Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 13T/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721010596
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Pavláková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5721010596.8

Uznesenie

Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Pavláková v trestnej veci obvineného A. B.,
stíhaného pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. dňa 31.12.2024
v Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. pre okolnosť uvedenú v § 214 ods. 1 Tr. por. súd trestnú vec
obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom C. - D., E. XXXX/XX, vedenú na Okresnom

súdeMartinpodsp.zn.13T/33/2021,ktorousamaldopustiťprečinuporušovaniaochranystromovakrov
podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

v dobe od 06.03.2020 do 09.03.2020 ako spoluvlastník pozemkov vo vlastníckom podiele 1/2 A. B. a F.
G., nachádzajúcich sa v extraviláne katastrálneho územia Mesta Vrútky s parcelným označením č. H.
XXXX/XX, XXXX/XX, vedených ako trvalo trávne porasty, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v lokalite

Vrútky - H., vykonal prostredníctvom osoby I. J. neoprávnený výrub najmenej dvadsiatich šiestich kusov
stromov topoľa osikového /Populus tremula/, s obvodom kmeňa nad 40 cm meraných vo výške 130 cm
na zemou, s obvodom kmeňov 109,5 cm, 65 cm, 79,2 cm, 64,1 cm, 64,1 cm, 44,5 cm, 111,3 cm, 65 cm,
54,3 cm, 62,3 cm, 57 cm, 106,8 cm, 77,4 cm, 90,8 cm, 46,3 cm, 64,1 cm, 74,8 cm, 50,7 cm, 89 cm,
56,1 cm, 84,6 cm, 117,5 cm, 62,3 cm, 97,9 cm, 169,1 cm a 151,3 cm, pričom mal rozhodnutím Mesta

Vrútky č. j.: C./XXXX/XXX-XXX/XXXX zo dňa 05.02.2020, právoplatným dňa 26.02.2020, vydaný súhlas
na výrub drevín na predmetných pozemkoch 33 kusov čremchy obyčajnej /Padus avium/, 8 kusov
topoľa osikového /Populus tremula/, 22 kusov jelše lepkavej /Anlus glutinosa/, 1 kus hlohu obyčajného /
Crataegus levigata/, 9 kusov vŕby krehkej /Salix fragilis/, 1 kusu hrušky obyčajnej /Pyrus communis/
a krovitého porastu /čremchy, jelše, vŕby/ o celkovej ploche 750 m, čím nad rámec vydaného súhlasu
na výrub drevín a v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o

ochrane prírody a krajiny, svojím konaním spôsobil ujmu na životnom prostredí Slovenskej republike v
zastúpení Okresným úradom Martin, Odborom starostlivosti o životné prostredie so sídlom C., K. F.. L.
M. č. 1, v rozsahu 22.710,- eur,

p o s t u p u j e

inému orgánu – Okresnému úradu Martin, odbor životného prostredia, keďže zistil, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mohol byť priestupkom na úseku ochrany životného prostredia podľa § 45 ods. 1

zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, o ktorom je príslušný rozhodovať tento orgán.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala dňa 11.06.2021 na obvineného A. B. obžalobu č. 2Pv
195/20/5506-15 zo dňa 07.06.2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany
stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené aj vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou
hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu

spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 214 ods. 1 Tr. por. prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu
prírody a krajiny v desaťnásobku malého rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Samosudkyňa preskúmala podanú obžalobu na podklade pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ
v Martine, OKP, 3. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-237/3-VYS-MT-2020 a zistila nasledovné
skutočnosti.

Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo iniciované zo strany Mestského úradu Vrútky, referátu životného

prostredia, ktorý polícii oznámil zistenia týkajúce sa nepovoleného výrubu drevín na parcele číslo KN-
C 3108/24, 25, teda mimo zastavaného územia obce. Ku predmetnému oznámeniu ako prílohu doložil
tiež rozhodnutie Mesta Vrútky zo dňa 05.02.2020, ktorým bol udelený súhlas žiadateľovi A. B. na
výrub v ňom uvedených rastlín na predmetných parcelách katastrálneho územia M., ako i stanovené
bližšie podmienky vykonania výrubu, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Pred vydaním uvedeného

rozhodnutia bolo uskutočnené aj ústne konanie spojené s miestnou ohliadkou. Uznesením vyšetrovateľa
OR PZ Martin, OKP, pod ČVS: ORP-237/3-VYS-MT-2020 zo dňa 06.05.2020 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr.
por. začaté trestné stíhanie a následne dňa 19.11.2020 podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie
osobe A. B. pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. Proti uzneseniu
o vznesení obvinenia podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote

sťažnosť. Táto bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin č. 2 Pv 195/20/5506-10 zo
dňa 14.01.2021 ako nedôvodná zamietnutá.

Obvinený sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vyjadril len ku svojej osobe, vo vzťahu ku
skutku, pre ktorý je obvinený, sa pridržal všetkého, čo už uviedol pri svojom výsluchu v pozícii

svedka, ako aj skutočností zachytených v jeho písomne podanej sťažnosti zo dňa 07.12.2020. Namietal
tiež nedostatočnú špecifikáciu stromov v rozhodnutí Mestského úradu Vrútky. Vo výpovedi, na ktorú
poukázal, bližšie popísal okolnosti udelenia povolenia k výrubu a samotné vydanie tohto súhlasu na
výrub drevín dňa 05.02.2020. Po nadobudnutí jeho právoplatnosti oslovil drevorubača J., odovzdal mu
súhlas na výrub drevín, miesto spoločne ohliadli a dohodli sa na podrobnostiach výrubu bez toho, aby si

presne dohodli dátum. Dňa 06.03.2020 sa mu ozval drevorubač, on však vtedy na miesto prísť nemohol
pre pracovné povinnosti. Keď sa neskôr dostavil na pozemok, stromy už boli vyrúbané na hromadách.
Zhruba za 2 mesiace si uvedenú drevnú hmotu odviezol drevorubač. Obvinený ďalej poukázal na
charakter pozemku, ktorý je trvalým trávnatým porastom, vo vzťahu ku ktorému má zákonom uloženú
povinnosť vykonávať agrotechnické opatrenia – tie zahŕňajú aj pílenie náletových drevín ako formu

prevencie pred degradáciou pôdneho fondu. Žiadosť o výrub podal nad rámec vlastných povinností,
a teda podľa neho vykonal všetko v súlade so zákonom. Uviedol tiež, že väčšia časť drevín bola v tom
čase už poškodená.

SvedokD.J.potvrdil,žesosvojímsynomboloslovenývykonaťvýrubstromovnapredmetnompozemku,

tento vykonal niekedy v marci 2020. Popísal podrobnosti výrubu. Od svojho syna vedel, že majiteľ
pozemku má povolenie na výrub drevín na ňom. V čase, keď výrub vykonávali, sa tam bol majiteľ
pozemku aj pozrieť. Kopy drevnej hmoty, ktoré boli podľa fotografií uložené na pozemku, oni nerobili,
nerobili ani úpravy predmetného pozemku, len pílili označené stromy a kríky.Svedok B. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pomáhal kamarátovi I. J. pri drobných prácach po ťažbe
dreva. Bol prítomný aj otec I. J.. Boli tam asi 2 dni po sebe, na miesto sa prišiel pozrieť aj

majiteľ pozemku. Vyrúbali iba označené stromy, ostatné ostali stáť. Išlo o stromy mäkkého dreva.
Korene stromov nevytrhávali. Podľa predložených fotografií kopy stromov oni nevytvorili. Následne svoju
výpoveď korigoval tak, že na predmetnom pozemku po výrube neostali žiadne stromy, došlo k vypíleniu
všetkých stromov a kríkov - v predchádzajúcom svojom tvrdení sa pomýlil.

Svedkyňa N. O. D. ako pracovníčka Mestského úradu Vrútky, referentka odboru výstavby a životného
prostredia, vo svojej výpovedi potvrdila, že vydávala povolenie na výrub drevín, o ktoré požiadal
obvinený. Popísala podrobnosti jeho žiadosti, vydania predmetného povolenia, ako aj následné zistenie
nedodržania v ňom stanovených podmienok pri samotnom výrube - zistila výrub nad rámec vydaného
povolenia. Spoločenská ujma na životnom prostredí bola Štátnou ochranou prírody, Správou národného
parku Veľká Fatra, určená na sumu cca 20.000 eur. Zdôraznila, že sa žiadateľovi nevyhovelo v tom, aby

na pozemku neboli ponechané žiadne dreviny, keďže dreviny s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov boli
podľa nej v pomerne dobrom zdravotnom stave, a teda jednoznačne na mieste malo ostať približne 40
kusov stromov, a nemal tam byť vykonaný holorub.

Svedok N. C. C., referent na Okresnom úrade v Martine, odbor starostlivosti o životné prostredie, v
predmetnej trestnej veci konštatoval, že uvedené parcely sa nachádzajú v extraviláne mesta Vrútky
a výrub drevín bol vykonaný nad rámec vydaného povolenia Mestským úradom Vrútky. Ku skutku sa

bližšie vyjadriť nevedel. Správou národného parku Veľká Fatra bola stanovená spoločenská hodnota
vyrúbaných drevín na sumu 22.710 eur, pričom súd požiadal, aby zaviazal páchateľa skutku v prípade
uznania viny uhradiť ujmu na životnom prostredí práve v uvedenom rozsahu 22.710 eur.

Obsahom spisu sú aj nasledovné listinné dôkazy.

Odborné vyjadrenie Štátnej ochrany prírody SR, Správy Národného parku Veľká Fatra, k výrubu drevín
na pozemkoch č. KN-C 3108/24 a 3108/25 v katastrálnom území M. Je v ňom uvedené, že na základe
telefonickej žiadosti Mestského úradu vo Vrútkach bola dňa 31.03.2020 za účasti pracovníčky úradu
N. O. D. vykonaná miestna obhliadka predmetných pozemkov a zistený výrub v rozpore s vydaným
rozhodnutím zo dňa 05.02.2020. V čase obhliadky na ňom boli uložené kopy vyťaženej drevnej hmoty,

žiadne stojace stromy sa na ploche nenachádzali, pne boli odstránené. V kopách boli identifikované
kmene vyrúbaných stromov. Spoločenská hodnota 26 kusov, ktoré boli odmerané počas obhliadky dňa
31.03.2020, bola podľa výpočtu v zmysle prílohy č. 34 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. pri prepočte obvodu
na výšku 1,3 metra nad úrovňou okolitého terénu, za použitia výšky pňa 20 cm v hodnote 22.710 eur.
Z fotodokumentácie miesta skutku zo dňa 17.04.2020 vyplýva stav na predmetnom pozemku, pričom

sa na ňom nenachádzajú žiadne stromy.
Súčasťou spisu sú aj snímky predmetných parciel z Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky
Z priloženého listu vlastníctva vyplýva, že parcely sú vedené ako trvalý trávny porast a sú vo vlastníctve
obvineného v podiele 1/2.

V spise sa nachádza aj rozhodnutie Mesta Vrútky zo dňa 05.02.2020, ktorým bol na žiadosť obvineného
povolený príslušný výrub drevín a jeho podmienky.
Z podkladov do spisu zabezpečených príslušnou probačnou a mediačnou úradníčkou Okresného súdu
Martin vyplýva, že súd sa v predmetnej trestnej veci intenzívne a po dlhší čas pokúšal o jej mimosúdne
ukončenie, toto však nebolo úspešné.

Obvinený nemá žiaden záznam v registri trestov, negatívna je aj lustrácia v registri Centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov. V lustrácii Generálnej prokuratúry SR je vedené len toto jedno trestné
stíhanie. Obvinený nikdy nebol postihnutý pre správny delikt či priestupok, nie je voči nemu vedené ani
žiadne iné súdne konanie.

Objektom trestného činu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Tr. zák. je záujem spoločnosti
na ochrane stromov a krov, ako dôležitej zložky životného prostredia, pred ich poškodením alebo
vyrúbaním, zohľadňujúc najmä ich biologickú, ekologickú, kultúrnu hodnotu a plnenie produkčných, ako
aj mimoprodukčných funkcií. Hmotný substrát útoku (predmet) sú stromy a kry.Objektívna stránka pozostáva z poškodenia alebo zničenia stromu alebo kra, alebo ich vyrúbania v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny intenzitou aspoň desaťnásobku malého

rozsahu, teda najmenej v sume 7.000 eur. Pri určení rozsahu sa postupuje v intenciách § 124 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. a § 125 ods. 1 Tr. zák., keď škodou malou sa od 06.08.2024 rozumie škoda prevyšujúca
700 eur.

Subjektom môže byť každá trestne zodpovedná fyzická osoba, súčasná právna úprava umožňuje za
trestný čin porušovania ochrany stromov a krov vyvodiť trestnú zodpovednosť aj voči právnickej osobe.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť aj vlastník alebo užívateľ pozemku, na ktorom stromy a
kry rástli, čo prichádza do úvahy, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo vyrúbaniu stromov a krov v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny.
Z hľadiska subjektívnej stránky pre naplnenie formálnych znakov trestného činu porušovania ochrany
rastlín a živočíchov sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Pri posudzovaní úmyslu páchateľa nie
je možné akceptovať účelové tvrdenia o neznalosti zákazu poškodzovať, ničiť alebo rúbať stromy
a kry. Podmienky a spôsob výrubu stromov a krov upravujú všeobecne záväzné predpisy konkrétnym

spôsobom a argumentácia ich neznalosti predstavuje negatívny právny omyl.
Pri uvádzanom trestnom čine ide o tzv. blanketnú právnu normu, ktorá odkazuje na všeobecne záväzné
právnepredpisynaúsekulesnéhohospodárstvaanaúsekuochranyprírodyakrajiny(zákonč.326/2005
Z. z. o lesoch a jeho vykonávacie predpisy a zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
a vyhlášku č. 170/2021 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva). Ekologická ujma je daná pri drevinách

(stromoch a kroch rastúcich mimo lesných pozemkov) ich spoločenskou hodnotou v zmysle § 95 zákona
č. 543/2002 Z. z. V prípade tohto protiprávneho konania ide o poruchový delikt.

Vzhľadom na skutočnosť, že na obvineného bola podaná obžaloba pre protiprávnu činnosť, ktorá má
napĺňať znaky prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák., súd sa musel

v súlade so znením § 10 ods. 2 Tr. zák. dôsledne zaoberať otázkou tzv. materiálneho korektívu.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou

hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 45 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku na úseku ochrany životného
prostredia sa dopustí ten, kto porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane životného
prostredia iným spôsobom, než ako vyplýva z ustanovení § 21 až 44, zhorší životné prostredie.

Súd po dôslednom preskúmaní predmetnej veci, zohľadniac najmä kritériá uvedené v § 10 ods.
2 Tr. zák., dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že konanie obvineného nie je
trestným činom, bolo by ho však možné príslušným správnym orgánom posudzovať ako priestupok na
úseku ochrany životného prostredia podľa § 45 odsek 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v aktuálnom znení. Ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. obsahuje konkrétne kritériá na odlíšenie prečinov od

skutkov, ktoré nezakladajú trestnoprávnu zodpovednosť. Pri nepatrnej závažnosti konania páchateľa,
napriek jeho protiprávnosti a tiež naplneniu príslušných znakov uvedených v Trestnom zákone, nejde
o trestný čin a nie je teda ani možné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti zaň. Závažnosť činu sa
zisťuje na základe komplexného vyhodnotenia kritérií taxatívne uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zák., a to
spôsobu vykonania činu a jeho následkov; okolností, za ktorých bol čin spáchaný, miery zavinenia a

pohnútky páchateľa. Pokiaľ potom skutok nedosahuje vyššiu ako nepatrnú závažnosť resp. v prípade
mladistvých páchateľov vyššiu ako malú závažnosť, nejde o prečin, hoci formálne boli naplnené znaky
konkrétnej skutkovej podstaty prečinu (môže však zakladať znaky iného deliktu, napríklad priestupku).Ku skutočnostiam, ktoré súd pri svojom rozhodovaní v tomto smere zohľadňoval, ako i úvahám pri
rozhodovaní ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, považuje za dôležité uviesť najmä nasledovné.

V priebehu trestného konania vedeného voči obvinenému došlo k zásadnej zmene právnej úpravy v
zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, čo malo rozhodujúci vplyv na zníženie v obžalobe
pôvodne konštatovanej vzniknutej spoločenskej ujmy. Novelou zákona č. 543/2002 Z. z. účinnou od
23.07.2024 došlo okrem iného ku zmene znenia § 47, ktorý upravuje podrobnosti súhlasu orgánu
ochrany prírody potrebného na prípadný výrub drevín obvineným, čo bolo podstatné pre posúdenie

samotnej trestnosti činu. Trestnosť činu sa vo všeobecnosti posudzuje podľa zákona účinného v čase,
kedy bol trestný čin spáchaný, pokiaľ je však neskoršia právna úprava na prospech páchateľa, uplatní
sa výnimka zo zákazu retroaktivity. Aj v danom prípade bola posudzovaná v jej širšom kontexte, t. j. aj s
ohľadom na iné právne normy, zvlášť keďže právna norma obsahovala v skutkovej podstate trestného
činuodkazovaciudispozíciu.Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,žedoskutkovejvetyopisujúcej
konanie obvineného nemožno zahrnúť tie stromy, ktoré nedosahovali obvod kmeňa nad 90 cm, a teda na

základe uvedenej zmeny ujma spôsobená na životnom prostredí SR bola v rozsahu 8.476,- eur. Výpočet
bol vykonaný spôsobom, ktorý bol pri existujúcich pochybnostiach vykonaný na prospech obvineného,
keď strom s obvodom 90,8 cm v zmysle vykonávacej vyhlášky a jej prílohy č. 34 Zákona o ochrane
prírody a krajiny bol priradený k stromom s obvodom do 90 cm, pretože ďalšia kategória stromov je až
od 91 cm, a tiež medzi stromy s povolením k výrubu bol zaradený aj jediný zadokumentovaný topoľ

s obvodom 97,9 cm (v súhlase na výrub uvedený Topoľ osikový s obvodom 97 cm). Takto vykonaný
výpočet bol v súlade s vyjadrením obvineného prostredníctvom zvoleného obhajcu a nenamietala ho ani
dozorová prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin. Obaja tiež zároveň navrhovali vec aj s prihliadnutím
na nenaplnený materiálny korektív postúpiť na ďalšie konanie príslušnému správnemu orgánu, ktorý by
ho mohol vyhodnotiť ako prípadný priestupok.

Pri riešení otázky spôsobu vykonania činu, teda druhu a povahy konania obvineného, jeho následkov,
okolností súvisiacich s miestom a časom spáchania činu, za ktorých bol spáchaný, či vplyvov vedúcich
páchateľakspáchaniučinu,súdzohľadňovalokreminéhoskutočnosť,ževsamompočiatkusaobvinený
pokúsil postupovať procesne správne a v dobrom úmysle riadne požiadal o vydanie povolenia

príslušný správny orgán ochrany prírody o povolenie výrubu stromov pri údržbe svojej nehnuteľnosti.
Hoci následne v konečnom dôsledku vydané rozhodnutie zle interpretoval, podmienky
povolenia nedodržal a výrub drevín zjavne vykonal nad jeho rámec, nie je možné prehliadnuť fakt, že
ak by majitelia uvedeného pozemku tento priebežne a dôsledne udržiavali v stave, ako to upravujú
príslušné právne predpisy, takýto pozemok charakteru trvalého trávnatého porastu by sa do stavu, keď

na ňom vyrástli náletové dreviny v následne v tomto konaní fakticky zistenom rozsahu, nikdy nedostal.
Obvinený sa poukazom na povinnosť vyplývajúcu mu z iného právneho predpisu, na základe ktorého
ako vlastník pozemku je povinný vykonávať príslušné agrotechnické opatrenia na trvalom trávnatom
poraste ako súčasť ochrany pôdy, v rámci prebiehajúceho trestného konania i sám bránil. Za takýto však
nesprávne považoval aj postup, keď bol na jeho pozemku vykonaný holorub tam sa nachádzajúcich

stromov. Úvaha, že nedodržanie riadneho procesného postupu pri vybavovaní povolenia na výrub drevín
na jeho pozemku, keď by teda obvinený riadne nepožiadal o vydanie rozhodnutia príslušný správny
orgán, zrejme v konečnom dôsledku mohlo viesť k neodhaleniu prípadnej takejto jeho protispoločenskej
činnosti, obvineného samozrejme nezbavuje viny z konania pravdepodobne porušujúceho platné právne
predpisy, skôr však prisvedčuje konštatovaniu o nenaplnení v jeho prípade intenzity potrebnej pre

posúdenie takéhoto jeho konania ako trestného činu, keď jeho základným úmyslom a cieľom bolo najmä
dostať pozemok do takej podoby, v akej by ako trvalý trávnatý porast mal byť, teda nie zničenie pozemku,
ale skôr druhové zosúladenie jeho charakteru s tým, ako je vedený v katastri nehnuteľností.

Výška spoločenskej ujmy, a teda intenzite porušenia záujmu chráneného Trestným zákonom ako

následku konania obvineného, sa nakoniec pohybovala len tesne nad hranicou rozsahu potrebného
na možnosť posúdiť dané konanie obvineného ako trestný čin. Nebezpečnosť konania obvineného tiež
významným spôsobom znižoval časový odstup od spáchania skutku obvineným, keď medzičasom od
vyšetrovanej udalosti uplynulo takmer 5 rokov.

Pre určenie miery zavinenia obvineného ďalej zostala čiastočne spochybnenou účasť obvineného na
samotnom výrube drevín - podľa jeho vlastných tvrdení sa na miesto dostavil až v čase, kedy bol
výrub vykonaný, hoci teda podľa osôb tento výrub vykonávajúcich sa na miesto prác prišiel pozrieť
už v ich priebehu. Nemožno ponechať úplne bez povšimnutia ani skutočnosť, že obvinený vznášalv priebehu trestného konania isté pochybnosti aj k rozsahu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu,
a to najmä pre spôsob zadokumentovania vzniknutých následkov, keď podľa neho absentovalo riadne
zabezpečenie dôkazov pri zisťovaní presného rozsahu a následkov jeho konania. Súd len na okraj

vyššie uvedeného ešte sumarizuje opakovanú vôľu vyriešiť vec mimosúdne zo strany obvineného (hoci
už v čase po spáchaní skutku a počas vedenia súdneho konania proti nemu), k čomu bola súdom
intenzívne, po dlhší čas a opakovane ponúkaná príležitosť, aby tak došlo k naplneniu aj cieľov a zásad
restoratívnej justície, pričom obvinený, ktorý dovtedy vždy viedol život riadneho občana, keď nebol nikdy
ani len priestupkovo postihnutý, sám navrhoval viaceré riešenia na odstránenie nepriaznivého následku

spôsobeného životnému prostrediu jeho konaním formou náhradnej výsadby iných drevín, toto sa však
nestretlo s patričnou odozvou u zástupcu poškodenej strany a v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že
nebolo možné vec vybaviť mimosúdnym odklonom (napríklad zmierom).

Za potrebné súd považuje venovať sa na tomto mieste i uplatňovanej zásade chápania trestnej represie
ako tzv. „ultima ratio“ orgánmi aplikácie práva. Orgány činné v trestom konaní a súdy by mali dať v jej

zmysle prednosť mimotrestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného práva. Tento
princíp má funkciu subsidiárnu, spočívajúcu v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť
používané výlučne len vtedy a až vtedy, ak použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza
do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné.

Ďalej je ešte potrebné poukázať na fakt, že na rozhodnutie o uplatnenej škode zo strany poškodeného
v rozsahu spoločenskej hodnoty odstránených drevín v danom prípade súd v súlade s ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je príslušným. Rozhodovanie o nároku na
majetkovú reparáciu ujmy vzniknutej nepovoleným výrubom dreviny (až do výšky spoločenskej hodnoty
dreviny) totiž patrí do pôsobnosti orgánu ochrany prírody. Ide o administratívnoprávny nárok, ktorý

nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho ani uplatniť v adhéznom konaní postupom podľa § 46 ods. 3
Trestného poriadku. V danom prípade kompetencia patrí Slovenskej republike v zastúpení príslušným
okresným úradom. V zmysle uvedeného by súd poškodeného s nárokom na náhradu škody v
súlade so znením § 263 ods. 3 Trestného poriadku na hlavné pojednávanie ani nebol býval pripustil.

Súd na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, zhrnúc už vyššie uvedené argumenty konštatuje,
že v danom prípade nemožno konštatovať naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného
činu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. v intenzite, ktorá by mala za
následok posúdenie konania obvineného ako prečinu v zmysle aktuálne účinného Trestného zákona.
Súd teda napokon rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vec postúpil

príslušnému správnemu orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, keďže žalovaný skutok by mohol
byť priestupkom na úseku ochrany životného prostredia podľa § 45 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote

3 pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku
Krajskému súdu v Žiline.
Sťažnosť má odkladný účinok.