Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622010024
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2622010024.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovanej A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona
a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 1T/3/2022 – 453 zo dňa 11.06.2024, na verejnom zasadnutí

konanom v Trnave dňa 26.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 1T/3/2022 – 453 zo dňa 11.06.2024 bola
obžalovaná A. B. uznaná vinnou v bode 1/ zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) a v bode

2/ zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) TZ na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 03.12.2020 v presne nezistených večerných hodinách v D., z pozemku patriaceho k rodinnému
domu č. XX cez zošliapanú časť pletivového oplotenia vošla do záhrady rodinného domu č. XX bez
vedomia a súhlasu jeho majiteľa E. A., a z tejto následne odcudzila tri kusy drevených paliet o rozmere
200 x 120 cm, ktoré boli uložené vo vzdialenosti cca 15 m od poškodeného oplotenia a palety cez
oplotenie premiestnila do dvora rodinného domu č. XX, kde ich sekerou rozrúbala a použila na kúrenie,

čím spôsobila poškodenému E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XX odcudzením škodu vo výške
63,- eur,
2/ obž. ml. A. B. spoločne s odsúdeným G. C., odsúdenou A. C. sa spoločne s maloletým A., nar.
XX.XX.XXXX dohodli po tom, čo poškodený H. D. dňa 07.03.2021 reagoval na internetovej stránke
pokec.sk na nick „A. XXXXX“, kde ponúkala obž. ml. A. B. sexuálne služby, že vylákajú H. D. do obce
D., kde budú od neho požadovať peniaze za to, že chcel sex s obž. ml. A. B., priateľkou ods. G. C., za

týmto účelom ods. A. C. H. D. vystupujúc pod nickom „A. XXXXX“ napísala v čase okolo 15.00 h, že za
sumu 50,- eur mu poskytne v aute sexuálne služby - pohlavný styk a že sa stretnú za 15 -20 minút v obci
D., pričom H. D. prišiel na dohodnuté miesto do obce D. k autobusovej zastávke na svojom osobnom
motorovom vozidle zn. Hyundai Accent, ev. č. C. XXXXX, v čase asi o 15.20 h, obž. ml. A. B. nasadla do
jeho vozidla na miesto spolujazdca, rukou mu ukázala cestu a H. D. podľa jej inštrukcií odbočil na poľnú
cestu, kde pri družstevnom hnojisku zastavil, obaja sa presunuli na zadné sedadlá vozidla a začali sa

vyzliekať, pričom následne pri vozidle poškodeného zastavilo vozidlo zn. Peugeot 406, striebornej farby,
nezisteného ev. čísla, z ktorého vyšli ods. G. C., ods. A. C. a maloletý A., nar. XX.XX.XXXX, búchali
poškodenému po vozidle a kričali na neho a keď chcel H. D. s vozidlom odísť, ods. G. C. mu svojím
vozidlom náhle zablokoval cestu a H. D. do jeho narazil. Následne obž. ml. A. B. otvorila zadné dvere
vozidla, ktoré bolo uzamknuté, do vozidla vošla ods. A. C., ods. G. C. mu bejzbolovou palicou na vozidle
poškodil zadné svetlo a blatník a kričal na H. D., čo si dovoľuje byť s jeho babou a ods. A. C. mu hovorila

vo vnútri vozidla, že čo si to dovoľuje byť so 14-ročnou babou, ods. G. C. mu pritom prehľadal mobil a
žiadal od neho sumu 400,- eur za to, že to nepovedia jeho manželke, a keď H. D. povedal, že peniazepri sebe nemá, žiadali ho, aby im vybral peniaze z bankomatu, pričom vonku stojaci maloletý A., nar.
XX.XX.XXXX, mu bejzbolovou palicou rozbíjal na vozidle predné svetlá a spätné zrkadlo a v snahe
vytiahnuť kľúč zo spínacej skrinky tento zalomil, a H. D. si zo strachu sadol na zadné sedadlá vozidla,

ktoré viedol ods. G. C., vedľa neho vzadu sedela obž. ml. A. B. a maloletý A., nar. XX.XX.XXXX a ods. A.
C. sedela na mieste spolujazdca a išli do bankomatu pre peniaze, pričom počas cesty H. D. ods. G. C.
udrel do tváre a nadával mu, po chvíli sa vrátil do vozidla poškodeného pre jeho peňaženku a opätovne
pokračovali do Borského Mikuláša k bankomatu C. C., A., ktorý sa nachádza pri reštaurácii Búranský
dvor, kde H. D. zo strachu svojou platobnou kartou vedenou k jeho účtu v E. I., A. vybral najprv čiastku

200,-eur a následne čiastku 80,- eur, pričom pri výbere stála pri ňom ods. A. C., ktorej následne finančnú
hotovosť vo výške 280,- euro odovzdal a ona časť peňazí odovzdala ods. G. C., a následne všetci odišli
naspäť do D., kde poškodeného nechali u jeho vozidla a odišli preč, čím spôsobili poškodenému H.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F. XXX, drobnú tržnú ranku na dolnej pere, škodu na finančnej
hotovosti vo výške 280,- eur a ods. G. C. poškodením vozidla škodu vo výške 691,30 eur.

Za to jej bol uložený podľa § 189 ods. 2 TZ s použitím § 36 písm. b), písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods.
2, ods. 3, § 41 ods. 2 a § 117 ods. 1 TZ úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
so skúšobnou dobou na 2 roky, podľa § 287 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „TP“) bola zaviazaná nahradiť poškodenému E. A. škodu vo výške 40 €,
vo zvyšku bol podľa § 288 ods. 2 TP odkázaný na civilný proces, a podľa § 288 ods. 1 TP bol poškodený

H. D. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Svoje rozhodnutie založil okresný súd na tom, že obžalovaná vo výpovedi z prípravného konania sa
ku skutku v bode 1/ priznala a opísala jeho spáchanie. Ku skutku v bode 2/ uviedla, že pôvodne
spoluobžalovaná C. jej vybavila stretnutie s jedným chlapom, na ktoré ani nechcela ísť, ale išla. Nasadla

do auta pri zastávke, to potom zastalo a pôvodne spoluobžalovaní C. a C. tam prišli, C. rozbil zrkadlo na
aute, C. išla do auta a vzala 50 € z peňaženky. Potom si C. pýtal od D. 400 € za to, že narazil auto. Išli
do Borského Mikuláša do bankomatu, kde D. vybral z bankomatu 280 € a išli domov. C. mu ešte zalomil
kľúče, aby sa nedalo naštartovať. Doma si C. a C. rozdelili peniaze po 150 €, ona z toho nemala nič.
V aute sedela vzadu so D. keď C. šoféroval. D. predtým nepoznala, auto rozbíjal a D. zranil C.. Ju na

stretnutie poslala C., nevyhrážala sa jej ani ju nenútila tam ísť.

Ku skutku 1/ vypovedal svedok A., ktorý uviedol, že v decembri minulého roku si všimol, že mu chýbajú
4 drevené palety. Do dvora sa dostali tak, že zošliapali pletivo plota. Svedok C. st. že obžalovaná v zime
2020 prekotúľala palety z dvora suseda A. do ich dvora, že potrebuje drevo na kúrenie. Nikto jej to

neprikázal. Svedkyňa D. uviedla, že obžalovaná sa jej priznala, že tie palety vzala.

Poškodený D. ku skutku 2/ obdobne opísal, že si dohodol cez Pokec sex s jednou slečnou za 50 €.
Na dohodnutom miesta nastúpila obžalovaná, ukázala mu kde má zastať a presadli si dozadu. Ako sa
začali vyzliekať, prišlo ďalšie auto, ona povedala, že je to jej frajer, asi 4 osoby z toho auta obkľúčili jeho

auto a začali doň búchať. Chcel odtiaľ odísť ale obžalovaná otvorila zadné dvere a do auta vbehol C.
a začal ho napádať. Povedal, že chce peniaze, tak vytiahol z vrecka peňaženku a C. z nej zobrala čo
v nej bolo, asi 10 €. Vypýtali od neho kreditku, nemalo zmysel sa s nimi handrkovať, mali bejzbolku, tak
súhlasil, že pôjdu k bankomatu. Išla s nimi aj obžalovaná, C. ho počas cesty bil päsťou. V bankomate
vybral spolu 280 € a tie dal C. alebo C.. Obžalovanú použili ako lákadlo, tá dokopy nič strašné nerobila.

Ona vybrala to miesto a bála by sa, kto to ide do auta, ale ona vedela, že to je ten jej frajer a pustila ho
dnu. Nenašiel by ju, keby neboli dopredu dohodnutí, kde to je.

Znalkyňa MUDr. Struňáková z odvetvia psychiatria uviedla, že vyšetrenie obžalovanej bolo obtiažne.
Obžalovaná má poruchu sluchu, ale načúvací prístroj nemala. Jej vyjadrovanie bolo nezrozumiteľné,

huhňavá, reč bola rozmazaná. Otázkam ani s pomocou svedkyne J. D. nerozumela. Väčšinou sa
obracala na svedkyňu J. D. o pomoc, ale už vtedy mala podozrenie, že poruchu sluchu zneužila, a
to aj na základe toho, že išla zhodou okolností za nimi von pred budovu a svedkyňa J. D. na ňu
hovorila normálnym hlasom a obžalovaná jej odpovedala. S hodnotením celého obrazu a prejavu to
diagnosticky uzavrela v znaleckom posudku ako stredne ťažkú duševnú zaostalosť. Ako ju však videla

pred pojednávacou miestnosťou, tak diagnózu upravila na ľahkú duševnú zaostalosť. Obžalovaná stále
nemá naslúchací aparát, ale so svojím obhajcom komunikovala relatívne normálne, a vzhľadom na to,
že používa i mobilný telefón, usilovne si v ňom skrolovala, písala a odpovedala, videla ju písať správy,
takisto s niekým bez problémov telefonovala, čo by stredne ťažká duševná zaostalosť nedokázala.Okrem toho vie pravdepodobne aj sama cestovať. Táto porucha mala nie zásadný vplyv na ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti obžalovanej. Jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú na dolnej hranici,
zredukované forenzne nevýznamne. Zmysel trestného konania, chápe len v zásadnej, konkrétnej rovine

vina - trest, ale tie širšie súvislosti nie je schopná obsiahnuť. Vzhľadom na svoje mentálne a intelektuálne
vybavenie, veľmi jednoduchú štruktúru osobnosti v kombinácii s tou poruchou sluchu, je veľmi ľahko
ovplyvniteľná a sugestibilná.

Súdskonštatoval,žeobžalovanásavprípravnomkonaníkspáchaniutrestnejčinnostipriznala,popísala,

ako mala trestná činnosť prebiehať. Zo skutku v bode 1/ je okrem vlastného priznania, usvedčovaná i
svedkamiJ.C.staršímamladším,akoajsvedkyňouJ.D.,azoskutkuvbode2/jeokremvlastnéhosčasti
priznania usvedčovaná i poškodeným H. D.. Vzhľadom k záverom znalkyne nie je možné u obžalovanej
konštatovať nepríčetnosť, je trestne zodpovedná a preto ju súd uznal za vinnú zo žalovanej trestnej
činnosti. Obžalovaná, ako súd mohol sám zistiť, ťažšie chápe a komunikuje, čo môže byť spôsobené
i jej poruchou sluchu.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote odvolanie obhajca obžalovanej, pričom prokurátor odvolanie
nepodal.

Obhajca obžalovanej svoje odvolanie odôvodnil podaním zo dňa 23.06.2024. Odvolanie podáva

predovšetkým z opatrnosti v záujem zabezpečenia práva obžalovanej na obhajobu s odbornou
starostlivosťou, keďže obžalovaná deklarovala neporozumenie rozsudku ako ani významu opravného
prostriedku. Poukazuje na to, že vyjadrenia a postoje obžalovanej na hlavnom pojednávaní nedosiahli
úroveň jej vyjadrení v prípravnom konaní a boli aj v logickom protiklade s jej vyjadreniami v prípravnom
konaní. Obhajca má preto pochybnosť o tom, či obžalovaná chápe zmysel a účel prebiehajúceho

trestného konania. Vzhľadom na vyjadrenia znalkyne MUDr. Struňákovej na výsluchu zo dňa
24.06.2021, kedy o. i. uviedla, že obvinená nevie rozlišovať dobro od zla, je manipulovateľná,
ovplyvniteľná a sugestibilná, teda inou osobou môže byť navedená na protiprávne konanie, poukazuje
obhajoba na to, že obžalovaná bola predovšetkým zneužitá na spáchanie trestnej činnosti inými
osobami, s minimálnou a pochybnou vlastnou mierou spoluzavinenia, s čím sa mal súd vysporiadať

dôslednejšie.

Prokurátor sa k odvolaniu nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutiezaprítomnostiprokurátorakrajskejprokuratúryaobhajcu
obžalovanej. Obhajca zotrval na podanom odvolaní, prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 TP, nezistil dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 TP ani pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine a o treste napadnutého rozsudku v rozsahu vytýkanom
odvolaním, ako aj v rozsahu chýb ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s TP, na hlavnom pojednávaní vykonal
zákonným spôsobom všetky stranami navrhnuté dôkazy. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné
ustanovenia, zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovanej na obhajobu, následne v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 TP vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným
dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s § 168 ods. 1 TP jasne uviedol, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky

dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé,
ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa riadil, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.Jediná odvolaním vytýkaná chyba rozsudku sa týka vyhodnotenia spôsobilosti obžalovanej chápať
zmysel a účel trestného konania, ako i trestnej zodpovednosti obžalovanej z hľadiska príčetnosti,

k čomu obhajoba poukázala na vyjadrenia znalkyne z prípravného konania ako i na osobnú skúsenosť
s obžalovanej.

S uvedenými okolnosťami sa už dôsledne vysporiadal súd prvého stupňa, keď v odôvodnení na str.
4 a 5 obšírne popísal zistenia znalkyne ako z prípravného konania, tak i z výsluchu na hlavnom

pojednávaní. Nie je potom na závadu, ak na tieto nerozporované zistenia znalca následne len poukáže
pri vyhodnocovaní dôkazov. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zrozumiteľne vysvetlila, prečo upravila
svoje závery z prípravného konania, keď pozorovaním obžalovanej mimo vyšetrenia dospela k záveru,
že sa jedná o ľahkú duševnú zaostalosť a svoju poruchu sluchu zneužíva. Obžalovaná vie používať
smartfón a jeho funkcie, písať správy a pozerať si obsah komunikácie. Znalkyňa to uzavrela tak, že táto
porucha nemá zásadný vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaná taktiež chápe

zmysel trestného konania v rovine, že keď niečo zle spraví dostane trest. Takéto chápanie trestného
konania považuje aj odvolací súd za dostatočné na dosiahnutie účelu trestu, teda aby obžalovaná
pochopila, že čo spáchala nie je správne a zaslúži si za to trest. O neschopnosti chápania zmyslu
trestného konania možno hovoriť, ak by páchateľ nemal pochopiť, prečo sa trestá.

Navyše aj obhajcom uvádzaný rozdiel v správaní obžalovanej pri súkromnej porade oproti hlavnému
pojednávaniu potvrdzuje už znalkyňou naznačenú simuláciu, keď obžalovaná pri kontakte s autoritami
(znalec, súd) prezentuje svoje zdravotné ťažkosti (porucha sluchu, duševná zaostalosť) závažnejšie,
ako v skutočnosti sú a ako sa prejavuje v súkromí.

S poukazom na uvedené odvolací súd odvolacie námietky obžaloby vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný
súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou príčetnosti obžalovanej ako aj jej schopnosti chápať zmyslu
trestného konania, k čomu vypočul na hlavnom pojednávaní znalkyňu, ktorej závery neboli rozumne
spochybnené.

Keďže odvolací súd nezrušil výrok o uznaní viny obžalovanej, v zmysle § 317 ods. 2 TP preskúmal
v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Ako správne ustálil súd prvého stupňa, mladistvej obžalovanej mohol uložiť úhrnný trest odňatia slobody

za spáchanie jedného prečinu a jedného zločinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie
trestný, ktorým je zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 TZ, znížený na polovicu podľa § 117 TZ, a to
od 2 rokov do 5 rokov. U obžalovanej zistil 2 poľahčujúce okolnosti – spáchala trestný čin v dôsledku
nedostatku vedomostí alebo skúseností (§ 36 písm. b/ TZ) a viedla pred spáchaním trestných činov
riadny život (§ 36 písm. j/ TZ), a 1 priťažujúcu okolnosť – spáchala viac trestných činov (§ 37 písm. h/

TZ). Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu
hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 4 roky podľa § 38 ods. 3 TZ v znení v čase spáchania skutkov,
ktorý je týmto pre obžalovanú priaznivejší.

Vzhľadom na hornú hranicu trestnej sadzby prevyšujúcu 5 rokov musel súd v zmysle § 34 ods.

6 TZ v znení v čase spáchania skutkov ukladať trest odňatia slobody, pričom uložením trestu na
samotnej dolnej hranici trestnej sadzby dostatočne zohľadnil aj mieru konania obžalovanej na páchaní
trestnej činnosti, ako i jej doterajší život a možnosti nápravy, keďže doteraz nebola uznaná vinnou zo
spáchania žiadneho trestného činu ani priestupku. Z vykonaného dokazovania taktiež nevyplynulo, že
by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvej alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia

uloženie podmienečného trestu odňatia slobody zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu. Aj dĺžka
skúšobnej doby je primeraná uvádzaným okolnostiam a dostatočná na dosiahnutie účelu trestu.

Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné v zmysle § 319 TP zamietol.

Rozsudok bol vo všetkých výrokoch prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.