Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/143/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011087
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011087.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 28.08.2024, č.k. 8T/17/2024-1727, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom C. XXXX/XX, D.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

obžalovaný v období najmenej od 02.11.2021 do 04.03.2024 v Piešťanoch a na iných miestach,
najskôr do 30.11.2023 opakovane hromadnými mailmi z adresy E. kontaktoval A. B. F. ako
zamestnankyňu Mestského úradu Piešťany na jej služobný mail B., ako aj primátora Mesta Piešťany
E. D. G., D., na jeho služobný mail D., a to proti ich vôli takým spôsobom, že im v tomto
období preukázateľne zaslal najmenej 69 rozsiahlych mailov, ktorých obsahom boli vulgárne a
dehonestujúce urážky, na adresu A. B. F., ktorú opakovane nazýval „beštiou“, „podvodníčkou“, „sprostou
a skorumpovanou“, „notorickou klamárkou a úplatnou úradníčkou“, „najsprostejšou úradníčkou na
stavebnom úrade v dejinách Slovenska“, „nejakou ušmudlanou F.“ a „Šmolinkou F.“, „pracovníčkou s

vyše 20 ročnou praxou v stavebných podvodoch“, „hlavnou pokladníčkou na úplatky Mesta Piešťany“ a
podobne, tiež ju ponižoval aj takým spôsobom, že sa o nej vyjadroval ako o osobe, ktorá vysokoškolský
titul nedostala za štúdium, ale si ho kúpila, prirovnával ju ku kostolnej myši a hovoril o nej, že si chodí
do kostola trieskať hlavu o kríž, tvrdil o nej nepravdivé údaje, že už aj súd potvrdil, že je skorumpovaná
podvodníčka, zastrašoval ju tým, že v mailoch uvádzal napríklad dňa 09.11.2021 okrem iného, že „znova
pripomínam, že ja som ten čo rozdáva karty, je to jasne?“, tiež dňa 02.11.2022 okrem iného „to ešte
uvidíš, keď ja sa prídem opýtať na nezrovnalosti k čiernej stavbe H., čo ja s Tebou narobím, to sa prídu

zo zvedavosti pozerať všetci zamestnanci Mesta Piešťany“ alebo dňa 28.10.2022, okrem iného, že „na
jej mieste by 24 hodín denne stále sedel na hajzli, žral antidepresíva a očakával „kukláčov“...Slučka sa
sťahuje“, tiež ju zastrašoval aj tak, že v maili zo dňa 03.11. 2022 okrem iného uviedol „V dostatočne
dlhom časovom predstihu podvodníčke F. dávam na vedomie, že vyhotoví písomnosť s hlavičkou Mesta
Piešťany, ktorú používa aj vo svojich podvodných písomnostiach aj spolu s G., v ktorej bude uvedené,
čo požadujem. To budú 3 vety. Podvodníčka F., chápeme sa? Moja osoba sa dostaví osobne do jej
kancelárie niekedy budúci týždeň, takže písomnosť bude už prichystaná na stole, a len si ju preberiem,

je to jasné? Nechcem vidieť po mojich osobných skúsenostiach pri stretnutiach s jej osobou, že ma
tam bude znova čakať neupravená úradníčka, ako keby spávala v kuríne, ktorá sa práve zobudila sperím a slepačincami vo vlasoch od druhých sliepok, ktoré spali na bidielku nad ňou, a pri čistení peria
svojim zobákom mi povie, že nemá písomnosť pre moju osobu vyhotovenú, lebo má rozrobených 60
spisov.“, rovnako tak ju opakovane zastrašoval NAKA-ou, a v maili zo dňa 22.08.2023 ohľadne úhynu

jeho psa aj svojim vyjadrením, že vždy bol zástancom tvrdenia „smrť za smrť“ s dodatkom, že nech si
o tom každý myslí čo chce, pričom v maili zo dňa 16.02.2022 jej okrem iného napísal aj to, že môže
utekať na políciu podať na neho trestné oznámenie a že zase ju vysmejú z dôvodu, že ona je verejný
činiteľ a musí to strpieť,
a po tom ako mu bolo dňa 05.09.2023 vznesené obvinenie v tejto veci v kyberšikane, osočovaní a

ohováraní poškodenej A. B. F. pokračoval, a to tak, že aj keď ju síce z hromadných mailov vylúčil
ako adresáta, avšak v útokoch na ňu neprestal, pričom v mailoch zo dňa 05.09.2023, 07.09.2023,
29.09.2023, 17.10.2023 a 19.10.2023 ju opakovane nazýval podvodníčkou a notorickou klamárkou,
tiež aj ako ušmudlané umrnčané úradnícke piešťanské neviniatko, zastrašoval ju tým, že v mailoch
uvádzal napríklad dňa 05.09.2023 okrem iného „Podvodníčka F., v lehote do 3 dní od doručenia, teda do
piatka dňa 08.09.2023 horeuvedeným orgánom činným v trestnom konaní v rámci doplnenia trestného

oznámeniadoložtepredmetnúpísomnosťajspriloženýmikópiamifotografii,akoajinédôkazyavyjadrite
sa k nižšie uvedeným skutočnostiam...“ alebo...“To, že ste podala na moju osobu trestné oznámenie,
hoci už ste bola v minulosti upozornená orgánmi činnými v trestnom konaní, že vy ste verejný činiteľ a
musíte zniesť vlnu kritiky, a moja osoba nebola postihnutá svedčí len o tom, že beriete úplatky a snažíte
sa doviesť čiernu stavbu do úspešného skolaudovania“ tiež aj dňa 19.10.2023 „... to sú len 2 podvody, a

máte ich na krku dosť, aj s Vašimi hore menovanými kolegami, ktorí taktiež neodpovedajú na žiadosti. Ja
osobne, ako vyšetrovateľ, už by som rozmýšľal o návšteve dozorujúceho prokurátora a o vydaní príkazu
na zatknutie A. B. F....“ rovnako ju verejne ponižoval aj vyjadreniami napríklad zo dňa 17.10.2023 „Na
moju osobu neplatí ani plač F., ani to, že chodí po chodbách úradu so soplom visiacim po kolená, a hrá
to na svojich kolegov, ako aj na vyšetrovateľku. Ja idem po mafii, a hlavne, keď mi otrávila psa, ktorý

za nič nemohol !!!“... , teda vo svojom konaní pokračoval takým spôsobom, aby sa poškodená o tých
mailoch dozvedela, a pre prípad, kedy sa o nich nedozvedela, obžalovanému úplne stačilo, že sa to
dozvedia iní ľudia a to v nemalom počte,
tiež v rovnakom období rovnakými hromadnými mailmi vulgárne a dehonestujúcom útočil aj na
E. D. G., D., ktorého opakovane okrem iného nazýval podvodníkom, beštiou, idiotom, hajzlom,

neschopným, skorumpovaným, prirovnával ho ku komediantom a blbečkom v štátnej správe, opakovane
ho zastrašoval políciou, kukláčmi a väzbou, uvádzal o ňom, že zneužíva právomoc verejného činiteľa
bez ďalších konkrétnosti, podozrieval ho z korupcie, resp. prijímania úplatku bez ďalších konkrétnosti,
spájal ho so stavebnou a katastrálnou mafiou, zosmiešňoval jeho vierovyznanie tým, že o ňom uvádzal,
žesichodídokostolatrieskaťhlavuokríž,prevracaťočianičiťkolená,znevažovalajjehovysokoškolské

vzdelanie a titul a uvádzal, že má obmedzenú mozgovú kapacitu a v hlave nič, a ďalšie,
pričom všetkých dotknutých 69 mailov posielal ako hromadné maily aj tretím osobám, vždy viac ako 90
osobám, a to primárne zamestnancom Mestského úradu Piešťany, zamestnancom Okresného úradu
PiešťanyaOkresnéhoúraduTrnava,poslancomMestaPiešťany,zamestnancompiešťanskejobchodnej
spoločnosti Magna Energia, a.s., redaktorom Piešťanského týždenníka, prípadne ďalším skupinám osôb

a z nich preukázateľne najmenej 60 zaslal aj na mailovú adresu A. B. F. a najmenej 58 aj na mailovú
adresu E. D. G. D.,
a následne po tom, ako bol zadržaný a vzatý do väzby, v ohováraní E. D. G. D. a A. B. F. pokračoval
formou rukou písaných listov, v ktorých najmenej zo dňa 07.02.2024 a dňa 04.03.2024, adresovaných I.
E., A. E. J. na Mesto Piešťany, Okresnej prokuratúre Piešťany a Obvodnému oddeleniu PZ v Piešťanoch

uvádzal ...„A. B. F. robila s realizáciou tejto čiernej stavby podvody, o ktorých sa nemal nikto dozvedieť,
na ktoré navýšila ďalších 40 podvodov v správnom konaní.“..., tiež opakovane zdôrazňoval ...„podvody
zo strany B. F....“ a A. B. F., D. G. a ďalšie osoby nazýva „ľudským odpadom“ a „podvodníkmi“ a dokonca
orgány činné v trestnom konaní nabádal k tomu, aby A. B. F. a D. G. ako verejní činitelia boli vzatí do
väzby,

čím svojím premysleným konaním v úmysle poškodiť vážnosť A. B. F. a E. D. G., D. u spoluobčanov a
na pracovisku, a vedomým, cieleným a dlhodobým kontaktovaním prostredníctvom hromadných mailov
a následne rukou písaných a viacerým osobám rozposielaných listov ich ponižoval, urážal, ohováral,
uvádzal o nich nepravdivé skutočnosti, zastrašoval a inak obťažoval, v dôsledku čoho im spôsobil
podstatné zhoršenie kvality ich života ako aj obavu o život, zdravie a prípadnú bezpečnosť, a konal tak

z motívu, aby zmaril realizáciu stavby manželov H. na C. K. L. D., s ktorých stavbou nesúhlasí, pričom
poškodená A. B. F. a E. D. G., D., reprezentovali inštitúcie, ktoré rozhodovali v príslušných správnych
konaniach týkajúcich sa nehnuteľností manželov H. na C. K. L. D.,t e d a
o iných oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov,
poškodiť ich v zamestnaní, narušiť ich rodinné vzťahy, a spôsobiť im inú vážnu ujmu, a čin spáchal

verejne, a

úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby podstatným spôsobom zhoršil kvalitu
života iných tým, že ich dlhodobo ponižoval, zastrašoval a dlhodobo inak obťažoval,

č í m s p á c h a l

prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 2
písm. a), písm. b) Trestného zákona,
prečin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 373 ods. 2 Trestného zákona s použitím, § 36 písm. c) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.
m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci, a to:
- notebook zn. ASUS A6R, sériové číslo 73N0AS196575, spolu s nabíjačkou.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:

- A. B. F., nar. XX.XX.XXXX v M. E., bytom N. O. XXXX/XX, D., a
- E. D. G., D., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom B. XXXX/XXX, D.,
s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom

gramatickom tvare) zo dňa 28.08.2024, č. k. 8T/17/2024-1727 uznaný za vinného, že
obžalovaný v období najmenej od 02.11.2021 do 04.03.2024 v Piešťanoch a na iných miestach,

najskôr do 30.11.2023 opakovane hromadnými mailmi z adresy E. kontaktoval A. B. F. ako
zamestnankyňu Mestského úradu Piešťany na jej služobný mail B., ako aj primátora Mesta Piešťany

E. D. G., D., na jeho služobný mail D., a to proti ich vôli takým spôsobom, že im v tomto
období preukázateľne zaslal najmenej 69 rozsiahlych mailov, ktorých obsahom boli vulgárne a
dehonestujúce urážky, na adresu A. B. F., ktorú opakovane nazýval „beštiou“, „podvodníčkou“, „sprostou
a skorumpovanou“, „notorickou klamárkou a úplatnou úradníčkou“, „najsprostejšou úradníčkou na
stavebnom úrade v dejinách Slovenska“, „nejakou ušmudlanou F.“ a „Šmolinkou F.“, „pracovníčkou s

pripomínam, že ja som ten čo rozdáva karty, je to jasne?“, tiež dňa 02.11.2022 okrem iného „to ešte
uvidíš, keď ja sa prídem opýtať na nezrovnalosti k čiernej stavbe H., čo ja s Tebou narobím, to sa prídu
zo zvedavosti pozerať všetci zamestnanci Mesta Piešťany“ alebo dňa 28.10.2022, okrem iného, že „na
jej mieste by 24 hodín denne stále sedel na hajzli, žral antidepresíva a očakával „kukláčov“...Slučka sa
sťahuje“, tiež ju zastrašoval aj tak, že v maili zo dňa 03.11. 2022 okrem iného uviedol „V dostatočne

dlhom časovom predstihu podvodníčke F. dávam na vedomie, že vyhotoví písomnosť s hlavičkou MestaPiešťany, ktorú používa aj vo svojich podvodných písomnostiach aj spolu s G., v ktorej bude uvedené,
čo požadujem. To budú 3 vety. Podvodníčka F., chápeme sa? Moja osoba sa dostaví osobne do jej
kancelárie niekedy budúci týždeň, takže písomnosť bude už prichystaná na stole, a len si ju preberiem,

je to jasné? Nechcem vidieť po mojich osobných skúsenostiach pri stretnutiach s jej osobou, že ma
tam bude znova čakať neupravená úradníčka, ako keby spávala v kuríne, ktorá sa práve zobudila s
perím a slepačincami vo vlasoch od druhých sliepok, ktoré spali na bidielku nad ňou, a pri čistení peria
svojim zobákom mi povie, že nemá písomnosť pre moju osobu vyhotovenú, lebo má rozrobených 60
spisov.“, rovnako tak ju opakovane zastrašoval NAKA-ou, a v maili zo dňa 22.08.2023 ohľadne úhynu

ako adresáta, avšak v útokoch na ňu neprestal, pričom v mailoch zo dňa 05.09.2023, 07.09.2023,
29.09.2023, 17.10.2023 a 19.10.2023 ju opakovane nazýval podvodníčkou a notorickou klamárkou,
tiež aj ako ušmudlané umrnčané úradnícke piešťanské neviniatko, zastrašoval ju tým, že v mailoch
uvádzal napríklad dňa 05.09.2023 okrem iného „Podvodníčka F., v lehote do 3 dní od doručenia, teda do
piatka dňa 08.09.2023 horeuvedeným orgánom činným v trestnom konaní v rámci doplnenia trestného

čím svojím premysleným konaním v úmysle poškodiť vážnosť A. B. F. a E. D. G., D. u spoluobčanov a
na pracovisku, a vedomým, cieleným a dlhodobým kontaktovaním prostredníctvom hromadných mailov
a následne rukou písaných a viacerým osobám rozposielaných listov ich ponižoval, urážal, ohováral,
uvádzal o nich nepravdivé skutočnosti, zastrašoval a inak obťažoval, v dôsledku čoho im spôsobilpodstatné zhoršenie kvality ich života ako aj obavu o život, zdravie a prípadnú bezpečnosť, a konal tak
z motívu, aby zmaril realizáciu stavby manželov H. na C. K. L. D., s ktorých stavbou nesúhlasí, pričom
poškodená A. B. F. a E. D. G., D., reprezentovali inštitúcie, ktoré rozhodovali v príslušných správnych

konaniach týkajúcich sa nehnuteľností manželov H. na C. K. L. D.,
teda
-oinýchoznámilnepravdivýúdaj,ktorýjespôsobilýznačnoumierouohroziťichvážnosťuspoluobčanov,
poškodiť ich v zamestnaní, narušiť ich rodinné vzťahy, a spôsobiť im inú vážnu ujmu, a čin spáchal z
osobitného motívu z pomsty, a verejne, a

- úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby podstatným spôsobom zhoršil kvalitu
života iných tým, že ich dlhodobo ponižoval, zastrašoval a dlhodobo inak obťažoval,
čím spáchal
- prečin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a
- prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
122 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona.

Za to mu súd uložil podľa § 373 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. c) Trestného zákona, §
37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho súd
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci,

a to: notebook zn. ASUS A6R, sériové číslo 73N0AS196575, spolu s nabíjačkou. Podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku súd poškodených A. B. F. a E. D. G., D. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody
na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku. Podané odvolanie písomne odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že :
2.1. Obhajoba považuje napadnutý rozsudok za nesprávny v celom rozsahu, t.j. v rozsahu výroku o vine
aj výroku o treste, tiež pre zrejmý rozpor výroku napadnutého rozsudku s jeho odôvodnení, ako aj
z dôvodu porušenia ustanovení o konaní, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, nakoľko má za to
že toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť výrokov napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok

tiež považuje za vecne nesprávny, vychádzajúci z nedostatočne a neúplne zisteného skutkového
stavu veci, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a pretože boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť náležité objasnenie veci, pričom
samotné rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom v nesprávnom
vyhodnotení vykonaných dôkazov, ako aj odmietnutí vykonania ďalších navrhovaných dôkazov, a tiež aj

uložený trest považuje obhajoba za nezákonný a neprimeraný, uložený v rozpore so zásadami ukladania
trestov.
2.2. Výrok o vine obžalovaného zo žalovaných skutkov vyslovený súdom prvého stupňa považuje
obhajoba za nesprávny, nezákonný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky

skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. Na rozdiel od konštatovania súdu prvého stupňa,
je obhajoba toho názoru, že v danom prípade prokurátor neuniesol dôkazné bremeno v otázke
preukázania viny obžalovaného za skutky uvedené v obžalobe v zmysle tam uvedenej kvalifikácie,
pretože dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo nad všetky pochybnosti preukázané,
že skutok opísaný v skutkovej vete podanej obžaloby tak, ako ho súd ustálil v skutkovej vete

napadnutého rozsudku prvostupňový súd, je žalovaným trestným činom právne kvalifikovaným ako
prečin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona a
prečinom ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
122 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona.
2.3. Obhajoba v prvom rade namieta, že odmietnutím vykonania obžalovaným navrhnutých dôkazov

bolo zo strany súdu prvého stupňa porušené právo na obhajobu, pretože týmito dôkazmi chcel
preukázať, že jeho konaním nedošlo a ani nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty žalovaných
trestných činov. Obhajoba má za to, že navrhované znalecké dokazovanie znalcov z odboru psychológia
a psychiatria na posúdenie psychického prežívania konania obžalovaného poškodenými a jeho
prípadných následkov by súdu poskytlo objektívnu odpoveď na to, či jeho konanie objektívne (tzn. nielen

podľa subjektívnych pocitov poškodených) viedlo k údajnému zhoršeniu kvality života poškodených.
2.4. Za zásadné pochybenie súdu považuje obhajoba nevykonanie obhajobou navrhovaného
znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria na riadne preskúmanie duševného stavu
obžalovaného a posúdenie či psychiatrické ochorenie, ktorým údajne trpí podľa vyjadrení znalca MUDr.Eduarda Višňovského, PhD., ako aj znalkyne PhDr. Henriety Tóthpetiovej, nemôže byť dôvodom
jeho nepríčetnosti v čase páchania skutku podľa § 23 Trestného zákona, ktorá vylučuje jeho trestnú
zodpovednosť. Zo znaleckých posudkov zabezpečených v prípravnom konaní nie je totiž jednoznačne

zrejmé, či toto ochorenie nemohlo mať vplyv na nepríčetnosť obžalovaného, zvlášť pri konštatovaní,
že ide o celoživotné ochorenie, z čoho je zrejmé, že ani v prípade jeho odsúdenia mu takéto
ochorenie nebude brániť pokračovať v písaní kritických listov a emailov dotknutým štátnym orgánom
a osobám konajúcim v ich mene a domáhať sa jeho práv. V znaleckom posudku MUDr. Eduarda
Višňovského, PhD. sa nachádza len strohé konštatovanie, že v čase skutku obžalovaný vedel rozpoznať

protiprávnosť svojho konania a som vedel ovládať svoje konanie, čo je záver žiadnym spôsobom
bližšie nevysvetlený a nepreskúmateľný, zvlášť pri konštatovaní, že trpí psychiatrickým ochorením
označeným ako paranoidná porucha osobnosti, ktorá je riadne existujúcim a klasifikovaným ochorením
ako diagnóza F.60.0 medzinárodnej klasifikácie chorôb. Keďže posúdenie príčetnosti ako základnej
podmienky trestnej zodpovednosti je nevyhnutným predpokladom trestného stíhania každej osoby bolo
povinnosťousúduvprípadevyššienamietanýchpochybností,minimálnevkonanívypočuťznalcaMUDr.

Eduarda Višňovského, PhD., alebo pribrať ďalšieho znalca z odboru psychiatrie na riadne preskúmanie
jeho duševného stavu a posúdenie príčetnosti obžalovaného.
2.5. Pokiaľ ide o samotnú emailovú komunikáciu a vyjadrovanie sa obžalovaného v nej, pokiaľ súd
potvrdil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané zaslanie najmenej 69 emailov a problematických
z hľadiska trestnoprávneho malo byť len pár fráz vymenovaných v skutkovej vete rozsudku, už len

uvedené je v kontexte množstva ostatného textu, ktoré predmetné emaily obsahovali, nepostačujúce
na konštatovanie, že týchto pár z kontextu vytrhnutých tvrdení je možné kvalifikovať ako žalované
trestné činy. Ako obžalovaný uviedol niekoľko krát, celá táto záležitosť súvisí s nelegálnou stavbou
a stavebným konaním týkajúcim sa stavby rodiny H., nachádzajúcej sa v bezprostrednom susedstve
stavby priateľky obžalovaného, ktorú zastupoval v príslušných stavebných konaniach, kde opakovane

vecne namietali nedostatky pri stavbe rodiny H., ako aj pochybenia staveného úradu pri snahe túto
stavu legalizovať. Keďže na argumenty obžalovaného nebolo vôbec, alebo len formálne odpovedané,
dožadoval sa potrebných vysvetlení, na čo mu neboli poskytnuté riadne odpovede, čo ho veľmi
rozhorčilo a preto vo vyššie uvedených emailoch popri vecnej argumentácii použil aj zopár expresívnych
slov, ktoré podľa jeho názoru nemohli naplniť skutkové podstaty žalovaných trestných činov, zvlášť

keď už jeho obdobné vyjadrovanie bolo predmetom trestnoprávneho posúdenia OČTK na základe
v minulosti podaného oznámenia poškodenej A. B. F., kedy OČTK nekonštatovali naplnenie znakov
skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu. Vyjadrovanie obžalovaného sa v predmetných emailoch
tak bolo ovplyvnené dlhodobým neodpovedaním zo strany stavebného úradu na jeho námietky voči
susednej stavbe, kedy táto nečinnosť a neposkytovanie riadnych a odôvodnených odpovedí viedli až k

frustrácii jeho osoby, čo prirodzene v každom človeku vyvolá pocity rozhorčenia vedúce aj k takémuto
expresívnejšiemu vyjadrovanie.
1.
2.
2.1.

2.2.
2.3.
2.4.
2.5.
2.6. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodená A. F. pracovala na stavebnom úrade vyše

tridsať rokov a teda ako úradník (profesionál) prichádzajúci v rámci výkonu svojej práce do styku s
rôznymi ľuďmi už iste bola v rámci svojej praxe konfrontovaná s obdobnou kritikou, a musela mať voči
tomu vybudovanú profesionálnu odolnosť, čo sa potom premieta aj do posúdenia prípustnej hranice
toho, čo je úradník prichádzajúci do styku aj s nespokojnými účastníkmi konania povinný zniesť.
Rovnako tiež poškodený E. D. G. ako verejný činiteľ, pokiaľ sa rozhodol zastávať verejnú funkciu, musel

akceptovať, že voči jeho osobe bude vznášaná kritika, a to neraz aj tvrdá kritika, ktorú je ale povinný
zniesť a preto nemožno uveriť ničím nepodloženým tvrdeniam poškodeného, ako mal mať strach o seba
a o svoju rodinu z emailov obžalovaného, keďže v emailoch sa obžalovaný jemu a ani jeho rodine
žiadnym spôsobom nevyhrážal (čo by inak bolo posúdené ako trestný čin nebezpečného vyhrážania).
To, že musel poškodený primátor obhajovať verejnú mienku o svojej osobe, alebo že mu vadilo údajné

obťažovanie, nemôžu viesť k záveru, že sa mal obžalovaný svojím konaním vo vzťahu k jeho osobe
dopustiť žalovaných trestných činov, keďže zastávanie verejnej funkcie automaticky neznamená, že sa
bude stretávať len z pozitívnymi ohlasmi na jeho osobu, aleže s tým bude spojená aj tvrdá a častokrát
expresívna kritika. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jeho obvinenie a následná obžaloba vovzťahu k poškodenému E. D. G., D. bola vyložene účelová, keďže za tej istej dôkaznej situácie,
ktorá existovala už v čase jeho skorších obvinení vo vzťahu k poškodenej A. B. F. (uznesenia podľa §
206 Trestného poriadku zo dňa 05.09.2023 a 01.12.2023), bolo obžalovanému až uznesením zo dňa

25.03.2024 rozšírené obvinenie aj vo vzťahu k osobe poškodeného E. D. G., doplnením jeho osoby do
skutkovej vety skorších obvinení.
2.7.Obhajobajetohonázoru,ževdanomprípadesúobjektívnepochybnostiopríčetnostiobžalovaného,
pričom súd prvej inštancie odmietol za účelom riadneho preskúmania jeho duševného stavu vykonať
navrhované dokazovanie a prvostupňový súd nesprávne právne posúdil naplnenie skutkovej podstaty

žalovaných trestných činov, keď podľa názoru obhajoby uvedené konanie nemožno kvalifikovať ako
trestný čin, ale nanajvýš ako priestupok.
2.8. Obhajoba namieta tiež kvalifikáciu skutku ako prečinu ohováranie podľa § 373 ods. 2 písm. b) s
poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, t.j. spáchanie činu z pomsty, keďže táto kvalifikovaná
skutková podstata v konaní preukázaní nebola. Ako súd síce správne uviedol pôvod kritických emailov
je v spore partnerky obžalovaného I. E. so stavebným úradom, v ktorom túto len zastupoval, pretože

nie je vlastníkom stavby, ktorej sa predmetný susedský spor týkal, avšak súd opomenul, že na to,
aby mohol konať z pomsty muselo by sa konanie, ktoré sa mal dopúšťať týkať jeho vlastných
subjektívnych práv, pričom stavebný úrad v danom prípade konal nie proti jeho osobe, ale jeho
rozhodnutia sa týkali partnerky obžalovaného I. E., ktoré je výlučnou vlastníčkou dotknutej stavby. Nie
je teda pravdivé tvrdenie súdu, že príslušné inštitúcie rozhodovali aj v jeho neprospech, a preto jeho

konaniu nepredchádzalo konanie poškodenej, keďže jeho práv sa konanie a rozhodovanie poškodených
nedotýkalo. Pomstu ako kvalifikačný znak trestného činu je spôsobilá naplniť svojím konaním len tá
osoba,ktorejsatýkalopredchádzajúcekonaniepoškodenejosoby,pričomtoutoosobuobžalovanýnebol
a ani nemohol byť.
2.9.Obhajobanapádaajsamotnývýrokotreste,jednakvzhľadomnapresvedčenieobžalovanéhoojeho

nevine, ale tiež preto, že uložený trest považuje za neprimerane prísny a nespravodlivý, nespĺňajúci
účel trestu, nakoľko takto uložený trest bude mať pre osobu obžalovaného a pre jeho partnerku veľmi
negatívny dopad. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal tým, či psychiatrické
ochorenie,ktorýmpodľaznalcaMUDr.Višňovskéhoobžalovaný trpíaktoréjeoznačenéakoparanoidná
porucha osobnosti, nemôže byť dôvodom pre uplatnenie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa

§ 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Súd taktiež nevysvetlil pri konštatovaní priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, prečo na túto okolnosť prihliadol resp. prečo nevyužil možnosť
na túto okolnosť neprihliadnuť.
2.10. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto obhajoba navrhuje. aby Krajský súd
v Trnave (ďalej tiež ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) na poklade podaného odvolania, po

preskúmaní napadnutého rozsudku prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), b),
c), d) a e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu (t.j. vo výroku o vine a treste)
a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám
vo veci rozhodol tak, že obžalovaného podľa ustanovenia § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodí

spod obžaloby.
3. Obžalovaný vo svojom podaní zo dňa 11.09.2024 zahlásil odvolanie voči napadnutému rozsudku
a aj proti rozsudku, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, pričom uviedol, že rozsudok považuje
za účelový a nezákonný, pričom zastáva názor, že je to práve z toho dôvodu, že vyšetrovateľka J. P.
a dozorový prokurátor OP Piešťany E. E. účelovo odmietli jeho návrhy na doplnenie dokazovania, pričom

tieto boli predkladané aj počas hlavných pojednávaní a aktuálne sa nenachádzajú v spisovom materiály,
ktoré jednoznačne preukazujú jeho nevinu a trestnú činnosť údajných poškodených. Z vykonaných
výsluchovnahlavnompojednávaníniejemožnéuzavrieťzáverospáchanítrestnejčinnostijehoosobou,
pričom obžalovaný je presvedčený, že konal v medziach zákona a nedopustil sa protiprávneho konania
a to ani v priestupkovej rovine. Ako viackrát uvádza, konal vo verejnom záujme, keď poukazoval na

protiprávne a protispoločenské konania poškodených, ako aj v záujme iných osôb, do záujmov ktorých
bolo zasiahnuté postupom oboch poškodených. Pokiaľ ide o námietky voči konaniu, ktoré napadnutému
rozsudku predchádzalo, tu má obžalovaný na mysli najmä začatie trestného stíhania jeho osoby dňa
5.9.2024, neodsúhlasené sledovanie jeho osoby a osoby jeho partnerky, viacnásobné neoprávnené
vstupy OČTK na súkromný pozemok, zadržanie jeho osoby, vykonanie domovej prehliadky, zaistenie

vecí, jeho vzatie o väzby a držanie v nej, ako aj tendenčné rozšírenie obvinenia jeho osobe. Obžalovaný
má za to, že tento postup bol voči jeho osobe zvolený preto, že ide o osoby poškodených ako verejných
činiteľov a prípady tzv. čiernych stavieb, najmä na C. K. L. D., pričom osoby poškodených konali s cieľom
poškodiť jeho osobu. V čase postulácie textu odôvodnenia nedisponoval obžalovaný rozsudkom, pretosa dodatočne vyjadrí k spôsobu akým sa prvostupňový súd vysporiadal s jeho obranou, ako aj jeho
statusom chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti.
4. Obžalovaný svoje podanie doplnil dňa 8.10.2024, kedy poukázal na nasledovné:

4.1. Samotné odvolanie obžalovaného je neúplné vzhľadom na fakt, že jeho podmienky sú limitované
umiestnením v ÚVV a ÚVOS Leopoldov, preto má za to, že v jeho prípade bola porušená rovnosť zbraní.
Údajne poškodenými v jeho prípade sú bývalá vedúca stavebného úradu A. B. F. (t.č. na dôchodku)
a primátor Mesta Piešťany E. D. G., D.. Predmetom celého konania sú podvody s pozemkami, falšovanie
písomností a realizácia čiernych stavieb na C. K. L. D., financovanie štátu, ako aj Mesta Piešťany.

Obžalovaný uvádza, že existuje prepojenie medzi realizátormi čiernych stavieb manželmi C., H. a E.,
ktorí sú podľa zverejnených zmlúv prepojený so súdmi a prokuratúrou. Medzi osobami vyšetrovateľky,
dozorujúceho prokurátora a realizátorom čiernej stavby A. Q. E. existuje prepojenie, ako sám v minulosti
neúspešne zamietal, čo viedlo aj k jeho zadržaniu a väzobnému stíhaniu, napriek faktu, že sa nemôže
jednať o násilnú trestnú činnosť, ani o zločin, či obzvlášť závažný zločin.
4.2. Obžalovaný pripomína, že sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, keďže konal vo verejnom záujme,

ako aj v záujme ďalších osôb, okrem iného aj osôb vyššieho veku, resp. svojej priateľky, ako blízkej
osoby, ktorých štát ani úradné osoby nechránili, hoci na to už sám upozorňoval od roku 2018, pričom
týmto osobám bolo a je zasahované do ich práv dramatickým spôsobom a ešte aj v budúcnosti bude.
4.3. Obžalovaný považuje napadnutý rozsudok za hrubým spôsobom nezákonný a vyjadruje podozrenie
zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa konajúcim sudcom, pričom má

ísť skôr o akt pomsty voči jeho osobe v mene údajných poškodených, najmä ak sa preukáže,
že rodinný príslušník D. G. pracuje na prvostupňovom alebo odvolacom súde a mal ovplyvňovať
celé trestné konanie. Zároveň má ísť o výstrahu občanov Mesta Piešťany, poslancov mestského
zastupiteľstva, či piešťanských médií, vzhľadom na medializáciu prípadu, za účelom zdržania sa kritiky
primátora Mesta Piešťany, pričom aj v spise je zmienka o tom, ako sa primátor bráni medializácií

vlastných praktík. Obžalovaný sa považuje za whistle-blowera, vzhľadom na jeho zistenia. Má za to,
že týmto spôsobom mohli poškodení zarobiť až 2 milióny Eur, napríklad zmenou klasifikácie pozemkov.
Obžalovaný opakovane namieta postup stavebného úradu v konkrétnych prípadoch a poukazuje na jeho
nesprávnosťarozporsozákonom.ObžalovanýpoukazujeajnaprávnyspormedzibývalýmministromH.
a poslancom B., ktorý exministra nazýval vlastizradcom, hoci tento nikdy nebol za trestný čin odsúdený

ani stíhaný, pričom žaloba na ochranu osobnosti bola v tomto smere zamietnutá práve s poukazom na
slobodu slova a nutnosť verejného činiteľa strpieť vyššiu mieru kritiky vo verejnom záujme.
4.4. Napadnutým rozsudkom je obžalovaný uznaný za vinného z toho, že sa mal vulgárne vyjadrovať
na adresu poškodených, týchto osočovať, ohovárať, nazývať ich podvodníkmi, pričom v texte rozsudku
nebolo vysvetlené, v čom súd vidí takýto význam slov, ktoré obžalovaný použil. Taktiež existuje

veľké množstvo osôb, u ktorých by takéto výrazy nevyvolali ujmu ako u tvrdených poškodených,
pričom údajné zosmiešňovanie týchto osôb nie je trestným činom, môže ísť maximálne o priestupok.
Obžalovaný nevie, v čom videl prvostupňový súd zastrašovanie poškodených kukláčmi, políciou
a väzbou. Vyjadrenia obžalovaného, ktoré cituje prvostupňový súd v úvode napadnutého rozsudku,
tento rozhodne nepovažuje za trestnú činnosť, ani za protiprávne konanie a má sa jednať len o pár viet

vytrhnutých z kontextu. Ani jeden z údajných poškodených na základe týchto vyjadrení neutrpeli ujmu,
ktorá je nutná pre spáchanie prečinu ohovárania, keďže A. F. sa z referentky stavebného úradu stala
jeho vedúcou, bol jej zvýšený plat, vydala sa, nedošlo k zániku jej manželstva ani zhoršeniu zdravotného
stavu. V prípade E. D. G. tento je stále primátorom Mesta Piešťany, stal sa župným poslancom, nezhoršil
sa mu zdravotný stav, nebol mu kvôli osobe obžalovaného znížený plat alebo odmeny, pričom tieto mu

boli znížené z úplne iného dôvodu, ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, navyše tento
pôsobí v riadiacom orgáne spoločnosti TAVOS, a.s.
4.5. Samotné konanie viedla vyšetrovateľka a dozorujúci prokurátor výslovne účelovo, keďže mali za cieľ
umiestnenie obžalovaného do väzby, keďže bolo potrebné legalizovať ďalšiu čiernu stavbu. Obžalovaný
rozsialo namieta postup orgánov činných v trestnom konaní, pričom týmto vytýka nesprávnosť

a zaujatosť, pričom vyjadruje právny názor, že ním zvolený postup nenapĺňa znaky skutkovej podstaty
trestného činu, pričom jeho osoba iba poukazuje na tendenčnú nesprávnosť postupu poškodených osôb
ako verejných funkcionárov vo veci namietaných čiernych stavieb na C. K. L. D.,
4.6. Obžalovaný namieta postup znalkyne Tóthpetiovej, ktorá na jeho osobu vypracovala znalecký
posudok, ktorý obsahoval úplne odlišnú osobu probanta, teda bol vypracovaný na úplne inú osobu.

4.7. V prípravnom konaní nebol zo strany sudcu pre prípravné konanie udelený súhlas s prístupom
do mailovej schránky obžalovaného, pričom obžalovaný zistil, že poškodená F. si maily, ktoré jej boli
doručené preposielala na dve súkromné mailové adresy, pričom obžalovaný vyslovuje podozrenie
z manipulácie s obsahom mailov.4.8. Obžalovaný sumárne konštatuje, že v prípade jeho osoby nebolo preukázané naplnenie všetkých
znakov skutkovej podstaty stíhaných trestných činov a žiada o oslobodenie spod obžaloby.
5. Pred konaním verejného zasadnutie na odvolacom súde bolo tunajšiemu súdu postúpené podanie

obžalovaného z dňa 5.11.2024 adresované prvostupňovému súdu, obsahom ktorého bola žiadosť
o informáciu ohľadom postupu sudcu pre prípravné konanie, ktorým nebol v jeho trestnej veci vydaný
príkaz v zmysle § 116 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku na oznámenie údajov o zabezpečenej
elektronickejkomunikácii.Uvedenépodaniepodľaobsahumalozacieľzískaťodpoveďkonajúcehosúdu
ohľadom postupu sudcu pre prípravné konanie v prípravnom konaní a neobsahuje podstatnú právnu

argumentáciu nad rámec skôr vznesených odvolacích námietok.
6. K podaným odvolaniam obžalovaného a obhajcu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany
vo svojom podaní zo dňa 14.10.2024, pričom v tomto uviedol, najmä to, že:
6.1. z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku okrem iného vyplýva, že súd mal bez dôvodných
pochybností za preukázané, že obžalovaný o iných oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou
mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ich v zamestnaní, narušiť ich rodinné vzťahy, a

spôsobiť im inú vážnu ujmu, a prečin ohovárania spáchal z osobitných motívov a to z pomsty a verejne.
Rovnako tak mal bez dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný úmyselne prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života poškodených tým, že
ich dlhodobo ponižoval, zastrašoval a dlhodobo inak obťažoval, čím spáchal prečin nebezpečného
elektronického obťažovania.

6.2. Obžalovaný (cestou obhajcu) napadnutému rozsudku vytýka najmä nasledovné:
- zásadné pochybenie súdu, že nebolo vykonané (obhajobou navrhované) znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychiatria na riadne preskúmanie duševného stavu obžalovaného a posúdenie, či
psychiatrické ochorenie, ktorým trpí, nemôže byť dôvodom jeho nepríčetnosti v čase spáchania skutku,
kde znalecké vyjadrenie je veľmi strohé,

- obžalovaný v sporných mailoch, popri vecnej argumentácii použil aj zopár expresívnych slov,
ktoré podľa neho nemohli naplniť skutkové podstaty trestných činov a A. F. musela mať vybudovanú
profesionálnuodolnosť,čosamalopremietnuťdoprípustnejhranicetoho,čojeúradníkodnespokojných
účastníkov konania povinný zniesť,
- namietanie kvalifikácie skutku ako prečinu ohovárania spáchaného z pomsty, nakoľko obžalovaný nie

je vlastníkom stavby a na to, aby mohol konať z pomsty, by sa konanie muselo týkať jeho subjektívnych
práv.
6.3. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, číslo 26/2024 jednoznačne vyplýva posúdenie otázky, či obvinený vedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a rovnako ho vedel aj ovládať a teda daná skutočnosť bola bez

pochýb znalecky objasnená. Je potrebné dať do pozornosti obhajcovi, že nie je dôvodné si zamieňať
jednoznačnosť záverov znalca k posúdeniu otázky, či obvinený mal v čase skutku zachované ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti s ich strohosťou, nakoľko v tejto časti posudku znalec nemal žiadne
pochybnosti. Obhajca sám navrhol znalecký posudok len prečítať, pričom aj sám obžalovaný s čítaním
znaleckého posudku výslovne súhlasil, pričom po oboznámení znaleckého posudku obhajca žiadnym

spôsobom nenamietal závery daného posudku. Obžalovaný A. B. ešte uviedol, že k posudku znalca
Višňovského nemá absolútne žiadne výhrady. Skutočnosť, že obhajca obžalovaného spochybňuje
závery znaleckého posudku znalca MUDr. Eduarda Višňovského, PhD., až v rámci odvolania proti
rozsudku, možno považovať za účelový krok z jeho strany, ktorý však nevytvára žiadne pochybnosti k
záverom znaleckého posudku v otázke skúmania duševného stavu obžalovaného. Rovnako tak nie je

zrejmé, aké rozpory zistil obhajca na hlavnom pojednávaní zo dňa 06.08.2024, kedy navrhol pribratie
nového znalca na skúmanie duševného stavu obžalovaného, keď znalkyňa PhDr. Henrieta Tóthpetiová
sa pridržala záverov svojho posudku v celom rozsahu a znalecký posudok MUDr. Eduarda Višňovského
bol oboznámený v súlade s návrhom obhajoby. Znalec MUDr. Eduard Višňovský v závere znaleckého
posudku uviedol, že obvinený A. B. trpí paranoidnou poruchou osobnosti, pričom nejde o liečiteľnú

duševnú poruchu v pravom slova zmysle, kód paranoidnej poruchy osobnosti je F60.0. Znalkyňa PhDr.
Henrieta Tóthpetiová v závere znaleckého posudku uviedla, že obžalovaný A. B. trpí paranoidnou
poruchou osobnosti, pričom samotná porucha nie je psychickou poruchou v pravom slova zmysle. Nie je
zrejmé, kde v uvedených tvrdeniach znaleckých posudkov bol zo strany obhajoby zistený rozpor. Čo sa
týka údajnej nezrovnalosti pre obhajcu, či ide u obžalovaného o duševnú poruchu alebo chorobu, na túto

otázku mu odpovedala už znalkyňa PhDr. Henrieta Tóthpetiová pri svojom výsluchu zo dňa 06.08.2024,
kde na jeho otázku, či je diagnóza, ku ktorej dospela, v podstate chorobou, mu táto odpovedala, že
samotná porucha osobnosti nie je psychickou poruchou v pravom slova zmysle.6.4. Vo vzťahu k dôvodu odvolania, že obžalovaný v sporných mailoch, popri vecnej argumentácií,
použil aj zopár expresívnych slov, ktoré podľa neho nemohli naplniť skutkové podstaty trestných činov,
pričom A. F. musela mať vybudovanú profesionálnu odolnosť, čo sa malo premietnuť do prípustnej

hranice toho, čo je úradník od nespokojných účastníkov konania povinný zniesť, s týmto prokurátor
nesúhlasí. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením, že obžalovaný použil ,,zopár expresívnych
slov“ a rovnako sa nemožno stotožniť s tým, že poškodená B. F. mala mať vybudovanú profesionálnu
odolnosť voči tomu, že obžalovaný ju od roku 2021 do roku 2024 nazýval tak, ako je uvedené v
skutkovej vete napadnutého rozsudku. Tvrdenia obžalovaného o poškodenej sú absolútne primitívnymi

a úbohými útokmi priamo na osobu poškodenej ako ženy, ktoré mali za cieľ ju ponižovať a znevažovať
pred ostatnými adresátmi sporných mailov a nemali absolútne nič spoločné s vecnou stránkou daného
stavebného konania. Išlo z jeho strany doslova o šikanu a dehumanizáciu jej osoby, čo vypovedá o
charakterových vlastnostiach jeho osoby. V tejto trestnej veci je potrebné zároveň dôsledne odlíšiť
skutočnosť, že obžalovaný trpí paranoidnou poruchou osobnosti a skutočnosť, že tento opakovane
urážal a ponižoval poškodených. Jeho presvedčenie o tom, že poškodení nekonali v súlade so zákonom

vyplývajú z paranoidnej poruchy osobnosti obžalovaného, avšak osobné urážky, útoky „ad hominem"
a konštatovania o ich úmyselných trestných činoch nemajú žiaden podklad v danej poruche osobnosti,
tieto vypovedajú iba o charaktere obžalovaného a sú hodné iba odsúdenia. Poškodení musia byť
pripravení čeliť vecným argumentom, kritike svojich rozhodnutí a skutkov, v žiadnom prípade však neboli
povinníznášaťdlhoročnéútokynaichdôstojnosťakodaňzaúčasťvrozhodovacomprocesestavebného

úradu v Piešťanoch.
6.5. Pri namietaní kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ohovárania spáchaného z pomsty, nakoľko
obžalovaný nie je vlastníkom stavby a na to, aby mohol konať z pomsty, by sa konanie muselo týkať jeho
subjektívnych práv, prokurátor uviedol, že daný názor nemá oporu v ustanoveniach Trestného zákona,
resp. súdnej praxe a judikatúry. Spáchanie trestného činu z pomsty ako motívu podľa § 140 písmeno

b) Trestného zákona predstavuje osobitný motív páchateľa ako jeho reakciu na nejakú udalosť alebo
okolnosť súvisiacu priamo ale aj nepriamo s obeťou.
6.6. K vyjadreniam a odvolacím námietkam obžalovaného sa prokurátor nechcel opätovne vyjadrovať,
nakoľko ide o opakovanie už skôr uvedených námietok, pričom opätovné vyjadrenie nepovažoval za
potrebné.

6.7. Možno teda konštatovať, že u A. B. ide o osobu notorického sťažovateľa, ktorý závažným spôsobom
ovplyvňoval pracovné a aj súkromné životy poškodených ako aj ich blízkych osôb. Tento si však
uvedomuje, že koná protiprávne a jeho porucha osobnosti mu nebráni vo vyhodnocovaní toho, čo je a čo
nie je správne. Dané tvrdenie jednoznačne vyplýva z toho, že tento počas väzobného trestného stíhania
úplneprestalvpísanílistov,vktorýchpokračoval vohováranípoškodených,nakoľkozistil,žetýmvlastne

koná vo svoj neprospech a pri rozhodovaní o jeho žiadostiach o prepustenie z väzby to odôvodňuje jeho
ďalšie väzobné trestné stíhanie. Daná skutočnosť úplne jasne preukazuje, že obžalovaný si je vedomý,
že jeho konanie je protiprávne, je však ochotný prestať v protiprávnej činnosti iba vtedy, ak to malo
priamy dosah na jeho osobu.
6.8. Prokurátor má za to, že súdom uložený trest je zákonný a primeraný a zohľadňuje osobu

obžalovaného, možností jeho nápravy, ako aj jeho postoj k spáchanej trestnej činností, ktorý
tento opakovanej prezentoval aj počas 33 hodín trvajúceho hlavného pojednávania. Vzhľadom na
horeuvedené skutočnosti považuje napadnutý rozsudok za zákonný a dôvodný a preto navrhuje
odvolanie obžalovaného ako aj jeho obhajcu ako nedôvodné zamietnuť.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní

obžalovaného, obhajoba poukázala na písomné znenia odvolania a žiadala napadnutý rozsudok ako
nezákonný a nesprávny zrušiť a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol,
resp. aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa § 285
písm. b) Trestného poriadku. Obžalovaný uviedol, že považuje vec za vykonštruovanú a žiada, aby sa
vec vrátila do prípravného konania. Navrhuje tiež, aby bol oslobodený spod obžaloby, keďže má za to,

že sa jedná skôr o spor medzi vyšetrovateľkou a prokurátorom, čo som aj oznámil a následkom čoho
prebehol celý (podľa jeho názoru) vykonštruovaný proces. Prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť v zmysle § 319 Trestného poriadku.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je

dôvod na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
9. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iba z jedného dôvodu, ktorý uvádza obhajoba

(vrozsahukvalifikačnéhokritériaosobitnéhomotívu podľa§140písm.b)Trestnéhozákona–zpomsty).
10. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, ktoré naplnilo všetky
zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, považuje odvolací súd
za správne s výnimkou naplnenia pojmových znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 373
ods. 2 písm. b) Trestného zákona vo väzbe na ustanovenie § 140 písm. b) Trestného zákona (osobitný

motív – spáchanie skutku z pomsty). Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a
dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však
zásady zákonného procesu (§ 2 ods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), voľného hodnotenia dôkazov
(§ 2 ods. 12), ako i rovnosti strán trestného konania (§ 2 ods. 14). Odvolací súd teda konštatuje, že
prvostupňový súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so

všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
11. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako

ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu
spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

12. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace
proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj vich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a prečo,
ako ja to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Vysporiadal sa i s obhajobou obžalovaného a odôvodnil svoje

rozhodnutie, ktorým odmietol vykonať dôkazy navrhované obžalovaným. Tým si splnil svoju zákonnú
povinnosť odôvodniť napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
Skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi prvostupňového súdu,
uvedenými v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených prvostupňovým súdom.

13. Nakoľko rozhodnutia v prvostupňovom a v odvolacom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné na tomto
mieste opakovať všetky zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine
obžalovaného a ktoré považuje odvolací súd za vecne správne ( s jedinou výhradou, na ktorú poukazuje
v odsekoch 22 až 23 tohto rozsudku).
14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že o vine obžalovaného svedčia priame i nepriame dôkazy,
vykonané na hlavnom pojednávaní, vrátane výpovede samotného obžalovaného. Sú to predovšetkým

svedecké výpovede svedkov - poškodených A. B. F. a E. D. G., D. a svedkov R. B., Q. B., N. R., S. F.,
R. T. T., D. T., E. E., I. E., R. D. U., B. D. a A. E. J.. S výnimkou svedka F. a svedkyne E. ide o niekoľkých
z adresátov mailov, ktoré odosielal obžalovaný, pričom ide o jednak o pracovníkov Mesta Piešťany,
prioritne stavebné odboru, ale aj odvolacieho správneho orgánu v stavebnom konaní (svedkovia D. U.
a R. D.). Svedkovia – adresáti dotknutých mailov potvrdili, že im chodili v predmetnom období maily

od obžalovaného, v ktorých okrem námietok voči postupu správneho orgánu v stavebnom konaní sa
nachádzali aj invektívy vo vzťahu k poškodeným. Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní,
ktorá bola na hlavnom pojednávania riadne vykonaná vyplýva, že obžalovaný sa priznáva k autorstvu
mailov a rozsiahlo popisuje, že jeho úmyslom bolo odstránenie protiprávneho stavu na C. K. L. D.,
ktorý bol nastolený ,,čiernou stavbou“ manželov H.. Svedkyňa E. (ako družka obžalovaného) uviedla,

že obžalovaný ju zastupoval v príslušných konaniach, má vedomosť, že sa domáhal nápravy, podľa jej
názoru mohol sporadicky použiť ,,nevhodnú“ formu.
15. Prvostupňový súd sa zaoberal aj otázkou trestnej zodpovednosti obžalovaného, keď vykonal
výsluch znalkyne PhDr. Henriety Tóthpetiovej (v rámci ktorého bol riadne oboznámený aj znalecký
posudok znalkyne č. 12/2023), ďalej znalecký posudok znalca MUDr. Eduarda Višňovského, PhD.,

č. 26/2024. Z predmetných posudkov a výsluchu znalkyne vyplýva, že u obžalovaného bola zistená
paranoidná porucha osobnosti, pričom táto v zmysle posudku MUDr. Višňovského nie je dôvodom na
konštatovanie nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti. Vzhľadom na fakt, že strany súhlasili s čítaním
znaleckého posudku MUDr. Višňovského a tento prvostupňový súd považoval za dostatočný, boli jeho
závery prečítané na hlavnom pojednávaní, pričom znalkyňa PhDr. Henrieta Tóthpetiová bola v konaní

aj riadne vypočutá na hlavnom pojednávaní.
16.Pokiaľideoustálenieskutkovéhodeja,prvostupňovýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuveľmi
podrobne rozviedol skutočností, ktoré mal z vykonaných dôkazov preukázané a zároveň sa podrobne
vysporiadal s rozsiahlou obhajobnou argumentáciu obžalovaného, ktorú vzniesol v podstatnej časti
už pred vydaním napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd v tejto časti z odôvodnenia napadnutého

rozsudku dal odpovede na všetky obhajobné námietky obžalovaného, ktoré sa obsahovo kryjú s jeho
odvolacími námietkami. Odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu v plnom rozsahu
stotožňuje a preto na tomto mieste, v odvolacom konaní a nepovažuje za potrebné opakovať odpovede,
ktoré dal obžalovanému už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ( s výnimkou
uvedenou v bodoch 22 až 23 tohto rozhodnutia).

17. Z vykonaného dokazovania má aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania,
ktoré je obsiahnuté v skutkovej vete rozsudku, pričom spáchanie tohto skutku v zásade ani nepoprel;
obžalovaný napriek pôvodnému priznaniu k autorstvu mailov, v texte odvolania vyslovil pochybnosť
nad správnosťou resp. úplnosťou mailových podaní, pričom túto svoju námietku odôvodnil tým, že
poškodená F. si niektoré z mailov preposielala na svoj súkromný mail. Obžalovaný však nie je ani

vo svojej obhajobe konzistentný, keďže okrem uvedeného sa k autorstvu mailov priznáva a popiera
charakter protiprávnosti (označuje sa za osobu konajúcu vo verejnom záujme – tzv. whistle-blowera).
Námietky obžalovaného sú v tomto smere nedôvodné, nakoľko OČTK zabezpečili mailovú komunikáciu
priamo z Mesta Piešťany (zápisnica o vydaní veci č.l. 622), a rovnakým postupom zabezpečili aj rukou
písané listy (č. 1058) – teda nie od poškodených ako fyzických osôb. Žiadne konkrétne námietky

k obsahu komunikácie, ktoré by sa týkali obsahovej stránky mailov s konkrétnymi poukazmi na
neautentickosť mailov, neboli v konaní uplatnené a námietky vo všeobecnej rovine bolo nutné považovať
za tendenčné, vzhľadom k priznaniu obžalovaného k autorstvu mailov, času ich uplatnenia (primárne ažv odvolacom konaní, pričom tieto dôkazy boli počas hlavného pojednávania riadne čítané) vzhľadom na
čas zaistenia, ako aj procesu ich zaistenia cestou výzvy Mestu Piešťany.
18. Námietky smerujúce k faktu, že obžalovaný v zásade použil menšiu časť expresívnych slov popri

tzv. vecnej argumentácii, pričom poškodení ako verejní činitelia sú povinní zniesť vyššiu mieru kritiky,
nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné. Už prvostupňový súd (ako aj predtým OČTK) pri
formulácií skutku vynechali akékoľvek vyjadrenia, ktoré by mohli byť podľa obsahu argumentáciou
v správnom konaní alebo osobným vyjadrením bez použitia invektív ( teda inými slovami vynechali
akýchkoľvek iné ako trestnoprávne relevantné vyjadrenia). Teda namietaná vecná argumentácia nie

je a nebola predmetom trestného stíhania. Ak obhajoba namieta, že obžalovaný sa popri vecnej
argumentácií ,,ospravedlniteľne rozrušil“, čo bolo príčinou daných vyjadrení, tu je nutné dodať, že
tento argument nie je dôvodným najmä na rozsah predmetnej mailovej komunikácie, keďže nejde
o jeden alebo niekoľko mailov, ale o komunikáciu v rozsahu 69 mailov a pokračovanie v nej po vzatí
obžalovaného do väzby. Je tiež nutné pozorovať, že agresivita v písomných podaniach obžalovaného
mala gradujúci charakter. Neobstojí ani argument o povinnosti verejných funkcionárov zniesť zvýšenú

mieru kritiky, pretože takáto kritika sa nemôže týkať ich osobného a rodinného života v rozsahu, v akom
zasahuje do základných atribútov ľudskej dôstojnosti (zdravotný stav, náboženské presvedčenie, výzor
a pod.). Možno síce prisvedčiť, že invektívna komunikácia bola primárne adresovaná poškodenej A. F.
a vo vzťahu k osobe E. D. G., D. nebola tak výrazne agresívnou (pričom je dôvodné sa domnievať,
že obžalovaný skôr prichádzal do styku s poškodenou A. F. ako zamestnankyňou, resp. vedúcou

zamestnankyňou stavebného úradu, ako s primátorom mesta), stíhaný skutok má však prvky nielen
pokračujúceho alebo aj hromadného trestného činu (§ 122 ods. 11 Trestného zákona), teda aj v prípade,
ak by čin vo vzťahu k osobe poškodeného G. inak nebol trestným činom, považuje sa za trestný čin
práve z dôvodu, že je potrebné ho vyhodnotiť spoločne s činom vo vzťahu k poškodenej A. F..
19. Obhajoba namieta, že v konaní nebolo nariadené doplnenie znaleckého dokazovania znalcom

z odboru psychiatrie za účelom ustálenia zdravotného stavu obžalovaného. V tejto súvislosti je nutné
poukázať na fakt, že ako prokuratúra, tak aj sám obžalovaný súhlasili s čítaním znaleckého posudku
MUDr.Višňovského,zktoréhovyplývaparanoidnáporuchaosobnosti,ktoráalenemávplyvnaovládaciu
a rozpoznávaciu schopnosť obžalovaného a to ani vo forme jej relevantného zníženia. Sám obžalovaný
s týmto záverom vyjadril súhlas. Napriek uvedenému (zrejme z titulu procesnej opatrnosti) obhajca túto

skutočnosťdodatočnenamietolargumentujúc,žezáverznalcaniejevposudkubližšievysvetlený.Vtejto
súvislosti ale možno zohľadniť aj fakt, že obdobné otázky boli adresované aj PhDr. Henriete Tóthpetiovej
pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, pričom (hoci ide o znalkyňu k iného, z veľkej časti príbuzného
odboru psychológia dospelých) závery znalkyne aj podľa názoru odvolacieho súdu zapadajú do
mozaiky zistení MUDr. Višňovského, preto nie je zrejmé, v čom zásadnom vidí obhajoba rozpory medzi

znalcami. Vecná správnosť záverov znaleckého posudku MUDr. Višňovského nebola spochybnená
iným dôkazom, pričom znalec v závere posudku jasne vysvetlil svoje závery, ktoré ak chcela obhajoba
otázkami verifikovať, mala možnosť, ktorú ale nevyužila. Žiada sa dodať, že obhajoba mohla tiež žiadať
o prečítanie celej časti posudku, pričom znalec zistené závery analyzuje aj mimo záverečnej časti
a robí tak pomerne obsiahlo a zrozumiteľne, keď znalec argumentačne ďalej podopiera svoje závery

v presvedčivej forme. Pokiaľ obhajoba namietla, že znalkyňa predložila v prípravnom konaní obsahovo
nesprávny posudok, znalkyňa zrozumiteľne vysvetlila, že vyšetrovateľke nedopatrením zaslala posudok,
ktorý obsahoval osobné údaje inej osoby (nie obžalovaného), pričom svoje pochybenia v krátkom čase
napravila. Z obsahu spisu je zrejmé, že hoci išlo nepochybne o procesnú chybu, táto nemala pre
realizáciuprávobhajobyžiadnedôsledky(dospisubolpredskončenímdokazovaniadodaný,,opravený“

znalecký posudok, s týmto sa obžalovaný mohol oboznámiť, voči tomuto sa obžalovaný mohol brániť
a znalkyňu aj osobne vypočuť (čo aj využil).
20. Je pravdou, že prvostupňový súd opomenul transpozíciu záverov znaleckého posudku MUDr.
Eduarda Višňovského, PhD. č. 26/2024 zo dňa 11.03.2024 do textu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, čo však nemá vplyv na vecnú správnosť zistených záverov. Prvostupňový súd tento

znalecký posudok riadne oboznámil, s týmto pracoval a vyvodil z neho patričné závery, pričom
so závermi operoval aj v texte napadnutého rozsudku, avšak samotné závery v texte odôvodnenia
ucelene neuviedol (hoci tak urobil pri všetkých ostatných podstatných dôkazoch). Z textu znaleckého
posudku MUDr. Eduarda Višňovského, PhD. č. 26/2024 zo dňa 11.03.2024, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný A. B. trpí paranoidnou poruchou

osobnosti, pričom nejde o liečiteľnú duševnú poruchu v pravom zmysle, ale o celoživotnú neliečiteľnú
osobnostnú abnormitu, ktorá ho predisponuje k popisovanému konaniu a narušovaniu interpersonálnych
vzťahov. Nie je narušený kontakt s realitou, obžalovaný netrpí psychotickou poruchou, ktorá by limitovalajeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Inou forenzne významnou duševnou poruchou ani chorobou
netrpí. Obžalovaný v čase skutku trpel paranoidnou poruchou osobnosti, ktorá sa u neho prejavuje ako:
a) Tendencia k trvalej nevraživosti, odmietanie odpustenia urážok, bezprávia, zľahčovania a urazenou

ješitnosťou,
b) Podozrievavosť a sklon k prekrucovaniu a chybnej interpretácii neutrálnej alebo dokonca priateľskej
akcie druhých ako nepriateľskej alebo pohŕdavej,
c) Bojovný a úporný zmysel pre osobné práva bez ohľadu na bezprostrednú situáciu,
d) Sklon k zdôrazňovaniu dôležitosti vlastnej osoby prejavujúci sa trvalým vzťahovaním všetkého

k svojmu vlastnému ja,
e) Zaoberaním sa nepodloženým ,,konšpiračným“ vysvetľovaním udalostí okolo seba.
V čase spáchaniu skutku obžalovaný mohol vedieť o týchto prejavoch, stretával sa s nimi počas celého
života aj v iných situáciách (štúdium práva, práca v hoteli J. D. aj v iných inštitúciách do r. 2010, H. D.,
E. D.). Obžalovaný mal potenciál vedieť, že koná pokračujúco protispoločensky po dvojročné obdobie
a teda, že prekračuje hranice nielen slušnosti, ale aj vhodnosti zasahovať do psychickej integrity iných

osôb, pričom jeho konanie bolo kongruentné s prejavmi jeho poruchy osobnosti, nebolo patologicky /
bludne/ determinované, pričom trvalá porucha s bludmi u obžalovaného nebola potvrdená.
V čase spáchania skutku boli u obžalovaného ovládacie a rozpoznávacie schopnosti zachované. Skutok
nebol jednorazový, netrval krátke časové obdobie, ale až 2 roky, rigidné až fanatické vzorce správania
však boli zo strany obžalovaného plánované a plne uvedomované. Hostilita pramenila z evidencie krivdy

a neriešenia veci tak fluentne, ako by si to on sám predstavoval. Obžalovaný v čase skutku mohol
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol /vedel/ tiež ovládať svoje konanie, pričom obžalovaný
bol aj v čase vypracovania posudku schopný chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného nebolo
zistenéužívanieomamnýchalebonávykovýchlátokaanilátkováčinelátkovázávislosť.Uobžalovaného
neboli zistené sklony k agresívnym prejavom, pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického

hľadiska nebezpečný. Znalec obžalovanému nenavrhuje uložiť ochranné liečenie, keďže tento netrpí
liečiteľnou duševnou poruchou, ktorá by v čase spáchania skutku patologicky determinovala jeho
konanie, naopak paranoidné spracovávanie aj následné kverulačné konanie vyplývajú u obžalovaného
z jeho poruchy osobnosti.
21. Rovnako ako prvostupňový súd, ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti alebo zákonnosti

podaných znaleckých posudkov. Podľa názoru odvolacieho súdu mali znalci k vypracovaniu znaleckých
posudkov poskytnuté všetky relevantné informácie, ktoré v príslušnom štádiu trestného stíhania
existovali a ktorými disponovali orgány činné v trestnom konaní. Poskytnuté informácie zo strany
orgánov činných v trestnom konaní, doplnili znalci vlastním vyšetrením obžalovaného a z takto
vykonaného skúmania vyvodili závery znaleckých posudkov. V rámci hlavného pojednávania bolo

obhajobe umožnené žiadať výsluch znalca, pričom boli dodržané všetky práva obžalovaného ako strany
trestného konania, ktorý sa v plnom rozsahu mohol oboznámiť s každým so znaleckých posudkov,
osobne vypočuť znalca a realizovať tak v plnom rozsahu svoje práva na obhajobu (ak by o to žiadal).
Obhajoba so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, pokladá ich za nesprávne a nedostatočné. V
konaní pred prvostupňovým súdom, ani v odvolacom konaní však neboli predložené žiadne konkrétne

argumenty, s ktorými by sa mohol odvolací súd stotožniť a na základe, ktorých by bolo možné vyhodnotiť
vykonané znalecké dokazovanie ako nesprávne alebo nezákonné. Tak ako uviedol prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku, nespokojnosť obhajoby so závermi znaleckého dokazovania,
respektíve subjektívne pocity a názory vo vzťahu ku kvalite práce orgánov činných v trestnom konaní
a znalca, nie sú dôvodom na opakovanie znaleckého dokazovania alebo nariadenie kontrolného

znaleckého posudku. Odvolací súd pri preskúmaní podaného znaleckého posudku nezistil žiadne
chyby, ktoré predpokladá ustanovenie § 146 Trestného poriadku (pochybnosti o správnosti znaleckého
posudku, nejasnosť alebo neúplnosť znaleckého posudku), ktoré by odôvodňovali pribratie iného znalca.
Špecifikom prípadu je fakt, že obhajca namieta predmetnú skutočnosť v zrejmom rozpore s vyjadrením
obžalovaného, čo ale nie je pre účely odvolacieho konania relevantné a odvolací súd sa vysporiadal

s námietky patričným spôsobom.
22. Pokiaľ ide o námietky voči právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohováranie spáchaného z pomsty,
s poukazom na fakt, že obžalovaný nie je vlastníkom stavby a na to, že aby mohol konať z pomsty, by sa
konanie muselo konanie týkať jeho subjektívnych práv, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
V prípade spáchania trestného činu ,,z pomsty“, ,, možno pomstu chápať ako páchateľovu reakciu na

nejakú udalosť alebo okolnosť priamo súvisiacu s obeťou. Je to forma určitej odplaty páchateľa voči
poškodenému. Aby bolo možné hovoriť o pomste v zmysle osobitného motívu ako kvalifikačného znaku
podľa § 140 písm. b) Trestného zákona, musí ísť o pomstu ako negatívnu emóciu voči nejakej konkrétnej
osobe alebo viacerým konkrétnym osobám ako reakciu na nejakú udalosť alebo okolnosť, pričomtáto emócia nevyplýva z morálne ospravedlniteľného citového rozpoloženia, ktoré je vo všeobecnosti
spoločnosťou vnímané ako pochopiteľné (páchateľ je v takom prípade v podstate chápaný ako obeť
týchto pocitov, ktoré si sám neprivodil. Ide najmä o prípady, keď osoba odpláca trestný čin, ktorý bol

spáchaný na nej alebo na jej blízkej osobe, pričom takáto reakcia nesmie byť až príliš neprimeraná.
Aj v takomto prípade nemožno nad takouto odplatou úplne „zavrieť oči“, preto ak páchateľ naplnil
základnú skutkovú podstatu trestného činu, bude za ňu zodpovedať, nebude však zodpovedať za
kvalifikačný znak pomsty podľa § 140 písm. b) Trestného zákona. Vtedy totiž nejde o pomstu, ale o
morálne ospravedlniteľné silné citové rozpoloženie, ktoré je v zmysle § 36 písm. a) Trestného zákona

dokonca všeobecne poľahčujúcou okolnosťou, a teda považovať jednu okolnosť zároveň za kvalifikačný
znak aj za poľahčujúcu okolnosť by bolo vnútorne rozporné a nelogické“. (k tomu viď BURDA, Eduard.
§ 140 [Osobitný motív]. In: BURDA, Eduard, ČENTÉŠ, Jozef, KOLESÁR, Juraj, ZÁHORA, Jozef a kol.
Trestný zákon I. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, ISBN 978-80-7400-324-0. V prípade obžalovaného
prvostupňový súd ustálil naplnenie všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 373
ods. 2 písm. b) Trestného zákona vo väzbe na ustanovenie § 140 písm. b) Trestného zákona, pričom

v prípade obžalovaného nemohlo ísť o silné citové rozrušenie, najmä vzhľadom na dĺžku pokračovania
vtrestnejčinnostiajejrozsah,akoajfakt, žeobžalovanýpísaldotknutémailyvdomácomprostredí,resp.
listy v prostredí väzby, v ktorej strávil nie len celkom krátky čas. Navyše ospravedlniteľným rozrušením
nie je možné považovať tvrdenú nedostatočnú reakciu stavebného úradu na podnety obžalovaného
v domácom prostredí, kde má tento možnosť ,,vstrebať“ prvotný prílev hnevu. Fakt, že obžalovaný nebol

priamym účastníkom správnych konaní nič nemení na fakte, že pociťoval postup stavebného úradu ako
jeho vlastnú ujmu, čo je zrejmé nielen z prednesov obžalovaného a jeho vyjadrení, ale aj z textu podaní
tvoriacich predmet konania. Z tohto titulu obžalovaný v zmysle zisteného skutkového znaku naplnil aj
kvalifikačný znak konania ,,z pomsty“, avšak OČTK a následne aj prvostupňový súd (zrejme uvedomujúc
siproblematickosťtextácieskutkovej vety)satútosnažilivrámcizachovaniatotožnostiskutkukorigovať,

avšak nedostatočne.
23. Prvostupňový súd skutkovú vetu vo vzťahu k úmyslu potenciálne zakladajúcemu osobitný motív
(konanie z pomsty), sčasti preformuloval skutkovú vetu a to nasledovne:
,, (...) čím svojím premysleným konaním v úmysle poškodiť vážnosť A. B. F. a E. D. G., D. u
spoluobčanov a na pracovisku, a vedomým, cieleným a dlhodobým kontaktovaním prostredníctvom

hromadných mailov a následne rukou písaných a viacerým osobám rozposielaných listov ich ponižoval,
urážal, ohováral, uvádzal o nich nepravdivé skutočnosti, zastrašoval a inak obťažoval, v dôsledku
čoho im spôsobil podstatné zhoršenie kvality ich života ako aj obavu o život, zdravie a prípadnú
bezpečnosť, a konal tak z motívu, aby zmaril realizáciu stavby manželov H. na C. K. L. D., s
ktorých stavbou nesúhlasí, pričom poškodená A. B. F. a E. D. G., D., reprezentovali inštitúcie,

ktoré rozhodovali v príslušných správnych konaniach týkajúcich sa nehnuteľností manželov H. na
C. K. L. D.“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že odvolacie námietky ohľadom
nesprávnosti takejto právnej kvalifikácie, vzhľadom na fakt, že obžalovaný nebol účastník predmetných
stavebných konaní, nie sú dôvodné. Obžalovaný aj podľa vlastného vyjadrenia vnútorne pociťoval
postup poškodených ako krivdu bez ohľadu na fakt, že títo postupovali na ujmu tvrdených práv inej

(navyše obžalovanému blízkej) osoby. Prvostupňový súd správne v odôvodnení uviedol, že obžalovaný
spôsobom popísaným v skutkovej vete rozsudku konal práve z dôvodu predošlého (minimálne
domnelého) postupu poškodených v úmysle tento negatívne oceniť nielen kritikou alebo aj vysloveným
urážkami a vyhrážkami, nemajúcich vôbec spojitosť s administratívnym konaním, len s osobnostnými
fyzickými alebo psychickými vlastnosťami poškodených. Išlo teda o konania obžalovaného titulom

odplaty za postup poškodených v predmetných konaniach a teda zjavne o naplnenie pojmových znakov
osobitného motívu (konania z pomsty). Chybou napadnutého rozhodnutia však bolo, že prvostupňový
súd (hoci mal tieto skutočnosti v zmysle odôvodnenia za preukázané) neuviedol, že svoje konania
obžalovaný smeroval voči poškodeným v úmysle týchto poškodiť, pre ich minulý procesný (pracovný)
postup (ergo ,,z pomsty“). Uviedol, že obžalovaný tak konal „len z motívu, aby zmaril realizáciu stavby

manželov H. na C. K. L. D., pričom poškodení reprezentovali inštitúcie, ktoré rozhodovali v príslušných
správnych konaniach týkajúcich sa predmetných nehnuteľností“. Uvedená formulácia nepostačuje pre
vyjadrenie kvalifikačného momentu ,,z pomsty“ a teda skutková veta nezodpovedá právnej kvalifikácii,
ktorú ustálil prvostupňový súd. Keďže uvedené nie je možné v odvolacom konaní v zmysle zásady
zákazu reformatio in peius formulovanej v ustanovení § 327 ods. 2 Trestného poriadku reparovať,

obžalovaného nebolo možné odsúdiť aj za tento kvalifikačný moment (naplnenie kritéria osobitného
motívu – z pomsty).
24. Odvolacia argumentácia priamo formulovaná obžalovaným sa týka najmä nesprávnosti postupu
poškodených v správnych konaniach a jeho povinnosti chrániť práva a právom chránené záujmy nielensvojej partnerky, ale aj ďalších osôb. Obžalovaný rozsiahlo argumentuje, v čom spočíva nesprávnosť
postupu poškodených (nielen správnych orgánov, ale najmä osôb v ich štruktúrach konajúcich). V prvom
rade je nutné uviesť, že obžalovaný svoje práva zjavne nerealizoval v rovnakej forme a intenzite, keďže

jeho komunikácia naberala na intenzite a bola de facto ukončená (hoci nie úplne) až jeho vzatím do
väzby. Ak mala komunikácia obžalovaného aj vecný charakter, tak tento sa vytrácal práve s ohľadom
na rastúce množstvo invektívnej komunikácie. Pritom táto komunikácia bola nielen nežiadúca a zmysle
vykonaného dokazovania aj zákonne rozporná a trestnoprávne relevantná, ale hlavne absolútne
samoúčelnáabezakejkoľvekzákonnejprávnejrelevancie.Obžalovanýnepoužilojedineléinvektívumpo

doručení rozhodnutia v rámci podania opravného prostriedku, ale sám proaktívne inicioval jednostrannú
nátlakovú komunikáciu, ktorej cieľom bolo dosiahnúť ním požadovaný postup v správnom konaní.
25. Neobstojí ani odvolacia námietka, že stavebný úrad v správnom konaní postupoval v rozpore
s hmotným právom na úseku stavebného konania, nakoľko (okrem faktu, že obžalovaný v odvolaní
argumentoval v tomto smere skôr emocionálne ako racionálne) na nápravu vzniknutého stavu existuje
celý rad opravných prostriedkov, od riadnych opravných prostriedkov, cez intervenciu prokuratúry

a verejného ochrancu práv, až po správne súdnictvo. Systém opravných prostriedkov je patrične
inštitucionalizovaný a je založený na vecných argumentoch, nie je na subjektívnych pocitoch účastníkov,
pričom z charakteru právneho poriadku ako celku vyplýva, že je nutné riadne uplatniť svoje subjektívne
práva, napríklad aj pod hrozbou straty ich ochrany v prípade, ak tento postup nebude uplatnený riadne.
Obžalovaný však (v zmysle spisu) nepostupoval týmto spôsobom, snažil sa len nátlakovo presadiť

vlastný názor. Obžalovaný teda nemôže byť ani tzv. whistle-blower, ako sa sám označuje, keďže tento
má za cieľ odhaliť páchanie protiprávnej činnosti (pričom poukazovanie na nesprávny, podľa názoru
obžalovaného výslovne protizákonný, postup poškodených ani nikdy nebol predmetom jeho trestného
stíhania). Je nutné dodať, že skutkovú podstatu stíhaných trestných činov ani nenaplnilo oznámenie,
či námietky voči postupu poškodených a dokonca ani prvotné invektívy voči ich osobám. Stíhané

skutky majú totiž charakter hromadných trestných činov, t.j. k naplneniu skutkovej podstaty prichádza
až opakovanými čiastkovými útokmi. Cieľom whistle-blowingu je zabránenie protiprávnej činnosti jej
oznámením, nie dlhodobým opakovaním tých istých argumentov sa domáhať iného právneho posúdenia
vlastnej veci.
26. Pokiaľ ide o námietky voči nedostatku preukázania ujmy poškodených, odvolací súd poukazuje na

ustanovenie § 373 Trestného zákona, ktorý výslovne vyžaduje, spôsobilosť značnou mierou ohroziť
vážnosť u spoluobčanov, poškodiť osobu v zamestnaní, v podnikaní, narušiť rodinné vzťahy alebo
spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Ak obhajoba namieta nedostatok takejto ujmy, tak je v prvom rade nutné
uzavrieť, že z hľadiska konštrukcie skutkovej podstaty ide o ohrozovací (nie poruchový) trestný čin,
preto spôsobenie následku je len fakultatívnym znakom. Správne však postupoval aj prvostupňový súd,

keď reálne vykonaným dokazovaním zisťoval, či prišlo k ujme ako poruchovému následku, pričom táto
preukázaná aspoň sčasti bola vo forme minimálne prechodného zníženia vážnosti oboch poškodených
(k tomu viď stranu 36 napadnutého rozsudku). Ak obžalovaný namieta, že zo strany poškodených títo
jeho správanie nepociťovali ako ujmu, výslovný opak vyplýva z výpovedí oboch poškodených, pričom
v prípade poškodenej F., u tejto svedkovia podrobne popísali jej psychickú (emočnú) aj fyzickú reakciu

na tvrdenia obsiahnuté v mailoch, ktoré prvostupňový súd podrobne popísal pri každom jednom dôkaze
samostatne. Opäť je nutné dodať, že poruchový následok pre vznik trestnej zodpovednosti ani nemusel
vzniknúť(hocivzmyslevykonanéhodokazovaniareálneaspoňsčastivznikol).Charakterohrozovacieho
trestného činu má potom aj prečin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, preto o ňom platí všetko vyššie uvedené.

27. Obžalovaný namieta postup OČTK, najmä prokurátora a vyšetrovateľky, ktorých namieta ako
zaujatých. V tomto smere opäť obžalovaný neuplatnil riadne a v čas a v príslušnej procesnej forme
námietky (resp. úspešne) voči uvedeným osobám, tak ako ustanovuje § 31 ods. 4 Trestného poriadku,
pričomzaujatosťosôbodvodzujeapriorizpostupupredmetnýchosôbvočijehoosobe,aleajztvrdených
osobných či majetkových prepojení voči realizátorom tzv. čiernych stavieb. V tomto prípade ide opäť

o tvrdenia, sčasti taktiež opäť znevažujúce, ktoré nie sú podporené žiadnym relevantným predloženým
dôkazom, ide teda len o nepodložené tvrdenia konšpirujúceho charakteru, ktoré obžalovaný v určitých
variáciách opakuje v priebehu celého konania.
28. K tým odvolacím námietkam obžalovaného, ktorými napáda nesprávne skutkové a právne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov, odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového

súduzakladajúnavnútornompresvedčenízískanompostarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadu
a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými
sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im
potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj kiným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd
ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim

výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil prvostupňový súd (s výnimkou skôr uvedeného záveru o naplnení
kvalifikačného znaku osobitného motívu – z pomsty).
29. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by
súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Hodnotenie

dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia.
30. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).
31. V tomto prípade možno subjektívnu stránku žalovaných prečinov, tak ako ju správne ustálil
prvostupňový súd, identifikovať na základe vyjadrení obžalovaného, ktorý nepopiera úmysel aktívne
konať v danom smere, iba uvádza, že jeho konanie nemá trestnoprávny rozmer. Obžalovaný má navyše

predchádzajúce skúsenosti s trestnoprávnym postihom za správanie, ktorého spôsob a dokonca aj
právna kvalifikácia sú takmer identické s aktuálne prejednávaným prípadom.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného nejde o spáchanie prvého trestného činu takéhoto
charakteru, o čom svedčí jeho predchádzajúce odsúdenie, nie je možné konanie obžalovaného z
pohľadu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, vyhodnotiť tak, že jeho závažnosť by bola nepatrná,

teda v jeho prípade nemožno uplatniť takzvaný materiálny korektív.
33. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, uviedol obžalovaný, že tento trest je pre jeho osobu neprimeraný.
34. K zisteniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že u obžalovaného vzhliadol 1 poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. c)
Trestného zákona, že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej

choroby), v prípade priťažujúcich okolností vzhliadol 2 priťažujúce okolnosti ( v zmysle § 37 písm. m)
Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený a podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov). Tento záver prvostupňového súdu je vecne
správny a odvolací súd len poukazuje na č.l. 45 až 46 napadnutého rozsudku.
35. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, ako aj na okolnosti prípadu prvostupňový

súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona (hoci v zmysle právnej úpravy účinnej od 06.08.2024
nenavyšujúc dolnú hranicu trestnej sadzby) pristúpil k identifikácií potrebnej výmery trestu v rámci
trestnej sadzby v zmysle § 373 ods. 2 Trestného zákona, ktorá bola 1 až 5 rokov.
36. Postup prvostupňového súdu pri zohľadnení prevahy priťažujúcich okolností bol správny. Hoci tento
postup v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy nemá za následok mechanické zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby v konkrétnej forme, stále je nutné uvedené dať do kontextu okolností prejedávanej
trestnej veci a primerane tieto okolnosti zohľadniť.
37. Vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody, spôsobu jeho výkonu, ako aj vo vzťahu k uloženému
ochrannému opatreniu, prvostupňový súd opäť komplexne a vecne správne uviedol dôvody, ktoré ho
k uloženiu uvedených sankcií viedli, pričom tieto považuje odvolací súd za v princípe správne.

38. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v celom jeho rozsahu, je výlučne skutočnosť, že
právna kvalifikácia, pre ktorú bol obžalovaný uznaný vinným, nezodpovedá skutku, ktorý prvostupňový
súd v skutkovej vete napadnutého rozsudku ustálil, vzhľadom k tomu, že na podklade takto ustáleného
skutku nie je možno uznať obžalovaného za vinného v zmysle § 373 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 140 písm. b) Trestného zákona, tak ako odvolací súd uviedol v ods. 21

až 22 tohto rozsudku.
39.Pretoodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuasámrozhodolvovšetkýchvýrokoch,
nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného
poriadku.
40. Pokiaľ ide o rozhodnutie o vine, obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutku na rovnakom

skutkovom základe ako v napadnutom rozsudku, pri modifikácii právneho základu a podľa ustanovení
Trestného zákona v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ako prvostupňového, tak aj odvolacieho
súdu.41. Pokiaľ ide o samotnú výšku trestu, túto odvolací súd primerane znížil, nakoľko pôvodne uložený
trest vychádzal z naplnenie dvoch okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, z nich
jedna bola v zmysle bodov 21 až 22 tohto rozsudku ustálená nesprávne. O treste pre obžalovaného

rozhodol s použitím ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024. Pokiaľ
ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu, v týchto otázkach sa odvolací súd v plnej miere stotožnil so
závermi prvostupňového súdu. Vo vzťahu k výške trestu a vychádzal aj odvolací súd z toho, že trestná
sadzba, v rámci ktorej ukladá obžalovanému trest odňatia slobody, sa oproti napadnutému rozsudku
nezmenila a teda dolná hranica trestnej sadzby určená podľa ustanovení Trestného zákona v znení

účinnom od 06.08.2024, je 1 rok, horná hranica trestnej sadzby je 5 rokov. Reflektujúc vyššie uvedené
skutočnosti rozhodol odvolací súd o uložení trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako bol uložený
napadnutým rozsudkom. Na dosiahnutie účelu trestu, ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného
zákona, považoval odvolací súd za nevyhnutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2
roky a 6 mesiacov, pričom tento trest je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý naplniť účel ochrany
spoločnosti pred obžalovaným, ako recidivujúcim páchateľom trestnej činnosti rovnakej trestnej činnosti,

pričom tento trest bude napĺňať účel individuálnej, tým že zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
obžalovaným.Sekundárnemáuloženýtrestajúčeltakzvanejgenerálnejprevencie,tedaambíciuodradiť
iných od páchania trestných činov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 24, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024