Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201204
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3615201204.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu:
MAPAT STAV s.r.o., so sídlom Martinčekova 26, 821 09 Bratislava, IČO: 50 467 271, právne zast.: Pavol
Trnka, advokát so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou proti žalovanému:
Creatív spol. s.r.o., so sídlom Malá Okružná 1456, 958 01 Partizánske, IČO: 31 420 249, právne zast.:

JUDr. Jaroslav Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske vykonávajúci advokáciu
v združení ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA LAW OFFICE Mgr. Jaroslav Valjent, JUDr. Matej Valjent, so
sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske o zaplatenie 243.253,79 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozhodnutiu Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/19/2015-816 zo dňa 2. februára 2023 v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/19/2015-846 zo dňa 11. júla 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/19/2015-816 zo dňa 2. februára 2023 v znení

opravného uznesenia Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/19/2015-846 zo dňa 11. júla 2023 z r u š
u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v znení opravného uznesenia rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 227.249,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 81.081,61 Eur od 08.07.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy

146.187,65 Eur od 01.08.2012 do zaplatenia. Druhou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie
15.984,53 Eur zastavil. Treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 86,84 %.

2. Okresný súd tak v uvedenom rozsahu vyhovel žalobcovi, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy
243.253,79 Eur s prísl. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca je stavebná firma, ktorá v priebehu roka

2012 vykonávala stavebné práce pre žalovaného. Po spočiatku korektnej spolupráci žalovaný neuhradil
faktúry vystavené žalobcom v plnej fakturovanej výške a to napriek opakovaným výzvam žalobcu a jeho
snahe o mimosúdne riešenie sporu. Žalobca vystavil žalovanému za vykonané stavebné práce faktúru
č. 58/2012 zo dňa 30.06.2012 vo výške 173.472,67 Eur, splatnú dňa 07.07.2012 a faktúru č. 59/2012
zo dňa 15.07.2012 vo výške 182.979,89 Eur, splatnú dňa 31.07.2012. Žalobca uviedol, že po čiastočnej
úhrade faktúr v priebehu roka 2012 žalovaný v Odsúhlasení neuhradených zostatkov súm z vystavených

faktúr zo dňa 08.01.2013 písomne uznal dlh z dôvodu neuhradených zostatkov súm fakturovaných
vyššie uvedenými faktúrami spolu vo výške žalovanej sumy. V nasledujúcom období žalobca vyzýval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy ako aj na rokovanie o mimosúdnom riešení sporu. Žalobca dňa
25.08.2014 doručil žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 21.08.2014 po ktorej sa žalovaný prvotne
zaujímal o mimosúdne urovnanie, avšak potom zo strany žalovaného došlo k prerušeniu kontaktu.
Poslednú výzvu žalobca zaslal žalovanému dňa 04.12.2014. Výzva mu bola doručená dňa 09.12.2014,

žalovaný však na ňu nijakým spôsobom nereagoval.3. Okresný súd uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 3Cb/19/2015-71 zo dňa 04.03.2016, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, z dôvodu, že neuznáva žalobcom
uplatnený nárok v celom rozsahu. Uviedol, že na výzvu žalobcu zo dňa 21.08.2014 žalovaný reagoval

listom zo dňa 03.09.2014 tak, že žalobcovi oznámil, že vo svojom účtovníctve nevedie záväzok voči
žalobcovi vo výške žalovanej sumy. Listinu Odsúhlasenie neuhradených zostatkov súm z vystavených
faktúr zo dňa 08.01.2013 nie je možné považovať za uznanie záväzku a ani jej pripisovať takéto účinky.
Osoba,ktoráúdajnetakýtodokumentzažalovanéhopodpísalanebolaštatutárnymorgánomžalovaného
a ani osobou oprávnenou konať v jeho mene.

4. V konaní pred okresným súdom odvodzoval žalobca uplatnený nárok z tvrdenia, že na strane
žalovaného došlo k uznaniu záväzku v rozsahu uplatneného nároku. Poukazoval na predložené
Odsúhlasenie neuhradených zostatkov súm z vystavených faktúr zo dňa 08.01.2013 (ďalej len
ako „Odsúhlasenie“). Mal za to, že uvedené Odsúhlasenie spĺňa v zmysle Obchodného zákonníka
všetky náležitosti uznania záväzku a že dôkazné bremeno, aby vyvrátil, že uznaný záväzok naďalej

trvá, zaťažuje žalovaného. Žalovaný relevantnosť odsúhlasenia poprel s odôvodnením, že tento
vystavila pracovníčka žalovaného A. B. a nie osoba, ktorá by bola oprávnená konať za žalovaného.
Poukázal na to, že žalovaný písomne rozporoval fakturáciu žalobcu listom zo dňa 23.07.2013, čím
vyvracal argumentáciu žalobcu o uznaní záväzku. Uviedol, že žalobca nesie plné dôkazné bremeno
o oprávnenosti predmetnej fakturácie a jej výške. Vo vzťahu k obsahu odsúhlasenia žalovaný v konaní

pred súdom prvej inštancie uvádzal, že pri samotnom výklade úkonu účtovníčky sa jedná o úkon
vykonaný podľa zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, a nie o uznávací prejav.

5. V konaní pred súdom prvej inštancie ostalo sporným aj vymedzenie rozsahu prác, ktoré sú predmetom
sporu, kedy žalobca zdôvodnil žalobu tým, že pre žalovaného „vykonával stavebné práce“. Rovnako na

pojednávaní dňa 27.09.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že „vykonával pre žalovaného stavebné
práce“. Žalovaný v konaní pripustil, že žalobca pre neho vykonával „stavebné práce“, avšak opakovane
zdôrazňoval, že zo strany žalobcu neboli preukázané plnenia čo do rozsahu prác, ako aj čo do výšky
ceny plnenia, ani odovzdanie prác žalovanému. Vo vzťahu k rozsahu uplatneného nároku žalovaný ešte
na pojednávaní dňa 18.01.2022 vyzval žalobcu, aby zadefinoval, aké konkrétne plnenie je predmetom

žaloby, pretože je pre neho ťažké sa k uplatnenému nároku jednoznačne vyjadriť. Žalobca vo vzťahu
k určeniu stavebných prác, ktorých zaplatenie je žalobou uplatnené, tieto vymedzoval ako „stavebné
práce“. Konkrétny rozsah stavebných prác bol predmetom sporu vo vzťahu k jednotlivým uplatneným
položkám v rozsahu fakturácie prekládky šachty Š4 v sume 3.703,60 Eur a v položke vodojem v sume
25.618,24 Eur bez DPH, ktoré boli uplatnené faktúrou č. 58/2012, vo vzťahu ku ktorým žalovaný

namietol, že tieto sú predmetom faktúry č. 53/2012 a vo vzťahu k faktúre č. 59/2012 žalovaný na
pojednávaní dňa 27.09.2016 namietol položku vonkajšie terénne úpravy v sume 10.601,10 Eur, nakoľko
predmetné úpravy vykonal sám žalovaný, rozporoval položku komunikácia hlavná v sume 54.967,89
Eur bez DPH, nakoľko táto podľa jeho tvrdenia nebola zo strany žalobcu zhotovená. K ostatným
položkám uviedol, že fakturované sumy nezodpovedajú skutočnosti a je na žalobcovi, aby preukázal ich

oprávnenosť. Žalobca rozsah prác uplatnených v konaní špecifikoval na pojednávaní dňa 11.04.2017
tak, že žalovaná suma pozostáva z hodnoty vykonaných stavebných prác aj ich fakturovaní a ide
o sumu, ktorá bola týmto spôsobom odsúhlasená v doklade Odsúhlasenie. Konkrétne na pojednávaní
dňa11.04.2017uviedol,žesavykonávalivonkajšieterénneúpravyvsume10.601,10Eurfakturovanévo
faktúre č. 59/2012 a bola vykonaná aj hlavná komunikácia v sume 54.967,89 Eur fakturovaná vo faktúre

č. 59/2012. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že položky vo faktúre č. 58/2012 – prekládka šachty Š4
a vodojem boli tiež fakturované vo faktúre č. 53/2012, čomu prisvedčil a pripustil, že boli fakturované
duplicitne a bol na ne vystavený dobropis. Ďalej vo vzťahu k špecifikácii prác, ktorých zaplatenie má
byť predmetom žaloby, bolo na pojednávaní dňa 14.11.2017 svedkom C. D. uvedené, že na jazdiarni
pracoval žalovaný a upravoval terén jeden víkend, vsakovaciu jamu robil žalobca, hlavnú komunikáciu

robil tiež žalobca, terénne úpravy (pokládka trávnika) robil žalovaný, ale pomáhali aj pracovníci žalobcu.
Táto časť súvisela s úpravou vedľajšej cesty cez les a tam si recipročne požičali ľudí od žalobcu. Šachtu
na vodu a vodojem robil žalobca, prístrešok robil žalobca, ale klampiarenské práce robil žalovaný.
Ďalej vo vzťahu k špecifikácii uplatnených prác na pojednávaní dňa 06.02.2018 svedok E. F. uviedol,
že práce boli vykonané podľa rozpočtu, zástupca investora STAVAXES s.r.o. mal nejaké pripomienky

ohľadne požiarnej jamy a tam povedal zástupcovi, že to nepustí a jedna položka bola ukladanie kameňa,
pokiaľ ide o presun zeminy pri vodojeme, tam položku uznali, pokiaľ ide o jazdiareň, tam zemné práce
robil žalobca, vsakovaciu jamu robil žalobca, hlavnú komunikáciu robil žalobca. Pokiaľ ide o pokládku
trávnika, to robil sčasti žalobca a žalovaný a pokiaľ ide o úpravu vedľajšej cesty cez les, to robil žalobca.Šachtu na vodu robil žalobca, vodojem a zemné práce a obsypy robil žalobca, prístrešok, spodnú prácu
robil žalobca a klampiarčinu robil žalovaný. So zamestnancom žalobcu robili aj ľudia od žalovaného,
ale to len pokiaľ ide o terénne úpravy, uloženie trávy. Žalobca vo vzťahu k špecifikácii uplatnených

prác v podaní zo dňa 31.03.2021 uviedol, že žalovaný počas konania preukázal nedôvodnosť faktúry
č. 58/2012 iba v časti duplicitne uplatnených položiek vo výške 31.987,44 Eur a klampiarskych prác
na prístrešku bungalov vo výške 403,62 Eur. Ďalej žalobca vo vzťahu k špecifikácii prác, ktorých
zaplatenie je žalobou uplatnené, na pojednávaní dňa 31.05.2022 uviedol, že pokiaľ ide o prekládku
šachtyavodojemu,nenamietaničvočidupliciteapremietoltodoúpravyžaloby,pokiaľideobodyžumpa,

koniareň a hlavná komunikácia, tak vo vzťahu k žumpe sa pôvodná predfaktúra týka dávky a nie prác,
dofakturovanie sa čiastočne týka dodávky, ale nie žúmp, ale iného materiálu potrebného na zabudovanie
žúmp s tým, že vo faktúre č. 58/2012 a k nej pripojenému rozpočtu je zrejmé, že dodávka samotnej
žumpyjefakturovanávsume0,-Eur.Pokiaľideoduplicitnúfakturáciupodpísmenamikoniarneahlavnej
komunikácie, pokiaľ ide o koniareň a práce fakturované faktúrou č. 51/2012, boli práce vykonané v máji
2012 a vo faktúre č. 58/2012 sú fakturované práce na koniarni vykonané v júni 2012. Pokiaľ o duplicitu

hlavnej komunikácie, faktúrou č. 38/2012 boli fakturované práce na hlavnej komunikácii za mesiac apríl
2012, faktúrou č. 51/2012 práce za máj 2012 a faktúrou č. 59/2012 práce za jún 2012. Žalobca uviedol,
že rozsah vykonaného diela vrátane počtu pracovníkov a použitej techniky potvrdzuje obsah vedeného
stavebného denníka, v ktorom potvrdzoval každodenne realizovaný výkon prác svedok G. H..

6. Vo vzťahu k určeniu ceny prác, ktorých zaplatenie je uplatnené v žalobe, žalobca uviedol, že cena
diela bola dohodnutá podľa rozpočtu tak, že z ceny nacenenej v čase výkonu stavebných prác platným
programom Cenkros, ktorú žalovaný účtoval odberateľovi diela, žalobca vyúčtoval žalovanému dodané
stavebné práce na realizovanom diele v cene zníženej o 10 %. K faktúre, z ktorej vyplývala nielen
položkovite rozpísaná cena, ale aj druh fakturovaných stavebných prác, bol pripojený rozpočet ku každej

fakturovanej položke vrátane krycích listov rozpočtu. Bližšie k výške dohodnutej ceny konateľ žalobcu na
pojednávaní dňa 11.04.2017 uviedol, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že z hľadiska
vykonaných prác sa zmestia do rozpočtu, čo im predložil žalovaný, ďalšie práce, ktoré rozpočet
neobsahoval, sa vypracovali a fakturovali. Fakturovali sa z hľadiska cien programom Cenkros. Taká bola
ústna dohoda a podľa nej sa pokračovalo. Svedok D. k určeniu ceny na pojednávaní dňa 14.11.2017

uviedol, že pokiaľ bola fakturovaná suma za nejakú prácu, tak žalobca im vystavil pre žalovaného výkaz
výmer a oni na základe toho postavili investorovi faktúru, ktorú im žalobca o 10 % znížil a potom týchto
10% naviac fakturovali firme STAVAXES s.r.o. Napr. ak žalovaný vyfakturoval firme STAVAXES s.r.o.
500,- Eur, tak žalobca mu vyfakturoval 450,- Eur a 10 %, t.j. 50,- Eur bolo pre žalovaného.

7. Predmetom sporu medzi stranami ostalo aj tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal odovzdanie
prác žalovanému. Žalobca primárne odvodzoval potvrdenie svojho nároku z predpokladu, že došlo
k uznaniu záväzku žalovaným, a to v rozsahu žalovanej sumy. V priebehu konania žalobca reagoval
na námietku žalovaného, že nebolo doposiaľ špecifikované, ktoré konkrétne práce sa žalobou uplatnili,
v akom rozsahu a nebolo preukázané ich odovzdanie tým, že rozsah vykonaného diela vrátane

počtu pracovníkov a použitej techniky potvrdzuje aj obsah vedeného stavebného denníka, v ktorom
potvrdzoval každodenne realizovaný výkon prác svedok G. H.. Žalovaný zhodne s tvrdením žalobcu
vo vyjadrení zo dňa 23.12.2022 uviedol, že po dohode žalobcu, žalovaného a p. H. bol na stavbe
vedený jediný stavebný denník pre všetky subjekty zápisy, do ktorého vykonával p. H.. Za žalobcu ho
podpisoval p. F., prípadne I. J. a za žalovaného p. D.. Žalovaný uviedol, že zo stavebného denníka nie je

možnéurčiť,ktorýsubjektjednotlivéprácevykonal.Početzamestnancovuvedenývstavebnomdenníku,
ktorí boli prítomní na stavbe v jednotlivé dni, zahŕňal taktiež pracovníkov všetkých subjektov, nielen
žalobcu. Svedok H. na pojednávaní dňa 28.09.2021 potvrdil, že viedol stavebný denník pre investora. Či
viedol stavebný denník žalobca, potvrdiť nevedel. K vykonanému rozsahu prác sa na pojednávaní dňa
08.09.2022 vyjadril aj svedok G. F. H., ktorý uviedol, že rozsah prác prejednával vždy s p. H., čo bol pre

neho zástupca generálneho dodávateľa stavby. Najskôr sa urobili práce, potom sa jednalo o cene. Výkaz
práce predkladal p. H., pričom on odsúhlasoval celú čiastku od p. H. a nevie, z čoho boli aké subdodávky.
V spise na čl. 764 je založená prílohová obálka, na ktorej je uvedené, že stavebný denník predložený na
pojednávaní dňa 08.09.2022 svedkom G. F. H.. K tomuto denníku sa na pojednávaní dňa 13.12.2022
žalobca vyjadril, že z obsahu denníka vyplýva, že potvrdzuje počet osôb pracujúcich na stavbe, ako aj

rozsah využívanej techniky (výlučne technika žalobcu), ako aj viac ako 8-hodinový pracovný čas a práce
v dňoch pracovného voľna a pokoja a realizovanie naviac dohodnutých prác. Žalovaný k predloženému
denníku vo vyjadrení zo dňa 23.12.2022 uviedol, že zo stavebného denníka nie je možné určiť, ktorý
subjekt jednotlivé práce vykonal. Počet zamestnancov uvedený v stavebnom denníku, ktorí boli prítomnína stavbe v jednotlivé dni, zahŕňal tiež pracovníkov všetkých subjektov a nielen žalobcu. V záverečnej
reči doručenej 16.01.2023 žalovaný zotrval na tom, že svedkom H. bol doložený jediný spoločný
stavebný denník, ktorý za žalobcu podpisoval p. F. alebo p. J. a zo stavebného denníka nemožno presne

určiť, ktorý subjekt jednotlivé práce vykonal. Žalobca v záverečnej reči doručenej dňa 01.02.2023 zotrval
na tom, že rozsah vykonaného diela vrátane počtu pracovníkov a použitej techniky potvrdzuje aj obsah
vedeného stavebného denníka, v ktorom potvrdzoval každodenne realizovaný výkon prác svedok G. H..

8. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie vo vzťahu k výške ceny diela za jednotlivé vykonané práce,

okresný súd uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie faktúry č. 58/2012 zo dňa 30.06.2012 vo
výške 173.472,67 Eur a zaplatenie faktúry č. 59/2012 vystavenej dňa 15.07.2012, splatnej 31.07.2012
na sumu 182.979,89 Eur. Ku konkrétnej uplatnenej výške žalobca uviedol, že po čiastočnej úhrade faktúr
v priebehu roka 2012 odporca v odsúhlasení neuhradených zostatkov písomne uznal dlh z dôvodu
neuhradených zostatkov vo výške 243.253,79 Eur. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca doručil dňa
31.03.2021 vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že pri vyčíslení nároku v žalobe nebolo prihliadnuté na

duplicitne uplatnené položky a dobropis č. 68/2012 zo dňa 15.08.2012, zároveň nebolo preukázané,
že došlo k platnému započítaniu nároku žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 50.000,- Eur, na
faktúru č. 59/2012 uviedol, že čiastočnou úhradou faktúry č. 58/2012 vo výške 40.000,- Eur zo dňa
24.08.2012 a vo výške 20.000,- Eur zo dňa 25.09.2012 došlo k uznaniu záväzku v rozsahu zvyšku
faktúry. Žalobca uviedol, že žalovaný nedôvodnosť faktúry č. 58/2012 preukázal iba v časti duplicitne

uplatnených položiek vo výške 31.987,44 Eur a klampiarskych prác na prístrešku bungalov vo výške
403,62 Eur. Vo vzťahu k faktúre č. 59/2012 mal za to, že došlo k preukázaniu nároku žalobcu v celej
výškeokremsumy36.792,24Eur,ktorúprávnypredchodcažalobcužalovanémudobropisovaldokladom
č. 69/2012. Okresný súd uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil dňa
10.02.2022 vyjadrenia a čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom vzal žalobu v časti o zaplatenie 15.580,91

Eur s príslušenstvom späť. Okresný súd tiež uviedol, že v záverečnej reči doručenej 01.02.2023 vzal
žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 403,62 Eur.

9. V konaní pred súdom prvej inštancie ostalo sporné, či medzi žalobcom a žalovaným došlo
k započítaniu sumy 50.000,- Eur, a to vo vzťahu k zmluve o pôžičke uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že by došlo k započítaniu sumy 50.000,-
Eur, kým žalovaný poukazoval na znenie Odsúhlasenia neuhradených zostatkov súm z vystavených
faktúr, z ktorého vyplývalo, že došlo k započítaniu sumy 50.000,- Eur voči nároku žalobcu a mal za to,
že jeho záväzok v rozsahu 50.000,- Eur zanikol.

10. Medzi stranami bolo sporné aj vyhodnotenie skutočnosti, že na faktúru č. 58/2012 žalovaný zaplatil
60.000,- Eur. Žalobca uvedené vyhodnotil ako uznanie záväzku aj vo zvyšnej časti, kým žalovaný poprel,
že by čiastočným plnením uznával nárok žalobcu vo zvyšnej časti plnenie uplatneného faktúrou č.
58/2012.

11. V konaní pred okresným súdom ostala sporná aj otázka uznania dlhu žalovaného voči žalobcovi vo
výške 77.048,67 Eur, vo vzťahu ku ktorej okresný súd vydal čiastočný rozsudok č.k. 3Cb/19/2015-322 zo
dňa 06.02.2018, kedy vyhovel návrhu na vydanie čiastočného rozsudku a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 77.048,67 Eur s príslušenstvom. Rozhodnutie okresného súdu bolo
zrušené v odvolacom konaní Krajským súdom v Trenčíne, ktorým uznesením č.k. 8Cb/21/2018-381 zo

dňa 12.03.2019 rozhodol tak, že čiastočný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Svojerozhodnutieodôvodniltým,žesúdprvejinštancienemalsplnenéprocesnépodmienky,atoaktívnu
legitimáciu žalobcu v spore a tým, že neboli splnené podmienky pre vydanie čiastočného rozsudku pre
uznanie z dôvodu absencie riadneho čiastočného uznávacieho prejavu žalovaného vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku. Vyjadril sa, že neobstoja tvrdenia žalobcu, že čiastočným plnením žalovaných

faktúr došlo k uznaniu celého záväzku, nakoľko žalovaný v konaní aktívne rozporuje neuhradený
zostatok žalovaných faktúr, ani že koncoročným odsúhlasením účtovných zostatkov dochádza k uznaniu
dlhu.

12. Spornou ostala v konaní otázka výšky ceny za práce vykonané žalobcom, ktorú žalovaný fakturoval

investorovi, v rámci čoho žalobca navrhol, aby žalovaný do spisu predložil doklady v súvislosti s tým,
koľko fakturoval investorovi a aby k príslušným faktúram predložil na ne sa vzťahujúce rozpočty, krycie
listy rozpočtov. Okresný súd uviedol, že žalovaný vo vyjadrení doručenom 27.09.2021 poprel, že by bola
cena určená vopred podľa rozpočtu, keďže cena bola investorom odsúhlasovaná postupne po častiachv priebehu vykonávania a odovzdávania jednotlivých častí diela investorovi. Uviedol, že zo strany
investora bola na uvedené faktúry odsúhlasená suma 126.346,- Eur vrátane DPH, pričom na faktúru
č. 58/2012 suma 64.472,- Eur a na faktúru č. 59/2012 suma 61.874,- Eur. Uvedené tvrdenie korigoval

vo vyjadrení doručenom dňa 17.01.2022, kedy okresný súd uviedol, že žalovaný opravil špecifikáciu
investorom uznaných súm na celkovo 150.809,61 Eur, a to na faktúru č. 58/2012 v sume 84.384,83 Eur
a na faktúru č. 59/2012 v sume 66.424,78 Eur.

13. Medzi sporovými stranami ostalo sporné aj tvrdenie žalobcu vo vzťahu k rozsahu vykonaných

prác, ktoré odôvodňoval aj počtom pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali, pričom mal za to, že
z obsahu stavebného denníka vyplýva, že tento potvrdzuje počet osôb pracujúcich na stavbe, ako aj
rozsah využívanej techniky, o ktorej žalobca tvrdil, že bola výlučne technikou žalobcu (pojednávanie
zo dňa 13.12.2022), vo vzťahu k čomu doručil žalobca prehľad o pracovných hodinách evidovaných
žalobcom za obdobie, kedy sa pracovalo, okrem iných aj na stavbe ATC Látkovce, vo vzťahu k čomu
žalovaný uviedol, že dochádzkový denník predložený žalobcom bez verifikovania p. H. nemá žiadnu

dôkaznú hodnotu a že počet pracovníkov uvedených v stavebnom denníku, ktorí boli prítomní na stavbe
v jednotlivé dni zahŕňal taktiež pracovníkov všetkých subjektov, nielen žalobcu, pričom priemerný počet
pracovníkov na stavbe v jednotlivé dni nebol vyšší ako 10.

14. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria

jeden celok, preto vo vzťahu k vyjadreniam strán pred okresným súdom a k obsahu vyjadrení svedkov
nepovažuje za hospodárne kopírovať odôvodnenie okresného súdu v širšom rozsahu a v detailoch
odkazuje na znenie jeho odôvodnenia.

15.Okresnýsúdvodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcavzalžalobuvčastiozaplatenie15.984,53

Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil. Vzhľadom
na uvedené súd v zmysle § 145 CSP v časti o zaplatenie 15.984,53 Eur konanie zastavil. Žalobca sa po
čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia 227.249,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 81.081,61 Eur od 08.07.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 146.187,65 Eur od 01.08.2012 do zaplatenia.

16. Okresný súd ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako
subdodávateľ žalovaného vykonával stavebné práce na stavbe ATC Látkovce. Túto skutočnosť žiadna
zo strán nesporovala. Predmetom sporu je úhrada faktúr č. 58/2012 a č. 59/2012. Žalovaný v priebehu
konania namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, preto okresný súd v prvom rade

preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Pohľadávka uplatnená v rámci tohto konania
bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.07.2013 postúpená na spoločnosť MERCANT, s.r.o.,
neskôr zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2013 naspäť právnemu predchodcovi žalobcu.
Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2013 bola pohľadávka postúpená spoločnosti
SIESTA TRADE spol. s.r.o. avšak zmluva sa stala neplatnou z dôvodu nesplnenia odkladacej podmienky

(úhrady pohľadávky do 24.01.2014). Následne prešla pohľadávka z predchodcu žalobcu na žalobcu a
súd uznesením č.k. 3Cb/19/2015-309 zo dňa 05.02.2018 vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka
konania na strane žalobcu a rozhodol, že namiesto pôvodného žalobcu do konania na strane žalobcu
vstupuje MAPAT STAV s.r.o., IČO: 50 467 271, so sídlom Bratislava, Martinčekova 26.

17. Okresný súd konštatoval, že čiastočná úhrada faktúry č. 58/2012 nie je uznaním zvyšnej sumy
fakturovanej touto faktúrou. Okresný súd bol v tomto rozsahu viazaný právnym názorom Krajského súdu
v Trenčíne vyplývajúceho z uznesenia č.k. 8Cob/21/2018-381 zo dňa 12.03.2019. Okresný súd preto
preskúmal, či došlo k vykonaniu prác na základe ktorých žalobca fakturoval žalovanému žalovanú sumu.

18. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že vykonanie prác vyplýva jednak zo stavebného denníka
predloženého žalobcom a jednak zo súpisu vád a nedorobkov, z ktorého vyplýva, ktoré práce žalobca
vykonal, keďže ním mali byť opravené, respektíve dokončené.

19. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie ohľadom dohody na cene za vykonané

práce, z výpovedí svedkov pána D. a pána F., ktorí boli v tom čase zamestnancami predchodcu žalobcu,
respektíve žalovaného vyplýva, že vykonávali fakturáciu vykonaných prác žalobcom. Cena za vykonanú
prácu a dodaný materiál následne bola o 10 % zvýšená a fakturovaná firme STAVAXES s.r.o. na
preplatenie. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že pred predložením faktúry firme STAVAXESs.r.o. musela prejsť faktúra žalobcu aj cez žalovaného, ktorý následne vyfakturovanú sumu zvýšil o 10%.
V prípade, ak by s prácami a cenou prác vo faktúrach nesúhlasil, mohol tak urobiť už po predložení
faktúry od žalobcu a nie až potom, čo mu ju investor neschválil. Pokiaľ faktúru nejakým spôsobom

upravil a predložil investorovi faktúru v nižšej sume, alebo dobropisovanú, mal okamžite túto skutočnosť
konzultovať aj so žalobcom. Poukázal na to, že ide o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a
nie žalovaným a tretími subjektmi. Zároveň predmetom sporu sú iba faktúry č. 58/2012 a č. 59/2012,
preto súd posudzuje nárok uplatnený iba týmito faktúrami aj keď samozrejme aj v kontexte ostatných
vystavených faktúr.

20. Okresný súd mal za to, že skutočnosť, že po predložení predmetných faktúr žalovaný vykonanie
prác a ceny za ne fakturovaných nesporoval, vyplýva aj z vyjadrenia svedkyne A. B., ktorá uviedla,
že Odsúhlasenie podpísala z dôvodu, že predmetné faktúry žalobcu sa nachádzali v účtovníctve
žalovaného a nevyplatená žalovaná suma sedela z účtovníctvom. Z toho vyplýva, že žalovaný
po predložení faktúr vykonané práce a ani cenu za ne nijakým spôsobom nesporoval. Aj keď to

nemožno považovať za uznanie dlhu, podľa okresného súdu to znamená, že rozsah stavebných prác
fakturovaných v predmetných faktúrach a cenu za ne žalovaný akceptoval. Skutočnosť, že faktúry neboli
v plnej výške uhradené zo strany investora musí byť na ťarchu žalovaného, keďže on bol v právnom
vzťahu s investorom. Žalovaný proti faktúram preukázateľne namietal až od júla 2013, teda rok po
splatnosti týchto faktúr.

21. K obrane žalovaného okresný súd uviedol, že jeho argumentácia ohľadom počtu pracovníkov
žalobcu na stavbe, mesiacov počas ktorých boli práce vykonávané a celkový rozpočet na stavbu
a pomer, ktorý mal pripadať na žalobcu sú v tomto konaní irelevantné. Predmetom sporu sú iba
práce fakturované faktúrami č. 58/2012 a č. 59/2012 a takisto vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

V konaním nebolo sporné, že žalobca bol subdodávateľ žalovaného. Preto okresný súd posudzoval
iba vzťah žalobcu a žalovaného ale aj s prihliadnutím na celkový priebeh stavby. Okresný súd
zopakoval, že žalovaný faktúry predložené žalobcom rok od ich splatnosti nesporoval a založil ich do
svojho účtovníctva. Z uvedeného potom podľa okresného súdu vyplýva, že žalovaný práce vykonané
žalobcom vo vyfakturovanej cene akceptoval. Okresný súd uviedol, že žalovaný nikdy nenamietal riadne

odovzdanie diela, až počas súdneho konania. Z toho podľa okresného súdu vyplýva, že k riadnemu
odovzdaniu vykonaných prác došlo, inak by sa odovzdania diela žalovaný určite domáhal.

22. Okresný súd uviedol, že žalobca má nárok na skutočne vykonané práce fakturované v predmetných
faktúrach. Je pritom irelevantné, koľko žalovaný žalobcovi celkovo uhradil, podstatné je koľko uhradil na

predmetnéfaktúryadoakejvýškypredmetnéfaktúrysporuje.Nanámietkuduplicitnefakturovanýchprác
reagoval žalobca čiastočným späťvzatím žaloby a uznaním procesnej obrany žalovaného v tejto časti.
V neskorších vyjadreniach už žalovaný následne duplicitu vyfakturovaných prác nenamietal, táto bola
nakoniec aj zo strany žalobcu vysvetlená na pojednávaní dňa 31.05.2022. Okresný súd sa preto zameral
na nárok žalobcu z jednotlivých faktúr. Ako uviedol, vykonanie prác mal okresný súd za preukázané

zo stavebného denníka predloženého žalobcom a to napriek skutočnosti, že žalovaný sporuje počet
pracovníkov žalobcu a techniky na stavbe, avšak vykonanie prác, za ktoré si žalobca fakturuje odmenu
súhlasí s prácami, ktoré má žalobca podľa rozpisu vád a nedorobkov spísaného G. H. opraviť, respektíve
dokončiť.

23. Okresný súd uviedol, že žalobca si z faktúry č. 58/2012 uplatnil po čiastočnom späťvzatí sumu
81.081,61 Eur. Žalobca si celkovo predmetnou faktúrou fakturoval odmenu vo výške 173.472,67 Eur.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na predmetnú faktúru uhradil sumu 60.000 Eur,
žalobca uznal duplicitne fakturované práce a nevykonané práce v sume 32.391,06 Eur. Podľa okresného
súdu žalovaný v priebehu konania neuviedol na akú sumu má podľa neho žalobca z faktúry č. 58/2012

nárok. Jeho námietky ohľadom duplicitnej fakturácie a nevykonania niektorých prác boli zo strany
žalobcu na pojednávaní dňa 31.05.2022 vyvrátené. Iné námietky k tejto faktúre žalovaný nemal, iba
tvrdil, že dlh voči žalobcovi je v celom rozsahu splnený. Okresný súd mal za to, že žalovaný nepreukázal,
že by na faktúru č. 58/2012 uhradil v prospech žalobcu aj zostávajúcich 81.081,61 Eur. Preto okresný
súd priznal žalobcovi z faktúry č. 58/2012 nárok na sumu 81.081,61 Eur (173.472,67 Eur - 60.000 Eur

- 32.391,06 Eur = 81.081,61 Eur).

24. Ku nároku uplatnenému žalobcom z faktúry č. 59/2012 okresný súd uviedol, že žalobca si po
čiastočnom späťvzatí uplatnil sumu 146.187,65 Eur. Žalobca si celkovo predmetnou faktúrou fakturovalodmenu vo výške 182.979,89 Eur. Žalobca uznal duplicitne fakturovanú sumu vo výške 3.198,77 Eur.
Žalobca zároveň dobropisoval žalovanému sumu dobropisom č. 69/2012 zo dňa 15.08.2012 sumu
36.792,24 Eur.

25. K námietke žalovaného, že voči faktúre č. 59/2012 došlo k započítaniu pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 12.08.2012 vo výške 50.000 Eur okresný súd uviedol, že žalobca
započítanie pohľadávky sporoval tým, že k započítaniu pohľadávky zo strany žalovaného nedošlo.
Uviedol, že žalovaného zaväzuje dôkazné bremeno tvrdenia, že si voči žalobcovi započítal pohľadávku

vo výške 50.000 Eur vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.08.2012 na pohľadávku vyplývajúcu z
faktúry č. 59/2012. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, a to napriek tomu,
že na túto skutočnosť počas celého konania poukazuje. Žalovaný nepreukázal, na základe akého úkonu
mal pohľadávku vo výške 50.000 Eur započítať. Pokiaľ sa odvoláva na Odsúhlasenie zaslané žalobcom
žalovanému, tento úkon sa nemôže považovať za započítanie pohľadávky. Žalobca v Odsúhlasení
akceptuje dlh voči žalovanému vo výške 50.000 Eur, avšak žalobca si nemôže započítať pohľadávku

žalovaného na svoju pohľadávku. Naopak žalovaný pokiaľ chcel započítať pohľadávku vo výške 50.000
Eur na pohľadávku z faktúry č. 59/2012 mal tak urobiť samostatným úkonom a riadne špecifikovať na
akú pohľadávku žalobcu si svoju pohľadávku započítava. Takýto úkon zo strany žalovaného však súd za
preukázaný nemal. K započítaniu pohľadávok nedošlo podľa názoru okresného súdu ani dvojstranným
právnym úkonom, keďže Odsúhlasenie je neplatné z dôvodu, že tento úkon vykonala osoba, ktorá

naň nebola oprávnená, čo aj samotný žalovaný počas konania namietal. Okresný súd nemal ani za
preukázané, že by k započítaniu pohľadávok došlo priamo zo zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené
nemal za preukázané, že došlo k započítaniu pohľadávky vo výške 50.000 Eur voči pohľadávke žalobcu
z faktúry č. 59/2012 a preto súd nemohol znížiť nárok žalobcu z faktúry č. 59/2012 o sumu vo výške
50.000 Eur vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.08.2012. Preto súd priznal žalobcovi z faktúry č.

59/2012 nárok na sumu 146.187,65 Eur (182.979,89 Eur - 3.198,77 Eur - 36.792,24 Eur = 146.187,65
Eur).

26. Okresný súd priznal žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, a to vo výške podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a to vždy odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry (t.j. od prvého dňa omeškania) až do zaplatenia vo
výške 9 % ročne zo sumy 81.081,61 Eur od 08.07.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75
% zo sumy 146.187,65 Eur od 01.08.2012 do zaplatenia.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca bol úspešný čo do nároku

o zaplatenie 227.249,26 Eur a žalovaný bol úspešný v časti späťvzatia nároku o zaplatenie 15.984,53
Eur. Žalobca tak mal úspech v rozsahu 93,42 % a žalovaný v rozsahu 6,58%. Čistý úspech žalobcu tak
predstavuje 86,84% (93,42 % - 6,58 % = 86,84 %).

28. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca voči výrokovej vete I. a III. Odvolanie

podalzdôvodovpodľaust.§365ods.1písm.f)ah)CSP,tedazdôvodu,žesúdprvejinštanciedospelna
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že so závermi súdu prvej
inštancie sa nestotožňuje, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu
dohody sporových strán o cene, rozsah ním vykonaných prác a rozsah ním dodaného materiálu, reálne

odovzdanie prác žalovanému, t.j. nepreukázal dodávku materiálu a prác v žalovanom rozsahu.

29. Žalovaný namietol, že cena diela nebola dohodnutá podľa rozpočtu a z toho dôvodu žalobca nebol
schopný v konaní predložiť rozpočet na celé dielo, ktorý by bol schválený investorom a žalovaným,
na ktorý sa v konaní odvolával. Cena diela medzi sporovými stranami nebola dohodnutá, resp. bolo

dohodnuté, že podmienkou čiastkových fakturácií bude investorom schválený rozsah vykonaných prác
acenydielavpriebehuvykonávaniadielapoodovzdaníjednotlivýchčastístým,žeodtaktourčenejceny
diela sa podľa dohody konateľov odpočíta 10 %. Žalovaný uviedol, že žalobca túto dohodu nedodržiaval
a žalovanému predkladal faktúry, ktoré obsahovali aj nevykonané práce, duplicitne fakturované práce,
resp. cena fakturovaných prác nebola odsúhlasená investorom. Žalovaný bol z uvedených dôvodov

nútenýgenerálnemudodávateľovistavby,spoločnostiSTAVAXESs.r.o.vystavovaťdobropisy,ktorévšak
žalobca následne nebol ochotný akceptovať.30. Žalobca v odvolaní namietol, že vykonaným dokazovaním, najmä výsluchmi svedkov G. H.,
G. H. a pána H. bolo zhodne preukázané, že sporovými stranami bol dohodnutý mechanizmus
vystavovania faktúr za vykonané práce – svedok G. K. H., manažér celého projektu výstavby diela

Agrocentrum Látkovce odsúhlasoval množstvá vykonanej práce a odsúhlasoval fakturáciu jednotlivých
subdodávateľov. Tieto podklady následne predkladal svedkovi G. F. H., ktorý na stavbe vykonával
technický dozor a ktorý potvrdzoval množstvo vykonaných prác a cenu a zároveň odsúhlasoval aj
fakturáciu na preplatenie. Žalobca tento postup odmietol akceptovať a faktúry vystavoval žalovanému
vo výškach, ktoré neboli odsúhlasené kompetentnými subjektmi. Svedok G. H. tiež potvrdil, že ceny

a objem prác, ktoré odsúhlasil G. H., boli smerodajné. Aj z výpovede svedka L. H., ktorý vykonával
stavebný dozor pre spoločnosť Reinvest s.r.o. vyplynulo, že financovanie diela mali na starosti G. H.
a G. H., ktorý tiež rozhodoval o cene diela. Poukázal na to, že svedok G. H. uviedol, že so žalobcom si
odsúhlasoval fakturáciu osobne, konkrétne s p. F., a to z toho dôvodu, že tam bolo vo fakturácii najviac
nezrovnalostí. Nezrovnalosti boli v chybných výmerách a cenách. Svedok F. potvrdil, že ak sa podklady
pre fakturáciu upravili, tak o tom informoval aj konateľa žalobcu a poslal mu upravené podklady. Či tie

úpravy konateľ žalobcu akceptoval, však uviesť nevedel.

31. Žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nie je možné dospieť k záveru, že vykonanie prác zo strany
žalobcu, čo sa týka ich rozsahu, vyplýva z predloženého stavebného denníka žalobcom. Žalobcom
predložený stavebný denník obsahuje len zápisy vykonané samotným žalobcom bez toho, aby ich

verifikoval zástupca žalovaného, investora, resp. stavebný dozor a z toho dôvodu tento stavebný denník
nemá žiadnu dôkaznú hodnotu.

32.Žalovanýuviedol,žesúpisvádanedorobkov,zktorého mápodľasúduprvejinštancievyplývať,ktoré
práce žalobca vykonal, keďže ním mali byť opravené, resp. dokončené, neverifikuje rozsah jednotlivých

prác vykonaných žalobcom.

33. Žalovaný zdôraznil, že nesprávnosť fakturácie zo strany žalobcu namietal bezodkladne. Medzi
sporovými stranami boli nezhody ohľadom fakturácie žalobcu voči žalovanému už v priebehu
vykonávania diela, čo je preukázané svedeckými výpoveďami svedkov F., G. H., G. H. a H.. Svedok H.

tiež potvrdil, že sa dohodlo stretnutie konateľov sporových strán s G. H. v Prahe, predmetom ktorého
malobyťto,žeCreatívmalsporsMAPAT-omohľadomfakturácie.Stretnutiasanapokonkonateľžalobcu
odmietol zúčastniť.

34. Žalovaný vo vzťahu k odôvodneniu okresného súdu poprel, že by v priebehu konania neuviedol,

na akú sumu má podľa neho žalobca z faktúry č. 58/2012 nárok. Pripomenul, že prostredníctvom
právneho zástupcu žalobcu dňa 17.01.2022 sa písomne vyjadril, že špecifikuje investorom uznané sumy
na celkovo 150.809,61 Eur (na faktúru č. 58/2012 v sume 84.384,83 Eur a na faktúru č. 59/2012 v sume
66.424,78 Eur).

35. Žalovaný v odvolaní namietol, že podľa dohody sporových strán sa započítala na úhradu faktúry č.
59/2012 suma 50.000,- Eur, ktorá predstavovala pôžičku žalovaného žalobcovi titulom písomnej zmluvy
o pôžičke zo dňa 14.08.2012. Úspešne uplatnená námietka žalovaného, že odsúhlasenie neuhradených
zostatkov súm zo dňa 08.01.2013 nie je uznaním záväzku, nemá žiaden vplyv na platnosť započítania
sumy 50.000,- Eur. List zo dňa 08.01.2013 podpísaný konateľom žalobcu len deklaroval právny stav, že

na základe vzájomnej dohody zo dňa 14.08.2012 sa suma 50.000,- Eur uvedená v zmluve o pôžičke
zo dňa 14.08.2012 započítala na úhradu faktúry č. 59/2012. Žalobca sa aj samotnou žalobou domáha
zaplatenia faktúry č. 59/2012 zníženej o sumu 50.000,- Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj
nedošlo k započítaniu sumy 50.000,- Eur na základe dohody, potom možno konštatovať, že sa táto
suma započítala na úhradu faktúry č. 59/2012 jednostranným započítacím prejavom žalobcu, ktorý bol

obsahom listu z 08.01.2013, ktorý bol daný v súlade s ust. § 580 OZ.

36. Žalovaný záverom v odvolaní uviedol, že podľa písomného potvrdenia svedka G. H., ktorého
pravdivosť a úplnosť potvrdil na svojom výsluchu na pojednávaní dňa 08.09.2022 celková suma,
ktorá bola odsúhlasená technickým dozorom G. F. H. ako zástupcom spoločnosti Reinvest s.r.o. pri

realizácii diela ATC Látkovce, bola za práce vykonané žalobcom vo výške celkom 264.083,60 Eur.
Je nesporné a vyplýva to aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.04.2021, že žalovaný uhradil žalobcovi
titulom ústne uzavretej zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce pri realizácii akcie ATC
Látkovce prevodom na účet celkovo sumu 214.083,60 Eur. S prihliadnutím na započítanú pôžičkuv sume 50.000,- Eur je potom podľa žalovaného preukázané, že žalovaný žalobcovi uhradil hodnotu
žalobcom vykonaných prác, ktoré boli odsúhlasené svedkom G. F. H. v celkovom rozsahu v sume
264.083,60 Eur a žalovaný nemá z titulu ústne uzavretej zmluvy o dielo voči žalobcovi žiadny ďalší

záväzok.

37. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne.

38. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.

40. Okresný súd považoval na základe vykonaného dokazovania za zistené:

41. Žalobca a žalovaný pracovali na stavbe ATC Látkovce, pričom žalobca bol v pozícii subdodávateľa
žalovaného. Žalobca vykonané práce a materiál fakturoval žalovanému, ktorý následne dával spoločné
faktúry schvaľovať na vyplatenie generálnemu dodávateľovi stavby G. H..

42. Žalobca vyfakturoval stavebné práce žalovanému faktúrou č. 37/2012 zo dňa 30.04.2012, splatnou
dňa 07.05.2012 v celkovej sume 46.838,87 Eur (podlahy bungalov 8.856,90 Eur; oplotenie - betónové
múry 11.858,40 Eur; betónovanie podláh a vonkajšia stierka koniareň 11.790,90 Eur; vnútorné omietky
bungalov 3.613,53 Eur; naviac práce pri omietkach 2.788,21 Eur; presuny stroja 124,45 Eur a DPH
7.806,48 Eur), č. 38/2012 zo dňa 30.04.2012, splatnou dňa 07.05.2012 v celkovej sume 16.047,74 Eur

(naviac práce odkopávky prekopávky 6.982,60 Eur; zemné práce na komunikácii 6.390,92 Eur a DPH
2.674,62 Eur), č. 39/2012 zo dňa 02.05.2012, splatnou dňa 10.05.2012 v celkovej sume 21.552 Eur
(dodávka 3 kusy betónové nádrže 32 m3 21.552 Eur), č. 51/2012 zo dňa 31.05.2012, splatnou dňa
07.06.2012 v celkovej sume 34.458,86 Eur (bungalov 7.996,90 Eur; koniareň 8.860,67 Eur; komunikácia
11.858,15 Eur a DPH 5.743,14 Eur), č. 53/2012 zo dňa 31.05.2012, splatnou dňa 14.06.2012 v celkovej

sume 35.186,21 Eur (prekládka šachty Š4 3.703,60 Eur; vodojem 25.618,24 Eur a DPH 5.864,37 Eur),

43. Žalobca vyfakturoval stavebné práce žalovanému faktúrou č. 58/2012 zo dňa 30.06.2012, splatnou
dňa 07.07.2012 v celkovej sume 173.472,67 Eur (prekládka šachty Š4 3.703,60 Eur; vodojem 25.618,24
Eur; senník 31.382,25 Eur; žumpy 41.460,47 Eur; dažďová nádrž 14.892,60 Eur; ORL 5.301,24 Eur;

bungalov 3.823,77 Eur; odvodňovací žľab 7.936,86 Eur; prístrešok bungalov 2.706,17 Eur; vodojem
terénne úpravy 413,38 Eur; koniareň 7.311,98 Eur a DPH 28.912,11 Eur).

44. Žalobca vyfakturoval stavebné práce žalovanému faktúrou č. 59/2012 zo dňa 15.07.2012,
splatnou dňa 31.07.2012 v celkovej sume 182.979,89 Eur (jazdiareň 42.279,18 Eur; vsakovacia jama

21.220,21 Eur; hlavná komunikácia 54.967,89 Eur; vonkajšie terénne úpravy 10.601,10 Eur; vodojem
prečerpávacia šachta 2.634,80 Eur; zavlažovanie 2.620,76 Eur; vedľajšia komunikácia 18.159,30 Eur
a DPH 30.496,65 Eur).

45. Dobropisom č. 68/2012 k faktúre č. 53/2012 žalobca dobropisoval žalovanému sumu 3.198,77 Eur.

46. Dobropisom č. 69/2012 k faktúre č. 59/2012 žalobca dobropisoval žalovanému sumu 36.792,24 Eur.

47. Žalovaný na faktúru č. 58/2012 uhradil čiastočne sumu 60.000 Eur.

48. Žalobca listom zo dňa 08.01.2013 zaslal žalovanému Odsúhlasenie na nezaplatené vyššie uvedené
faktúry v celkovej výške 243.253,79 Eur, pričom správnosť zostatkov potvrdila svedkyňa A. B., v tom
čase účtovníčka žalovaného.

49. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy

listom zo dňa 21.08.2014, doručeným žalovanému dňa 25.08.2014 a listom zo dňa 04.12.2014,
doručeným žalovanému dňa 09.12.2014. Žalovaný na predžalobnú výzvu zo dňa 21.08.2014 odpovedal
žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 03.09.2014 tak, že Odsúhlasenie nie
je uznaním záväzku podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka a žalobca musí dôvodnosť nárokua jeho výšku preukázať predložením relevantných podkladov. Tú istú skutočnosť deklaroval aj v e-maili
zo dňa 22.10.2014, pričom zároveň uviedol, že žalovaný žalovanú sumu neeviduje v účtovníctve a voči
žalobcovi vykonal už viaceré úhrady.

50. Listom zo dňa 23.07.2013 mal žalovaný reagovať na postúpenie pohľadávky predchodcom žalobcu v
ktoromuviedol,žedoodpočtovpredchodcažalobcunezarátalsumu36.792,74Eur-dobropis,35.186,21
Eur - 2x faktúry; 54.000 Eur - nevykonané práce. Po kontrolách faktúr uznal dlh voči predchodcovi
žalobcu vo výške 77.048,67 Eur. Z výpočtu žalovaného vyplýva, že podľa žalovaného na faktúru č.

58/2012 má žalobcovi zaplatiť 35.127,914 Eur a na faktúru č. 59/2012 má žalobcovi zaplatiť 119.310,22
Eur.

51. Z výpisov z internetbankingu a účtu vyplýva, že žalovaný dňa 24.08.2012 uhradil žalobcovi sumu
40.000 Eur a dňa 25.09.2012 uhradil žalobcovi sumu 20.000 Eur. Na faktúru č. 53/2012 uhradil žalovaný
žalobcovi dňa 09.07.2012 sumu 35.186,21 Eur.

52. Zo stavebného denníka žalobcu zo dňa 30.06.2012 vyplýva, že žalobca vykonal práce fakturované
faktúrou č. 58/2012 v celkovej sume 173.472,67 Eur.

53. Zo stavebného denníka žalobcu zo dňa 15.07.2012 vyplýva, že žalobca vykonal práce fakturované

faktúrou č. 59/2012 v celkovej sume 182.979,89 Eur.

54. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.07.2013 bola pohľadávka z predmetných
faktúr v celkovej výške žalovanej sumy postúpená z predchodcu žalobcu na spoločnosť MERCANT,
s.r.o., IČO: 36 332 461. Listom zo dňa 12.07.2013 malo byť postúpenie pohľadávky oznámené

žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 23.07.2013 mal oznámiť spoločnosti MERCANT, s.r.o., že
postúpenie bolo neoprávnené, keďže Odsúhlasenie nesúhlasí so sumou predkladanou predchodcom
žalobcu, nie sú tam zahrnuté odpočty odsúhlasených položiek, dvojitá fakturácia, dobropisy. Dokument
o zostatkoch je neoprávnený v celom znení, a podpísala ho neoprávnená osoba. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2013 bola pohľadávka z predmetných faktúr v celkovej výške

žalovanej sumy postúpená z spoločnosti MERCANT, s.r.o., IČO: 36 332 461 na predchodcu žalobcu.
Listom zo dňa 01.10.2013 malo byť postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2013 bola pohľadávka z predmetných faktúr v celkovej výške
žalovanej sumy postúpená z predchodcu žalobcu na spoločnosť SIESTA TRADE spol. s.r.o., IČO:
45 852 596. Podľa čl. III. bod 4 tejto zmluvy, v prípade ak by postupník neuhradil kúpnu cenu do

24.01.2014, márnym uplynutím tejto lehoty na zaplatenie platnosť a účinnosť zmluvy zaniká. Listom zo
dňa 24.10.2013 malo byť postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému.

55. Investor odsúhlasil žalovanému za jeho práce a práce žalobcu celkovo sumu 366.682,26 Eur s DPH,
ako vyplýva z kontroly fakturácie žalovaného.

56. Zo zoznamu strojového parku na stavbe ATC Látkovce vyplýva, že žalobca mal mať na stavbe
autožeriav AD28, hákový kontajner LIAZ 151, Tatra 815 3 sklapač, LIAZ 151 3 sklapač, vlek BBS
BRANDIS 2 sklapač, Trailer KINGS LTD, hydraulický kolesový báger LIEBHERR A 310, pásové
rýpadlo NEUSON 1503, pásové rýpadlo NEUSON 2404, univerzálny nakladač LOCUST 752 - dva

kusy, univerzálny nakladač LOCUST 1203, čerpadlo na výrobu betónu MIXOKRET M201 - dva kusy,
maringotka, Fiat Ducato 2x valník, Peugeot Boxer 2x valník, IVECO DAYLY 2x valník, IVECO DAYLY
vyklápač, Volvo nákladné vozidlo, Tatra 815, JSB 4C traktor bager.

57. Listom zo dňa 12.02.2013 mal žalovaný oznámiť žalobcovi, že od žalobcu nedostal sumár, podľa

ktorého by bolo možné odkontrolovať neuhradený zostatok. Podľa žalovaného došlo k neoprávneným
fakturáciám neuhradených položiek, ktoré investor neodsúhlasil a opravil vo výkazoch výmerov na
základe čoho museli jednotlivé faktúry opraviť. Z prílohy k tomuto listu, ktorým je kontrola fakturácie
vyplýva, že investor odsúhlasil žalovanému za jeho práce a práce žalobcu celkovo sumu 463.740,89 Eur
s DPH s rukou napísanou poznámkou, že suma je ponížená o práce z rozpočtu žalobcu, ktoré nevykonal

a o dohodnutých 10%.

58. Z faktúry č. 84/S/2012 zo dňa 30.06.2012, splatnej dňa 15.07.2012 vyplýva, že žalovaný vyfakturoval
spoločnosti STAVAXES s.r.o. za vykonané práce na predmetnej stavbe sumu 101.884,08 Eur.59. Dobropisom č. 4/DS/2012 k faktúre č. 84/S/2012 žalovaný dobropisoval spoločnosti STAVAXES
s.r.o. z dôvodu zmeny ceny za vykonané práce sumu 19.985,40 Eur. Z faktúry č. 90/S/2012 zo dňa

15.07.2012, splatnej dňa 30.07.2012 vyplýva, že žalovaný vyfakturoval spoločnosti STAVAXES s.r.o. za
vykonané práce na predmetnej stavbe sumu 140.265,07 Eur.

60.Dobropisomč.5/DS/2012kfaktúreč.90/S/2012žalovanýdobropisovalspoločnostiSTAVAXESs.r.o.
z dôvodu zmeny ceny za vykonané práce sumu 27.400,74 Eur.

61. Z prehľadu faktúry vyplýva, že žalobcovi mala byť na predmetné faktúry schválená celkovo suma
150.809,61 Eur.

62. Z potvrdenia odsúhlasených čiastok Reinvest na stavbu ATC Látkovce vyplýva, že celková suma,
ktorá bola odsúhlasená technickým dozorom, ako investičné náklady pri realizácii akcie ATC Látkovce

činila 316.302,80 Eur s DPH. Z tejto čiastky bola čiastka vo výške 264.083,60 Eur s DPH vyčíslená pre
žalobcu. Zbytok čiastky vo výške 52.219,20 Eur s DPH bol určený pre ostatných dodávateľov.

63.VďalšomvyjadreníG.H.potvrdil,žehlavnákomunikácianebolanimiprevzatákvôlinevyhovujúcemu
prevedeniu. Zhotoviteľ ani po niekoľkých výzvach nenastúpil na opravy nedorobkov uvedených v

Zozname vád a nedorobkov ATC Látkovce zo dňa 07.08.2012 do júla 2012. Potvrdil, že niektoré práce
boli fakturované duplicitne, čo riešili na kontrolných dňoch stavby a ďalších jednaniach.

64. Z výpočtu odpracovaných hodín pracovníkov žalobcu vyplýva, že za mesiac marec na stavbe
pracovalo16pracovníkovžalobcua5dohodáriscelkovýmpočtomodpracovanýchhodín449,zamesiac

apríl na stavbe pracovalo 22 pracovníkov žalobcu a 11 dohodári s celkovým počtom odpracovaných
hodín 2.954,5, za mesiac máj na stavbe pracovalo 22 pracovníkov žalobcu a 12 dohodári s celkovým
počtom odpracovaných hodín 4.323, za mesiac jún na stavbe pracovalo 24 pracovníkov žalobcu a 11
dohodári s celkovým počtom odpracovaných hodín 3.363,75, za mesiac júl na stavbe pracovalo 24
pracovníkovžalobcua9dohodáriscelkovýmpočtomodpracovanýchhodín3.363,75azamesiacaugust

na stavbe pracovali 3 pracovníci žalobcu s celkovým počtom odpracovaných hodín 27. K uvedenému
predložil zoznam odpracovaných hodín.

65. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.08.2012 vyplýva, že žalovaný na základe tejto zmluvy požičal
žalobcovi sumu 50.000 Eur na dobu troch mesiacov. Žalobca svojim podpisom potvrdil prevzatie pôžičky

a zaviazal sa pôžičku vrátiť do troch mesiacov.

66. Z listu zo dňa 22.07.2013 podpísaného G. H. vyplýva, že týmto listom uplatnil u G. H. reklamáciu -
vady vzniknuté v záručnej dobe. Vady mali byť uvedené v Zápise z reklamačného konania.

67. Zo súpisu vád a nedorobkov zo dňa 08.07.2012 vyplýva, že mali byť odstránené vady na prácach
žalobcu: fasáda stajne - zarezať nopovú fóliu, natrieť rampu hydroizolácie a schody, natrieť zábradlie
rampy pred vstupom; bungalov - fasáda exteriér: nadpražie otvorov, odrezať nopovú fóliu, schodište,
upratanie + oprava malieb, dokončiť kúpeľňu - zrkadlo; osadiť bránu; dokončiť cestu - súkromný vjazd;
cestalesom;jazdiareň-dokončeniepovrchu,drenáž,prípravaprezavlažovanie,oploteniespodnejčasti;

napojenie komunikácie - senník a stajňa; montáž senníka a vodojem - dokončiť zásypy vodojemu a
upraviť prístupovú cestu.

68. Z vyčíslenia predloženého G. H. vyplýva, že odsúhlasená cenia diela bola 925.083,41 Eur, z čoho
na spoločnosť STAVAXES s.r.o. pripadala suma 550.050,80 Eur.

69. Zo zápisu z reklamačného konania zo dňa 19.07.2013 vyplýva, že boli reklamované nasledovné
vady: zatekanie terasou na strane od koniarne, skrútený tatranský profil na Bungalove nad rohovým
oknom do kúpeľne, zatekanie terasou u jazdiarne, seník, gabiony.

70. Z mandátnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 a z dodatku č. 1 zo dňa 15.06.2012 vyplýva, že na základe
tejto zmluvy sa spoločnosť REINVEST spol. s.r.o. zaviazala v prospech spoločnosti GREEN PLANET,
s.r.o. vykonať technický dozor na stavbe „ATC Látkovce“.71. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

72. Podľa § 537 ods. 2 ObZ, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

73. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

74. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

75. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

76. Žalovaný v odvolacom konaní vzniesol voči odôvodneniu rozhodnutia okresného súdu námietku,

že v konaní nebola preukázaná existencia dohody sporových strán o cene diela, rozsah žalobcom
vykonaných prác a rozsah žalobcom dodaného materiálu, reálne odovzdanie prác žalovanému, t. j.
nebola preukázaná dodávka materiálu a prác v žalovanom rozsahu. Uvedenú námietku vyhodnotil
odvolací súd ako dôvodnú.

77. Po siedmich rokoch konania na súde prvej inštancie a vykonanom rozsiahlom dokazovaní
výpoveďami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, odôvodnil okresný súd svoje rozhodnutie tým, že
vykonanie prác vyplýva jednak z predloženého stavebného denníka žalobcom a jednak zo súpisu
vád a nedorobkov, z ktorého vyplýva, ktoré práce žalobca vykonal, keďže nemali byť opravené, resp.
dokončené. Z takto stručného konštatovania rozhodnutia okresného súdu naozaj nie je možné zistiť, na

základe čoho mal okresný súd zo stavebného denníka preukázaný konkrétny rozsah prác, zaplatenie
ktorých je predmetom žaloby, ani na základe čoho, akého konkrétneho zápisu v stavebnom denníku,
resp. v súpise vád dospel k záveru, že tie boli presne v uplatnenom rozsahu, tak, ako boli zažalované,
vykonané práve žalobcom a odovzdané žalovanému.

78. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd konštatuje, že zrozumiteľný prehľad špecifikácie tých prác,
za ktoré si žalobca uplatnil zaplatenie ceny diela sa v podaniach žalobcu počnúc žalobou, končiac
záverečnou rečou ani nenachádzalo. Žalobca sa vyjadroval k niektorým prácam jednotlivo (napr.
prekládka šachty, vodojem, prístrešok), ale zoznam konkrétnych prác, ktorých zaplatenie je uplatnené,
osobitne vo vzťahu k neskorším čiastočným späťvzatiam žaloby, žalobca nepredložil.

79. Okresný súd v zistenom skutkovom stave (ods. 48 odôvodnenia) vymedzil, ktoré práce sú
predmetom sporu, na základe obsahu uplatnených faktúr tak, že k faktúre č. 58/2012 priradil práce:
prekládka šachty Š4, vodojem, senník, žumpy, dažďová nádrž, ORL bungalov, odvodňovací žľab,
prístrešok bungalov, vodojem, terénne úpravy, koniareň aj s príslušnou výškou ceny uplatnenou za tieto

práce.Kfaktúreč.59/2012vprehľadeskutkovéhostavuokresnýsúduviedol,žektejtosavzťahujúpráce
jazdiareň, vsakovacia jama, hlavná komunikácia, vonkajšie terénne úpravy, vodojem, prečerpávacia
šachta, zavlažovanie, vedľajšia komunikácia.

80. Okresný súd nepochybne tieto údaje zistil z faktúry, ktorú žalobca predložil ako prílohu k žalobe

(podanej ešte za účinnosti OSP), avšak ani v žalobe, ani v následných vyjadrenia takto komplexne
rozsah špecifikovaných prác neuviedol. Žalobca len priložil k žalobe faktúru č. 58/2012 aj faktúru
č.59/2012 a v oboch faktúrach je uvedený zoznam fakturovaných prác.

81. Okresný súd tak ustálil okruh činností, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie vo vzťahu

k prácam vymenovaným vo faktúrach č. 58/2012 a 59/2012. Samotné uvedenie práce vo faktúre však
nie je dôkazom o tom, že táto práca bola skutočne vykonaná, že bola vykonaná práve vystaviteľom
faktúry a nie je ani dôkazom o tom, že bola vykonaná v takom rozsahu, v akom je uplatnená fakturácia
za túto prácu. Na uvedené v priebehu konania počas siedmich rokov od počiatku upozorňoval žalovaný,keď namietal, že žalobca nešpecifikoval ani rozsah prác, za ktoré uplatňuje cenu diela. Nezameniteľné
vymedzenie predmetu konanie je pritom zásadné aj pre uplatnenie prostriedkov obrany žalovaným,
pretože namietať (alebo uznávať) môže nárok žalobcu iba pokiaľ je tento nárok jasne vymedzený.

82. Vymedzenie rozsahu prác za ktoré okresný súd priznal v napadnutom rozsudku nárok v plnom
rozsahu je zložité aj vo vzťahu k neskorším čiastočným späťvzatiam žaloby a skutočnosti, že niektoré
práce boli fakturované viacerými faktúrami. Žalobca a žalovaný v priebehu konania tak, ako to vyplýva
z napadnutého rozhodnutia okresného súdu viedli polemiku vo vzťahu k niektorým druhom prác. Ako

vyplynulo z vyjadrenia žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 31.05.2022, ktoré okresný súd uviedol
v napadnutom rozhodnutí, práce boli vykonávané v priebehu viacerých mesiacov a niektoré boli tým
pádom predmetom viacerých faktúr, napr. práce na koniarni boli fakturované faktúrou č. 51/2012 za
práce vykonané v máji 2012 a faktúrou 58/2012 za práce vykonané v júni 2012, vo vzťahu k hlavnej
komunikácii žalobca uviedol, že práce za hlavnú komunikáciu boli fakturované faktúrou č. 38/2012
za práce vykonané v apríli 2012, faktúrou č. 51/2012 za práce vykonané v máji 2002 a faktúrou č.

59/2012 za práce vykonané v júni 2012. Pokiaľ pritom ide o samotnú skutočnosť, že žalobca vykonával
pre žalovaného stavebné práce, táto sporná nebola. Vo vzťahu k jednotlivým typom prác tak, ako boli
vymenované vo faktúrach č. 58/2012 a 59/2012 už potom žalovaný vznášal námietky, a to konkrétne
námietku duplicitnej fakturácie (vo vzťahu k dobropisom č. 68/2012 vystavenom ku faktúre číslo 58/2012
a dobropisu č. 69/2012 vystavenému ku faktúre č. 59/2012). Kým vo vzťahu k niektorým prácam (napr.

vsakovacia jama uplatnená vo faktúre č. 59/2012) v konaní nevyplynul spor o to, či tieto práce robil
žalobca, keďže aj svedkovia pôsobiaci u žalovaného to potvrdili (pojednávanie 14.11.2017, svedok C.
D.) vo vzťahu k iným prácam pripočítaným v faktúrach č. 58 a 59 bolo vykonanie týchto prác žalobcom
spochybnené, osobitne položka vonkajšie terénne úpravy a hlavná komunikácia uvedené vo faktúre
59/2012, pri ktorých žalovaný tvrdil, že ich vykonal sám (pojednávanie 27.07.2016), kým vo vzťahu

k týmto istým prácam vonkajšie terénne úpravy a hlavná komunikácia, žalobca tvrdil, že tieto vykonal
žalobca (pojednávanie 11.04.2017).

83. Z uvedeného tak vyplýva, že v konaní je uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela spočívajúcej vo
viacerých samostatných druhoch prác, pričom vymedziť o aké práce išlo, v akom rozsahu boli vykonané,

kedy boli odovzdané žalovanému, v akej cene boli vykonané zaťažuje vo forme skutkových tvrdení
žalobcu, ktorý následne takéto skutkové tvrdenia musí aj dokázať na to, aby súd mohol rozhodnúť
o priznaní nároku.

84.Zostrohéhokonštatovaniaokresnéhosúdu,ževykonanieprácajehorozsahvyplývazpredloženého

stavebného denníka nie je zrejmé, z akého konkrétneho zápisu v stavebnom denníku toto vyplývať má.
Zo skutkového stavu zhrnutého okresným súdom v ods. 48 vyplýva, že súd vychádzal zo zápisu dňa
30.06.2012, a to vo vzťahu k faktúre číslo 58/2012 v celkovej sume 173.472,67. V stavebnom denníku sa
skutočne nachádza jeden zápis ku dňu 30.06.2012, avšak z stručného zápisu nie je zrejmé, na základe
čoho zistil súd, že ide o práce, ktoré vykonal žalobca práve v celkovej sume 173.472,67 Eur. Nie je

zrejmé, z ktorého konkrétnej časti zápisu zistil okresný súd, že išlo o práce vykonané žalobcom, nie je
zrejmé ako ustálil rozsah týchto prác tak, aby mohol dospieť k záveru, že tieto práce boli vykonané práve
v hodnote uplatnenej faktúrou č. 58/2012 v sume 173.472,67 Eur. Rovnako vo vzťahu k priznaniu nároku
z faktúry č. 59/2012 okresný súd stroho v skutkovom stave uviedol, že zo stavebného denníka zo dňa
15.07.2012 vyplýva, že žalobca vykonal práce fakturované faktúrou č. 59/2012 v sume 182.979,89 Eur,

opäť však nie je zrejmé, na základe čoho z tohto konkrétneho zápisu v stavebnom denníku bolo možné
zistiť, či práce, ktoré sú ku tomuto dňu v stavebnom denníku evidované vykonal práve žalobca, či ich
odovzdal žalovanému a či tieto práce boli v celkovej sume 182.979,89 Eur.

85. Odvolací súd sa preto stotožnil s konštatovaním, že nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný

súdkzáveru,žežalobcapreukázal,ževprospechžalovanéhovykonalaodovzdalpráceprávevrozsahu
uvedenom vo faktúrach 59/2012 a 58/2012.

86. Civilný sporový poriadok, ktorý sa stal účinným až po podaní žaloby a ktorým sa konanie od
01.07.2016 riadilo, vychádza z princípu, že pánom sporu je žalobca. Žalobcu zaťažuje primárne

povinnosť skutkových tvrdení, pretože od skutkových tvrdení, ktoré žalobca uvedie v priebehu konania
vychádza súd pri hodnotení, či z týchto skutkových tvrdení vyplýva, alebo nevyplýva nárok žalobcom
uplatnený. Uvedené platilo aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň platí, že strana má
najprv povinnosť skutkových tvrdení a až následne znáša dôkazné bremeno k uvedeným skutkovýmtvrdeniam. Uvedené nie je možno otočiť a zisťovať skutkové tvrdenia z predložených dôkazov, a to
z jednoduchého dôvodu, že dokazovanie má potvrdiť už uvedené skutkové tvrdenia. V sporovom konaní
nie je možné požadovať od strán aby najskôr predložili dôkazy (napr. faktúru, krycí list rozpočtu, alebo

stavebný denník) a až potom na základe týchto dôkazov zisťovať, k akým skutkovým tvrdeniam je
možné dospieť (napr. zisťovať ktoré práce vykonal žalobca a teda čo je vlastne predmetom žaloby).
Základom civilného procesu je povinnosť žalobcu uviesť skutkové tvrdenia, z ktorých jeho nárok vyplýva
a tieto skutkové tvrdenia následne dokazovať prostredníctvom zvolených dôkazných prostriedkov, či
už listín alebo výpovedí svedkov. V konečnom dôsledku, pokiaľ si žalobca uplatní v konaní konkrétnu

sumu zaplatenia, musí vedieť, z akých zložiek sa skladá suma, ktorú si žalobou uplatnil. Pokiaľ ide
o jednu sumu zahŕňajúcu vykonanie viacerých prác, ako je tomu v tomto prípade, musí mať žalobca
ujasnené, ktoré konkrétne práce si v konaní uplatňuje a v akej výške. Súd nie je oprávnený získavať
skutkové tvrdenia z dôkazov bez toho, aby boli predtým tvrdené sporovými stranami z jednoduchého
dôvodu, že je v dispozičnej autonómii sporovej strany aby sa rozhodla, ktoré skutkové tvrdenia uplatní
a ktoré nie. Z jednotlivých dôkazov vyplýva viacero skutkových tvrdení a súd nemôže sám na základe

vlastných domnienok selektovať, ktoré sú a ktoré nie sú relevantné pre žalobcu, teda ktoré uplatniť chce.
Zároveň súd nemôže nahradiť povinnosť tvrdenia, ktorá zaťažuje žalobcu. Povinnosť strany sporu tvrdiť
má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle čl. 8 CSP
(I.ÚS 246/2019).

87. Žalovaný pritom v konaní opakovane žiadal, aby žalobca špecifikoval presný rozsah prác, ktoré sú
v konaní uplatnené, pričom odvolací súd pripomína, že žalovaná strana nemôže uplatniť relevantne
prostriedky procesnej obrany, pokiaľ sama nevie, aký konkrétny nárok bol voči nej vlastne uplatnený.
V prejednávanom prípade je uvedené zásadné aj z toho dôvodu, že v priebehu konania došlo k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, čo znamená, že ku dňu rozhodnutia okresného súdu si už žalobca

neuplatňoval rovnaký rozsah prác, ktoré vykonal, ako uplatnil v žalobe. Kým v druhom čiastočnom
späťvzatí žalobca výslovne špecifikoval, že žalobu v sume 403,62 Eur berie späť, tak z jeho vyjadrení
v priebehu konania je túto sumu možné stotožniť s hodnotou klampiarskych prác na prístrešku bungalov
vo výške 403,62 Eur (vyjadrenie zo dňa 30.03.2021, č. l. 552). Na základe toho je možné určiť, že
zaplatenie klampiarenskych prác na prístrešku viac nie je predmetom žaloby, teda pokiaľ bol prístrešok

uplatnený vo faktúre 58/2012, po čiastočnom späťvzatí je uplatnený v nižšej sume. Vo vzťahu k zvyšku
sumy, ktorá bola oproti podaniu žaloby predmetom čiastočného späťvzatia 15.580,91 však vôbec nie je
zrejmé, ku ktorým konkrétnym prácam sa táto suma vzťahovala.

88. Žalobca pôvodne odvádzal uplatnený nárok z odsúhlasenia neuhradených zostatkov zrejme tak, že

na faktúru č. 58/2012, vystavenú na sumu 173.472,67 Eur si v konaní uplatnil vo výške 113.472,67 Eur
a na faktúru č. 59/2012 vystavenú vo výške 182.979,89 Eur si v konaní uplatnil vo výške 132.979,89
Eur, pričom odpočítal dobropis 68/2012 vo výške 3.198,77 Eur a teda predmetom žalobného nároku
bolo uplatnenie ceny prác v hodnote 243.253.79 Eur. Neskôr v priebehu konania vo vzťahu k prácam,
za ktoré si uplatňuje žalobou nárok na zaplatenie upravil tak, že vo vzťahu k faktúre 58/2012 vystavenej

vo výške 173.472,67 Eur konštatoval, že bola zaplatená vo výške 60.000,- Eur, po čom ostane suma
113.472,67 Eur a z tej odpočítal dobropis číslo 68/2012 vo výške 31.987,44 Eur a teda navrhoval. aby mu
súd na práce uvedené vo faktúre číslo 58/2012 priznal 81.485,23 Eur. Neskôr z tejto sumy ešte odpočítal
sumu klampiarskych prác vo výške 403,62 Eur, ktorú zohľadnil v druhom späťvzatí čo znamená, že za
práce, ktoré boli uvedené vo faktúre 58/2012 žalobca požaduje od žalovaného zaplatenia 81.081,61 Eur.

Vo vzťahu k faktúre 59/2012 vystavenej na sumu 182.979,89 žalobca v priebehu konania akceptoval
dobropis 69/2012 vo výške 36.792,24 a poprel započítanie pôžičky 50.000,- Eur, takže si uplatnil nárok
na práce vymedzené vo faktúre 59/2012 v celkovej výške 146.187,65 Eur. V súhrne si tak žalobou voči
žalovanému po vyššie uvedených úpravách uplatňuje 227.269,26 Eur. Z podaní žalobcu však nie je
zrejmé, ku ktorým prácam uvedeným vo faktúre 58/2012 sa vzťahuje práve uplatnených 81.081,61 Eur,

rovnako ako nie je zrejmé, ktoré z prác vymedzených vo faktúre 59/2012 si uplatňuje práve vo výške
146.087,65 Eur.

89. Okresný súd pritom abstrahoval od skutočnosti, že v prejednávanom konaní je uplatnený nárok
na zaplatenia ceny diela. Pokiaľ si žalobca ako zhotoviteľ uplatňuje od žalovaného ako objednávateľa

zaplatenie ceny diela, žalobcu zaťažuje povinnosť skutkových tvrdení v rozsahu o tom, či bola zmluva
o dielo uzavretá, v akom rozsahu boli práce zhotoviteľom vykonané, za akú cenu bolo dohodnuté
vykonanie prác, či boli práce objednávateľovi odovzdané a pokiaľ unesie dôkazné bremeno k týmto
tvrdeniam,následnebudemôcťžalovanýuplatniťprostriedkyprocesnejobranyvočitakýmtokonkrétnymtvrdeniam. Žalobca k uvedenému postupu nepristúpil zrejme vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že nárok
žalobcu vyplýva z uznania záväzku žalovaným. V prípade ak by mohol súd konštatovať, že s úkonov
žalovaného vyplýva uznanie záväzku, bol by predpoklad žalobcu, že sa dôkazné bremeno vyvrátenia

existencie záväzku prenáša na žalovaného, pravdivé. Žalobca si však najneskôr od rozhodnutia
odvolaciehosúduKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.8Cb/21/2018-381zodňa12.03.2019bolvedomýtoho,
že súd nezistil, že by zo strany žalovaného čiastočným plnením faktúr došlo k uznaniu celého záväzku
a upovedomil ho aj o tom, že ani koncoročné odsúhlasenie účtovných zostatkov nie je uznaním záväzku.

90. Krajský súd v Banskej Bystrici z dôvodu právnej istoty zdôrazňuje, že s takýmto právnym názorom
Krajského súdu v Trenčíne súhlasí. Základným zákonným predpokladom uznania záväzku čiastočným
plnením v zmysel ust. § 407 ods. 3 ObZ je, že z čiastočného plnenia záväzku je možné usudzovať, že
týmto čiastočných plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, teda záväzok ako celok. Žalobca však v
konaní opakovane upozorňoval na skutočnosť, že výška fakturácie bola medzi žalobcom a žalovaným
sporná, pričom v odvolaní konkrétne namietal, že faktúry žalovanému vystavoval žalobca vo výškach,

ktoré neboli odsúhlasené kompetentnými subjektami, a to vo vzťahu k tvrdeniu svedka H. a svedka
H.. Skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k namietnutiu správnosti fakturácie vyplýva aj z dôkazu
predloženého a vykonaného v konaní listu zo dňa 23.07.2013, z ktorého vyplýva, že už na stretnutí
12.07.2013 boli prejednávané neuhradené faktúry. Z prílohy tohto listu, na ktorý sa v konečnom dôsledku
odvolával aj žalobca potom vyplývajú bližšie neidentifikované výpočty žalovaného, na základe ktorých

dospel k záveru, že ku dňu 23.07.2013 mal záväzok voči žalobcovi 77.048,67 Eur. Uvedená suma sa
vzťahovala na všetky faktúry, ktoré boli uplatnené žalobcom voči žalovanému, nielen na faktúru 58/2012
a 59/2012, v danom momente je relevantné, že teda ešte v júli 2013 strany vo vzájomnej komunikácii
rokovali o tom, v akej výške bol uplatnený nárok voči žalovanému správny alebo nesprávny. Preto
nenastala v konaní tá situácia, kedy po čiastočnom plnení faktúry 58/2012 na strane žalovaného nastala

nečinnosť vo vzťahu k povinnosti túto faktúru zaplatiť alebo nezaplatiť a až v priebehu súdneho konania
by vznášal námietky voči povinnosti túto faktúru zaplatiť. Z dôkazu, na ktorý sa odvoláva sám žalobca
vyplýva, že námietky žalovaného voči zvyšku zaplatenia faktúry boli vznesené už v roku 2013, teda 2
rokypredpodanímžalobyvovecisamej.Čiastočnéplneniefaktúry58/2012taknemôžemaťzanásledok
uznanie záväzku vo výške zvyšku tejto faktúry. v súvislosti s faktúrou 59/2012 k čiastočnému plneniu

žalobcom nedošlo, tam bolo namietnuté započítanie pôžičky.

91.OdvolacísúdsazároveňstotožňujesposúdenímKrajskéhosúduvTrenčíne,ževyjadrenímkonateľa
žalovaného na pojednávaní dňa 27.09.2016, kedy tento uviedol, že „uznáva že v čase keď spísali
odpoveď zo dňa 23.07.2013 bol dlžný žalobcovi 77.048,67 Eur“ nevyplýva, že v konaní uznal sumu

77.048,67 Eur. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 iba konštatoval, že ku dňu 23.07.2013 túto sumu uznal.
Zároveň však v konaní tvrdil a preukazoval, že neskôr bola fakturácia týchto súm ním spochybnená.

92. Zároveň odvolací súd z dôvodu právnej istoty uvádza, že sa stotožnil aj s konštatovaním Krajského
súdu v Trenčíne, že ani koncoročným odsúhlasením účtovných zostatkov nedochádza k uznaniu dlhu.

Uvedené však nesúvisí s tým, kto koncoročné odsúhlasenie účtovného zostatku vykonal. V konečnom
dôsledku ani Krajský súd v Trenčíne nekonštatoval, že by k tomuto odsúhlaseniu neprihliadal preto, že
ho podpísala účtovníčka. Odsúhlasenie účtovných zostatkov je úkonom v zmysle zákona o účtovníctve,
ktoré nemá charakter uznania záväzku v zmysle hmotného práva, pretože je iba potvrdením skutočnosti,
v akom stave sa nachádza účtovníctvo sporovej strany k určitému dňu. Existencia záväzku a jeho výška

môže byť neskôr ovplyvnená ďalšími okolnosťami, ako sú napríklad vydanie dobropisov, započítanie,
prípadne uplatnenie nárokov z vád, ktoré neskôr, vo vzťahu k evidovanej účtovnej situácii ku 31.12.
konkrétneho roka, môžu ovplyvniť výšku a existenciu záväzku. Preto ani v prípade, ak by odsúhlasenie
účtovný zostatkov bolo podpísané samotným konateľom žalovaného, jeho následkom by nebolo
hmotnoprávne uznanie záväzku v uvedenej výške.

93. Keďže okresný súd je viazaný právnym názorom krajského súdu, žalobca v ďalšom konaní mal
priestor prispôsobiť skutkové tvrdenia a predkladané dôkazy skutočnosti, že nárok mu nebude možné
priznaťibanazákladepredloženejlistiny,ktoroujeOdsúhlaseniezáväzkov,aaninazákladeskutočnosti,
že faktúra číslo 58/2012 bola čiastočne uhradená vo výške 60.000,- Eur.

94. Žalovaný v odvolaní namietal aj závery okresného súdu vo vzťahu k cene diela, pričom upozornil
že táto nebola dohodnutá podľa rozpočtu a že teda žalobca ani nemohol v konaní predložiť rozpočet
na celé dielo, ktorý by bol schválený investorom a na ktorý sa odvolával. Odvolací súd má námietkužalovaného vo vzťahu k určeniu ceny diela okresným súdom za relevantnú. Okresný súd v odôvodnení
neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že práce uvedené vo faktúre 58/2012, ktoré by podľa
okresného súdu mali byť predmetom konania (i keď žalobca v podaniach jednoznačne nevymedzil,

ktorých konkrétnych prác sa to týka) boli vykonané práve v uplatnenej výške. Napr. nie je zrejmé, z čoho
vyplýva,žeprácenasenníkuboliprávevovýške31.392,25Eur,prácenažumpe41.460,47Eur,prácena
dažďovej nádrži 14.892,60 Eur a podobne. V tejto súvislosti okresný súd neodkázal na žiadne konkrétne
skutkové tvrdenia a odvolací súd iba pripomína, že povinnosť skutkových tvrdení nie je možné nahradiť
odkazom na obsah dôkazných prostriedkov. Osobitne v danom prípade pokiaľ dôkazné prostriedky vo

forme krycích listov rozpočtu alebo iných dôkazných prostriedkov.

95. Pokiaľ ide o výšku ceny diela, je možné sa stotožniť aj s odvolacou námietkou, že nebolo v konaní
preukázané, že táto by bola dohodnutá podľa rozpočtu. Zo samotného tvrdenia žalobcu vyplýva, že
zhotoviteľ a objednávateľ si nedohodli vopred konkrétnu cenu jednotlivých prác, dohodli si iba spôsob
určenia ceny. Samotný žalobca v konaní uviedol, že cena bola dohodnutá tak, že z ceny nacenenej

v čase výkonu stavebných prác platným programom Cenkros, ktorú žalovaný účtoval odberateľovi diela,
žalobca vyúčtoval žalovanému dodané stavebné práce na realizovanom diele v cene zníženej o 10 %.
Cena teda bola dohodnutá tak, že investor vo vzťahu k prácam, ktoré schválil, tieto nacenil programom
Cenkros, čím ustálil cenu diela. Samotná skutočnosť, že cena diela bola dohodnutá tak, že bude rozsah
prác nacenený platným programom Cenkros, v konaní spochybnená nebola. Z uvedeného tvrdenia však

zároveň vyplýva, že kľúčovú úlohu pri určení výšky ceny diela mal v tomto prípade investor ako tretí
subjekt,ktorýniejeúčastnýmnaprávnomvzťahumedzižalobcomažalovaným(pretoženiejezmluvnou
stranou v zmluve o dielo, ústne uzavretej medzi žalobcom a žalovaným). Takýto spôsob určenia ceny si
však strany podľa zhodných skutkových tvrdení dohodli, v čom im žiadne zákonné ustanovenie nebráni
(keďže cenu je možné určiť nielen pevnou sumou, ale aj dohodnutím spôsobu určenia ceny). Pokiaľ

potom žalovaný v konaní tvrdil a preukazoval, že zo strany investora bola pre právneho predchodcu
žalobcu titulom všetkých reálne vykonaných a dodaných prác odsúhlasená suma 238.401 Eur, s touto
skutočnosťou sa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal vo vzťahu k určeniu výšky ceny za
práce uplatnené žalobcom v žalobe.

96. Žalovaný v odvolaní namietal, že fakturácia žalobcu uplatnená v konaní vychádza z faktúr, ktoré
obsahovali aj nevykonané práce, duplicitne fakturované práce, resp. práce, ktorých cena nebola
odsúhlasená investorom. Uvedenú námietku pritom vznášal žalovaný aj v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie a okresný súd v stručnom odôvodnení, že vykonané práce mu vyplývajú zo zápisu
vstavebnomdenníku,saužnevyjadrilktomu,žežalovanývkonanínamietal,žezprác,ktorésúuvedené

v prehľade faktúr 58/2012 a 59/2012 niektoré práce neboli žalobcom vykonané vôbec, resp. že cena
fakturovaných prác nebola odsúhlasená investorom. Okresný súd sa vyjadril iba vo vzťahu k duplicitne
fakturovaným prácam, keď konštatoval, že duplicita prác bola žalobcom odstránená prostredníctvom
toho, že žalobca uznal duplicitne fakturovanú sumu vo výške 3.198,77 Eur a zároveň dobropisoval
žalovanému dobropisom č. 69/2012 sumu 36.792,24 Eur. Voči takémuto záveru v odvolaní námietka

vznesená nebola, preto nie je predmetom odvolacieho prieskumu.

97. Odvolacia námietka žalovaného, že vzhľadom na nesprávnu fakturáciu prác bol nútený vystavovať
dodávateľovi stavby žalovaný dobropisy, ktoré žalobca následne nebol ochotný akceptovať, je
spochybnením správnosti fakturácie predloženej žalobcom žalovaným. Žalobca má pritom možnosť

preukázať tvrdenie, že tie práce ktorých zaplatenie si uplatnil faktúrou č. 58/2012 a 59/2012 reálne
vykonal a že ich žalovanému odovzdal. Je však na žalobcovi, aby presne vymedzil, ktoré práce to boli
a aby odôvodnil, na základe čoho bola fakturácia uvedená v uplatnených faktúrach správna.

98. Žalovaný v odvolaní upozornil na mechanizmus vystavovania faktúr, pričom poukázal na skutočnosť,

že odsúhlasenie množstva vykonanej práce ako je odsúhlasovanie fakturácie vykonával svedok G. K.
H., ktorý následne fakturáciu predkladal svedkovi G. H., ktorý bol osobou, ktorá v konečnom dôsledku
potvrdzovala množstvo vykonaných prác a cenu a zároveň odsúhlasovala fakturáciu na preplatenie. Vo
vzťahu k uvedenému odvolací súd upozorňuje, že predmetom tohto konania je vzťah medzi žalobcom
a žalovaným a nie vzťah medzi žalovaným a investorom. Uvedené však treba vnímať v zmysle dohody

žalobcu a žalovaného, že cena bude určená na základe schválenia investorom, a to vo výške cien
určenej Cenkrosom. Preto schválenie investora je v tomto prípade relevantnou súčasťou mechanizmu
tvorby ceny. Okresný súd pritom žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo pri rozhodnutí neprihliadol
k výpovedi svedka H. výpovedi svedka H., minimálne v tej časti, ktorá súvisí so skutkovým tvrdenímžalobcu, že zo strany investora došlo k schváleniu prác na faktúru č. 58/2012 vo výške 84.384,83 Eur
a na faktúru 59/2012 vo výške 66.424,78 Eur. Na uvedené poukazuje žalovaný v odvolaní, a to vo vzťahu
k námietke voči konštatovaniu okresného súdu, že neuviedol na akú sumu má podľa neho žalobca

nárok z faktúr č. 58/2012 a 59/2012. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní skutočne opakovane
uvádzalajsumy,ktoréinvestornapredloženéfaktúry58/2012a59/201schválil,pričompôvodneuviedol,
že išlo o sumu 64.472,- Eur na faktúru 58/2012 a sumu 61.874,- Eur na faktúru 59/2012 čo neskôr
korigoval tak, že investor na práce fakturované vo faktúre č. 58/2012 schválil sumu 84.384,83 Eur a na
práce fakturované faktúrou č. 59/2012 schválil sumu 66.424,78 Eur. S uvedeným tvrdením, že investor

schválil na uvedené faktory práve takéto ceny vo vzťahu k dohodnutému mechanizmus tvorenia ceny
za prácu prostredníctvom schválenia investorom, sa potom okresný súd už nevyjadril.

99. Žalovaný odvolaní namietal, že nie je možné dospieť k záveru, že vykonanie prác zo strany
žalobcu, čo sa týka ich rozsahu, vyplýva z predloženého stavebného denníka žalobcom. Poukázal
na to, že stavebný denník obsahuje len zápisy vykonané samotným žalobcom bez toho, aby ich

verifikoval zástupca žalovaného, a preto nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Uvedeným žalovaný popiera
hlavný dôvod, ktorým okresný súd odôvodnil priznanie nároku uplatneného žalobcom v plnom rozsahu.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že primárne nie je z rozhodnutia okresného súdu možné
identifikovať, ako dospel k záveru, že vykonanie prác zo stavebného denníka vyplýva. Ktorá časť zápisu
v stavebnom denníku podľa okresného súdu znamená, že práce popísané v stavebnom denníku vykonal

práve žalovaný a odovzdal ich práve žalobcovi a nie je ani zrejmé, z čoho okresný súd vyvodil, že
žalobca v stavebnom denníku vykonanie a odovzdanie týchto prác potvrdil. Tiež nie je zrejmé, na
základe čoho bolo stotožnené, že tie činnosti, ktoré sú v stavebnom denníku uvedené majú práve
hodnotu zodpovedajú výške ceny prác uvedenej v uplatnených faktúrach. To, či stavebný denník má
alebo nemá dôkaznú hodnotu by malo vyplývať zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý by mal upozorniť

na to, ktorá časť zápisu potvrdzuje jeho tvrdenie, že ide o práce, ktoré vykonal práve on len svojimi
zamestnancami prostredníctvom svojich mechanizmov, a to v takej výške, aká je uplatnená faktúrou.
Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo skutkových tvrdení samotného žalobcu vyplýva,
že niektoré práce boli vykonávané v priebehu viacerých mesiacov, čo znamená, že pokiaľ napríklad za
práce na koniarni už časť prác bola vykonaná v máji 2012 a zaplatená na faktúru 51/2012 a v súvislosti

shlavnoukomunikácioučasťprácbolavykonanávapríli2012azaplatenánafaktúru38/2012ačasťprác
v máji 2012 a zaplatená na faktúru 51/2012, je na žalobcovi, aby vymedzil, ktoré ďalšie práce nad rámec
týchto zaplatených vykonal tak, aby ma nárok na ich zaplatenie uvedené vo faktúre 58/2012 a 59/2012.

100. Žalovaný v odvolaní namietol, že súpis vád a nedorobkov, z ktorého má podľa súdu prvej inštancie

vyplývať, ktoré práce žalobca vykonal neverifikuje rozsah jednotlivých prác vykonaných žalobcom. Aj
v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s uvedenou námietkou, pretože z rozhodnutia okresného
súdu nie je zrejmé, ako z predloženého súpisu vád a nedorobkov vedel identifikovať presný rozsah prác
vykonaný žalobcom tak, aby bolo možné tieto stotožniť s cenou uplatnenou za tieto práce faktúrami
58/2012 a 59/2012. I keď z výkazu nedorobkov vyplýva, že určité práce robil práve právny predchodca

žalobcu, samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nejaké práce pre žalovaného robil,
v konaní sporná nie je. Akurát nie je zo skutkových tvrdení žalobcu možné zistiť presne, ktoré konkrétne
práce vykonávané boli. Je to pritom relevantné vo vzťahu k tomu, že z skutkových tvrdení žalobcu
vyplýva, že žalovanému vystavil pred faktúrou 58/2012 a faktúrou 59/2012 aj iné faktúry, konkrétne
okresný súd v skutkovom stave vymedzil faktúru č. 37, 38, 39, 51, 53/2012, za ktoré bolo podľa tvrdení

žalobcu žalovaným zaplatené. Výkaz nedorobkov teda môže potvrdzovať skutočnosť, že žalobca
vykonával nejaké práce, z výkonu ktorých vznikli určité nedorobky alebo vady, nie je však potvrdením,
že ide o práce uplatnené práve vo faktúre č. 58/2012 a práve vo faktúre č. 59/2012, mohlo ísť o práce
vykonané v mesiacoch apríl-máj a zaplatené na faktúry 37 až 53/2012.

101. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že nesprávnosť fakturácie zo strany žalobcu namietal bezodkladne.
Upozornil na skutočnosť, že aj svedok H. potvrdil, že sa dohodlo stretnutie konateľov sporových strán
v Prahe, ktorého sa napokon konateľ žalobcu odmietol zúčastniť. Uvedené vyplynulo aj z výpovedí
svedkov pred súdom prvej inštancie a je to relevantné vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o uznaní
záväzku čiastočným plnením žalovaného. S uvedeným tvrdením sa okresný súd žiadnym spôsobom

nevysporiadal, toto skutkové tvrdenie pritom smerovalo k spornému uznaniu záväzku žalovaným.
Žalovaný uvedeným tvrdením vyvracal tvrdenie žalobcu, že sumy uvedené vo faktúrach pred vyvolaním
súdneho konania nerozporoval.102. Žalovaný v odvolaní namietol aj právne posúdenie okresného súdu vo vzťahu k započítaniu
na úhrady faktúry č. 59/2012, kedy okresný súd uviedol, že žalovaného zaväzuje dôkazné bremeno
tvrdenia, že si voči žalobcovi započítal pohľadávku vo výške 50.000,- Eur vyplývajúcu zo zmluvy

o pôžičke zo dňa 12.08.2012 na pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 59/2012 a žalovaný túto skutočnosť
nepreukázal. Vo vzťahu k odsúhlaseniu okresný súd konštatoval, že tento úkon sa nemôže považovať
za započítanie pohľadávky. Pokiaľ si žalovaný pohľadávku započítať chcel, mal tak urobiť samostatným
úkonom. Okresný súd dospel k tomu, že k započítaniu pohľadávok nedošlo ani dvojstranným právnym
úkonom, keďže odsúhlasenie je neplatné z dôvodu, že tento úkon vykonala osoba, ktorá naň nebola

oprávnená a preto dospel k záveru, že zánik záväzku žalovaného voči žalobcovi v rozsahu 50.000,- Eur
na základe započítania preukázaný nemá.

103. Žalovaný v tejto súvislosti správne v odvolaní poukázal na text Odsúhlasenia neuhradených
zostatkov zo dňa 08.01.2013, nesporne vystaveného žalobcom, podpísaného konateľom žalobcu a
žalobcom doručeného žalovanému, a z ktorého vyplýva, že žalobca dňa 08.01.2013 deklaroval, že na

základe vzájomnej dohody zo dňa 14.08.2012 sa suma 50.000,- Eur uvedená v zmluve o pôžičke zo
dňa 14.08.2012 započítala na úhradu faktúry číslo 59/2012. Žalovaný tiež správne upozornil, že žalobca
sa už samotnou žalobou domáhal zaplatenia faktúry č. 59/2012 zníženej o sumu 50.000,- Eur.

104. Odvolací súd poukazuje na procesný stav, kedy vykonanie započítania vo vzťahu k pôžičke vo

výške50.000,-Eurboloskutkovýmtvrdením,ktorévkonanípredložilžalobca.Žalobcasižalobouuplatnil
zaplatenie faktúry čísle 59/2012 vystavenej na sumu 182.979,89 Eur zníženú o sumu 50.000,- Eur,
vo vzťahu ku ktorej priamo žalobca uviedol, že na základe vzájomnej dohody zo dňa 14.08.2012 sa
suma 50.000,- Eur uvedená v zmluve o pôžičke zo dňa 14.08.2012 započítala na úhradu faktúry číslo
59/2012zodňa15.07.2012sdátumomsplatnosti31.07.2012vystavenúnasumu182.979,77Eur.Týmto

započítaním sumy 50.000,- Eur na čiastočnú úhradu faktúry číslo 59/2012 sa súčasne zrušila predmetná
zmluva o pôžičke.

105. Uvedený záznam, ktorý v Odsúhlasení neuhradených zostatkov súm z vystavených faktúr zo
dňa 08.01.2013 nesporne vystavil žalobca, je možné vyložiť iba tým spôsobom že sám konateľ

žalobcu v tomto prípade dňa 08.01.2013 písomne potvrdil, že na základe vzájomnej dohody už dňa
14.08.2012 došlo k započítaniu sumy 50.000,- Eur, pričom v popise uvedenom konateľom žalobcu je
jasne definovaná nielen výška započítanej sumy, ale je jasne definovaná aj faktúra č. 59/2012, na úhradu
ktorej sa suma 50.000.- Eur započítala a je tiež jasne formulovaný následok zamýšľaný stranami, ktorým
bol zánik záväzku žalobcu zo zmluvy o pôžičke voči žalovanému.

106. Odvolací súd pripomína, že započítanie je jedným z druhov zániku záväzku. Momentom vykonania
započítania záväzok v rozsahu započítania zanikne. Tento záväzok nie je možné neskôr „oživiť“ preto,
že niektorá zo strán, ktorá pristúpila k dohode o započítaní, si túto dohodu rozmyslí. Zánik záväzku
započítaním v dôsledku dohody totiž nie je zánikom záväzku započítaním v dôsledku jednostranného

právnehoúkonu.Vdanomprípadeskutočnosť,žemedzižalobcomažalovanýmdošlokdohodeozániku
záväzku započítaním sumy 50.000,- a to zo dňa 14.08.2000, a to vo vzťahu k faktúre č. 59/2012, tak
vyplýva z písomného vyjadrenia konateľa spoločnosti.

107. Neskoršie tvrdenie žalobcu (produkované s výrazným časovým odstupom od podania žaloby),

že pokiaľ nebolo Odsúhlasenie neuhradených zostatkov potvrdené oprávnenou osobou zo strany
žalovaného, potom ani nie je preukázané, že došlo k vzájomnej dohode a zániku záväzku vo výške
50.000,- ku dňu 14.08.2012, je potom mylné. Listina Odsúhlasenie neuhradených zostatkov nebola
listinou, obsahujúcou návrh dohody na započítanie, táto listina žiadnu dohodu nepredstavovala. Obsah
tejto listiny je písomným potvrdením žalobcu o tom, že k dvojstrannej dohode o započítaní medzi

stranami došlo, kedy k nemu došlo a ku ktorému dňu na základe dohody strán pohľadávka žalobcu voči
žalovanému v rozsahu 50.000 Eur započítaním zanikla.

108. Konateľ spoločnosti žalobcu týmto písomným vyjadrením ku dňu 08.01.2013 potvrdil existenciu
dohody o započítaní zo dňa 14.08.2012. Uvedené v konečnom dôsledku premietol aj do žaloby, ktorou

si uplatnil nárok na zaplatenie faktúry 58/2012 a 59/2012. Zároveň na pojednávaní konanom dňa
11.04.2017 konateľ žalobcu uviedol, že on vytvoril text odsúhlasenia (zo dňa 08.01.2013) a že záväzky
s odsúhlasenia boli v súlade s realitou. Na uvedenom stanovisku zotrval žalobca aj na pojednávaní
dňa 27.09.2016, kedy právny zástupca žalobcu uviedol, že na pohľadávku žalobcu bola započítaná ajpohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 50.000,- Eur na úhradu faktúry č. 59/2012, čím potvrdil,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode ohľadom započítania. Uvedené tvrdenie revidoval
žalobca až vo vyjadrení zo dňa 30.03.2021, kedy v zmysle odôvodnenia okresného súdu (ods. 27)

žalobca uviedol, že nebolo preukázané, že došlo k platnému započítaniu nároku žalovaného na vrátenie
pôžičky vo výške 50.000,- Eur.

109. Nie je pritom vylúčené, aby sporová strana neskôr spochybnila vlastné skutkové tvrdenia,
dôveryhodnosť takéhoto spochybnenia však súd musí osobitne vyhodnotiť. Všeobecne v procese platí,

že na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada (§ 186 ods.
2 CSP), uvedené však nie je možné v tomto prípade aplikovať, keďže nešlo o tvrdenie na ktorom by
sa strany dohodli. Išlo o skutkové tvrdenie žalobcu, ktorý v roku 2015 až do roku 2021 tvrdil, že bola
so žalovaným uzavretá dohoda o započítaní. Samotná skutočnosť, že Odsúhlasenie neuhradených
zostatkov súm nebolo podpísané žalovaným pritom nie je popretím skutočnosti, že v tomto vyjadrení
sám žalobca potvrdil uzavretie dohody. Pokiaľ však záväzok zanikol započítaním na základe dohody

zo dňa 14.08.2012, nie je ho možné oživiť a preto v tejto časti má odvolací súd odvolaciu námietku
žalovaného za relevantnú a považuje právne posúdenie okresného súdu vo vzťahu k zániku záväzku
žalovaného vo výške 50.000,- započítaním na základe dohody zo dňa 14.08.2012 voči faktúre 59/2012
za nesprávne. Odvolací súd má za to, započítanie záväzku na základe dohody strán vo výške 50.000
Eur, na faktúru č. 59/2012 bolo preukázané písomným vyjadrením žalobcu v Odsúhlasení zostatkov

a následnými vyjadreniami žalobcu v konaní, a preto pohľadávka žalobcu voči žalovanému na faktúru
59/2012 ku dňu 14.08.2012 zanikla v rozsahu 50.000 Eur.

110. Odvolací súd sa potom nestotožňuje s alternatívou, ktorú žalovaný uviedol v odvolaní, že
pokiaľ by nedošlo k započítaniu sumy na základe dohody, tak by ním došlo k jednostrannému

započítaciemu prejavu v liste zo dňa 08.01.2013, a to na základe toho, že pokiaľ už raz došlo k zániku
záväzku započítaním dohodou, nie je možné docieliť jeho opätovný zánik akýmkoľvek ďalším úkonom
smerujúcim k započítaniu.

111. Žalovaný záverom odvolania zdôraznil, že celková suma odsúhlasená technickým dozorom G. F.

H. za práce vykonané žalobcom bola vo výške 264.083,60 Eur. Pripomenul, že žalovanému previedol
na účet sumu 214.083,60 Eur a zároveň bola medzi stranami započítaná pôžička v sume 50.000,- Eur.
Suvedenýmiskutočnosťamisaokresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiaanilennevysporiadalanie
je možné zistiť, na základe čoho dospel okresný súd k záveru (namietanému odvolateľom), že žalobca
preukázal vo vzťahu k prácam zaplatenie ktorých je predmetom tohto konania rozsah týchto prác,

skutočnosť, že boli tieto práce odovzdané žalovanému, cenu týchto prác a to vo vzťahu ku jednotlivým
prácam tak, ako boli uplatnené v konaní.

112. Odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že okresný súd sa s uvedenými tvrdeniami žalovaného
nevysporiadal, nestotožňuje sa však s námietkou žalovaného v odvolaní, že pokiaľ bola celková suma

odsúhlasená technickým dozorom G. F. H. za práce vykonané žalobcom vo výške 264.083,60 Eur a
žalovanému previedol na účet sumu 214.083,60 Eur, pričom medzi stranami bola započítaná pôžička
v sume 50.000,- Eur, tak je preukázané, že uhradil žalobcovi hodnotu prác.

113. Odvolací súd pripomína, že predmetom tohto konania nie sú všetky práce vykonané žalobcom

pre žalovaného, ale iba práce, ktoré boli fakturované faktúrami 58/2012 a 59/2012. Pokiaľ žalobca
zaplatil na predchádzajúce faktúry viac, než investor na ne schválil, táto skutočnosť nemá bez ďalšieho
vplyv na rozhodnutie o správnosti uplatneného nároku, ktorý je predmetom konania. Sám žalovaný
uviedol, že na faktúru 58/2012 investor schválil 84.384,83 Eur a na túto faktúru zaplatil 60.000 Eur, takže
procesne ostáva nevysporiadaný zvyšok 24.384,83 Eur. Rovnako na faktúru 59/2012 žalovaný uviedol,

že investor schválil 66.424,78 Eur, na čo strany započítali pôžičku 50.000 Eur, takže procesne ostáva
nevysporiadaný zvyšok 16.424,78 Eur.

114. Odvolací súd záverom pripomína, že okresný súd v konaní o zaplatenie 243.253,79 Eur priznal
žalobcovi nárok v rozsahu 227.249,26 Eur a konanie zastavil v rozsahu 15.984,53 Eur. Keďže

227.249,26 + 15.984,53 je spolu 243.233,79. Okresný súd tak dodnes nerozhodol o nároku uplatnenom
žalobou v rozsahu 20 Eur (žaloba podaná o 243.253,79 Eur a súd rozhodol v rozsahu 243.233,79 Eur).115. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zistil, že z odôvodnenia okresného súdu nie je možné
preskúmaťvecnúsprávnosťrozhodnutia,keďžeokresnýsúdsvojeskutkovézáveryneodôvodniltak,aby
mohol žalovaný (a ani odvolací súd) zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený

žalobou je v plnom rozsahu daný. Odvolateľ správne poukazoval na to, že v rozhodnutí okresného
súdu absentovali dôvody pre ktoré by bolo možné sa s týmto rozhodnutím stotožniť. Odvolací súd preto
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie predstavuje
nesprávnyprocesnýpostupsúdu,ktorýžalovanémuznemožnil,abyuskutočňovalsvojepráva,čímdošlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

116. V ďalšom konaní okresný súd na základe dokazovania, ktoré už vykonané bolo, prípadne ktoré
na základe procesných návrhov strán doplní, opätovne vyhodnotí vykonané dôkazy tak, aby v prípade,
ak dospeje k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, jednoznačne vymedzil vo vzťahu k priznanej výške
nároku (konkrétnej sume, ktorú prizná žalobcovi), za vykonanie ktorých konkrétnych prác túto sumu
priznáva, pričom odôvodní ku jednotlivým položkám, za ktoré bude priznávať cenu prác, z ktorých

konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že tieto práve vykonal žalobca v prospech žalovaného, že
žalovanému boli odovzdané a že sú uplatnené práve v takej cene, aká bola predmetom dohody medzi
žalobcom a žalovaným. Uvedené vykoná aj vo vzťahu k skutočnosti, že súčasťou právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným bolo vykonanie prác uplatnené aj predchádzajúcimi faktúrami (faktúra
37 až faktúra 53) a vo vzťahu k skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo k čiastočným späťvzatiam

nároku, ktoré však tiež musí byť stotožnené s vykonaním určitých prác tak, aby bolo možné definovať za
vykonanie ktorých konkrétnych prác a v akom konkrétnom rozsahu prizná žalobcovi nárok na zaplatenie
ceny diela. Okresný súd pritom bude rešpektovať právny záver odvolacieho súdu vo vzťahu k tomu,
že čiastočná úhrada 60.000,- Eur na faktúru 58/2012, ani potvrdenie účtovníčky o stave účtovníctva
ku dňu 31.12.2012 nie sú uznaním celého záväzku žalovaného z faktúr 58/2012 a 59/2012. Okresný

súd bude rešpektovať aj právne posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu zániku záväzku
žalovaného voči žalobcovi v rozsahu 50.000,- Eur na základe dohody zo dňa 14.08.2012 voči faktúre
č. 59/2012. Okresný súd sa pritom vysporiada s tvrdeniami žalovaného, pokiaľ ide o popretie vykonania
konkrétnych prác uplatnených faktúrami 58/2012 a 59/2012 a pokiaľ ide o tvrdenie, že cena za tieto
práce bola určená investorom vo výške 150.809,61 Eur (84.384,83 + 66.424,78). Okresný súd bude pri

vymedzení skutkového stavu vychádzať zo skutkových tvrdení prezentovaných žalobcom a žalovaným
a nebude nahrádzať procesnú iniciatívu sporových strán zisťovaním skutkových tvrdení z označených
dôkazov.

117. Odvolací súd pripomína, že konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho sporového poriadku

čo znamená, že v ňom nemožno uplatňovať ustanovenia CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany
a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Inak sa však na toto konanie v plnom
rozsahu aplikuje Civilný sporový poriadok, a to v súvislosti so skutkovými tvrdeniami strán, dôkazným
bremenom strán ako aj spôsobu vyhodnotenia skutkových tvrdení a predložených dôkazov súdom.

118. Odvolací súd bol v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, preto rozhodnutie
preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní.

119. Súd prvej inštancie bude dbať, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a spĺňalo všeobecné
požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku tak, ako to upravuje ust. § 220 ods. 2 CSP.

120. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

121. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).