Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Renáta Mihalíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 51C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235694
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123235694.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom
Štúrova 43, 949 01 Nitra proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C.,
právne zastúpený JUDr. Peter Havlík, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Damborského 13, 949 01
Nitra, IČO: 50 361 864, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria:

a) nehnuteľnosti – parcela reg. C KN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 866 m2, parcela

reg. C KN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150 m2, parcela reg. C KN č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, rodinný dom súp. číslo XXX n parcele reg. C KN č. XXX/
X, rozostavaná garáž na parcele reg. C KN č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre
Okres Nitra, Obec C., katastrálne územie F. C. v hodnote 283 000 eur,

b) motorové vozidlo Peugeot 308, evidenčné číslo: G., VIN: H. v hodnote 2 500 eur,

c) motorové vozidlo Volkswagen Caddy Life evidenčné číslo: G., VIN: I. v hodnote 5 000 eur,

d) zostatok nesplateného splátkového úveru na bývanie č. XXXXXXXXXX vedeného v J., K., v sume
43 235,78 eur

II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že nehnuteľnosti uvedené v bode I.,
písmeno a), ako aj zostatok nesplateného úveru uvedeného v bode I., písmeno d) prikazuje do
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného každému v podiele 1/2.

III. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikazuje motorové vozidlo Peugeot 308 uvedené v bode I.,
písmeno b) tohto výroku v hodnote 2 500 eur.

IV. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikazuje motorové vozidlo Volkswagen Caddy Life,
uvedené v bode I., písmeno c) tohto výroku v hodnote 5 000 eur.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 6 060,50 eur, a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 8 715 eur, na účet tunajšieho súdu, a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2023, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku

o rozvode manželstva strán sporu dňa 28.02.2022. Žalobkyňa podanou žalobou do masy BSM zahrnula
nehnuteľnosti v katastrálnom území F. C. zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 866 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 150 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, rodinný dom
súpisné č. XXX na parcele č. XXX/X, rozostavaná garáž na parc. č. XXX/X. Ďalej pasívum v podobe
zostatku nesplateného úveru v J. L., K. na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 2016, ktorého výška

ku dňu zániku BSM bola 47 900 eur s tým, že predmetné nehnuteľnosti ako aj pasívum žiadala prikázať
do podielového spoluvlastníctva strán sporu a zároveň sa domáhala od žalovaného titulom vyrovnania
podielu, zaplatenia sumy 82 321 eur. Vo vzťahu k požadovanej sume žalobkyňa argumentovala svojím
vnosom do BSM titulom časti kúpnej ceny vo výške 82 321 eur za predaj bytu v jej výlučnom vlastníctve,
ktorý odpredala počas trvania manželstva so žalovaným kúpnou zmluvou zo dňa 21.08.2002, pričom

predmetná čiastka 82 321 eur z tohto predaja bola uhradená na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/
XXXX v J. L., K.. V prípade tejto sumy sa tak podľa žalobkyne jedná o sumu, ktorá patrila výlučne jej
a bola teda z jej majetku použitá ako investícia do stavby predmetného rodinného domu patriaceho do
BSM.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.08.2023 súhlasil so zaradením predmetných
nehnuteľností ako aj nesplateného zvyšku úveru v J. L., K. do BSM. Zároveň nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že z jej výlučných finančných prostriedkov bola na výstavbu rodinného domu použitá suma
82 321 eur, ktorá by mala byť považovaná za vnos žalobkyne do BSM. Svoj nesúhlasil odôvodnil
tým, že počas trvania manželstva bola vykonaná prerábka daného bytu vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne, v dôsledku ktorej sa výrazne zvýšila jeho hodnota, pričom pred vynaložením tejto investície
do zhodnotenia bytu mal cenu približne 17 000 eur a následne ho žalobkyňa odpredala za podstatne
vyššiu sumu. Žalovaný tvrdil, že do tejto prerábky bytu bolo investovaných minimálne 30 000 eur.
Žalovaný uviedol, že zo svojich výlučných peňažných prostriedkov zakúpil v roku 2006 pozemok č.
XXX/XX za sumu 527 000 SK, t.j. 17 493,19 eur, ktorú zaplatil výlučne zo svojich vlastných úspor.

Na tomto pozemku následne strany sporu postavili predmetný rodinný dom. Žalovaný teda tvrdil svoj
vnos do BSM vo výške kúpnej ceny daného pozemku. Zároveň žalovaný uviedol, že počas manželstva
nadobudol na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Nitra sp. zn. 15D/264/2016 zo dňa
09.06.2017 (právoplatným dňa 09.06.2017) a uznesenia Okresného súdu Nitra sp.zn. 16D/199/2017 zo
dňa 12.03.2018 (právoplatné dňa 12.03.2018) do podielového spoluvlastníctva o veľkosti podielu 1 byt

č. XX G. H. M. N. XX v k.ú. O.. Dňa 22.05.2018 tento byt spolu so sestrou predali za sumu 100 000 eur,
z ktorej žalovanému prislúchala suma 48 500 eur a túto sumu vynaložil celú na spoločný majetok v BSM.
Titulom uvedených vnosov si preto žalovaný uplatňoval voči žalobkyni zaplatenia sumy 81 000 eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi

vrátane výpisu z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. F. C., úverovou zmluvou J. L., K. č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.11.2016, výpisom z účtu žalovaného za obdobie, ako aj darovacou zmluvou zo dňa , ktorou
žalovaný daroval dvom deťom sporových strán každému sumu 10 000 eur, osvedčeniami o evidencii
vozidiel, oznámeniami o predajnej cene vozidiel a zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 10.07.2004 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Nitra č.k. 13P/2/2022-36 zo dňa 22.02.2022, právoplatným dňa 28.02.2022. Deň
právoplatnosti uvedeného rozsudku je zároveň dňom zániku BSM sporových strán.

3.2. Rozsah masy tvoriacej BSM bol stanovený dohodou strán tak, že do nej patria:

AKTÍVA
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. F. C. v hodnote 283 000 eur,
- motorové vozidlo Peugeot 308 EČV: G. XXX P., ktorého hodnota je podľa vyjadrenia spoločnosti Dacar
(č.l. 271) v hodnote 2 500 – 3 000 eur,- motorové vozidlo Volkswagen Caddy EČV: G. XXX D., ktorého hodnota je podľa vyjadrenia spoločnosti
Dacar (č.l. 278) v hodnote 5 000 – 5 500 eur.

PASÍVA:
-zostatoknesplatenéhoúveruvJ.L.,K.nazákladezmluvyč.XXXXXXXXXXzodňa14.11.2016,ktorého
nesplatená výška ku dňu zániku BSM s aktuálnou výškou 43 235,78 eur.

3.3. Nehnuteľnosti, ako aj predmetný nesplatený úver navrhli strany sporu prikázať do ich podielového

spoluvlastníctva. Spornou otázkou medzi stranami boli ich skutkové tvrdenia o výške vnosu každého
z bývalých manželov do BSM, ktorý navrhovali zohľadniť pri určení výšky vyrovnacieho podielu.

3.4. Žalobkyňa žiadala ako svoj vnos do BSM započítať sumu 82 320,92 eur, ktorú získala predajom
bytu v jej výlučnom vlastníctva a ktorá bola podľa jej vyjadrenia použitá celá na výstavu rodinného domu
patriaceho do BSM, čo žalobkyňa preukazovala tým, že táto suma bola poukázaná na účet žalovaného.

3.5. Žalovaný žiadal započítať titulom svojho vnosu do BSM celú sumu 48 500 eur, ktorú získal predajom
zdedeného bytu. Argumentoval tým, že časť z tejto sumy vo výške 20 000 eur na základe spoločného
rozhodnutia so žalobkyňou darovali deťom a zvyšok bol použitý na ich bežnú spotrebu. Žalovaný
zároveň žiadal zohľadniť sumu 30 000 eur, ktorá bola podľa neho vynaložená na rekonštrukciu bytu vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne pred jeho predajom. Žalovaný zároveň tvrdil, že pozemok pod rodinný

dom (patriaci do BSM) bol kupovaný z jeho výlučných peňažných prostriedkov vo výške 17 000 eur;
k uvedenému tvrdeniu žalobkyňa uviedla, že v rámci dohody by vedela pri tejto položke akceptovať
sumu 10 000 eur.

3.6. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. F. C. mal súd za preukázané, medzi stranami bolo zároveň nesporné,

že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tam zapísaných nehnuteľností špecifikovaných v úvode tohto
odôvodnenia. Znaleckým posudkom č. 85/2022 zo dňa 17.07.2022 vypracovaným znalcom Q. R. H.
bola určená hodnota týchto nehnuteľností na sumu 283 000 eur, ktorú strany sporu akceptovali.

3.7. Zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2016 mal súd

za preukázané a medzi stranami bolo rovnako nesporné, že počas BSM žalovaný ako dlžník a žalobkyňa
ako spoludlžníčka nadobudli úver od J. L., K. vo výške 63 000 eur. Aktuálna dlžná suma nesplateného
úveru (ku dňu 03.04.2024) je 43 235,78 eur (č.l. 240rub). Medzi stranami bolo zároveň nesporné, že od
zániku BSM tento úver spláca výlučne žalovaný a doposiaľ takto (od zániku BSM) splatil sumu 7 878,99
eur.

3.8. Kúpnou zmluvou zo dňa 21.08.2008 (č.l. 12) mal súd za preukázané, že touto zmluvou žalobkyňa
ako výlučná vlastníčka odpredala tretej osobe byt za kúpnu cenu 2 540 000 SK, z ktorej časť vo výške
2 480 000 SK (t.j. 82 321 eur) bola podľa tejto zmluvy prevedená kupujúcim na účet žalovaného č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v J. L., K. (zmluva o bežnom účte žalovaného č.l. 14).

3.9. Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2018 (č.l. 37) mal súd za preukázané, že žalovaný spolu so svojou
sestrou odpredali ako podieloví spoluvlastníci (každý v 1) byt v k.ú. O. za sumu 100 000 eur, ktorý byt
nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe dedičských konaní po svojich rodičoch, vedených
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15D/264/2016 a sp. zn. 16D/199/2017, ako to preukazujú uznesenia

uvedeného súdu na č.l. 43-47.

3.10. Z oznámenia R., K. zo dňa 11.04.2024 (č.l. 198) vyplýva, že R., K. poskytla dňa 04.04.2007
stranám sporu na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX medziúver č. XXXXXXX X
XX so záložným právom vo výške 33 194 eur. Žalovaný vystupoval v úvere ako dlžník a žalobkyňa ako

spoludlžník. Zmluva zanikla predčasným splatením ku dňu 16.12.2011.

3.11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2006 (vklad vlastníckeho práva, na základe ktorej bol príslušnou
správou katastra povolený dňa 01.06.2006), vyplýva, že ňou žalovaný ako kupujúci nadobudol parc. č.
XXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2 v celosti za kúpnu cenu 527 000 SK (t. j.

17 493,20 eur) t.j. jedná sa o pozemok, na ktorom bol postavený rodinný dom patriaci do BSM .

3.12. Z výpisu z účtu žalovaného v R., K. za rok 2004 (č.l. 89) vyplýva, vklad žalovaného zo dňa
07.06.20004 vo výške 9 959,05 eur.3.13. Z výpisu z účtu žalovaného v J. L., K. č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že na jeho
účet bola titulom odpredaja zdedených nehnuteľností vložená dňa 03.05.2018 suma 3 000 eur a dňa
28.05.2018 suma 97 000 eur.

3.14. Výpisom z účtu žalovaného (č.l. 106-116) bolo preukázané, a medzi stranami zároveň nesporné,
že od zániku BSM tento spoločný úver v J. L., K. spláca žalovaný, a od zániku BSM doposiaľ splatil
sumu 7 878,99 eur.

3.15. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako darcom, a v tom čase maloletými deťmi strán
sporu dňa 14.10.2020 (č.l. 124), mal súd za preukázané, že žalovaný daroval každému z dvoch detí
sumu 10 000 eur, t.j. spolu sumu 20 000 eur. Z potvrdenia od spoločnosti Q. Q. zo dňa 08.01.2024 (č.l.
125-126) vyplýva, že uvedené finančné prostriedky sú vedené v podielových listoch, ktorých majiteľmi
sú deti strán sporu (každé v sume 10 000 eur).

3.16. Medzi stranami bolo nesporné, že do masy BSM patrí motorové vozidlo Peugeot 308 EČV: G.
XXX P.. Hodnota tohto vozidla podľa vyjadrenia spoločnosti, ktoré sa zaoberajú predajom ojazdených
vozidiel sa pohybuje v rozmedzí 2 500 – 3 000 eur. Strany sporu uvedenú cenovú reláciu nerozporovali.
Rovnako bolo medzi stranami nesporné, že do masy BSM patrí motorové vozidlo Volkswagen Caddy
EČV: G. XXX D. a ktorého hodnota podľa vyjadrenia spoločnosti zaoberajúca sa predajom ojazdených

vozidiel je v rozmedzí 5 000 – 5 500 eur. Strany potvrdili, že motorové vozidlo Peugeot 308 používa
žalobkyňa a vozidlo Volkswagen Caddy Life používa žalovaný podľa toho aj žiadali prikázať motorové
vozidlá do vlastníctva aj pri vyporiadaní BSM.

3.17. Z oznámenia J. L., K. vyplýva, že majiteľom bežného účtu S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

bol žalovaný a tento účet bol zrušený na základe dohody medzi bankou a klientom dňa 22.09.2014. Pri
zrušeníúčtuboljehozostatokvovýške4,25eurprevedenýnaúčetuvedenývdohodeoukončení.Banka
zároveň oznámila, že dispozičné oprávnenie k tomuto účtu mal žalovaný a žalobkyňa bola vedená ako
osoba oprávnená disponovať s týmito peňažnými prostriedkami, požadovať informácie o účte, vkladať
na účet peňažné prostriedky a vykonávať vklad na účet ako disponent.

4. Žalovaný uviedol, že v rámci vnosu žalobkyne do BSM titulom peňazí získaných predajom bytu v jej
výlučnom vlastníctve by akceptoval sumu 30 000 eur ako sumu, ktorá mohla byť z týchto prostriedkov
použitá na výstavbu rodinného domu patriaceho do BSM.

5. Žalovaný žiadal ako jeho vnos do BSM zahrnúť sumu 17 500 eur, titulom kúpy pozemku pod rodinný
dom z jeho výučných peňažných prostriedkov. Na preukázanie tohto vnosu žiadal prihliadať na výpis
z jeho účtu v R., ktorým preukazoval, že v tom čase disponoval sumou 9 959,05 eur (č.l. 89). Ako svoj
vnos do BSM žiadal žalovaný zohľadniť aj celú na neho pripadajúcu sumu titulom predaja zdedeného
bytu (t.j. vrátane sumy 20 000 eur, ktorá bola z uvedenej čiastky darovaná deťom strán sporu,) nakoľko

podľa neho nešlo o dar tretej osobe, ale tieto peňažné prostriedky boli vložené na účet detí, čo iniciovala
samotná žalobkyňa, ktorá s týmito prostriedkami aj naďalej nakladá. Žalobkyňa uviedla, že ako vnos
žalovaného by akceptovala sumu 10 000 eur, a to titulom kúpy pozemku pod rodinný dom z jeho
výlučných peňažných prostriedkov.

6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6.1. Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6.2. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150.

6.3. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, aje povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150 OZ (viď § 149 ods. 1 OZ). Vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ pozostáva
jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM,

jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov – bývalých manželov.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že
do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a
ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu

jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú
rovnaké (princíp parity). V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej
strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,
je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho

výlučného vlastníctva. Tento refundačný nárok teda súd posudzuje len na návrh oprávneného subjektu.

8. V prípade konania o vyporiadanie BSM súd rešpektuje dispozíciu sporových strán s predmetom
konania t.j. súd vyporiadava len tie veci resp. majetok patriaci do BSM, ktoré sporové strany urobili
predmetom konania t.j. len tie veci, ktoré niektorá zo strán označila za predmet BSM. Prekročiť ich

návrhy súd môže len pokiaľ ide o cenu resp. hodnotu, a v kvalitatívnom spôsobe vyporiadania, teda v
tom, ako veci rozdelí. Procesná iniciatíva ohľadom majetku patriaceho do BSM teda prináleží výlučne
sporovým stranám. Pokiaľ by súd túto zásadu nerešpektoval, išlo by o procesnú vadu v zmysle § 216
Civilného sporového poriadku.

9. Súd zároveň v prejednávanom prípade vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké, nakoľko
nezistildôvodynavyslovenietzv.disparitypodielovsporovýchstránvrámcivyporiadaniaBSM.Vzmysle
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa zásadne vychádza z tohto, že podiely
oboch manželov sú rovnaké.

10. Právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok,
vyplýva priamo z ustanovenia § 150 druhá veta OZ. Ak bola nejaká vec nadobudnutá za trvania
manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva z časti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov,
za podmienok uvedených v ustanovení § 143 OZ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Pri jeho
vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať zo

spoločného majetku náhradu takto vynaložených nákladov. Súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a
investície, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku. Základným
právnym predpokladom na realizáciu refundačnej náhrady je investícia vlastného majetku, existencia
veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, na ktorú bola investícia vynaložená a ktorá je
predmetom vyporiadania (prikázania) v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Takáto vec

musí existovať v čase zániku bezpodielového spoluvlastníka a tvoriť predmet vyporiadania. Pokiaľ to tak
nie je, pri vyporiadaní zásadne nemožno prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu
na jej obstaranie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 288/2013). Vnosy do spoločného majetku sa zásadne
hradia vo výške, v akej boli počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva skutočne vynaložené.

11. V prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú
prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, len prostriedky skutočne vynaložené na tieto
investície. Ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť to, čo bolo vynaložené, tak už z jazykového výkladu
vyplýva že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom a ich výška ku dňu zániku manželstvaani ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli zabudované
do domu jedného z manželov v prípade investícií do jeho ostatného majetku z BSM sú teda finančné
prostriedky na tieto investície skutočne vynaložené (Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2014, sp. zn. 1MCdo/12/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 26.06.2012 6MCdo 10/2011, Krajský súd v Nitre sp. zn. 25Co/73/2007 ).

12. Tunajší súd, na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tomto konaní
nemohol prihliadať na tvrdenie žalovaného, že zo spoločných peňazí vo výške minimálne 30 000 eur bol

zrekonštruovaný (pred jeho predajom) byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nakoľko na preukázane
výšky týchto tvrdených investícií, nebol predložený žiaden dôkaz a takýmto dôkazom v zmysle
uvedeného judikátu nemôže byť ani žalovaným navrhované znalecké dokazovania na ohodnotenie
týchto investícií, keďže sa nahrádzajú iba skutočne vynaložené prostriedky t.j. len vo výške, ako boli
v danom reálnom čase skutočne vynaložené zo spoločných prostriedkov na oddelený majetok jedného
z manželov. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalovaného na znalecké dokazovanie, predmetom ktorého

by bolo určenie výšky týchto investícií, ako nedôvodný zamietol.

12.1. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo
vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný
majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením – prikázaním). Predmetom

vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok,
ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R 104/67).
Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku naďalej prejavujú. Žalovaný sa v konaní
domáha zohľadnenia peňažných investícii zo spoločného majetku do rekonštrukcie bytu vo výlučnom
vlastníctve, žalobkyne, ktorý bol počas BSM následne odpredaný a ktorý teda ku dňu zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov neexistoval (netvoril majetok BSM).

13. Súd zároveň uvádza, že vo vzťahu k darovaniu sumy 20 000 eur od žalovaného deťom, z jeho
výlučných finančných prostriedkov (ktoré získal predajom zdedeného bytu) nemožno uvedenú sumu
považovaťzavnosžalovanéhodoBSM,nakoľkosajednáodarovanietretímosobámanejdeoinvestíciu

do spoločného majetku patriaceho do BSM. Vlastníkmi týchto peňažných prostriedkov sú, aj podľa
predložených listín (č.l. 124-126) deti sporových strán a žalobkyňa má iba disponentské oprávnenie
(vzhľadom na to, že v čase zriadenia týchto podielových listov) boli deti maloleté. Žalobkyňa teda
vystupuje iba ako ich zákonná zástupkyňa, a preto tvrdenie žalovaného, že túto sumu treba považovať
za jeho vnos do BSM, nemá oporu v zákone.

14. Pri určení hodnoty oboch vozidiel patriacich do BSM žiadna zo strán sporu nenavrhla iný dôkaz na
preukázanie ich hodnoty a strany zároveň akceptovali hodnotu týchto vozidiel určených v intervaloch
oznámených spoločnosťou, ktorá sa zaoberá predajom ojazdených vozidiel. V danom prípade súd preto
vychádzal z dolnej hranice takto zistenej hodnoty vozidiel t.j. pri motorovom vozidle Peugeot 308 ide

o sumu 2 500 eur a pri motorovom vozidle Volkswagen Caddy Life ide o sumu 5 000 eur.

15. V konaní žiadala žalobkyňa ako svoj vnos do BSM zohľadniť celú sumu 82 320,92 eur získanú
predajom bytu v jej výlučnom vlastníctve. Tento svoj návrh resp. tvrdenie žalobkyňa preukazovala ale
iba tým, že táto suma bola poukázaná na účet žalovaného. Z vykonaného dokazovania (z oznámenia

banky) ale vyplýva, že k tomuto účtu mala dispozičné právo aj samotná žalobkyňa a nebolo jednoznačne
a nad všetky pochybnosti preukázané, že celá uvedená suma bola použitá na výstavbu rodinného domu
patriaceho do BSM. Súd preto titulom tohto vnosu u žalobkyne zohľadnil resp. započítal sumu 30 000
eur, ktorú ako vnos žalobkyne akceptoval aj žalovaný.

16. Obdobne ani žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne a nad všetky pochybnosti
preukazovali jeho vnos do BSM v sume 17 500 eur titulom kúpy pozemku pod rodinný dom, preto aj
pri vnose žalovaného súd zohľadnil iba akceptačné vyjadrenie žalobkyne, že titulom kúpy pozemku
z výlučných peňazí žalovaného by vedela akceptovať sumu 10 000 eur. Táto suma sa súdu zároveň
javí ako reálna aj vzhľadom na výpis žalovaného z účtu v R. (č.l. 89). Rovnako žalovaný nepreukázal

svoje tvrdenie ohľadom jeho ďalšieho vnosu do BSM a to titulom celej na neho pripadajúcej čiastky
za predaj zdedeného bytu t.j. čiastky 48 500 eur. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že
z takto získanej sumy žalovaný daroval dňa 14.10.2020 sumu 20 000 eur deťom a zároveň z predloženej
faktúry vyplýva, že dňa 13.08.2018 kúpil MV Audi za sumu 17 725,49 eur. Ak teda žalovaný tvrdil, žecelú sumu 48 500 eur vložil do BSM, jedná sa o jeho skutkové tvrdenie a na ňom aj ležalo dôkazné
bremeno jeho preukázania, ktoré bremeno však žalovaný neuniesol.

17. Súd vzhľadom na odôvodnenie uvedené v predchádzajúcich bodoch, zohľadňoval vnos žalobkyne
do BSM v sume 30 000 eur a vnos žalovaného do BSM v sume 10 000 eur. Zároveň prihliadol súd na to,
že obe strany sporu žiadali nehnuteľnosti patriace do BSM prikázať do ich podielového spoluvlastníctva,
keďže z ch vyjadrení vyplýva, že aktuálne ani jeden z nich nedisponuje prostriedkami na vyplatenie
vyrovnacieho podielu v prípade ich prikázania iba jednému z nich.

18. Výška celkového majetku (aktív) patriacich do BSM je 290 500 eur (nehnuteľnosti v sume 283 000
eur + motorové vozidlo Peugeot 308 v sume 2 500 eur + motorové vozidlo VW Caddy Life v sume 5
000 eur = 290 500 eur ).

19. Od výšky celkového majetku tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd

následne odpočítal vnosy strán sporu, teda vnos žalobkyne vo výške 30 000 eur a vnos žalovaného vo
výške 10 000 eur ( t.j. 290 000 eur – 30 000 eur –10 000 eur = 250 500 eur). Takto určená hodnota
t.j. suma 250 500 eur je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielov pre každého z účastníkov;
pri rovnosti podielov (pričom podľa § 150 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zásadou, že podiely oboch
manželov sú rovnaké - len za splnenia skutočne výnimočných dôvodov sa táto všeobecná zásada

prelamuje) je to polovica uvedenej čiastky t.j. 250 500 eur : 2 = 125 250 eur, ktorá suma predstavuje
podiel každého z účastníkov na čistom majetku. K podielu každého z účastníkov na čistom majetku
je nutné pričítať výšku ním uskutočneného vnosu. Súd preto u každej zo strán k sume 125 500 eur
pripočítal výšku jej vnosu (u žalobkyne sumu 30 000 eur a u žalovaného 10 000 eur) v dôsledku čoho
výsledný podiel žalobkyne predstavuje sumu 155 250 eur a výsledný podiel žalovaného sumu 135 250

eur. Rozdiel medzi nimi tvorí výšku vyrovnacieho podielu 10 000 eur (t.j. 155 250 eur – 135 250 eur = 20
000 eur : 2 = 10 000 eur). Sumu 10 000 eur by teda mal žalovaný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania
podielov. Od tejto sumy je však ešte potrebné odpočítať 3 939,50 eur (čo predstavuje polovicu sumy,
ktorú žalovaný splatil na spoločný úver od zániku BSM doposiaľ (t.j. 7 878,99 eur : 2 = 3 939,50 eur).
Výsledná suma, ktorú je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov, predstavuje

sumu 6 060,50 eur (t.j. 10 000 eur – 3 939,50 eur = 6 060,50 eur.

20. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním daňových priznaní žalovaného
zaroky2007-2010anávrhužalovanéhonadoplneniedokazovaniavyžiadanímvýpisovzúčtužalobkyne
od vzniku BSM minimálne do roku 2010, ktorými žalovaný chcel preukazovať „či žalobkyňa nevyberala

nejaké peniaze z účtu žalovaného a následne ich nevkladala na svoj účet“, súd uvádza, že tieto listiny by
samiosebeneposkytlijednoznačnýdôkazokonkrétnejvýškevnosuktoréhokoľvekzbývalýchmanželov
do BSM, z týchto listín by nebolo zrejmé, na čo konkrétne by aj buď zarobené, vložené alebo vybrané
peniaze z účtu boli použité. Súd preto tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko by viedli
len k ďalšiemu neúčelnému predlžovaniu súdneho konania a narastaniu jeho trov.

21. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou
6 písm. b) Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona, súd uložil stranám sporu spoločne
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 8 715 eur, t.j. 3 % z čistej hodnoty
vyporiadavaného BSM (t. j. z hodnoty aktív, ktorá je vo výške 290 500 eur).

22. S prihliadnutím na špecifickosť tohto konania súd zároveň v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko každej strane sa v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka dostala polovica spoločného majetku, a teda tu nemožno aplikovať pomer úspechu a
neúspechu pri nahliadaní na výsledok konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.