katastra

nehnuteľností došlo k zmene vlastníckeho práva na LV č. XXXX v k. ú. L., nebolo toto východisko
správne. Logickým výkladom ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona možno dospieť k
záveru, že táto podmienka musí byť splnená vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom opravy,
teda po vykonaní záznamu Z 505/2020 by muselo dôjsť k zmene vlastníckeho práva na LV č. XXXX
v k. ú.. Bytčica. To znamená, že niektorý zo zapísaných spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX

(žalobca alebo ďalšia účastníčka) by medzičasom musel previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú
tretiu osobu, ktorá okolnosť však v prejednávanej veci nenastala. Preto bolo právne posúdenie veci zo
strany prvostupňového správneho orgánu, ktorý prihliadal na zmenu, ktorá nastala pri nehnuteľnostiach
evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. L., nesprávne. Žalovaný uvedené pochybenie správy katastra
napravil napadnutým rozhodnutím, a tým bol obnovený (z administratívneho hľadiska) zákonný stav.

Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd dodáva, že túto podmienku pre vykonanie opravy podľa
§ 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona - nenadväzovanie zmeny vlastníckeho práva na nezákonne
vykonanýzáznam,považujevdanejvecizasplnenúanebolonutné,abysažalovanýstoutookolnosťou,
ktorá v danej veci nenastala, v napadnutom rozhodnutí vyporiadaval.

26. Správny súd opätovne zdôraznil, že správne orgány (ale ani správny súd) nie sú oprávnené
rozhodovaťvoveciachvlastníckehopráva,atedavintenciáchprejednávanejveciurčovať,čivecpatrído
podielového spoluvlastníctva bývalých manželov; táto právomoc prináleží jedine civilnému súdu, a to na
základe žaloby podanej podľa § 137 CSP. (Pre úplnosť správny súd dodáva, že mal preukázané podanietakejto žaloby zo strany žalobcu na Okresný súd Žilina). Vzhľadom k uvedenému správny súd považuje
za nedôvodné námietky obsiahnuté v žalobnom bode 2), podľa ktorých nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXXX patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu a ďalšej účastníčky ako bývalých manželov,

nakoľko uvedené námietky a v tomto smere rozvinutá argumentácia môžu byť predmetom skúmania len
v rámci civilného sporového konania.

27. Správny súd k nim však prihliadať nemôže, nakoľko v správnom súdnom konaní preskúmava
zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nepreskúmava súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne

veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese (§ 7 písm. d) S.s.p.).

28. Čo sa týka námietok obsiahnutých v žalobnom bode 3), ani tieto nie sú nedôvodné, nakoľko došlo
k obnove pôvodného zápisu na LV č. XXXX, a to podľa právneho stavu existujúceho v čase zápisu
vlastníckeho práva v prospech ďalšej účastníčky, teda jej uvedenie pod obchodným menom a IČO je
správne.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

29. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v (i) § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci, (ii) § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä

uviedol, že:
- z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, aké úvahy viedli krajský súd k záveru,
že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, prečo žalobcom namietané nesprávne právne
posúdenie veci žalovaným považoval krajský súd správne,
- prevažná časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu je venovaná opisu skutkového stavu spolu s

citáciou rozsiahlej argumentácie účastníkov konania bez vlastných záverov súdu,
- ďalej odôvodnenie rozsudku pozostáva v prevažnej miere z citácie alebo parafrázovania publikácie
komentára katastrálneho zákona,
- odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné,
- názor krajského súdu, že nesprávne uvedenie právneho predpisu vo výroku rozhodnutia predstavuje

len formálnu vadu, považoval sťažovateľ za nesprávny, v tomto prípade nešlo zo strany žalovaného
len o nesprávne uvedenie ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný rozhodol, či
dokonca len o chybu v písaní v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ale išlo o nesprávne právne
posúdenie veci zo strany žalovaného,
- podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59

katastrálneho zákona musí mať náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku,
- poukázal na to, že ak správny orgán rozhodne tak, že údaje katastra nehnuteľností sa opravujú, musí
priamo vo výroku svojho rozhodnutia vymedziť dôvod opravy v katastrálnom operáte, t.j. musí uviesť
podľa ktorého ustanovenia § 59 ods. 2 katastrálneho zákona rozhodol o oprave chyby v katastrálnom
operáte,

- z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ustanovenia
§ 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, krajský súd však v napadnutom rozsudku dospel k záveru,
že žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, t.j. že
výrok napadnutého rozhodnutia je nesprávny, už len táto skutočnosť musí byť dôvodom na zrušenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť,
- ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, str. 9 bod 1, kde žalovaný uvádza, že pristúpil
k zmene výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že údaje evidované na LV
č. XXXX, k.ú G. sú v rozpore s verejnou listinou, na základe ktorej bol zápis vykonaný do katastra
nehnuteľností, a teda je dôvod na vykonanie opravy chyby podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm.

a) katastrálneho zákona, z takéhoto odôvodnenia nepochybne vyplýva, že žalovaný predmetnú vec
posúdil, a teda rozhodol podľa uvedeného ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona,
- následne žalovaný na str. 9 ods. 2 a 3 zmätočne uvádza skutočnosti relevantné nie pre postup podľa
ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona ale práve pre postup podľa ustanovenia § 59ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, čo spôsobuje namietanú zmätočnosť a nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného,
- sťažovateľ uviedol, že keďže žalovaný nepostupoval v danom prípade podľa ustanovenia § 59 ods.

2 písm. d) katastrálneho zákona, nedošlo z jeho strany k posudzovaniu toho, či sú splnené všetky
predpoklady, ktoré ustanovenie § 59 katastrálneho zákona pre takýto postup ustanovuje,
- navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

31. Ďalšia účastníčka konania uviedla, že kasačná sťažnosť je totožná so správnou žalobou a nemá

právne ani vecné opodstatnenie.

32. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti nepodal vyjadrenie.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu SR

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods.
2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná

(§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,
že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§
455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2024 (§ 137
ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

34. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad
opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych
orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa
vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

35. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona, okresný úrad opraví
a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou
alebo inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností; to neplatí, ak boli
údaje zapísané podľa § 42 ods. 6,

d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra
záznamom k zmene vlastníckeho práva.

36. Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

37. Sťažovateľ na prvom mieste namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím na
zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) musí
zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440
ods.1písm.g)S.s.p.vovzťahukmerituprejednávanejveci,t.j.naprvommiesteakonesprávnuaplikáciu
právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav
vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako
nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

38. Sťažovateľ taktiež namietal, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie
možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú
z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky av zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná
vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,
bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.

39. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri
rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci ani nesprávny
procesný postup majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

40. Kasačný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom
operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín
dosúborupopisnýchinformáciíkatastraalebodosúborugeodetickýchinformáciíkatastranehnuteľností.
Ide najmä o nesprávne údaje na liste vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do
katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov

nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie
práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov (na
preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky, akými sú protest prokurátora a správne
súdnictvo). Opravu nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje zmenené alebo potvrdené ďalšou
listinou, ktorá vychádzala z nesprávnych údajov a následne sa zapísala do katastra (napr. dedičské

osvedčenie). V takom prípade sa už skúma iba súlad údajov katastra s poslednou zapísanou listinou.
(Halama, O. Katastrálny zákon. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014)

41. Súd dáva do pozornosti, že podľa dôvodovej správy ku Katastrálnemu zákonu „opravy uvedené
v ods. 1 písm. a) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov,

ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov [písm. a)], alebo v súčinnosti s vlastníkmi
nehnuteľností a inými oprávnenými osobami“.

42. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy
Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu

činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

„Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho

zákona slúži výlučne na zosúladenie údajov katastra nehnuteľnosti s verejnými a inými údajmi
katastra nehnuteľností. Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len
evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,
resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané
v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu

došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení
možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápisu
v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 katastrálneho
zákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy
zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP, nie žaloba o výmaz, či

na zrušenie právneho vzťahu zapísaného v katastri nehnuteľností.“ (Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo
126/2008 zo dňa 18.2.2009)

„Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 rozhodovať o
súkromnoprávnych vzťahov týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby

v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo
právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie
ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom
sporovom konaní." (Rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžo/73/2015 zo dňa 28.09. 2016)

43. Ako je zrejmé z obsahu súdneho a administratívneho spisu na základe odvolania vedľajšej
účastníčky konania E. I. podanej proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Žilina,
katastrálneho odboru č. X-174/2020 zo dňa 18.08.2020, Okresný úrad - odbor opravných
prostriedkov, ako príslušný správny orgán rozhodnutím č.j. Xo - 25/2020-Ko, číslo spisu OU-ZA-OOP5-2020/049033-001 zo dňa 26.11.2020 zmenil rozhodnutie OÚ - katastrálny odbor č.j. X - 174/2020
zo dňa 18.08.2020 a podľa § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona v časti „B“ Vlastníci a iné
oprávnené osoby Listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. G., obnovil pôvodný zápis: Helena Švancárová -

HE-Ó ODIEVANIE, IČO: 14 165 295, Kysucký Lieskovec 461.

44. Vo svetle uvedeného, kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného, že pri
rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu zisteného prvostupňovým správny
orgánom,ažekzmeneakopravevýrokuprvostupňovéhorozhodnutiač.X-174/2020zodňa18.08.2020

pristúpil z dôvodu, že údaje evidované na LV č. XXXX v kat. ú. G. boli v rozpore s verejnou listinou,
na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, a teda bol dôvod na opravu chyby
podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona. Správne orgány môžu opraviť chybu v
katastrálnom operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanovení § 59 ods. 2 Katastrálneho
zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že pri zápise žiadosti sťažovateľa
Y. I. záznamom č. Z 505/2020 bola prílohou verejná listina - rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.

27C/175/2010-253 zo dňa 28.06.2013, ktorým bolo manželstvo sťažovateľa a vedľajšej účastníčky
rozvedené. Rozvodový rozsudok sp. zn. 27C/175/2020 nerieši majetkové vzťahy manželov ani do
rozvodu a ani po rozvode manželstva. V čase zápisu záznamom č. Z 505/2020 bola na LV č. XXXX, k.ú.
G., evidovaná vedľajšia účastníčka konania Helena Švancárová - HE - Ó ODIEVANIE, IČO: 14 165 295,
bytom Kysucký Lieskovec 491, ako výlučná vlastníčka. Správny orgán si sám nemôže urobiť záver o

tom, čo patrí do BSM, ale vychádza z údajov evidovaných v katastri nehnuteľností a z predložených listín
k návrhu. Prílohou k návrhu nebola žiadna listina, ktorá by potvrdzovala vlastnícke právo sťažovateľa k
nehnuteľnosti, resp., že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k.ú. G. patria do BSM.

45. V uvedenej právnej veci kasačný súd uvádza, že podkladom na vykonanie zápisu práv k

nehnuteľnostiam môže byť právoplatný rozsudok súdu, ktorým by súd určil, či tu právo je alebo nie je,
podľa § 137 CSP.

46. Čo sa týka namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, Ústavný súd SR v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR
obdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,

aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania
a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.
ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (napr. II. ÚS 410/06). Ústavný
súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).

47. V zmysle uvedeného kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym

spisom musí konštatovať, že krajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami sťažovateľa v
rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
kasačnom súde. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové
aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z

uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

48. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorá v
tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167
ods. 1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S.

s. p. Ďalšej účastníčke kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže jej v
kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by jej trovy kasačného konania vznikli (§
467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.).49. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.