Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6Sa/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200249
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8023200249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobkyne A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E. F. G., zastúpenej spoločnosťou Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so
sídlom Mierová 48/B, Bratislava, IČO: 36 651 745, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného
č. XXX XXX XXXX X z 8. marca 2023, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 8.
marca 2023 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 31. augusta 2022
a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 31.
augusta 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), rozhodla tak, že podľa § 70 ods. 2, § 114 ods. 1,

§ 82, § 293dq da § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobkyni od 6. októbra
2017 invalidný dôchodok v sume 171,50 eur mesačne. V ďalšom výroku uviedla, že invalidný dôchodok
bol priznaný podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 988/2009. Ďalšími výrokmi prvostupňový orgán v predmetnom rozhodnutí podľa § 82 a
§ 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. valorizoval priznaný invalidný dôchodok od 1. januára 2018 na sumu

175,60 eur mesačne, od 1. januára 2019 na sumu 180,20 eur mesačne, od 1. januára 2020 na sumu
185,50 eur mesačne, od 1. januára 2021 na sumu 190,40 eur mesačne a od 1. januára 2022 na sumu
192,90 eur mesačne.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že tento riadiac sa názorom vysloveným v
rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp.zn. 6Sa/11/2021 zo dňa 7. apríla 2022
(ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne, keďže podľa jeho

názoru krajský súd vyslovil názor, že kľúčovou otázkou majúcou vplyv na právne posúdenie predmetnej
veci bolo určenie času vzniku invalidity, ako aj riadne vysporiadanie sa so skoršími závermi posudkov v
intenciách rozsudku. Prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobkyňa splnila podmienky ustanovené
v § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, a výsledok jeho
posúdeniajeuvedenývlekárskejsprávezodňa4.augusta2022.Vďalšejčastiodôvodneniarozhodnutia

sa prvostupňový orgán venoval výpočtu sumy invalidného dôchodku a jej následnej valorizácii.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny
riaditeľžalovanéhorozhodnutím č.XXXXXXXXXXXz8.marca2023(ďalejlen„napadnutérozhodnutie
žalovaného“) a to tak, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu

zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Prešov zo dňa 4. augusta 2022, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná od 12. júla 2005 podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola

posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50 %.

5.Vreakciinanámietkužalobkyne,ževjejveciideoprekážkuresiudicata,žalovanýuviedol,žeposudok
posudkového lekára sociálneho poistenia nemožno stotožňovať s rozhodnutím Sociálnej poisťovne
ústredie. V dávkovom konaní je posudok posudkového lekára sociálneho poistenia len podkladom pre

vydanie rozhodnutia. Taktiež poukázal na to, že dávkové konanie, ktoré bolo začaté na podklade žiadosti
o invalidný dôchodok zo dňa 8. marca 2017 nie je skutkovo totožné s dávkovým konaním, ktoré bolo
začaté na podklade jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14. októbra 2020, pretože v novom konaní
bola nová okolnosť a to zaplatenie poistného podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.

6. Taktiež poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 4Sžo/3/2014 zo dňa
11. marca 2014, na ktorý žalobkyňa v odvolaní poukazovala nemožno aplikovať na dávkové konanie.
Podľa názoru žalovaného zákon č. 461/2003 Z.z. nezakotvuje vo svojich ustanoveniach princíp res
iudicata. V dávkovom konaní zákon nepripúšťa situáciu „ponechať stav, ak bol určitý skutkový stav po
právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne“. V takejto situácii je Sociálna

poisťovňa povinná aplikovať § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a rozhodnúť vo veci znovu.

7. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že z právneho názoru krajského súdu vyplynulo tiež, že závery
posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne neboli postačujúce, preto Sociálna poisťovňa,
ústredie v ďalšom konaní v rámci realizácie rozsudku krajského súdu požiadala posudkového

lekára sociálneho poistenia, aby vypracoval posudok tak, aby bol po obsahovej stránke náležite
a vyčerpávajúco relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov o nároku žalobkyne na
invalidný dôchodok. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9So/127/2009 zo dňa 27. januára 2010. Podľa jeho názoru z uvedeného judikátu je zrejmé, že otázka
určenia presného dátumu vzniku invalidity má zásadný vplyv pre posúdenie, či žalobkyni vznikol nárok

na invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu dodatočného zaplatenia
poistného. V ďalšom poukázal na to, že skutočnosť, že si žalobkyňa dodatočne doplatila poistné na
dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2007 do 31. decembra 2007 a od 1. januára 2008
do 30. apríla 2008, nemôže mať vplyv na správnosť určenia dátumu vzniku invalidity, ktorý musí mať
medicínske odôvodnenie.

8. Dátum vzniku invalidity a to 12. júl 2005 určený v odbornom posudku o invalidite, spadá podľa
žalovaného pred dovŕšenie veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka teda, kedy bola
žalobkyňa nezaopatreným dieťaťom. Zdôraznil, že dátum vzniku invalidity žalobkyne, či na účely
posúdenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, ako aj podľa § 70 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z. je 12. júl 2005. Podľa jeho názoru skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu
vzniku invalidity a to k 12. júlu 2005 žalobkyňa nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia.
Dodatočným zaplatením poistného za obdobie po vzniku invalidity síce získala obdobie dôchodkového
poistenia, uvedené však nemá relevanciu pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže tú skutočnosť, že žalobkyňa pred vznikom invalidity nezískala žiadne

obdobie dôchodkového poistenia to nijako neovplyvnilo. Uvedené podľa názoru žalovaného potvrdzuje
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/54/2010 zo dňa 7. decembra 2010,
podľa ktorého „ak žiadateľ o invalidný dôchodok splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto
dávku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím preposúdenie nároku je obdobie pred vznikom invalidity, pred skončením povinnej školskej dochádzky, a
nie obdobie, v ktorom za neho bolo zaplatené poistenie ako dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu
po tomto dni.“

9. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výpočet sumy priznaného
invalidného dôchodku.

II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

10. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorou sa domáhala zrušenia
napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie a priznania nároku voči žalovanému na úplnú náhradu trov konania.

11. Ku skutkovému stavu veci žalobkyňa uviedla, že koncom roka 2016 podala žalovanému cestou

organizačnej zložky žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok, keďže začala pociťovať následky
zdravotného postihnutia, ktorým trpí, a to ochorením ťažko kompenzovateľnou cukrovkou s chronickými
komplikáciami. Tento stav už bolo potrebné riešiť aj v režime práceneschopnosti od 24.10.2016 do
07.11.2016. Ochorenie žalobkyne bolo v odbornom posudku o invalidite zo dňa 08.03.2017 klasifikované
ako ochorenie spôsobujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % oproti zdravému

človeku a bolo zatriedené do kapitoly VI. položka 1 písm. c) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z.
z. Posudkoví lekári disponovali lekárskymi správami od roku 2005 do roku 2016, čo im umožňovalo
hodnotiť jej zdravotný stav za celé uvedené obdobie.

12. V súvislosti s týmto skorším posudzovaním invalidity žalobkyňa poukázala aj na to, že v odbornom

lekárskom posudku o invalidite zo dňa 08.03.2017 je stanovený dátum vzniku invalidity dňa 09.11.2016,
kedy podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu trvajúceho zhoršenia jej zdravotného
stavu na úroveň zásadného vplyvu na pracovnú činnosť. V uvedený deň mala 25 rokov, teda bola dávno
po dni skončenia povinnej školskej dochádzky, čo má význam v súvislosti s tým, že pre vznik invalidného
dôchodku podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. popri splnení podmienky invalidity

sa skúmala aj podmienka potrebnej doby dôchodkového poistenia, v tomto prípade v rozsahu jedného
roka. Keďže bola pred dňom vzniku invalidity, teda pred 09.11.2016 poistená iba 86 dní, jej žiadosť
bola v tom čase rozhodnutím zo dňa 03.04.2017 zamietnutá pre nesplnenie uvedenej podmienky, čo je
možné považovať aj za správny postup žalovaného. Žalobkyňa poukázala aj na to, že súčasťou vyššie
uvedeného odborného posudku o invalidite zo dňa 08.03.2017 bolo aj uvedenie obdobia, kedy sa malo

uskutočniť kontrolné posúdenie jej zdravotného stavu po vydaní rozhodnutia.

13. Žalobkyňa z dôvodu potrebnej kontroly zdravotného stavu v priebehu roka 2019 komunikovala so
Sociálnou poisťovňou, pričom z tejto komunikácie vyplynulo, že nové posúdenie zdravotného stavu s
prejavom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vykonané 15.05.2019 s tým výsledkom,

že žiadne ďalšie doklady nie sú potrebné na predloženie a že posudkový lekár ustálil, že sa zdravotný
stav žalobkyne nijak nezmenil ani nedošlo k zmene poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Žalobkyňa namieta, že žalovaný počas troch rokov odo dňa prvého posúdenia zdravotného
stavu trval na tom, že odo dňa 09.11.2016 je invalidná z dôvodu ochorenia ťažko kompenzovateľnou

cukrovkou, avšak bez nároku na invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebnej doby
dôchodkového poistenia. Keďže v priebehu roka 2020 zistila možnosť zaplatenia poistného na
dôchodkové poistenie v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., dňa 25.08.2020
na pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava vykonala úkon dodatočného zaplatenia poistného a podala
žiadosťopriznanienárokunainvalidnýdôchodokpodľaustanovenia§70ods.1zákonač.461/2003Z.z.

15. Žalobkyňa poukázala na to, že jej zdravotný stav bol opakovane posúdený. Pokiaľ v pôvodnom
posudku o invalidite zo dňa 08.03.2017 a následne zo dňa 15.05.2019 bolo zistené ochorenie podľa
kapitoly IV. položky 1 písm. c) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so zisteným dňom vzniku invaliditydňa 09. 11.2016, v novom posudku zo dňa 14.10.2020 bolo zistené rovnaké ochorenie zaradené
do rovnakej kapitoly s režimom rovnakého percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, avšak s dňom vzniku invalidity v čase pred dňom skončenia povinnej školskej dochádzky, čo

znamená,, že žalobkyňa po tomto posúdení v zásade stratila právo realizovať úkon zaplatenia poistného
na dôchodkové poistenie v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, resp. tento už
realizovaný úkon pre ňu stratil právny význam.

16. Na základe posudku zo dňa 14.10.2020 prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. XXX

XXX XXXX X zo dňa 08.12.2020 tak, že žalobkyni podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dq, § 293dr a § 114
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznal invalidný dôchodok od 06.10.2017 v sume 171,50 eur mesačne.

17. Generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 14. apríla 2021 odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 08.12.2020 potvrdil.

18. Na základe žaloby podanej žalobkyňou Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6Sa/11/2021 zo
7.apríla 2022 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo 14. apríla 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 8. decembra 2020
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

19. Žalobkyňa zdôraznila, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný sa v prvom
rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so žiadnou z jej zásadných odvolacích námietok, už vo svojom
odvolaní celkom dôvodne poukázala na závery skoršieho posúdenia svojho zdravotného stavu

odborným lekárskym posudkom zo dňa 8. marca 2017, ktorého závery týkajúce sa dátumu vzniku
invalidity boli následne aprobované aj odborným posudkom z roku 2019, v uvedených posudkoch bol
dátum vzniku invalidity určený presným dňom a to 09.11.2016, pričom z obsahu lekárskeho posudku zo
dňa08.03.2017jezrejmé,žeposudkovýlekárprijehostanovenívychádzalztotožnýchlekárskychspráv,
ako neskôr po pri posudkoch v roku 2020, resp. v rámci odvolacieho konania v roku 2021, žalovaný

sa nevysporiadal s námietkou dôvodnosti opätovného posudzovania jej zdravotného stavu v roku 2020
pokiaľ už bol posúdený v roku 2017 so závermi potvrdenými v roku 2019 a určeným časom kontrolného
posúdenia v marci 2022 a tiež, že sa žalovaný nevysporiadal s procesnou námietkou týkajúcou sa
prekážky res iudicata, respektíve porušenia zásady ne bis in idem vo vzťahu k skoršiemu právoplatnému
rozhodnutiu zo dňa 3. apríla 2017, kde bolo jasne konštatované, že je invalidná s dátumom vzniku

invalidity dňa 09.11.2016.

20. Podľa názoru žalobkyne žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán opätovne odignorovali nielen
právny názor krajského súdu, ale aj právne významnú skutočnosť a to, že o jej zdravotnom stave už
konaliaopakovanehoposúdilistým,žejejinvaliditavznikla9.novembra2016vjejkonkrétnompercente

miery poklesu schopnosti pracovať. Žalobkyňa je toho názoru, že je objektívne možné domnievať
sa, že celé krivenie obsahu a významu ustanovení zákona o sociálnom poistení špecifikované v
predchádzajúcej žalobe, o ktorej krajský súd právoplatne rozhodol a potvrdil nezákonný postup a
rozhodnutie žalovaného a zároveň ignorácia právneho názoru a úlohy krajského súdu je zameraná na
zmarenie právneho účinku zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie, ktorým je priznanie vyššej

sumy invalidného dôchodku žalobkyni, ako je suma priznaná z dôvodu aplikácie § 70 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení.

21. Žalobkyňa namieta, že žalovaný nedovolene so spätným účinkom zasahuje do už rozhodnutím
založeného právneho vzťahu medzi ňou a štátom (nielen do jej obsahu, ale aj do jeho vzniku) týkajúceho

sa jej nároku na invalidný dôchodok a zároveň rozhoduje s iným výsledkom v tej istej veci, o ktorej už
raz bolo právoplatne rozhodnuté, a to o skutkovej okolnosti vzniku invalidity, odkedy má nárok samotný
trvať. Takýto postup je podľa jej názoru v rozpore s princípom právnej istoty, keď o tej istej veci bolo
rozhodnuté dvoma rozdielnymi rozhodnutiami. Práve takémuto nezákonnému a absurdnému postupu
podľa jej názoru bráni princíp prekážky právoplatne rozhodnutej veci res iudicata. Podľa jej názoru na

túto skutočnosť poukázal krajský súd vo svojom rozsudku a zaviazal žalovaného, aby sa s otázkou
takéhoto nedovoleného opakovaného rozhodnutia právne vysporiadal. Žalovaný sa však v napadnutom
rozhodnutí touto právne významnou okolnosťou a jej následkom nevysporiadal a o odignoroval ich.22. Podľa názoru žalobkyne sa stav jej veci nijako nezmenil a pri vydávaní nového odborného posudku o
invalidite ako podkladu pre napadnuté rozhodnutie prvostupňový orgán žalovaného dokonca opakovane
vychádza z rovnakých lekárskych správ a z rovnakých skutkových okolností, a to aj z obdobia pred

dňom 09.11.2016 ako dňom vzniku invalidity. Z tohto dôvodu žalobkyňa namieta, že trvá prekážka res
iudicata a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/3/2014 zo
dňa 11.03.2014. Táto prekážka trvá aj v prípade, ak by žalovaný začal tvrdiť, že sa pri prvom rozhodnutí
v roku 2017 pomýlil z hľadiska právneho posúdenia veci alebo zisťovania skutočného stavu veci. V
takomto prípade podľa jej názoru nastupuje aplikácia zodpovednostnému vzťahu osôb konajúcich na

úseku lekárskej posudkovej činnosti voči žalovanému.

23.Žalobkyňazdôraznila,ževaktuálnevydanomodbornomposudkuzodňa4.augusta2022posudkový
lekár obhajuje, že meniaci sa zdravotný stav žalobkyne, ktorý je posudkovému lekárovi známy z
predloženej zdravotnej dokumentácie je vlastne v celom jeho priebehu, už dokonca od roku 2005
na rovnakej úrovni miery poklesu schopnosti pracovať a nedochádza k žiadnej zmene intenzity tohto

ochorenia za 10 rokov jeho trvania, hoci lekárskymi správami bol preukázaný konkrétny vývoj. Preto v
konkrétnej situácii, keď ochorenie má konkrétny priebeh nemožno objektívne tvrdiť, že zrazu došlo k
ochoreniu spôsobujúcemu pokles schopnosti pracovať o 50 % alebo dokonca tvrdiť, že tento pokles trvá
s okamžitým nástupom v roku 2005. Ak teda ochorenie žalobkyne malo priebeh v režime bežná liečba,
inzulínová pumpa a intenzifikácia liečby po vysadení inzulínovej pumpy o takomto hodnotení možno

objektívne pochybovať, načo upriamil pozornosť už aj krajský súd v rozsudku pričom aj v tejto časti bol
právny názor krajského súdu ignorovaný.

24. Žalobkyňa v podstatnom poukázala na to, že prvým prvostupňovým rozhodnutím vo veci jej nároku
na invalidný dôchodok ešte z roku 2017 sa žalovaný vysporiadal s nárokom na invalidný dôchodok ako

taký, a teda nielen podľa § 70 ods. 1, ale aj podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
Týmto zamietavým rozhodnutím o nároku na invalidný dôchodok došlo k rozhodnutiu vo veci nielen
invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, ale aj podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže v
konaní o nároku na invalidný dôchodok je žalovaný ako správny orgán povinný zistiť skutočný stav veci
a v nadväznosti na to zákonne rozhodnúť. Je teda povinný rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok

ako takom.

25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 22.12.2023. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

26. Žalobkyňa v replike zo 06.06.2024 nad rámec žalobnej argumentácie poukázala na existujúcu
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej jednoznačne vyplýva, že v skutkovo a právne
obdobných prípadoch sa predpokladá obdobný výsledok. Podľa jej názoru je potrebné si uvedomiť,
že ide o prípad rozhodovania o tom istom nároku na invalidný dôchodok pri zohľadnení rovnakého
skutkového stavu o jej zdravotnom stave, a teda týkajúce sa toho istého účastníka konania. Nové

rozhodnutieotomistomnárokujezákonomprípustnéibasohľadomnato,žezákonosociálnompoistení
v § 142 ods. 3 umožňuje žalobkyni vykonať právny úkon zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie
v jej prospech tak, aby došlo k odstráneniu stavu prerušenia dôchodkového poistenia. Práve zaplatením
poistného podľa jej názoru dochádza k zmene tej časti skutkového stavu a trvania dôchodkového
poistenia, ktorú je potrebné pre jej existenciu zohľadniť v novom rozhodnutí, keďže pôvodné rozhodnutie

žalovaného túto skutkovú okolnosť nezohľadňovalo. Zároveň z hľadiska spätného pôsobenia právnej
úpravyajejnásledkovjerozhodnouskutočnosťouto,žedochádzakzlepšeniuprávnejpozíciežalobkyne
a k rozšíreniu doby jej dôchodkového poistenia jej vlastným pričinením a to zaplatením poistného na
dôchodkové poistenie. Namiesto dosiahnutia tohto zmyslu a očakávaného následku právnej úpravy
obsiahnutej v § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení príslušné organizačné zložky Sociálnej

poisťovne vrátane žalovaného konali pri rozhodovaní o tom istom nároku tak, že nanovo zisťovali už
raz zistený skutočný stav veci tak, akoby ten vôbec nebol zisťovaný. Týmto postupom následne dosiahli
stratu už nadobudnutého práva žalobkyne na zaplatenie poistného podľa ustanovenia § 142 ods. 3
zákona o sociálnom poistení. Výsledkom takéhoto postupu žalovaného je stav, pri ktorom popri sebe
trvá jednak rozhodnutie zo dňa 3. apríla 2017 so vznikom invalidity dňa 09.11.2016 a jednak rozhodnutie

zo dňa 08.12.2020 so vznikom invalidity 12. júla 2005.

27. Takéto spätné právo retroaktívne pôsobenie nového rozhodnutia žalovaného nedovolene
popierajúce už nadobudnuté právo žalobkyne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie v období ododňa dovŕšenia 16. roku veku do pôvodného dňa vzniku invalidity s účinkom tohto doplatenia na nárok
na invalidný dôchodok je podľa žalobkyne len prejavom a následkom popretia jej právnej istoty o
existujúcom práve zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení, ktoré bolo vytvorené pôvodne vydaným právoplatným rozhodnutím o zamietnutí nároku na
invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom po zistení pre vznik invalidity dňom 9.
novembra 2016.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

28.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

32. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

33. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálneho poistenia poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

34. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj
vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky

trvalý pobyt.

35. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

36. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

37. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada nazostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

38. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

39. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa

vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka: a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b)
vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než
od ktorého patrí.

40. Podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k 25.08.2000

(deň zaplatenia poistného žalobkyňou, pozn.) poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj
dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na
strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

41. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

42. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

43. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, s obsahom predloženého
dávkového spisu a obsahom rozsudku krajského súdu, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, dospel
správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

44. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

45.Zobsahudávkovéhospisumalsprávnysúdzapreukázané,ževoveciposúdeniainvalidityžalobkyne

bolo celkovo vypracovaných päť odborných posudkov o invalidite. Dňa 8. marca 2017 bol vypracovaný
prvý odborný posudok o invalidite, dňa 15. mája 2019 druhý posudok o invalidite, dňa 14. októbra
2020 tretí, dňa 4. marca 2021 štvrtý a posledný posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia bol posudok zo dňa 4. augusta 2022.

46. V zmysle právneho záveru krajského súdu vysloveného v jeho rozsudku a to konkrétne v bode
102 a nasl. tento konštatoval, že nebolo možné vylúčiť, že pri neskoršom posudzovaní zdravotného
stavu žiadateľa o priznanie invalidného dôchodku dôjde aj k zmene v spôsobe hodnotenia záverov
vyplývajúcich z predložených lekárskych správ, avšak s ohľadom na význam tejto skutočnosti pre
správne posúdenie uplatneného nároku je potrebné stanovenie času vzniku invalidity oprieť o čo

najpresnejšie zistenie skutkového stavu, ktoré sa následne premietne aj do obsahu odôvodnenia
rozhodnutia. Krajský súd poukázal na to, že v prípade žalobkyne išlo o posudzovanie zdravotného
stavu spätne, a teda o hodnotenie zdravotného stavu akým bol 13 rokov pred rozhodovaním
správnych orgánom, pričom jediným podkladom zistiteľným z odborných lekárskych posudkov, ktorý sa
bezprostredne viaže na obdobie pred dovŕšením veku povinnej školskej dochádzky žalobkyňou bola

lekárska správa sa EMG vyšetrenia z 12. júla 2005, z ktorej vyplynulo, že závery vyšetrenia svedčili o
diskrétnej prevažne motorickej neuropatii dolných končatín axionálne-demyelinizačného typu. Krajský
súd konštatoval, že ani z odborného posudku zo dňa 14.10.2020 ani z odborného posudku zo dňa
4. marca 2021, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov, ani z odôvodnenia vtedypreskúmavaného rozhodnutia žalovaného dostatočne jasne a jednoznačne nevyplynulo, ako žalovaný
dospel k záveru, že lekárske závery vyplývajúce z lekárskej správy z vyšetrenia z 12. júla 2005 svedčia
o tom, že žalobkyňa bola v tom čase invalidnou, ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť práve vo výške 50 % a nie v hodnote nižšej, resp. vyššej. Vzhľadom na uvedené
krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného bolo arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, čo
malo za následok jeho nepreskúmateľnosť.

47. Správny súd v tomto konaní konštatuje, že síce žalovaný prostredníctvom posudkového lekára

opakovane zhodnotil zdravotný stav žalobkyne a vypracoval nový odborný lekársky posudok zo
4. augusta 2022, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, avšak opätovne podkladom pre
vypracovanie tohto odborného posudku z obdobia, ktoré sa viaže na obdobie pred dovŕšením veku
konca školskej dochádzky žalobkyňou je jediná lekárska správa z EMG vyšetrenia z 12. júla 2005.
Posudkový lekár v odbornom posudku zo 4. augusta 2022 nad rámec záverov, ktoré boli obsiahnuté
v predchádzajúcom posudku zo dňa 4. marca 2021 uviedol len toľko, že „na základe popísaných

skutočností (ktoré sú takmer identické, ako skutočnosti popísané v predchádzajúcom odbornom
posudku, pozn.) je nutné trvať na invalidite s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50 % už od 12. júla 2005 (dátum EMG vyšetrenia) s potvrdením chronických komplikácií cukrovky,
ktoré ako prvý možný dátum podmieňovali vznik invalidity.“ Následne uviedol, že „posudkový lekár,
ktorý zdravotný stav menovanej posudzoval v roku 2017, v lekárskom posudku zo dňa 8. marca 2017

nepostupoval správne, keď neprihliadal na EMG nález zo dňa 12. júla 2005 a diabetologické vyšetrenia,
ktoré tomu predchádzali.“ Ďalej poukázal na to, že invalidný dôchodok je priznaný na základe dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý v danom prípade podľa názoru posudkového lekára trval
nepretržite od roku 2005, kedy už boli diagnostikované chronické komplikácie cukrovky a nedostatočná
kompenzácia s nutnosťou nastavenia na inzulínovú pumpu, to je v období nezaopatrenosti dieťaťa.

48. Správny súd konštatuje, že napriek záväznému právnemu názoru vyslovenom v rozsudku krajského
súdu nemožno ani z odborného posudku zo 4. augusta 2022 ani z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím identifikovať dôvody odlišného posúdenia času
vzniku invalidity u žalobkyne, keď v posudkoch z 8.marca 2017 a 15.mája 2019 bol dátum vzniku

invalidity určený na 9. november 2016 a v posudkoch zo 14. októbra 2020, zo 4. marca 2021 a zo 4.
augusta 2022 bol na základe tých istých lekárskych správ určený odlišne a to od 12.07.2005.

49. Pokiaľ posudkový lekár v posudku zo 4. augusta 2022 konštatoval, že posudkový lekár, ktorý
zdravotný stav menovanej posudzoval v roku 2017, v lekárskom posudku zo dňa 8. marca 2017

nepostupoval správne, keď neprihliadal na EMG nález zo dňa 12. júla 2005, je nevyhnutné uviesť, že
nie je zrejmé z akých konkrétnych skutočností toto konštatovanie vychádza a v čo má oporu. Posudkový
lekár, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobkyne v roku 2017 mal k dispozícii aj lekársku správu z EMG
vyšetrenia z 12. júla 2005, pričom už vôbec nie je zrejmé na aké „ďalšie diabetologické vyšetrenia, ktoré
tomu predchádzali“ posudkový lekár v roku 2017 neprihliadal.

50. Taktiež opätovne nie je zrejmé, na základe čoho posudkový lekár v posudku zo 4. augusta 2022,
napriek zjavnému vývoju ochorenia, dospel k záveru, že aj ku dňu 12. júlu 2005 bola žalobkyňa invalidná
s mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve vo výške 50 % a nie v hodnote
nižšej, resp. vyššej. Ani napadnuté rozhodnutie tieto skutočnosti neozrejmilo, v dôsledku čoho musí

správny súd opakovane konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nerešpektovanie
vysloveného záveru v rozsudku krajského súdu.

51. V reakcii na námietku žalobkyne o prekážke res iudicata v spojení so zásadou ne bis in idem
správny súd poukazuje na to, že vo veci žalobkyne sa nejedná o prekážku res judicata a túto

skutočnosťnekonštatovalanikrajskýsúdvosvojomrozsudku.Nemožnosavšakstotožniťanistvrdením
žalovaného, že zákon o sociálnom poistení nezakotvuje vo svojich ustanoveniach prekážku res iudicata,
keď tento priamo v § 194 ods. 1 písm. e) upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie
zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav veci sa podstatne nezmenil.

52. Vo veci žalobkyne je však podstatné to, že v roku 2017 prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X z 3.apríla 2017 rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok
z 8.marca 2017 podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa článku 57 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a rady číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Zodôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán sa zaoberal splnením
podmienok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že žalobkyňa získala menej
ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a preto

jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevznikol.

53. Je nesporné, že pred vydaním uvedeného rozhodnutia bol zdravotný stav žalobkyne hodnotený za
účelom zistenia, či žalobkyňa je alebo nie je invalidná, s tým, že v odbornom posudku zo dňa 8. marca
2017 bolo konštatované, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % s dátumom vznikom invalidity
09.11.2016 a takýto dátum vzniku invalidity bol potvrdený aj pri opakovanom hodnotení zdravotného
stavu žalobkyne v roku 2019.

54. Z hľadiska možného porušenia princípu res iudicata a zásady ne bis in idem je z pohľadu
správneho súdu podstatné to, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo

rozhodované o žiadosti žalobkyne zo dňa 25.08.2020 po tom, čo žalobkyňa doplatila poistné, a teda
využila možnosť danú jej vtedy platným a účinným znením § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom
poistení. V danom okamihu sa začalo nové dávkové konanie (ďalej aj „druhé dávkové konanie“) a to
na základe inej skutočnosti a teda nejde o rozhodovanie v totožnej veci, tak, ako to predpokladá § 194
ods.1 písm. e) zákona o sociálnom poistení.

55. K záverom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/3/2014
správny súd konštatuje, že ich nemožno aplikovať na vec žalobkyne, keďže v jej prípade nejde o
rovnaký predmet konania. Aj keď v oboch dávkových konaniach nepochybne došlo k zisťovaniu totožnej
skutkovej okolnosti - posúdeniu invalidity s určením dátumu vzniku, konania sa líšili jednak ďalšou

skutkovou okolnosťou - doplatením poistného a jednak odlišným právnym základom rozhodovania. Aj
keď žalobkyňa tvrdí, že v roku 2017 podala žiadosť o invalidný dôchodok, ako takú a bolo úlohou
správnych orgánov ju vyhodnotiť celkovo, je nepochybné, že predmetom rozhodnutia prvostupňového
orgánu v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X z 3.apríla 2017 bolo len posúdenie splnenia podmienok podľa
§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

56. Tak, ako už správny súd uviedol, vo veci žalobkyne došlo v druhom dávkovom konaní k podstatnej
zmene vyhodnotenia zistených skutkových okolností na základe rovnakých lekárskych nálezov. S
ohľadom na význam tejto skutočnosti a jej dôsledky bolo potrebné, aby správne orgány opreli svoje
závery o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu, ktoré by sa následne premietlo aj do obsahu

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo sa v danom prípade opakovane nestalo.

57. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v
tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol

tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

58. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov vo veci opätovne rozhodnúť a svoje
rozhodnutia náležite odôvodniť.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na
úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.

60. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť
možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania

nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za
neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočnil jemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o
kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).