Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821202984
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8821202984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., D. E., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom F. XX, XXX XX F., 2/ G. H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX J. - K.,
zastúpení: JUDr. Zuzana Adamová Tomková, advokátka, so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov
nad Topľou, IČO: 50569465, proti žalovanému: L. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. M. XXXX/XX,
XXX XX C. N. O., zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 862 711, o určenie nehnuteľnosti do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11C/48/2021-340 zo dňa 19.4.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Obaja žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Súd u r č u j e, že nebohý H. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti dňa
XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. N. O.,

zapísanej Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako byt č. XX
na 5. poschodí, bytového domu Obytný dom - J. L., súp. č. X postaveného na pozemku reg. C parcela
č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 439 m2 vchod 0 so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 7207/288177 a
spoluvlastníckym podielom na pozemku reg. E. parcela č. XXXX/XX vo veľkosti 7207/288177 a uvedená
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom H. E., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom
uznesení, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhali vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nebohý H. E., D. E., nar. X.X.XXXX, bol ku dňu svojej smrti
dňa XX.X.XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C. N. O., zapísanej

Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako byt č. XX na 5.
poschodí, bytového domu Obytný dom - J. L., súp. č. X postaveného na pozemku reg. C parcela č.
XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 439 m2, vchod 0 so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 7207/288177 aspoluvlastníckym podielom na pozemku reg. E. parcela č. XXXX/XX vo veľkosti 7207/288177 a uvedená
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom H. E., nar. X.X.XXXX a náhrady trov konania.

3. Podanú žalobu odôvodnili tým, že, žalobcovia a žalovaný sú nevlastní súrodenci v rodinnej línii po
ich otcovi H. E., narodenom dňa X.X.XXXX a zomrelom dňa XX.X.XXXX. Žalobcovia majú za to, že
nehnuteľnosť patriaca ich nebohému otcovi bola neoprávnene prevedená na žalovaného, preto táto
nehnuteľnosť v čase smrti ich otca patrila ich otcovi H. E. a následne mala byť predmetom dedičského
konania. Za účelom preverenia ich podozrenia a uplatnenia svojich nárokov, preto podali žalobu týkajúcu

sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. XX na 5. p. bytového domu Obytný dom - J. L. súp.
č. X, postaveného na pozemku reg. E. parc. č. XXXX/XX, LV č. XXXX, k. ú. C. N. O.. Uviedli, že
listom zo dňa 25.3.2021 vyzvali žalovaného na dohodu. Spochybnili vlastnícke právo žalovaného k bytu
a navrhli žalovanému dohodu o urovnaní, ktorou ako zákonní dedičia prejavia súhlas s ponechaním
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za podmienky vyrovnania ich podielov, ktoré by im pripadli v
prípade zákonného dedenia, to znamená, ak uhradí každému z nich sumu 15.000,- eur v dohodnutej

lehote alebo prevedie na nich dve tretiny nehnuteľnosti. Celková hodnota bytu bola podľa žalobcov
reálne vyššia ako navrhovaná hodnota na vysporiadanie (45.000,- eur). Žalovaný však návrh dohody
listom zo dňa 7.4.2021 odmietol a uviedol, že úkon považuje za platný a nie sú žiadne okolnosti,
ktoré by ho spochybňovali. Preto následne žalobcovia požiadali o poskytnutie zdravotnej dokumentácie
ich nebohého otca a znalca z príslušného odboru o znalecké posúdenie spôsobilosti darcu H. E. na

vykonanie úkonu darovacej zmluvy. H. E., nar. X.X.XXXX, daroval svoju nehnuteľnosť - byt č. XX na 5.
p. bytového domu súp. č. X, LV č. XXXX, k. ú. C. N. O., dňa 10.1.2020 žalovanému L. E., preto tento
majetok nebol predmetom dedičského konania po nebohom H. E.. Darovacia zmluva bola spísaná A.
P. P. v notárskej zápisnici N. XX/XXXX, N. XXX/XXXX, N. XXX/XXXX dňa 10.1.2020 za prítomnosti H.
E., L. E., A. O., Q. G.. V zápisnici nie je uvedené, akým spôsobom bol úkon darcovi H. E. vysvetlený

ani ako prejavil svoju vôľu a schválil darovaciu zmluvu, spisovanú v notárskej zápisnici. Žalobcovia
považujú darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú z niekoľkých dôvodov: darca H. E. nebol spôsobilý
na vykonanie tohto právneho úkonu pre duševnú chorobu, darca H. E. bol osobou, ktorá nemohla čítať
a písať, preto mali byť pribratí dvaja nestranní svedkovia úkonu, pričom jeden zo svedkov bol osoba
blízka obdarovanému L. E., darovacia zmluva spísaná v notárskej zápisnici bola spísaná vo C. N. O.,

P. XXX A. P. P., notárom, so sídlom v I., kde mal byť prítomný aj darca H. E., ktorý však v tom čase bol
hospitalizovaný vo C. N. R., pre zlý zdravotný stav a duševnú chorobu a v zdravotných záznamoch sa
nenachádza zápis o prepustení pacienta, resp. opustení nemocnice pacientom. H. E., nar. X.X.XXXX,
žil vo svojom byte vo C. N. O., S. X/X do decembra 2019, následne bol hospitalizovaný vo C. N. R.
a po prepustení príbuznými umiestnený v Špecializovanom centre sociálnych služieb T., N. S. Pred

jeho hospitalizáciou H. E. chodil po bytovom dome dezorientovaný, nebol schopný komunikovať, na
čo upozornili susedia z bytového domu jeho sestru, keď ho našli vo výťahu. Už v tom čase H. E. trpel
demenciou,resp.Alzheimerovouchorobou.VzhľadomnasvojzdravotnýstavnemoholbyťH.E.vjanuári
2020schopnýurobiťprávnyúkondarovania,čožalobcompotvrdilizáznamyzozdravotnejdokumentácie
H. E. a záver znaleckého posudku A. J., na ktorý odkázali. Uviedli, že ak darca konal v duševnej poruche

(demencia, choroba), ktorá ho urobila pre právny úkon neschopným, je tento právny úkon absolútne
neplatný. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. je absolútna, teda pôsobí od
počiatku (ex tunc) bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal. Právne účinky z absolútne neplatného
právneho úkonu preto nevzniknú. Už samotná skutočnosť, že H. E. nemohol písať a nebol schopný
notársku zápisnicu podpísať, prečo mali byť pri úkone prítomní dvaja svedkovia, spochybňuje schopnosť

H. E. rozumieť úkonu darovacej zmluvy.

4. Žalovaný k žalobe uviedol, že s ňou nesúhlasí. Potvrdil, že žalobcovia a on sú nevlastnými
súrodencami. Avšak žalovaný so žalobcami predtým nikdy nestretol, nepoznal ich. Podľa vedomostí a
informácií, ktoré má, žalobcovia s otcom, neb. H. E., neudržiavali žiaden kontakt. Nezúčastnili sa ani na

jeho pohrebe a taktiež sa nepodieľali na žiadnych nákladoch. Taktiež je pravdou, že žalovaný nadobudol
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (ďalej len „byt“). Vlastnícke právo k bytu nadobudol
žalovaný na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.1.2020, spísanej formou notárskej zápisnice (ďalej
len „darovacia zmluva“), kde žalovaný vystupuje ako obdarovaný a p. H. E., narodený dňa X.X.XXXX,
zomrelý dňa XX.X.XXXX (ďalej len „H. E.“) ako darca. Uviedol, že s otcom, t. j. H. E., mal po celý čas

dobrý a blízky vzťah, zvykli spolu tráviť čas, navštevovali sa aj v čase, kedy už matka Žalovaného a p. H.
E. boli rozvedení. H. E. zároveň počas života niekoľkokrát pred príbuznými a priateľmi vyhlásil, že chce,
aby práve žalovaný dedil po jeho smrti jeho majetok. Následne žalobcovia listom zo dňa 25.3.2021,
t. j. viac ako jeden rok po darovaní bytu a taktiež až po ukončení dedičského konania po neb. H. E.,kde bola schválená dohoda dedičov o tom, že dedičstvo (aktíva a pasíva uvedené v uznesení zo dňa
22.2.2021, pričom byt v dedičstve vzhľadom na darovaciu zmluvu zahrnutý nebol) po poručiteľovi, neb.
H. E., nadobúda žalovaný, spochybnili vlastnícke právo žalovaného k bytu a vyzvali ho na uzatvorenie

dohody za účelom finančného vyrovnania, pričom nie je nám zrejmé, ako dospeli k požadovanej sume za
vyrovnanie. Má za to, že predmetná darovacia zmluva je platná a účinná. Darovacia zmluva spĺňa všetky
zákonom stanovené náležitosti. Čo sa týka notárskej zápisnice, prostredníctvom ktorej bola darovacia
zmluva spísaná, táto bola napísaná za prítomnosti dvoch svedkov, a to p. A. O. a p. Q. G.. Ako už
uviedol predošlý právny zástupca žalovaného v liste zo dňa 7.4.2021, ktorý bol adresovaný právnej

zástupkyni žalobcov, ani jedného z prítomných svedkov nebolo možné v zmysle platných právnych
predpisov považovať v čase spísania darovacej zmluvy za osobu blízku. Žalovaný ďalej v celom rozsahu
nesúhlasí s tvrdeniami obsiahnutými v bode 4 žaloby, a teda s dôvodmi, ktoré k tvrdeniam žalobcov, že
by mala byť darovacia zmluva neplatná, uviedol, že p. H. E. bol osobou plne spôsobilou na právne úkony,
o čom svedčí aj potvrdenie jeho všeobecného lekára A. U. V. zo dňa 10.1.2020. Zároveň je potrebné
uviesť aj to, že p. H. E. síce v čase spísania darovacej zmluvy trpel demenciou, avšak je preukázané, že

osoby trpiace touto duševnou poruchou majú aj okamihy, kedy sú schopní dostatočne posúdiť následky
svojho konania. Zároveň poukázal na to, že vôľa H. E. bola, aby vlastnícke právo k bytu nadobudol práve
žalovaný, mala dlhodobý charakter a darca sa týmto ani netajil. K tvrdeniu, že p. Q. G., ako jeden zo
svedkov prítomných pri spísaní darovacej zmluvy, mala byť osobou blízkou vo vzťahu k žalovanému,
uvádzame, že v zmysle platnej právnej úpravy nemožno túto osobu považovať za osobu blízku. V danom

čase žalovaný ani len nežil v spoločnej domácnosti s p. Q. G., nemali spoločný bankový účet, majetok,
neboli jeden od druhého závislí, jednalo sa o vzťah priateľ a priateľka dvoch mladých ľudí, ktorí sa
stretávali, nie však o partnerský vzťah druha a družky. Navyše akékoľvek fotky stiahnuté zo sociálnych
sietí nie je možné v žiadnom prípade považovať za akýsi relevantný a vôbec použiteľný dôkaz.

5. Na predmetnú vec súd prvej inštancie aplikoval ust. § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 123,
132, § 460, § 463 ods. 1, 2, § 467, § 473, § 481, § 482 ods. 1 , 2 a § 483 Občianskeho zákonníka.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v civilnom sporovom konaní
platí, že sudca nemôže riešiť odborné otázky, a to ani vtedy, ak by disponoval potrebnou odbornou

kvalifikáciou. Za odbornú otázku sa nepovažujú právne otázky, o ktorých rozhoduje jedine sudca. Súd
rozhodne vo veci samej na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na
základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné
azávažnépochybnosti.Akodôkazvkonanípredsúdommôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmijemožné
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a

právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Znalca priberie súd na návrh strany do konania
v prípade, ak v konaní vyvstali zložité otázky, ktorých zodpovedanie závisí od odborných znalostí. Strana
sporu tiež môže za účelom zodpovedania otázok, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, predložiť
súkromný znalecký posudok (tak, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, kedy žalobca predložil súkromný
znalecký posudok vypracovaný znalcom A. A. J.). V zásade v zmysle Civilného sporového poriadku

platí, že všetky dôkazné prostriedky sú na jednej úrovni a písomný znalecký posudok nie je vyvýšený
nad iné dôkazné prostriedky, a je teda hodnotený ako každý iný produkovaný dôkaz.

7. Súd mal vykonaným dokazovaním v konaní za preukázané, že dňa 10.1.2020 bola spísaná notárska
zápisnica N. XX/XXXX, N. XXX/XXXX, N. XXX/XXXX za prítomnosti H. E., L. E. - žalovaného a

dvoch svedkov. Obsahom notárskej zápisnice bolo darovanie nehnuteľnosti - bytu č. XX na 5 poschodí
bytového domu súp. č. X, LV č. XXXX, k. ú. C. N. O.. Ako darca vystupoval H. E. a obdarovaným bol
L. E. - žalovaný v tomto konaní.

8. Žalobcovia mali za to, že darovacia zmluva obsiahnutá v notárskej zápisnici je absolútne neplatná, a

to z dôvodu, že H. E. nebol spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu, tiež z dôvodu, že jeden
zo svedkov notárskej zápisnice bola blízka osoba a z dôvodu, že notárska zápisnica bola spísaná na
inom mieste, pričom darca sa mal nachádzať v nemocnici. Namietali, že nemá zákonom požadované
náležitosti.

9. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu a z pohľadu rozhodnutia súdu najdôležitejšou
skutočnosťou je platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorá bola spísaná vo forme notárskej
zápisnice, a to či bol nebohý H. E. spôsobilý na právne úkony alebo nie a či v čase spísania darovacejzmluvy mal nebohý tzv. lucídny stav, resp. svetlú chvíľku, počas ktorej si plne uvedomoval svoje konanie
a tým pádom či bol spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu.

10. Žalobcovia v konaní tvrdili, že nebohý p. H. E. uzatvoril darovaciu zmluvu už v čase, kedy trpel
duševnou poruchou, ktorá ho robila na uvedený právny úkon nespôsobilým. Z toho dôvodu majú za
to, že darovacia zmluva je absolútne neplatná. Žalovaná strana pripúšťa, že nebohý p. H. E. trpel v
čase uzatvorenia darovacej zmluvy duševnou poruchou, ale zároveň poukazujú na to, že v tom čase
mal nebohý tzv. lucídny stav, resp. svetlú chvíľku, počas ktorej si plne uvedomoval svoje konanie a tým

pádom bol spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu.

11. V konaní tohto charakteru je rozhodujúca skutočnosť, či spísaná darovacia zmluva bola darcom -
H. E. urobená v čase, kedy bol spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu a vzhľadom na jeho
duševný stav tiež to, či mohol mať nebohý H. E. v čase spísania notárskej zápisnice tzv. lucídny stav.

12. Súd nerozporuje skutočnosť, že žalovaný sa o nebohého staral, že mu pomáhal s určitými vecami,
alebo že mali priateľský vzťah. Uvedené skutočnosti preukazujú výpovede svedkov v konaní, avšak
takto poskytnutá podpora a starostlivosť automaticky neznamená, že nebohý mal v úmysle s určitosťou
darovať predmetnú nehnuteľnosť žalovanému, respektíve, že si je plne vedomý, čo a komu daruje.

13. Pokiaľ ide o vyjadrenia strán sporu, ktorými strany poukazovali na rodinné vzťahy medzi stranami
sporu a p. H. E. a podobne a aj pokiaľ ide tvrdenia žalobcov, resp. žalovaného, a to či žalobcovia mali
nejaký blízky vzťah s darcom, či a kto ako často navštevoval darcu v čase keď bol hospitalizovaný, či a
kedy sa žalobcovia dozvedeli o darovaní bytu a podobne, súd tieto skutočnosti nepovažoval za dôležité
a významne pre rozhodnutie vo veci samej a v tomto smere sa týmito tvrdeniami nezaoberal.

14. Skutočnosť, že vôľa H. E. spočívajúca v darovaní predmetného bytu mala mať dlhodobý charakter
a skutočnosť, že túto vôľu prezentoval pred svojimi známymi, však taktiež nie je rozhodujúca pre
rozhodnutie súdu vo veci samej.

15. Ani preukázanie tejto vôle viacerými svedkami by z pohľadu súdu nemalo vplyv na to, že súd ako
rozhodujúce vo veci samej rieši otázku spôsobilosti darcu na predmetný právny úkon. Ak je právny úkon
absolútne neplatný z dôvodu, že darca nebol spôsobilý na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy,
vôľanebohého,žechcelbytdarovaťžalovanémunemôžezohraťvtomtosmerežiadenvýznam,nakoľko
v čase jej spísania nebol nebohý pri zmysloch a preto nemohol vedieť čo robí , čo podpisuje teda, že

a čo a komu daruje.

16. Žalovaný tvrdenie o tom, že nebohý mal v čase spísania lucídny stav nepreukázal. Z vykonaného
dokazovania nesporne vyplýva, že je vylúčené, aby takýto stav mohol mať, vzhľadom sa svoju ťažkú
duševnú poruchu.

17. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom ťažiskovým dôkazom bol znalecký posudok
vypracovaný súdny znalcom z odvetvia psychiatria A. A. J.. Súdny znalec v záveroch znaleckého
posudku uviedol, že mentálny (duševný) stav H. E. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol aktuálne ale
i dlhodobo predtým mimoriadne nepriaznivý v dôsledku duševnej choroby - Alzheimerovej demencie.

Uvedený veľmi nepriaznivý stav pokračoval aj po podpise darovacej zmluvy. Darca - H. E. v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy nemohol pre duševné ochorenie, ktorým trpel pred podpisom, počas
podpisu i po podpise darovacej zmluvy rozpoznať svoje konania a rozumieť tomu čo podpisuje. V
samom závere znalec uviedol, že darca - H. E. trpel duševnou poruchou - Alzheimerovou demenciou
zmiešaného typu. Vzhľadom k dlhodobo nepriaznivému klinickému priebehu demencie je s vysokou

mierou pravdepodobnosti vylúčené, aby v čase uzatvorenia darovacej zmluvy v notárskej zápisnici
mal tzv. svetlú chvíľku, teda v odbornej terminológii tzv. lucídny interval. Z dostupnej zdravotnej
dokumentácie,ktorúmalznalecvčasevypracovaniaposudkumožnolucídnyintervaltakmersurčitosťou
spoľahlivo vylúčiť.

18. Z vyjadrení súdneho znalca A. A. J., jeho znaleckého posudku, výpovede, z výpovede A. J.,
lekárskych správ neurológa A. L. M. v spojitosti s inými lekárskymi správami jednoznačne vyplýva, že
darca - H. E. nebol v rozhodnom čase spôsobilý na vykonanie takého úkonu. V dôsledku svojej diagnózy
nebol schopný posúdiť následky takéhoto úkonu a vyššie uvedení špecialisti taktiež potvrdili (A. A. J. aA. J.), pričom možno takmer s určitosťou vylúčiť, aby H. E. v tom čase mal tzv. lucídny stav, t. j. svetlú
chvíľku, počas ktorej by porozumel právnemu úkonu, ktorý urobil.

19. Ako je uvedené, otázku, či darca bol schopný pochopiť význam právneho úkonu jednoznačne
zodpovedali špecialisti v danom odbore, a to A. A. J., ktorý je súdny znalcom v odbore Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria a taktiež A. K. J., ktorá je psychiatrom a psychoterapeutom a ktorá
je zároveň zapísaná v zozname súdnych znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky.

20. Naopak žalovaný svoje tvrdenia o spôsobilosti p. H. E. opiera o skutočnosť, že A. U. V. potvrdila
spôsobilosť k právnym úkonom p. H. E. ku dňu spísania darovacej zmluvy. Súd toto potvrdenie o plnej
spôsobilosti p. H. E. nepovažoval za natoľko silný dôkaz, ktorý by preukázal uvedené tvrdenie, a to
oproti znaleckému posudku, resp. vyjadreniam a vyýpovediam vyššie uvedených špecialistov. A. U.
V. je všeobecným lekárom, a teda nie špecialistom v danom odbore. Všeobecnému lekárovi zákon

nezakazuje takéto potvrdenie vystaviť, avšak pred súdom vo svetle hodnotenia vykonaných dôkazov,
tak ako je to vyššie uvedené sa takéto potvrdenie javí nedostatočné a nepresvedčivé.

21. Pokiaľ ide o spochybnenie znaleckého posudku A. A. J. žalovaným, má súd za to, že skutočnosti,
ktoré žalovaný namieta v súvislosti s podaným znaleckým posudkom, boli výsluchom súdneho znalca

na pojednávaní dostatočne vyvrátené a súdnym znalcom zdôvodnené. Súdny znalec logicky a odborne
reagoval na otázky tak zo strany právneho zástupcu žalobcov ako aj zo strany právneho zástupcu
žalovaného.

22. Súd výpoveď súdneho znalca hodnotí vo svetle dôkazov ako jasnú a logickú a nezaznamenal z jeho

strany žiadne nezrovnalosti pri porovnaní záver znaleckého posudku a následnými otázkami od strán
sporu. Jeho tvrdenia jednoznačne potvrdzujú aj výpovede ďalších svedkov, lekárov, a to A. K. J. a A. D..

23. Na základe uvedeného preto súd návrh žalovaného na dokazovanie kontrolným znaleckým
posudkomzamietolakonadbytočnýanehospodárny,ktorývzhľadomna výsledkydokazovanianemohol

nič na veci zmeniť a zbytočne by predlžil súdne konanie.

24. Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia mal súd za to, že žaloba žalobcov je dôvodná a preto jej vyhovel.

25. Dokazovaním bolo preukázané, že nebohý darca p. H. E. nebol v čase spísania darovacej zmluvy
formou notárskej zápisnice spôsobilý na takýto právny úkon a nebol schopný posúdiť jeho význam. V
konaní bolo preukázané, že v čase spísania právneho úkonu darovacej zmluvy darca trpel duševnou
poruchou, ktorá ho robila nespôsobilým na tento právny úkon. Takýto právny úkon je v zmysle ust. § 38
ods. 2 OZ absolútne neplatný. Ak darca konal v duševnej poruche (demencia, choroba), ktorá ho robí

pre právny úkon neschopným, je tento právny úkon absolútne neplatný. Neplatnosť právneho úkonu v
zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. je absolútna a teda pôsobí od počiatku (ex tunc) bez ohľadu na to, či sa
jej niekto dovolá.

26. Preto súd vyhodnotil notársku zápisnicu N. XX/XXXX, N. XXX/XXXX, N. XXX/XXXX spísanú dňa

10.1.2020, za absolútne neplatnú. Nebohý H. E., D. E., nar. X.X.XXXX, bol preto teda ku dňu svojej smrti
dňa XX.X.XXXX stále výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a táto nehnuteľnosť preto patrí v
dôsledku smrti do dedičstva po nebohom H. E. .

27. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že keďže bolo rozhodnuté o tom, že právny úkon je absolútne

neplatný súd sa v konaní už nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou notárskej zápisnice z pohľadu
zákonných náležitostí, ktoré ma obsahovať, ani z pohľadu skutočnosti, či pri darovaní bola blízka osoba
alebonieaanisanezaoberaltým,kdebolanotárskazápisnicaspísanánakoľkojetonadbytočné.Právny
úkon, darovacia zmluva je ako taký, absolútne neplatná z iného dôvodu.

28. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie platnosti, resp. neplatnosti, darovacej zmluvy bolo z
pohľadu súdu stanovenie, či darca bol v tom čase spôsobilý na takýto úkon alebo nie, pričom
jednoznačne spôsobilý nebol.29. Keďže žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, súd rozhodol, že majú nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

30. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie zo všetkých dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 CSP.

31.Žalovanýnamietal,žesúdprvejinštancienevykonaldokazovane,keďnapojednávanídňa19.4.2023
navrhol vykonanie dôkazu, a to vypracovanie kontrolno-znaleckého posudku, keďže mal žalovaný
za to, že Znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný A. J. sa javí ako nepreskúmateľný, nakoľko
presne nevymedzuje odborný postup znalca, akým sa dopracoval k záveru znaleckého posudku.
Zároveň uviedol, že znalecký posudok obsahuje tvrdenia, ktoré nie sú vo vzájomnom súlade a nedávajú
jednoznačnú odpoveď na otázku, či bol nebohý H. E. v čase spísania darovacej zmluvy spôsobilý

pochopiť zmysel daného právneho úkonu. Nakoľko konajúci súd navrhovaný dôkaz odmietol vykonať,
mal žalovaný za to, že boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f)
a taktiež odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže sa nevykonaním tohto
dôkazu oslabila dôkazná situácia žalovaného, čím sa porušila aj rovnosť zbraní, nakoľko žalovanému
sa neumožnilo preukázať opak, v dôsledku čoho sa zasiahlo do jeho práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ sa teda má v tomto konaní posudzovať predovšetkým odborná stránka vo vzťahu k meritu
veci, tak neumožnenie žalovanému, aby vykonal kontrolný znalecký posudok z pohľadu odbornej
kontroly a posúdenia zdravotného stavu nebohého H. E. je zo strany konajúceho súdu aj nesprávnym
procesným postupom, ktorý zvýhodnil žalobcov skrz ich znaleckého posudku na úkor žalovaného,
ktorému sa odmietlo, aby vykonal kontrolný odborný znalecký posudok, čím sa zasiahlo skrz danej

výhody v prospech žalobcov na úkor práva a žalovaného.

32. Ďalej žalovaný k podanému znaleckému posudku namietal, že v ňom absentuje presné vymedzenie
odborného postupu, na základe ktorého sa dopracoval znalec k odpovediam na otázky položené
zadávateľom. Ďalej žalovaný uviedol, že v závere posudkovej časti znalec uviedol, že „proband

s vysokou pravdepodobnosťou objektívne nemohol pochopiť zmysel ani obsah darovacej zmluvy, ktorú
v uvedenom čase podpísal“, teda v žiadnom prípade nemožno podľa žalovaného uviesť, že sa jedná
o jednoznačné a aj správne tvrdenie, keďže darca danú darovaciu zmluvu ani nepodpísal, ako to vyplýva
z notárskej zápisnice spísanej notárom, k čomu boli privolaní svedkovia.

33. Ďalej znalec dodáva, že „ znalec v prípade posudzovania post mortem by sa mal vyjadriť k tomu, či
akt podpisu inkriminovanej zmluvy zodpovedá, resp. je, bol, v súlade s jeho predošlým, resp. dlhodobým
postojom k danej veci. Vzhľadom k absencii akýchkoľvek informácií v tomto smere sa však k tejto veci
objektívne znalec nevie vyjadriť.“ Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že znalec v zásade
vychádza len z dostupných zdrojov zo zdravotnej dokumentácie, pričom prioritne vychádzal z vyšetrenia

vykonaného A. J. zo dňa 5.11.2020. Na pojednávaní však A. J. ako aj A. J. potvrdili, že na výsledok
vyšetrenia mohlo mať vplyv, že bolo vykonané vo večerných hodinách. Žalovaný poukázal aj na to, že
sa jedná len o jedno vyšetrenie, jedno sedenie a stretnutie s pacientom a z uvedeného dôvodu mal za
to, že na jednom takomto posúdení nemôže spočívať tak závažné tvrdenie ako je celkové zhodnotenie
zdravotného stavu post mortem.

34. Podľa odvolateľa časť znaleckého posudku označovaná ako „III. ZÁVER“ v podstate ani nie je
v súlade s posudkovou časťou, keď v závere znalec bez ďalšie mení svoje vyjadrenia bez odborného
vysvetlenia. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že znalecký posudok nemôže a ani
nepodáva jednoznačný záver, resp. posúdenie schopnosti, nebohého posúdiť svoje konanie a podstatu

darovacej zmluvy, nakoľko ako sám znalec potvrdzuje, nemal všetky informácie, na základe ktorých by
mal a mohol uvedené posudzovať v dôsledku čoho sa nemohol, ani nemal, daný znalecký posudok
považovať za smerodajný pre rozhodnutie o veci. Pre tieto dôvody sa mal v tomto konaní vykonať
kontrolný znalecký posudok.

35.ĎalšímdôvodombolavýpoveďA.J.,ktorýuviedol,žeprivypracovaníznaleckéhoposudkuvychádzal
zo zdravotnej dokumentácie, ktorá nebola originálna, ale boli to len kópie lekárskych záznamov,
lekárskych správ, ktoré mu predložili výlučne žalobcovia a nevedel potvrdiť či sa jednalo o čiastkovú
alebo celkovú zdravotnú dokumentáciu nebohého H. E..36. Ďalej odvolateľ uviedol, že A. J. vo svojej výpovedi na otázku, či nebohý mal lucidný interval
uviedol, že určite nie, pričom na ďalšiu otázku, či vzal do úvahy skutočnosť, že nebohý pár týždňov pred

hospitalizáciou žil samostatne v domácnosti, bez potreby opatery iných, svedok uviedol, že sú stavy
zlepšenia prechodného, pričom to, či pán E. dokázal samostatne fungovať on nevie zhodnotiť a posúdiť.
Svedok vychádzal vyložene z medicínskych údajov. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keďže aj daný znalec inými slovami povedal, že aj u takých pacientov akým bol nebohý, mohli

nastať zlepšenia zdravotného stavu, hoci aj prechodne, čo ale potom znamená, že daný nebohý vedel
aký úkon sa vykonáva v prospech žalovaného. K tomuto sa vôbec nezohľadnili aj výpovede svedkov,
notára A. P., ani svedkyni G., svedka A. O., ktorí sa s nebohým tiež stretli, videli ho, vedeli ako vníma,
ako prejavil svoje vôľu a ako aj s daným úkonom súhlasil.

37. V ďalšom mal odvolateľ za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, že nebral

výpovede vyššie uvedených svedkov do úvahy, pričom títo boli s nebohým v daný deň priamo v kontakte
a zhodne tvrdili, že nebohý nebol dezorientovaný a jasne potvrdil, že má vôľu darovať dotknutú
nehnuteľnosť práve žalovanému.

38. S poukazom na vyššie uvedené preto v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný žiadal, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

39. Žalobcovia vo svojom spoločnom vyjadrení mali za to, že sporná nehnuteľnosť bola neoprávnene
prevedená na žalovaného, resp., že táto patrila ich otcovi H. E. a po jeho smrti mala byť predmetom

dedičského konania.

40. Žalobcovia nesúhlasili s podaným odvolaním žalovaného, postup okresného súdu považovali
v súlade so zákonom a bez obmedzenia práv žalovaného.

41. Poukázali na to, že žalovaný len gramaticky a bez odborného podkladu namieta obsah posudku
A. A. J. č. XX/XXXX. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný nenavrhol vykonať iného (kontrolného)
znaleckého posudku, dokonca nenavrhol ani vypočuť znalca A. A. J., ani iných lekárov ošetrujúcich
nebohého. Žalovaný v tomto smere jednoznačne rezignoval, ostal len sa vytýkaní chýb jedného
z dôkazov, pričom počas doby vedenia konania si žalovaný mohol dať vypracovať súkromný znalecký

posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by súdu v konaní predložil aj bez toho, aby znalecké
dokazovanie nariadil súd.

42. Žalovaný bez príslušného odborného vzdelania alebo iného odborného podkladu spochybňuje
znalecký posudok A. J., jeho výpoveď ako aj výpoveď lekárky A. D. a A. J., ktoré boli ošetrujúce lekárky

nebohého. V čase spísania notárskej zápisnice bol nebohý hospitalizovaný v DOS C. N. O.. V konaní
bola žalobcovi predložená zdravotná dokumentácia, tak ako bola sprístupnená žalobkyni v 1. rade zo
strany A. H. V. a C. nemocnice. Stav nebohého bol lekármi posudzovaný jednak podľa dokumentácie,
ale A. J. okrem iného posúdil tento stav aj z vlastných vyšetrení vyššie uvedených lekárov. Títo lekári boli
počas konania vypočutí a ako odborníci z príslušnej oblasti boli oprávnení odborne odpovedať a vysvetliť

uvádzané skutočnosti. Súd prvej inštancie rozsiahle uviedol vo svojom odôvodnení výpoveď A. D., A.
J. a A. J., pričom z uvedeného ako aj z ďalších lekárskych správ je odôvodnený jednoznačný záver, že
nebohý nebol 10.1.2020 spôsobilý na vykonanie právneho úkonu – darovacej zmluvy k nehnuteľnosti
z dôvodu jeho duševného stavu a nemohol mať v tom čase tzv. lucídny interval, pretože vzhľadom na
jeho diagnózu išlo o stav, ktorý sa medicínsky nedá liečiť ani zlepšiť.

43. Ďalej vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobcovia poukázali, že podľa vyšetrenia H.
E. zo dňa 5.1.2020, ktorý vykonala A. J., psychiater a psychoterapeut, citujúc zo správy: „...nevie
povedať adresu, nevie identifikovať príbuzných, nevie povedať aký je deň, dátum ani rok..., nevie
bezprostredne opakovať tri slová s odstupom...“, záver: Delírium nadsadajúce na demenciu F 05. 1,

Demencia zmiešaného typu – pokročilé štádium F 00.2. Je aj z odôvodnenia súdu prvej inštancie zrejmé,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.44. Žalobcovia mali za to, že žalovaný účelovým postupom získal neoprávnený majetkový prospech,
keď s H. E. v čase jeho hospitalizácie, napriek viacerým lekárskym správam o chorobe, dezorientácií
a znížených kognitívnych schopnostiach uzatvoril darovaciu zmluvu.

45. S poukazom na uvedené navrhli žalobcovia napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

46. K uvedenému žalovaný svoje vyjadrenie nepodal.

47. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní

pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

48. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvod napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

49. V danom prípade skutkové dôvody odvolania spočívajú v tom, že súd prvej inštancie odmietol návrh
žalovaného, ktorý urobil na pojednávaní konanom dňa 19.4.2023 a ktorý ním žiadal, aby súd vykonal
kontrolné znalecké dokazovanie voči Znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaného A. J..

50. Tak ako to vyplýva zo spisového materiálu, žaloba bola žalovanému doručená spolu s procesným
poučením a uznesením, podľa ktorého sa ma žalovaný vyjadriť k žalobe v lehote 15 dní, dňa 8.4.2022.
Okrem iného bol v rámci poučenia žalovaný poučený v zmysle § 149 a § 153 CSP o prostriedkoch
procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácii konania. Žalovaný aj napriek tomu, že mu

bol doručený tento podľa neho sporný znalecký posudok A. J., nenavrhol okrem výpovedi svedkov
v stanovenej lehote vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.

51. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1.7.2016 zavádza popri zákonnej koncentrácii konania aj
tzv. sudcovskú koncentráciu konania. Sudcovská koncentrácia konania predstavuje nástroj v rukách tzv.

silnéhosudcu,ktorývďakanejmôžezabrániťšikanóznemuvýkonuprocesnýchprávjednejzosporových
strán v sporovom konaní. Sudcovská koncentrácia konania môže smerovať do budúcna, ale nie je
vylúčená ani do minulosti, avšak iba v konaniach začatých po účinnosti Civilného sporového poriadku.
Sudcovská koncentrácia konania je prostriedok procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť sporovú stranu,
aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva

k zrýchleniu konania. Sudcovská koncentrácia konania má diskrečný charakter, avšak len v závislosti od
toho, či ju v danom prípade súd uplatní alebo nie. Pokiaľ už raz bola v konaní uplatnená, súd je takýmto
procesným postupom viazaný. V zásade ju môže súd využiť na začiatku konania v súlade s ust. § 167
CSP s tým, že na neskôr uplatnené dôkazy, ktoré by sporová strana uviedla v konaní, s poukazom na
ust. § 153 CSP, nebude prihliadať. Takýto postup ale môže využiť aj v už začatom konaní, a to postupom

podľa § 181 ods. 4 v spojení s § 153 CSP.

52. Pokiaľ, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, bola uplatnená sudcovská koncentrácia konania,
súd nemôže túto ignorovať a v rozpore s ňou pripustiť nové dôkazy, ktoré mohla sporová strana
uplatniť do uplynutia lehoty určenej súdom. V prejednávanej veci však súdom určenej 15-dňovej lehote

žalovaný nenavrhol vypracovať kontrolný znalecký posudok k znaleckému posudku A. J., a preto
správne postupoval súd prvej inštancie, keď nevyhovel neskoršiemu procesnému návrhu žalovaného na
vykonanie tohto kontrolného znaleckého dokazovania, lebo v prípade, ak by súd v rozpore so zvoleným
postupom, t. j. sudcovskou koncentráciou konania, pripustil dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť
včas, nepochybne by tým zaťažil konanie procesnou vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod. Z vyššie

uvedeného možno pripustiť v zásade dve výnimky, ktorými sú po 1. nové skutočné dôkazy ako
prostriedky procesného útoku a obrany, ktorá sporová strana bez vlastného zavinenia nemohla uplatniť
v rozsahu sudcovskej koncentrácie a po 2. iné subjektívne alebo objektívne dôvody, ktoré súd vyhodnotí
z hľadiska ust. § 153 ods. 2 CSP, pričom s pripustením takýchto dôkazov a skutočností by sa malnáležite vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. V prejednávanej veci však tento znalecký posudok bol
ako príloha samotnej žaloby riadne doručený žalovanému, a to neprichádza do úvahy prvá možnosť,
t. j., že žalovaný ako sporová strana bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť námietky voči tomuto

znaleckému posudku spočívajúce, resp., ktoré by smerovali k vyhotoveniu kontrolného znaleckého
posudku. Rovnako tak ani neprichádzajú do úvahy aj iné subjektívne alebo objektívne dôvody, pre ktoré
by súd vyhodnotil, že je naplnená dikcia ust. § 153 ods. 2 CSP a pre ktoré by bolo možné nariadiť
kontrolné znalecké dokazovanie. Napokon žiadne takéto skutočnosti ani žalovaný v podanom odvolaní
netvrdil, t. j. nenamietal, že by bez vlastného zavinenia nemohol navrhnúť včas vyhotovenie takéhoto

dôkazu, resp., že by mu nejaké objektívne dôvody zabránili navrhnúť vyhotovenie takéhoto dôkazu.
S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď takéto kontrolné znalecké
dokazovanie nenariadil, nakoľko platí, že sudca je viazaný procesným postupom, ktorý uplatní, a teda
je tiež viazaný i vlastnou koncentráciou konania.

53. K vyššie uvedenému sa žiada ešte dodať, že žalovanému už aj s ohľadom na dĺžku sporu nič

nebránilo si nechať vyhotoviť vlastný kontrolný znalecký posudok, resp. požiadať iného znalca o odborné
stanovisko k ním namietanému znaleckému posudku.

54. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zákonodarca
pri koncipovaní novej právnej úpravy do ust. § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, t. j. súd pri

rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli vykonať strany. Podľa § 185 CSP súd môže
vykonať len tie dôkazy, ktoré mu navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná.

55. Žalovaný síce požiadal na poslednom pojednávaní o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku

a tento návrh bol vykonaný len s odkazom na jeho predchádzajúce vyjadrenia vo veci, bez uvedenia
bližších dôvodov a skutočností, ktoré by mal znalec preskúmať, resp. neuviedol v čom vidí nesprávnosť
či nezákonnosť znaleckého posudku znalcom A. A. J. s čím nesúhlasí a v čom vidí závažné pochybnosti.
Súd prvej inštancie ho nijako nemusel ani poučovať v súvislosti s vypracovaním súkromného znaleckého
posudku, pretože tento spôsob vyplýva priamo z ust. § 209 CSP. Naviac, žalovaný bol v konaní

zastúpený advokátom. Je však podstatné, že žalovaný žiaden súkromný kontrolný znalecký posudok
súdu nepredložil, čím toto svoje právo nevyužil.

56. Odvolací súd má za to, že procesný postup, ako postup aj v prípade vyhotovenia súkromného
znaleckého posudku v priebehu Civilného sporového konania, je výslovne stanovený v ust. § 209 CSP.

Je na strane, aby správne naformulovala zadanie a aby presvedčila súd, že je potrebné tento dôkaz
vykonať.Pretojenaúvahesúdučinavrhovanýdôkazvykonáavprípade,aksarozhodneuvedenýdôkaz
(kontrolný znalecký posudok) nevykonať, súd nemá žiadnu ďalšiu poučovaciu povinnosť vo vzťahu
k strane sporu.

57. Naviac, je potrebné skonštatovať, že pred súdom prvej inštancie bol, okrem znaleckého posudku A.
J.,vykonanýajjehovýsluch,ktorýjasne,vecneazrozumiteľneuviedolakovypracovalznaleckýposudok
a odpovedal na všetky predložené otázky, pričom žalovaný bez príslušného odborného vzdelania
spochybňuje jeho závery, rovnako tak aj závery ošetrujúcich lekárov nebohého poručiteľa - A. D., ktorá
ho ošetrovala počas jeho hospitalizácie a A. J. (psychiatričky), ktorá vykonala počas tejto hospitalizácie

vyšetrenie jeho duševného stavu. Zároveň treba konštatovať, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz
o tom, že by predložená zdravotná dokumentácia znalcovi bola neúplná, resp. by že by žalobcovia
predložiliznalcovilentúčasťzdravotnejdokumentácie,ktorápreukazujenespôsobilosťporučiteľaspísať
závet.

58. Je nepochybné a žalovaný to ani nenamietal, že poručiteľ trpel Alzheimerovou demenciou ťažkého
typu,ktorámasamaosebezanásledokdemenciu,následnúdezorientáciuaimobilitutaktopostihnutého
pacienta – poručiteľa a z toho vyplývajúcu nespôsobilosť uzavrieť darovaciu zmluvu dňa 10.1.2020.

59. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ust. §

220 ods. 2 CSP jasne a výstižné vysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Myšlienkový postup konajúceho súdu pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku bol logicky uvedený, a preto záver súdu o vyhovení žaloby mal oporu v vykonanomdokazovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

60. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešná strana sporu majú proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne postupom podľa § 396 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
prostredníctvom súdneho úradníka.

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).