Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/180/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200749
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z JUDr. Jany Raganovej predsedníčky senátu a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., C. D. XXX/XX,
E. r.č.: XXXXXX/XXXX právne zastúpený: Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska
3, Košice, IČO: 52 633 284 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680032998/2021 zo dňa 27.07.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
680032998/2021 zo dňa 27.07.2021 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Colný úrad Košice daňovou exekučnou výzvou zo dňa 18.05.2021 č.: 680019062/2021 vyzval žalobcu
podľa ustanovenia § 91 ods. 2 zákona číslo 563/2009 Z.z. na zaplatenie daňového nedoplatku -
úroku z omeškania v celkovej výške 3118,25 eur. Exekučným titulom je rozhodnutie Colného úradu
Košice číslo 1095631/1/69673/2015 zo dňa 13.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2015

a vykonateľnosť dňa 25.03.2015, ktorým bol žalobcovi ako daňovému dlžníkovi vyrubený úrok z
omeškania vo výške 3188,20 eur.

2. Nakoľko žalobca nezaplatil tento úrok z omeškania, Colný úrad začal v zmysle § 90 ods. 1 a 2
zákona 563/2009 Z.z. a § 106 zákona č. 563/2009 Z.z. na podklade tohto exekučného titulu daňové
exekučné konanie, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zo dňa 06.05.2019
na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 3188,20 eur.

3. Oznámenie o začatí daňového exekučného konania bolo dňa 06.05.2019 doručené Sociálnej
poisťovni, ktorá vypláca žalobcovi invalidný dôchodok a zároveň bol žalobca vyzvaný na zaplatenie
daňového nedoplatku daňovou exekučnou výzvou č. 68024367/2019 zo dňa 22.05.2019 a v časovom
slede bol dňa 19.07.2019 vydaný exekučný príkaz na výkon daňovej exekúcie zrážkami z dôchodku
č. 68033894/2019. Po vydaní tohto exekučného príkazu bolo Colnému úradu doručené oznámenie
Sociálnej poisťovne zo dňa 19.09.2019 o tom, že nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zrážať

peňažné prostriedky na úhradu nedoplatku z dôvodu, že suma dôchodku daňového dlžníka (žalobcu)
nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zrážať.4. Po preverení majetkových pomerov dlžníka Colný úrad Košice zistil nový majetok a to peňažné
prostriedkynaúčtevPoštovejbanke,a.s.,pretovydaloznámenieozákazenakladaniastýmtomajetkom
č. 68015119/2021 zo dňa 28.04.2021, ktoré doručil Poštovej banke, a.s., a to dňa 29.04.2021. Následne

vydal daňovú exekučnú výzvu č. 6801909062/2021 zo dňa 18.05.2021, ktorú za žalobcu prevzala na
základe generálneho splnomocnenia zo dňa 17.05.2021 pani D. F., bytom G. H. XXX/XX E. - E. I. J..

5. Proti tejto daňovej exekučnej výzve podal žalobca dňa 26.05.2021 odvolanie v odvolaní poukázal na
dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Má za to, že Colný úrad neprihliadol na to, že daňovej

exekúcii nepodlieha suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktoré je povinný platiť
daňový dlžník, nakoľko je umiestnený v domove Sociálnych služieb a z toho dôvodu je odkázaný na
celodennú starostlivosť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 106 ods. 3 zákona číslo 563/2009 s
tým,žemájedinýmesačnýpríjemzdávkysociálnehopoistenia,atoinvalidnýdôchodokvovýške413,40
eur, ktorý je poukazovaný na účet v Poštovej banke, a. s. č. 94559760/6500 a inými účtu ani nedisponuje.
JeumiestnenývdomoveSociálnychslužieb,zaktoréplatísumuvovýške418,40eurzdôvodupandémie

a núdzového stavu spojeného so zákazom vychádzania za obdobie november 2020 až máj 2021. Pani
D. F. bola nútená pravidelné mesačné úhrady za sociálne služby poskytované žalobcovi uhrádzať zvlášť
z vlastného účtu G. na účet SK6802040002945619356 - ide o účet poskytovateľa Sociálnych služieb s
tým, že prostriedky, ktoré z tohto dôvodu zostali na účte daňového dlžníka budú vrátené pani F. a ide
o prostriedky, ktoré sú platené za umiestnenie a poskytovanie Sociálnych služieb. Má teda za to, že,

keďže ide o prostriedky, ktoré sú určené na úhradu za sociálne služby, ktoré je povinné povinný platiť
daňová exekučná výzva so zákazom nakladania s týmito peňažnými prostriedkami nie je prípustná preto
ju navrhol zrušiť

6.NakoľkomalColnýúradKošicezato,žeodvolateľnepreukázal,žepeňažnéprostriedkynachádzajúce

sa na jeho účte v Poštovej banke nepodliehajú exekúcii vyzval žalobcu na doplnenie odvolania. Na
predmetnú výzvu reagovala pani D. F. písomnosťou zo dňa 18.06.2021, kde uviedla, že žalobca je po
autonehode umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti s postihnutím 6. stupňa, čo znamená ťažké
postihnutie a je mentálne postihnutý, chodí iba pomocou ručného vozíka a na jeho účet mu chodí
invalidný dôchodok vo výške 413,40 eur. Za ústav sociálnej starostlivosti platí sumu mesačne vo výške

418,50 eur a rozdiel medzi výškou invalidného dôchodku a sumou, ktorú uhrádza za ústav sociálnej
starostlivosti spláca pani F., ktorá na základe generálneho plnomocenstva rieši za žalobcu všetky
veci. Z dôvodu pandémie a zákazu vychádzania platila žalobcovi za ústav sociálnej starostlivosti z jej
súkromného účtu, pričom to potvrdzujú doložené výpisy o platbách z jej účtu číslo: G. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX na účet Ústavu sociálnej starostlivosti SK 68 0200 0000 0029 4561 9354 s prehľadom

transakcií od 01.11.2020 do 21.05.2021. Takže peňažné prostriedky, ktoré zostali na účte žalobcu patria
jej a žiada o ich uvoľnenie.

7.Oodvolanížalobcubolorozhodnutérozhodnutímžalovaného,ktorébolonapadnutésprávnoužalobou
tak, že odvolanie bolo zamietnuté a daňová exekučná výzva colného úradu Košice č. 68019062/2021

zo dňa 18.05.2021 bola potvrdená. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na ustanovenie § 108
ods. 1 a ustanovenie § 109 zákona číslo 563/2009 Z.z.. Má za to, že vo všeobecnosti daňovej exekúcii
podliehajú všetky peňažné prostriedky vedené na bankových účtoch a daňový poriadok nadväzne na to
v § 109 vylučuje z daňovej exekúcie tie peňažné prostriedky, ktoré sú tam uvedené. V tomto prípade je
daňová exekúcia na vymoženie nedoplatku realizovaná podľa § 108 zákona 563/2009, a to prikázaním

pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb - Poštová banka a.s., a preto je
potrebné akékoľvek vylúčenie peňažných prostriedkov z exekúcie posudzovať podľa ustanovenia §
109 ods. 1 a 2 zákona 563/2009 Z.z. a nie podľa § 106 ods. 3 zákona číslo 563/2009 Z.z. Invalidný
dôchodok vyplácaný na účet daňového dlžníka totiž prestal používať ochranu vylúčenia podľa § 106 ods.
3 zákona číslo 563/2009, nie je ani osobitnou dávkou ani nepredstavuje prostriedky vyplácané podľa

zákona o sociálnych službách. Ide o iný príjem vyplácaný podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov na účet v banke, cez ktorý daňový dlžník uhrádza služby zariadenia
Sociálnych služieb, ktoré je prijímateľom týchto peňažných prostriedkov. V závere poukázal na to, že
daňový dlžník môže požiadať o odklad a daňovej exekúcie, prípadne si môže nechať vyplácať invalidný
dôchodokpoukazomdozariadeniaSociálnychslužieb,vktoromsaposkytujestarostlivosťalebokrukám

v hotovosti a zrušiť účet v banke z týchto dôvodov teda považoval žalovaný námietky žalobcu uvedené
v odvolaní za nedôvodné

II.Správna žaloba

8. Správnou žalobou podanou proti rozhodnutiu žalovaného sa žalobca domáha zrušenia tak

rozhodnutia žalovaného č. 680032998/2021 zo dňa 27.07.2021 a taktiež rozhodnutia Colného úradu
Košice - daňovej exekučnej výzvy č. 68019062/2021 zo dňa 18.05.2021 a vrátenia veci na ďalšie
konanie. V správnej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho
súdneho poriadku) nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§
191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku) a porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi

verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g)
Správneho súdneho poriadku) žalobca tvrdí, že rozhodnutím žalovaného bol nezákonne ukrátený na
svojich subjektívnych zákonných právach aj ako účastník daňového exekučného konania a na ústavnom
práve na spravodlivé a zákonné konanie.

9. V námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že má za to, že žalovaný dospel

k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že ku dňu vydania daňovej exekučnej výzvy neexistovali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku, prípadne bránili jeho vymáhateľnosti a
neexistujú ani iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia vedená voči odvolateľovi ako daňovému
dlžníkovi neprípustná. Právny názor žalovaného o tom, že daňová exekučná výzva bola vydaná v súlade
so zákonom nemôže obstáť pretože z príjmov, ktoré išli na predmetný účet žalobcu, išlo výlučne o príjem

odSociálnejpoisťovne nainvalidnomdôchodku,ktorýbolvplnomrozsahuurčenýnaplnenieSociálnych
služieb pre žalobcu, ktoré sú pre prežitie žalobcu s nutnou dennou starostlivosťou nevyhnutné, a to
ide o prostriedky vylúčené z nariadenej exekúcie zrážkami z invalidného dôchodku žalobcu podľa §
106 ods. 3 zákona číslo 563/2009 Z.z.. Poukázal na to, že aj podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo
dňa 19.09.2019 po vydaní daňového exekučného príkazu Colným úradom vyplýva, že nie je možné z

mesačnej sumy dôchodku žalobcu zrážať peňažné prostriedky na úhradu nedoplatku z dôvodu, že suma
dôchodku žalobcu nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zrážať, a to je
druhý dôvod prečo peňažný invalidný dôchodok je vylúčený z exekúcie, pretože jeho výška nepresahuje
nezraziteľnéminimumanemaltoposudzovaťvýlučnelenakodôvodneprípustnostiexekúciepriexekúcii
zrážkamizdôchodku,aleakojedinýzdrojpríjmužalobcunajedinýpeňažnýúčetpostihovanýexekúciou,

a to v rozsahu invalidného dôchodku, ktorý exekúcii nepodlieha jednak z dôvodu určenia na platby
za nutné sociálne služby, ale aj z dôvodu neprekročenia nepostihnuteľného minima jediného príjmu
žalobcu. Nemožno sa teda stotožniť s výkladom žalovaného takým aký prezentoval odôvodnení svojho
rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na to, že v tomto prípade ide faktickú výplatu invalidného dôchodku
žalobcu v rozsahu, ktorý v žiadnom prípade nepodlieha exekúcii, a to formou pripísania na jeho účet

za minulú dobu mesačne a teda ide o peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii. Poukázal taktiež
na to, že o návrhu povinného na zastavenie exekučného konania z dôvodov podľa § 96 ods. 1 písm.
g) daňového poriadku, prípadne aj písm. d) obsiahnuté v poslednom odseku podaného odvolania ani
doposiaľ nebolo rozhodované. Má za to, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a bez dostatočného
a úplného výkladu neprípustnosti vedenia exekúcie hrubo poškodzuje alebo ohrozuje základné životné

existenčné podmienky, čím bolo porušené jeho ústavné právo podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.02.2022 poukázal na to, že exekučná výzva podlieha
preskúmaniu zákonnosti len v obmedzenom rozsahu a možno ju preskúmať len v rozsahu dôvodov
podľa § 91 ods.5 písmeno a) a b) zákona č. 563/2009 Z.z., pričom aj oprávnenie podať odvolanie
proti daňovej exekučnej výzve je možné podať len z dôvodov podľa § 91 ods.5 a písmeno a) a b)

– ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti (písmeno a) alebo ak sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná (písmeno
b). Okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti
sú taxatívne uvedené v ustanovení § 84 zákona č. 563/2009 Z.z. a okolnosti, ktoré vedú k zastaveniu
exekučného konania sú uvedené v ustanovení § 96 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Daňová exekúcia

je však v tomto prípade vedená formou prikázania pohľadávky z účtu podľa § 108 zákona č. 563/2009
Z.z., a preto je potrebné vylúčenie posudzovať podľa § 106 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z. Opätovne
žalovaný zopakoval svoj právny názor prezentovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia o tom, že
invalidný dôchodok prestal požívať ochranu vylúčenia podľa § 106 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z., nieje osobitnou dávkou a nepredstavuje ani prostriedky vyplácané podľa zákona o sociálnych službách
(zákon č. 448/2008 Z.z.), ide o iný príjem vyplácaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
na účet v banke, cez ktorý daňový dlžník – žalobca uhrádza služby zariadenia sociálnych služieb,

ktoré je prijímateľom týchto peňažných prostriedkov. Na základe toho zotrváva na tom, že ku dňu
vydania daňovej exekučnej výzvy neexistovali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku,
prípadne bránili jeho vymáhateľnosti a neexistovali iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia
vedenáprotižalobcoviakodaňovémudlžníkovineprípustná.Zuvedenýchdôvodovježalobanedôvodná
a je namieste ju zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

11. Žalovaný v replike zo dňa 28.03.2022 opakovane poukázal na to, že prostriedky na účte boli v celom

rozsahu určené výlučne a nevyhnutne pre krytia poskytovaných nevyhnutných sociálnych služieb
poskytovateľovi takýchto služieb. V konaní bolo ľahko zistiteľné a bolo to aj nesporné, že z príjmov
na predmetný účet žalobcu išlo o výlučne príjem od Sociálnej poisťovne na invalidnom dôchodku
v plnom rozsahu, ktorý nepodliehal exekúcii zrážkami z dôchodku určeného na platenie sociálnych
služieb pre žalobcu, ktoré sú pre prežitie žalobcu s nutnou dennou starostlivosťou nevyhnutné, teda

o prostriedky vylúčené z nariadenej exekúcie zrážkami z invalidného dôchodku podľa § 106 ods. 3
zákona č. 563/2009 Z.z.. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.09.2019 vyplýva, že nie je možné
z mesačnej sumy dôchodku zrážať peňažné prostriedky na úhradu nedoplatku z dôvodu, že suma
dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodkov zrážať. To je
dôvod, prečo je peňažný invalidný dôchodok vylúčený z exekúcie, pretože jeho výška nepresahuje

nezraziteľné minimum a nemôže byť podstatné, ako je dôchodok poberaný. S názorom, že invalidný
dôchodok prestal požívať ochranu sa žalobca nestotožňuje, nakoľko stále ide o invalidný dôchodok.
Žalobca poukázal ešte na to, že sám žalovaný dopĺňa v napadnutom rozhodnutí skutočnosť, že
v zmysle citovaného ustanovenia § 91 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. popri zániku daňového nedoplatku
prípadne skutočností, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti sú aj iné vážne okolnosti nepripúšťajúce vedenie

exekúcie. Avšak výkladom a aplikáciou tohto ustanovenia sa žalovaný nezaoberá a nezdôvodňuje
ani vo vzťahu k § 109 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. že daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné
prostriedky na účtoch, ktoré sú určené podľa osobitného predpisu – 69) – odkaz na zákon č. 448/2008
Z.z. o sociálnych službách, kam patrí aj služba poskytovaná žalobcovi podľa § 12 ods.1 písmeno c)
sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,

nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú pod bodom
1. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej
fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek.

V.

Duplika žalovaného

12. Žalovaný v duplike zo dňa 21.04.2022 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Opätovne poukázal na
to, že odvolaniu žalobcu proti daňovej exekučnej výzve nevyhovel, nakoľko má za to, že bola vydaná
v súlade so zákonom. Z rovnakých dôvodov ani nemohol vydať rozhodnutie o zastavení daňového

exekučného konania podľa § 96 ods.1 písmeno g) zákona č. 563/2009 Z.z. tak, ako to navrhol žalobca,
keďže aj v prípade zastavenia daňového exekučného konania rozhoduje správca dane ex offo sú
splnené zákonné podmienky a v takom prípade o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie. Ak daňový
subjekt podá návrh na zastavenie exekučného konania a správca dane nezistí, že je splnená niektorá
z podmienok uvedená v ustanovení § 96 ods.1 zákona č. 563/2009 z.z. nevydáva rozhodnutie o tom,

že návrhu nevyhovuje. Ostatné námietky uvádzané žalobcom sú rovnaké ako námietky v odvolacom
konaní a tieto nie sú pravdivé a v tomto odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia.

VI.

Konanie na správnom súde

13. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťouzákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

14. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol
za splnenia podmienok upravených v ustanovení § 137 ods.4 SSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa
23.07.2024 formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli tunajšieho
súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods.3 SSP.

VII.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 91 ods. 5 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene
a doplnenie niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej
len daňový poriadok v znení účinnom v rozhodnej dobe, pričom rozhodnou dobou je doba právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného) do 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať
u správcu dane odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku.

16. Podľa § 91 ods. 5 písm. b) Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe do 15 dní od
doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie ak sú iné
dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

17. Podľa § 84 ods.1 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe daňový nedoplatok zanikne
dňom
a) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník
zomrel,
b) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské

konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o
pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok,
c) zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu,
d)právoplatnostirozhodnutia,ktorýmsprávcadanepovolilúľavualeboodpustildaňovýnedoplatokalebo
jeho časť podľa § 70 alebo § 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení

vlády vydanom podľa § 160 ods. 3,
e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,
f) nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára
alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;48) rovnako zanikajú aj
neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,

g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného
reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného
reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú
dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení
reštrukturalizácie.

18. Podľa § 84 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Daňový nedoplatok zaniká
dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak
a) suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní
a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur,

b) daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva.

19. Podľa § 108 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe daňovou
exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných

služieb môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka.

20. Podľa § 106 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Ak ide o daňovú
exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálneslužby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je
daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa
osobitného predpisu.

21.Podľa§109ods.2prvávetaDaňovéhoporiadkuvzneníúčinnomvrozhodnejdobeDaňovejexekúcii
nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených u poskytovateľa platobných služieb, ktoré boli
poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo podľa osobitného
predpisu. (poznámka pod čiarou - § 92 ods.. zákona č. 448/2008 Z.z.).

22. Podľa § 96 ods.1 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Správca dane daňové
exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,

d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto
práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,
f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

23. Podľa § 92 ods. 11 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Exekúcii nepodliehajú
a) finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu,
b) poskytnutý finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 76, § 77, § 78a a 78aa,
c)posteľ,stôl,stolička,kreslo,vykurovacieteleso,periny,posteľnábielizeň,rádioprijímač,televízor,ktoré

prijímateľ sociálnej služby užíva v zariadení ako nevyhnutné vybavenie obytnej miestnosti, a pomôcky,
ktoré prijímateľ sociálnej služby potrebuje vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav alebo vzhľadom
na svoje ťažké zdravotné postihnutie.

24. Podľa § 92 ods.11 zákona č. 448/2008 Z.z. Exekúcii nepodliehajú

a) finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu,
b) poskytnutý finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 76, § 77, § 78a a 78aa,
c)posteľ,stôl,stolička,kreslo,vykurovacieteleso,periny,posteľnábielizeň,rádioprijímač,televízor,ktoré
prijímateľ sociálnej služby užíva v zariadení ako nevyhnutné vybavenie obytnej miestnosti, a pomôcky,
ktoré prijímateľ sociálnej služby potrebuje vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav alebo vzhľadom

na svoje ťažké zdravotné postihnutie.

VIII.
Právny názor správneho súdu

25. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného pri vydávaní správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosti tohto rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa – daňovej exekučnej výzve.

26. Sporné v tomto konaní medzi účastníkmi bolo to, či nastali také okolnosti respektíve či sú tu

také dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia vedená formou prikázaním pohľadávky z účtu v banke voči
žalobcovi ako daňovému dlžníkovi neprípustná s poukazom na to, že peňažné prostriedky, ktoré sa
nachádzajú na účte dlžníka sú invalidným dôchodkom a sú určené na zaplatenie úhrady za sociálne
služby.

27. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho
poriadku) nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1
písm. d) Správneho súdneho poriadku) a porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho
poriadku).

28. V prvom rade súd považuje za potrebné poukázať na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený
v jeho rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/77/2012, ako aj v rozhodnutí 4Sžf/85/2014 (a iné), ktorý sa považuje za
ustálený, a v zmysle ktorého daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu len v obmedzenomrozsahu. Jej zákonnosť možno preskúmať iba z dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b) Daňového
poriadku (rozhodnutí 3Sžf/77/2012 je poukaz na predchádzajúcu právnu úpravu § 76 ods. 5 písm. a)
a b) zákona o správe daní č. 511/1992 Zb., ktorého doslovné znenie tohto ustanovenia § 76 ods. 5

písmeno a) a b) je v súčasnosti upravené v ustanovení § 91 ods. 5 písmeno a) a b) Daňového poriadku),
pričom podľa názoru správneho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti
exekučného titulu. Opačný výklad by totiž viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti
exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri
prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany, počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v

predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti.

29. Žalobca ako daňový dlžník v odvolaní poukazoval na to, že sú tu skutočnosti, ktoré nastali pred
vydaním daňovej exekučnej výzvy, a to tá skutočnosť, že na jeho účte na ktorý sa vzťahuje zákaz
nakladania s peňažnými prostriedkami sú peňažné prostriedky, ktoré predstavujú invalidný dôchodok,
na ktorý sa podľa už skoršieho oznámenia nevzťahuje exekúcia z dôvodu nepostihnuteľnosti tejto sumy

a ide zároveň o peňažné prostriedky, ktoré slúžia na úhradu za jemu poskytované sociálne služby.
Zároveň v doplnení odvolania uviedol, že tieto peňažné prostriedky nachádzajúce sa na jeho účte majú
byť vyplatené pani D. F. z dôvodu, že táto zaňho počas zákazu vychádzania v čase pandémie Covid
uhrádzala platby za poskytované sociálne služby zo svojich peňažných prostriedkov. Žalovaný mal
naopak za to, že aj keď ide o peňažné prostriedky – invalidný dôchodok, na ktorý najprv nariadil exekúciu

zrážkami z dôchodku, ktorá forma exekúcie bola neúspešná z dôvodu, že výška tohto dôchodku
nedosahovala zraziteľné minimum, nič to nebráni ich zexekuovaniu formou prikázania pohľadávky z účtu
v banke.

30. Podľa názoru súdu, bolo povinnosťou žalovaného sa v konaní odvolaní žalobcu v kontexte ním

v odvolaní tvrdených skutočností zaoberať tým, či u žalobcu nastal niektorý z dôvodov upravený
v ustanovení § 91 ods.5 písmeno a) a b) Daňového poriadku, pre ktorý je exekúcia prikázaním
pohľadávky z účtu v banke neprípustná.

31. Pokiaľ ide o ustanovenie § 91 ods. 5 písm. a) Daňového poriadku – okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vykonateľnosti - tu má zákonodarca na mysli tie
prípady, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 84 Daňového poriadku, pričom pri každej tam
uvedenej skutočnosti je presne určený deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku
evidovaného správcom dane.

32. Pokiaľ ide o ustanovenie § 91 ods. 5 písm. b) Daňového poriadku – iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná – takýmto je napríklad dôvod upravený v ustanovení § 88 ods. 10 Daňového poriadku –
neprípustnosť exekúcie pre to, že majetok, na ktorý je vedená exekúcia je vo vlastníctve inej osoby ako
daňového dlžníka.

33. Po oboznámení sa s administratívnym spisom súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne neriadil
týmto ustanovením § 91 ods. 5 Daňového poriadku a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami
namietanými v odvolaní žalobcom, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie, ktoré žalobca napadol správnou
žalobou trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je teda nezákonné. Z uvedeného
dôvodu bolo namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť ho žalovanému na nové konanie

a rozhodnutie. Keďže súd dospel k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto
skutočnosť je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).

34. Z doplnenia odvolania zo dňa 18.06.2021, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené

toho istého dňa je zrejmé, že v ňom žalobca poukazuje na to, že pani D. F., ktorá konala za žalobcu
v administratívnom konaní na základe písomného generálneho splnomocnenia zo dňa 17.05.2021
a taktiež za neho rieši veci na základe generálneho splnomocnenia uhrádzala zo svojho súkromného
účtu, ktorého výpis bol prílohou odvolania sumu úhrady za poskytované sociálne služby v ústave
sociálnej starostlivosti. Žalovaný však na túto skutočnosť reflektoval v odôvodnení správnou žalobou

napadnutom rozhodnutí jednou vetou na strane 3 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď uviedol
(po tom čo opísal obsah doplnenia odvolania) to, že: „Prílohu uvedeného listu tvoril výpis z účtu č. G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu F. D., prehľad transakcií od 01.11.2020 do 21.05.2021,
ktorým p. F. preukázala, že v uvedenom období vznikla pohľadávka voči odvolateľovi.“35. Podľa názoru súdu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal so žalobcom tvrdenou
skutočnosťou o tom, že predmetné peňažné prostriedky patria pani D. F., a teda ani neuviedol svoju

právnu úvahu o tom, či z tohto dôvodu tu nie je daná neprípustnosť exekúcie pre existenciu iných
dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. b) Daňového poriadku, a to aj v tom kontexte, že sa jedná o invalidný
dôchodok, ktorý je určený na výplatu úhrad za poskytnutú sociálnu službu a ktorý v zmysle ustanovenia
§ 92 ods.11 zákona č. 448/2008 Z.z. nepodlieha exekúcii. Žalovaný vôbec nezaujal svoju právnu úvahu
k tomu, prečo za situácie nepostihnuteľnosti žalobcovho invalidného dôchodku zrážkami z dôchodku je

tento postihnuteľný exekúciou práve prikázaním pohľadávky z účtu, ak stále ide o invalidný dôchodok
určený na úhradu za sociálne služby, čo ani žalovaný nepopiera a tvrdenie o tom, že stratil ochranu
vylúčenia podľa § 106 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z. je nepostačujúce za situácie, keď podľa zákona č.
448/2008 Z.z. je žalobca prijímateľom sociálnej služby (čo nebolo v konaní sporné) a invalidný dôchodok
používa na úhradu za jemu poskytnutú sociálnu službu a podľa § 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z.z.
sú finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu výslovne

zákonom vylúčené z exekúcie. Keďže sa žalovaný ani nezaoberal ustanovením § 109 ods.2 zákona č.
563/2009 Z.z., len ho v odôvodnení rozhodnutia citoval, vec zároveň aj nesprávne právne posúdil.

36. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že tu dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa §
191 ods.1 písm. c) a d) SSP a na vrátenie veci žalovanému na nové konanie.

37. V ďalšom postupe bude povinnosťou žalovaného pri zachovaní právneho názoru správneho súdu
tak ako to je načrtnuté v odôvodnení tohto rozsudku vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní zvoliť správny procesný postup pri rozhodnutí o odvolaní, svoje rozhodnutie dôkladne
odôvodniť tak, aby zodpovedalo zodpovedalo požiadavkám obsiahnutým v ustanovení § 63 Daňového

poriadku a aby z neho bola zrejmá jeho správna úvaha, ktorou sa riadil pri rozhodovaní o odvolacích
námietkach žalobcu.

38. Súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods. 6 SSP podľa ktorého, právnym
názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správny v ďalšom

konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom
správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku
uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

39. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

40. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo

na náhradu trov konania .

41. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods.2 SSP).

42. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny
súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).