Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-9Sp/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201504
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateľa: A.

B. C., súdny exekútor, so sídlom D. XX/X, XXX XX E., zast. advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY
s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, proti odporkyni: Slovenská komora exekútorov, so
sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: Prezident Slovenskej komory exekútorov, so sídlom
Šustekova49,85104Bratislava,oopravnomprostriedkunavrhovateľadoručenomsúdudňa11.09.2015
podanom proti rozhodnutiu odporkyne č. k. DK 5/2014 zo dňa 28. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne č. k. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015 zrušuje podľa §
250l a § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 355,72 EUR na účet jeho
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Disciplinárne konanie

1. Návrhom doručeným odporkyni dňa 26.02.2014 sa A. B. F. G. - prezident Slovenskej komory

exekútorov domáhal začatia disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému súdnemu
exekútorovi A. B. C., súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu D. XX/X, E. (ďalej aj
„disciplinárne obvinený“ alebo „účastník“ alebo „súdny exekútor“). Zo zistených skutočností vyvodil, že
disciplinárne obvinený v rámci vykonávania exekúcie na vymoženie výživného pre oprávnených vedenej
pod sp. zn. EX 1388/2012:
dňa 20.12.2012 v priestoroch Domu odborov Istropolis, po tom ako oboznámil povinného s výsledkami
vedenia exekúcie a vyzval ho na splnenie si uloženej povinnosti, ktorú povinný splniť nemohol, keďže

nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky ani iný majetok podliehajúci exekúcii, vyzval povinného
na odovzdanie jeho vodičského preukazu; povinný na základe predmetnej výzvy odovzdal súdnemu
exekútorovi svoj občiansky preukaz v domnení tak povinného ako aj súdneho exekútora, že sa jedná
o vodičský preukaz; po zistení daného stavu súdny exekútor telefonicky kontaktoval povinného a dňa
20.12.2012 o 11:00 hod. na čerpacej stanici SHELL na Tomášikovej ulici v Bratislave povinnému omylom
zadržaný občiansky preukaz vrátil a odobral mu vodičský preukaz č. E. XXXXXXX, čím porušil povinnosť
stanovenú súdnemu exekútorovi v ust. § 179a Exekučného poriadku.

Prezident Slovenskej komory exekútorov preto navrhol, aby odporkyňa po vykonanom dokazovaní
vydala rozhodnutie, v ktorom súdneho exekútora uzná vinným zo zavineného porušenia povinností
súdnehoexekútoravyplývajúcichmuzustanoveníExekučnéhoporiadku-zozávažného disciplinárnehoprevinenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a ako disciplinárne opatrenie mu uloží
disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku.

2. K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa disciplinárne obvinený vyjadril podaním zo dňa
01.06.2015, v ktorom uviedol, že jeho konaním pri vykonávaní exekúcie EX 1388/2012 nemohlo dôjsť
k disciplinárnemu previneniu, nakoľko neboli naplnené materiálne a formálne znaky disciplinárnej
zodpovednosti. Tvrdil, že dňa 19.12.2012 sa v zmysle indície o mieste zastihnutia povinného, danej
mu zástupkyňou oprávnených, s povinným stretol v budove Domu odborov Istropolis v Bratislave, kde

povinného oboznámil s výsledkami pri vykonávaní exekúcie ako aj so skutočnosťou, že príslušníkom
policajnéhozborusanepodarilozrealizovaťexekučnýpríkazzadržanímvodičskéhopreukazupovinného
z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Konštatoval, že následne vyzval povinného na splnenie uloženej
povinnosti a to úhrady výživného a upozornil povinného na fakt, že dňa 21.09.2012 bol doručený
príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu OR PZ Bratislava I, čo má za následok skutočnosť,
že povinný nemôže viesť motorové vozidlo. Ďalej súdny exekútor konštatoval, že povinný nemal

pri sebe žiadne finančné prostriedky ani iný majetok podliehajúci exekúcii a v zmysle upozornenia
o nemožnosti viesť motorové vozidlo mu povinný odovzdal vodičský preukaz; tvrdil, že po zistení,
že mu povinný namiesto vodičského preukazu odovzdal občiansky preukaz, tak inicioval s povinným
ďalšie stretnutie, kde došlo k výmene týchto omylom zamenených dokladov a predmetný vodičský
preukaz toho istého dňa (20.12.2012) zaslal na príslušné oddelenie dokladov. Uviedol, že vodičský

preukaz od povinného prevzal na základe predchádzajúcich telefonických inštrukcií príslušníkov PZ SR
oddelenie Ružinov západ, ktoré oddelenie dňa 19.12.2012 ho telefonicky žiadalo o súčinnosť pri osobnej
prehliadke povinného a o zadržanie vodičského preukazu povinného. Súdny exekútor taktiež tvrdil, že
bol príslušným oddelením informovaný aj o tom, že oddelenie policajnú hliadku na deň 19.12.2012
o 17:00 hod. do Istropolisu zabezpečiť nevie, ale v prípade, ak by mu povinný vodičský preukaz

odovzdal nech ho prevezme a odovzdá príslušnému oddeleniu dokladov. Mal za to, že vodičský preukaz
povinného nezadržal v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ale iba ho od
povinného prevzal a následne odovzdal príslušnému oddeleniu PZ SR. Súdny exekútor poukázal taktiež
na to, že jeho konaním nevznikla žiadna škoda a toto nie je podľa jeho názoru disciplinárnym previnením,
a teda ani závažným disciplinárnym previnením – nebola naplnená žiadna z príslušných skutkových

podstát. Namietal taktiež dodržanie subjektívnej ale aj objektívnej lehoty v rozsahu ust. § 223 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014.

3. Odporkyňa (disciplinárny senát č. 4) rozhodla vo veci tak, že disciplinárne obvinený súdny exekútor
je vinný z disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že v rámci

vykonávania exekúcie na vymoženie výživného pre oprávnených vedenej pod sp. zn. EX 1388/2012
vyššie uvedeným konaním dňa 20.12.2012 (bližšia špecifikácia v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku)
porušil povinnosť stanovenú súdnemu exekútorovi v zmysle § 179a Exekučného poriadku, za čo mu
bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku – pokarhanie.
Disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi zároveň uložila v zmysle § 228b ods. 3 Exekučného

poriadku povinnosť uhradiť Slovenskej komore exekútorov trovy disciplinárneho konania vo výške
291,23 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

4. Odporkyňa svoje rozhodnutie sp. zn. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
odôvodnila tým, že:

mala za to, že súdny exekútor postupoval správne keď pri vymáhaní pohľadávky oprávnených na
výživnom v súlade s ust. § 179a Exekučného poriadku dňa 17.09.2012 vydal exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu, ktorý doručil Okresnému riaditeľstvu PZ
Bratislava I dňa 21.09.2012 a taktiež aj zákonnej zástupkyni oprávnených ako aj povinnému. Tvrdila,
že po doručení stanoviska orgánu policajného zboru o nemožnosti zadržania vodičského preukazu

povinného však súdny exekútor nepostupoval v intenciách zákona, keď povinnému dňa 19.12.2012
omylom odobral občiansky preukaz, ktorý povinnému dňa 20.12.2012 vrátil a odobral mu vodičský
preukaz. Mala za to, že súdny exekútor musí pri výkone svojej činnosti postupovať secundum et
intra legem, pričom ust. § 71 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke expressis verbis
určuje, že na základe doručeného exekučného príkazu orgán policajného zboru príslušný podľa miesta

pobytu povinného zadrží vodičský preukaz. Konštatovala, že uvedené ustanovenie taktiež určuje, že
zadržaním vodičského preukazu môže poveriť aj policajta, pričom o zadržaní vodičského preukazu
sa vydá potvrdenie. Tvrdila, že argument súdneho exekútora, že vodičský preukaz od povinného
prevzal a následne odovzdal príslušnému oddeleniu policajného zboru na základe telefonickej inštrukciepríslušníka PZ SR – oddelenie Ružinov západ, neprijala ako postup, ktorý by zakladal kompetenciu
súdneho exekútora na odobratie vodičského preukazu, nakoľko zmienené zákonné ust. § 71 ods. 8
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke výslovne určuje kompetenciu orgánu policajného zboru na

zadržanie vodičského preukazu, pričom tento môže na jeho zadržanie poveriť aj policajta. Mala za to,
že telefonická inštrukcia, respektíve poverenie, ktoré mal dostať súdny exekútor od príslušníka PZ SR
– oddelenie Ružinov západ na odobratie vodičského preukazu, predstavuje porušenie zásady nemo
plus iuris, ako aj nedostatok právneho úkonu spočívajúci v jeho dovolenosti, s ktorým právna úprava
spája právny následok v podobe neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Poukázala taktiež na to, že

pri rozhodovaní vzala do úvahy aj argumentáciu súdneho exekútora, že vodičský preukaz prevzal od
povinného za účelom ochrany záujmu oprávnených a tento podaním zo dňa 20.12.2012 zaslal OR
PZ BA. Vzhľadom na charakter porušenej povinnosti, spôsob konania súdneho exekútora, ako aj jeho
úmysel realizácie ochrany záujmu oprávnených detí pri vymáhaní pohľadávky na výživnom, dospela
k záveru, že sa v tomto prípade nejednalo o závažné disciplinárne previnenie, ale o disciplinárne
previnenie v zmysle ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto uložila súdnemu exekútorovi

najnižšie disciplinárne opatrenie. O trovách konania rozhodla v zmysle § 228b ods. 3, § 228c ods. 3
Exekučného poriadku.

II.

Opravný prostriedok navrhovateľa

5. Proti napadnutému rozhodnutiu Disciplinárneho senátu č. 4, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory
exekútorov, sp. zn. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015, podal navrhovateľ dňa 11.09.2015 na Krajskom súde
v Bratislave včas opravný prostriedok - odvolanie, pričom ho navrhol zrušiť a vec vrátiť odporkyni na

ďalšie konanie.
Poukázal na to, že odporkyňa sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadala s jeho námietkou
týkajúcou sa dodržania subjektívnej ale aj objektívnej lehoty v rozsahu ust. § 223 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Tvrdil, že ani v napadnutom rozhodnutí ju odporkyňa
nezmienila napriek jej závažnosti. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nekonštatuje

splnenie podmienok pre možnosť prejednať v rámci disciplinárneho konania vyššie opísaný skutok, t. j.
podanie návrhu prezidenta Slovenskej komory exekútorov za súčasného zachovania tak subjektívnej,
ako aj objektívnej prekluzívnej lehoty v súlade s ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to,
že v prípade pochybností, či bola jednoročná lehota v zmysle ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku
zachovaná, je uvedené potrebné vykladať v jeho prospech, a teda postupovať tak, ako by lehota

zachovaná nebola. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie
zaťažila procesnou vadou a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne.
Ďalej namietal, že jeho konanie nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Mal za to, že odporkyňa
sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala ani s otázkou, či jeho konanie, napriek prípadnému
porušeniu ust. § 179a Exekučného poriadku, napĺňa predpoklad stupňa porušenia alebo ohrozenia

záujmuspoločnosti(materiálnypredpoklad).VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieEurópskehosúdu
pre ľudské práva vo veci Öztürk proti SRN z 21.02.1984. Mal za to, že síce odobral vodičský preukaz
povinnému v exekučnom konaní, hoci v súlade s ust. § 179a toto oprávnenie prislúcha len príslušníkom
policajného zboru, no tento bezprostredne odovzdal príslušníkom policajného zboru. Bol toho názoru,
že toto jeho konanie nenapĺňa jeden z predpokladov (materiálny) pre to, aby bolo možné jeho konanie

kvalifikovať ako disciplinárne previnenie, a to existencia stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Poukázal
taktiež na to, že jeho úmyslom bola ochrana maloletých detí pri vymáhaní pohľadávky na výživnom. Bol
toho názoru, že jeho konanie nie je možné považovať za disciplinárne previnenie v súlade s ust. § 220
ods. 1 Exekučného poriadku.
Mal taktiež za to, že odporkyňa dospela na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. V tejto súvislosti konštatoval, že nezadržal vodičský preukaz povinného, ale tento len
odovzdal na zadržanie príslušnému policajnému útvaru po tom, čo sa mu dostal do dispozície
odovzdaním od povinného – uvedené mala odporkyňa preukázané z jeho vyjadrení, či už priamo
na pojednávaní, ako j na základe jeho písomných vyjadrení. Tvrdil, že opak v konečnom dôsledku
nepreukazuje ani sťažnosť podaná povinným v exekučnom konaní. Záverom si uplatnil trovy jeho

právneho zastúpenia.

6. Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadrila. Súhlasila s prejednaním
a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.7. Prezident Slovenskej komory exekútorov vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa
zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne, zodpovedajúce

zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. Súhlasil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá
bez nariadenia pojednávania.

8. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 15.12.2023 oznámil súdu, že netrvá na nariadení
pojednávania a súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zároveň

opätovne zopakoval svoju právnu argumentáciu k veci uvedenú už v jeho opravnom prostriedku.
Poukázal aj na rozhodnutie disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 33D/3/2023.

III.

Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa

okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon

súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

10. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne
prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 9Sp/89/2015 (po

reklamácii zápisu zo senátu). Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v
Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol
pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-9Sp/89/2015.

11. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je

podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený
osobitným predpisom.

12. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

13. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny
poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho
orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný.

14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľa
prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP ako miestne a vecne príslušný bez
nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 16. apríla 2024. Súdny exekútor v podaní

zo dňa 15.12.2023 oznámil, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Odporkyňa v podaní zo dňa 26.10.2015 oznámila, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania. Prezident Slovenskej komory exekútorov v podaní zo dňa 31.01.2024 oznámil,
že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli

súdu a zverejnené na web stránke dňa 07. februára 2024.

IV.Skutkové a právne posúdenie

15.Zobsahuadministratívnehospisumalsprávnysúdzapreukázané,žedňa26.02.2014bolSlovenskej
komore exekútorov doručený návrh A. B. F. G. - prezidenta Slovenskej komory exekútorov na začatie
disciplinárneho konania voči disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi A. B. C., so sídlom
exekútorskéhoúraduvBratislave.Návrhnavrhovateľodôvodnilskutočnosťami, nasvedčujúcimi záveru,
že disciplinárne obvinený súdny exekútor pri výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1388/2012: sa

svojim postupom dopustil zavineného porušenia povinností exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení
Exekučného poriadku (porušil procesný postup stanovený v § 179a a nasl. Exekučného poriadku) tým,
že v spomínanom exekučnom konaní odobral povinnému vodičský preukaz (najprv však občiansky
preukaz povinného). Vzhľadom k povahe porušených povinností, navrhol vydať rozhodnutie, v ktorom
súdneho exekútora uzná vinným za zavinené porušenie ustanovení Exekučného poriadku, a to zo
závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a ako disciplinárne

opatrenie mu uloží disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku.

16. Odporkyňa vo veci disciplinárneho návrhu rozhodla rozhodnutím č. k. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015
tak, že disciplinárne obvinený súdny exekútor A. B. C., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, je
vinný z disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že „v rámci

vykonávania exekúcie na vymoženie výživného pre oprávnených, vedenej pod sp. zn. Ex 1388/2012
dňa 20.12.2012 v priestoroch Domu odborov Istropolis, po tom ako oboznámil povinného s doterajšími
výsledkami vedenia exekúcie a vyzval ho na splnenie si uloženej povinnosti, ktorú povinný splniť
nemohol, keďže nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky ani iný majetok podliehajúci exekúcii,
disciplinárne obvinený súdny exekútor vyzval povinného na odovzdanie jeho vodičského preukazu.

Povinnýnazákladepredmetnejvýzvyodovzdalsúdnemuexekútorovisvojobčianskypreukazvdomnení
tak povinného ako aj súdneho exekútora, že sa jedná o vodičský preukaz. Po zistení daného stavu súdny
exekútor telefonicky kontaktoval povinného a dňa 20.12.2012 o 11:00 hod. na čerpacej stanici SHELL
na Tomášikovej ulici v Bratislave povinnému omylom zadržaný občiansky preukaz vrátil a odobral mu
vodičský preukaz č. E. XXXXXXX“, teda v zmysle disciplinárneho návrhu porušil povinnosť stanovenú

súdnemu exekútorovi v ust. § 179a Exekučného poriadku, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie
v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku – pokarhanie. Disciplinárne obvinenému súdnemu
exekútorovi zároveň uložila v zmysle § 228b ods. 3 Exekučného poriadku povinnosť uhradiť Slovenskej
komore exekútorov trovy disciplinárneho konania vo výške 291,23 EUR v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia.

17. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ dňa 11.09.2015 včas opravný prostriedok.

18. Navrhovateľ v opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie zaťažila

procesnou vadou (odporkyňa sa nevysporiadala s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa dodržania
subjektívnej a objektívnej lehoty v rozsahu ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku); namietal tiež
absenciu materiálneho korektívu, ktorý je predpokladom pre vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti,
ako aj to, že odporkyňa dospela na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, v rozsahu odvolacích námietok, ktoré
vyhodnotil ako dôvodné.

20. Vychádzajúc z ust. § 228d Exekučného poriadku, podľa ktorého pre rozhodnutie disciplinárneho
senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo, bolo na

disciplinárne previnenie uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania potrebné aplikovať právnu
úpravu účinnú do 31.12.2012.

21. Podľa § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.22.Podľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýsamôžedomáhaťzákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania
disciplinárneho previnenia, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone
činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie
napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora.

24. Podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania
disciplinárneho previnenia, konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak
vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo
iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.

25. Podľa § 223 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.12.2014, disciplinárne konanie
sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený
komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží
vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia; to neplatí, ak
je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa

znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje
za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore.

26. Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.12.2014, návrh na začatie
disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda

kontrolnej komisie (ďalej len „navrhovateľ“) do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel
o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu
previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním,
ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa,
keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania

vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie
disciplinárneho konania ministrovi.

27. Podľa § 228d ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné
a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.

28. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP, súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak po preskúmaní
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

29. Podľa § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté
rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho

nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.
Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď
napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne
odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej
správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok

dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch
odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie
dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne

zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).31. Správny súd v prejednávanej veci zistil, že odporkyňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
absolútne žiadnym spôsobom nezaoberala dvomi podstatnými námietkami navrhovateľa.

32. V prvom rade sa odporkyňa nezaoberala tým, či prezident Slovenskej komory exekútorov podal
predmetný návrh na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi v subjektívnej lehote 12
mesiacov v zmysle § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, teda v lehote 12 mesiacov odkedy sa prezident
Slovenskejkomoryexekútorovdozvedeloúdajnomdisciplinárnomprevinenísúdnehoexekútora,pričom
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva výlučne len informácia o tom, že dňa 26.02.2014 bol

podaný predmetný návrh na začatie disciplinárneho konania a to, že ku skutku, ktorý má zakladať údajné
disciplinárne previnenie súdneho exekútora došlo dňa 20.12.2012. Navyše informácia týkajúca sa toho,
kedy sa prezident Slovenskej komory exekútorov dozvedel o údajnom disciplinárnom previnení súdneho
exekútora nevyplýva ani z administratívneho spisu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
preukázanie existencie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho
konania musí byť súčasťou konkrétneho disciplinárneho rozhodnutia, najmä jeho odôvodnenia, k čomu

však v tomto prípade nedošlo napriek tomu, že predmetné je jednou z podmienok pre to, aby odporkyňa
mohla vôbec posúdiť, či má možnosť prejednať a rozhodnúť o skutku súdneho exekútora. Správny súd
má za to, že napadnuté rozhodnutie je v tomto smere absolútne nepreskúmateľné, keď z neho nie je
zrejmé, či prezident Slovenskej komory exekútorov podal predmetný návrh na začatie disciplinárneho
konania včas v subjektívnej prekluzívnej lehote v súlade s ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku.

33. V druhom rade je zrejmé, že sa odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec
nezaoberala stupňom spoločenskej škodlivosti skutku súdneho exekútora, teda riadne neskúmala
materiálny predpoklad disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora (materiálny korektív). V tejto
súvislosti správny súd poukazuje najmä na to, že v prípade ak by aj predmetné konanie súdneho

exekútora napĺňalo formálne znaky disciplinárneho previnenia, no jeho spoločenská škodlivosť by
nebola žiadna, nemohlo by sa jednať o disciplinárne previnenie súdneho exekútora. V tomto
smere je napadnuté rozhodnutie odporkyne taktiež absolútne nepreskúmateľné, keď o skúmaní
a posudzovaní materiálneho predpokladu disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora, a teda
skúmaní a posudzovaní relevantného stupňa spoločenskej škodlivosti konania súdneho exekútora

vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutianiejeanijedinázmienka.Vtejtosúvislostisprávnysúdodkazuje
aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie
sp. zn. 33D/3/2023).

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je

nepreskúmateľné jednak pre jeho nedostatočné odôvodnenie, ako aj pre nedostatok dôvodov.

35. V ďalšom konaní bude úlohou disciplinárneho senátu odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady
(nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku vyššie uvedených skutočností), ktoré boli
dôvodom pre jeho zrušenie, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav – v prípade potreby aj doplniť

dokazovanie, tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí disciplinárneho senátu, ktoré bude
zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené.

36. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne správny súd
vyhodnotil ako dôvodné, rozhodnutie odporkyne č. k. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015 podľa § 250q ods.

3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom na plný úspech v konaní
priznal navrhovateľovi voči odporkyni právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
práva, zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcich zo súdneho spisu uplatnených v súlade s príslušnými

ustanoveniami OSP a v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Priznané
trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí tarifná odmena, paušálna náhrada -
režijný paušál a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je podľa dostupného
verejného registra platiteľom DPH.

38. Náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom pozostáva z odmeny advokáta podľa
§ 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonaniaúkonu (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
zo dňa 03.09.2015, spísanie opravného prostriedku zo dňa 11.09.2015) 2 x 139,83 EUR (279,66 EUR)
+ režijný paušál 2 x 8,39 EUR (16,78 EUR) + 20% DPH (zo sumy 296,44 EUR) – teda 59,28 EUR, t.j.

všetko spolu 355,72 Eur.

39. Správny súd z opatrnosti záverom konštatuje, že vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15.12.2023
nepovažoval za účelne vykonaný úkon právnej služby, keď správny súd nevyzýval navrhovateľa na
vyjadrenie k veci, ale len na oznámenie, či trvá na nariadení pojednávania alebo súhlasí s prejednaním

a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. V tejto súvislosti správny súd taktiež konštatuje,
že navrhovateľ si za toto vyjadrenie náhradu trov konania ani neuplatnil, pričom aj obsah podaného
vyjadrenia bol prakticky totožný s podaným opravným prostriedkom, za ktorého podanie správny súd už
náhradu trov konania navrhovateľovi priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).