Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210363
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210363.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XX, E., 3/ A. B. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. H. X, E., 4/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, všetkých žalobcov právne
zastúpených: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, so sídlom Nám. SNP 1, Bardejov, IČO: 36 150 665, proti
žalovanému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Poch,

advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, Bardejov, IČO: 37 936 417, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že do dedičstva po poručiteľke G. E., L. K., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom
J. M. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
J., v podiele 18/128 k celku, zapísané na liste vlastníctva číslo XX, a to:
· parcela registra CKN číslo 239 – záhrada o výmere 41 m2,

· parcela registra CKN číslo 245 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 935 m2,
ktoré podiely sú pod B2 na liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie J. vedené na mene
žalovaného.

II. Žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2023 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému
určenia, že do dedičstva po neb. G. E., L. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX patrí
spoluvlastnícky podiel 18/128 na nehnuteľnostiach v k.ú. J. zapísaných na LV č. XX, parcely CKN č.:
239 – záhrada o výmere 41 m2, 245 – zast. pl. a nádvorie o výmere 935 m2, ktorý podiel je pod B2 LV č.

XX vedený na mene žalovaného. Voči žalovanému si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že sú dedičmi zo zákona po ich neb. matke G. E., L. K.,
nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. XX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. J. zapísaných na LV č. XX, parcely CKN č.: 239 – záhrada o výmere
41 m2, 245 – zast. pl. a nádvorie o výmere 935 m2 v podiele 18/128, tak ako je to vedené pod B2 cit.

listu vlastníctva a v podiele 56/128, tak ako je to vedené pod B3 LV č. XX. Žalobca v 4. rade je taktiež
podielovým spoluvlastníkom vyššie cit. nehnuteľností v k.ú. J. zapísaných na LV č. XX a to v podiele
18/128, tak ako je to vedené pod B1 cit. listu vlastníctva a v podiele 36/128, tak ako je to vedené pod
B4 cit. listu vlastníctva. Aj žalobou dotknuté parcely CKN č. 239 a 245 boli vytvorené z pôvodnej parcely
mpč. 12 zapísanej v PKV č. 495 pre k.ú. J.. Pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi parcely mpč. 12
boli právni predchodcovia účastníkov konania. Právny predchodca žalobcov ich starý otec z matkinej

strany F. K. bol v PKV č. 495 F. J.N. J. vedený pod B1b ako vlastník podielu 4/16, pod B2b ako vlastník
podielu 1/16 a pod B4 ako vlastník podielu 4/16 k tam zapísaným nehnuteľnostiam. Spoluvlastníckypodiel právneho predchodcu žalobcov F. K. na pôvodnej parcele mpč. 12 v k.ú. J. tak predstavoval X/
XX-XXX. Právni predchodcovia žalovaného z otcovej strany, jeho starí rodičia D. K. a G. K., L. H. boli
vedení ako pôvodní podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX pre k.ú. J. a to

D. K. v podiele 4/16 (B1a), v podiele 1/16 (B2a) a v podiele 1/16 (B3a) a G. K. L. H. v podiele 1/16
(B3b). Spoluvlastnícky podiel právnych predchodcov žalovaného D. K. a manželky G., L. H. na pôvodnej
parcele mpč. 12 predstavoval 7/16 – tin. Právny predchodca žalobcov F. K. zomrel dňa XX. XX. XXXX.
Predmetom dedičského konania po neb. F. K., ktoré bolo vtedajším Okresným súdom Bardejov vedené
pod sp.zn. D 590/46, boli okrem iného aj nehnuteľností zapísané na jeho mene v PKV č. 495. Na základe

uznesenia Okresného súdu Bardejov z 02. 05. 1949 č. D 590/46/1, spoluvlastnícky podiel poručiteľa
9/16 na nehnuteľnostiach zapísaných v PKV č. 495 nadobudli jeho pozostalá manželka B. K., L. J. v
podiele 18/64 a jeho dve vtedy maloleté dcéry G. K. (právna predchodkyňa žalobcov – vydatá E.) a B. K.
(vydatá B.), každá z nich v podiele 9/64. Vyššie cit. rozhodnutie Okresného súdu Bardejov v dedičskej
veci po poručiteľovi F. K. bolo zapísané v pozemkovej knihe pre k.ú. J. pod č.d. (číslo denníka) 705/50.
V PKV č. 495 tak bola dňa 03. 05. 1950 pod B5a zapísaná ako podielová spoluvlastníčka B. K., L. J.

v podiele 18/64, pod B 5b maloletá G. K. (dcéra F.) v podiele 9/64 (právna predchodkyňa žalobcov) a
pod B 5c maloletá B. K. (dcéra F.) v podiele 9/64. Dňa 28. 09. 1972 bola uzatvorená darovacia zmluva,
registrovaná vtedajším Štátnym notárstvom v Bardejove dňa 13. 03. 1973 pod RI 163/73, na základe
ktorej B. K., L. J. a B. B., L. K. darovali im vlastnícky patriace spoluvlastnícke podiely 18/64 a 9/64 na
pôvodnej parcele mpč. 12 zapísanej v PKV č. XXX k.ú. J., ktorej podľa vtedajšej evidencie parciel EN

zodpovedajú aj žalobou dotknuté parcely na G. E. L. K., nar. XX. XX. XXXX a jej manžela F. E., nar.
XX. XX. XXXX (rodičia žalobcov). Cit. darovacia zmluva bola vtedajším Strediskom geodézie Bardejov
zapísaná do evidencie nehnuteľnosti pod položkou výkazu zmien č. 6/73. Pri jej zápise do evidencie
nehnuteľnosti bol založený aj list vlastníctva č. XX, na ktorom boli zapísané aj parcely EN vytvorené z
pôvodnej parcely mpč. 12 z PKV č. XXX pre k.ú. J.. Rešpektujúc vyššie cit. darovaciu zmluvu ako aj

vlastníctvo pôvodne vedené v PKV č. 495 boli na LV č. XX ako vlastníci zapísaní pod: - A 1a) E. G. L.
K. (18. 04. 1932) 36/128 a E. F. XX/XXX - G. XX) K. G. XX/XXX - G. XX) K. G. L. H. X/XXX - G. 1d)
Host Ján 8/128 - A1 e) Host Ján X/XXX - G. 1f) Host Ján 32/128. Vlastníci pod A1a G. E., L. K. a F. E.
(rodičia žalobcov) boli na novozaložený LV č. XX zapísaný v podiele 36/128, resp. 18/128 na základe
darovacej zmluvy RI 167/73. U vlastníkov zapísaných na novozaložený LV č. XX pod A 1b) až A 1f) ide o

pôvodných pozemnoknižných vlastníkov z PKV č. 495, pričom u osoby K. G. (A1b) ide o matku žalobcov,
ktorej podiel 9/64 (18/128), bol pôvodne zapísaný pod B5b) PKV č. 495, u osoby K. G., L. H. ide o starú
matku žalovaného, ktorej spoluvlastnícky podiel 1/16 (8/128) bol pôvodne zapísaný pod B3b) PKV č.
495 a u osoby Host Ján pod A1d) až A1f) ide o starého otca žalovaného, ktorého spoluvlastnícke podiely
4/16 (32/128), 1/16 (8/128) a 1/16 (8/128) boli pôvodne zapísané pod B1a), B2a) a B3a) PKV č. 495.

Vyššie opísaný skutkový a právny stav čo do vlastníckeho práva k žalobou dotknutým parcelám, ako aj
predložené listinné dôkazy svedčia, ako sme už vyššie uviedli, o tom, že právni predchodcovia žalobcov
vlastnili na sporných parcelách spoluvlastnícky podiel 72/128 (9/16) a právni predchodcovia žalovaného
spoluvlastnícky podiel 56/128 (7/16). Súčasný právny stav teraz evidovaný na LV č. XX pre k.ú. J. je však
taký, že žalobca v 4. rade I. E. ako právny nástupca po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi F. K.,

ktorému patril spoluvlastnícky podiel 9/16 (72/128), nevlastní tento podiel ale iba podiel 54/128. Pritom
žalovaný, ako právny nástupca po pôvodných podielových spoluvlastníkoch D. K. a G. K., L. H., ktorým
spolu patril spoluvlastnícky podiel 7/16 (56/128), vlastní spoluvlastnícky podiel nie 56/128, ale podiel
74/128. Z LV č. XX, k.ú. J. je zrejme, že spoluvlastnícky podiel 56/128 nadobudol žalovaný na základe
uznesenia č. D 393/94 z 28. 11. 1996 v dedičskom konaní po svojom otcovi F. K. nar. XX. XX. XXXX.

Voči tomuto podielu nemajú žalobcovia námietky, nakoľko spoluvlastnícky podiel 56/128 skutočne patril
jeho právnym predchodcom ako sme už vyššie uviedli. Problém spočíva v spoluvlastníckom podiele
18/128, ktorý je na mene žalovaného vedený pod B2 LV č. XX. Tento spoluvlastnícky podiel nadobudol
žalovaný na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V 1576/98. Z
nášho šetrenia na Katastrálnom odbore Okresného úradu Bardejov vyplynulo, že darkyňou z darovacej

zmluvy I. XXXX/XX je G. K. L. D., matka žalovaného a že predmetná darovacia zmluva bola spísaná
formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade notárky JUDr. Ľudmily Hošíkovej. Vzhľadom k tomu,
že žalobcovia nie sú účastníkmi predmetnej darovacej zmluvy, Katastrálny odbor OU Bardejov odmietol
vyhotoviť kópiu predmetnej zmluvy a preto ju súdu nemôžeme predložiť. Ak teda skutočne G. K., L.
D. previedla na žalovaného aj spoluvlastnícky podiel 18/128 na žalobou dotknutých nehnuteľnostiach,

previedla na žalovaného viac práv ako jej patrilo, nakoľko táto nikdy nebola podielovou spoluvlastníčkou
žalobou dotknutých pozemkov. V tejto časti je predmetná darovacia zmluva absolútne neplatná. Pri
spisovaní predmetnej darovacej zmluvy došlo podľa nášho názoru k nesprávnej identifikácii podielovej
spoluvlastníčky G. K., ktorá bola na LV č. XX vedená bez identifikačných údajov a tým došlo kzámene matky žalobcov s matkou žalovaného. V záujme úplného zistenia skutočného stavu veci čo do
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaného 18/128 na dotknutých parcelách navrhujeme, aby
súd vyžiadal z katastrálneho odboru Okresného úradu Bardejov odpis darovacej zmluvy, ktorej vklad

do katastra bol povolený pod č. V 1576/98 a ktorá bola do zbierky listín katastra vložená pod položkou
výkazu zmien č. 35/98, ako aj odpis listu vlastníctva č. XX pre k.ú. J., z ktorého by malo byť zrejme, ako
bola podielová spoluvlastníčka G. K. čo do jej identifikácie na predmetnom liste vlastníctva zapísaná.
Vyššie opísaný skutkový stav a predložené listinné dôkazy svedčia o tom, že spoluvlastnícky podiel
18/128, zapísaný na mene žalovaného pod B2 LV č. XX pre k.ú. J. nadobudol žalovaný od nevlastníka

a že predmetný spoluvlastnícky podiel patril právnej predchodkyni žalobcov G. E., L. K. nar. XX. XX.
XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Žalobcovia mali záujem odstrániť vyššie opísaný nesúlad stavu
skutočného so stavom právnym mimosúdne dohodou. Preto predložili žalovanému prostredníctvom
právneho zástupcu písaný návrh na mimosúdnu dohodu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23. 12.
2019. Na predložený návrh na mimosúdnu dohodu však žalovaný nereagoval. Žalobcovia tak nemajú
inú možnosť ako sa domáhať ochrany svojich vlastníckych práv, resp. práv svojej právnej predchodkyne

inak, ako podaním tejto žaloby.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili súdu: Osvedčenie o dedičstve D 195/98, Dnot
84/98; Osvedčenie o dedičstve D 697/00; LV č. XX, k.ú. J.; PKV č. 495, k.ú. J.; Výťah – uznesenie D
590/46/1 z 02.05.1949; Položka výkazu zmien č. 6/73: - Identifikácia parciel - Darovacia zmluva RI XXX/

XX - F. č. 495, k.ú. J.; Úplný výpis LV č. XX, k.ú. J.; sobášny list F. E. K.; návrh na mimosúdnu dohodu.

4.Žalovanýsakpodanejžalobevyjadrilcestouprávnehozástupcuvpodanízodňa29.12.2023,vktorom
uviedol, že žalobcovia sú toho názoru, že z LV č. XX v k. ú. J. je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel 56/128
nadobudol žalovaný na základe Uznesenia č. D 393/94 z 28.11.1996 v dedičskom konaní po svojom

otcovi nar. XX.XX.XXXX a voči tomuto podielu nemajú námietky. Žalobcovia poukazujú predovšetkým
na spoluvlastnícky podiel 18/128, ktorý je na mene žalovaného vedený pod 82, LV č. XX. Tento
spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod
č.V1576/98.Účastníkmidarovacejzmluvy,ktorábolaspísanáformounotárskejzápisnicenaNotárskom
úrade notárky D. O. K. bola G. K., L. D., matka žalovaného a B. K. syn darkyne.(N 208/98), Nz 207/98).

Zo samotnej Darovacej zmluvy vyplýva, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu 18/128 na
žalobou dotknutých nehnuteľnostiach v prospech žalovaného - syna darkyne. Žalovaný sa nestotožňuje
s tvrdeniami žalobcov a k veci ďalej uviedol, že skutočný a reálne právny spoluvlastnícky podiel otca
žalovaného F. K., narodeného XX.XX.XXXX bol 56/128 a k nadobudnutiu tohto spoluvlastníckeho
podielu žalobcovia nemajú pripomienky a námietky. Sporný ostáva spoluvlastnícky podiel 18/128,

kde notárka D. O. K. ako osoba znalá práva si dôkladne zistila nielen skutkový stav veci, ale
dôkladne preskúmala hodnoverne listiny a bez akýchkoľvek pochybnosti previedla na základe Darovacej
zmluvy (N 208/98, Nz 207/98) formou Notárskej zápisnice na syna darkyne, ňou legálne nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel 18/128. Výpis z evidencie nehnuteľnosti a to LV č. XX a ani spoluvlastnícky podiel
G. K., L. D., nebol nikým spochybnený. Darkyňa G. K., L. D. prostredníctvom notárky previedla na

žalovaného legálne nadobudnutý spoluvlastnícky podiel 18/128 v k. ú. J. na základe hodnoverných listín
a podkladov. Titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu nebol nikým reálne a na základe dôkazov
spochybnený. Samotný LV č. XX v k.ú. J. len potvrdzuje tú skutočnosť, že žalovaný oprávnene a
opodstatnene nadobudol spoluvlastnícky podiel po otcovi F. K. 56/128 a po matke G. K., L. D. 18/128 ,
čo spolu predstavuje podiel 74/128, a tento údaj má oporu na základe preskúmania, overenia listín a

dôkazov. Darkyňa G. K., L. D. nepreviedla na žalovaného viac práv ako jej patrili a tvrdenia žalobcov,
že došlo k nesprávnej identifikácii podielovej spoluvlastníčky G. K., L. D. je účelové, zavadzajúce a
nie je relevantné. Stav právny je v súlade so skutočným stavom a tvrdenia žalobcov, že Darovacia
zmluva je absolútne neplatná je len domnienkou žalobcov, nepodloženou relevantnými dôkazmi ani
hodnovernými svedeckými výpoveďami. Na základe Kúpnej zmluvy z roku 1927, kde predávajúci bol D.

K. a kupujúci boli D. K. a manželka G., L. H., starí rodičia žalovaného, títo nadobudli kúpou 14 z RD a
aj tzv. pánskej čiastky. Spoluvlastnícky podiel celého intravilánu a pánskych pozemkov je v súčasnosti
74/128, t.j. 56/128 + 18/128 = 74/128. Podiel 10/128 predstavuje tzv. vyživovaciu povinnosť. Matka a
otec žalovaného nadobudli na základe Kúpnej zmluvy spoluvlastnícky podiel 64/128 a nadobudnutý
podiel 10/128 bol z titulu vyživovacej povinnosti. Podiel 18/128, ktorý je žalobcami spochybnený je

relevantný a vychádza z LV č. XX k. ú. J. a kataster nehnuteľnosti nemal dôvod, aby vykonal právny úkon
súvisiacisopravouúdajov,atochybyvpísaní,počítaníainýchzrejmýchnesprávnostiach.Žalobcoviasa
domáhalisvojhoprávnehonárokuajvroku2004,aleichprávnazast.D.P.K.pozistenískutkovéhostavu
veci vzala žalobu späť v celom rozsahu a sudkyňa JUDr. Simková konanie vo veci následne zastavila.K vyjadreniu boli priložené: Notárska zápisnica z 28.7.1998, LV č. XX k.ú. J., Kópia z pozemkovej mapy
z 22.11.1999 a Kúpno - predajná zmluva z roku 1927.

5. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcov podaním zo dňa
03.04.2024, v ktorom uviedol, že žalobcovia v podanej žalobe podrobne opísali skutkový a právny
stav čo do evidencie vlastníckeho práva aj k žalobou dotknutým parcelám, pričom v žalobe uvedené
tvrdenia žalobcov majú podľa nášho názoru oporu aj v listinných dôkazoch, ktoré boli spolu so žalobou
predložené konajúcemu súdu. V žalobe opísaný skutkový stav veci tak podľa nášho názoru jednoznačne

svedčí o tom, že právny predchodca žalobcov (ich starý otec) F. K. bol pozemkovoknižným vlastníkom
pôvodnej parcely mpč. 12 z PKV č. XXX pre k.ú. J. v podiele 9/16 (72/128) a právni predchodcovia
žalovaného D. K. a jeho manželka G. K., L. H. (jeho starí rodičia) podielovými spoluvlastníkmi parcely
mpč. 12 spolu v podiele 7/16 (56/128). Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe prakticky obmedzil iba na opis
skutočnosti opísaných v žalobe s tým, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcov. Čím žalovaný rozporuje
tvrdenia žalobcov, či nimi predložené listinné dôkazy a v čom sú tvrdenia žalobcov účelné, zavádzajúce

a nie relevantné, ako to uvádza žalovaný, však z jeho vyjadrenia nie je zrejme. Na podporu tohto svojho
názoru žalovaný nepredložil ani žiadny listinný dôkaz. Je síce pravdou, že žalovaný spolu s vyjadrením
k žalobe predložil súdu aj kúpnu zmluvu z 23.05.1927 uzatvorenú medzi D. K. ako predávajúcim a D.
K. a jeho manželkou G. K., L. H. ako kupujúcimi. Aj keď žalovaný odvolávajúc sa na vyššie cit. kúpnu
zmluvu prezentuje vo svojom vyjadrení k žalobe pochybný výpočet spoluvlastníckych podielov, máme za

to, že táto listina žiadnym spôsobom nevyvracia tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe, ale práve naopak
ich potvrdzuje. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy je zrejme, že predmetom prevodu podľa nej boli
nehnuteľností zapísané v PKV č. 91 pre k.ú. J., teda v PKV z ktorej bola v roku 1950 odpísaná parcela
mpč. 12 a následné zapísaná do PKV č. 495. Z obsahu žalovaným predloženej kúpnej zmluvy je zrejme
aj to, že táto mala byť v pozemkovej knihe zapísaná pod číslom denníka 1536. V záujme veci sme

preto požiadali katastrálny odbor OU Bardejov o sprístupnenie PKV č. 91. Nahliadnutím do PKV č. 91
sa nám potvrdilo, že predmetná kúpna zmluva z 23. mája 1927 bola pod č.d. 1536 zapísaná v PKV č.
91 pre k.ú. J. a vlastníctvo kupujúceho z tejto zmluvy D. K. bolo zapísané pod B16 a v podiele 1/16 a
G. K., L. H. pod B16b taktiež v podiele 1/16. Po odčlenení parcely mpč. 12 z PKV č. 91 a jej zápise
v novej PKV č. 495 bol vyššie uvedený podiel D. K. zapísaný v PKV č. 495 pod B3a) a G. K., L. H.

pod B3b). Ďalším listinným dôkazom, ktorý predložil žalovaný súdu spolu s vyjadrením k žalobe je aj
kópia LV č. XX z 02. 05. 1990. Prakticky aj tento listinný dôkaz predložený žalovaným nie že vyvracia,
ale práve naopak potvrdzuje tvrdenie žalobcov o tom, že na tomto liste vlastníctva evidovaná podielová
spoluvlastníčka G. K. s podielom 18/128 je na ňom vedená bez identifikačných údajov. O tom, že táto
podielová spoluvlastníčka je právnou predchodkyňou žalobcov sme predložili súdu relevantné listinné

dôkazy, ktoré žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil, resp. nespochybnil.

6. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 30.08.2024 uviedol, že v súvislosti s právnym
predchodcom žalobcov F. K., žalobcovia udávajú údaje, ktoré sa nezhodujú s reálnou skutočnosťou.
Právny predchodca žalobcov F. K. nemohol od rodiny Špirkových kúpiť v roku 1949 vyššie uvedenú

parcelu, keďže v roku XXXX zomrel. F. K. - právny predchodca žalobcov sa narodil v roku 1906 a zomrel
XXXX. Právny predchodca žalovaného F. K. sa narodil roku 1928 a zomrel XXXX. Starý otec žalovaného
D. K. sa narodil roku 1902 a zomrel roku XXXX. Na základe takto uvedenej skutočnosti žalovaný
rozporuje tvrdenia žalobcov lebo sa nezhodujú s realitou. Žalobcovia uvádzajú. že spoluvlastníčka G. K.
s podielom 18/128 na LV č. XX z 02.05.1990 je vedená na predmetnom LV bez identifikačných údajov,

ale jedná sa o G. K. L. D.. Rodinný dom, ktorý je toho času vo vlastníctve žalovaného bol postavený
v roku 1949 a túto skutočnosť potvrdila aj právna zast. žalobcov D. P. K. na pojednávaní v roku 2004.
Rodinný dom žalovaného bol postavený na mpč. a mpč. 12. Podiely, ktorých sa domáhajú žalobcovia
sú G. K. L. H. - starej mamy žalovaného, ktorá mala vyživovaciu povinnosť voči D. K. - svojmu svokrovi
nar. v roku 1865 a zomr. XXXX a jeho druhej manželke B. K. L. I. nar. roku 1889 a zomr. XXXX. Táto

vyživovacia povinnosť mala trvať do konca ich života. Žalovaný aj z tohto dôvodu vlastní väčší podiel o
10/128 ako žalobcovia, ktorí v skutočnosti majú 54/128 a nie podiel aký požadujú. F. K., otec žalovaného,
odkúpil od otca B. K. nehnuteľnosť a v roku 1990 z obecného úradu doniesol potvrdenie, že rodinný
dom stavali spoločne. Otec žalovaného odkúpil od rodiny Q. v roku 1949 parcelu mpč. 12, na ktorej je
postavená aj časť rodinného domu, pretože v roku 1948 bol v obci požiar a zhorelo 11 rodinných domov.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.11.2024. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia
sporových strán, žalobca v 3. rade a žalovaný. Pojednávania sa nezúčastnili žalobcovia v 1., 2. a 4. rade,
ktorí vzhľadom na to, že sú v konaní právne zástupení neboli na pojednávanie predvolávaní a nežiadalio odročenie nariadeného pojednávania. Súd tak vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcov v 1., 2. a 4. rade.

8. Súd vykonal dokazovanie stranami predloženými a zabezpečenými listinnými dôkazmi, ústnymi
prednesmi zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Z tvrdení, ktoré sú uvedené
v žalobe ako aj zo zabezpečených listín vyplýva, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť od nevlastníka,

teda právny titul žalovaného je absolútne neplatný právny úkon. Má za to, že žalovaný sa nevysporiadal
s listinami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a nespochybnil vývoj vlastníckych práv až k spornému
podielu G. K.. Protistrana predkladá listiny, ktoré sa netýkajú predmetného sporu a zároveň nie je zrejmé
k premlčaniu akého práva malo dôjsť. Doposiaľ protistrana nepredložila listinu, ktorou by preukázala,
že vlastníkom sporného podielu k nehnuteľnosti bola G. K., L. D.. Právny titul predchodcov žalobcov je
dedičské rozhodnutie D 590/46-11, ktoré vydal Okresný súd Bardejov po poručiteľovi F. K.. Poukázal na

listinné dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť podanej žaloby. Poukázal na zásadu nemo plus iuris a na
stanoviská ústavného súdu k možnosti prelomenia tejto zásady. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel s tým,
že petit spresnil v rozsahu priezviska poručiteľky, ktorý správne znie: E..

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa s podanou žalobou sa nestotožňuje.

Poukázal na kúpnu zmluvu z roku 1927 ako aj na notársku zápisnicu z roku 1998, ktorej účastníkmi boli
D. K. a zmluvu spisoval notár, ktorý si podľa jeho názoru zisťoval pomery. Matka žalovaného darovala
podiel 18/128 a z opatrnosti vznáša námietku premlčania. Predložené dôkazy nasvedčujú tomu, že
žalovaný nadobudol podiel v rozsahu 18/128 legálne, pričom na strane žalobcu došlo k dôkaznej núdzi.
V minulosti došlo k zámene parciel. Poukázal aj na to, že rodičia žalovaného mali povinnosť vyživovať

rodičov a následne v roku 1937 bola uzavretá zmluva, ktorou F. K. nadobudol podiel 54/128 od D. K..
Starý otec žalobcov zomrel v roku 1956, preto nemohol nadobudnúť nehnuteľnosť v roku 1949. Notárska
zápisnica nemôže byť neplatná. Taktiež nesúhlasí ani s EN v rozsahu uvádzaných veľkostí podielov. Má
za to, že žalobcovia nepreukázali, že podiel 18/128 patril ich právnej predchodkyni. K zásade nemo plus
iuris uviedol, že pokiaľ by matka žalovaného previedla viac práv než jej patrí, bolo by jej to v súvislosti

s notárskou zápisnicou vytknuté. Listy vlastníctva považuje za hodnoverné.

11. Kúpno – predajnou zmluvou zo dňa 23.05.1927 predávajúci D. K. predal kupujúcim D. K. a B. G.,
L. H. nehnuteľnosť, ktorá je v poz. kn. prot. obce J. M. XX, X/X XXX X/X X, E.XX, E.X, E.XX, 1 pánskej
čiastky a z domu a z pobočných budov polovicou.

12. Z výťahu zo zápisníc v dedičskej veci po poručiteľovi F. K., zomr. XX.XX.XXXX vedenej na
tunajšom súde pod sp.zn. D 590/46 vyplýva, že po právoplatnosti dedičského rozhodnutia súd povoľuje
v pozemkovej knihe katastrálneho územia J. tieto zápisy: v zápisnici č. 91 podľa uznesenia o odovzdaní
pozostalosti tunajšieho súdu č. D 590/46 odčleňuje sa dom a záhrada mpč. 12 a zapisuje sa do

novovytvorenej zápisnice č. 495. Dom a záhrada mpč. 12 odčlenená zo zápisnice č. 91 pre doterajších
vlastníkov sa zapíšu v prospech B. K., L. J. v podiele 18/64, mal. G. K. (dcére F.) v podiele 9/64 a mal.
B. K. (dcére F.) v podiele 9/64.

13.PodľaPKVč.91prek.ú.J.bolapodč.d.1536zapísanákúpnazmluvazodňa23.05.1927,nazáklade

ktorej bolo zapísané vlastnícke právo v prospech D. K. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16
a v rovnakom podiele bolo zapísané vlastníctvo G. H.. Na základe uznesenia súdu zo dňa 02.05.1948,
č. D 580/46-11 o odovzdaní pozostalosti došlo k odpísaniu parcely mpč. 12 do novej zápisnice č. 495
tejto knihy, a došlo k vkladu vlastníckeho práva na mal. G. K. (dcéru F.) v podiele 8/32 a na mal. B. K.
(dcéru F.) v podiele 8/32.

14. Podľa predloženého výpisu tvorili majetkovú podstatu PKV č. 495 pre k.ú. J. mpč. 12 – dom, číslo
XX a záhrada. Ďalej z výpisu vyplýva, že Peter Host (právny predchodca žalobcov – starý otec) bol
v PKV č. 495 F. J.N. J. vedený ako vlastník podielu 4/16 (B1b), 1/16 (B2b) a 4/16 (B4) k zapísaným
nehnuteľnostiam. Ďalej z výpisu vyplýva, že D. K. a G. K., L. H. (starí rodičia žalovaného) boli vedení

ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX pre k.ú. J., a to D. K. v podiele 4/16
(B1a), v podiele 1/16 (B2a) a v podiele 1/16 (B3a) a G. K. L. H. v podiele 1/16 (B3b).15. Na základe identifikácie parciel č. 456/1972 pre k.ú. J. boli nehnuteľnosti PKV 495, mpč. 12 o výmere
21 a 76 m2 – dom, záhrada identifikované ako parcely EN č. 233, 234, 235, 236, 237, 238, 239, 241
a 242.

16. Zo zabezpečených originálov listov vlastníctva č. XX pre k.ú. J. vyplýva, že vyššie identifikované
parcely EN boli zapísané na tento LV. Z originálu predmetného LV teda vyplýva, že na neho boli zapísané
parcely EN č. 237, 239, 233, 234, 235, 236, 238, 241, 242, 243, 244, 245, 240 a 96. Z uvedeného LV
boli odpísané uvedené parcely s výnimkou časti parcely č. 239 a celej parcely č. 245.

17. V LV č. XX pre k.ú. J. boli ako vlastníci zapísaní pod: A1a) E. G. L. K. (18.04.1932) 36/128 a Bujda
Peter 18/128; A1b) Hostová Anna 18/128; A1c) K. G. L. H. 8/128; A1d) Host Ján 8/128; A1e) Host Ján
8/128; A1f) Host Ján 32/128.

18. Darovacou zmluvou uzavretou dňa 28.09.1972, registrovanou Štátnym notárstvom v Bardejove dňa

13.03.1973 pod RI 167/73 darovali B. K., L. J. a B. B., L. K. obdarovaným B. K., L. J. a jej manželovi
F. E. o.i. nehnuteľností v katastrálnom území J. v zápisnici č. 495, mpč. 12, pod B5/ a, c, na menách
darkýň v 27/64 (18/64 + 9/64), ktoré sú vedené v KN pod č. 233, 234, 235, 236, 237, 238, 239, 241
a 242. G. E., L. K. v zmysle zmluvy zostáva aj naďalej jej doterajší podiel 18/128, takže menovaná po
prevode je vlastníkom spolu 45/128 z celku.

19. Darovacou zmluvou uzavretou dňa 02.10.1975, registrovanou Štátnym notárstvom v Bardejove dňa
06.10.1975 pod RI 590/75 darovala G. K., L. H., nar. XX.XX.XXXX svojmu synovi ako obdarovanému F.
K., nar. XX.XX.XXXX o.i. nehnuteľností v katastrálnom území J. zapísané na LV č. XX v KN pod č. 237,
239, 233, 234, 235, 236, 238, 241, 242 pod bež. č. 1/c na mene darkyne v 8/128.

20. Štátne notárstvo v Bardejove vydalo dňa 02.10.1975 v dedičskej veci po poručiteľovi D. K.,
zomr. XX.XX.XXXX, vedenej pod sp.zn. D 505/75 uznesenie, ktorým potvrdilo, že majetok poručiteľa
pozostáva z nehnuteľností v k.ú. J. v záp. č. 339, mpč. 885/47, 654/34, pod B1c v 10/100, v záp. č. 419,
mpč. 579/29, pod B1b v 10/100, v záp. č. 420, mpč. 904/35, 904/92, pod B1b v 10/100, ako aj na LV

č. XX v EN pod č. 233, 234, 235, 236, 237, 238, 239, 241, 242 pod bež. č. 1/d, e, f v 48/128. Majetok
poručiteľa v celosti nadobudol jeho syn F. K., nar. XX.XX.XXXX.

21. Okresný súd Bardejov v dedičskej veci po poručiteľovi F. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
vedenej pod sp.zn. D 393/94, Dnot 226/94 vydal uznesenie, ktorým žalovaný nadobudol po poručiteľovi

o.i. nehnuteľnosť zapísanú v LV XX KN XXX - dvor o výmere 870 m2, KN 239 - záhrada o výmere 43m2
pod A2/lc, d, e, f v 56/128-inách.

22. Z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Martou Vaľkovou, notárom ako súdnym komisárom na
základe poverenia Okresného súdu Bardejov pod sp.zn. D 195/98, Dnot. 84/98 zo dňa 13.10.1998

vyplýva, že dedičmi po poručiteľke G. E., L. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú žalobcovia
v 1. až 4. rade a manžel poručiteľky F. E., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom dedenia boli o.i. nehnuteľnosti
v k.ú. J. zapísané na LV č. XX, KN 245 – zast. pl. o výmere 870 m2, KN 239 – záhrada o výmere 43
m2 pod B1a v podiele 36/128.

23. Darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 28.07.1998 vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade
D. O. K. darovala G. K., L. D., nar. XX.XX.XXXX žalovanému o.i. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX
pre k.ú. J., a to parcelu č. 239 – záhrada o výmere 43 m2 a č. 245 – zastavaná plocha o výmere 870
m2 v podiele 18/128.

24. Z osvedčenia o dedičstve vydaného D. O. K., notárom ako súdnym komisárom na základe poverenia
Okresného súdu Bardejov pod sp.zn. D 697/00, Dnot. 160/00 zo dňa 06.11.2000 vyplýva, že dedičmi
po poručiteľovi F. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú žalobcovia v 1. až 4. rade. Predmetom
dedeniabolio.i.nehnuteľnostivk.ú.J.zapísanénaLVč.XX,parcelač.245–zastavanéplochyovýmere
935 m2, parcela č. 239 – záhrada o výmere 41 m2 pod B1 v podiele 18/128.

25. Na aktuálnom výpise LV č. XX vedeného pre katastrálne územie J. sú vedené nehnuteľnosti, a to
parcela registra CKN číslo 239 – záhrada o výmere 41 m2 a parcela registra CKN číslo 245 – zastavanáplocha a nádvorie o výmere 935 m2. Podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností súd
žalobca v 4. rade v podiele 54/128 a žalovaný v podiele 74/128.

26. Listom zo dňa 17.12.2019 sa žalobca v 4. rade cestou splnomocneného advokáta pokúsil
o mimosúdnu dohodu so žalovaným, ku ktorej malo dôjsť tým, že žalovaný prevedie sporný podiel
žalobcovi v 4. rade.

27. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

28. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) úprava
občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti

a nedotknuteľnosti vlastníctva.

30. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

31. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

32. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

33. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávo zdržuje.

34. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

35. Žaloba o určenie, že veci patria do dedičstva je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c) CSP,
ktorou sa požaduje určenie, či tu právo je alebo nie je. Podmienkou žalovateľnosti preto je preukázanie
naliehavého právneho záujmu. Uplatneným nárokom sa žalobcovia prakticky domáhajú určenia, že

neboháG.E.,L.K.bolakudňusvojejsmrtivlastníčkoudotknutýchnehnuteľností.Podľasúdužalobcovia
majú na takomto určení naliehavý právny záujem. U žalobcov je naliehavý právny záujem daný tým,
že v prípade vyhovenia žalobe nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, budú patriť do dedičstva
po nebohej. Žalobcovia, prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľke. Otázku, kto bude dediť
rieši dedičský súd a prípadné dedenie bude závisieť na možnej dohode dedičov. Nič to však nemení

na skutočnosti, že žalobcovia v prípadnom dedičskom konaní budú mať postavenie dediča. Majú
preto naliehavý právny záujem na tom, aby predmetom dedenia boli aj dotknuté nehnuteľnosti, za
predpokladu, že boli vo vlastníctve poručiteľky ku dňu jej smrti.

36. Súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá

vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďže predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, v spore o tom, či súčasťou dedičstva po
poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované
určenie sa tu viaže ku dňu smrti poručiteľa a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho
smrti.

37. Podľa § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia upozornil
Najvyšší súd SR už v rozsudku z 27. apríla 2004 sp. zn. 1Cdo 104/2003, v ktorom uviedol, že i keď sa
dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotlivídedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri
nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do
právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho

komisára (§ 38 ods. 3 O.s.p. teraz § 161 ods. 1 CMP). Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí
takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového
spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde.
V konaní o dedičstve môže dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý
spoluvlastnícky podiel patriaci poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho

účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu
potvrdené,ževdôsledkudedeniadedičnadobudolvec,resp.jejspoluvlastníckypodiel,nemôžesadedič
domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný
na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Princíp
úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je v zmysle ustanovení § 158 - § 219 CMP (predtým
§ 175a až § 175zd O.s.p.) zverená súdu, akcentovali aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (viď

napríklad rozsudok z 19. septembra 2007 sp. zn. 3 Cdo 332/2007 a uznesenie z 31. januára 2011 sp.
zn. 4 Cdo 267/2009). Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je ustálená na názore, že ak nebol
zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd O.s.p. – v súčasnej dobe § 158 - § 219
CMP, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je (spolu)
vlastníkom veci patriacej do dedičstva (rozhodnutie č. 3 Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2015,

rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/4/2013).

38. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver,
že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov,
pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78

ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní)
všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája
2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018). Súd v tejto súvislosti po ustálení záveru o prípustnosti predmetnej žaloby
konštatuje, že v konaní boli subjektmi na strane žalobcov všetky osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako
dedičia po poručiteľke neb. G. E., L. K., nar. XX.XX.XXXX (rozhodnutie súdneho komisára na základe

poverenia Okresného súdu Bardejov sp.zn. D 195/98 v spojení s rozhodnutím súdneho komisára na
základe poverenia Okresného súdu Bardejov sp.zn. D 697/00). Žaloba o určenie, že určitá nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, musí smerovať voči tomu, kto je ako vlastník tejto nehnuteľnosti zapísaný v katastri
nehnuteľností. Súd mal výpisom z LV č. XX pre k.ú. J. preukázané, že žalovaný je vlastníkom sporného
podielu. Z uvedeného mal súd za to, že konania sa zúčastnili ako subjekty všetky osoby, ktorých sa

vec týka.

39. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je v súčasnosti vedený ako vlastník sporného
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 18/128 pod B2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre
k.ú. J..

40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v PKV č. 91,
k.ú. J. pod mpč. 12. Sporná mpč. 12 bola odpísaná do novej zápisnice č. 495 pozemkovej knihy, čo
vyplynulo zo zápisu pod č. 19 v PKV č. 91. Parcela č. 12 bola z PKV č. 91 odpísaná vlastníkom: 1/ D. K.
– starému otcovi žalovaného o veľkosti podielu celkom 6/16 z celku (pod B1a, B2a a B3a), 2/ G. K., L.

H. – starej matke žalovaného o veľkosti podielu celkom 1/16 z celku (pod B3b), 3/ F. K. – starému otcovi
žalobcov o veľkosti podielu celkom 9/16 z celku (pod B1b, B2b a B4). Spoluvlastnícky podiel právnych
predchodcov žalovaného tak predstavoval 7/16 z celku a spoluvlastnícky podiel právneho predchodcu
žalobcov predstavoval 9/16 z celku.

41. Po smrti právneho predchodcu žalobcov – F. K., bol predmetom dedenia o.i. aj jeho spoluvlastnícky
podielkpozemkumpč.12naPKVč.495voveľkosti9/16zcelku,ktorýnadobudlinazákladerozhodnutia
Okresného súdu Bardejov sp.zn. D 590/46 zo dňa 02.05.1949 jeho dedičia: 1/ B. K., L. J. – manželka
poručiteľa vo veľkosti 18/64 z celku, 2/ mal. G. K. – dcéra poručiteľa vo veľkosti 9/64 z celku a 3/ mal.
B. K. – dcéra poručiteľa a matka žalobcov vo veľkosti 9/64 z celku. Na základe uvedeného rozhodnutia

boli do PKV č. 91, k.ú. J. ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti mpč. 12 – Dom číslo 12 a záhrada
zapísané: B. K., L. J. (B5a), mal. Anna Host (B5b), neskôr E. a mal. B. K., neskôr B. (B5c).42. Zmluvou RI 167/73 zo dňa 28.09.1972 darovala B. K., L. J. a B. B., L. K. obdarovanej G. E., L. K. a jej
manželovi F. E. spoluvlastnícke podiely vo veľkosti celkom 27/64 k nehnuteľnosti v k.ú. J. v záp. č. 495,
mpč. 12 vedenej na mená darkýň pod B5a a B5c na základe dedenia po poručiteľovi F. K.. G. E., L. K. sa

tak stala na základe predmetnej darovacej zmluvy spolu s manželom F. E. podielovou spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 72/128. Uvedené vyplýva aj z LV č. XX, na ktorom sú ako
vlastníci evidovaní: 1/ G. E., L. K. (pod B1a) darovaný podiel vo veľkosti 36/128, 2/ F. E. (pod B2a)
darovaný podiel vo veľkosti 18/128 a 3/ G. K. (pod B3a) zdedený podiel vo veľkosti 18/128.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti patril výlučne G. E., L. K. spoluvlastnícky podiel na spornej
nehnuteľnosti vo veľkosti 54/128. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp.zn. D 195/98 zo dňa
13.10.1998 vyplýva, že predmetom dedenia po poručiteľke G. E., L. K. bol spoluvlastnícky podiel
k spornej nehnuteľnosti len v rozsahu 36/128, čo je o 18/128 menej, než poručiteľke v zmysle
vykonaného dokazovania patrilo v čase jej smrti (čo je totožné s veľkosťou žalobcami požadovaného
spoluvlastníckeho podielu).

44. Pokiaľ ide o vlastníctvo žalovaného, jeho podiel k spornej nehnuteľnosti v rozsahu 56/128
nadobudnutý dedením na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov sp.zn. D 393/94 zo dňa
28.11.1996 po poručiteľovi F. K., nar. XX.XX.XXXX, nebol žalobcami rozporovaný. Za sporné bolo
považované jeho vlastnícke právo k podielu na spornej nehnuteľnosti vo veľkosti 18/128, ktoré

nadobudol na základe darovacej zmluvy č. N 208/98 zo dňa 28.07.1998 od svojej matky G. K., L. D.,
nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že G. E., do ktorej dedičstva navrhujú žalobcovia určiť sporný podiel
na nehnuteľnosti zomrela pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy (22.02.1998), bola predmetom
dokazovania tá skutočnosť, či sporný podiel patril G. K., L. D. v čase smrti poručiteľky G. K., L. D..

45. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, právni predchodcovia žalovaného D. K. a G. K., L. H.
vlastnilispoluvlastníckypodielkspornejnehnuteľnosticelkomvoveľkosti7/16(56/128).Tátoskutočnosť
vyplýva z PKV č. 495, k.ú. J., v ktorej sú o.i. ako spoluvlastníci nehnuteľnosti evidovaní: 1/ Ján Host
(B1a, B2a a B3a) – podiel o veľkosti celkom 6/16 a 2/ G., rod. Smoleň – podiel o veľkosti celkom 1/16.

46. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Bardejove sp.zn. D 505/75 zo dňa 02.10.1975 v dedičskej veci po
poručiteľovi D. K., zomr. XX.XX.XXXX nadobudol jeho dedič F. K., nar. XX.XX.XXXX o.i. nehnuteľnosti
evidované na LV č. XX, k.ú. J. EN č. 233-239 a 242-242 pod bež. č. 1d, e, f v podiele 48/128 (6/16),
čo zodpovedá zistenému podielu patriacemu starému otcovi žalobcu ako jeho právnemu predchodcovi.
Zvyšný podiel vo veľkosti 1/16 k spornému podielu zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu starej

matky žalovaného G., L. H.. Napokon dedičským rozhodnutím Okresného súdu Bardejov sp.zn. D
393/94 žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v tomu zodpovedajúcej
veľkosti 56/128. Žalovanému tak v zmysle záverov vykonaného dokazovania prináleží podiel na spornej
nehnuteľnosti v rozsahu 56/128 (7/16).

47. V konaní nebolo preukázané, že by matke žalovaného G. K., L. D. svedčil ku dňu smrti G. E., L.
K. akýkoľvek vlastnícky titul k spornému podielu vo veľkosti 18/128, ktorý neskôr darovala žalovanému,
pričom z dokazovania vyplynulo to, že pri zápise vlastníckych práv do katastra nehnuteľností došlo
k nesprávnej identifikácii vlastníčky spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti vo veľkosti 18/128
- G. K., neskôr Bujdovej (PKV č. 495, k.ú. J. pod B5a; LV č. XX pod A1b).

48. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu vo vznesenej námietke premlčania, tu súd
uvádza, že v predmetnej veci bol žalobcami uplatnený nárok na určenie, že vec patrí do dedičstva,
teda išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ku dňu smrti poručiteľa. Nakoľko s poukazom
na § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčuje, súd považoval vznesenú námietku premlčania

za nedôvodnú.

49. K procesnej obrane žalovaného ohľadom uzavretej Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 23.05.1927
súd uvádza, že predmetnou zmluvou nadobudli D. K. s manželkou G., L. H. spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam vedeným v PKV č. 91, 1 pánskej čiastky a dom s pobočnými budovami. Vo vzťahu

k tejto argumentácii sa súd stotožnil s tvrdením žalobcov o tom, že vlastníctvo na podklade uvedenej
zmluvy bolo zapísané na PKV č. 91 v podieloch 1/16 pre každého z nadobúdateľov. Po odčlenení parcely
mpč. 12 z PKV č. 91 bolo vlastníctvo nadobúdateľov totožne zapísané na PKV č. 495 v podieloch 1/16(B3aaB3b).Zuvedenéhonevyplýva,žebyprávnympredchodcomžalovaného(najmäjehomatke,ktorá
na neho sporný podiel neskôr previedla) prináležalo vlastníctvo sporného spoluvlastníckeho podielu.

50. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vlastníctvom rodičov žalovaného k spoluvlastníckemu podielu
na spornej nehnuteľnosti vo veľkosti 10/128 titulom tzv. vyživovacej povinnosti, túto skutočnosť súd
nemal za preukázanú žiadnym z vykonaných dôkazov, teda túto procesnú obranu súd považoval za
nedôvodnú.

51. Rovnako za nepreukázanú, a teda nedôvodnú súd považoval argumentáciu žalovaného ohľadom
času nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti otcom žalobcov od rodiny Q.. Súd
dáva do pozornosti žalovaného, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s
ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je

povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej
sa domáha (I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu
v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové
tvrdeniastránkonania.Procesnáaktivitaazodpovednosťstránkonaniabytýmbolapopretáaprenesená

na súd (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2022, sp.zn. 1Cdo/188/2021). Bolo úlohou
žalovaného, ktorý je v konaní kvalifikovane zastúpený advokátom, aby spoľahlivo opísal podstatné
skutkové tvrdenia a označil na ich preukázanie dôkazy. Pokiaľ žalovaný mienil namietať akékoľvek
skutočnosti vo vzťahu k vlastníctvu spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcu, bolo jeho
úlohou zrozumiteľne opísať aké skutočnosti namieta, akú majú relevanciu k prejedávanému sporu

a na ich preukázanie predložiť, resp. označiť relevantné dôkazy, čo sa v predmetnej veci nestalo. Je
povinnosťou sporových strán podstatné (sporné) skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Bez splnenia
týchto procesných povinností nemôže sporová strana očakávať, že bude v konaní procesne úspešná,
pričom nie je úlohou súdu konštruovať skutkový stav z kvanta predložených, resp. zabezpečených
dôkazov.

52. Vo vzťahu k predmetu konania (vlastnícke právo poručiteľky k spoluvlastníckemu podielu k sporným
nehnuteľnostiam ku dňu jej smrti) súd považoval za irelevantnú procesnú obranu žalovaného
spočívajúcu v tvrdenom vlastníckom práve žalovaného k domu postavenému v roku 1949 na mpč. 11
a 12.

53. Jediné skutkovo relevantné, avšak nepreukázané tvrdenie žalovaného spočívalo v tom, že sporný
podiel vo veľkosti 18/128 patril jeho matke G. D., L. K.. Žalovaný neoznačil ani jediný dôkaz, ktorý by
toto jeho tvrdenie preukazoval, pričom z vykonaného dokazovania vyplynula opačná skutočnosť, a to
že uvedený podiel patril G. E., L. K. ku dňu jej smrti, a to na základe dedenia.

54. V súvislosti s argumentáciou žalovaného okolnosťami, ku ktorým došlo k po smrti poručiteľky G. E.,
L. K., zomr. XX.XX.XXXX, teda najmä v súvislosti s prevodom sporného podielu žalovanému darovacou
zmluvou zo dňa 28.07.1998, súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu
publikovanom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

R 32/2011, podľa ktorého: „V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované
určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu
mať vplyv na rozhodnutie súdu. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti,
ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie

žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok
poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti
vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny
poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje,
či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti

právne bezvýznamné.“. Súd tak nepovažoval argumentáciu žalovaného okolnosťami, ktoré nastali po
smrti poručiteľky za dôvodnú.55. Ďalšie argumenty žalovaného súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Preto na ostatnú argumentáciu žalovaného

zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

56. Nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sporný podiel vo veľkosti 18/128 patril ku
dňu smrti G. E., rod K. do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného a naopak vyplynulo, že sporný
podiel označenej poručiteľke patril ku dňu jej smrti, súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

59. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcom
náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil. O nároku na

náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP na základe pomeru úspechu v konaní tak, že plne procesne úspešným žalobcom v 1. až 4. rade
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.