Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:1021202047.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcu: ERSON Recycling, s.r.o., so sídlom Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 201,
právne zastúpený: KUTAN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava-mestská časť
Staré Mesto, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom
Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MF/012859/2021-243/1132 zo dňa 25.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) oznámením o začatí
správneho konania č. ÚVA-001141/2021 zo dňa 18.03.2021 (ďalej aj ako „oznámenie“), ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 01.04.2021 začal správne konanie vo veci uloženia sankcie podľa ustanovenia
§ 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 523/2004 Z. z.“).

2 BB-76S/55/2022

2. Podnetom na začatie správneho konania boli výsledky opätovnej administratívnej kontroly
verejného obstarávania vykonanej Slovenskou agentúrou životného prostredia (ďalej ako „SAŽP“)
ako sprostredkovateľským orgánom pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky,
ako riadiacim orgánom u žalobcu, vykonanej podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore

poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č.
528/2008 Z. z.“) a v súlade s kapitolou 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 37, 46 a 47 Systému riadenia
štrukturálnychfondovaKohéznehofondunaprogramovéobdobie2007–2013(verzia4.12z10.11.2015
- platná v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania) v termíne
od 31.12.2018 do 29.04.2019, a to v súvislosti s realizáciou projektu č. 24140110065: Zariadenie
na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling, s.r.o. (ďalej aj ako „Projekt“). Projekt bol
financovaný poskytnutým nenávratným finančným príspevkom podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku č. 021/4.2MP/2009, uzatvorenej dňa 27.07.2009 medzi Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj ako „poskytovateľ“) a žalobcom (ďalej aj ako „prijímateľ“) a
vlastnými zdrojmi prijímateľa v pomere 60 % : 40 %, pričom nenávratný finančný príspevok tvorili
prostriedky Kohézneho fondu 51 % a prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 9 % (akoje uvedené v Oznámení o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok s podmienkou zo dňa
16.12.2008).

3. Výsledky kontroly obsiahnuté v zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa
29.04.2019 boli žalobcovi, ako prijímateľovi, oznámené listom č. SEF-619/2019, 8507/2019 zo dňa
29.04.2019, doručeným dňa 02.05.2019.

4. Listom č. SF619/2019, 15077/2019 zo dňa 26.07.2019 bola žalobcovi, ako prijímateľovi, zaslaná

Správa o zistenej nezrovnalosti N21900146/S04 spolu so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov
24140110065/Z01/02 a Správa o zistenej nezrovnalosti N21900147/S04 spolu so žiadosťou o vrátenie
finančných prostriedkov 24140110065/Z02/02, s ktorými bol žalobca oboznámený dňa 31.07.2019.
Finančné prostriedky žalobca, ako prijímateľ, v určenej lehote nevrátil.

5. SAŽP zaslala listom č. SF619/2019, 14576/2019 zo dňa 19.07.2019 Úradu vládneho auditu návrh

na začatie správneho konania, ktorý doplnila listom č. SF619/2019, 15280/2019 zo dňa 30.07.2019 a
listom č. SF619/2019, 18678/2019 zo dňa 12.09.2019.

6. Prvostupňový orgán upovedomil účastníka konania o začatí správneho konania listom č.
UVA-001141/2021 zo dňa 18.03.2021 (doručeným dňa 01.04.2021). Súčasne mu bola daná možnosť

pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“).

7. Žalobca toto právo využil a listom č. 2021/LOAM/04 zo dňa 06.04.2021, doručeným dňa 08.04.2021,

zaslal vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania, kde namietal
3 BB-76S/55/2022

uplynutie lehoty pre uloženie sankcie, opätovnú administratívnu kontrolu, ktorou boli oproti predošlým

kontrolám zistené nehospodárne výdavky a Znalecký posudok USI.

8. Správny orgán listom č. UVA-001141/2021 zo dňa 09.04.2021 doručeným dňa 09.04.2021 požiadal
Národnú kriminálnu agentúru o vyjadrenie, v akom štádiu je vyšetrovanie podozrenia zo spáchania
trestnéhočinuvsúvislostispredmetnýmprojektom.Národnákriminálnaagentúralistomč.ČVS:PPZ-52/

NKA-ZA3-2019 zo dňa 25.04.2021, doručeným dňa 29.04.2021 upovedomila správny orgán o uznesení
vyšetrovateľa zo dňa 18.03.2021, ktorým začala trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona k § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (účinného v čase spáchania
skutku) v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom subvenčný podvod spáchaným formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 225 ods. 2, ods. 6 písm. a) Trestného zákona.

9. Prvostupňový orgán listom č. ÚVA-001141/2021 zo dňa 09.04.2021 vyzval SAŽP na doplnenie návrhu
na začatie správneho konania z dôvodu, že zaslaný spisový materiál neobsahuje všetky doklady v
súlade s pokynom MF SR č. MF/013218/2019-243 (platného v čase zaslania podnetu) k spôsobu a

rozsahu predkladania výsledkov kontrol a vládnych auditov a výsledkov vyhodnocovania hospodárenia
územnej samosprávy oznámených kontrolnými orgánmi a auditujúcimi orgánmi a organizačnými
zložkami MF SR oprávnenými vykonať finančné kontroly, vládne audity a kontroly nakladania s verejnými
prostriedkami pre zabezpečenie správneho konania. V súlade s vyššie uvedeným pokynom ako aj
s pokynom MF SR č. MF/012833/2020-243 k spôsobu a rozsahu predkladania výsledkov kontrol,

vnútorných a vládnych auditov a výsledkov vyhodnocovania hospodárenia a územnej samosprávy
oznámených kontrolnými orgánmi, útvarmi vnútorného auditu správcu kapitoly štátneho rozpočtu,
auditujúcimi orgánmi a organizačnými zložkami MF SR oprávnenými vykonať finančné kontroly, audity a
kontrolynakladaniasverejnýmiprostriedkamiprezabezpečeniesprávnehokonaniaprvostupňovýorgán
požiadal SAŽP o predloženie originálov, respektíve overených fotokópií ďalších dokladov uvedených v

tejto výzve. Zároveň prvostupňový orgán vyzval v súlade s § 32 ods. 3 Správneho poriadku a v súlade
s článkom 4 pokynu MF SR č. MF/0128333/2020-243 na vyjadrenie ku skutočnosti, na základe ktorého
právneho predpisu bola vykonaná opätovná administratívna kontrola verejného obstarávania, aby SAŽP
zdôvodnila nezaslanie Znaleckého posudku č. 247/2018 prijímateľovi, napriek tomu, že vo svojichvyjadreniach zo dňa 03.05.2019, 01.08.2019, 07.08.2019 na túto skutočnosť upozornil a predmetný
znalecký posudok bol prijímateľovi zaslaný až po odstúpení spisového materiálu Úradu vládneho auditu
na správne konanie. V tejto súvislosti prvostupňový orgán požiadal o zdôvodnenie postupu SAŽP.

Zároveň prvostupňový orgán požiadal SAŽP o vysvetlenie, ako sa vysporiadal s námietkami uvedenými
vo vyjadreniach prijímateľa zo dňa 03.05.2019, 01.08.2019, 07.08.2019. Prvostupňový orgán žiadal od
SAŽP zdôvodnenie, prečo pred odstúpením spisového materiálu na správne konanie nie je zohľadnený
postup prijímateľa, ktorý vo vyjadrení zo dňa 03.05.2019 oznámil, že si dal vypracovať vlastný znalecký
posudok a tento hneď po vyhotovení predloží SAŽP. Napokon prvostupňový orgán požiadal SAŽP o

zdôvodnenie
4 BB-76S/55/2022

rozdielnych záverov administratívnych kontrol vykonaných SAŽP počas implementácie projektu v
roku 2010, kedy sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (ďalej ako „SORO“) vykonal

administratívnu kontrolu verejného obstarávania (Záznam z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 04.08.2010) ako aj administratívne kontroly žiadosti o platbu (Záznamy z
administratívnej kontroly zo dňa 08.09.2010, 18.10.2010, 29.11.2010, 01.12.2010, 28.12.2010 a
11.03.2011) bez zistených nedostatkov a následne v roku 2019 boli zistené nehospodárne výdavky v
sume 5 303 075,00 eur (Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 29.04.2019).

10. SAŽP listom č. SF 277/2021, 7031/2021 zo dňa 07.05.2021 doručila prvostupňovému orgánu
odpoveď na výzvu na doplnenie podania a vyjadrenie, ku ktorej priložila požadované doklady a
vyjadrila sa ku skutočnostiam, ktoré požadoval prvostupňový orgán. Podľa jej vyjadrenia bola opätovná
administratívna kontrola vykonaná podľa § 24e zákona č. 528/2008 Z. z. a podľa zákona č. 502/2001

Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite (ďalej aj ako „zákon č. 502/2001 Z. z.“), v súlade
s § 30 ods. 1 druhej vety zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. K nezaslaniu Znaleckého posudku č. 247/2018 prijímateľovi napriek tomu,
že vo svojich vyjadreniach na túto skutočnosť upozornil, respektíve jeho zaslanie až po odstúpení
spisového materiálu prvostupňovému orgánu SAŽP zdôvodnil svoj postup tým, že predmetný posudok

bol vyhotovený na základe objednávky SORO pre jeho interné účely, ako nezávislý odborný podklad
k overeniu hospodárnosti predmetného verejného obstarávania, a to v zmysle požiadavky zo strany
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaceho orgánu pre Operačný program
Životné prostredie, z dôvodu prebiehajúceho šetrenia podnetu Transparency International Slovensko
a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej aj ako „OLAF“). SORO má za to, že v prípade

postúpenia posudku na prijímateľa, by mohlo dôjsť k snahe o negáciu posudku, čím by predmetný
posudok stratil svoju opodstatnenosť ako nezávislý podklad pre stanovenie hospodárnosti. Prijímateľ
bol listom označeným ako „Žiadosť o vyjadrenie sa k predbežným zisteniam“ zo dňa 15.03.2019
vyzvaný na predloženie vlastných relevantných dokladov/písomností, ktoré preukážu hospodárnosť
verejného obstarávania. SAŽP má za to, že takto predložený postup zo strany prijímateľa, ktorý bol

zhotovený nezávisle od Znaleckého posudku č. 247/2018 zadávaného SAŽP má vyššiu relevanciu
a nezávislosť preukazovania efektívneho využitia finančných prostriedkov zo strany prijímateľa. Na
výzvu prvostupňového orgánu, aby SAŽP vysvetlila ako sa vysporiadala s námietkami vo vyjadreniach
prijímateľa, uviedla, že zo strany riadiaceho orgánu, bola vyzvaná listom doručeným dňa 21.05.2018
na predloženie znaleckého posudku, a to z dôvodu prebiehajúceho šetrenia OLAF. Na základe záverov

OLAF vykonala SAŽP opätovnú administratívno-finančnú kontrolu verejného obstarávania (vrátane
kontroly hospodárnosti), pri ktorej zohľadnil závery vyhotoveného posudku a výsledkom predmetnej
opätovnej kontroly verejného obstarávania bolo identifikované nehospodárne vynaloženie finančných
prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. V zmysle uvedeného SAŽP vyhotovila správu o zistenej
nezrovnalosti a súčasne žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli následne zaslané

prijímateľovi.Vpriebehuimplementácieprojektuakoajprivýkonekontrolverejnýchobstarávanívrokoch
2009-2010,SAŽPpostupovalapriposudzovaníoprávnenostivýdavkov(tedaajhospodárnosti)vsúlade
s aktuálne platným systémom
5 BB-76S/55/2022

riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a to v zmysle
kontrolných otázok, ktorých minimálny rozsah je definovaný v prílohe č. 423-2 systému riadenia,
pričom kritériom rozhodujúcim pre posúdenie zachovania hospodárnosti a efektívnosti bol súhlas saktuálne platným zákonom o verejnom obstarávaní. Zo strany SAŽP proces posudzovania hospodárne
vynaložených prostriedkov bolo celkové zabezpečenie predmetu projektu, a to na základe kontroly
verejného obstarávania realizovaného v súlade s vtedy platným zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom

obstarávaní. Znalecký posudok č. 247/2018 bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a z tohto dôvodu SAŽP
akceptovala a zohľadnila závery predloženého znaleckého posudku. Vo vyjadrení SAŽP svoj postup,
že pred odstúpením spisového materiálu na správne konanie nezohľadnila postup prijímateľa, ktorý jej
oznámil, že si dal vypracovať vlastný znalecký posudok, zdôvodnila tým, že prijímateľovi bola listom

zo dňa 20.05.2019 zaslaná žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, nakoľko prijímateľ finančne
nevysporiadal predmetné nezrovnalosti v stanovenej lehote. SAŽP v zmysle § 28 ods. 8 zákona č.
528/2008 Z. z. v nadväznosti na § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. a usmernenia č. 16/2008
k nezrovnalostiam v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu podal dňa
31.07.2019 prvostupňovému orgánu návrh na začatie správneho konania pre porušenie finančnej
disciplíny. Prijímateľ nepožiadal o dodatočnú lehotu na predloženie vlastného znaleckého posudku

alebo iného relevantného dokumentu. Napriek tomu SAŽP poskytla prijímateľovi dostatok času na
predloženie daných odborných podkladov, pričom prijímateľ predložil vyjadrenie k nezrovnalosti dňa
17.04.2019, kde SAŽP zaevidovala žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov až dňa 20.05.2019,
čím umožnila prijímateľovi lehotu na predloženie relevantných dokumentov 33 kalendárnych dní.
Prijímateľom predložený znalecký posudok č. 5/2019 bol SAŽP doručený dňa 09.08.2019, teda po

odstúpení spisového materiálu na správne konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy. SAŽP
má za to, že prijímateľ môže Znalecký rozsudok č. 5/2019 zo dňa 06.08.2019 predložiť na uplatnenie
svojich práv v správnom konaní v zmysle § 34 ods. 2 Správneho poriadku. SAŽP sa napokon k
výzve, aby zdôvodnila rozdielne závery administratívnych kontrol vykonaných zo strany SAŽP počas
implementácie projektu v roku 2010 vyjadrila, že počas obdobia realizácie projektu ako aj samotného

výkonu kontroly verejného obstarávania sa riadila v tej dobe platnou legislatívou na výkon kontroly
verejného obstarávania, kde predpokladom hospodárne vynaložených prostriedkov bolo zabezpečenie
predmetu projektu na základe verejného obstarávania realizovaného v súlade s vtedy platným zákonom
o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. a pri opätovnej kontrole verejného obstarávania v rámci
overovania hospodárnosti SAŽP zohľadnila závery Znaleckého posudku č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018,

ako aj samotné závery z vyšetrovania úradu OLAF uvedené v Záverečnej správe č. OF/2016/0065/B4.
Na základe opätovnej kontroly verejného obstarávania a zohľadnení uvedených záverov znaleckého
posudku a záverov úradu OLAF, bolo zo strany SAŽP zistené porušenie ustanovenia § 31 ods. 1 písm.
b) zákona č. 523/2004 Z. z.

11. Listom č. UVA-001141/2021 zo dňa 13.05.2021, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa
14.05.2021, prvostupňový orgán oboznámil právneho zástupcu so zmenou kvalifikácie skutku a s tým
súvisiacou sankciou a tiež s vyjadreniami zaslanými SAŽP a
6 BB-76S/55/2022

NAKA. Zároveň mu umožnil, podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia vyjadriť
sa k zmene kvalifikácie skutku a k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť
ich doplnenie.

12. Dňa 21.05.2021 bol prvostupňovému orgánu doručený list č. OD/KP/101/2021, č. spisu: 0543/2021
zo dňa 21.05.2021, ktorým žalobca prostredníctvom právneho zástupcu využil právo podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia.

13. Prvostupňový orgán listom č. UVA-001141/2021 zo dňa 27.05.2021 požiadal Ministerstvo financií

Slovenskej republiky ako odvolací orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Odvolací orgán
predĺžil lehotu pre vydanie rozhodnutia, podľa ustanovenia § 49 ods. 2 Správneho poriadku, o ďalších
30 dní (list č. MF/008310/2021-243 zo dňa 31.05.2021). O predĺžení lehoty pre vydanie rozhodnutia bol
právny zástupca účastníka konania upovedomený listom č. UVA-001141/2021 zo dňa 31.05.2021.

14. Listom č. UVA-001141/2021-31 zo dňa 17.06.2021 prvostupňový orgán navrhol žalobcovi uložiť
pokutu vo výške 40.000,- eur z dôvodu, že žalobca ako prijímateľ nezabezpečil hospodárne nakladanie
s verejnými prostriedkami. Po zhodnotení skutkového stavu a všetkých skutočností správny orgán
dospel k záveru, že uvedená pokuta má pre prijímateľa preventívno-represívny účel. Výška sankcieje dostatočná na to, aby ju vo svojej majetkovej sfére pocítil, a aby plnila nielen požiadavku represie,
ale aj preventívny účel, teda aby v budúcnosti pri čerpaní verejných prostriedkov zamedzila ich
nehospodárnemu použitiu.

Prvostupňové rozhodnutie
15. Prvostupňový orgán v správnom konaní vo veci porušenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.
ako správny orgán príslušný podľa § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 32 zákona č. 523/2004 Z.

z. a Správneho poriadku vydal rozhodnutie č. s. UVA-001141/2021 zo dňa 22.06.2021 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že: „Spoločnosť ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská
3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 201 ako prijímateľ uzatvorila s Ministerstvom životného prostredia
Slovenskej republiky ako poskytovateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. 021/4.2MP/2009 zo dňa 27.07.2009 na spolufinancovanie projektu č. 24140110065: Zariadenie na
zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling, s.r.o. Celkové oprávnené výdavky projektu

predstavovali sumu 12 759 442,31 eur, z toho: výdavky na nákup strojových zariadení na zhodnocovanie
stavebného odpadu a cestných vozidiel v sume 11 599 493,00 eur a rezerva na nepredvídané stavebné
výdavky v sume 1 159 949,31 eur. Projekt bol financovaný nenávratným finančným príspevkom
poskytnutým v rámci Operačného programu Životné prostredie a vlastnými zdrojmi prijímateľa v pomere
60 % : 40 %, z toho nenávratný finančný príspevok tvorili prostriedky Kohézneho fondu 51 % a

prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 9 % (uvedené v Oznámení o schválení žiadosti o
nenávratný finančný
7 BB-76S/55/2022

príspevok s podmienkou zo dňa 16.12.2008) a bol poskytnutý kombinovaným systémom
predfinancovania a refundácie v celkovej sume 6 959 695,81 eur, a to:

- dňa 20.09.2010 v sume 1 967 292,17 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065301 zo dňa
03.08.2010 (predfinancovanie),

- dňa 09.12.2010 v sume 3 274 673,72 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065303 zo dňa
25.11.2010 (predfinancovanie),
- dňa 09.12.2010 v sume 1 062 903,30 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065304 zo dňa
26.11.2010 (predfinancovanie),
- dňa 19.04.2011 v sume 654 826,62 eur na základe žiadosti o platbu č. 24140110065607 zo dňa

16.02.2011 (refundácia).
Poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 6 959 695,81 eur použila spoločnosť ERSON
Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 na nákup strojových zariadení na
zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel v celkovej sume 11 599 493,00 eur nasledovne:
- dňa 21.09.2010 v sume 1 967 292,17 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 21000053 zo dňa

26.07.2010 v celkovej sume 3 278 820,28 eur vystavenej spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD.,
Cyprus, následne zahrnutej v žiadosti o platbu č. 24140110065402 zo dňa 30.09.2010 (zúčtovanie
predfinancovania),
- dňa 10.12.2010 v sume 3 274 673,72 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 21000064 zo dňa
29.10.2010 v celkovej sume 5 917 493,34 eur vystavenej spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD.,

Cyprus, následne zahrnutej v žiadosti o platbu č. 24140110065406 zo dňa 22.12.2010 (zúčtovanie
predfinancovania),
- dňa 10.12.2010 v sume 1 062 903,30 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 21000068 zo dňa
23.11.2010 v celkovej sume 1 771 505,50 eur vystavenej spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD.,
Cyprus, následne zahrnutej v žiadosti o platbu č. 24140110065405 zo dňa 22.12.2010 (zúčtovanie

predfinancovania),
- dňa 19.04.2011 boli refundované výdavky v sume 654 826,62 eur, deklarované v žiadosti o platbu
č. 24140110065607 zo dňa 16.02.2011 (záverečná platba), zahrnuté vo faktúre č. 21000070 zo dňa
24.11.2010 v sume 631 673,88 eur a čiastočne vo faktúre č. 21000064 zo dňa 29.10.2010 v sume 5 917
493,34 eur vystavených spoločnosťou STROMANO HOLDINGS LTD., Cyprus.

Slovenská agentúra životného prostredia ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre
Operačný program Životné prostredie vykonala podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a v súlade s kapitolou
4.2.3. Realizácia projektov, ods. 37, 46 a 47 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fonduna programové obdobie 2007 – 2013 (verzia 4.12 z 10.11.2015 - platná v čase vypracovania záznamu
z administratívnej kontroly verejného obstarávania) v termíne od 31.12.2018 do 29.04.2019 opätovnú
administratívnu kontrolu verejného obstarávania, počas ktorej overila a posúdila aj hospodárnosť

výdavkov projektu. 8 BB-76S/55/2022

Záznamzadministratívnejkontrolyverejnéhoobstarávaniapopodpisezmluvysúspešnýmuchádzačom
zo dňa 29.04.2019 bol spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO:
36331201 zaslaný listom č. SEF-619/2019, 8507/2019 zo dňa 29.04.2019 a doručený dňa 02.05.2019.

Vykonanou administratívnou kontrolou verejného obstarávania a po posúdení správnym orgánom bolo
zistené, že na žiadosť Slovenskej agentúry životného prostredia bol Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline vypracovaný Znalecký posudok č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 vo veci
stanovenia obstarávacích cien cestných vozidiel a strojových zariadení v čase vyhlásenia zákazky
(v roku 2010), ktoré boli obstarané pre projekt ERSON Recycling, s.r.o. implementovaný v rámci
OperačnéhoprogramuŽivotnéprostredie.VzávereZnaleckéhoposudkuč.247/2018zodňa30.11.2018

znalec vyčíslil obstarávaciu cenu strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných
vozidiel v sume 6 296 418,00 eur. Porovnaním fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene určenej
znalcom bolo zistené navýšenie cien o sumu 5 303 075,00 eur (z toho nenávratný finančný príspevok v
sume 3 181 845,00 eur), čo predstavuje nadhodnotenie o 84 %.
Na žiadosť spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201

vypracoval znalec A. B. C., B.. Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 06.08.2019 vo veci stanovenia
obstarávacích cien strojových zariadení. Cestné vozidlá značky MAN neboli predmetom znaleckého
posúdenia. Podľa záverov znalca bola obstarávacia cena strojových zariadení na zhodnocovanie
stavebného odpadu pre dodanie koncovému zákazníkovi v Slovenskej republike vyčíslená v sume 4
509 200,00 eur (odpoveď znalca na úlohu č. 1). Táto suma nezahrňuje obstarávacie ceny cestných

vozidiel značky MAN, preto pre objektívne posúdenie hospodárnosti bola porovnaná s fakturovanou
sumouzákazkyzníženouosumusubdodávkycestnýchvozidielznačkyMAN,t.j.sosumou9173602,39
eur (11 599 493,00 – 2 425 890,61), kedy bolo zistené navýšenie cien o sumu 4 664 402,39 eur (z toho
nenávratný finančný príspevok v sume 2 798 641,43 eur), čo predstavuje nadhodnotenie o 103 %.
Použitím verejných prostriedkov na úhradu faktúr za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie

stavebného odpadu a cestných vozidiel, ktorých ceny boli oproti obstarávacím cenám stanovených
znalcami nadhodnotené, bola porušená zásada hospodárnosti. Hospodárnosťou sa podľa § 2 ods.
2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (platného v čase použitia nenávratného finančného
príspevku) rozumie minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác

a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality. Nehospodárnym nakladaním s verejnými
prostriedkami došlo k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie
s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. 9

BB-76S/55/2022

Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Úrad vládneho
auditu, podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o.,
Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201 pokutu v sume: 40 000,00 eur slovom : Štyridsaťtisíc
eur, ktorú je spoločnosť ERSON Recycling, s.r.o., Soblahovská 3479, 911 01 Trenčín, IČO: 36331201
povinná uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu vládneho auditu.“
16. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vykonanou opakovanou administratívnou

kontrolou a posúdením v správnom konaní bolo zistené, že použitím verejných prostriedkov na úhradu
faktúr za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel, ktorých
ceny boli oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami nadhodnotené, bola porušená zásada
hospodárnosti. Poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 6 959 695,81 eur prijímateľ použil na
obstaranie strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel v celkovej

sume 11 599 493,00 eur. Výber dodávateľa strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu
a cestných vozidiel prijímateľ uskutočnil postupom podľa § 58 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 25/2006 Z. z.“), a to rokovacím konaním bez zverejnenia. S úspešným uchádzačom –skupinou tvorenou spoločnosťami FABOK spol. s r.o., Česká republika a STROMANO HOLDINGS LTD.,
Cyprus uzavrel dňa 22.06.2010 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol nákup 39 ks strojových zariadení
na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel (bližšie špecifikované v Čl. II.) v celkovej

sume 11 599 493,00 eur bez DPH (ceny jednotlivých strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného
odpadu a cestných vozidiel sú uvedené v Čl. III.). V kúpnej cene boli zahrnuté všetky náklady na riadne
plnenie zmluvy (napr. náklady predávajúceho na dopravu do miesta dodania, náklady na zabalenie
predmetu kúpy pri doprave a pod.). Miestom dodania predmetu kúpy bolo: Veľké Bierovce – zberný dvor
(Čl.IV.).Nenávratnýfinančnýpríspevokvcelkovejsume6959695,81eurbolposkytnutýkombinovaným

systémom predfinancovania a refundácie.

17. Pri opätovnej administratívnej kontrole verejného obstarávania bola zo strany SAŽP overovaná
a posúdená hospodárnosť výdavkov predmetného verejného obstarávania. Administratívna kontrola
vychádzala zo záverov vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) obsiahnutých
v Záverečnej správe, prípad OF/2016/0065/B4. Vyšetrovanie zneužitia finančných prostriedkov EÚ

sa uskutočnilo pomocou analýzy dokumentov súvisiacich s projektom, kontroly na mieste a výmeny
informácií so slovenskou políciou, kedy bolo o. i. zistené, že plnenie kúpnej zmluvy v sume 11 599
493,00 eur bolo zabezpečené prostredníctvom subdodávateľov v objeme 100 % spoločnosťami: Man
Česká republika (20,9 %), Bobcat Česká republika (3,4 %), Neuenhauser Group Nemecko (13,6 %),
Hartl Anlagenbau GmbH Powercrusher Rakúsko (40,9 %), Kuhn – Bohemia a.s. Česká republika (21,2

%), čo je popísané v časti 2.1.2. záverečnej správy. Počas vyšetrovania úrad OLAF hodnotil aj cenovú
primeranosť nakúpených strojov (popísané v časti 2.6. záverečnej
10 BB-76S/55/2022

správy), kedy bolo zistené, že skupina dodávateľov pozostávajúca zo spoločností FABOK spol. s r.o.,
Česká republika a STROMANO HOLDINGS LTD., Cyprus zakúpila stroje na zhodnocovanie stavebného
odpadu a cestné vozidlá obstarané v rámci projektu od subdodávateľov v celkovej hodnote približne 5
298 490,00 eur, pričom ich hodnota deklarovaná v rámci projektu predstavovala sumu 11 599 493,00
eur, čo predstavuje nadhodnotenie o sumu 6 301 003,00 eur (z toho nenávratný finančný príspevok v

sume 3 780 601,80 eur), t. j. 119 %.

18. Na žiadosť SAŽP bol Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracovaný
Znalecký posudok č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 (ďalej aj ako „Znalecký posudok č. 247/2018“ alebo
„Znalecký posudok USI“) vo veci stanovenia obstarávacích cien cestných vozidiel a strojových zariadení

v čase vyhlásenia zákazky (v roku 2010), ktoré boli obstarané pre projekt implementovaný v rámci
operačného programu životné prostredie. V závere Znaleckého posudku č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018
znalec vyčíslil obstarávaciu cenu strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných
vozidiel v roku 2010 v sume 6 296 418,00 eur. Porovnaním fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene
určenej znalcom bolo zistené navýšenie cien o sumu 5 303 075,00 eur (z toho nenávratný finančný

príspevok v sume 3 181 845,00 eur), čo predstavuje nadhodnotenie o 84 %. V nadväznosti na uvedené
závery znaleckého posudku SAŽP identifikovala nehospodárne výdavky v sume 5 303 075,00 eur (11
599 493,00 eur - 6 296 418,00 eur) a konanie prijímateľa kvalifikovala ako porušenie finančnej disciplíny
podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.

19. Súčasťou spisového materiálu je aj Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 06.08.2019 (ďalej
aj ako „Znalecký posudok č. 5/2019“) vypracovaný A. B. C., B. na žiadosť prijímateľa, vo veci
stanovenia obstarávacích cien strojových zariadení. Úlohou znalca bolo stanovenie obstarávacích cien
strojových zariadení, ktoré boli obstarané pre projekt implementovaný v rámci operačného programu
životné prostredie, pri dodávke z inej krajiny EÚ ako je Slovenská republika do Slovenskej republiky,

komparáciou percentuálneho navýšenia aktuálne platných cien, resp., cien platných v roku 2010 za
podmienok dodávky v rámci Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do inej krajiny Európskej
únie (okrem Slovenskej republiky), napríklad Cyprus. Znalec určil obstarávacie ceny pre 30 ks strojových
zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu, 9 ks cestných vozidiel značky MAN nebolo súčasťou
znaleckého posúdenia. V závere posudku zodpovedal na nasledovné otázky: 1. stanovenie aktuálne

platných obstarávacích cien resp. obstarávacích cien z roku 2010 (podľa dostupnosti informácií)
strojových zariadení pri ich dodávke v rámci SR (dodávateľ aj odberateľ v SR) za vyššie uvedených
špeciálnych podmienok – vyčíslenie znalcom v sume 4 509 200,00 eur, 2. stanovenie aktuálne platných
obstarávacích cien resp. obstarávacích cien z roku 2010 (podľa dostupnosti informácií) strojovýchzariadení pri ich dodávke zo SR do inej krajiny EÚ (okrem SR) napr. Cyprus za vyššie uvedených
špeciálnych podmienok – vyčíslené znalcom v sume 9 416 350,00 eur, 3. výpočet priemerného
percentuálneho navýšenia obstarávacích cien strojových zariadení komparáciou obstarávacích cien

strojových zariadení pri dodávke v rámci SR a zo SR do inej krajiny EÚ (okrem SR) – znalcom vyčíslené
3 metódami: 1. metóda – 97,96 %, 2. metóda – 87,55 %, 3. metóda - 108,83 %, 4. stanovenie
11 BB-76S/55/2022

priemerných obstarávacích cien strojových zariadení jednotlivo aj ako celá skupina, pri ich dodávke
zo SR do inej krajiny EÚ (okrem SR) napr. Cyprus, použitím priemerného percentuálneho navýšenia
predajnej ceny pri ich dodávke v rámci SR vs. dodávka zo SR do inej krajiny EÚ (okrem SR) napr. Cyprus
– znalcom vyčíslené metódami: 1. metóda – 8 926 412,32 eur, 2. metóda – 8 457 004,60 eur, 3. metóda –
9 416 562,36 eur, 5. odborný názor znalca, či je možné konštatovať, že pri dodávke strojových zariadení
z inej krajiny EÚ (napr. Cyprus) do SR, budú priemerné obstarávacie ceny totožné alebo porovnateľné

s priemernými cenami pri dodávke zo SR do inej krajiny EÚ (okrem SR) – znalec konštatoval, že tieto
ceny nebudú totožné, avšak s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou budú porovnateľné. Pre účely
správneho konania bolo zo Znaleckého posudku č. 5/2019 využité len posúdenie obstarávacej ceny
pre dodanie koncovému zákazníkovi v SR vyčíslené v sume 4 509 200,00 eur (súčet súm v tabuľke
na str. 60-61 znaleckého posudku uvedenej v odpovedi znalca na úlohu č. 1). Táto suma neobsahuje

obstarávacie ceny cestných vozidiel značky MAN, preto správny orgán pre objektívne posúdenie
hospodárnosti porovnal znalcom určenú obstarávaciu cenu strojových zariadení na zhodnocovanie
stavebného odpadu v sume 4 509 200,00 eur s fakturovanou sumou zákazky zníženou o subdodávku
cestných vozidiel značky MAN, t. j. so sumou 9 173 602,39 eur (11 599 493,00 – 2 425 890,61) a zistil
navýšenie cien o sumu 4 664 402,39 eur (z toho nenávratný finančný príspevok v sume 2 798 641,43

eur), čo predstavuje nadhodnotenie o 103 %.

20. Prvostupňový orgán sa nestotožnil s posúdením zistených skutočností ako SAŽP, ktorá
nadhodnotenie fakturovaných cien porovnávala len vo vzťahu k Znaleckému posudku USI a konanie
prijímateľakvalifikovalaakoporušeniefinančnejdisciplínypodľaustanovenia§31ods.1písm.b)zákona

č. 523/2004 Z. z. V správnom konaní boli zohľadnené závery oboch znaleckých posudkov.

21. Podľa prvostupňového orgánu napriek tomu, že sa znalcami vyčíslené obstarávacie ceny odlišujú,
zo záverov obidvoch znaleckých posudkov vyplýva navýšenie fakturovanej ceny oproti obstarávacej
cene určenej znalcami o 84 % (podľa Znaleckého posudku USI) resp. o 103 % (podľa Znaleckého

posudku č. 5/2019). Použitím verejných prostriedkov na úhradu faktúr za nákup strojových zariadení na
zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel, ktorých ceny boli oproti obstarávacím cenám
stanovených znalcami nadhodnotené, bola porušená zásada hospodárnosti. Hospodárnosťou sa podľa
§2ods.2písm.k)zákonač.502/2001Z.z.ofinančnejkontroleavnútornomauditeaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (platného v čase použitia nenávratného finančného

príspevku) rozumie minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác
a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality. Nehospodárnym nakladaním s verejnými
prostriedkami došlo k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého právnické osoby
a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú
povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.

22. Prvostupňový orgán po vyhodnotení všetkých námietok účastníka konania dospel k záveru, že ku
dňu vydania rozhodnutia neboli predložené dôkazy a vyjadrenia, ktoré by
12 BB-76S/55/2022

vyvrátili zistené nedostatky. Obidva predložené znalecké posudky ako aj závery vyšetrovania úradu
OLAF, teda tri na sebe nezávislé overovania hospodárnosti výdavkov, preukazujú nadhodnotenie
cien nakúpených strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel a
tým porušenie zásady hospodárnosti. Nehospodárnym nakladaním s verejnými prostriedkami došlo k

porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní
zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.23. Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. prvostupňový orgán
uložil žalobcovi podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z., pokutu v sume 40 000,00 eur. Prvostupňový
orgán v súvislosti s výškou pokuty poukázal na zmenu právnej úpravy s tým, že hoci konanie o

uložení pokuty podľa § 32 bolo začaté po 01.01.2021, od kedy došlo k úprave maximálnej výšky
pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 523/2004 Z. z. na sumu 500 000,00 eur,
prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty vzal do úvahy skutočnosť, že k porušeniu povinnosti došlo
pred 31.12.2020, t. z. v čase platnosti znenia § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. určujúceho maximálnu
výšku pokuty v sume 40 000,00 eur. Prvostupňový orgán zároveň uviedol, že pri rozhodovaní o výške

pokuty prihliadal na závažnosť porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 523/2004 Z. z. a zohľadnil
celkový objem finančných prostriedkov a zistené navýšenie fakturovaných cien oproti obstarávacím
cenám stanovených znalcami. Prvostupňový orgán v rámci svojich úvah vyhodnotil nehospodárne
nakladanie s verejnými prostriedkami ako nedostatok s vysokou závažnosťou. Vzhľadom na celkový
objem poskytnutých finančných prostriedkov – 6 959 695,81 eur, ako aj zistené navýšenie fakturovaných
cien o 84 % resp. 103 % oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami, následkom ktorého došlo v

priebehu rokov 2010 a 2011 k neoprávnenému ekonomickému prospechu zapríčineného prijímateľom
na jednej strane a poškodeniu rozpočtu EÚ ako aj SR na druhej strane, správny orgán rozhodol o výške
pokuty v sume 40 000,- eur. Po zhodnotení skutkového stavu a všetkých vyššie opísaných skutočností
správny orgán dospel k záveru, že pokuta má pre účastníka konania preventívno-represívny účel.
Jej výška je dostatočná na to, aby ju účastník konania vo svojej majetkovej sfére pocítil a aby plnila

nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel, t. z. aby v budúcnosti pri čerpaní verejných zdrojov
zamedzila ich nehospodárnemu použitiu.

24. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.07.2021 odvolanie, v ktorom namietal
znenie samotného výroku prvostupňového rozhodnutia, nakoľko podľa žalobcu vo v jeho výroku úplne

absentoval údaj o tom kde, kedy a akým spôsobom sa mal dopustiť konania (resp. opomenutia),
v ktorom správny orgán vidí spáchanie správneho deliktu. Výrok prvostupňového rozhodnutia nie je
dostatočne určitý a zrozumiteľný, nie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a to
spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov na vydanie rozhodnutia vo
veci samej. Žalobca ďalej v odvolaní namietal vykonanie opakovanej kontroly zo strany SAŽP s tým, že

v danom čase platná zákonná úprava neobsahovala možnosť vykonania opätovnej kontroly, SAŽP pri
vykonávaní opätovnej kontroly, začatej dňa 31.12.2018, prekročil svoju právomoc, konal „ultra vires“, a
preto výsledkom tejto kontroly je paakt, ktorý nemá a nemôže mať žiadne
13 BB-76S/55/2022

právne účinky. Žalobca v odvolaní tiež brojil proti nesprávnej aplikácii zásady hodnotenia dôkazov a
správnej úvahy pri hodnotení záverov znaleckých posudkov a mal za to, že správny orgán sa dostatočne
nevysporiadal s jeho námietkami k Znaleckému posudku ÚSI, jeho obsahu a vecným chybám, preto
si opätovne uplatnil svoje námietky voči Znaleckému posudku ÚSI a žiadal, aby sa odvolací orgán

v odvolacom konaní týmito námietkami zaoberal, zaujal k nim stanovisko, vyhodnotil ich, vrátane
poukázaných rozporov medzi vypracovanými znaleckými posudkami, odstránil existujúce rozpory medzi
týmito dôkazmi a uviedol, prečo ten-ktorý dôkaz odmietol.

Druhostupňové rozhodnutie

25. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako príslušný odvolací správny orgán (ďalej aj ako
„žalovaný“), rozhodnutím č. s. MF/012859/2021-243 zo dňa 25.10.2021 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Napadnuté rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2021.

26. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reprodukoval priebeh administratívneho konania
pred prvostupňovým orgánom a konštatoval, že prvostupňový orgán listom č. UVA-001141/2021 zo dňa
10.08.2021 Stanovisko k odvolaniu spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., Trenčín proti rozhodnutiu –
odstúpenie (ďalej len „Stanovisko ÚVA“), doručeným žalovanému dňa 12.08.2021, postúpil žalovanému
odvolanie spolu s celým spisovým materiálom na druhostupňové správne konanie. Žalovaný následne

listomč.MF/012859/2021-243Upovedomenie–vyjadreniekpodkladomprevydanierozhodnutiazodňa
23.08.2021, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07.09.2021, podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku umožnil pred vydaním rozhodnutia žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie do 7 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia. E–mailom zo dňa 09.09.2021 požiadal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného
o nahliadnutie do spisu dňa 10.09.2021, pričom žalovaný tejto požiadavke vyhovel a umožnil dňa
10.09.2021 nahliadnuť do spisu. Dňa 21.09.2021 bolo žalovanému doručené vyjadrenie právneho

zástupcu účastníka konania k podkladom pre vydanie rozhodnutia.

27.Dňa05.10.2021požiadalžalovanýpodľa§49ods.2SprávnehoporiadkuministrafinanciíSlovenskej
republiky ako nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30 dní z dôvodu, že lehota
na vydanie rozhodnutia by druhostupňovému správnemu orgánu uplynula dňa 11.10.2021 a žalovaný sa

musel v rozhodnutí vysporiadať s vyššie uvedeným vyjadrením právneho zástupcu účastníka konania,
z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti prejednávanej veci a rozsah spisovej dokumentácie, o čom bol
právny zástupca účastníka konania upovedomený listom č. MF/012859/2021-243 Predĺženie lehoty pre
vydanie rozhodnutia zo dňa 08.10.2021.

28. K bodu I. odvolania, v ktorom žalobca namietal vady výroku prvostupňového rozhodnutia, okamih

porušenia zákonnej povinnosti a v súvislosti s tým vzniesol aj námietku, že prvostupňový orgán nebol
oprávnený uložiť účastníkovi konania pokutu za porušenie
14 BB-76S/55/2022

finančnej disciplíny, nakoľko právo na uloženie pokuty bolo v danom čase prekludované, žalovaný
uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky relevantné skutočnosti, ktoré
boli rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia, najmä určenie účastníka konania, popis, miesto, čas
protiprávneho konania, právny predpis, ktorý bol týmto konaním porušený, uložená sankcia, lehota na
plnenie, ako aj ďalšie podstatné skutočnosti (t. j. špecifikácia Zmluvy, na základe ktorej bol prijímateľovi

poskytnutý nenávratný finančný príspevok a špecifikácia Projektu, špecifikácia znaleckých posudkov
vzťahujúcich sa k Projektu, konkretizácia výšky poskytnutého nenávratného finančného príspevku
a bližšia špecifikácia spôsobu jeho poskytovania a následne jeho použitia, špecifikácia vykonanej
administratívnej kontroly verejného obstarávania), na základe ktorých je vylúčená jeho zameniteľnosť s
iným skutkom, čím sa vylúči prípadný opakovaný postih, resp. uloženie sankcie za ten istý skutok.

29. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že predpokladaný čas spáchania správneho deliktu bol
vymedzený v napadnutom rozhodnutí len v jeho odôvodnení a uviedol, že vo výroku prvostupňového
rozhodnutia sú určené konkrétne dátumy poskytnutia nenávratného finančného príspevku, konkrétne
dátumy jeho prevedenia na úhradu faktúr a zároveň dátum refundácie záverečnej žiadosti o platbu č.

24140110065607. Časové vymedzenie spáchania správneho deliktu je teda určené dátumami použitia,
resp. prevedenia verejných prostriedkov na úhradu faktúr a v prípade záverečnej žiadosti o platbu č.
24140110065607jetodeňjejrefundácie.Podľažalovanéhosaprvostupňovýorgántaktiežvodôvodnení
rozhodnutia podrobne vysporiadal s otázkou spôsobu výpočtu prekluzívnej lehoty podľa § 31 ods.
14 zákona č. 523/2004 Z. z., a to tak s objektívnou, ako aj subjektívnou lehotou. Prvostupňový

orgán viaže začiatok plynutia päťročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty na deň preukázaného
zistenia porušenia povinnosti zachovávať hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ktorý
saodvíjaodZáznamuzadministratívnejkontrolyverejnéhoobstarávaniapopodpisezmluvysúspešným
uchádzačom vypracovaného dňa 29.04.2019 (dátum, kedy bolo zistené porušenie písomne zachytené
vo výstupe z administratívnej kontroly) a doručeného prijímateľovi dňa 02. 05. 2019 (kedy bol prijímateľ

oboznámený so zisteným porušením). Zároveň sa prvostupňový orgán podľa žalovaného vysporiadal aj
s otázkou určenia začiatku plynutia desaťročnej objektívnej lehoty na uloženie pokuty, ktorý sa odvíja od
okamihu porušenia povinnosti uvedenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť,
že prijímateľovi boli verejné prostriedky poskytované priebežne a následne prijímateľom priebežne
použiténaúhradufaktúr(resp.refundovanéfinančnéprostriedkynazákladezáverečnejžiadostioplatbu

zo dňa 19.04.2011), vyhodnotiť nakladanie s verejnými prostriedkami ako nehospodárne bolo možné
až po vyčerpaní celej poskytnutej sumy, a to dňom refundácie záverečnej žiadosti o platbu zo dňa
19.04.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že desaťročná lehota na uloženie pokuty sa počíta od 1 januára
nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu, začiatok plynutia lehoty nastal dňom 01.01.2012. V
tejto súvislosti žalovaný podporne poukázal aj na čl. 3 bod 1 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 2988/95 z

18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej aj ako „Nariadenie
č. 2988/95“) a na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/115/2018 zo dňa 03.10.2019.
Podľa žalovaného prvostupňový orgán vychádzal zo správneho záveru, že nehospodárne nakladanie
s verejnými prostriedkami15 BB-76S/55/2022

bolo možné vyhodnotiť až po vyčerpaní celej sumy nenávratného finančného príspevku. Nehospodárne
nakladanie s verejnými prostriedkami bolo preukázateľne zistené až opätovnou administratívnou
kontrolou verejného obstarávania písomne zachytené v Zázname z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 29.04.2019, ktorý bol doručený prijímateľovi dňa 02.05.2019. Žalovaný nesúhlasil
s názorom, že uvedené Nariadenie č. 2988/95 umožňuje odvetvovými predpismi ustanoviť kratšie

obdobie pre premlčaciu dobu konania o nezrovnalosti, nie však dlhšiu, pričom žalovaný poukázal na
čl. 3 ods. 3 Nariadenie č. 2988/95, podľa ktorého si členské štáty zachovávajú možnosť uplatňovať
dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2, z čoho vyplýva, že ustanovenie
§ 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. je v súlade s Nariadením č. 2988/95. Žalovaný nesúhlasil ani
s názorom týkajúcim sa okamihu začatia plynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty
dňomuzatvoreniaKúpnejzmluvymedziprijímateľomaspoločnosťamiFABOKspol.s.r.o.aSTROMANO

HOLDINGS LTD, t. j. 06. 05. 2010. Podľa žalovaného uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy vznikol
medzi prijímateľom a uvedenými spoločnosťami zmluvný vzťah. Samotným uzatvorením tejto zmluvy
však nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti uvedenej v 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., keďže k
čerpaniu verejných prostriedkov došlo až následne, po uzatvorení predmetnej zmluvy. V súvislosti s
Usmernenímknezrovnalostiamafinančnýmopravámvrámcifinančnéhoriadeniaštrukturálnychfondov,

Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu na programové obdobie 2014 – 2020
č. 2/2015 – U, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu v odvolaní, žalovaný konštatoval, že toto
usmerneniesaviažekprogramovémuobdobiu2014–2020apredmetomsprávnehokonaniabolProjekt
financovaný v rámci programového obdobia 2007 – 2013, preto sa na danú vec nevzťahuje.

30. Žalobca v bode II. odvolania poukázal na kontroly vykonané počas aj po ukončení verejného
obstarávania (administratívnu kontrolu verejného obstarávania vykonanú SAŽP zo dňa 04.08.2010,
spätné overenie verejného obstarávania zo dňa 27.06.2012 vykonané Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej republiky a vládny audit v roku 2012 vykonaný Správou finančnej kontroly Zvolen)
s tým, že výsledkom overenia vládneho auditu bolo konštatovanie o súlade finančných operácií s

kritériami oprávnenosti výdavkov; porušenie finančnej disciplíny nebolo identifikované. Žalobca zároveň
namietal možnosť vykonania opätovnej administratívnej kontroly, nakoľko v čase vykonania opätovnej
administratívnej kontroly platná zákonná úprava neobsahovala možnosť vykonania opätovnej kontroly,
nakoľko zákon č. 502/2001 Z. z., ktorým sa riadil proces kontroly, túto možnosť neobsahoval. Táto bola
zavedená až v zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“). Nakoľko sa režim kontroly
vo vzťahu k už realizovanému verejnému obstarávaniu riadi právnou úpravou platnou v čase uzavretia
zmluvy, je právny zástupca účastníka konania toho názoru, že SAŽP nemala oprávnenie vykonať
opätovnú administratívnu kontrolu, pretože jej zákon takúto právomoc nezveroval. Ak už bola kontrola
vykonaná opakovane za účelom overenia výkonu predchádzajúcich kontrol bez zistenia porušenia

finančnej disciplíny alebo nezrovnalosti, oprávnenie riadiaceho orgánu ju vykonať opätovne, v súlade s
častou 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 46 SRŠFaKF 2007 – 2013, verzia 4.12, by predstavovalo zásah
do právnej istoty účastníka konania. SRŠFaKF 2007 – 2013 -
16 BB-76S/55/2022

verzia 3.0, platná v čase podpisu Zmluvy, neobsahovala ustanovenie o možnosti vykonávania
opätovných administratívnych kontrol.

31. Žalovaný k týmto námietkam v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vyššie uvedené kontroly,

resp. vládny audit boli zamerané najmä na oprávnenosť výdavkov a na overenie postupov verejného
obstarávania, hospodárnosť výdavkov bola overovaná len v prípade vládneho auditu, avšak iba na
vybranej vzorke žiadostí o platbu a bez uvedenia konkrétneho spôsobu jeho overenia. Následne bola
hospodárnosť overovaná pri administratívnej kontrole verejného obstarávania v roku 2019 na celom
Projekte, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, na základe čoho závery z administratívnej

kontroly verejného obstarávania z roku 2019 boli pre prvostupňový orgán relevantnejšie, resp. mali
vyššiu vypovedaciu hodnotu, než pred ňou vykonané kontroly, resp. vládny audit, ktoré boli zamerané
najmä na oprávnenosť výdavkov a overenie postupov verejného obstarávania. Pravidlá vykonania
administratívnej kontroly upravuje zákon č. 528/2008 Z. z. Jej opätovné vykonanie bolo v súlade skapitolou 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 46 a 37 SRŠFaKF 2007 – 2013, verzia 4.12, podľa ktorej
vykonávanie administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení
realizácie projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol,

ktoré riadiaci orgán vykonal u prijímateľa. Nie je možné súhlasiť s názorom právneho zástupcu účastníka
konania týkajúceho sa záväznosti SRŠFaKF 2007 – 2013 vo verzii 3.0, platnej v čase podpisu Zmluvy.
Žalovaný konštatoval, že otázka záväznosti SRŠFaKF 2007 – 2013 je upravená v článku 3. bod 3.6
Zmluvy, podľa ktorého prijímateľ berie na vedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný dodržiavať
Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 –

2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013.
Podľa čl. 6 bod 6. 3 Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy aj Všeobecné zmluvné podmienky
k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Prijímateľ týmto vyhlasuje, že sa s obsahom
príloh Zmluvy oboznámil a súhlasí, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný. Podľa Všeobecných
zmluvných podmienok sa vzájomné práva a povinnosti medzi poskytovateľom a prijímateľom riadia
Zmluvou, všetkými dokumentami, na ktoré Zmluva odkazuje a právnymi predpismi ES a SR a že práva

a povinnosti zmluvných strán sa ďalej budú spravovať aj Systémom finančného riadenia štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013. Podľa čl. 9 bod 1.3 Všeobecných
zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli a súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene Systému
finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013

a Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 a
touto zmenou nedôjde k zmene textu Zmluvy, poskytovateľ uverejní nové znenie týchto dokumentov na
svojich internetových stránkach. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou uvedených dokumentov sa považuje
najmä konkludentný prejav vôle prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov,
ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom. Ide najmä o zasielanie monitorovacích správ

poskytovateľovi, zaslanie žiadosti o platbu, prijatie platby od poskytovateľa a pod. Od tohto okamihu
sa zmluvný vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom spravuje takto zmenenými dokumentmi. Z čl.
3 bod 4 Všeobecných zmluvných
17 BB-76S/55/2022

podmienok vyplývala povinnosť prijímateľa predkladať poskytovateľovi následné monitorovacie správy
počas 5 rokov odo dňa ukončenia realizácie aktivít Projektu. Na základe schválenej žiadosti o zmenu
projektu č. 2 bol termín ukončenia realizácie aktivít Projektu bol stanovený na marec 2011, z čoho
vyplývala povinnosť prijímateľa predkladať následné monitorovacie správy do marca 2016 a v tomto

období sa riadiť aktuálne platnou verziou SRŠFaKF 2007 – 2013, verzia 4.12., ktorá bola platná aj v čase
vypracovania Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania a pre žalobcu záväzná. Na
základe vyššie uvedených skutočností považoval žalovaný námietku týkajúcu sa absencie oprávnenia
SAŽP vykonať opätovnú administratívnu kontrolu za nedôvodnú.

32. Žalovaný k námietke nesprávnej aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy
prvostupňového orgánu pri hodnotení záverov znaleckých posudkov vo všeobecnosti uviedol, že v
súlade s ustálenou judikatúrou sa znalecký posudok v zmysle Správneho poriadku radí medzi dôkazy,
ktoré správny orgán hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho
správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým

záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán nie je oprávnený
znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej
stránky. Vzhľadom na odborné špecifiká obstaraného tovaru v rámci implementácie projektu bolo
nevyhnutné za účelom objektívneho stanovenia určenia obstarávacích cien vyžadujúceho si odborné
znalosti a posúdenia hospodárnosti nariadiť vypracovanie znaleckého posudku.

33. K námietke týkajúcej sa absencie znaleckej doložky k znaleckému posudku ÚSI žalovaný uviedol,
že v správnom konaní bol vyžiadaný originál znaleckého posudku ÚSI, ktorého súčasťou je aj
znalecká doložka. Uvedený znalecký posudok bol predložený aj k nahliadnutiu počas nahliadnutia do
spisu právnym zástupcom účastníka konania. Žalovaný tiež vo vzťahu k vypracovaným znaleckým

posudkom konštatoval, že prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia posúdil hodnovernosť oboch
vyhotovených znaleckých posudkov, oba vyhodnotil ako hodnoverné dôkazy a zohľadnil závery oboch
znaleckých posudkov, ktoré preukázali navýšenie fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene určenej
znalcami o 84 % (podľa Znaleckého posudku USI) a o 103 % (podľa Znaleckého posudku č. 5/2019),t. j. predložené znalecké posudky sa navzájom nespochybňovali, z čoho možno vyvodiť záver, že aj
keby prvostupňový orgán nebral do úvahy znalecký posudok ÚSI pre jeho údajné vady a nedostatky,
nadhodnotenie obstarávacích cien predmetného tovaru vyplýva aj zo Znaleckého posudku č. 5/2019

vypracovaného na základe požiadavky účastníka konania, ktorého závery, ani samotný obsah žalobca
nespochybňuje. Nadhodnotenie obstarávacích cien tovaru nevyplýva len zo záverov oboch znaleckých
posudkov, ale vyplýva taktiež zo záverov vyšetrovania OLAF, t. j. tri na sebe nezávislé overovania
preukazujú nadhodnotenie obstarávacích cien tovaru a tým porušenie zásady hospodárnosti, preto
otázka porušenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. účastníkom konania podľa názoru žalovaného

nie je sporná. Obidva znalecké posudky sa pri definovaní obstarávacej ceny odvolávajú na prílohu č.
4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku (ďalej len „Vyhláška č. 492/2004 Z. z.“). S poukázaním na § 2 písm. g) tejto vyhlášky
sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná
18 BB-76S/55/2022

hodnota majetku, tá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu
ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,
pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej

hodnoty. Z uvedenej definície podľa žalovaného vyplýva, že aj obstarávacie ceny určené znalcami
možno považovať len za ich najpravdepodobnejší odhad, čo však nestanovuje cenu preukazujúcu, že
zistená nezrovnalosť je určená presne.

34. Žalovaný poukázal okrem iného aj na skutočnosť, že v prípade, ak by aj vyhovel námietkam a

Znalecký posudok ÚSI by nepripustil ako dôkazný prostriedok v správnom konaní, Znalecký posudok č.
5/2019 vypracovaný na žiadosť účastníka konania taktiež preukazuje nadhodnotenie fakturovanej ceny
oprotiobstarávacejceneurčenejznalcom.Vychádzajúczuvedenéhožalovanýdospelkzáveru,žeprávo
účastníka konania na obhajobu nebolo porušené. Prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí zaoberal
jednotlivými námietkami účastníka konania, posúdil ich, zaujal k nim stanovisko a podrobne vysvetlil,

prečo určité časti Znaleckého posudku č. 5/2019 považoval za irelevantné. Nakoľko sa predložené
znalecké posudky nespochybňovali a vzájomne si nerozporovali (oba preukazujú nadhodnotenie
obstarávacích cien), prvostupňový správny orgán nepristúpil k dokazovaniu formou ďalšieho znaleckého
posudku, resp. žiadosti o vypracovanie dodatku k Znaleckému posudku ÚSI. Žalovaný má za to, že
prvostupňový orgán sa s námietkami žalobcu dostatočne zaoberal, resp. vysporiadal, a preto považuje

odvolacie námietky za nedôvodné.

35. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu doručeného dňa 21.09.2021, ktorým namietal Stanovisko ÚVA
konštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, preto poukázal na časť
odôvodnenia svojho rozhodnutia, v ktorej sa s predmetnými námietkami už vysporiadal.

36. Žalovaný na záver odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zhrnul, že po posúdení obsahu odvolania
a vyjadrenia a po vyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel
k záveru, že argumentácia v podanom odvolaní a vyjadrení nemala zásadný vplyv na skutkový
stav veci a jej právne posúdenie. Použitím nenávratného finančného príspevku na úhradu faktúr

za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel, ktorých
ceny boli oproti obstarávacím cenám určených znalcami nadhodnotené, došlo k nehospodárnemu
nakladaniu s verejnými prostriedkami v rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. Prvostupňový
orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky zistené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie, zhodnotil jednotlivé dôkazy samostatne a vo vzájomných súvislostiach. Podrobne rozobral

obsah porušenia ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. spolu s úvahou, ktorou sa pri posudzovaní
danej veci riadil a zistený skutkový stav následne zahrnul pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho
predpisu. Pri rozhodovaní o výške pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti vyplývajúcej
z § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., dĺžku trvania protiprávneho stavu, celkový objem finančných
prostriedkov a zistené navýšenie fakturovaných cien oproti obstarávacím cenám stanovených znalcami.

Žalovaný konštatoval,
19 BB-76S/55/2022že zásada hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami je overovaná nielen vnútroštátnymi
orgánmi, ale aj Európskou úniou, ktorá spolufinancuje projekty; preto je potrebné ju dôsledne dodržiavať.
Konaním účastníka konania došlo k poškodeniu rozpočtu Európskej únie a SR. Z pohľadu žalovaného

bola v celom správnom konaní dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti a prvostupňový orgán konal
v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovujú platné a účinné právne predpisy SR. Prvostupňový orgán
skúmal celý skutkový stav, všetky dôkazy prehodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a správne
vyhodnotil, že celý spisový materiál a dôkazy tvoriace spisový materiál preukazujú porušenie § 19 ods.
3 zákona č. 523/2004 Z. z.

Správna žaloba – žalobné body
37. Správnou žalobou včas podanou dňa 22.12.2021 pôvodne na Krajskom súde v Bratislave sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia
a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Na námietku miestnej nepríslušnosti správneho súdu uplatnenú žalovaným vo vyjadrení

k žalobe, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/340/2021-149 zo dňa 03.06.2022, právoplatným
dňa 17.06.2022, postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému
na konanie vo veci, aplikujúc § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

38. Žalobca v časti II. správnej žaloby na úvod všeobecne vymedzil dôvody jej podania, pričom mal za
to, že:
i. uplynula prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt (§ 195
písm. b) SSP);
ii. postupom žalovaného i prvostupňového orgánu, ďalej boli porušené základné zásady trestného

konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie (§ 195 písm. c) SSP);
iii. neboli dodržané zásady ukladania trestov podľa trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d) SSP).

Okrem uvedených dôvodov podania žaloby mal žalobca tiež za to, že predchádzajúce správne konanie,

prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie žalovaného:
iv. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP);
v. je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na jeho vydanie (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP);
vi. skutkový stav, ktorý vzal orgán za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom
spise (§ 195 písm. a)SSP) a skutkový stav, ktorý vzal prvostupňový správny orgán za

základ prvostupňového rozhodnutia i žalovaný za základ rozhodnutia o odvolaní nemá oporu v
administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).

39. [Ad i.] Námietku uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný
správny delikt a ktorú žalobca vzniesol aj v administratívnom konaní,

20 BB-76S/55/2022

žalobca s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z., odôvodnil tým, že začiatok
plynutia prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie je nevyhnutné naviazať na okamih konania (opomenutia

konania) hospodárskeho subjektu (v tomto prípade napr. konanie účastníka konania spočívajúce
v uzatvorení kúpnej zmluvy) a nie na okamih možného zistenia porušenia príslušným orgánom,
nakoľko táto možnosť nastáva až po prípadnom porušení zákonnej povinnosti. Podľa názoru žalobcu
prvostupňový orgán nesprávne vyhodnotil začiatok plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty, keď si ju
stotožnil s lehotou subjektívnou, pričom tento nesprávny záver si osvojil aj žalovaný. Žalobca svoj názor

ohľadom momentu vzniku nezrovnalosti oprel o znenie Usmernenia k nezrovnalostiam a finančným
opravámvrámcifinančnéhoriadeniaštrukturálnychfondov,KohéznehofonduaEurópskehonámorného
a rybárskeho fondu na programové obdobie 2014 – 2020 č. 2/2015 – U, ktoré analogicky aplikoval na
danú vec. Žalobca uviedol, že okamihom vzniku nezrovnalosti, a teda, teoreticky, porušenia finančnej
disciplíny bol okamih uzavretia kúpnej zmluvy so spoločnosťou FABOK spol. s.r.o. a STROMANO

HOLDINGS LTD, t. j. deň 22.06.2010. Ak by nebolo možné stanoviť moment porušenia právnych
predpisov na tento dátum, bolo by to najneskôr dňom schválenia správy z vyhodnotenia ponúk, t. j.
dňa 04.08.2010. Vzhľadom na to, že pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť najneskôrdo desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej
disciplíny, žalobca je presvedčený, pre prekluzívna lehota na uloženie pokuty uplynula dňa 01.01.2021.

40.[Adii.]Žalobcatiežnamietalporušeniezákladnýchzásadtrestnéhokonaniavsprávnomtrestanítým,
že vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje úplný a nezameniteľný popis skutku, ktorého sa
mal žalobca ako účastník konania dopustiť, absentuje konkrétne zákonné ustanovenie, ktorej skutkovej
podstaty správneho deliktu sa žalobca mal dopustiť, v čom sa vidí protiprávnosť tohto skutku žalobcu
a kedy a akým spôsobom sa žalobca ako účastník konania mal tohto konania (resp. opomenutia)

dopustiť. Žalobca zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie i naň nadväzujúce rozhodnutie o odvolaní je
v zmysle ustálenej judikatúry trestného charakteru, z čoho vyplýva, že na obe rozhodnutia a správne
konanie im predchádzajúce sa musia vzťahovať základné zásady trestného práva a účastníkovi konania
ako „obvinenej osobe“ patria všetky záruky, ktoré sa poskytujú osobe obvinenej z trestného činu.
Medzi uvedené zásady patrí, že obvinená osoba musí presne vedieť, akého konkrétneho protiprávneho
konania sa mala dopustiť a aké konkrétne ustanovenie právneho predpisu (v tomto prípade zákona

č. 523/2004 Z. z., prípadne zákona č. 502/2001 Z. z.) mala porušiť. Prvostupňové rozhodnutie ani
rozhodnutie o odvolaní však tieto požiadavky jednoznačne nespĺňajú, a preto sa žalobca dôvodne
domnieva, že postupom správnych orgánov došlo k porušeniu jeho práv. V dôsledku toho sú žalobou
napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu nepreskúmateľné. Žalobca konkrétne poukázal na to, že
samotná skutková podstata správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť, je vo výroku prvostupňového

rozhodnutia vymedzená a určená veľmi nekonkrétne, neurčito, iba odkazom na ustanovenie § 2 ods.
2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z. a § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. Tento zásadný nedostatok
pritom v rozhodnutí o odvolaní nijako nezhojil ani žalovaný. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia ani
rozhodnutia o odvolaní nie je podľa žalobcu ani nezameniteľne identifikované a opísané konanie či
opomenutie páchateľa (žalobcu ako účastníka správneho konania), v ktorom žalovaný vidí spáchanie

správneho deliktu žalobcom.
21 BB-76S/55/2022

Poukázal pritom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžo/62/2014 zo dňa

25.02.2016, z ktorého okrem iného vyplýva, že „potreba úplnej špecifikácie správneho deliktu (z
hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej
republiky“.

Zároveň žalobca namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia nespĺňa základné zákonné náležitosti

výroku správneho rozhodnutia vo veci správneho trestania, pretože absentuje popis konkrétneho
skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností,
ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Jedná sa o takú zásadnú vadu
výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorá bráni preskúmaniu prvostupňového rozhodnutia a robí ho
nezrozumiteľným. Žalobca svoj právny názor podoprel odkazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/193/2013 zo
dňa10.02.2015aRozsudokKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.20S/417/2011.Keďževýrokprvostupňového
rozhodnutia, ani rozhodnutia o odvolaní, nespĺňa zákonné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu vo
veci správneho trestania, je tento nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a ako taký je potrebné ho
zrušiť.

41. [Ad iii.] Žalobca namietal, že prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí v rozpore so zásadou
primeranosti trestu, resp. sankcie podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona nijako nevysvetlil, akou správnou
úvahou sa spravoval pri určení výšky sankcie, ako prihliadal na „spôsob“ spáchania správneho deliktu a
jeho následok, dĺžku trvania, okolnosti, pomery žalobcu a možnosť nápravy vadného stavu. Žalobca má
zato,žeibaformálneanekonkretizovanéčineindividualizovanézhodnoteniespôsobunaplneniaznakov

skutkovej podstaty správneho deliktu bez zohľadnenia spôsobu spáchania správneho deliktu a jeho
následku, pohnútok, priťažujúcich okolností, poľahčujúcich okolností, ale najmä tiež bez dostatočného a
náležitého zhodnotenia „páchateľa“ správneho deliktu a jeho pomerov a bez vyjadrenia a dostatočného
zdôvodnenia správnej úvahy, ktorou sa správny orgán pri určovaní výšky sankcie spravoval, nie je
dostačujúca pre dodržanie zásad ukladania trestov v správnom trestaní. Žalovaný sa v rozhodnutí

o odvolaní otázkou výšky a primeranosti uloženej sankcie a dostatočnosťou odôvodnenia jej určenia
nezaoberá vôbec. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia i žalobou napadnutého rozhodnutia o
odvolaní nepreukazuje dodržanie základných zásad pre ukladanie trestov a toto odôvodnenie tak
nespĺňa ani požiadavky kladené naň v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku.42. [Ad iv.] Žalobca videl nesprávnosť právneho posúdenia veci predovšetkým v nesprávnom chybnom
výklade právneho predpisu, a to v časti týkajúcej sa možnosti opätovnej administratívnej kontroly

verejnéhoobstarávania.Dôsledkomtohtonesprávnehovýkladuprávnehopredpisudošielsprávnyorgán
k nesprávnemu právnemu záveru o jeho oprávnenosti opätovnú kontrolu vykonať, čo zásadne ovplyvnilo
ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. SAŽP listom zo dňa 10.05.2021 oznámila Úradu vládneho auditu,
že opätovná administratívna kontrola bola vykonaná podľa § 24e zákona č. 528/2008 Z. z. a zákona č.
502/2001 Z. z. (pozn. žalobcu – pritom zákon č. 502/2001 Z. z. bol v čase vykonania administratívnej

kontroly už zrušený). Úrad vládneho auditu ako prvostupňový správny orgán vo svojom prvostupňovom
rozhodnutí zo dňa 22.06.2021 vyvodil svoje oprávnenie vykonať
22 BB-76S/55/2022

opätovnú administratívnu kontrolu z ust. § 24c zákona č. 528/2008 Z. z. a z časti 4.2.3. Realizácia

projektov, ods. 46 a 37 Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové
obdobie 2007 – 2013. Žalobca je presvedčený o absencii zákonného oprávnenia SAŽP na vykonanie
opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania. Toto oprávnenie nevyplývalo ani zo zákona
č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších predpisov, ktorým
sa riadil proces kontroly uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ani z

verzie SRŠFaKF 2007 – 2013 (verzia 3.0) platnej v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku. Žalobca taktiež nesúhlasil s argumentáciou správneho orgánu o jeho (SAŽP)
oprávnení vykonať opakovanú administratívnu kontrolu vyplývajúceho z časti 4.2.3 realizácia projektov,
ods. 46 a 37 SRŠFaKF 2007 – 2013 (verzia 4.12 z 10. 11. 2015 – platná v čase vypracovania
záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania), nakoľko takáto opätovná (opakovaná)

administratívna kontrola už vykonaná bola a prijatím takéhoto extenzívneho výkladu ustanovenia v
prospech správneho orgánu by došlo k výraznému zásahu do právnej istoty žalobcu vo vzťahu k
správnosti a záväznosti záverov doposiaľ vykonaných kontrol. Vykonanie opakovanej administratívnej
kontroly musí mať oporu najmä v platnej právnej úprave (platnej v čase uzatvárania zmluvy), pretože
sa nejedná o súkromnoprávny akt (úkon) správneho orgánu (SAŽP) ako subjektu obchodnoprávnych

vzťahov, ale o verejnoprávny akt s príslušnými verejno-právnymi dôsledkami. Údajná „opätovná
administratívna kontrola“, začatá dňa 31.12.2018 zo strany SAŽP, nemala oporu v platnej právnej úprave
v čase uzatvorenia zmluvy ani v čase nasledujúcom po jej uzatvorení. Táto zákonná možnosť bola
zavedená až v novom zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, a to novelou - zákonom č. 372/2018 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2019. V zmysle

zásady zákazu retroaktivity právnej normy však túto právnu normu nemožno aplikovať na právne vzťahy,
založenéprednadobudnutímjejúčinnosti.Argumentáciaprvostupňovéhoorgánuopoužitítohtopostupu
s odvolaním sa na ustanovenia Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 –
2013, dokonca platného až od 10.11.2015, je podľa názoru žalobcu právne neudržateľná.

43. [Ad v.] Žalobca zároveň považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné z
dôvodu,žezozneniavýrokurozhodnutianevyplývajednoznačnýopisskutku,ktorýmsažalobcadopustil
porušenia právnej povinnosti; zo samotného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v ktorom sa žalovaný riadne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v odvolaní a stotožnil sa s
odôvodnením prvostupňového rozhodnutia; a napokon zo zmätočného určenia právneho predpisu, na

základe ktorého bola administratívna kontrola vykonaná. V tomto konaní si však každý orgán vyložil
oprávnenie na vykonanie kontroly inak. SAŽP uviedla, že kontrola bola vykonaná podľa § 24e zákona
č. 528/2008 Z. z. a zákona č. 502/2001 Z. z. Úrad vládneho auditu zase uviedol, že oprávnenie vykonať
kontrolu vychádza z ust. § 24c zákona č. 528/2008 Z. z. a z časti 4.2.3. Realizácia projektov, ods. 46 a
37 SRŠFaKF 2007 – 2013. Žalovaný sa iba stotožnil s vysvetlením Úradu vládneho auditu, vyjadrením

SAŽP sa v odôvodnení nezaoberal.
23 BB-76S/55/2022

44. [Ad vi.] Žalobca mal tiež za to, že žalovaný vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, resp. tiež k zisteniam, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise. Žalovaný
v priebehu správneho konania a následne v prvostupňovom rozhodnutí i v rozhodnutí o odvolaní
opakovane „kreatívnym spôsobom“ vysvetlil skutkové zistenia v konaní výlučne v neprospech žalobcu
a „v prospech“, teda na potvrdenie výroku napadnutých rozhodnutí. Žalobca v tomto smere poukazujenajmä na svoju argumentáciu a vysvetlenia, poskytnuté v bodoch II. a IV. „Vyjadrenia k podkladom
pre vydanie rozhodnutia” Žalobcu zo dňa 21. 05. 2021 (súčasťou administratívneho spisu žalovaného)
a v bode III. „Odvolania voči Rozhodnutiu č. 16/5637/21/017 zo dňa 22.06.2021“ Žalobcu zo dňa 12.

07. 2021 (súčasťou administratívneho spisu žalovaného). Prvostupňový správny orgán v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia síce opakovane uvádzal, že oba znalecké posudky (Znalecký posudok
č. 247/2018 zo dňa 30. 11. 2018 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline a Znalecký posudok č. 05/2019 zo dňa 06. 08. 2019, vypracovaný znalcom A. B. C., B.)
považoval za rovnocenné dôkazy, avšak nadväzne na to nezohľadnil resp. priamo odmietol niektoré

závery so Znaleckého posudku A. C.. To bez toho, aby dostatočne zdôvodnil správnu úvahu, ktorá
ho k odmietnutiu záverov znalca A. C. viedla. Prvostupňový orgán vybral zo Znaleckého posudku A.
C. len to, čo sa mu „hodilo do konštrukcie“ prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia, a ostatné
závery znaleckého dokazovania ignoroval. Prvostupňový orgán sa nijako dostatočne nevysporiadal
s námietkami žalobcu k Znaleckému posudku ÚSI, jeho obsahu a vecným chybám, ktoré predložil
prvostupňovému správnemu orgánu vo „Vyjadrení k podkladom pre vydanie rozhodnutia” žalobcu zo

dňa 21.05.2021. Je pritom nesporné, že najmä námietky voči nesprávnej resp. nesprávne aplikovanej
znaleckej metodike pri stanovovaní cien zariadení sú relevantné a dôvodné. Pokiaľ teda bol Znalecký
posudok ÚSI spochybnený námietkami žalobcu, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu
v správnom konaní tieto námietky posúdiť, vyhodnotiť a buď ako nerelevantné odmietnuť alebo
dať ÚSI spracovať Doplnok k znaleckému posudku, ktorým budú predmetné námietky úspešne

vyvrátené alebo zadať vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. Hoci prvostupňový orgán v
prvostupňovom rozhodnutí „obhajoval“ a argumentoval, že nie je oprávnený preskúmavať závery
znaleckého dokazovania (Znaleckého posudku ÚSI) a ním použitú znaleckú metodiku, na druhej
strane v prvostupňovom rozhodnutí negatívne hodnotí a vylučuje závery Znaleckého posudku A. C..
Takáto interpretácia „zásady voľného hodnotenia dôkazov“ prvostupňovým správnym orgánom je však

v priamom rozpore s predchádzajúcimi závermi prvostupňového správneho orgánu v jednom a tom
istom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto nedostatky a
vady postupu prvostupňového orgánu a tiež prvostupňového rozhodnutia, teda nezohľadnenie, resp.
vylúčenie skutkových zistení v Znaleckom posudku A. C., nijako nezhojil, nenapravil. Naopak, schvaľuje
a potvrdzuje „správnosť“ postupu prvostupňového správneho orgánu pri vylúčení skutkových zistení,

vyplývajúcich zo Znaleckého posudku A. C. z dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov. V danej
súvislosti žalobca poukázal na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v jeho rozsudku
sp. zn. 4Sžo/37/2016 zo dňa 03. 05. 2017, ktoré podľa žalobcu dáva správnemu orgánu podrobný a
zrozumiteľný návod, ako má postupovať pri odstraňovaní rozporov vo vykonaných dôkazoch, uplatnení
námietok a výhrad žalobcom ako účastníkom správneho konania i voči znaleckému posudku a

24 BB-76S/55/2022

napokon pri hodnotení vykonaných dôkazov. Žalovaný ani prvostupňový orgán sa však týmito
interpretačnými zásadami dôsledne neriadili a de facto sa odmietli zaoberať námietkami žalobcu voči

Znaleckému posudku ÚSI, čím okrem iného porušili právo žalobcu na riadnu obhajobu v zmysle článku
6 ods. 1 a 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový orgán
námietky žalobcu odignoroval, keď jeho námietky „odbavil“ odkazom na právny názor, vyslovený v
rozsudku NSSR sp. zn. 6Sžp/6/2011. Žalobca je z dôvodov vyššie uvedených nútený opätovne uplatniť
svoje v správnom konaní už riadne a včas uplatnené námietky voči Znaleckému posudku ÚSI ako

podkladu pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí. Písomné vyhotovenie námietok žalobcu proti
Znaleckému posudku ÚSI žalobca predložil prvostupňovému orgánu v bode IV. „Vyjadrenia k podkladom
pre vydanie rozhodnutia Účastníka konania zo dňa 21.05.2021“ (na stranách 8 až 16). Žalobca z dôvodu
rozsahu odkázal na písomne vyhotovené námietky.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
45. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 29.03.2022 k správnej žalobe žalobcu vyjadril k jednotlivým
žalobným námietkam. Vo vzťahu k námietke uplynutia prekluzívnej lehoty uviedol, že žalobca
nezahrnul do chronologického prehľadu jednotlivých úkonov zásadné skutočnosti, ako dátumy použitia
poskytnutých verejných financií (nenávratného finančného príspevku) na úhradu faktúr za nákup

strojových zariadení pre zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel a v prípade záverečnej
žiadosti o platbu č. 24140110065607 dátum jej refundácie. Uvedené skutočnosti (dátumy) sú pre
stanovenie začiatku plynutia objektívnej desaťročnej lehoty rozhodujúce vzhľadom na skutočnosť, že
až momentom použitia verejných prostriedkov na úhradu nehospodárnych výdavkov v rozpore s §19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. došlo k porušeniu zákonom stanovenej povinnosti zachovávať
pri používaní verejných prostriedkov hospodárnosť. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na čl. 3 bod
1 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 2988/95. Opierajúc sa o Nariadenie č. 2988/95 prvostupňový orgán

stanovil začiatok plynutia desaťročnej objektívnej lehoty k dátumu posledného použitia verejných
prostriedkov na úhradu nehospodárnych výdavkov, čo je v danom prípade dátum refundácie záverečnej
žiadosti o platbu č. 24140110065607, t. j. 19. 04. 2011; vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
faktúry za nákup strojov a zariadení boli uhrádzané priebežne, a teda aj k nehospodárnemu použitiu
verejných prostriedkov došlo priebežne. Vychádzajúc z ustanovenia § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004

Z. z. bola objektívna desaťročná lehota určená dňom 01. 01. 2012. Podľa názoru žalovaného teda
v čase vydania napadnutých rozhodnutí (dňa 22. 06. 2021 a dňa 25. 10. 2021) objektívna lehota
neuplynula. Pre určenie začiatku plynutia päťročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty je rozhodujúci
deň preukázaného zistenia porušenia povinnosti zachovávať hospodárnosť pri nakladaní s verejnými
prostriedkami. Toto porušenie bolo preukázateľne zistené až opätovnou administratívnou kontrolou
verejného obstarávania vyplývajúce zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania po

podpise zmluvy s úspešným uchádzačom zo dňa 29. 04. 2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 02. 05.
2019. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že subjektívna lehota pre uloženie pokuty dosiaľ (a ani v čase
vydania napadnutých rozhodnutí) neuplynula. Žalovaný považoval viazanie počiatku plynutia lehoty ku
dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, tak ako uvádza žalobca, za nesprávny, nakoľko podpisom
25 BB-76S/55/2022

kúpnej zmluvy bol založený zmluvný vzťah medzi prijímateľom (žalobcom) a dodávateľom strojových
zariadení pre zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel. Uzatvorenie kúpnej zmluvy
však nezaručovalo, že k čerpaniu verejných prostriedkov vôbec dôjde, preto podľa názoru žalovaného

okamihom podpisu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k poškodeniu všeobecného rozpočtu Európskej únie
alebo rozpočtov ňou spravovaných v zmysle definície nezrovnalosti žalobcom citovaného Usmernenia č.
16/2008 a Nariadenia č. 2988/95. Žalovaný tiež poukázal na „selektívne“ používanie zásady retroaktivity
žalobcom, keď sa práve žalobca odvoláva na zásadu zákazu retroaktivity, keď namieta možnosť
vykonania opätovnej administratívnej kontroly, keďže táto nevyplývala zo zákona č. 502/2001 Z. z.

platného v čase vykonania opätovnej administratívnej kontroly, ale táto možnosť bola zavedená až
zákonom č. 357/2015 Z. z., t. j. sám žalobca žaloby nepripúšťa spätné použitie príslušnej právnej úpravy,
avšak „analogicky“ vychádza z definície Usmernenia č. 2/2015 týkajúceho sa programového obdobia
2014-2020. Žalobcom navrhnuté aplikovanie vybraných častí Usmernenia č. 2/2015, ktoré sa vzťahuje k
programovému obdobiu 2014-2020, na projekt týkajúci sa programového obdobia 2007-2013, je podľa

názoru žalovaného neprípustné a v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity.

46. Žalovaný k žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia základných zásad trestného konania
v správnom trestaní uviedol, že niektoré správne delikty sa za účelom poskytnúť páchateľom záruky
vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)

považujú za „trestné“, a teda trestanie za správne delikty má podliehať rovnakému právnemu režimu ako
trestný postih za trestný čin. Pri zodpovedaní otázky, či je konkrétny správny delikt „trestný“ v zmysle čl.
6 Dohovoru, Európsky súd pre ľudské práva prihliada na tri kritéria, ktoré boli vymedzené v rozhodnutí
Engel a ďalší v. Holandsko. Prvým kritériom je právna kvalifikácia skutku podľa vnútroštátneho práva,
druhým kritériom je povaha (závažnosť) deliktu, vzhľadom na to, či subjektom môže byť každý alebo

len obmedzený okruh osôb a posledným kritériom je povaha (prísnosť) sankcie z hľadiska jej druhu
a výmery. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. I. ÚS 505/2015, zo dňa 13. 01. 2016, z ktorého vyplýva, že nie všetky sankcie ukladané v rámci
správneho konania majú charakter trestnej sankcie a že v rámci správneho trestania nemožno aplikovať
„automaticky“ úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Žalovaný záverom

podotýkal, že žalobca v žalobe ani neuviedol konkrétne zásady trestného konania, ktoré mali byť
napadnutými rozhodnutiami, resp. správnym konaním porušené, okrem zásady, že „obvinená osoba
musí presne vedieť, akého konkrétneho protiprávneho konania sa mala dopustiť a aké konkrétne
ustanovenie právneho predpisu mala porušiť.“

47. K námietke žalobcu týkajúcej sa vád výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s
právnym názorom súdov týkajúceho sa požiadaviek na výrokovú časť rozhodnutia, ktorá v sebe
sprítomňuje tzv. meritum veci, ktoré má dopad na práva, povinnosti a právom chránené záujmy
účastníka konania a preto musí byť vymedzená dostatočne konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom,čím sa predíde možnej zameniteľnosti posudzovanej veci, resp. opakovanému rozhodnutiu v tej istej
veci. Pokiaľ ide o vymedzenie miesta protiprávneho konania vo výroku, ktoré nemožno vyjadriť ku
konkrétnemu miestu, je však

26 BB-76S/55/2022

možné ho vyvodiť z ďalších skutočností vo výroku uvedených, a to z konkretizácie sídla žalobcu a z
konkretizácie realizovaného projektu, čím sa skutok stáva identifikovaný spôsobom, aby nemohol byť

zamenený s iným skutkom. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nejednoznačného
časového vymedzenia spáchania správneho deliktu a nedostatočného opisu spôsobu konania, ktorého
sa žalobca dopustil. Je ním použitie nenávratného finančného príspevku na úhradu faktúr za nákup
súvisiacich s obstaraním strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných
vozidiel, ktorých ceny boli na základe znaleckého dokazovania vyhodnotené ako nadhodnotené, a
teda nehospodárne. Vo výroku rozhodnutia je uvedené porušenie povinnosti zachovávať hospodárnosť

vyplývajúcej § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. a z výroku je tiež zrejmý spôsob preukázania
nehospodárnosti prostredníctvom vyhotovených znaleckých posudkov a ustanovenie § 32 zákona č.
523/2004 Z. z., podľa ktorého sa za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 citovaného
zákona ukladá sankcia. Vo výroku rozhodnutia sú taktiež uvedené presné dátumy poskytnutia a použitia
verejných prostriedkov, t. z. úhrady konkrétnych faktúr súvisiacich s obstaraním strojových zariadení

na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel. V prípade záverečnej žiadosti o platbu č.
24140110065607 je to dátum jej refundácie, nakoľko v tomto prípade boli faktúry uhradené z vlastných
zdrojov žalobcu a následne refundované z prostriedkov nenávratného finančného príspevku. Žalovaný
si v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 74S/11/2021- 19
zo dňa 12.05.2021, ktorý vychádzal z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2019 zo dňa

26.01.2021. Podľa názoru žalovaného je výrok napadnutých rozhodnutí v súlade s ustanovením § 47
ods. 2 Správneho poriadku, keďže z výroku jednoznačne vyplýva, kto sa protiprávneho konania dopustil,
v akom čase k nemu došlo a v čom spočívalo, akým spôsobom je toto konanie právne kvalifikované a s
použitím akej právnej normy bola pokuta uložená a obsahuje všetky relevantné skutočnosti rozhodujúce
pre vydanie rozhodnutia a zároveň vylučuje jeho zameniteľnosť s iným skutkom, resp. bráni prípadnému

opakovanému postihu.

48. K žalobnej námietke nedodržania zásad ukladania trestov žalovaný vo vyjadrení uviedol, že
ustanovenie § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. umožňuje za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19
ods. 3 citovaného zákona uložiť pokutu až do výšky 500 000,- eur. Prvostupňový orgán však pri

určení výšky pokuty vzal do úvahy skutočnosť, že k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods.
3 zákona č. 523/2004 Z. z. došlo pred 31.12.2020, t. j. v čase platnosti znenia § 32 zákona č.
523/2004 Z. z. určujúceho maximálnu výšku pokuty v sume 40 000,- eur, čo je v prospech žalobcu. Pri
rozhodovaní o výške pokuty bol zohľadnená celková suma poskytnutých finančných prostriedkov 6 959
695,81 eur, a taktiež zistené navýšenie fakturovaných cien o 84 %, resp. 103 % oproti obstarávacím

cenám stanovených znalcami, nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami bolo vyhodnotené
ako nedostatok s vysokou závažnosťou. Časové hľadisko pri určení výšky pokuty bolo premietnuté
do časového obdobia rokov 2010 a 2011, kedy došlo k neoprávnenému ekonomickému prospechu
zapríčineného prijímateľom na jednej strane a poškodeniu rozpočtu EÚ ako aj SR na druhej strane.
Žalovaný sa vzhľadom na vyššie uvedené domnieval, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí z

hľadiska zásad ukladania trestov (zásady primeranosti trestu), resp. z hľadiska správnej úvahy pri určení
výšky sankcie, bolo dostačujúce a že v
27 BB-76S/55/2022

napadnutých rozhodnutiach boli objasnené všetky zásadné skutočnosti rozhodujúce pre prijatie
právneho záveru správneho orgánu.

49. K žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa možnosti vykonania
opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán sa

vo svojom rozhodnutí stotožnil s tvrdením žalobcu, že na vykonanie opätovnej administratívnej kontroly
sa zákon č. 502/2001 Z. z. nevzťahuje, avšak nie je pravdou, že prvostupňový orgán sa pri oprávnení
vykonať opätovnú administratívnu kontrolu odvolal na § 24c zákona č. 528/2008 Z. z. , nakoľko vo výroku
svojho rozhodnutia uviedol vykonanie opätovnej administratívnej kontroly podľa zákona č. 528/2008 Z.z. a v odôvodnení konkrétnejšie vysvetlil, že výkon administratívnej kontroly je upravený zákonom č.
528/2008 Z. z., konkrétne v § 24c, § 24d a § 24e, kedy sa overujú skutočnosti podľa § 24b ods. 2
citovaného zákona. V súvislosti s oprávnením na vykonanie opätovnej administratívnej kontroly SAŽP

prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia a takisto aj v jeho odôvodnení poukázal aj na časť 4.2.3.
Realizácia projektov, ods. 37, 46 a 47 SRŠFaKF, verzia 4. 12. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobcu
ohľadom záväznosti uvedeného dokumentu vo verzii 3.0 platnej v čase podpisu zmluvy. Záväznosť
SRŠFaKF 2007 – 2013 pre žalobcu ako prijímateľa nenávratného finančného príspevku je založená na
Čl. 3, bod 3.6 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2MP/2009 zo dňa 27.

07. 2009, podľa ktorého: „...Prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný
dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové
obdobie 2007 – 2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové
obdobie 2007 – 2013.“ Podľa Čl. 9 ods. 1.3 Všeobecných zmluvných podmienok (Príloha č. 1 zmluvy):
„Zmluvné strany sa dohodli a súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene Systému finančného riadenia
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 a Systému riadenia

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 a touto zmenou nedôjde
k zmene textu Zmluvy, Poskytovateľ uverejní nové znenie týchto dokumentov na svojich internetových
stránkach. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou uvedených dokumentov sa považuje najmä konkludentný
prejav vôle Prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických a právnych úkonov, ktorými pokračuje v
zmluvnom vzťahu s Poskytovateľom. Ide najmä o zasielanie monitorovacích správ Poskytovateľovi,

zaslanie Žiadosti o platbu, prijatie platby NFP od Poskytovateľ a pod. Od tohto okamihu sa zmluvný
vzťah medzi Poskytovateľom a Prijímateľom spravuje takto zmenenými dokumentami.“ Podľa čl. 3 bod
4 Všeobecných zmluvných podmienok: „Prijímateľ sa zaväzuje predkladať poskytovateľovi následné
monitorovacie správy počas 5 rokov odo dňa ukončenia realizácie aktivít Projektu.“ Termín ukončenia
realizácie aktivít projektu bol na základe schválenej žiadosti o zmenu projektu č. 2 stanovený na 3/2011,

z čoho vyplýva jeho povinnosť predkladať následné monitorovacie správy do 3/2016 a v tomto období
sa riadiť aktuálne platnou verziou SRŠFaKF 2007 – 2013. Žalobca si teda bol vedomý, resp. mal si byť
vedomý, že SRŠFaKF 2007 – 2013 podlieha možným zmenám, resp. aktualizáciám a podpisom Zmluvy
s touto skutočnosťou súhlasil. K jednotlivým aktualizáciám SRŠFaKF 2007 – 2013 mal žalobca prístup
počas celej doby realizácie aktivít jeho projektu. Verzia 4.12 SRŠFaKF 2007 – 2013 z 10.11.2015, ktorá

umožňuje opätovné vykonanie administratívnej kontroly, bola platná v 3/2016, a aj v čase vypracovania
záznamu
28 BB-76S/55/2022

z administratívnej kontroly verejného obstarávania a v nadväznosti na vyššie uvedené pre žalobcu aj
záväzná.

50. Žalovaný k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného a k námietke zmätočného určenia právneho predpisu uviedol, že sa k nim vyjadril v inej
časti tohto vyjadrenia a trvá na tom, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Výrok rozhodnutia
obsahuje všetky predpísané náležitosti a tak isto aj odôvodnenie, v ktorom žalobcovi bolo jednoznačne
vysvetlené spáchanie skutku nezameniteľným spôsobom.

51. Žalovaný k námietke nesprávneho skutkového posúdenia, nemajúceho oporu v administratívnom
spise a nevysporiadania sa s námietkami voči obsahu a vecným chybám Znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a nesprávnej, resp. nesprávne aplikovanej metodike
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o selektívnom výbere dôkazov, ignorovaní Znaleckého
posudku A. B. C. a ignorovaní námietok žalobcu voči Znaleckému posudku ÚSI. Prvostupňový orgán

sa námietkami voči Znaleckému posudku ÚSI podrobne zaoberal v odôvodnení rozhodnutia a oba
predložené znalecké posudky preskúmal v celom rozsahu, hodnotil ich jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach a pristupoval k nim ako rovnocenným, oba vyhodnotil ako relevantné dôkazy a pripustil
ich ako dôkaz v správnom konaní. Na základe získaných informácií prvostupňový orgán nespochybnil
Znalecký posudok A. C., ale z hľadiska významu pre rozhodnutie vo veci z neho zohľadnil len vyčíslenie

obstarávacej ceny strojových zariadení pre dodanie koncovému zákazníkovi v Slovenskej republike
(úloha pod poradovým č. 1). Na ďalšie závery znalca ohľadom vyčíslenia obstarávacích cien pri
dodaní strojových zariadení zo Slovenskej republiky do inej krajiny EÚ, napr. Cyprus a s tým súvisiace
výpočty ich priemerného percentuálneho navýšenia pri ich dodaní z Cypru do Slovenskej republiky(úlohy č. 2 až 5) neprihliadal, keďže boli pre rozhodnutie vo veci irelevantné. Žalovaný ďalej uviedol,
že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžo/37/2016, zo
dňa 03.05.2017 sa týka prípadu, kedy správny orgán nereagoval na výhrady k znaleckému posudku

(bod 5.16 rozsudku). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový
orgán posúdil hodnovernosť (pravdivosť) oboch znaleckých posudkov a ich význam pre presné a
úplné zistenie skutočného stavu veci. Oba znalecké posudky vyhodnotil ako hodnoverné dôkazy a
v správnom konaní k nim pristupoval s rovnakou vážnosťou. Žalovaný opakovane uvádza, že oba
preukazujú nadhodnotenie obstarávacích cien v rámci Slovenskej republiky, a teda predložené znalecké

posudky sa nespochybňovali a vzájomne si nerozporovali, preto podľa názoru žalovaného nebolo
potrebné pristúpiť k dokazovaniu formou ďalšieho znaleckého posudku, resp. žiadosti o vypracovanie
dodatku k Znaleckému posudku ÚSI. Žalobca ani správny orgán nie sú odborne spôsobilé osoby
na vypracovanie znaleckého posudku a už vôbec nie na posúdenie použitej metodiky, či chýb vo
vypracovanom znaleckom posudku. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 58/09-18 zo dňa 17. 02. 2009 „Výsledok znaleckej činnosti nemožno spochybniť, ak ho na základe

relevantných právnych noriem vypracovala spôsobilá osoba s požadovanými odbornými znalosťami.
Bolo na rozhodnutí správneho
29 BB-76S/55/2022

orgánu, ako sa so získanými dôkazmi vysporiada a ako ich vyhodnotí.“ V zmysle ustálenej judikatúry je
znalecký posudok jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek
iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť jeho odborných záverov, ale
hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim
z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť za

nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Uvedeným spôsobom
postupoval v rozhodnutí žalovaný a taktiež prvostupňový orgán. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný
preto považoval námietku žalobcu za neopodstatnenú.

52. Žalovaný na záver vyjadrenia zhrnul, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie bolo

vedené v súlade so Správnym poriadkom, neboli porušené žiadne práva žalobcu, žalobca bol v zmysle
Správneho poriadku v Upovedomení o začatí správneho konania poučený o svojich právach v postavení
účastníkakonania,oprávevyjadriťsakpodkladurozhodnutiapredvydanímrozhodnutia,kspôsobujeho
zistenia, o práve uplatňovať svoje návrhy, navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané porušenie zákona č. 523/2004 Z. z. Žalobca počas celého správneho

konania nepredložil dôkazy preukazujúce skutočnosť, že k porušeniu zákona zo strany žalobcu nedošlo.
Rozhodnutia boli vydané v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože sa rozhodlo vo veci samej
s poukazom na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, s poukazom na povinnosť,
ktorá bola konaním žalobcu porušená, bola určená povinnosť na plnenie, v rámci ktorej správne
orgány určili lehotu na jej splnenie. Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového

rozhodnutia obsahujú jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je
predmetom správneho konania, jednoznačne bola konkretizovaná povinnosť, ktorá bola uložená, skutok
bol špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. V odôvodnení rozhodnutí žalovaný aj ÚVA
uviedli všetky skutočnosti, ktoré brali do úvahy pri rozhodovaní. Žalobca v rámci žaloby nepredložil nové
dôkazy,ktorébyvyvrátilipochybeniežalobcu,atedaporušeniezákonač.523/2004Z.z.Žalovanýtrvána

zisteniach uvedených v jeho rozhodnutí. Žalovaný navrhol, aby súd po preskúmaní veci správnu žalobu
zamietol. Žalovaný pre úplnosť dodal, že prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
žalovaného, nebolo napadnuté protestom prokurátora a vo vzťahu k nemu nebolo začaté správne
konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
53. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 04.05.2022, v ktorom zotrval na
svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Žalobca sa zároveň ohradil voči tvrdeniu žalovaného,
že ide v tomto prípade o „selektívne“ používanie zásady retroaktivity zo strany žalobcu. Ide o zjavné
nepochopenie použitia analógie, keď žalobca iba využil definíciu – upresnenie vymedzenia momentu

vzniku nezrovnalosti uvedenú v Usmernení k nezrovnalostiam a finančným opravám v rámci finančného
riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu na
programové obdobie 2014 – 2020 č. 2/2015 – U, nakoľko predchádzajúce usmernenie takéto bližšie
vymedzenie30 BB-76S/55/2022

neobsahovalo. Obe usmernenia však obsahovali totožnú definíciu nezrovnalosti. Žalobca nesúhlasil s
názoromžalovaného,ženastanoveniezačiatkuplynutiaobjektívnejprekluzívnejlehotyjerozhodujúciaž
moment použitia verejných prostriedkov na úhradu nehospodárnych výdavkov. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal aj na zásadu pacta sunt servanda, teda zmluvy sa majú dodržiavať. Uvedená zásada sa
prejavuje tak, že ak sa zmluvná strana zaviaže k určitej povinnosti, musí túto povinnosť aj splniť.

Predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy so spoločnosťou FABOK spol. s.r.o. a STROMANO HOLDINGS
LTD bol záväzok predávajúcich na dodanie tovaru žalobcovi a záväzok žalobcu uhradiť predávajúcemu
kúpnu cenu. V uzatvorenej kúpnej zmluve bol presne špecifikovaný tovar (stroje, vozidlá a i.), počet
kusov ako aj presná cena za daný druh tovaru. Následne bola dňa 04.08.2010 vykonaná administratívna
kontrola verejného obstarávania s negatívnym výsledkom. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by
išlo o nadhodnotenie obstarávacích cien, čo žalobca v predchádzajúcich podaniach vyvrátil, toto muselo

byť známe už pri uzatvorení kúpnej zmluvy, nakoľko ceny boli v zmluve konkrétne a jasne dohodnuté,
a teda pre žalobcu záväzné. Najneskôr však by muselo byť prípadné nadhodnotenie, a teda porušenie
finančnej disciplíny známe momentom prvotnej administratívnej kontroly, t. j. 04.08.2010, keďže ide
o moment, kedy bol štátny orgán s kúpnou cenou jasne oboznámený. Na základe vyššie uvedených
argumentov má žalobca za to, že prekluzívna lehota na uloženie pokuty uplynula dňa 01.01.2021. Z

kontextu Vyjadrenia však nie je zrejmé, k čomu mala predmetná úvaha žalovaného smerovať. Citovaný
nález (Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 505/2015, zo dňa 13. 01. 2016) sa
zaoberá predovšetkým zodpovednosťou za spáchanie priestupku a následne o sankcie za zakázané
správanie v hospodárskej súťaži, ukladané Protimonopolným úradom SR. Z Nálezu však nijako
nevyplýva (hoc iba nepriamo vyjadrený) právny názor žalovaného, že sankcia uložená v predmetnom

prípade „nie je trestnou sankciou“. Naopak, Nález jednoznačne potvrdzuje právny názor žalobcu, že aj
nanapadnutérozhodnutiejeakonarozhodnutievovecisprávnehotrestaniapotrebnéaplikovaťzásadné
zásady trestného práva. Žalobca k uvedenému opätovne zdôraznil, že nikdy netvrdil a neargumentoval,
že by sa mali v dotknutom prípade aplikovať „automaticky úplne všetky práva obvineného“. Žalobca si
je vedomý špecifickej povahy správneho trestania a potreby primeranej (a rozumnej) aplikácie zásad

trestného konania na správne trestanie. I relevantná judikatúra slovenských súdov v predmetnej oblasti
však opakovane zdôrazňuje, že existujú „základné a neodňateľné práva obvineného“, ktoré je potrebné
aplikovať v každej právnej forme deliktuálnej zodpovednosti, pri každom spôsobe ukladania sankcií
(trestania) za spáchaný delikt a teda i v správnom trestaní. Ako uviedol žalobca už v žalobe samotnej,
vymedzenie času spáchania správneho deliktu je, okrem iného, rozhodujúce i pre počítanie plynutia

lehôt, najmä prekluzívnej lehoty pre uloženie sankcie. Vo vzťahu k dostatočne určitému vymedzeniu
času spáchania deliktu žalobca opätovne poukázal na svoje stanovisko a právne závery, vyjadrené
v žalobe. Napokon sám žalovaný nepriamo potvrdzuje, že nemá „úplne jasno“ v otázke začatia
plynutia prekluzívnej lehoty, keď v nasledujúcom odseku uvádza „Uvedené skutočnosti (dátumy) sú
pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej desaťročnej lehoty rozhodujúce….“. Žalovaný teda raz

viaže začatie plynutia prekluzívnej lehoty pre uloženie sankcie na „použitie nenávratného finančného
príspevku na úhradu faktúr“ a inokedy na „dátum refundácie“ záverečnej žiadosti o platbu. Prekluzívna
lehota na uloženie sankcie za správny delikt však nemôže plynúť od viacerých rôznych okamihov, ale
31 BB-76S/55/2022

musí byť viazaná na jeden konkrétny okamih, odkedy nesporne a preukázateľne začína plynúť. Žalobca
však naďalej zastáva už v žalobe prezentovaný právny názor o okamihu začatia plynutia prekluzívnej
lehoty na uloženie sankcie za správny delikt, viazanej na moment uzatvorenia kúpnej zmluvy. Vyššie
uvedené však nič nemení na skutočnosti, že čas údajného spáchania správneho deliktu žalobcom

nie je vo výroku napadnutého rozhodnutia nijako presne alebo aspoň dostatočne nespochybniteľne
vymedzený. Podľa právneho názoru žalobcu miesto spáchania skutku v rozhodnutí vo veci správneho
trestania nemožno určiť takýmto „vyvoditeľným spôsobom“, ale je potrebné ho vymedziť s ohľadom na
okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu dostatočne určito, zrozumiteľne a najmä nezameniteľne.
Žalovaný vo vyjadrení opätovne nijako relevantne nevysvetlil, akou správnou úvahou sa spravoval pri

určení výšky sankcie, ako prihliadal na „spôsob“ spáchania správneho deliktu a jeho následok, dĺžku
trvania, okolnosti, pomery žalobcu a možnosť nápravy vadného stavu. Žalobca zotrval na nesprávnosti
právneho posúdenia veci, spočívajúcej predovšetkým v nesprávnom, chybnom výklade právneho
predpisu v časti týkajúcej sa možnosti opätovnej administratívnej kontroly verejného obstarávania. Kvyjadreniam žalovaného však žalobca uviedol, že žalovaný opiera svoje oprávnenie vykonať opätovnú
administratívnu kontrolu o časť 4.2.3 realizácia projektov, ods. 46 a 37 Systém riadenia štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 (verzia 4.12 z 10. 11. 2015 – platná

v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania). Nakoľko však v
tomto prípade už bola administratívna kontrola po ukončení realizácie projektu vykonaná (04. 08.
2010), pripadá do úvahy iba druhá možnosť, a to overenie výkonu predchádzajúcej kontroly. Na to
nadväzuje žalovaným citovaný odsek 47, ktorý uvádza, že ak riadiaci orgán identifikuje pochybenie (v
tomto prípade by pochybenie spočívalo v nesprávnom výkone administratívnej kontroly, keďže prvou

kontrolou sa nezrovnalosti nezistili a pri opätovnej už áno), tak riadiaci orgán musí vypracovať nový
záznam z administratívnej kontroly a v tomto novom zázname uviesť jasné prepojenie medzi novým a
pôvodným záznamom z administratívnej kontroly. Záznam z administratívnej kontroly začatej dňa 31.12.
2018 však v rozpore s uvedeným odsekom 47 SRŠFaKF neobsahuje ani zmienku o predchádzajúcej
administratívnejkontrole.VykonanieopätovnejadministratívnejkontrolytakbolovrozporesoSystémom
riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Vzhľadom na to, že žalovaný si vyššie citované

ustanovenia SRŠFaKF vykladá inak, je podľa názoru žalobcu vhodné a správne aplikovať zásadu
contra proferentem, teda pravidlo, podľa ktorého sa má nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany,
ktorá ho použila. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca reprodukuje svoje vyjadrenia, ktoré prezentoval už
v podanej správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)
54. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.07.2022 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s názorom
žalobcu, že na stanovenie začiatku plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty je rozhodujúci až moment
použitia verejných prostriedkov na úhradu nehospodárnych výdavkov poukazujúc na zásadu pacta sunt
servanda, t. j. zmluvy sa majú dodržiavať a na skutočnosť, že predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy bol

záväzok predávajúcich na dodanie tovaru žalobcovi a záväzok žalobcu uhradiť predávajúcemu kúpnu
cenu. Žalovaný konštatoval, že
32 BB-76S/55/2022

žalobca opätovne vychádzal z Usmernenia platného pre programové obdobie 2014 – 2020. S názorom
žalobcu, že ak sa zmluvná strana zaviaže k určitej povinnosti, má túto povinnosť aj splniť, žalovaný
súhlasil, avšak uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy, resp. uzavretie akejkoľvek inej zmluvy, nezaručuje
aj jej faktické dodržanie, resp. splnenie si povinností zmluvnými stranami, a práve z toho dôvodu
zmluvy obsahujú rôzne sankčné mechanizmy pre prípad porušenia zmluvných podmienok, resp. pre

prípad nesplnenia určitej povinnosti zmluvnou stranou. Žalovaný konštatoval, že k nehospodárnemu
použitiu verejných prostriedkov, a teda k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. nemohlo dôjsť
samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorej podpisom bol založený zmluvný vzťah medzi žalobcom
a dodávateľom, ale toto nehospodárne použitie verejných prostriedkov bolo možné vyhodnotiť až
po vyčerpaní celej sumy nenávratného finančného príspevku. Uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy

nezaručovalo, že k čerpaniu verejných prostriedkov vôbec dôjde, a preto okamih podpisu kúpnej zmluvy
nemôže byť určujúci pre začiatok plynutia desaťročnej objektívnej lehoty, ale rozhodujúcim je až dátum
posledného použitia verejných prostriedkov na úhradu nehospodárnych výdavkov, t. j. dátum refundácie
záverečnej žiadosti o platbu. Predmetné logicky vyplýva z ustanovenia § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004
Z. z., ktorý v druhej polovici vety ustanovuje počítanie objektívnej lehoty ako lehotu, ktorú možno uložiť

najneskôr do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu
finančnej disciplíny. Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že by bolo nelogické počítanie
lehoty od okamihu podpisu kúpnej zmluvy, jedine v prípade, ak by presne v deň podpisu kúpnej zmluvy
zároveň porušil finančnú disciplínu, čo v danom prípade nie je, pretože tak, ako bolo preukázané v
celom správnom konaní je deň porušenia 19.04.2011, teda refundáciou záverečnej žiadosti o platbu

č. 24140110065607. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa „rôznych dátumov“ uvedených vo
výroku rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení, uviedol, že v predmetnom prípade boli verejné prostriedky
(nenávratný finančný príspevok) poskytnuté kombinovaným systémom predfinancovania a refundácie,
inak povedané, verejné prostriedky boli priebežne poskytnuté na základe žiadostí o platbu a následne
priebežne použité na úhradu jednotlivých faktúr, a v prípade posledného použitia verejných prostriedkov

(na úhradu nehospodárnych výdavkov) boli verejné prostriedky dňa 19. 04. 2011 refundované na
základe záverečnej žiadosti o platbu č. 24140110065607. Napriek priebežnému čerpaniu príspevku
bolo podľa názoru žalovaného nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami možné vyhodnotiť
až po vyčerpaní celej sumy poskytnutého príspevku. Žalovaný vzhľadom na kombinovaný systémpredfinancovania a refundácie a z toho vyplývajúce priebežné poskytovanie a priebežné použitie
verejných prostriedkov nepovažuje citované časti Vyjadrenia žalovaného na str. 3, 6 a 8 za rozporuplné
tak, ako to uviedol žalobca. K žalobcom tvrdenému rozporu opätovnej administratívnej kontroly s ods.

47 SRŠFaKF spočívajúceho v tom, že záznam z administratívnej kontroly začatej dňa 31.12.2018
neobsahuje zmienku o predchádzajúcej administratívnej kontrole, pričom v prípade rozdielneho výkladu
ustanovení SRŠFaKF je potrebné aplikovať zásadu contra proferentem, na základe ktorého sa má
nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila, žalovaný uviedol, že mu nie je
zrejmé, ako žalobca dospel k názoru, že z ods. 46 SRŠFaKF 2007 – 2013 vyplýva, že administratívnu

kontrolu možno vykonať počas alebo po ukončení realizácie projektu, alebo ako overenie výkonu
predchádzajúcich kontrol, nakoľko z ods. 46 SRŠFaKF 2007 – 2013 nespochybniteľne vyplýva, že
administratívnu kontrolu možno vykonať v akejkoľvek fáze
33 BB-76S/55/2022

počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom z druhej časti vety vyplýva iba možnosť, že
predmetom takejto administratívnej kontroly môže (ale nemusí) byť overenie predchádzajúcej kontroly.
Žalovaný preto považoval námietku žalobcu v tomto bode za irelevantnú a ničím nepodloženú. V ďalšej
časti vyjadrenia žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré prezentoval už vo vyjadrení k správnej
žalobe.

55. Krajský súd v Banskej Bystrici akceptoval postúpenie veci Krajským súdom v Bratislave a uznesením
č. k. 76S/55/2022-157 zo dňa 19.07.2022, právoplatným dňa 25.07.2022, zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý žalobca podal spolu so správnou žalobou.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
56. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V

dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
76S/55/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-76S/55/2022.

57. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce

rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná
správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

58. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie
vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 11.09.2024.
Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho
súdu od 09.08.2024 do 15.09.2024.

59. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

60. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
34 BB-76S/55/2022

iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.61. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

62. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

63. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a

dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie
otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
64. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

65. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

66. Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku;

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
67. Podľa § 1 zákona č. 528/2008 Z. z.; tento zákon upravuje v oblasti systému riadenia a kontroly

prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho
35 BB-76S/55/2022

rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie (ďalej

len "pomoc") a prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu
určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie (ďalej len
"podpora") pre programové obdobie 2007 - 2013 a poskytovanie podpory podľa osobitného predpisu a
v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (ďalej len "ochrana finančných záujmov")

a) postavenie a právomoc
1. vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"),
2. ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
3. samosprávnych krajov,
b) práva a povinnosti

1. prijímateľa,
2. žiadateľa; žiadateľom je na účely tohto zákona osoba, ktorá žiada o poskytnutie pomoci alebo podpory
do uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len "zmluva") s riadiacimorgánom alebo do rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1, alebo do rozhodnutia orgánu
podľa osobitného predpisu,
3. partnera; partnerom je na účely tohto zákona osoba, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so

žiadateľom a ktorá sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy uzavretej podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka; v rámci operačného programu Cezhraničná spolupráca Slovenská
republika - Česká republika je partnerom prijímateľ okrem vedúceho prijímateľa,
4. inej osoby,
c) konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, d) kontrolu projektu.

68. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.; riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy
určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným
predpisom.

69. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z.; riadiaci orgán plní úlohy podľa osobitného predpisu.

70. Podľa § 7 ods.3 zákona č. 528/2008 Z. z.; riadiaci orgán splnomocní vládou určený
sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh.

71. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z.; radiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo
upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky 32a) v postupe prijímateľa a partnera

pri realizácii pomoci a podpory.

72. Poznámka 32a) odkazuje napríklad na čl. 2 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1083/2006 v platnom znení,
na čl. 3 písm. q) nariadenia (ES) č. 1198/2006.

73. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.; pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy
uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní o žiadosti. Ak je prijímateľ a riadiaci
orgán tá istá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe
36 BB-76S/55/2022

rozhodnutiaoschválenížiadosti,ktorévydávaštatutárnyorgánriadiacehoorgánu;zmluvasožiadateľom
podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára.

74. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z.; na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.

75. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.; Pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe
zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

76. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z.; Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a

riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory.

77. Podľa § 24b zákona č. 528/2008 Z. z.;

(1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu

právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3.
(2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje
a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory,
b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, 62d) medzinárodnými zmluvami,

ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú
prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka,
c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
78. Podľa § 24c zákona č. 528/2008 Z. z.; administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim

orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.79. Podľa § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z.; sú zamestnanci riadiaceho
orgánu pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi
administratívnej kontroly.

80. Podľa § 24e ods. 1 zákon č. 528/2008 Z. z.; Z administratívnej kontroly vypracuje riadiaci orgán
záznam, ktorý obsahuje

a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý administratívnu kontrolu vykonal,

b) mená a priezviská zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali,
c) označenie kontrolovaného subjektu,
d) miesto a čas vykonania administratívnej kontroly,
e) závery administratívnej kontroly a opis zistených nedostatkov,
f) zoznam dokladov a iných písomnosti vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly,
g) dátum vyhotovenia záznamu,

h)podpisyzamestnancovriadiacehoorgánu,ktoríadministratívnukontroluvykonali.37BB-76S/55/2022

81. Podľa § 24e ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z.; Ak sa na základe záverov administratívnej kontroly
má začať konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, 42) riadiaci orgán vyžaduje

od kontrolovaného subjektu v lehote určenej riadiacim orgánom písomné vyjadrenie k záverom
administratívnej kontroly; k záznamu sa priložia doklady a iné písomnosti vzťahujúce sa k predmetu
administratívnej kontroly.

82. Podľa § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 502/2001 Z. z. v znení účinnom v čase použitia nenávratného

finančného príspevku; Na účely tohto zákona sa rozumie hospodárnosťou minimalizovanie nákladov na
vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality.

83. Podľa § 1 zákona č. 523/2004 Z. z.; Tento zákon upravuje rozpočet sektora verejnej správy,
osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a

tieto vzťahy k ostatným subjektom. Ustanovuje rámec hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými
sa rozumejú finančné prostriedky obhospodarované právnickými osobami verejnej správy, ale tiež
prostriedky Európskej únie (Európskeho spoločenstva) poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu
Európskej únie (Európskeho spoločenstva), ktoré sa v Slovenskej republike prideľujú prostredníctvom
platobného orgánu alebo certifikačného orgánu.

84. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.; Na účely tohto zákona sa rozumie verejnými
prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými
prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

85. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.; Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú
verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať
hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; (zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole
a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) pri
poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.

86. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.; Porušením finančnej disciplíny je poskytnutie
alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu
verejných prostriedkov.

87.Podľa§31ods.14zákonač.523/2004Z.z.;odvod,penáleapokutuzaporušeniefinančnejdisciplíny
možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr
do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej
disciplíny.

88. Podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2020; Ministerstvo financií môže
subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40
000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v
38 BB-76S/55/2022lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť

pokutuajÚradvládnehoaudituaždovýšky40000eurpodľavšeobecnýchpredpisovosprávnomkonaní
v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.
Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

89. Podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2021; Ministerstvo financií môže

subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky
500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky
trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Za
nesplneniepovinnostíustanovenýchv§8aods.10a§19ods.3a6môžeuložiťpokutuajÚradvládneho
auditu až do výšky 500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto
zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote

podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Pokuty
sú príjmom štátneho rozpočtu.

90. Podľa časti 4. 2. 3 Realizácia projektov ods. 37 SRŠFaKF 2007 – 2013, verzie 4.12; V prípade
identifikovania pochybenia zo strany riadiaceho orgánu (ďalej aj „RO“), RO je povinný sám vykonať

nápravu. Nápravu identifikovaných nedostatkov riadiaci orgán povinný vykonať v plnom rozsahu.

91. Podľa časti 4. 2. 3 Realizácia projektov ods. 46 SRŠFaKF 2007 – 2013, verzie 4.12; Vykonávanie
administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie
projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré

riadiaci orgán vykonal u prijímateľa.

92. Podľa časti 4. 2. 3 Realizácia projektov ods. 47 SRŠFaKF 2007 – 2013, verzie 4.12; v prípade, ak RO
vykoná nápravu v zmysle odseku 37, je povinný vypracovať nový záznam z administratívnej kontroly.
Nový záznam nahrádza čiastočne alebo v plnom rozsahu pôvodný záznam. RO je povinný uviesť v

novom zázname z administratívnej kontroly jasné prepojenie medzi pôvodným a novým záznamom z
administratívnej kontroly, čo zaznačí RO aj v projektovom spise.

93. Podľa čl. 3, bod 3.6 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2 MP/2009 zo
dňa 27.07.2009; prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto zmluvy je povinný dodržiavať

Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 –
2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013.

94. Podľa čl. 9, bod 1.3 Všeobecných zmluvných podmienok (Prílohy č. 1 Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2 MP/2009 zo dňa 27.07.2009); Zmluvné strany sa dohodli

a súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 a Systému riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 –
39 BB-76S/55/2022

2013 a touto zmenou nedôjde k zmene textu zmluvy, Poskytovateľ zverejní nové znenie týchto
dokumentov na svojich internetových stránkach. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou uvedených
dokumentov sa považujú najmä konkludentný prejav vôle Prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických
a právnych úkonov, ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s Poskytovateľom. Ide najmä o zasielanie

monitorovacích správ Poskytovateľovi, zaslanie Žiadosti o platbu, prijatie platby NFP od Poskytovateľa
a pod. Od tohto okamihu sa zmluvný vzťah medzi Poskytovateľom a Prijímateľom spravuje takto
zmenenými dokumentami.

95. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci išlo o výkon správneho

trestania. Administratívnym (správnym) trestaním sa rozumie postihovanie správnych deliktov fyzických
osôb a právnických osôb sankciami trestnej povahy na základe noriem správneho práva rozhodnutiami
orgánovverejnejsprávy.Charaktersprávnehokonaniaimplikujeistúmnožinuzákladnýchpravidiel,ktoré
sa naň vzťahujú.96. Samotný pojem delikt je mimoriadne široký a jeho význam možno chápať v rôznych variantoch
tejto šírky. Z najvšeobecnejšieho hľadiska je deliktom akékoľvek protiprávne konanie, resp. protiprávne

konanie, s ktorým sa spája nepriaznivý následok (nová, sekundárna povinnosť) v podobe sankcie pre
toho, kto sa takého konania dopustil, respektíve pre toho, komu sa protiprávny stav pripisuje. Existujú
súkromnoprávnedelikty(napr.omeškaniedlžníka,porušeniezmluvnejpovinnostiapod.),verejnoprávne
delikty a prípadne disciplinárne delikty ako osobitná kategória. Verejnoprávne delikty možno v zásade
rozdeliť na trestné činy a správne delikty, podľa toho, či sú v prvom prípade ustanovené ich skutkové

podstaty v Trestnom zákone a sankcie za ne udeľujú súdy, alebo či v druhom prípade ich skutkové
podstaty ustanovujú iné právne predpisy a príslušné sankcie ukladajú orgány verejnej správy. Pojem
správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise a pri vymedzení tohto
pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v
pozitívnej právnej úprave. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä
konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovednú osobu, zavinenie okrem prípadov konštrukcie

zodpovednosti bez zavinenia a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Hoci v najvšeobecnejšom
chápaní by sa dalo správnym deliktom označiť akékoľvek porušenie normy správneho práva fyzickou
osobou alebo právnickou osobou, s ktorým právo spája následky vyvodzované orgánom verejnej správy,
pre rozhodovaciu prax má význam klásť dôraz na správne delikty postihované sankciami represívneho
charakteru. Sankcia za správny delikt tak má plniť funkciu trestu v širšom zmysle tohto slova. Tým sa

zároveň verejnoprávne sankcie zásadne odlišujú od súkromnoprávnych - súkromnoprávne sankcie totiž
plnia funkcie reparačné, reštitučné a satisfakčné, ale nie funkciu represívnu. Rozlíšenie represívneho
charakteru sankcie za správny delikt je veľmi dôležité, pretože na rozhodovanie o takýchto deliktoch sa
vzťahuje pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Výklad tohto pojmu Európskym súdom pre ľudské práva sa vyznačuje autonómnosťou, ktorá

spôsobuje, že trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá v zmysle vnútroštátnych trestnoprávnych
kódexov sa za trestnú nepovažuje, ale je zaradená medzi protiprávne konania postihované sankciami
z oblasti správneho, disciplinárneho alebo procesno-poriadkového práva.
40 BB-76S/55/2022

97. Správny súd dáva do pozornosti, že v konaniach vo veciach správneho trestania je pre rozhodnutie
správneho súdu základom skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný
(§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových
otázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich

obsahuahodnoteniazoznámychhľadískzávažnosti,zákonnostiapravdivosti.Správnysúdtedacelkom
samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej
správy, a ak pri tom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu
verejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže
doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho

súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na
úvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu vyváženosti delenia
moci medzi mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou súdnou, musí byť
základom pre rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu ku
ktorému môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené. Inak povedané, nemôže

ísť o dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo. Preto pokiaľ správny súd ustáli, že
dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, táto
skutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

98. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou

právnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto
jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia.

99. Správny súd sa primárne zaoberal žalobnou námietkou žalobcu, ktorou namietal absenciu

zákonnéhooprávneniaSAŽPnavykonanieopätovnejadministratívnejkontroly(vtermíneod31.12.2018
do 29.04.2019), ktorej výsledky boli podkladom pre začatie správneho konania pred prvostupňovým
orgánom vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcu podľa zákona č. 523/2004 Z. z.. Prvostupňový
orgán odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí vykonanie opätovnej administratívnej kontroly zo stranySAŽP ako sprostredkovateľského orgánu ustanovením § 24c, § 24d a § 24e zákona č. 528/2008
Z. z. a zákona č. 502/2001 Z. z. s tým, že možnosť vykonať ju opakovane vyplynulo z časti 4.2.3
Realizácia projektov, ods. 46 a 37 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 –

2013 verzia 4.12 zo dňa 10.11.2015, ktorá bola platná v čase vypracovania záznamu z administratívnej
kontrolyverejnéhoobstarávania,podľaktorého„vykonávanieadministratívnejkontrolyjemožnévykonať
v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj
overenie výkonu predchádzajúcich kontrol“.

100. Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že režim poskytovania prostriedkov z
účelovo určených fondov ES je upravený zákonom č. 528/2008 Z. z., z ktorého
41 BB-76S/55/2022

vyplýva, že riadiaci orgán vyhlási výzvu na podávanie žiadostí o pomoc a podporu. V nasledujúcom

konaní sa preveria podané žiadosti o pomoc a podporu a riadiaci orgán rozhodne o schválení alebo
neschválenížiadostí.Úspešnýmžiadateľomsanáslednepomocapodporaposkytujúnazákladezmluvy,
ktorá sa uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z vyššie
citovanýchustanovenízákonač.528/2008Z.z.jezrejmé,žetvorbaobsahuzmluvy,akonepomenovanej
zmluvy podľa Obchodného zákonníka, je determinovaná právnym predpisom verejného práva, pretože

samotný zákon č. 528/2008 Z. z. zasahuje do náležitostí a obsahu tejto zmluvy.

101. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že podľa čl. 2.4 Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. 021/4.2MP/2009 zo dňa 27.07.2009 (ďalej aj ako „Zmluva“) sa
žalobca ako prijímateľ „zaväzuje prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok a použiť ho v súlade

s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve, so všetkými dokumentami, na ktoré zmluva odkazuje a
Projekt realizovať riadne a včas...“. Podľa článku 3, bod 3.6 uvedenej zmluvy „Prijímateľ súčasne berie
na vedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 a Systém riadenia štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013.“ Zároveň podľa článku 6, bod 6.3

„Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1. Všeobecné zmluvné podmienky k
zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. Predmet podpory NFP, 3. Podpisové vzory,
4. Projektová dokumentácia, vrátane rozpočtu, rozhodnutia vecne a miestne príslušných orgánov štátnej
správy (resp. žiadosť o NFP), 5. Podmienky pre prevádzkové a koncesné zmluvy v rámci operačného
programu Životné prostredie prioritnej osi 1 operačného cieľa 1.1. a 1.2. v programovom období 2007

– 2013 v Slovenskej republike. Prijímateľ týmto vyhlasuje, že sa s obsahom príloh Zmluvy oboznámil
a súhlasí, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný.“ Súčasne je potrebné uviesť, že podľa čl. 9,
bod 1.3 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
(Príloha č. 1 Zmluvy): „Zmluvné strany sa dohodli a súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene Systému
finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013

a Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 a
touto zmenou nedôjde k zmene textu Zmluvy, Poskytovateľ uverejní nové znenie týchto dokumentov na
svojich internetových stránkach. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou uvedených dokumentov sa považuje
najmä konkludentný prejav vôle Prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických a právnych úkonov,
ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s Poskytovateľom. Ide najmä o zasielanie monitorovacích správ

Poskytovateľovi, zaslanie Žiadosti o platbu, prijatie platby NFP od Poskytovateľ a pod. Od tohto okamihu
sa zmluvný vzťah medzi Poskytovateľom a Prijímateľom spravuje takto zmenenými dokumentmi.“

102. Podľa bodu 8. úvodných ustanovení Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
2007 – 2013 verzia 4.12 zo dňa 10.11.2015 „účelom Systému riadenia štrukturálnych fondov a

Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 je definovať štandardné základné procesy
a postupy riadenia ŠF a KF, ktoré sú záväzné pre všetky subjekty zodpovedné za implementáciu
operačných programov (ak nie je v dokumente
42 BB-76S/55/2022

uvedené inak) a na ktoré na nižšej úrovni nadväzujú organizačné modely jednotlivých operačných
programov. Cieľom Systému riadenia je zefektívnenie riadenia a implementácie pomoci zo ŠF a KF vzmyslepredchádzajúcehoodsekuavsúladesplatnýmiprávnymipredpismiEurópskejúnieavšeobecne
záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky“.

103. Podľa článku 2.5.1. Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 – 2013
vyplýva, že Centrálny koordinačný orgán v súvislosti s realizáciou referenčného rámca a operačných
programov v referenčnom rámci v zmysle § 6 zákona č. 528/2008 Z. z. okrem iného „vypracováva
Systém riadenia ŠF a KF na programové obdobie 2007 – 2013 a v prípade potreby zabezpečuje
jeho aktualizáciu. CKO vykoná aktualizáciu Systému riadenia ŠF a KF najneskôr do 30 dní odo dňa

nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý upravuje právne vzťahy v
oblasti implementácie ŠF a KF, a ktorý mení alebo iným spôsobom upravuje výkon práv a povinností
subjektov zapojených do tohto procesu.“

104. Podľa časti 4.2.3. ods. 46 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 – 2013
verzia 4.12 zo dňa 10.11.2015, „vykonávanie administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek

fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj overenie
výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré riadiaci orgán vykonal u prijímateľa“.

105. Vzhľadom na uvedené ustanovenia Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú
sa žalobca dobrovoľne rozhodol uzavrieť a rešpektovať prísne podmienky poskytnutia nenávratného

finančného príspevku, správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu ohľadom nedostatku
oprávnenia na vykonanie opakovanej administratívnej kontroly nie je dôvodná. Podľa názoru správneho
súdu obstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorej SAŽP, ako sprostredkovateľský orgán, bola
oprávnená vykonať administratívnu kontrolu opakovane podľa časti 4.2.3 Realizácia projektov, ods.
46 a 37 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 – 2013 verzia 4.12 zo dňa

10.11.2015, ktorá bola platná v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly (29.04.2019). V
tomto ohľade je zároveň irelevantné, že Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007
– 2013 verzia 3.0 neobsahovala ustanovenie o možnosti vykonávania opätovných administratívnych
kontrol, nakoľko žalobca v rámci zmluvných dojednaní súhlasil aj s prípadnými zmenami Systému
riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 (čl. 9, bod

1.3 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku).
Zároveň je nutné dodať, že na tomto závere nemení nič ani skutočnosť vykonania predchádzajúcich
kontrol (administratívna kontrola vykonaná SAŽP zo dňa 04.08.2010, spätné overenie verejného
obstarávania zo dňa 27.06.2012, vládny audit v roku 2012), keďže opakovaná administratívna kontrola
bola vykonaná za iných skutkových okolností, keďže podkladom pre jej vykonanie boli závery

Znaleckého posudku č. 247/2018 zo dňa 30.11.2018 ako aj Záverečná správa OLAF č. OF/2016/0065/
B4, pričom tieto dôkazy v čase vykonania predchádzajúcich kontrol neexistovali. Je nutné si uvedomiť,
že zmluvy o poskytovaní pomoci a podpory sú svojim obsahom často komplikované zmluvy s prísnymi
podmienkami. Aj samotný charakter prostriedkov, ktoré sú poskytované prostredníctvom tejto právnej
úpravy, určuje osobitný

43 BB-76S/55/2022

charakter zmluvy a aj celého zmluvného vzťahu. Poskytovateľovi pomoci a podpory napríklad z
ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva jedno zo zásadných oprávnení, ktoré určuje

osobitný charakter zmluvného vzťahu, a to oprávnenie pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby
pre projekt alebo pre jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci
alebopodpory.Totooprávnenieriadiacehoorgánuzabezpečujeplnenieúlohacieľov,ktorésústanovené
pre hospodárenie s prostriedkami ES. Každý prijímateľ pomoci a podpory, na ktorú nie je právny nárok
a poskytuje sa len za splnenia konkrétnych stanovených podmienok, si musí byť vedomý toho, že

podpisom zmluvy sa zaväzuje akceptovať povinnosti a častokrát prísnu úpravu vzájomných vzťahov,
čo je dané predovšetkým tým, že ide o prijatie verejných prostriedkov, za hospodárenie s ktorými je
Slovenská republika, ako členský štát, zodpovedná Európskej únii. Týchto skutočností si musí byť
vedomý každý žiadateľ o nenávratný finančný príspevok.

106. Správny súd zároveň považuje za dôležité uviesť, že napriek tomu, že SAŽP identifikovala
nehospodárne výdavky v sume 5 303 075,- Eur a kvalifikovala konanie žalobcu (prijímateľa) ako
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.. (poskytnutie alebo
použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejnýchprostriedkov), prvostupňový orgán v priebehu administratívneho konania nestotožňujúc sa s posúdením
zistených skutočností zmenil právnu kvalifikáciu skutku a porušenie kvalifikoval ako nehospodárne
nakladanie s verejnými prostriedkami podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.

107. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový orgán listom č.
UVA-001141/2021 zo dňa 13.05.2021, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.05.2021,
oznámil, že po prehodnotení oboch znaleckých posudkov dospel k záveru, že nie je možné posudzovať
hospodárnosť výdavkov len k jednému z nich, ale závery oboch znaleckých posudkov hodnotiť ako

rovnocenné dôkazy a spolu s ostatnými dôkazmi použiť presné a úplné zistenie skutočného stavu veci,
preto sa prvostupňový orgán nestotožnil s právnou kvalifikáciou SAŽP a navýšenie obstarávacích cien
strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel bude v správnom konaní
posudzovanéakoporušenieustanovenia§19ods.3zákonač.523/2004Z.z.azanesplneniepovinnosti
ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. môže prvostupňový orgán podľa § 32 uložiť pokutu
až do výšky 500 000,- eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a

dĺžky protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31 zákona
č.523/2004Z.z.Zároveňprvostupňovýorgánumožnilžalobcovivyjadriťsapodľa§33ods.2Správneho
poriadku k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca
svoje právo vyjadriť sa aj využil podaním zo dňa 21.05.2021. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol o
zmene právnej kvalifikácie riadne oboznámený a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Zároveň prvostupňový

orgán tak v priebehu administratívneho konania ako aj vo svojom rozhodnutí zdôvodnil zmenu právnej
kvalifikácie, preto v tomto smere správny súd vyhodnotil procesný postup prvostupňového orgánu za
zákonný. Zároveň správny súd konštatuje, že pokiaľ prvostupňový orgán dospel vzhľadom na skutkové
zistenia k potrebe zmeny právnej kvalifikácie a začal v tejto súvislosti konanie o uloženie sankcie podľa
§ 32 zákona č.

44 BB-76S/55/2022

523/2004 Z. z. za porušenie povinnosti ustanovenej § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., správny súd
neposudzuje v zmysle § 27 ods. 3 SSP účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej

správy, nakoľko by tým zasahoval do správneho uváženia (diskrečného oprávnenia orgánu verejnej
správy), ktoré predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného
pásma formulovať svoje závery autonómne.

108. Pokiaľ ide o námietku uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za

správny delikt a uloženie pokuty za porušenie finančnej disciplíny, správny súd túto vyhodnotil taktiež
za nedôvodnú. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal touto námietkou v rámci odvolacieho
konania, pričom dospel rovnako ako prvostupňový orgán k záveru, že v posudzovanom prípade nedošlo
k uplynutiu objektívnej ani subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. Podľa § 31 ods. 14 zákona č.
523/2004 Z. z.; odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich

rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr do desiatich rokov
od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Správne
orgány sa vysporiadali s otázkou určenia začiatku plynutia objektívnej (desaťročnej) lehoty na uloženie
pokuty, ktorý sa odvíja od okamihu porušenia povinnosti uvedenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004
Z.z., ku ktorému došlo vzhľadom na kombinovaný systém predfinancovania a systém refundácie dňom

refundácie záverečnej žiadosti o platbu zo dňa 19.04.2011 a desaťročná objektívne lehota sa počíta
od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny, teda od
01.01.2012, preto prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané
a právoplatné v objektívnej desaťročnej lehote, ktorá uplynula až dňa 01.01.2022. Správny súd sa
v plnej miere stotožnil s uvedenou argumentáciou správnych orgánov. Námietka žalobcu, ktorý mal

za to, že plynutie objektívnej lehoty je potrebné počítať od momentu uzavretia Kúpnej zmluvy medzi
žalobcom ako prijímateľom a spoločnosťami FABOK spol. s r.o. a STROMANO HOLDINGS LTD, teda
ododňa06.05.2010,prípadnenajneskôrododňaschváleniasprávyzvyhodnoteniaponúk(04.08.2010),
podľa názoru správneho súdu neobstojí s ohľadom na dohodnutý spôsob financovania Projektu, a to
kombinovaným systémom predfinancovania (v rámci ktorého sa poskytujú platby na oprávnené výdavky

Projektu na základe prijímateľom predložených a neuhradených účtovných dokladov dodávateľov
Projektu)asystémomrefundácie(vrámciktoréhosaposkytujúplatbynazákladeskutočnevynaložených
výdavkov zo strany prijímateľa, ktorý uhradí výdavky dodávateľovi Projektu najskôr z vlastných zdrojov),
ktorý bol dohodnutý zmluvnými stranami v ustanovení čl. 5.1 Zmluvy o poskytnutí nenávratnéhofinančného príspevku v spojení s článkom 16 ods. 8 a čl. 17 ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok.
Správny súd má za to, že napriek priebežne vykonávaným administratívnym kontrolám jednotlivých
žiadostí žalobcu o platby mohol poskytovateľ nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami

vyhodnotiť až po ukončení Projektu, t.j. po predložení záverečnej žiadosti žalobcu o platbu, pretože až
na základe tejto žiadosti bolo možné komplexne zistiť rozsah a charakter výdavkov, ktorých použitie v
súvislosti s realizovaným Projektom žalobca vyúčtoval na vrub poskytnutého nenávratného finančného
príspevku. K uvedenému záveru dospeli aj správne orgány, pričom ich záver bol zároveň súladný s čl. 3
bod 1 ods. 2 druhá veta Nariadenia č. 2988/95, podľa ktorého „v prípade pokračujúcej alebo opakujúcej

sa nezrovnalosti,
45 BB-76S/55/2022

premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných
programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu.“ Pokiaľ ide o argumentáciu

žalobcu s poukazom na Usmernenie k nezrovnalostiam a finančným opravám v rámci finančného
riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu na
programové obdobie 2014 a 2015 č. 2/2015 – U, podľa ktorého „v prípade, že nie je možné zistiť
presný dátum/obdobie vzniku nezrovnalosti moment vzniku nezrovnalosti stanoví subjekt ku dňu
skončenia konania,ktorého výsledkom bol vznik nezrovnalosti, napr. dátum podpisu zmluvy alebo dátum

vyhlásenia verejného obstarávania alebo dátum schválenia správy z vyhodnotenia ponúk“, správny súd
uvádza, že odhliadnuc od správnej konštatácie žalovaného, že predmetné usmernenie sa týka iného
programového obdobia, je potrebné uviesť, že citované usmernenie obsahuje len demonštratívnym
spôsobom uvedené okolnosti, ktoré môžu (ale nemusia) byť rozhodujúce pre vznik nezrovnalosti, a to
len v prípade, že nie je možné zistiť presný dátum alebo obdobie vzniku nezrovnalosti. V danej veci však

správne orgány zistili dátum vzniku porušenia finančnej disciplíny dňom refundácie záverečnej žiadosti
o platbu č. 24140110065607, t.j. 19.04.2011, preto správne orgány by ani nemali dôvod odvodzovať
moment vzniku nezrovnalosti od iných skutkových okolností.

109. Zároveň sa správne orgány vysporiadali aj s otázkou určenia začiatku plynutia subjektívnej

(päťročnej) lehoty, hoci uplynutie tejto žalobca v správnej žalobe nenamietal, pričom dospeli k
zhodnému záveru, že začiatok plynutia päťročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty sa viaže
na deň preukázaného zistenia porušenia povinnosti zachovávať hospodárnosť pri nakladaní s
verejnými prostriedkami, ktorý sa odvíja od Záznamu z (opakovanej) administratívnej kontroly verejného
obstarávania po podpise zmluvy s úspešným uchádzačom zo dňa 29.04.2019, čo je deň, kedy bolo

zistenéporušenie(nehospodárnenakladaniesverejnýmiprostriedkami)zachytenévpísomnomvýstupe
z administratívnej kontroly a doručené žalobcovi ako prijímateľovi dňa 02.05.2019, kedy bol prijímateľ
oboznámený so zisteným porušením. Z § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva,
že zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní oboznámiť
kontrolovaný subjekt, t. j. žalobcu so závermi administratívnej kontroly, ktorým je v zmysle § 24e

ods. 1 cit. zákona Záznam z administratívnej kontroly, ktorý obsahuje zoznam dokladov a iných
písomností vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly, opis zistených nedostatkov a závery
vyvodené zo zistení. Záznam z administratívnej kontroly je dôkazným prostriedkom, ktorý, ak má na
jeho základe začať administratívne konanie, musí byť žalobcovi spolu s posudzovanými dokladmi
doručený, pretože pred začatím administratívneho konania sa vyžaduje jeho písomné vyjadrenie k

záverom administratívnej kontroly. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Záznam z
administratívnej kontroly zo dňa 29.04.2019 bol podľa doručenky žalobcovi doručený dňa 02.05.2019
spoluslistomč.SEF-619/2019,8507/2019zodňa29.04.2019,pričomanisámžalobcadátumdoručenia
nespochybnil. Správny súd uvádza, že otázku okamihu začatia plynutia subjektívnej lehoty v prípade
porušenia finančnej disciplíny je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom na okolnosti konkrétnej

veci, o čom svedčí aj názor Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 2Sfk/4/2022 zo dňa
30.11.2023, ktorý k tomu, či je potrebné posudzovať začatie jej plynutia odo dňa vyhotovenia záznamu
z administratívnej
46 BB-76S/55/2022

kontroly (bližšie Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2019-133 zo dňa 26.01.2021)
alebo odo dňa doručenia záznamu z administratívnej kontroly účastníkovi konania (bližšie Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2020 zo dňa 16.06.2021) uviedol, že „pripúšťa situácie, kedy nazáklade vyjadrení žalobcu môže prísť ešte k novým skutočnostiam, na základe ktorých reálne zistenie
finančnej disciplíny bude viazané na iný deň, ako deň ukončenia kontroly. Dáva do pozornosti, že
päťročná lehota na vyvodenie zodpovednosti je subjektívna. Preto nie je možné všeobecne konštatovať,

že v každom jednom prípade bude začiatok plynutia lehoty viazaný na ukončenie administratívnej
kontroly. V tomto smere pre kasačný súd nemá dôvod spochybňovať názor v inej veci prezentovaný v
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2020 zo 16. júna 2021, podľa ktorého v inej veci pripustil
iný okamih začiatku plynutia subjektívnej lehoty. Navyše z textácie bodu 51 tohto rozsudku vyplýva, že
Najvyšší súd predmetný okamih nepovažoval za striktne určený pre každý jeden prípad. Najvyšší súd

totiž použil textáciu možno považovať deň, keď bol sťažovateľovi doručený záznam z administratívnej
kontroly k žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby.“ V prejednávanom prípade však možno dospieť k
záveru, že tak prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.06.2021 ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 25.10.2021 boli nepochybne vydané a právoplatné v subjektívnej lehote 5 rokov odo dňa
preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, ktorá by bola inak uplynula až dňa 29.04.2024.

110. Námietka nezákonnosti spočívajúca v porušení základných zásad trestného konania neurčitosťou
skutkovej podstaty správneho deliktu a v nedostatku zákonných náležitostí rozhodnutia, keď podľa
žalobcu absentuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo malo spôsobiť
nepresnosť a neurčitosť výroku nebola dôvodná. Správny poriadok stanovil v § 47 ods. 2 citovanom
vyššie náležitosti výroku administratívneho rozhodnutia tak, že toto musí obsahovať rozhodnutie vo

veci s ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rozhodnutie vo veci v predmetnom
prípade predstavovalo rozhodnutie o správnom delikte. To či výrok má zákonom požadované náležitosti,
to znamená, či obsahuje rozhodnutie vo veci závisí od predmetu konania. Výrok rozhodnutia o správnom
delikte je zložený z rozhodnutia o tom, že účastník konania svojím konaním alebo opomenutím plnenia
povinností naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu, t.j. o tom, že spáchal iný správny delikt a z

rozhodnutia o tom aká sankcia sa mu za spáchanie tohto iného správneho deliktu ukladá. Požiadavkou
na výrok je jeho určitosť, konkrétnosť a zrozumiteľnosť, nakoľko sa ním rozhoduje o právach a
povinnostiach alebo o právom chránených záujmoch fyzických, či právnických osôb. Nevyhnutnou
náležitosťou výroku o inom správnom delikte, keďže ide o rozhodnutie v oblasti správneho trestania je
popis skutku s takou špecifikáciou, ktorá je nevyhnutná na to, aby nemohol byť daný skutok zamenený s

iným skutkom, čím sa zabráni prípadnému opakovanému postihu. V predmetnej veci výrok rozhodnutia
tieto požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a identifikácie skutku spôsobom, že ho nie je možné zameniť,
určite spĺňa. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobca nenávratný finančný príspevok, ktorý mu bol poskytnutý
z prostriedkov Kohézneho fondu a Štátneho rozpočtu SR na realizáciu projektu č. 24140110065:
Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling, s.r.o. na základe špecifikovanej

zmluvy použil nehospodárne, čo vyplýva z výsledkov opätovnej administratívnej kontroly verejného
47 BB-76S/55/2022

obstarávania vykonanej SAŽP v termíne od 31.12.2018 do 29.04.2019. Rozhodnutie obsahuje aj

ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a to podľa § 32 v spojení s ustanovením
§ 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého je za porušenie povinnosti pri používaní
verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, ktorú definuje zákon č. 502/2001 Z.z. v ustanovení
§ 2 ods. 2 písm. k). Podľa názoru správneho súdu výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje
zákonom predpísané náležitosti (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku), keď určuje žalobcovi povinnosť

zaplatiť pokutu za nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, spolu s uvedením porušených
normatívnych ustanovení a tiež ustanovení, podľa ktorých sa rozhodlo o uložení pokuty. Je preto
potrebné prisvedčiť žalovanému, že prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol skutkovú
identifikáciu porušenia ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. vymedzením konkrétneho
spôsobu nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami (použitím verejných prostriedkov na

úhradu faktúr za nákup strojových zariadení na zhodnocovanie stavebného odpadu a cestných vozidiel,
ktorých ceny boli oproti obstarávacím cenám stanovenými znalcami nadhodnotené) najmä tým, že
obsahuje špecifikáciu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, špecifikáciu Projektu,
na ktorý bol príspevok poskytnutý, výšku príspevku, spôsob jeho poskytnutia, konkretizáciou skutkových
zistení vyplývajúcich zo znaleckých posudkov, ktoré viedli k záveru o nehospodárnom nakladaní s

verejnými prostriedkami, špecifikáciu administratívnej kontroly a zároveň aj to, aké konania žalobcu
bolo sankcionované, keďže toto konanie (nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami) bolo
v rozhodnutí identifikované spôsobom, ktorý vylučoval jeho zámenu s akýmkoľvek iným konaním.
Rozhodnutie nemožno považovať za nejasné, nezrozumiteľné, či pre súd z akéhokoľvek dôvodunepreskúmateľné. Za rozhodujúce správny súd považoval to, že identifikácia skutku v rozhodnutí
vytvorila žalobcovi dostatočný priestor pre uplatnenie všetkých jeho procesných práv spojených s
riadnou obhajobou svojich tvrdení a návrhov v odvolacom konaní.

111. Pokiaľ ide o námietku nedodržania zásad ukladania trestov podľa trestného práva, konkrétne
zásady primeranosti, ktorú mal podľa žalobcu porušiť prvostupňový orgán tým, že nevysvetlil akou
správnou úvahou sa spravoval pri určení výšky sankcie, správny súd túto nepovažoval za opodstatnenú,
nakoľko prvostupňový orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s výškou uloženej pokuty v sume

40 000,- eur, pričom v súlade so zásadou ukladania trestov podľa Trestného zákona (§ 2 ods. 2) pri
ukladaní pokuty zohľadnil skutočnosť, že podľa právnej úpravy v čase rozhodovania by bol druh trestu
pre žalobcu menej priaznivý, preto správny orgán správne postupoval podľa zákona č. 523/2004 Z. z.
účinného do 31.12.2020, nakoľko k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004
Z. z. došlo pred 31.12.2020, teda za účinnosti znenia ustanovenia § 32 zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré
bolo pre žalobcu priaznivejšie. Od 01.01.2021 došlo k výraznému zvýšeniu pokuty, ktorú je možné uložiť

pri porušení povinnosti podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., a to až do výšky 500 000 eur v
závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho
stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, pričom podľa znenia ustanovenia § 32 zákona
č. 523/2004 Z. z. do 31.12.2020 bolo možné uložiť pokutu do výšky 40 000,- eur. Prvostupňový orgán
zároveň však prihliadal aj na vysokú závažnosť porušenia povinnosti, zohľadnil celkový objem

48 BB-76S/55/2022

finančných prostriedkov a zistené navýšenie fakturovaných cien oproti obstarávacím cenám
stanovených znalcami, pričom svoju správnu úvahu presvedčivým spôsobom odôvodnil. Správny súd

má za to, že prvostupňový orgán posúdil rovnako poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, pričom pri
ukladaní výšky pokuty nevybočil z rozsahu správnej úvahy, pričom uložená výška pokuty plní tak funkciu
represívnu, ako aj preventívnu. Žalovaný sa s výškou uloženej pokuty stotožnil a konštatoval, že zásada
hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami je overovaná nielen vnútroštátnymi orgánmi, ale
aj Európskou úniou, ktorá spolufinancuje projekty, preto je potrebné dôsledne ju dodržiavať. Konaním

účastníka konania došlo k poškodeniu rozpočtu Európskej únie a Slovenskej republiky. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že sa žalobca mýli, ak tvrdí, že žalovaný sa otázkou výšky a primeranosti pokuty
vôbec nezaoberal. Žalovaný navyše uviedol, že z jeho pohľadu bola v celom správnom konaní dôsledne
dodržiavanázásadazákonnostiaprvostupňovýorgánkonalvrozsahuaspôsobom,ktorýmuustanovujú
platné a účinné právne predpisy.

112. Žalobca zároveň namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu
nejednoznačného opisu skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti ako aj z
dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé a nereaguje na odvolacie námietky žalobcu.
Pokiaľ ide o požiadavku určitosti skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia, správny súd sa s touto

otázkou zaoberal v inej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia (v bode 108.). Pokiaľ žalobca v podanej
správnej žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pričom toto tvrdenie nepodoprel
žiadnou vecnou skutkovou a právnou argumentáciou, ktorá by mohla byť podrobená preskúmaniu,
pretože žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný
nevysporiadal, takto formulovanú žalobnú námietku nemohol správny súd pre jej nekonkrétnosť

preskúmať. Z § 194 ods. 2 SSP v spojení § 182 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva, že konkrétne skutkové
a právne dôvody, na základe ktorých považuje žalobca žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné,
musia byť obsahom podanej správnej žaloby. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu tvrdené dôvody
nezákonnosti z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a dopĺňať, resp. nahrádzať skutkovú a
právnu argumentáciu žalobcu, ktorá mala byť obsahom ním podanej správnej žaloby, ktorou je správny

súd viazaný, s výnimkou tých, o ktorých to ustanovuje § 195 SSP. Pokiaľ ide o námietku zmätočného
určenia právneho predpisu, na základe ktorého bola administratívna kontrola vykonaná, správny súd
poukazuje, že základom pre vykonanie opätovnej administratívnej kontroly sa zaoberal v inej časti
odôvodnenia tohto rozhodnutia (v bodoch 99. až 105.).

113. Žalobca tiež namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne posúdenie skutkových zistení
nemajúcich oporu v administratívnom spise. Žalobca vo všeobecnosti namietal, že sa prvostupňový
orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu k znaleckému posudku USI, jeho obsahu a vecným
chybám, ktoré predložil vo Vyjadrení k podkladom rozhodnutia zo dňa 21.05.2021, pričom má za to, ženámietkyvočinesprávnejresp.nesprávneaplikovanejznaleckejmetodikepristanovovanícienzariadení
sú relevantné a dôvodné. Bolo povinnosťou prvostupňového orgánu tieto námietky posúdiť, vyhodnotiť
a ako nerelevantné odmietnuť alebo dať spracovať doplnok k znaleckému posudku. Žalovaný tieto vady

postupu
49 BB-76S/55/2022

prvostupňového orgánu a prvostupňového rozhodnutia nijako nezhojil a nenapravil. Správny súd

vyhodnotil aj túto námietku za nedôvodnú, nakoľko prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí
zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými voči Znaleckému posudku USI, a to konkrétne
na stranách 15 až 17 prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán hodnotil oba znalecké posudky
jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom z oboch vyplynulo nadhodnotenie fakturovanej
ceny oproti obstarávacej cene určenej znalcom. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že
v znaleckom posudku ÚSI úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky, nemal dôvod spochybňovať

jeho závery ohľadom vyčíslenia obstarávaného tovaru v sume 6 296 418,- eur. Prvostupňový orgán
zároveň presvedčivo zdôvodnil, prečo neprihliadal na znalcom A. C., B. určené obstarávacie ceny pre
dodanie koncovému zákazníkovi do inej krajiny EÚ (okrem SR), napr. Cyprus. Dôvodom nezohľadnenia
ďalších záverov znalca boli výsledky vyšetrovania úradu OLAF, ako aj skutočnosti vyplývajúce z
dokumentáciekverejnémuobstarávaniu(Zápisnicazvyhodnoteniasúťažnýchponúkzodňa10.05.2010

a Zoznam subdodáviek podpísaného zástupcami spoločností FABOK spol. s r.o., Česká republika
a STROMANO HOLDINGS LTD., Cyprus v dňoch 30.04.2010 a 06.05.2010), podľa ktorých plnenie
zákazky bolo zabezpečené prostredníctvom subdodávateľov z Českej republiky, Nemecka a Rakúska. Z
pohľadu správneho orgánu bol Znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom, Ústavom súdneho
inžinierstva Technickej univerzity v Žiline, preskúmateľný a zrozumiteľný. Prvostupňový orgán tiež

uviedol, že správny orgán ani účastník konania nie sú odborne spôsobilí na hodnotenie metodiky či
postupov znalca a nemajú oprávnenie spochybňovať jeho závery. Pre spochybnenie záverov znalca by
bolo potrebné predložiť relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by mali svoj podklad položený na vysoko
erudovaných tvrdeniach vo forme preskúmania iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inštitúciou, čo
v danom prípade nebolo. Žalovaný zhodne s prvostupňovým orgánom poukázal na skutočnosť, že v

prípade, ak by aj vyhovel námietkam právneho zástupcu účastníka konania a Znalecký posudok ÚSI
nepripustil ako dôkazný prostriedok v správnom konaní, znalecký posudok A. B. C. vypracovaný na
žiadosť účastníka konania taktiež preukazuje nadhodnotenie fakturovanej ceny oproti obstarávacej cene
určenej znalcom. Vzhľadom na konštatované závery mal správny súd za to, že správne orgány sa
dostatočným spôsobom zaoberali námietkami žalobcu proti vypracovanému Znaleckému posudku USI

a tieto správne vyhodnotili. Preto správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

114. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán
dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového
stavu vyvodili aj správne právne závery. Správnym súdom neboli zistené v konaní pred orgánmi

verejnej správy žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených
žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny
súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia
§ 190 SSP zamietol.

50 BB-76S/55/2022

115. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

116. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

117. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), 51 BB-76S/55/2022

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2024

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2024