Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213262
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8119213262.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o S.. D.Š.
A., J.. XX.XX.XXXX, S.. Z. A., J.. XX.XX.XXXX M. S.. Z. A., J.. X.XX.XXXX, všetci trvale bytom
u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K.,
pochádzajúcich z rodičov D. A., V.. N., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I. XXX, zastúpenej v konaní Mgr. Petrom
Troščákom, advokátom v Prešove, Hlavná 50, a Z.. Z.J. A., S., J.. X.X.XXXX, Y. G. Y. Š., K. XX/
X, o úpravu práv a povinností, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
29P/205/2019-846 zo dňa 12.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Návrh otca na odklad vykonateľnosti rozsudku zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D., maloletému

Z. a maloletému Z. na návrh matky. V priebehu konania súd prvej inštancie rozsudkom č.k.
29P/205/2019-217 zo dňa 30.9.2020 zveril maloleté deti do starostlivosti matky s jej oprávnením a
povinnosťou maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, zároveň určil povinnosť otca prispievať
na výživu maloletej D. sumou 400 Eur mesačne, maloletého Z. sumou 300 Eur mesačne a maloletého
Z. sumu 250 Eur mesačne, určil dlžné výživné za obdobie od 20.8.2020 do 30.9.2020 a styk otca s
maloletou D. neupravil a upravil styk otca s maloletým Z. a Z. počas bežného roka, aj počas prázdnin
a sviatkov. V dôsledku odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 21CoP/198/2020-419 zo

dňa 4.11.2021 zmenil rozsudok súdu vo výroku o oprávnení a povinnosti maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok matkou tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať
majetok maloletých detí, zároveň zmenil rozsudok vo výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom v spojení
s opravným uznesením zo dňa 13.10.2020 a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie vo veci.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Následne Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:„I. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. sumou 400 Eur mesačne, mal. Z. sumou 300 Eur
mesačne a mal. Z. sumou 250 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého
dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 20.8.2019 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 20.8.2019 do 29.2.2024 pre mal. D. vo výške 8 468,34 Eur, mal. Z. vo
výške 3 759,70 Eur a mal. Z. vo výške 2 339,54 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote 30 dní od
vykonateľnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1-5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Opätovným vykonaným dokazovaním mal súd preukázané výdavky maloletých detí, ktoré matka
presne vyčíslila a podložila výpismi z účtu alebo bločkami. Do rozhodnutia prvoinštančného súdu boli
výdavky detí popísané v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/205/2019-217 zo dňa 30.9.2020. Od
tejto doby matka preukázala ďalšie výdavky detí, pričom na týchto zvýšených výdavkoch sa čiastočne

podieľal aj otec. V priebehu konania v zmysle pokynov krajského súdu matka preukázala výdavky, ktoré
deťom uhradila nad rámec bežného výživného a ktoré otec platil polovičnou sumou, čo je preukázané
výpisom z účtu matky, ako aj matkou predloženým prehľadom jednotlivých platieb a tiež bločkami, ktoré
založila do spisu. Nárast životných nákladov, ale aj výdavkov maloletých detí v čase rozhodovania
súd zohľadnil pri určení výšky výživného v rozvodovom konaní do budúcna, kedy určil výživné pre

maloletú D. v sume 600 Eur mesačne, maloletého Z. v sume 500 Eur mesačne a maloletého Z.Š.
v sume 400 Eur mesačne. Z uvedeného výživného je otec povinný každému z detí sumu 100 Eur
mesačne poukazovať na ich účet vedený v N. N.. Aj keď súd opätovne vykonal dokazovanie zamerané
na zisťovanie majetkových pomerov a finančných možností a schopností na strane otca, nebolo možné
opätovne zistiť reálne príjmy a výdavky na jeho strane, nakoľko nerešpektoval pokyn súdu a nepredložil

peňažné denníky a daňové priznanie aj za ďalšie roky, ktoré súd musel skúmať z dôvodu preukázania
jeho príjmov. Jediný doklad, ktorý bol predložený ohľadom jeho podnikateľských aktivít, bolo daňové
priznanie za rok 2022, z ktorého mal súd preukázané príjmy v tomto roku vo výške 80.392,28 Eur, čo
predstavuje sumu 6.699,35 Eur mesačne. Zároveň však z daňového priznania vyplývajú aj výdavky
v sume 78.692,13 Eur, pri ktorých súd nevedel zhodnotiť účelnosť vynaložených týchto výdavkov,

nakoľko ani v znaleckom dokazovaní neboli znalcovi predložené účtovné doklady za rok 2022, čo otec
odôvodňoval tým, že môže odovzdať jedine výpisy z účtu, nakoľko celé účtovníctvo sa ešte nedalo
uzavrieť, pretože nebol uzavretý celý rok. Keďže od právoplatnosti uznesenia o ustanovení znalca na
zhodnotenie príjmov a výdajov otca v jeho podnikateľskej činnosti do zaslania znaleckého posudku
na tunajší súd, to je do 1.3.2023 (pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2022) ubehla

doba necelého roka, na dotaz znalca, či má čakať za dokladmi za rok 2022, ktoré nebolo možné
podľa účtovníčky otca predložiť, nakoľko jej neboli doručené všetky účtovné doklady potrebné pre
zúčtovanie, súd oznámil znalcovi, že má vypracovať znalecký posudok len za obdobie rokov 2018 až
2021. Zo záverov týchto znaleckých posudkov neboli zistené neúčelne vynaložené výdaje u otca, to
znamená, neboli zistené také výdaje, ktoré by neboli nevyhnutné pre zabezpečenie a udržanie príjmov

podnikateľského subjektu Z.. Z. A.. Zdaniteľné príjmy, ktoré znalec zistil z účtovných a predložených
dokladov, boli riadne zaúčtované v peňažnom denníku a aj v daňovom priznaní a sú v zmysle predmetu
podnikania. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal zo záverov znaleckého posudku, zo späťvzatia
návrhu matkou z dôvodu možného uzatvorenia rodičovskej dohody, ku ktorej nakoniec nedošlo, príčin na
strane otca, ako aj z dôvodu súhlasu otca s výškou výživného, aká bola už súdom určená a ktorú navrhol

aj po rozvode manželstva, ak matka nebude žiadať spätné výživné. Takéto výživné súd považoval
za primerané vzhľadom na výdavky detí, ktoré mali v rozhodnom období, ktoré matka preukázala a
vydokladovala a ktoré sa navýšili až v poslednom období, a to prechodom D. na N. školu, Z. na O.
N. L. školy a Z. do Š., čo sa však odrazilo vo výživnom určenom v konaní o rozvod manželstva. Súd
pri výške výživného zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, možnosti a schopnosti na strane

otca, ale najmä to, že otec nepreukázal podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov napriek
opakovaným výzvam súdu a aplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine s prihliadnutím na nižšie
výdavky maloletých detí, aké mali pri porovnaní výdavkov, aké mali v rozvodovom konaní, kedy bolo
určené vyššie výživné. Otcovi takto vznikol dlh na výživnom za obdobie od 20.8.2019 do 29.2.2024pre maloletú D. vo výške 8.468,34 Eur, maloletého Z. vo výške 3.759,70 Eur a maloletého Z. vo výške
2.339,54 Eur. Uvedené výživné je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozsudku.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolaní rodičov a vyjadrení k odvolaniam

6. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie matka z dôvodov
uvedenýchv§365ods.1písm.a),b),d),e),f)ah)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Namieta, že nebol zohľadnený prechod maloletých detí jednotlivými
školskými stupňami. Z dokazovania jasne vyplynulo, že majetkové pomery otca sú nadštandardné,
pričom otec konal tak, že sa snažil zatajiť svoje príjmy a nepredložil všetky podklady, pričom aj súd
prvej inštancie konštatoval nesplnenie povinnosti riadne preukázať svoje príjmy. Namietala, že súd

prvej inštancie nezohľadnil základné potreby maloletých detí a rovnako tak náklady na voľnočasové
aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy, ktoré si matka dovoliť nemohla zo svojho
príjmu. Namietala, že je nepochybné, že majetkové pomery otca sú vysoko nadštandardné a boli
splnené podmienky pre určenie výživného na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine.
Zároveň v odvolaní uvádza rozsudky Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11CoP/20/2016 zo dňa 21.6.2016,

Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoP/15/2016 zo dňa 30.6.2016, Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
11CoP/136/2015 zo dňa 4.8.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23CoP/3/2014 zo dňa
7.3.2024. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil otcovi povinnosť prispievať na
maloletú D. 500 Eur mesačne, 400 Eur pre maloletého Z. a 300 Eur pre maloletého Z. počnúc dňom
20.8.2019 do budúcna ako bežné výživné a sumu 100 Eur mesačne pre každé z maloletých detí na ich

účty vedené v N. N. ako tvorbu úspor počnúc dňom 20.8.2019 opakovane do budúcna.

7. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie otec. Namietal, že matka dňa 5.6.2023
súdu doručila späťvzatie návrhu na úpravu práv a povinností, a preto považuje rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu za nezákonný. Späťvzatie návrhu mu nebolo súdom prvej inštancie doručené

na vyjadrenie a keďže sa o uvedenom späťvzatí dozvedel až teraz, vyjadruje so späťvzatím návrhu v
celom rozsahu súhlas a žiada, aby konanie bolo zastavené. Namietal nezákonný postup súdu v rozpore
sozásadourovnostiúčastníkovkonania,aksaabsolútnežiadnymspôsobomneprihliadalonaprimerané
odôvodnené potreby maloletých detí. Rovnako nerovný prístup súdu voči otcovi, pokiaľ ide o tvrdenie
súdu, že nepovažoval za dostatočné preukázanie otcových reálnych príjmov. Namieta nevysporiadanie

sa so závermi znaleckého posudku znalca F.. Z. Y., keď z odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa s týmto
znaleckýmposudkomajehozávermivyporiadal.Rovnakonamietalehotusplatnostivovzťahukdlžnému
výživnému, keď v prvotnom rozhodnutí o výživnom, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom, mu bolo
umožnené splatiť dlžné výživné v 2 odvolacích splátkach a v napadnutom rozsudku už súd určil lehotu
splatnosti 30 dní od vykonateľnosti rozsudku. S deťmi má dostatočne vrelý vzťah, pozná ich aktuálne

potreby a vždy, keď mu to umožňovali jeho pomery, prispieval im na nepravidelné výdavky aj nad rámec
súdom uloženého výživného. Poukázal na úpravu styku, kedy sú deti v jeho osobnej starostlivosti, čo je
nevyhnutné zohľadniť vo vzťahu k výživnému. Navyše maloletá D. je v súčasnosti študentkou N. školy,
počas týždňa býva na internáte, domov chodieva len cez víkendy, a teda trávi rovnaký čas s otcom,
ako aj s matkou, teda každý druhý víkend v mesiaci, čo už sa podobá režimu striedavej starostlivosti.

Výška výživného nezodpovedá reálnym výdavkom na maloleté deti, nezohľadňuje obdobie styku otca
s maloletými, počas ktorého deti plnohodnotne otec vyživuje a znáša náklady na ich výchovu a výživu.
Vzhľadom na uvedené považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, a ak by odvolací súd konanie
nezastavil, navrhuje jeho zrušenie a vrátenie na opätovné dokazovanie a rozhodnutie. Zároveň žiada
o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku až do rozhodnutia o tomto odvolaní. Návrh odôvodňuje

objektívnou nemožnosťou plnenia vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške s prihliadnutím na
závažnú nezákonnosť rozsudku.

8. Následne matka doplnila svoje odvolanie, v ktorom uviedla, že otec absolvuje letecké výlety,
dovolenky, v decembri 2023 absolvoval letecký zájazd z H. do V. so svojou frajerkou, v júli 2024 zaplatil

letecký zájazd do Y. all inclusive pre 5 osôb, ktorého sa zúčastnil otec, jeho frajerka, jej maloletá dcéra
Y. a maloletá D. a maloletý Z.. V lete tohto roku, podľa rozprávania detí, začal s demoláciou humna na
stavebnom pozemku kupovanom počas manželstva v obci Š. a následne so stavbou rodinného domu.
Od marca 2023 maloletá D., maloletý Z. cestujú za otcom samé v piatok o 20-tej hodine a takisto sasamé vracajú v nedeľu poobede. Maloletý Z., ktorý bol dlhodobo hospitalizovaný od marca 2023, kedy
mu bol zistený diabetes mellitus 1. typu, k otcovi nechodil, nakoľko sa mu musí aplikovať inzulín 4x
denne a musí mať dodržiavaný režim diabetika. Poukázala na výdavky maloletej D., ktorá je na internáte.

Zúčastnila sa P. I. I. L. 2024, ide o 2-dňovú módnu prehliadku, čo si deti platili z vlastných zdrojov, takisto
ubytovanie. Mala vybavenú umeleckú prax v divadle v N. J. I., taktiež ubytovanie, stravu, čo jej hradí
matka. Ďalej predložila výpisy z obchodného registra, z ktorých je zrejmé, že otec v roku 2023 vstúpil do
2 spoločností, a to A. D. N..V..Q.. a A. D. N..V..Q.., kde musel za odplatu nadobudnúť podiel, v dôsledku
čoho sa má podieľať na zisku a maloletej D. od februára 20224 nedáva žiadne vreckové.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie neobsahuje žiadnu relevantnú skutkovú a
právnu argumentáciu na podporu správnosti či opodstatnenosti odvolacích námietok otca. K späťvzatiu
návrhu uviedla, že k platnému a účinnému späťvzatiu návrhu zo strany matky nikdy nedošlo, nakoľko
otec ako advokát vedome oklamal právneho zástupcu matky, ktorý vychádzal z toho, že otec ako
advokát je povinný konať čestne, dodržiavať pravidlá etiky, čo sa však nestalo, nakoľko otec nepodpísal

rodičovskú dohodu, pričom platnosť a účinnosť späťvzatia bola podmienená práve tým, že podpíše
rodičovskú dohodu. Vo vzťahu k nezohľadneniu znaleckého posudku vypracovaného znalcom F.. Z.J. Y.
uvádza, že súd prvej inštancie ani nemohol zohľadniť uvedený znalecký posudok, lebo bol nezákonný,
neobsahoval vyhlásenia znalca o tom, že si je vedomý následkov vydania nepravdivého znaleckého
posudku. Medzi prílohami znaleckého posudku nie sú priložené napr. daňové priznania, ako aj mnohé

doklady údajne uznateľných výdavkov. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to matka navrhla
vo svojom odvolaní.

10. V ďalšom doplnení odvolania matka predložila potvrdenie o príjme od spoločnosti A. D. N..V..Q.., z
ktorého vyplýva, že otec dosahuje príjem cca 1.100 eur mesačne od augusta 2023. K námietke otca,

že mu bol zadržaný vodičský preukaz 20.9.2023, a preto sa jeho zárobkové možnosti výrazne znížili,
uvádza, že u otca došlo k poklesu príjmu z dôvodu, že si to privodil sám svojim protiprávnym konaním.
PredložilapotvrdeniaSlovenskejadvokátskejkomory,žeotecmáprerušenývýkonadvokácienazáklade
vlastnej žiadosti, z toho je zrejmé, že otec si privodil pozastavenie výkonu advokácie a dobrovoľne
sa obral o príjem z výkonu advokácie. Na podporu svojich tvrdení poukázala na závery Najvyššieho

súdu v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.2.2019 a 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.9.2022. Z
potvrdenia o príjme vystaveného A. D. N..V..Q.. vyplýva čistá mzda za obdobie od 08/2023 do 06/2024
vo výške 12.114,42 Eura. Z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu OR PZ K. Č.: Q.-K.-Q.-XXX-
XXX/XXXX-L. zo dňa 25.9.2023 vyplýva, že vodičský preukaz bol otcovi maloletých detí zadržaný
20.9.2023. Z odôvodnenia vyplýva, že po zastavení a kontrole hliadkou PZ pri kontrole, po poučení o

spôsobe vykonania vyšetrenia na alkohol prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi,
toto vyšetrenie nebolo úspešne vykonané, nakoľko prístroj otec maloletých neprefúkol, čiže nedodržal
postup, ktorý je predpísaný k vyšetreniu na zistenie alkoholu a následne vyšetreniu dychovej skúške sa
odmietol podrobiť. Zároveň odmietol požiadať o vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu. Z rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 2.1.2024

č. XX-XXXX/XX vyplýva, že otcovi predseda Slovenskej advokátskej komory pozastavil s účinnosťou od
1.1.2024 výkon advokácie na vlastnú žiadosť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal

rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolania otca a matky maloletých nie sú dôvodné a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je v napadnutej časti výrokov I. (o určení výživného na maloleté deti), II. (o dlžnom výživnom), III. (o

zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti) vecne správny.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah spisu, obsah preskúmavaného
rozsudku a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienkynadanéskutkovéokolnostipreurčenievýživnéhonamal.D.400Eurmesačne,mal.Z.300Eurmesačne
a mal. Z. 250 Eur mesačne (výrok I.), určenie dlžného výživného (výrok II.), zamietnutie návrhu matky
v prevyšujúcej časti (výrok III.) a rozhodnutie o trovách konania (výrok VI.).

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oboch rodičov odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997,

II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci
rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať
len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne
poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k
hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným, ani nezákonným. Napokon je potrebné
dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387

ods. 3, umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancie,zčohovyplýva,žezákonodarcačiastočnúneodôvodnenosť
rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať
na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého

odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu.

14. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej
rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný,

jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako
ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s
podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre

správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov
by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím
súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutéhorozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty rodičov
maloletých detí v odvolaní.

16. K namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z
hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu

jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd
hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie zákonných kritérií pre určenie výživného a
hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z
nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

17. Primárne sa odvolací súd zaoberal námietkou otca, že matka dňa 5.6.2023 súdu doručila späťvzatie
návrhu na úpravu práv a povinností, ktoré mu nebolo súdom doručené na vyjadrenie a keďže sa o
uvedenom späťvzatí dozvedel až teraz, vyjadruje so späťvzatím návrhu v celom rozsahu súhlas a žiada,
aby konanie bolo zastavené. Odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že matka v

priebehu konania predložila rodičovskú dohodu a zobrala svoj návrh na určenie výživného pre deti späť.
Keďže otec túto rodičovskú dohodu nepodpísal, zobrala svoj návrh na späťvzatie návrhu späť.

18. Odvolací súd konštatuje, že matka, ako každý účastník, resp. strana sporu, má v konaní dispozičné
oprávnenie, ktoré umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozíciou s konaním je aj

späťvzatie žaloby alebo návrhu vo všeobecnosti. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým navrhovateľ,
resp. žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže
CMP obsahuje osobitné ustanovenia o späťvzatí návrhu, je potrebné primerane aplikovať ustanovenia
§ 29 CMP. Osobitosť tohto ustanovenia, upravujúceho späťvzatie návrhu v znení jeho odseku 2 spočíva
v tom, že súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

Posudzovanie dôvodov z hľadiska ich závažnosti nie je svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní širokej
škály možných reálnych dôvodov, pre ktoré je potrebné v konaní pokračovať, berie ohľad na jednotlivé
skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky
zastavenia konania z právneho hľadiska a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na
postavenie účastníkov, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov. V

danom prípade ide o konanie, ktoré sa síce začalo na návrh, ale zákon pripúšťa, aby sa začalo aj
bez návrhu, pričom odvolací súd z tohto pohľadu považuje za potrebné v konaní pokračovať, posúdiac
charakter konania, záujem účastníkov a najmä fakt, že matka v priebehu konania predložila rodičovskú
dohodu, ktorú otec nepodpísal, zobrala svoj návrh na späťvzatie návrhu späť. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd v danom prípade postupoval vecne

správe a správne aplikoval príslušné procesné normy, keď konanie nezastavil, preto odvolací súd
považuje túto odvolaciu námietku otca za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva, že toto konanie sa vedie
od roku 2019, t.j. 5 rokov a to práve aj v dôsledku konania otca maloletých.

19. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na rôzne rozhodnutia odvolacích súdov odvolací súd dáva

do pozornosti, že podľa ust. § 220 ods. 2 CSP je možnosťou, nie povinnosťou súdu v odôvodnení
rozhodnutia odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle tohto
ustanovenia však rozhodne nemožno považovať rozhodnutia odvolacích súdov predložené otcom, ktoré
v konečnom dôsledku ani nie sú pre konajúci súd právne záväzné. Záväznými sú totiž stanoviská
alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov SR a s prihliadnutím na čl. 3 Základných princípov CSP aj rozhodnutia
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.
Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia
vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s
okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na

riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj
5Cdo/87/2017). Pri posúdení a zhodnotení zákonom stanovených východísk na určenie výživného
preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrváva na určitých striktných
hraniciach (porovnaj 8Cdo/50/2017).20. V kontexte uplatnených odvolacích námietok oboch rodičov vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými
zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného skúmal odvolací súd

primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti,
ako aj určenie dlžného výživného. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva
naďalej výška vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu mal. D. sumou 400 Eur mesačne, mal. Z. sumou 300 Eur mesačne a mal. Z. sumou
250 Eur mesačne. Obaja rodičia s rozhodnutím súdu nesúhlasia. V nasledujúcom rozsahu odvolací

súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného
s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by
výživné malo reflektovať na odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča.

21. Pokiaľ otec poukazoval na nevysporiadanie sa so závermi znaleckého posudku znalca F.. Z. Y.,

odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné,
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí
zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná
odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom

pri hodnotení dôkazov riadil. Súd riadne uviedol a zdôvodnil, aké dôkazy vykonal a nariadil (bod č. 6., 9.,
11., 12., 13., 14., 15., 16.,17., 18., 19., 20., 40., 43., 44., 45., 46. odôvodnenia). Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku otca vo vzťahu k relevantnosti znaleckého dokazovania, túto vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje primerane a
podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým

posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 CSP) nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do
jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými
prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti
založenej na riešení odbornej otázky.

22. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak svoje rozhodnutie o výživnom nezaložil výlučne na
záveroch znaleckého dokazovania svedčiacich v prospech otca maloletých detí, keď závery znaleckého
dokazovania nie sú akceptovateľné v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne
v odôvodnení napadnutého rozsudku), najmä výsluchov a vyjadrení rodičov, ako aj listinných dôkazov

v konaní pred súdom prvej inštancie. V priebehu konania súd viackrát vyzýval otca na predloženie
svojich účtovných dokladov pre potreby vypracovania znaleckého posudku, pričom tieto doklady neboli
predložené tak, ako boli žiadané súdom. Neboli predložené peňažné denníky za rok 2022 a 2023, pričom
daňové priznanie za rok 2022 otec predložil až na pojednávaní dňa 12.3.2024, kedy zároveň predložil
aj doklad o pozastavení výkonu advokácie, a to rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory zo dňa

2.1.2024, pričom pozastavenie bolo na vlastnú žiadosť zo dňa 1.8.2023. Slovenská advokátska komora
pozastavila advokátsku činnosť s účinnosťou od 1.1.2024.

23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že otec neuviedol v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré
by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o záveroch súdu prvej inštancie vo vzťahu k dokazovaniu

zameraného na zisťovanie majetkových pomerov a finančných možností a schopností na strane otca,
a správne súd konštatoval, že nebolo možné opätovne zistiť reálne príjmy a výdavky na jeho strane,
nakoľko nerešpektoval pokyn súdu a nepredložil peňažné denníky a daňové priznanie aj za ďalšie roky,
ktoré súd musel skúmať z dôvodu preukázania jeho príjmov. Súd vyčerpávajúco zdôvodnil v bodoch 43.
- 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, prečo aplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z

uvedených dôvodov považuje odvolací súd tieto námietky otca za nedôvodné.

24. Zo zisteného skutočného stavu veci súdom prvej inštancie vyplývajú aj nasledujúce závery. V
priebehu konania rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 27P/167/2019-600 zo dňa XX.X.XXXX bolo
manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s oprávnením

a povinnosťou maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok obom rodičom. Zároveň bola určená
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou 600 Eur mesačne, maloletému Z. sumou
500 Eur mesačne a maloletému Z. sumou 400 Eur mesačne, pričom z tejto sumy mu bola povinnosť
prispievať sumou 100 Eur mesačne na každé z maloletých detí na tvorbu úspor na účty maloletých detívedených v N. N., M..N.. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. V čase začatia konania
maloletá D. navštevovala X. V. L. školy a v čase rozhodovania súdu bola Š. X. ročníka N. W. Š.. Rovnako
maloletý Z. v čase začatia konania navštevoval X. V. L. školy a aktuálne je Ž.F. X. V. L. školy a maloletý

Z. navštevoval S. školu a aktuálne je v J. V. Š. Š. N. K. V.. Do rozhodnutia prvoinštančného súdu boli
výdavky detí popísané v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/205/2019-217 zo dňa 30.9.2020. Od
tejto doby matka preukázala ďalšie výdavky detí, pričom na týchto zvýšených výdavkoch sa čiastočne
podieľal aj otec, ktorý v roku 2020 doplatil výživné na každé dieťa v sume 196,66 Eur a 2.786,66 Eur, v
roku 2021 doplatil výživné každému dieťaťu v sume 191,66 Eur a od roku 2022 začal okrem bežného

výživného zasielať deťom aj príspevok na bývanie, pričom na jedno dieťa v tomto roku to bola suma
300 Eur. Zároveň v roku 2020 prispieval deťom aj nad rámec bežného výživného tým, že uhradil matke
polovičnú sumu nákladov, ktoré na deti vynaložila. Keďže matka uvádzala celkovú sumu na tri deti, súd
uvedenú sumu prerozdelil na každé z maloletých detí pomerne, čo predstavovalo sumu 203,43 Eur na
jedno dieťa. V roku 2023 matka preukázala polovičnú sumu nákladov nad rámec bežného výživného
na jedno dieťa v sume 174,62 Eur, ktoré uhradil otec. Okrem toho otec nad rámec bežného výživného

uhradil D. sumu 60 Eur a platil príspevok na bývanie každému z detí v sume 65 Eur mesačne až do
novembra 2023, kedy v decembri 2023 až do februára 2024 každému z detí prispel na bývanie sumou 75
Eur mesačne. V priebehu rokov otec navyšoval aj výšku výživného každému z maloletých detí, pričom
v roku 2019 a 2020 do mesiaca september prispieval D. sumou 130 Eur mesačne, Z. 110 Eur mesačne,
Z. 90 Eur mesačne. Od septembra 2020 prispieval D. sumou 140 Eur, Z. 120 Eur a Z. sumou 100

Eur. Následne navýšil výživné na sumu 145 Eur mesačne pre D., 125 Eur mesačne pre Z. a 105 Eur
mesačne pre Z.Š.. Od januára 2022 začal prispievať na výživu D. sumou 145 Eur mesačne, Z. 125 Eur
mesačne a Z. 105 Eur mesačne. Takéto výživné platil až do marca 2022, kedy začal prispievať sumou
175 Eur mesačne D., 155 Eur mesačne Z. a 135 Eur mesačne Z.. Od januára 2023 začal prispievať
na výživu D. sumou 180 Eur mesačne, Z. 175 Eur mesačne a Z. 145 Eur mesačne, pričom uvedené

výživné platí doposiaľ v rovnakej výške. Zároveň prispieva na bývanie každému z detí sumou 75 Eur
mesačne. V priebehu konania v zmysle pokynov krajského súdu matka preukázala výdavky, ktoré deťom
uhradila nad rámec bežného výživného a ktoré otec platil polovičnou sumou, čo je preukázané výpisom
z účtu matky, ako aj matkou predloženým prehľadom jednotlivých platieb a tiež bločkami, ktoré založila
do spisu. Od júna 2023 otec prestal preplácať matke polovičnú sumu výdavkov na maloleté deti, čo

súd skonštatoval aj v rozvodovom rozsudku, odsek 33. Na základe viackrát opakujúcej sa požiadavky
matky, aby otec prispel maloletému Z. na lyžiarsky zájazd, otec tak urobil sumou 140 Eur, čo opäť matka
preukázala výpisom z účtu.

25. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne reflektoval potreby maloletých, odvolací

súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že súdom určená suma spravodlivo zodpovedá ich
odôvodneným potrebám a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace
so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami a zdravotným stavom. Osobne sa o maloleté deti
prevažne stará matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle
§ 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Bolo preukázané, že výdavky

maloletých hradia obaja rodičia, avšak v posudzovanej veci odvolací súd vníma, že v individuálnych
situáciách dochádza medzi rodičmi ku konfliktom pri úhrade výdavkov na maloleté deti. Odvolací súd
predpokladá výdavky matky pohybujúce sa na úrovni cca 250 Eur - 400 Eur mesačne na každé z
mal. detí, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie a výdavky v súvislosti so zdravotným
stavom, s voľnočasovými aktivitami dieťaťa a ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd tak vo vzťahu k

odôvodneným potrebám maloletých považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 400 Eur mesačne na
mal. D., sumu 300 Eur mesačne na mal. Z. a sumu 250 Eur mesačne na mal. Z., ktorou sa má podieľať
otec na výžive detí za primeranú, zohľadňujúc aj prídavok na každé dieťa v sume 60 Eur, ktorým štát
prispieva matke na výchovu a výživu dieťaťa a tiež podiel matky na výživnom. Časť z odôvodnených
potriebmohlaaajmalabyťuspokojovanázprídavkovnamaloletédeti.Poodpočítanítejtosumyvýdavky

na maloleté deti by mali uhrádzať ich rodičia. Následne treba konštatovať, že pri výživnom zo strany otca
vo vzťahu k mal. D. vo výške 400 Eur a výživnom zo strany matky, napr. vo výške 200 Eur a prídavkoch
na dieťa, celková suma takmer 650 Eur je postačujúca na výživu maloletej vzhľadom na jej odôvodnené
výdavky a potreby. Uvedené platí aj pri výživnom zo strany otca vo vzťahu k mal. Z. vo výške 300 Eur
a výživnom zo strany matky, napr. vo výške 150 Eur a prídavkoch na dieťa (celková suma takmer 510

Eur) a vo vzťahu k mal. Z. pri výživnom zo strany otca vo výške 250 Eur a výživnom zo strany matky,
napr. vo výške 120 Eur a prídavkoch na dieťa (celková suma takmer 430 Eur). Súdom určené výživné
zodpovedá matkou preukázaným výdavkom, ktoré aj odvolací súd považuje v niektorých položkách za
nadhodnotené a nedôvodné.26. Odvolací súd považuje námietku matky, že súd nezohľadnil prechod maloletých detí jednotlivými
školskými stupňami a neurčil výživné na tvorbu úspor za nedôvodnú. V rozvodovom konaní súd určil

vyššie výživné, pričom v predmetnom konaní prihliadal na to, že v čase podania návrhu boli deti mladšie,
výživné určené súdom považuje aj odvolací súd za primerané vzhľadom na výdavky detí, ktoré mali v
rozhodnom období, ktoré matka preukázala a vydokladovala a ktoré sa navýšili až v poslednom období,
a to prechodom D. na N. školu, Z. na O. N. L. školy a Z. do Š., čo sa však odrazilo vo výživnom určenom
v konaní o rozvod manželstva. Súd pri výške výživného zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí

a správne prihliadal na nižšie výdavky maloletých detí v porovnaní s výdavkami v rozvodovom konaní,
kedy bolo určené vyššie výživné a tiež výživné na tvorbu úspor.

27. Otec namietal aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na to, že
zavedenie právnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine do právneho poriadku bolo
iniciovanéproblémami,ktorésavyskytovalivpraxipripreukazovaní,presnejšieneochotepreukazovania

príjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. Súdy narážali na neochotu preukazovania výšky
príjmov (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci), vykazovanie straty, na snahu „tlačiť“ príjmy čo
najnižšie, a tým minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť. Použitie právnej domnienky podľa § 63
ods. 1 Zákona o rodine sa viaže na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredložil
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nesprístupnil, ako aj v prípade,

ak sú pochybnosti o tom, že výška zdanených príjmov nezodpovedá výške reálnych príjmov (porovnaj
uznesenie NS SR 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.9.2022).

28. V konaní o rozvod manželstva bol otec zaviazaný založiť do spisu všetky doklady ohľadom svojich
podnikateľských aktivít v takom rozsahu, ako ich mal založiť do spisu aj v konaní o úpravu práv a

povinností do rozvodu manželstva, a to daňové priznanie za rok 2022, peňažné denníky za rok 2022
a 2023, ktoré ani v jednom konaní neboli predložené. Až na pojednávaní v konaní o úpravu práv a
povinností dňa 12.3.2024 založil otec do spisu daňové priznanie za rok 2022, avšak peňažné denníky
založené neboli. V priebehu konania otec doplnil výpisy zo svojich účtov za rok 2022 a obdobie január
až jún 2023, pričom za rok 2022 na jeho účte Č. K. H. bol zistený počet debetných položiek 450,

počet kreditných položiek 411, debetné obraty boli v sume 241.683,16 Eur a kreditné obraty v sume
241.483,16 Eur. Za rok 2023 do 30.6. bol zistený počet debetných položiek na tomto účte v sume 262,
počet kreditných položiek 229, debetný obrat bol v sume 162.255,89 Eur, kreditný obrat bol v rovnakej
sume 162.255,89 Eur. Z výpisu z účtu otca za rok 2022 pod názvom S.. Z. A. bol zistený počet debetných
položiek450,početkreditnýchpoložiek411adebetnéobratybolivsume241.683,16Eur,kreditnéobraty

v sume 241.483,16 Eur. Za obdobie január až jún 2023 na tomto účte bol počet debetných položiek 262,
počet kreditných položiek 229, debetný obrat bol vo výške 162.255,89 Eur, kreditný obrat v rovnakej
výške 162.255,89 Eur. Z účtu otca Č. N. Ú. za rok 2022 bol zistený počet debetných položiek 0, počet
kreditných položiek 21, debetný obrat bol 0, kreditný obrat 2.380,39 Eur. Na účte Č. K. za obdobie
január až jún 2023 bol zistený počet debetných položiek 52, počet kreditných položiek 31, debetný

obrat 12.438,13 Eur, kreditný obrat 12.389 Eur. Otec zároveň predložil aj výpis z účtu N. Ú. O., kde boli
nulové kreditné a debetné položky za rok 2022. Zároveň predložil Č.N. N. Ú. za rok 2022, kde bol počet
debetných položiek 0, počet kreditných položiek 21, debetný obrat 0, kreditný obrat 2.380,39 Eur. K účtu
vedenému pod menom S.. Z. A. - O. sa otec vyjadril v tomto konaní, aj v konaní o rozvod manželstva, že
ide o kontokorentný účet, na ktorý prichádzajú pravidelné platby a zároveň sa spláca úver. V priebehu

konania súd viackrát vyzýval otca na predloženie svojich účtovných dokladov pre potreby vypracovania
znaleckého posudku, pričom tieto doklady neboli predložené tak, ako boli žiadané súdom. Neboli
predložené peňažné denníky za rok 2022 a 2023, pričom daňové priznanie za rok 2022 otec predložil
až na pojednávaní dňa 12.3.2024, kedy zároveň predložil aj doklad o pozastavení výkonu advokácie, a
to rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory zo dňa 2.1.2024, pričom pozastavenie bolo na vlastnú

žiadosť zo dňa 1.8.2023. Slovenská advokátska komora pozastavila advokátsku činnosť s účinnosťou
od 1.1.2024. Prerušenie advokátskej činnosti otec odôvodnil tým, že sa znížili jeho schopnosti vykonávať
advokátsku činnosť vplyvom rozvodového konania. Aktuálne vykonáva činnosť podnikateľskú a podniká
vG.Č..Uviedol,žejehopríjemje1.100až1.200Eurmesačne,pričompredpokladávyššiepríjmypotom,
čo sa jeho podnikateľská činnosť rozbehne. Zmenu svojej práce odôvodnil tým, že potreboval zmeniť

pôsobisko, pretože vykonávanie advokátskej činnosti bolo náročné. Potreboval činnosť, kde je menej
myšlienkových operácií, v snahe udržať si svoj životný štandard. Čo sa týka jeho výdavkov, odpadol
mu výdavok v sume 600 Eur na úhradu nájomného v byte v X. E., ktorý už nepotrebuje, keďže D. je
na internáte. Jeho majetok sa znížil aj o obrazy v hodnote 30.000 Eur, ktoré vlastnil, čo bol jeho jedinýmajetok, nakoľko ich minulý rok odovzdal maloletým deťom. Zároveň poukázal na nulový pomer príjmov
a výdavkov, ako aj na závery znaleckého posudku. Z predloženého daňového priznania otca za rok 2022
boli zistené jeho príjmy vo výške 80.392,28 Eur, výdavky vo výške 78.692,13 Eur a čiastkový základ

dane vo výške 1.700,15 Eur. V čase, keď otec vykonával advokátsku činnosť, zamestnával jedného
koncipienta,ktorémuplatilmzduokolo800Eurastravné80Eurmesačne.Aktuálnevlastníjednoosobné
motorové vozidlo, ktoré nadobudol za nadobúdaciu cenu 40.000 Eur, leasing platí 800 Eur mesačne,
auto bolo zakúpené v decembri 2022. Zároveň potvrdil, že mu bolo priznané nájomné za pozemky, ktoré
vlastní, avšak k výške sa nevyjadril, pričom konanie skončilo úspešne a bola mu priznaná podielová

odmena. K svojim zberateľským aktivitám uviedol, že tieto aktivity skôr zúžil, niečo predal, nakoľko
potreboval finančné prostriedky, predal napríklad pušku za 500 Eur a historické náboje za 80 Eur.

29. Súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v
civilných mimosporových konaniach, ktorá spolu s princípom oficiality a materiálneho vedenia konania
má viesť k rozhodnutiu, ktoré je čo najbližšie k skutočným hmotnoprávnym pomerom účastníkov

konania.Tátovyšetrovaciazásadanenegujeaktivituúčastníkovkonania,ktorímajúpovinnosťsúčinnosti
a povinnosť úplného a pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností relevantných pre meritórne
rozhodnutie vo veci. Uvedené je úzko prepojené s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého rodič, ktorý je podnikateľom, má povinnosť preukázať súdu svoje príjmy a predložiť všetky
doklady preukazujúce jeho príjem a to aj sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu.

Súd prvej inštancie počas celého konania riadne vyzval otca na predloženie dokladov preukazujúcich
jeho príjem, presne uviedol, ktoré doklady považuje za potrebné, aby otec súdu predložil, pri vypočutí
otca na súde mu kládol otázky s cieľom zistiť jeho majetkové a príjmové pomery. Otec ani do rozhodnutia
odvolacieho súdu nepredložil riadne všetky doklady preukazujúce jeho príjmové a majetkové pomery
a na otázky súdu na pojednávaní odpovedal vyhýbavo, napr. že nevie uviesť hodnotu obrazov alebo

zbraní, ktoré vlastní a nevedel ani presne špecifikovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v
jeho vlastníctve.

30. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v
súvislosti s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti

tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti:
povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených
podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

31. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými
dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o
účtovníctve, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetky, záväzky, náklady, výnosy,
výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka
je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim

trvalosť účtovných záznamov.

32. Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1 je edičná povinnosť,
t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie
vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových

pomerov, nie len príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce
majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných
papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností.

33. Treťou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu

umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. V texte zákona nie je uvedený odkaz
na osobitný predpis. V dôvodovej správe sa však spomína § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý
však ustanovuje zákonnú licenciu na sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva pre
potreby súdneho konania. Obdobne pri bankovom tajomstve podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
platí povinnosť oznámiť súdu potrebné údaje. Predmetom utajovania sú aj údaje vedené v evidencii

centrálneho depozitára podľa § 109 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách.34. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, „ak
si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť),
ako aj z odlišného obsahu týchto povinností, vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností,

pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný
záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti
predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto
zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenie zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení
s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z

takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej
konkrétnu výšku. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si
uvedených povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

35. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov
otca, a teda jeho schopností a možností (body 43. - 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

Súd prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a tiež odôvodnené
potreby maloletých detí, z čoho mal za preukázané, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu
k maloletým, sú dané dostatočné pomery pre to, aby boli potreby maloletých pokryté výživným v
rozsahu, v akom určil súd prvej inštancie. Odvolací súd pri určení výživného nezistil vybočenie z medzí
zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov, ak súd pri výške výživného zohľadnil, že otec nepreukázal

podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov napriek opakovaným výzvam súdu a aplikoval
ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otcove tvrdenie, že jeho príjem je cca 1.100 Eur mesačne je v
zjavnom rozpore so zisteniami o otcovom majetku a príjmoch (vlastníctvo zbraní, nehnuteľností, výkon
advokácie, činnosť dražobníka, zamestnávanie ďalších osôb) a je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 63
ods. 1 Zákona o rodine, pretože otec hodnoverne nepreukázal celý svoj skutočný príjem (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2022, sp. zn. 6Cdo/107/2022 zverejnené v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023). Zisťovanie príjmu a majetku povinnej osoby je
komplexná a individuálna činnosť, nemožno vyčítať súdu, že postupoval tak, aby bol zistený skutočný
majetok a príjem otca. Ak by si súd vyžiadal len niektoré informácie, ktoré uvádza otec vo svojom
odvolaní (správu Sociálnej poisťovne), neboli by zistenia súdu dostatočné. Odvolací súd sa stotožňuje s

vyjadrenímmatky,ženemožnoprihliadaťnamožnézníženiepríjmuotcasúvisiacesostratouvodičského
preukazu, pretože túto stratu si otec zavinil sám (analogicky ako § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

36. Odvolací súd dôsledne preskúmal výpočet dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie pri jeho výpočte (výrok II.) postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne.

Čo sa týka splatnosti dlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň
je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok nebude
mať ťaživý dopad na mal. dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia
v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe pojednávanej veci,
priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok,

pretože povinnému muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti
si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Zároveň
poskytuje otcovi primeraný čas na zabezpečenie sumy dlžného výživného. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne
zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.

37. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

38. Odvolací súd k návrhu otca o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku uvádza, že uvedený

návrh nie je dôvodný, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP). Odvolací
súd dodáva, že toto konanie sa vedie od roku 2019, t.j. 5 rokov a to práve aj v dôsledku konania otca
maloletých,navyšežiadenprocesnýinštitútvCMPodvolacísúdktakémutopostupuneoprávňuje,keďže
čas je neúprosná veličina a zákonodarca zdôrazňuje prioritu plnenia výživného. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd návrh otca na odklad vykonateľnosti zamietol.

39. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).