Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Kosorínová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/145/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324203288
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4324203288.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, t. č. bytom G. XX, H. a G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XXX/XX, J. K., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy
100 eur na sumu 150 ,- eur mesačne vždy do 20.dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky
počnúc dňom 01.11.2024.
II. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30.01.2015 č. k. 2P/41/2014-52
vo výroku o výživnom pre mal. A..
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 18.09.2024 domáhala zvýšenie výživného zo strany otca
zo sumy 100,- eur na sumu 200,- eur mesačne, nakoľko maloletá býva často chorá. Poukázala na to,
že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/199/2013-18 zo dňa 21.08.2013 bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur
mesačne. Posledná úprava bola v roku 2015, kedy otec žiadal o zníženie výživného. Uvádza, že otec
maloletej párkrát výživné uhradil, ale potom si vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil. Maloletej nekupuje
na sviatky darčeky, neprispieva ani na školské veci alebo oblečenie. Tento rok pomohol zaplatiť školské
poplatky a maloletej poslal 100 eur. Následne v návrhu uviedla, že otec posiela mesačne 300 eur,
avšak má aj syna, ktorý je plnoletý, ale ešte študuje a výdavky sú dosť náročné. Na maloletú poberá
opatrovateľský príspevok, prídavky na dieťa a príplatok k prídavku, čo je spolu 895 eur
mesačne. Nie je zamestnaná, pretože dcéra býva často chorá. Tri roky mala kvôli zdravotným
problémom individuálne vzdelávanie, do školy chodila len raz za týždeň na dve hodiny. V júni 2024 mala
maloletá náročnú operáciu pravého oka, pretože nevidela. Maloletá navštevuje viacerých špecialistov a
každé tri mesiace absolvuje očné vyšetrenie v Bratislave na Kramároch.
2. Otec pri informatívnom výsluchu pred koordinátorom dňa 18.10.2024 uviedol, že súhlasí so zvýšeným
výživným. Poukázal však na to, že jeho príjem mu neumožňuje výrazne zvýšiť výživné tak, ako žiada
matka v podanom návrhu, nakoľko sám má zdravotné problémy. Výživné hradí riadne a včas, matke
na obe deti posiela 300 eur.3. Dňa 18.10.2024 rodičia uzatvorili pred koordinátorom tunajšieho súdu rodičovskú dohodu, na základe
ktorej sa otec zaviazal na výživu maloletej prispievať zvýšeným výživným zo sumy 100,- eur na sumu
150,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.
4. Na pojednávaní dňa 31.10.2024 rozhodol súd v neprítomnosti otca maloletej. Otec neúčasť
ospravedlnil. Pri informatívnom výsluchu zobral termín pojednávania na vedomie.
5. Kolízna opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
6. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Levice zo dňa 30.01.2015 č. k. 2P/41/2014-52, právoplatným dňa 14.02.2015, zo sumy 130,- eur na
sumu 100,- eur mesačne. V tom čase bola matka nezamestnaná, odo dňa 26.11.2014 bola zaradená
do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20
eur a prídavku na dieťa vo výške 47,04 eur. Od 01.11.2014 bola poberateľkou peňažného príspevku na
opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – mal. A. vo výške 244,59 eur mesačne. Mesačne
uhrádzala nájomné 155,67 eur, elektrinu 20,- eur, odpad 17,82 eur, výdavky na deti (škola + škôlka)
77,09eur,výdavkynadomácnosť(strava,drogéria,telefón)227,99eur,výdavkynacestovanie(lekárske
kontroly a vyšetrenia) 10 eur. Mala tiež vyživovaciu povinnosť k maloletému E., nar. XX.XX.XXXX.
Otec bol zamestnaný v Záhradníckych službách Mesta zlaté Moravce. Podľa jeho slov dosahoval čistý
mesačný príjem 500 eur. Od marca 2014 sa mu vykonávali exekučné zrážky z dvoch tretín (výživné).
Žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, na domácnosť finančne neprispieval. V roku 2004
si s matkou mal. detí zobral úver vo výške 1 000,- eur, ktorý splácal po 150,- eur mesačne a druhý
úver si zobrali zo spoločnosti Homecredit vo výške vtedy 40 000,- Sk. Mal tiež vyživovaciu povinnosť
k maloletému E., nar. XX.XX.XXXX. Maloletá A. sa narodila s detskou mozgovou obrnou (DMO).
Navštevovala kardiologickú a očnú ambulanciu a logopedickú poradňu.
6.1. Matka je naďalej nezamestnaná, nakoľko zabezpečuje starostlivosť o mal. A.. Je poberateľkou
opatrovateľského príspevku vo výške 785,- eur, tiež poberá rodinné prídavky na dve mal. deti vo výške
120,- eur mesačne a príplatku z detského prídavku v sume 30,- eur. Počet jej vyživovacích povinností sa
nezmenil. Hoci je syn E. už plnoletý, nie je ešte schopný sám sa živiť, nakoľko stále študuje. Mesačné
náklady na domácnosť (nájom, elektrina, plyn, mobily) sú spolu 576,- eur, výdavky na syna 150,- eur,
poplatky do školy 52,50 eur, lieky 20,- eur, pokiaľ je maloletá chorá tak 80 – 100,- eur, vyšetrenia v
Bratislave
20,- eur. Momentálne spláca nedoplatok, ktorý je vo výške 300,- eur. Nie je vlastníčkou žiadnej
nehnuteľnosti.
6.2. Otec žije sám v dvojizbovom dome v Zlatých Moravciach, kde je podielovým spoluvlastníkom. Je
zamestnaný ako robotník pre technické služby mesta Zlaté Moravce. Jeho čistý mesačný príjem je
vo výške 731,15 eur a zároveň je poberateľom invalidného dôchodku v sume 230,10 eur mesačne.
Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky patria výdavky na stravu, ošatenie a najmä lieky, nakoľko má
sám zdravotné problémy (má bypass, mal porážku, má štyri aneuryzmy z toho jednu zoperovanú, má
degenerovanú chrbticu). Otec prispieva na výživu oboch detí sumou 300,- eur. Plnoletý syn E. si podal
návrh na zvýšenie výživného, ktoré konanie sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 11Pc/38/2024.
6.3. Maloletá A. navštevuje 9. ročník základnej školy. Nestravuje sa v školskej jedálni. Tri roky (6., 7. a 8.
ročník) mala kvôli zdravotným problémom povolené individuálne vzdelávanie. Bola jej diagnostikovaná
detská mozgová obrna. Podľa vyjadrenia matky navštevuje niekoľkých špecialistov – kardiológa,
neurológa, ortopéda, endokrinológa a oftalmológa. V júni absolvovala náročnú operáciu pravého oka.
Pravidelne užíva lieky.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
10.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
16. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
17. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
18. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia
poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli
uspokojenéosobnépotrebydieťaťa,pokiaľideovýživu,akoipotrebynaprehlbovanievzdelania,rozvoju
záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.
19. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí
preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým
podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného
výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba,
pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými ainými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať
ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase
posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne
k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich
vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
20. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného uplynulo vyše 9
rokov, za ktoré obdobie sa zmenili podstatným spôsobom pomery na strane účastníkov konania.
Maloletá A. fyzicky vyspela, teda už len v tejto súvislosti došlo k zvýšeniu nákladov na jej ošatenie,
stravovanie a hygienické potreby. Zároveň pribudli náklady so školskou dochádzkou, t. j. zabezpečením
školských pomôcok, doplatkami za učebnice a inými školskými poplatkami. Príjem matky pozostáva len
z opatrovateľského príspevku, rodinných
prídavkov a príplatku k rodinným prídavkom, pričom matka vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa vyšší
príjem nemôže, resp. nevie dosahovať. Matka svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej kompenzuje vo
výraznej miere svojou celodennou osobnou starostlivosťou o maloletú, na ktorej sa otec nepodieľa, a
preto to musí vyvážiť finančným plnením. Povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na
to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť a až po
splnení tejto základnej povinnosti si z finančných prostriedkov, ktoré mu zostanú, môže zabezpečovať
svoje vlastné potreby. Náklady na dieťa vyčíslené matkou neboli otcom spochybňované.
21. Súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného na sumu 150,- eur počnúc dňom 01.11.2024,
nakoľko táto je nepochybne uzatvorená v záujme dieťaťa. Po zvážení všetkých vyššie uvedených
skutočností dospel súd k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje kritériám zákona
o rodine, je primeraná aktuálnym odôvodneným potrebám oprávneného (mal. A.), zodpovedá
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom na strane otca, pričom táto suma spolu s výživným
zo strany matky (ktorá sa o maloletú osobne stará) a finančným prispením zo strany štátu vo forme
prídavkov na dieťa a opatrovateľského príspevku je spôsobilá zabezpečiť všetky odôvodnené potreby
maloletej spojené s jej výživou.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí
byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Rodičia proti výroku I. nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.