Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPs/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622205824
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7622205824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci P. W. P., F.. XX.XX.XXXX, T. J.
XXX/XX, T., zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4,
zastúpená procesným opatrovníkom O. P., F.. XX.XX.XXXX, T. H., T. XXX, o návrhu navrhovateľky P.
P., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, D., zast. JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom AK v
Spišskej Novej Vsi, Stará cesta 3139/6, za účasti Krajskej prokuratúry P., a G. W., F.. XX.XX.XXXX,
T. J. XXX/XX, T., zast. Mgr. Paskalom Milatom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Rožňava, v
konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, o odvolaní obmedzenej

v spôsobilosti na právne úkony a účastníka G. W. proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
12Ps/11/2023-318 zo dňa 25.1.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výrokoch II., III. tak, že ustanovuje pre P. W. P., F.. XX.XX.XXXX za opatrovníka G.
W., F.. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný P. W. P., F.. XX.XX.XXXX v rozsahu vyššie uvedeného
obmedzenia zastupovať a vybavovať jej záležitosti v jej prospech, v dôležitých majetkových veciach
požiadať o súhlas súd a najmenej dvakrát ročne, k. 30.6. a k 31.12. každého kalendárneho roka podať
správu súdu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony P. W. P..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Obmedzuje P. W. P., F.. XX.XX.XXXX, spôsobilosti na právne úkony v nasledovnom rozsahu: nie je
spôsobilá disponovať finančnou hotovosťou presahujúcou 1,00 euro denne, nie je spôsobilá disponovať
žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vrátane uskutočňovania jednostranných právnych
úkonov, či uzatvárania akýchkoľvek dvojstranných alebo viacstranných odplatných či bezodplatných

právnych úkonov, predmetom ktorých je disponovanie s majetkovými hodnotami, nie je spôsobilá
akýmkoľvek spôsobom disponovať so svojim majetkom, nie je spôsobilá preberať na seba ručiteľské
záväzky alebo akékoľvek iné zabezpečovacie záväzky, preberať mzdu alebo iný obdobný príjem,
dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnejpodpory alebo iné príjmy, nie je spôsobilá dať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj
súhlas s poskytovaním starostlivosti v Domove sociálnych služieb, nie je spôsobilá preberať poštové
zásielky.

II. Obmedzenej spôsobilosti na právne úkony za opatrovníka ustanovuje P. P., F.. XX.XX.XXXX, ktorá
bude oprávnená a povinná ju zastupovať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

III. Opatrovník je povinný predkladať súdu dvakrát ročne, vždy k 30.06. a k 31.12. každého kalendárneho

roka, správu o opatrovancovi a o stave a hospodárení s jeho majetkom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Štát nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 231 písm. a), § 236, § 239, § 240 ods. 1, 3, § 243 ods. 1, 2, § 244, ň 248 ods. 1, 2,
§ 272, § 274 ods. 2, § 275, § 277 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

4. Vo vzťahu k ustanoveniu opatrovníka obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony svoje rozhodnutie
súd odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania ostala sporná otázka osoby, ktorá má byť
ustanovená za opatrovníka obmedzenej. Navrhovateľka navrhla ustanoviť seba. Namietla osobu
manžela ako opatrovníka. Preukázateľne pri ňom dcéra navrhovateľky požíva alkoholické nápoje,
nezvláda starostlivosť o svoju manželku, ktorá je odkázaná na starostlivosť inej osoby, zodpovednej

osoby. Obmedzená navrhla ustanoviť jej manžela, ktorý stojí po jej boku, podporuje ju, nemá pri ňom
potrebu holdovať alkoholu a dlhé mesiace abstinovala. Kategoricky odmietla navrhovateľku ustanoviť
za opatrovníka. Mala za to, že ju nikdy nepodporovala, fyzicky aj psychicky ju týrala a vždy sa snažila
jej život „riadiť“.
5. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľka o menovanú prejavuje skutočný záujem

a dlhodobo sa zaujíma o jej potreby a nie je jej ľahostajný osud jej dcéry. Má prehľad o jej zdravotnom
stave od vypuknutia ochorenia, o väčšine lekárskych vyšetrení. Navrhovateľka spoločne s jej sestrou
dohliadali na obmedzenú aj na jej deti, ktoré boli toho času v jej osobnej starostlivosti. Keď bola pod
vplyvom alkoholu, navrhovateľka zabezpečovala jej prijatie na hospitalizáciu. Vždy prejavovala ochotu
sa o ňu postarať, snažila sa ju chrániť. Aj počas manželstva obmedzenej, jej manžel kontaktoval práve

navrhovateľku, keď to už nezvládal. Podľa názoru súdu, navrhovateľka má najlepšie predpoklady pre
výkon tejto funkcie, čo bolo v priebehu konania dokázané. Za účelom preukázania tvrdení obmedzenej
o fyzickom týraní zo strany navrhovateľky, súd nariadil výsluch svedkov (dcéry menovanej), ktorí mali
potvrdiťvýpoveďmenovanej.Svedkynesananariadenépojednávanienedostavili.Neúčasťospravedlnil
otec maloletej P.. Dcéra obmedzenej, C. T., sa nariadeného pojednávania nezúčastnila. Dokonca

i tvrdenie obmedzenej o jej hospitalizácii v nemocnici pre zranenie, ktoré mala zrejme spôsobiť
navrhovateľka, bolo vyvrátené. Svedkyňa na pojednávaní ozrejmila, že skutočne bola menovaná
hospitalizovaná, ale pre zranenie, ktoré jej spôsobil manžel. Určité pochybnosti o závažných tvrdeniach
obmedzenej vyvolala aj zmena postoja, keď ešte na pojednávaní dňa 06.06.2023 obmedzená a jej
manžel G. W. súhlasili s tým, aby jej za opatrovníka bola ustanovená jej matka, navrhovateľka.

Následne názor zmenila, ohradila sa voči navrhovateľke a namietla ustanoviť ju za opatrovníka. Dôvod,
pre ktorý tak učinila, neozrejmila. Manžel vypovedal, že sa dozvedel o tom, aká v skutočnosti je
navrhovateľka. Súd sa domnieva, že si obmedzená v priebehu konania uvedomila dôsledky toho, ak
jej bude za opatrovníka ustanovená jej matka. Znamená to, že bude mať nad sebou prísnejší dohľad,
než by tomu bolo v prípade jej manžela. Je nesporné, že obmedzená má vôľu abstinovať, zbaviť sa

závislosti a žiť riadnym životom. V jej prípade je ale nevyhnutné, aby nad ňou niekto „držal pevnú
ruku“, čo navrhovateľka spĺňa. Pokiaľ ide o manžela menovanej ako navrhovaného opatrovníka, v jeho
prípade súd nemá záruku zodpovedného prístupu k funkcii opatrovníka. Navrhovaný opatrovník je sám
doposiaľ psychiatricky liečený, má svojho ambulantného psychiatra. Zhodne ako menovaná, aj on sám
mal dlhodobý problém s alkoholom (od roku 2000). V súčasnej dobe, podľa správy ambulantného

psychiatra, úspešne abstinuje (apríl 2020), užíva antidepresíva, pracuje, je sociálne aj pracovne
zaradený, spolupracuje a k svojej situácii je plne kritický. I keď manžel menovanej už abstinuje tri roky,
nedáva záruku, že tak kriticky bude pristupovať aj k svojej manželke. Zo znaleckého posudku vyplynulo,
že manžel dával menovanej vreckové cca vo výške 20 eur, čím jej umožnil zakúpiť si alkohol a opätovnepodľahnúť závislosti. Navrhovateľka už veľmi dobre pozná manipulatívne techniky dcéry a vie, kedy sa
opäť snaží požiť alkohol, vie, ako má zareagovať a aké dôsledky to bude mať pre jej dcéru. Manžel
sa viackrát obrátil na navrhovateľku, aby mu pomohla, lebo manželka je zase pod vplyvom alkoholu,

podal návrh na rozvod, spočiatku súhlasil s ustanovením navrhovateľky ako opatrovníčky, nepovažoval
za potrebné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti jeho manželky - toto nestále konanie manžela ho
diskvalifikuje z pozície riadne zastávať funkciu opatrovníka.
Faktom zostáva, že manžel obmedzenej nespĺňa záruky riadneho a zodpovedného výkonu
opatrovníctva v záujme opatrovanca, na rozdiel od navrhovateľky. V prejednávanej veci na podklade

vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že navrhovateľka psychicky či fyzicky obmedzenú
týra, príp. iným spôsobom koná v rozpore so záujmami obmedzenej. Nie je vylúčené, že medzi
navrhovateľkou a obmedzenou došlo ku konfliktom, príp. aj k fyzickej potýčke, avšak všetko to pramenilo
z toho dôvodu, že menovaná nezvládala kontrolu nad požitým alkoholom, nezvládala abstinovať. Išlo
o vyhrotené situácie, kedy môže byť správanie človeka nevyspytateľné a jeho reakcie nezodpovedajú
ako za bežných okolností, kedy nie je vystavený psychickej či fyzickej záťaži. Rodič sa vždy snaží svoje

dieťa opatrovať a chrániť aj napriek nepriaznivému zdravotnému stavu, čo v tomto prípade matka dcére
poskytuje. V určitých situáciách musí rodič zaujať prísny postoj, čo sa dieťaťu nemusí páčiť. Platí to
aj v prejednávanej veci, navrhovateľka pristupuje k ochoreniu dcéry zodpovedne a kriticky, čo však
menovaná vyhodnocuje ako útok na jej osobu, psychický a fyzický teror, túžbu ovládať jej život. Tak,
ako bolo konštatované v znaleckom posudku, osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, za svoje zlyhanie

hľadá vinníka a voči svojmu ochoreniu nie je sebakritická. Súd dospel k záveru, že najvhodnejšou
osobou, ktorá dáva záruky, že funkciu opatrovníka bude vykonávať riadne a v najlepšom záujme osoby
obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (keďže v prejednávanom prípade ide doslova o ochranu
života), je navrhovateľka.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 a § 54 CMP.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniam

7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná,

a to voči výroku týkajúceho sa ustanovenia opatrovníka (výrok II.), súvisiaceho výroku o povinnosti
ustanoveného opatrovníka súdu predkladať správu o opatrovancovi (výrok III.) a výroku o trovách
konania (výrok IV.). Ako odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)atakistodôvodvzmysleust.§62ods.1CMP.Poukázala
nazhoršenýzdravotnýstavmatky,ktoráutrpelamozgovúpríhodu.Rovnakonebolizohľadnenénámietky

ohľadne disponovania s majetkom patriacim do BSM s manželom. Je kontraproduktívne, aby o
spoločnom majetku, ktorý v podstate zarobí manžel, rozhodoval a nakladal človek, ku ktorému má
výrazne negatívny vzťah. O narušených vzťahoch vypovedá písomná komunikácia medzi manželom a
matkou, z ktorej vyplýva, že matka používa hrubé a neslušné výrazy na adresu jej manžela, a rovnako
aj komunikácia medzi jej dcérou C. a matkou, z ktorej vyplýva, že aj dcéra vyhodnocuje správanie sa

navrhovateľky ako dlhodobé a neznesiteľné. Za najdôležitejšiu označila skutočnosť, že navrhovateľka
ju v minulosti dlhé roky psychicky, fyzicky týrala, rovnako jej dcéry, čo preukazuje jej tvrdenia o
agresivite a panovačnosti matky. Potvrdila dlhodobý problém s alkoholom, avšak navrhovateľka jej
nikdy nevedela pomôcť prekonať ich. Naopak, bola hlavnou príčinou týchto problémov. Ďalej namietala,
ako súd vyhodnotil výpovede svedkýň R. A. a W. A., ktoré zhodne vypovedali účelovo a v prospech

navrhovateľky s poukazom na bod č. 46 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd nesprávne konštatoval,
že skutočným dôvodom jej hospitalizácie bolo zranenie, ktoré podľa svedkyne W. A.P. jej spôsobil
manžel. Vzťahy s manželom sa znormalizovali, preto navrhla, aby bol ustanovený za jej opatrovníka.
Namietala nesprávne vyhodnotenie predpokladov jej manžela na výkon funkcie opatrovníka v bode 48
odôvodnenia. Je pravdou, že manžel mal problémy s alkoholom, avšak v súčasnej dobe abstinuje už

bezmála4roky,čopotvrdilaajsprávaambulantnéhopsychiatra.Ďalejnamietalanesprávnuinterpretáciu
znaleckého posudku, z ktorého síce vyplýva, že manžel jej zvykol dávať vreckové vo výške 20 eur, avšak
nevyplýva z neho, že tieto peniaze by mala použiť na kúpu alkoholu. Namietala, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z vykonaného dokazovania
už aj v čase rozhodovania súdu nepochybne vyplýva, že manžel, s ktorým je v dennom kontakte, sa

o ňu riadne stará a v súlade s jej záujmami, kým navrhovateľka býva v inom regióne a má s ňou
dlhodobo vážne narušené osobné vzťahy a celkom určite nemôže takým spôsobom vykonávať funkciu
opatrovníka. Ďalej namietala, že súd nevykonal výsluch ňou navrhnutých svedkov - dcér, hoci tento bol
nevyhnutnýzaúčelomobjektívnehoustáleniaskutočnéhostavuveci.Vovzťahuktrovámkonaniapodalaodvolanie z dôvodu, že jej právny zástupca si uplatnil náhradu trov konania za zmarené pojednávanie
zo dňa 14.12.2023, ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu
jeho infekčného ochorenia. Keďže súd nevyhodnotil ochorenie právneho zástupcu navrhovateľky za

zavinené konanie, ktoré malo za následok odročenie pojednávania, súd návrhu právneho zástupcu
na priznanie separátnych trov nevyhovel a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania. S odôvodnením a záverom súdu v tejto časti sa nestotožňuje, keďže výlučne jediným dôvodom,
kvôli ktorému bolo odročené pojednávanie, bolo ochorenie právneho zástupcu navrhovateľky, pričom
namieta, že odôvodnenie je mätúce, keď na jednom mieste súd tvrdí, že pojednávanie bolo odročené

z dôvodu infekčného ochorenia právneho zástupcu navrhovateľky a na druhom mieste uvádza, že
ochorenie právneho zástupcu nemalo za následok odročenie pojednávania. Jej odvolacia námietka
smeruje hlavne k tomu, že o tejto skutočnosti, t.j. o požiadanie odročenia pojednávania, neboli včas
informovaní, predsa advokátskej kancelárii právneho zástupcu nič nebránilo v tom, aby právneho
zástupcu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, informoval o žiadosti o odročenie pojednávania či už
telefonicky, e-mailom a pod., ako to oznámil svojej klientke - navrhovateľke. Právnym zástupcom

predložená lekárska správa preukazujúca jeho zdravotné problémy bola vystavená dňa 12.12.2023
o 14.33 hod., z čoho je možné vyvodiť, že svoj zámer o požiadanie odročenia pojednávania mohol
prakticky dať právnemu zástupcovi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, už aj 12.12.2023, teda viac
ako deň pred nariadeným termínom pojednávania. Avšak informáciu o podanej žiadosti o odročenie
pojednávanianedostali.Navrhla,abyodvolacísúdzmenilvýrokII.austanovilzaopatrovníkajejmanžela

a zároveň jej priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
na pojednávaní konanom dňa 14.12.2023 vo výške 130,59 eura, alternatívne, aby odvolací súd v
napadnutých výrokoch zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Voči výrokom II. a III. podal odvolanie aj manžel osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Uplatnil
odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Odvolateľ
rozhodnutie súdu považuje za správne a zákonné vo vzťahu k výroku I., avšak nesúhlasí s tým, aby za
opatrovníka osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ustanovil navrhovateľku. Má za to, že
súd nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti súvisiace s výberom vhodnej osoby a v celom rozsudku

riadne neodôvodnil, prečo ich nebral do úvahy pri rozhodovaní o takejto spornej otázke. Namieta závery
súdu uvedené v bode 45 odôvodnenia, nakoľko tieto závery nie sú v súlade so skutočným stavom
veci a nie sú v súlade so záujmami osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Uviedol, že
manželka od počiatku namietala ustanovenie navrhovateľky do funkcie opatrovníka zo subjektívnych
aj objektívnych dôvodov, napr. z dôvodu, že navrhovateľka manželku dlhé roky fyzicky a psychicky

týrala, nevhodné a agresívne správanie navrhovateľky bolo preukázané aj listinnými dôkazmi, ktoré boli
predložené súdu - komunikácia medzi navrhovateľkou a odvolateľom a navrhovateľkou a vnučkou, ktorá
svedčíonevhodnomaagresívnomsprávanínavrhovateľkyvočiodvolateľovi.Ďalejuviedol,žesprávanie
navrhovateľky sa nezlepšilo, naďalej komunikuje neprimerane hrubým spôsobom a nedôstojne, čo má
negatívny vplyv aj na zdravotný stav jej dcéry. Odvolateľ je v dennodennom kontakte s manželkou, o

ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a má vedomosť o tom, že namietané správanie zo strany
navrhovateľky sa nezmenilo ani v poslednom období, keďže s menovanou komunikuje neprimerane
hrubým spôsobom, čo má negatívny vplyv na jej zdravotný stav. Navrhovateľka použila neprimerané
prostriedky pri výchove obmedzovanej, ktoré spôsobili negatívne následky v jej živote a pretrvávajú
až dodnes. S manželkou je v dennodennom kontakte alebo ju na dennej báze navštevuje, ani jeho

pracovné činnosti mu nebránia vykonávať funkciu opatrovníka. Nepopiera, že absolvuje psychiatrické
liečenie, avšak za účelom využívania odborných rád poskytnutých kompetentným odborníkom, pričom
uvedená okolnosť mu umožňuje riadne vykonávať funkciu opatrovníka. Je presvedčený, že je schopný
pokračovať v úspešnom abstinovaní samostatne dobrovoľne, aj bez odbornej lekárskej intervencie,
avšak uvedeným konaním chce byť dobrým príkladom pre svoju manželku a chce ju podporovať v

úspešnom abstinovaní s tým, že aj on sám využíva odbornú lekársku pomoc, počas ktorej dostane rady,
ako úspešne zdolať boj proti alkoholu. Poukázal na uzavreté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
pričom by takto vznikol stav, kde o spoločnom majetku by rozhodovala navrhovateľka titulom funkcie
opatrovníka, ktorá má výrazne negatívny vzťah voči nemu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok
II. a III. rozsudku zmenil a ustanovil ho za opatrovníka manželke, prípadne vec zrušil a vrátil súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, sa vo vyjadrení k odvolaniu jej manžela s celým
jeho odvolaním stotožnila.10. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, uviedol, že
sa s jej odvolaním stotožňuje, voči odvolaniu nemá výhrady, odvolacie námietky považuje za dôvodné

a opodstatnené.

11. Prokurátor Okresnej prokuratúry S. vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny a odvolania za nedôvodné. Pochybnosti súdu považuje za opodstatnené z
pohľadu, že navrhovaný opatrovník je sám psychiatricky liečený z dlhodobých problémov s alkoholom,

ale aj z pohľadu jeho zmeny postoja k ustanoveniu navrhovateľky ako opatrovníčky. Navrhovateľku
považuje za príbuzensky najbližšiu osobu, pozná jej zdravotný stav od začiatku jej ochorenia, a preto
podľa jeho názoru spĺňa všetky zákonné podmienky v zmysle § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniam uviedla, že s týmito dôvodmi v odvolaniach nesúhlasí.
Podľa jej názoru je napadnuté rozhodnutie zákonné a dôvodné, rozsudok je vecne správny. Podľa jej

názoru je jediná, ktorá má schopnosti a možnosti sa o svoju dcéru riadne postarať, vie si ju zobrať k
sebe v prípade nutnosti alebo jej zabezpečiť vhodné zariadenie pre zabezpečenie riadnej zdravotnej
starostlivosti. Odvolateľ nepreukázal, že by vedel túto funkciu zvládnuť. Pri ňom dcéra neustále popíjala
a zdravotne upadala. Podľa jej názoru odvolateľ nedáva dostatočnú záruku, že túto funkciu zvládne.

13. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, vo vyjadrení k vyjadreniu manžela, vyjadreniu
Okresnej prokuratúry S. a k vyjadreniu navrhovateľky uviedla, že s vyjadrením svojho manžela sa
stotožňuje, na prejednávanú vec majú rovnaký názor, považuje za nadbytočné sa k podaniu vyjadriť.
Nesúhlasí s tvrdeniami prokuratúry z pohľadu ustanovenia jej matky ako najvhodnejšej osoby na
výkon funkcie opatrovníka. Skutočnosť, že manžel podľa názoru prokuratúry nie je najbližšou osobou,

ho nemôže diskvalifikovať z výkonu tejto funkcie. K tvrdeniam navrhovateľky žiada zvýrazniť, že v
žiadnom prípade nesúhlasí, aby ju navrhovateľka napr. vzala k sebe, prípadne jej zabezpečovala
vhodné zariadenie. Nesúhlasí, aby ju mala riadne pod kontrolou. Namieta, že navrhovateľka bude reálne
vykonávať funkciu opatrovníka v jej najlepšom záujme, či už materiálnom alebo formálnom slova zmysle,
keďže si to vyžaduje ďaleko užšiu spoluprácu v prospech opatrovanca a nie v prospech opatrovníka, ako

sa o to snaží navrhovateľka. Odkázala na svoje odvolacie námietky a rovnako na odvolanie manžela s
tým, že k jeho odvolaniu sa v celom rozsahu pripája a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Navrhuje,
aby súd rozhodol v zmysle ich odvolaní.

14. Manžel osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, k vyjadreniam účastníkov konania

zotrval na svojom odvolacom návrhu. Zároveň zopakoval svoje odvolacie argumenty, odmietol tvrdenia
navrhovateľky o skutočnostiach, ktoré by ho diskvalifikovali z výkonu funkcie. Rovnako sa nestotožnil
s názorom prokuratúry.

15. Navrhovateľka v ďalšom vyjadrení poprela tvrdenia o tom, že by psychicky, fyzicky svoju dcéru týrala.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o ustanovení opatrovníka

je potrebné zmeniť tak, ako to predpokladá ust. § 388 CSP.

17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej dcéry. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu spoukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zmenu ustanoveného
opatrovníka navrhovateľky, keď odvolacie námietky vyjadrujú nesúhlas s jej ustanovením za

hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej osobe pre tvrdené nesplnenie zákonných predpokladov pre
takýto postup.

18. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že zdravotný stav P. W. P. plne odôvodňuje jej
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony s poukazom na závery znaleckého posudku, keďže trpí

psychickou poruchou v dôsledku chronického alkoholizmu, ide o trvalý stav, ktorý je nevyliečiteľný.
Pri vymedzení rozsahu obmedzenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX E.. C. B.
- Š., jej výpovede na pojednávaní a z vyjadrení účastníkov. Za opatrovníka obmedzovanej súd
ustanovil navrhovateľku, keďže manžel obmedzenej nespĺňa záruky riadneho a zodpovedného výkonu
opatrovníctva v záujme opatrovanca, na rozdiel od navrhovateľky.

19. Obmedzená v spôsobilosti na právne úkony spolu s manželom namietajú súdom prvej inštancie
ustanovenie opatrovníka - navrhovateľky poukazujúc na skutočnosť, že za opatrovníka by mal byť
ustanovený manžel ako blízka osoba práve z dôvodu, že opatrovkyňu najlepšie pozná a je jej schopný
na základe objektívnych skutočností poskytnúť najlepšiu možnú a adresnú starostlivosť, zdôrazňujúc
narušené vzájomné vzťahy na strane navrhovateľky a jej dcéry a navrhovateľky a jej manžela na strane

druhej. Odvolacia argumentácia opatrovkyne spočíva v tvrdení, že navrhovateľka ju v minulosti dlhé
roky psychicky, fyzicky týrala, rovnako jej dcéry, dlhodobý problém s alkoholom jej navrhovateľka nikdy
nevedela pomôcť prekonať, naopak bola hlavnou príčinou týchto problémov. Navrhovateľka býva v inom
regióne a má s ňou dlhodobo vážne narušené osobné vzťahy.

20. Odvolacia argumentácia manžela obmedzenej spočíva v tvrdení, že má záujem sa podieľať na
starostlivosti a opatere o svoju manželku a uvedené aj kontinuálne realizuje. Zdravotný stav a kvalita
života manželky mu nie je ľahostajná, chce jej zabezpečiť primeranú starostlivosť.

21. Odvolateľmi predostreté výhrady odvolací súd rešpektuje a považuje ich za opodstatnené pre

iný záver ako bol prijatý súdom prvej inštancie. Svoje rozhodnutie argumentuje pritom odvolací súd
nasledovne.

22. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba
pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov

alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho
spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

23. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

24. Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.

25. Podľa § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a
ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

26. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej

opatrovníka.

27. Podľa § 277 ods. 1 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

28. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje

povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

29. Pri určení rozsahu obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd
je povinný v rozsudku okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzeníspôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať
v bežných záležitostiach každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD,
zabezpečenie stravovania, ošatenia, využívanie poštových služieb a pod. Rozsudok o obmedzení

spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave, po nadobudnutí právoplatnosti je
záväznýergaomnes(§43CMP)amákonštitutívneúčinky.Konanieoobmedzeníspôsobilostinaprávne
úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie opatrovníka. V rozsudku, ktorým súd vysloví
rozsah obmedzenia, bude ďalší, tzv. závislý výrok, o ustanovení opatrovníka.

30. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd obmedzil, je súdom
ustanovený opatrovník (obligatórne opatrovníctvo). V zmysle § 27 ods. 3 OZ sa uprednostňuje príbuzný
fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak jej niet, orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ
je oprávnené vystupovať vo svojom mene (verejný opatrovník). Ustanovenie verejného opatrovníka
má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len subsidiárne. Práva a povinnosti opatrovníka zahŕňajú
zabezpečenie starostlivosti o osobu opatrovanca, starostlivosť o jeho majetok a v neposlednom rade

zastupovanie opatrovanca, a to v rozsahu, v akom je opatrovanec na relevantné úkony nespôsobilý.
Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa judikatúry
samotná existencia potenciálneho rozporu záujmov k zákonnému zákazu zastupovať nestačí; rozpor
záujmov musí reálne existovať. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami zástupcu a zastúpeného treba
vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo všetkých okolností prípadu tak, aby

bolo možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov zastúpeného. Zákon sankcionuje porušenie § 22 ods.
2 OZ absolútnou neplatnosťou právneho úkonu alebo právnych úkonov zástupcu uskutočnených v mene
a na účet zastúpeného. Regulácia zákonného zastúpenia má v právnej úprave inkorporované aj určité
zabezpečovacie mechanizmy, ktoré majú zabrániť zneužitiu inštitútu zastúpenia v situácii ohrozenej
kolíziou záujmov. Ak nejde o bežnú vec, na nakladanie zákonných zástupcov s majetkom zastúpených

je potrebné schválenie súdom, ktoré je predpokladom platnosti týchto právnych úkonov (§ 28 OZ). Ak
dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov
tých,ktorýchzastupujetenistýzákonnýzástupca,ustanovísúdkolíznehoopatrovníka(§30OZ).Kolízny
opatrovníkjeosobitnýmzástupcom,ktoréhoprávaapovinnostisaviažulennauskutočňovanieprávnych
úkonov ohrozených kolíziou záujmov. V ostatnom koná za zastúpeného jeho zákonný zástupca.

Ide o osobitnú úpravu konfliktu záujmov ad hoc, keď je zákonný zástupca v mimoriadnej situácii
diskvalifikovaný pomerom k veci. Ide o hmotnoprávneho opatrovníka, ktorého nemožno stotožňovať
s inštitútom procesného zastúpenia. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo
vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Ust. § 69 CSP potom rieši prípad, keď
je potrebné fyzickej osobe ustanoviť procesného opatrovníka pre nemožnosť jej zákonného zástupcu

konať, a to napr. aj v dôsledku kolízie záujmov medzi zákonným zástupcom a osobou obmedzenou
v spôsobilosti na právne úkony. Na zabezpečenie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených
záujmov opatrovanca súd v zmysle ust. § 277 ods. 1 CMP vykonáva dohľad nad výkonom funkcie
opatrovníka. Jedným zo spôsobov zániku výkonu funkcie opatrovníka je podľa § 277 ods. 2 CMP
jeho odvolanie na základe rozhodnutia súdu, pretože je tu niektorý zo zákonných dôvodov pre takýto

postup. Dôvody pre odvolanie zákon viaže vo vzťahu k opatrovníkovi, teda možno hovoriť o relatívnom
zániku opatrovníctva (týka sa konkrétneho subjektu opatrovníka). Tieto dôvody sú strata spôsobilosti
opatrovníka na výkon funkcie, porušovanie povinností opatrovníkom, zneužívanie jeho práv či iné vážne
dôvody.

31. Vzhľadom na obmedzenie menovanej v spôsobilosti na právne úkony súd prvej inštancie
postupoval správne, keď pristúpil k ustanoveniu opatrovníka na jej zastupovanie v rozsahu vysloveného
obmedzenia. Pokiaľ ide o výber osoby opatrovníka pre posudzovanú, súd sa má snažiť uprednostniť
osobu z okruhu jej najbližších príbuzných, zvlášť v prípade, ak najbližší príbuzní prejavili záujem
funkciu opatrovníka vykonávať. Z obsahu spisového materiálu, vrátane výsluchu navrhovateľky, je

rovnako zrejmé, že navrhovateľka je matkou posudzovanej, ktorá prejavila ochotu vykonávať funkciu
opatrovníka, nežije síce s dcérou v spoločnej domácnosti, ale o menovanú prejavuje skutočný záujem a
dlhodobosazaujímaojejpotrebyaniejejejľahostajnýosudjejdcéry,máprehľadojejzdravotnomstave
odvypuknutiaochorenia,oväčšinelekárskychvyšetrení.Navrhovateľkaspoločnesjejsestroudohliadali
na obmedzenú, aj na jej deti, ktoré boli toho času v jej osobnej starostlivosti. O funkciu opatrovníka

sa uchádzal aj manžel obmedzenej. Súd vyhodnotil plnenie jeho funkcie opatrovníka ako nevhodné,
nakoľko je sám doposiaľ psychiatricky liečený, aj on sám mal dlhodobý problém s alkoholom (od roku
2000). V súčasnej dobe, podľa správy ambulantného psychiatra, úspešne abstinuje (apríl 2020), užíva
antidepresíva, pracuje, je sociálne aj pracovne zaradený, spolupracuje a k svojej situácii je plne kritický.32. Pokiaľ ide o námietku obmedzenej, že súd nevykonal navrhované dokazovanie - výsluch ňou
navrhnutých svedkov - dcér, odvolací súd uvádza, že v prvom rade o tom, ktoré dôkazy súd vykoná na

preukázanie skutočností rozhodných pre jeho rozhodnutie, je vecou súdu a len ten má právo rozhodnúť
o tom, či účastníkmi konania navrhnuté dokazovanie v záujme hospodárnosti konania vykoná alebo
nie, najmä ak dospeje k záveru, že navrhované dokazovanie nie je potrebné a jeho vykonávanie by
bolo nehospodárne, nakoľko pre rozhodnutie potrebné skutkové okolnosti a skutočnosti vyplývajú už
z doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne sú evidentne nesporné. Základnými predpokladmi na

to, aby určitá fyzická osoba mohla byť ustanovená do funkcie opatrovníka osoby, ktorej spôsobilosť na
právneúkonybolarozhodnutímsúduobmedzená,sú,žetátoosoba/opatrovníkmásámplnúspôsobilosť
na právne úkony, že jeho záujmy nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného, resp. že opatrovník nemá
protichodné záujmy so záujmami opatrovanca, že má na výkon tejto funkcie morálne a osobnostné
predpoklady a že s ustanovením do tejto funkcie súhlasí, pričom zákon (§ 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) preferuje predovšetkým príbuzných fyzickej osoby, ktorí vzhľadom na predchádzajúce

príbuzenské vzťahy a vzťahy opatrovanca a opatrovníka spĺňajú podmienky na ustanovenie za
opatrovníka. V konaní bolo nesporným a zároveň aj preukázaným, že navrhovateľka je príbuznou
- matkou obmedzenej, avšak ich vzájomné vzťahy sú dlhodobo narušené. Aj napriek nevykonaným
navrhovaným dôkazom v konaní bola hodnoverne spochybnená schopnosť navrhovateľky menovanú
zastupovať v rozsahu vymedzenom súdom z dôvodu ich dlhodobo narušeného vzťahu.

33.Bezpovšimnutianemožnoponechaťpodľaodvolaciehosúduskutočnosť,žezospisuvyplývakonflikt
medzi obmedzenou a jej matkou ako ustanovenou opatrovníčkou, je nesporné, že v rámci rodiny sú
významne narušené vzťahy nielen medzi nimi. Uvedené odvolací súd vníma z vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie, kedy jednoznačne možno vnímať postoje navrhovateľky k obmedzenej a k jej

manželovi, vyhodnotiac komunikáciu dcéry obmedzenej s navrhovateľkou a komunikáciu navrhovateľky
s manželom obmedzenej v predmetnej veci objasňujú vzťahy v rodine. V tejto súvislosti síce odvolací
súd dodáva, že pre ustanovenie príbuzného opatrovanca do funkcie opatrovníka nie je v zásade
podmienené citovou väzbou opatrovanca k opatrovníkovi, ale skôr citovou väzbou opatrovníka k
opatrovancovi, nakoľko opatrovník berie bezodplatne/nezištne na seba povinnosti, ktoré by za iných

okolnosti vo svojom živote nemusel mať, avšak tieto povinnosti berie na seba práve z dôvodu, že má
k opatrovancovi blízky vzťah, teda že ujmu, ktorá sa prihodila opatrovancovi, berie ako svoju vlastnú
ujmu. Navrhovateľka ako matka má síce s obmedzenou prirodzene bližší vzťah ako jej manžel, a to
už aj len z dôvodu, že tento vzťah trvá už od jej narodenia, avšak v konaní bolo preukázané, že v ich
životochsúichvzájomnévzťahydlhodobonarušené,bezdôveryobmedzenej,ktorásasosvojoumatkou

vzhľadom na vážne narušený vzťah určité obdobie ani nestýkala a dokonca ju považuje za príčinu
svojich problémov. Je nevyhnutné zohľadniť námietky ohľadne disponovania s majetkom patriacim
do BSM s manželom. Možno súhlasiť s obmedzenou, že o spoločnom majetku, ktorý zarobí manžel
obmedzenej, bude rozhodovať navrhovateľka, ktorá má k manželovi obmedzenej výrazne negatívny
vzťah (uvedené skutočnosti vyplývajú z písomnej komunikácie medzi manželom a matkou obmedzenej,

matka používa hrubé a neslušné výrazy na adresu jej manžela). Rovnako nemôže ostať bez povšimnutia
ajkomunikáciamedzidcérouobmedzenej-C.anavrhovateľkou,vktorejajdcéravyhodnocujesprávanie
sa navrhovateľky ako dlhodobé a neznesiteľné. Obmedzená v spôsobilosti na právne úkony pripustila
určité manželské krízy v minulosti, avšak vzťahy s manželom sa znormalizovali, a preto navrhla, aby
bol práve on ustanovený za jej opatrovníka, keďže s manželom je v dennom kontakte a manžel sa o

ňu riadne stará. Z uvedených dôvodov odvolací súd vníma námietky odvolateľov ako spochybňujúce
správnosť postupu súdu prvej inštancie v otázke opatrovníctva.

34. Odvolací súd sa stotožnil s výhradami odvolateľov k uprednostneniu navrhovateľky pred manželom
pri výbere osoby opatrovníka súdom prvej inštancie, keď § 27 ods. 3 OZ pri ustanovovaní opatrovníka

fyzickej osoby síce preferuje jej príbuzných pred inými osobami, avšak bezpodmienečná prednosť
bližších príbuzných pred príbuznými vzdialenejšími z neho nevyplýva. Odvolací súd musel prihliadnuť
na zdôrazňovanú skutočnosť, že manžel sa na starostlivosti o obmedzenú spolupodieľa, v súčasnej
dobe abstinuje už bezmála 4 roky (uvedené vyplýva aj zo správy ambulantného psychiatra). Manžel
obmedzenej podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je diskvalifikovaný

z možnosti výkonu funkcie opatrovníka obmedzenej a rovnako môže spĺňať záruky riadneho a
zodpovedného výkonu opatrovníctva v záujme opatrovanca. Odvolací súd tieto nevyhodnotil ako
okolnosti, ktoré by manžela obmedzenej robili nespôsobilým zastávať funkciu opatrovníka menovanej.
Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava obsahuje viaceré zabezpečovacie mechanizmyna zabránenie zneužitiu funkcie zákonného zástupcu v situáciách ohrozených kolíziou záujmov, a to
schválenie nakladania s majetkom zastúpeného v iných ako bežných veciach súdom (§ 28 OZ), inštitút
kolízneho opatrovníka ad hoc na hmotnoprávne úkony (§ 30 OZ) a procesného opatrovníka (§ 69

CSP), dohľad súdu nad spôsobom výkonu funkcie opatrovníka (§ 277 ods. 1 CMP) či jeho možnosť
za naplnenia zákonných dôvodov odvolať opatrovníka aj bez návrhu (§ 277 ods. 2 CMP). Uvedené
mechanizmy podľa názoru odvolacieho súdu predstavujú dostatočnú záruku toho, že v prípade vzniku
kolízie záujmov medzi obmedzenou a jej manželom ako jej opatrovníkom, dôjde k jej vyriešeniu bez
negatívneho zásahu do osobnej a majetkovej sféry menovanej.

35. Preskúmaním rozhodujúcich vyššie uvedených skutočností vo svetle na ne dopadajúcej platnej
právnej úpravy, odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľmi produkované námietky majú oporu v
obsahu spisového materiálu, a preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k inému
záveru v otázke opatrovníctva, a ustanovil do funkcie opatrovníka manžela obmedzenej, ku ktorému
má obmedzená najbližší vzťah a vytvorenú najsilnejšiu väzbu z rodinných príslušníkov, opakovane sa

vyjadrovala pozitívne k jeho osobe, dôveruje mu a podľa odvolacieho súdu je schopný zabezpečovať
aj správu majetku menovanej v súlade s jej záujmami v nadväznosti na zabezpečovacie mechanizmy
na zabránenie zneužitiu funkcie zákonného zástupcu v situáciách ohrozených kolíziou záujmov. Z
vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem osoby
obmedzenejvspôsobilostinaprávneúkony,dospelodvolacísúdkzáveru,ževpreskúmavanomprípade

manžel je vhodnou osobou na výkon funkcie opatrovníka, nakoľko ho navrhla sama osoba obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, menovaný je jej blízkym príbuzným a vzhľadom na všetky okolnosti
je schopný zhostiť sa úlohy hmotnoprávneho opatrovníka, je oboznámený so zdravotným stavom, ako
aj rodinnou situáciou obmedzenej, preto možno očakávať, že svoju funkciu bude vykonávať riadne
a zodpovedne. Z vykonaného dokazovania vyplýva výrazný konflikt medzi matkou (opatrovníčkou) a

dcérou (odvolateľkou), o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, spočívajúci predovšetkým v
odvolateľkou tvrdených dlhodobo vážne narušených osobných vzťahov. Tento konflikt a nedorozumenia
medzi odvolateľkou a opatrovníčkou majú podľa odvolacieho súdu právny význam pre posúdenie
dôvodnosti ustanovenia matky dcére za jej opatrovníčku.

36. S ostatnými odvolacími námietkami odvolateľov sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie
vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

37. Zhrnúc vyššie uvedené pristúpil odvolací súd k zmene výroku II. súdu prvej inštancie o ustanovení

opatrovníka a v súvisiacom výroku III. o rozsahu oprávnení a povinností ustanoveného opatrovníka za
použitia ustanovenia § 388 CSP.

38. Odvolací súd, zmeniac rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnej časti, rozhodol i o trovách
konania pred súdom prvej inštancie a rovnako i odvolacieho konania a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na charakter predmetného konania vedeného podľa
ustanovení Civilného mimosporového poriadku, o trovách prvoinštančného, ako i odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd s poukazom na ust.§ 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1, CSP a § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
vzťahu k odvolacej námietke, že v zmysle ust. § 54 CMP mal byť odvolateľke priznaný nárok na

náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na zmarenom pojednávaní dňa 14.12.2023, v priamej
súvislosti s § 183 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že od právneho zástupcu navrhovateľky
nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, keďže dôvody, pre ktoré sa
nemohol zúčastniť na pojednávaní dňa 14.12.2023, nastali krátko pred týmto pojednávaním. Zároveň
súd prvej inštancie s ohľadom na krátkosť lehoty plynúcej medzi ospravedlnením právneho zástupcu

navrhovateľky a pojednávaním nemal objektívnu možnosť oznámiť svoje rozhodnutie o odročení
pojednávania účastníkom konania. Z uvedených dôvodov nemožno dospieť k záveru, že by boli splnené
podmienky, aby odvolateľke vznikol nárok na náhradu trov súdneho konania voči navrhovateľke.39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).