Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 22Sas/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106228
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17

22Sas/7/2023

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto A. A., prechodne bytom C. D. E.
XXXX/XX, XXX XX A. A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.09.2023, takto

r o z h o d o l :

15
22Sas/7/2023

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

2
22Sas/7/2023

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka
Dolný Kubín (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 5360/2023-DK-DvN
zo dňa 17.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobca nemá nárok na dávku
v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonosociálnompoistení“)apodľačl.61Nariadenia(ES)Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné
nariadenie“).

2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica žalobcu dňom 31.12.2022 zaradil do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Dňa 04.01.2023 si žalobca uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, pričom jeho žiadosť bola dňa 24.01.2023 doručená
orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom
systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica
potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti. Orgán verejnej správy prvého stupňakonštatoval, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov
o zamestnanie (od 31.12.2018 do 30.12.2022) nepreukázal doby poistenia v nezamestnanosti na území
Slovenskej republiky. Na území iného členského štátu Európskej únie žalobca preukázal dobu poistenia

v nezamestnanosti od 20.06.2016 do 30.12.2022, t.j. 6 rokov a 195 dní. Z vykonaného dokazovania
ohľadom zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb žalobcu na Slovensku počas
vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie vyplynulo, že žalobca
pracoval na území Nemecka od 20.06.2016 do 30.12.2022 pre jedného zamestnávateľa, pričom
pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnanca (žalobcu).

Žalobca nezdokladoval, že si počas zamestnania v Nemecku na Slovensku hľadal prácu telefonicky a e-
mailom. V Nemecku so žalobcom žila aj jeho manželka (v súčasnosti exmanželka) a deti, pričom táto
s deťmi ostala v Nemecku i po návrate žalobcu na Slovensko. Žalobcove návraty na Slovensko boli
podľa „Vyhlásenia žiadateľa“ 1 krát mesačne na 1 - 2 dni a počas dovolenky v lete/v zime na 10 dní,
pričom žalobca cestoval vlastným autom, čo však nepreukázal. Žalobca v Nemecku býval v podnájme
a ubytovanie zmenil 2 krát. Na Slovensku nevlastní nehnuteľnosť určenú na bývanie a počas návratu

na Slovensko a po ukončení zamestnania v Nemecku býva u sestry. Žalobca je členom Športového
klubu polície - vodné športy. Okolnosti, ktoré žalobca uvádzal ako väzby ku Slovensku (nezdokladované
návraty 1 krát mesačne a počas dovolenky, nepreukázané hľadanie si práce) sa orgánu verejnej správy
prvého stupňa javili ako menej významné pre posúdenie centra záujmov ku Slovensku v porovnaní s viac
ako 6 ročným pôsobením žalobcu v Nemecku. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to,

že fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym
predpisom tohto štátu a je tu aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Po skončení
zamestnania by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom
ukončili zamestnania, lebo tam platili poistné pre prípad nezamestnanosti. V prípade, ak nezamestnaný
požiadal o dávku v inom členskom štáte, tento štát je povinný v zmysle koordinačných predpisov

skúmať, či je možné dobu poistenia dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku
v nezamestnanosti. Toto je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte,
v ktorom si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal
na to, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti v Nemecku. Pojem
„bydlisko“ v zmysle koordinačných nariadení sa chápe v širších súvislostiach ako miesto, kde sa osoba

trvalejšie zdržiava, kde trávi čas mimo zamestnania, kde zvyčajne býva, pričom dôležitá je aj rodinná
situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a povaha vykonávanej práce vo vzťahu k jej trvalosti a stabilite.
Zhodnotením všetkých dostupných informácií v konaní o nároku na dávku žalobcu v nezamestnanosti,
hlavne s ohľadom na celkovú dĺžku pobytu žalobcu v Nemecku, kde sa žalobca zdržiaval viac ako 6
rokov, býval a trávil pracovný a mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane, ako aj vzhľadom

na stabilitu zamestnania v porovnaní so žalobcovou situáciou na Slovensku (žalobca je rozvedený,
exmanželka s deťmi ostala žiť v Nemecku) boli tieto okolnosti vyhodnotené ako silnejšie. Bydlisko
žalobcu neostalo počas jeho zamestnania v Nemecku na území Slovenska zachované. Centrum
záujmov si žalobca na Slovensku nezachoval. Za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a 62
základného nariadenia je potom potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Orgán

verejnej správy prvého stupňa napokon uzatvoril, že vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením
nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa
slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej
únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa
na žalobcu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného

nariadenia.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 30.07.2023, ktoré bolo doručené
orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 01.08.2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý
odvolaniu žalobcu nevyhovel, predložil vec žalovanej na rozhodnutie o podanom odvolaní. Žalovaná

(Sociálna poisťovňa, ústredie) o odvolaní žalobcu rozhodla rozhodnutím č. 39480-4/2023–BA zo dňa
27.09.2023 tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na § 104 ods. 1, 6 Zákona o sociálnom

poistení, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a), čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11
ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup
vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Ďalej poukázala na to,
že na základe elektronicky doručenej žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti bol žalobca zaradenýdo evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 31.12.2022, pričom v posudzovanom období posledných
štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukázal žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku

v nezamestnanosti. Príslušná nemecká inštitúcia sociálneho poistenia osvedčila žalobcovi vo formulári
SED U002, doručenom elektronicky dňa 13.07.2023, obdobie poistenia podľa nemeckých právnych
predpisov od 20.06.2016 do 30.12.2022. Orgán verejnej správy prvého stupňa správne posudzoval,
či je možné túto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl.
61 základného nariadenia, pričom v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje

zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých
zabezpečených dôkazov, t.j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu, z informačného
systému Sociálnej poisťovne, z údajov poskytnutých klientom i súvisiacich dokladov ním predložených,
ako aj z údajov vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov doručenom
dňa 25.01.2023. Žalovaná poukázala na dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobcu na území Nemecka,
na ktoré prišiel vo februári 2016 a kde sa kontinuálne zdržiaval až do návratu na Slovensko v decembri

2022. Dĺžka pobytu viac ako 6 rokov, stabilná pracovná situácia v Nemecku, prítomnosť blízkej rodiny
v zahraničí, plnenie daňových povinností podľa nemeckých právnych predpisov boli vyhodnotené
intenzívnejšie ako ostatné skutočnosti (zachovaný trvalý pobyt, prítomnosť ďalšej rodiny na Slovensku,
deklarované návraty na územie Slovenska, nepriaznivý zdravotný stav), ktoré žalobca uviedol ako väzby
k Slovensku. Uvedené skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného

zamestnania na území Nemecka. Žalovaná tiež uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku
v nezamestnanosti v inom štáte, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného
pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba
prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania , lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad
nezamestnanosti. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že dávka v Nemecku mu bola zamietnutá,

žalovaná poukázala na to, že z okolností je zrejmé, že žalobca o dávku v nezamestnanosti v Nemecku
nepožiadal, teda príslušný nemecký orgán o tejto dávke nijako formálne nerozhodol. V doplňujúcom
vyjadrení žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 28.08.2023 žalobca uviedol, že mu bolo v
Nemecku povedané že o dávku v nezamestnanosti môže žiadať jedine vtedy, ak prinesie potvrdenie
o prechodnom alebo trvalom pobyte v Nemecku. Pokiaľ žalobca nespĺňa podmienky pre vznik nároku

na dávku v nezamestnanosti podľa nemeckých právnych predpisov (z akéhokoľvek dôvodu) nemôže
táto skutočnosť podľa žalovanej automaticky zakladať vznik nároku na dávku v nezamestnanosti
na Slovensku. S odkazom na čl. 1 písm. j) základného nariadenia týkajúcom sa definície „bydliska“,
žalovaná uzavrela, že počas vykonávania zárobkovej činnosti v Nemecku žalobca podľa záverov
vykonaného dokazovania nepochybne zvyčajne býval v Nemecku, a to so svojimi blízkymi osobami.

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na svoj aktuálny
úmysel zdržiavať sa a pracovať na Slovensku (s poukazom na príbuzných, priateľov, zdravotnú
starostlivosť a možnosť pracovného uplatnenia), žalovaná uviedla, že v zmysle čl. 11 vykonávacieho
nariadenia možno úmysel osoby zohľadniť len subsidiárne a najmä nemôže tento subjektívny úmysel
zvrátiť výsledky objektívneho dokazovania. Žalovaná nespochybnila zámer žalobcu teraz a v budúcnosti

spojiť jeho osobný i pracovný život so Slovenskom, avšak v rámci posudzovaného obdobia bola
identifikovaná pracovná i rodinná situácia žalobcu spojená s Nemeckom ako rozhodujúca pre určenie
jeho štátu bydliska. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu ohľadom zachovania jeho trvalého pobytu
na Slovensku, žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ podľa slovenských právnych predpisov nie
je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“ podľa koordinačných nariadení. V zmysle čl. 1 písm. j)

základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Počas dlhodobého vykonávania
zárobkovej činnosti v Nemecku žalobca zvyčajne býval v Nemecku. Trvalý pobyt má len evidenčný
charakter. Uvedené vyplýva aj z toho, že žalobca sa po návrate z Nemecka nezdržiava na evidovanom
mieste trvalého pobytu, ale sa prihlásil od 23.01.2023 na prechodný pobyt na adrese: C. D. E.
XXXX/XX, XXX XX A. A.. Zo samotného faktu zachovania trvalého pobytu na Slovensku, nemožno

vyvodzovať, že miestom bydliska žalobcu v posudzovanom období bolo Slovensko. Hoci žalobca
Slovensko pravidelne navštevoval, bydlisko v zmysle definície tohto pojmu v základnom nariadení mal
v danom čase v Nemecku. Na Slovensku nemal vytvorené centrum svojich životných záujmov, kam
by sa pravidelne vracal a kam by sa po ukončení svojho zamestnania v Nemecku definitívne vrátil.
Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi (podľa pripojenej doručenky v administratívnom spise) doručené

dňa 03.10.2023.

Správna žaloba5. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (06.10.2023), ktorou sa domáhal,
aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho posúdenia predpokladu o centre životných záujmov a určení štátu bydliska. Žalobca

uviedol, že nie je pravdou, že centrom jeho životných záujmov je Nemecko. Poukázal na to, že väčšinu
profesného života podnikal a pracoval na Slovensku a do Nemecka odišiel za prácou s manželkou a
dvomi deťmi v roku 2016, pričom v Nemecku mali iba prechodný pobyt. Trvalý pobyt na Slovensku
nikdy neprerušil. Okresný súd v Trnave dňa 17.04.2019 rozviedol manželstvo žalobcu a žalobca sa
od manželky musel odsťahovať. Do skončenia pobytu žalobcu v Nemecku žil žalobca vyše 5 rokov sám.

Žalobca uviedol, že mal pracovný úraz, po ktorom absolvoval 3 operácie a v dôsledku toho nemohol
vykonávať svoju pôvodnú ani ďalšiu inú prácu v Nemecku, a preto sa rozhodol vrátiť na Slovensko,
kde má súrodencov, od ktorých je nútený prijímať pomoc. Od 01.01.2023 žalobca nemá žiaden príjem
a platí do Nemecka výživné na 2 maloleté deti. V dôsledku úrazu a operácií má sťaženú možnosť
nájsť prácu. V prvý pracovný deň pobytu na Slovensku sa žalobca zaradil do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. O podporu žalobca žiadal najprv v Nemecku, pričom bol odmietnutý argumentom,

že má žiadať o podporu v mieste, kde žije. Žalobca označil za mylný predpoklad žalovanej spočívajúci
videntifikovanípracovnejarodinnejsituáciežalobcuspojenejsNemeckomakorozhodujúcejpreurčenie
štátu jeho bydliska. Poukázal na to, že od roku 2017 v Nemecku s exmanželkou nežijú, pričom táto
má trvalý pobyt v C. a v Nemecku má rovnako ako deti iba prechodný pobyt. Od začiatku roku 2023
je žalobca naspäť doma, býva a má prechodný pobyt u sestry v Banskej Bystrici, hoci trvalý pobyt má

v obci F.. Zdravotné poistenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má žalobca od 04.01.2023. Podľa
žalobcu žalovaná ako odvolací orgán v rozpore so skutočnosťou odôvodnila napadnuté rozhodnutie,
keď konštatovala, že na účely posúdenia bydliska a centra záujmov je rozhodujúci skutočný pobyt
navrhovateľa, ktorý je v posudzovanom období dlhodobo preukázaný na území Nemecka. Žalobca
namietal, že hoci žiadal o podporu v Nemecku, bol odbitý argumentom, že si má žiadať v mieste,

kde teraz žije. K správnej žalobe žalobca predložil i) listinu zo dňa 11.07.2019 označenú ako „Anmeldung
bei der Meldebehörde“ o nahlásení zmeny adresy, na ktorej žalobca v Nemecku býval, ii) oznámenie
o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica dňa 05.01.2023, iii) potvrdenie o pobyte zo dňa 23.01.2023 týkajúce sa
prihlásenia žalobcu na prechodný pobyt na adrese: C. D. E. XXXX/XX, A. A. od 23.01.2023, iv)

prihlášku žalobcu ako poistenca zo dňa 04.01.2023 do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v) fotokópiu
občianskeho preukazu vydaného žalobcovi dňa 22.03.2023 a vi) napadnuté rozhodnutie žalovanej.

Vyjadrenie žalovanej

6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.11.2023 zopakovala priebeh administratívneho
konaniaauviedla,žebydliskoacentrumzáujmovžalobcuboloposúdenékomplexnevštruktúrepodľačl.
11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, a to síce dĺžka a trvalosť prítomnosti žalobcu na území dotknutého
členského štátu, situácia žalobcu vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,
predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva (vrátane trvalosti tejto činnosti), dĺžky

trvania každej pracovnej zmluvy, rodinného stavu a rodinných väzieb, bytovej situácie a jej stability,
ako i miesto bydliska žalobcu na daňové účely. Aplikáciou kritérií uvedených v čl. 11 vykonávacieho
nariadenia žalovaná dospela k záveru, že celková dĺžka pobytu žalobcu v Nemecku viac ako 6 rokov,
jeho dlhodobo stabilná pracovná situácia v Nemecku, prítomnosť blízkych osôb spolu s ním v Nemecku,
primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území Nemecka, boli vyhodnotené intenzívnejšie

ako ostatné skutočnosti uvádzané žalobcom ako väzby k Slovensku. Podľa žalovanej sa žalobné
námietky prekrývajú s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaná vysporiadala v napadnutom
rozhodnutí (napr. trvalý pobyt žalobcu na Slovensku, (ne)uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti
v Nemecku), a preto poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu,
že od roku 2017 v Nemecku nežil s exmanželkou, žalovaná uviedla, že sám žalobca vo Vyhlásení

žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov uviedol svoju bývalú manželku a dcéry
ako osoby, ktoré sa spoločne s ním zdržiavali v Nemecku. Tvrdenú faktickú situáciu nespolužitia
manželov konajúci orgán verejnej správy nemal dôvod spochybňovať, či bližšie preverovať. Žalobca
v priebehu celého administratívneho konania svoje počiatočné tvrdenie o spoločnej prítomnosti bývalej
manželky v Nemecku nekorigoval a nepredniesol v tomto zmysle ani odvolaciu námietku. Aj v prípade,

že by sa bývalá manželka žalobcu nezdržiavala spolu s ním Nemecku (nezdieľala by s ním spoločnú
domácnosť v Nemecku), uvedené nemení nič na závere, že žalobca sa v posudzovanom období
zdržiaval v rozhodujúcej miere v Nemecku, kde dlhodobo pracoval, žil, bol sociálne poistený a platil
dane. Žalovaná tiež uviedla, že akceptuje aktuálne osobné väzby žalobcu na Slovensku (širšia rodina),jeho zámer zdržiavať sa v súčasnosti a budúcnosti na Slovensko, avšak podľa § 104 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení na účely nároku na dávku v nezamestnanosti je rozhodujúce obdobie posledných
štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V tomto období podľa

záverov dokazovania prevažovali väzby žalobcu na územie Nemecka, kde má stabilné zamestnanie,
bol poistený a Slovensko navštevoval len v tom rozsahu, ako mu to umožňovala výmera dovolenky.
Kargumentáciižalobcupodanejvsprávnejžalobe,ženároknadávkuvnezamestnanostimuvNemecku
nebol priznaný, žalovaná uviedla, že napriek výzve zo dňa 15.08.2023 žalobca neprodukoval taký
dôkaz, ktorý v podobe formalizovaného právneho aktu príslušnej nemeckej inštitúcie o nepriznaní

nároku na dávku v nezamestnanosti mohol vyvolať spor inštitúcií o jeho bydlisku. Žalobca v tlačive
skutočností vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom štáte Európskej únie zo dňa 23.01.2023
uviedol, že nárok na dávku v nezamestnanosti si v štáte svojho posledného zamestnania neuplatnil.
Ide o výsostné rozhodnutie žalobcu, či a kde si uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom
koordinačné nariadenia vychádzajú z toho, že nárok na dávku nezamestnanosti má byť uplatňovaný
primárne v štáte posledného zamestnania. Argumentácia žalobcu, že bol ústne informovaný o tom,

že nárok na dávku v nezamestnanosti si má uplatňovať na Slovensku neobstojí. Na vznik sporu
medzi inštitúciami ohľadne bydliska podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia musí predovšetkým nemecká
inštitúcia zaujať voči posúdeniu bydliska žalobcu odlišné stanovisko, čo sa však nestalo. Nejedná sa
preto o spor inštitúcií, tak ako to predpokladá čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a je legitímne,
že žalovaná posúdila bydlisko žalobcu na základe vlastného vykonaného dokazovania. Ide o priamu

aplikáciu čl. 11 vykonávacieho nariadenia (Rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Sžsk/50/2021, 7Sžsk/92/2020, 7Ssk/169/2022, 7Ssk/170/2022 a iné). Posúdenie žalobcovej
žiadosti o dávku v nezamestnanosti žalovaná považovala za súladné so Zákonom o sociálnom poistení
i európskymi koordinačnými nariadeniami, a preto navrhla správnemu súdu správnu žalobu podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)

zamietnuť.

Replika žalobcu

7.Žalobcavreplikezodňa05.12.2023,ktoráboladoručenásprávnemusúdudňa06.12.2023,zopakoval

argumentáciu straty zamestnania v Nemecku v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu ako i poukaz
na rozpad jeho manželstva s tým, že osobné kontakty s bývalou rodinou neudržiava vyše 5 rokov a
na Slovensku žije za pomoci súrodencov. Žalobca nechápe, ako môže byť za tejto situácie centrom
jeho záujmov miesto v Nemecku, keď rodinné väzby v Nemecku nemá, v Nemecku nevlastní žiadne
bytové priestory a býva a zdržiava sa na Slovensku u svojej sestry, pričom do zahraničia neodchádza.

K replike predložil opäť oznámenie o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie s doložkou
o autorizácii a potvrdenie o prihlásení sa na prechodný pobyt k sestre od 23.01.2023 do Banskej Bystrice
a tiež žiadosť zo dňa 22.03.2023 o vydanie cestovného pasu, žiadosť zo dňa 22.03.2023 o vydanie
občianskeho preukazu, doklad o kúpe ročnej diaľničnej známky č. 2311203574, potvrdenie od G. F. H.
zo dňa 24.11.2023 o spôsobilosti žalobcu viesť motorové vozidlo ako vodič profesionál bez nutnosti

použitia dioptrickej korekcie, pokladničné doklady o nákupe pohonných hmôt, faktúru vzťahujúcu sa
k vozidlu.

Duplika žalovanej

8. Žalovaná v duplike zo dňa 18.12.2023 uviedla, že bydlisko žalobcu je potrebné skúmať v rámci
posudzovaného obdobia a obdobie po návrate žalobcu na Slovensko, či samotné dôvody tohto návratu
nie sú relevantné (Rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk/47/2022
zo dňa 26.04.2023, sp. zn. 7Ssk/124/2022 zo dňa 27.09.2023 a sp. zn. 7Sžsk/92/2020 zo dňa
21.09.2022). Žalovaná tiež uviedla, že súrodencov aktuálna judikatúra kasačného súdu nepovažuje

za blízke osoby, pričom poukázala na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/169/2022
zo dňa 27.09.2023. Uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Nemecku bolo v plnej dispozícii
žalobcu. Pokiaľ si žalobca tento nárok neuplatnil, podstupuje riziko, že inštitúcia štátu, kde bol nárok
na dávku v nezamestnanosti uplatnený (Slovensko), dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru,
že bydlisko mal žalobca práve v štáte vykonávania zárobkovej činnosti (Nemecko) a nie v štáte,

kde bol nárok na dávku v nezamestnanosti uplatnený (Slovensko). Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu.
Žalovaná poprela, že by sa snažila vyhnať žalobcu zo Slovenska, čím by mu bránila jeho ústavnému
právu žiť na Slovensku, kde sa narodil a prežil takmer celý život. Premiestnenie bydliska žalobcu
do Nemecka počas vykonávania zárobkovej činnosti nemožno považovať za trvalú emigráciu (RozsudkyNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/39/2022 zo dňa 26.04.2023, sp. zn.
7Ssk/73/2022 zo dňa 31.05.2023 a sp. zn. 7Ssk/123/2022 zo dňa 16.08.2023). Do práv žalobcu nebolo
zasiahnuté, žalovaná len dôsledne uplatňuje zásadu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia

v rámci Európskej únie. Nárok na dávku v nezamestnanosti sa má uplatňovať v štáte posledného
zamestnania osoby s prípadnou možnosťou následného exportu dávky v nezamestnanosti do krajiny,
kam si osoba ide hľadať nové zamestnanie. Žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky k problematike „lex loci laboris“, a to na Rozsudky Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/47/2022 zo dňa 26.04.2023, sp. zn. 7Ssk/73/2022 zo dňa

31.05.2023 a sp. zn. 7Ssk/169/2022 zo dňa 27.09.2023).

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania,

pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal
ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli správneho súdu a na webovej stránke súdu dňa 16.12.2024 v súlade s § 137 ods. 4
SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.01.2025 v súlade s § 137 SSP.

10. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa o nepriznaní nároku žalobcovi na dávku v nezamestnanosti.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetného
rozhodnutia predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa ust. § 104 ods. 1 a 6 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na dávku
v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
(6) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

12. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia: "bydlisko" znamená miesto,
kde osoba zvyčajne býva.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. h) základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne

predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

14. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu

zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli

dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

15. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto

právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
samostatnej zárobkovej činnosti.

16. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej

vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec
alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát
a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám
zamestnanosti v členskom štáte bydliska), poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členskéhoštátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako
zamestnanecalebosamostatnezárobkovočinnáosoba.Tietodávkyposkytujeinštitúciamiestabydliska.

17. Podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo
viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)
dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)

povahyaosobitnýchvlastnostíkaždejvykonávanejčinnosti,predovšetkýmmiesta,kdesatakátočinnosť
zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu
a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja
ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa
považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

18. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne.

20. Spornou skutočnosťou zásadného významu, na základe ktorej žalovaná potvrdila rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa o nepriznaní žalobcovi nároku na dávku v nezamestnanosti, je

posúdeniezachovaniacentrazáujmovžalobcupočasjehoposlednéhozamestnaniavNemeckuazáver,
žedobupoisteniavnezamestnanostizískanúnaúzemíNemeckaniejemožnézohľadniťnaúčelyvzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

21. Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a ods. 2 základného nariadenia sa

doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského
štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná
osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia
dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Keďže ale žalobca týmto spôsobom doby poistenia
podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanienedosiahol,bolopotrebnéposúdiť,čisadobypoisteniazískanévNemeckumôžuzohľadniť
podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného
pravidla a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
akokebysananehotietopredpisyvzťahovalipočasjehoposlednejčinnostizamestnanca,atovprípade,
aksinaúzemíSlovenskejrepublikyzachovalbydlisko.Otázkabydliskajepretovprípadoch,keďžiadateľ

o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, kľúčová. Podľa
čl. 1 písm. j) základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde
majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely vykonávacieho nariadenia je chápané ako „centrum
záujmov“ v spojení s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle

autonómny pojem vlastný právu Únie (viď Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling,
bod 28). Pojem „bydlisko“ v zmysle úniovom nemožno stotožňovať s trvalým pobytom alebo prechodným
pobytom podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

22. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre vyslovil záver, že ak pracovník má stabilné zamestnanie v určitom
členskom štáte, tak sa predpokladá, že tam má aj bydlisko, no táto domnienka je vyvrátiteľná (Rozsudok
z 08.07.1992 vo veci C-102/91, E., ods. 22, ale aj skorší Rozsudok zo 17.02.1977 vo veci 76/76, Di
Paulo v. Office National de l'Emploi, ods. 17 až 20). Bližší spôsob určenia bydliska upravuje čl. 11
vykonávacieho nariadenia, ktorý kodifikuje kritériá vypracované judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktoré

možno zohľadniť pri určovaní uvedeného centra záujmov (Rozsudok Súdneho dvora z 11.09.2014 vo
veci C-394/13, B., ods. 34). Kritériá, ktoré je potrebné pri určovaní bydliska osoby zohľadniť a ktoré boli
sformulované v judikatúre Súdneho dvora EÚ sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia. Vychádzajúc z Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-90/97 Swaddling bod 29, malo by saprihliadať na rodinné pomery zamestnanca, dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu, dĺžka a plynulosť
jeho bydliska, skutočnosť (pokiaľ je to relevantné), že je v stabilnom zamestnaní, jeho úmysel, ktorý
vyplýva zo všetkých okolností. Taktiež treba zobrať na zreteľ dĺžku obdobia zdržiavania sa na území

daného štátu, dĺžku a stabilitu výkonu zárobkovej činnosti, dĺžku trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav
a rodinné väzby, bytovú situáciu a stabilitu tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.
Ako však vyplýva zo znenia čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, tento zoznam nie je taxatívny a
nestanovuje tiež žiadne preferenčné poradie kritérií v ňom vymedzených. Všeobecne sa zdôrazňuje
nevyhnutnosť prihliadať na osobitosti tej ktorej prejednávanej veci.

23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posúdiť, či
orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená
zákonnosťou postupu tohto orgánu, ktorý predchádzal vydaniu takéhoto rozhodnutia, napadnutého v
konečnomdôsledkusprávnoužalobou.Správnysúdvrámcisúdnehoprieskumuzákonnostirozhodnutia
orgánuverejnejsprávytedapreskúmava,čiorgánverejnejsprávykonalarozhodolvsúladesozákonom,

či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania, či sa vysporiadal s ich námietkami
a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj
právny záver.

24. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý v preskúmavanej veci predložila správnemu súdu žalovaná

vyplýva, že žalobca požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňom 31.12.2022 bol žalobca do evidencie uchádzačov o
zamestnanie zaradený. Dňa 04.01.2023 si žalobca na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej
Bystrici uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Žiadosť žalobcu o dávku v nezamestnanosti bola
dňa 24.01.2023 doručená orgánu verejnej správy prvého stupňa.

25. Žalobca na tlačive Sociálnej poisťovne „Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra
záujmov“ (ďalej aj len „Vyhlásenie“) doručeného orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 25.01.2023
vyhlásil, že jeho posledné zamestnanie bolo u zamestnávateľa Mailhammer-Ho¨gl, Dammstraße 1a,
84079 Bruckberg, Nemecko a trvalo v období od 20.06.2016 do 30.12.2022 (t.j. viac ako 6 rokov),

tento pracovný pomer bol uzatvorený na neurčitý čas, pričom žalobca vykonával prácu „vodič, kontrolór,
nakladač“ celý čas u tohto jedného zamestnávateľa s tým, že pracovný pomer bol ukončený zo strany
žalobcu ako zamestnanca. Súčasťou administratívneho spisu je aj formulár SED U002 doručený orgánu
verejnej správy prvého stupňa dňa 13.07.2023 s údajom o období trvania poistenia v nezamestnanosti
v Nemecku od 20.06.2016 do 31.12.2022 u zamestnanca (žalobcu). V súvislosti s periodicitou návratov

na územie Slovenskej republiky počas zamestnania v Nemecku žalobca uviedol, že sa vracal mesačne
na 1-2 dni a v lete/zime na dovolenku na 10 dní vlastným autom, pričom doklady k týmto tvrdeniam
predložené neboli. Uvedené tak nasvedčuje zachovaniu bydliska žalobcu v dotknutom období na území
Nemecka, pričom možno v tejto súvislosti konštatovať i to, že žalobca mal v Nemecku stabilné pracovné
miesto, čo opäť nasvedčuje v prospech zachovania centra záujmov žalobcu v Nemecku.

26. Žalobca vo Vyhlásení takisto potvrdil, že si neuplatňoval nárok na dávku v nezamestnanosti
v inom členskom štáte Európskej Únie. K hľadaniu si zamestnania počas posledného zamestnania
v inom členskom štáte Európskej Únie na území Slovenskej republiky uviedol, že zamestnanie si
hľadal e-mailom, telefonicky, osobne a inak, pričom doklady k týmto tvrdeniam predložené neboli.

V podanom odvolaní žalobca uviedol, že jeho žiadosť o dávku v nezamestnanosti obsahovala
doklady preukazujúce podmienky pre jej uplatnenie, vrátane zamietnutia dávky v nezamestnanosti
v Nemecku. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že orgán verejnej správy prvého stupňa
kontaktoval žalobcu emailom zo dňa 02.08.2023 a následne žalovaná listom č. XXXXX-X/XXXX-XX
zo dňa 15.08.2023, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 22.08.2023 s tým, aby písomný dokument

o zamietnutí nároku na dávku v nezamestnanosti uplatnenej v Nemecku predložil, nakoľko uplatnenie
nároku v Nemecku, ani výsledok tohto dávkového konania podľa nemeckých právnych predpisov
nijakým spôsobom nevyplýva z administratívneho spisu ani z elektronickej komunikácie orgánu verejnej
správy prvého stupňa s príslušným nemeckým nositeľom sociálneho poistenia. Žalobca písomnýdokument o zamietnutí nároku na dávku v nezamestnanosti uplatnenej v Nemecku orgánom verejnej
správy nepredložil. Dokument o zamietnutí nároku na dávku v nezamestnanosti nebol pripojený ani k
správnej žalobe. Správny súd konštatuje, že doposiaľ nebolo preukázané, že navrhovateľ o dávku

v nezamestnanosti požiadal a že príslušný nemecký orgán o tejto dávke rozhodol, pričom platí,
že prioritne mal žalobca požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka a následne mohol
požiadať o jej export na Slovensko.

27. Žalobca potvrdil ďalej to, že v Nemecku nevlastní nehnuteľnosť a na bývanie tam využíval podnájom

(s viacerými osobami), pričom k zmene ubytovania počas pobytu v Nemecku došlo dvakrát. Na tomto
mieste je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že takáto forma ubytovania nie je v daných podmienkach
v Nemecku, či v iných členských krajinách ničím neštandardným. Žalobca vo Vyhlásení poprel, že by
vlastnil nehnuteľnosť určenú na vlastné bývanie na území Slovenskej republiky s tým, že na území
Slovenskej republiky počas jeho návratov z Nemecka býval u sestry, u ktorej býva i po návrate
z Nemecka na Slovensko, kde si nahlásil od 23.01.2023 prechodný pobyt. Vzhľadom na povahu miesta

výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku, nebolo prakticky možné, aby v mieste svojho trvalého pobytu
(Slovensko) žalobca pravidelne býval, okrem obdobia, keď sa na územie Slovenska vracal na 1-2 dni
mesačne a v lete/zime na obdobie dovolenky v rozsahu 10 dní, čo v porovnaní so zvyšným obdobím
stráveným na území Nemecka, nemožno hodnotiť ako prevažujúce a v prospech zachovania bydliska
žalobcu na území Slovenska.

28. Ako blízke osoby, ktoré sa so žalobcom v Nemecku po dobu jeho pôsobenia spolu s ním v Nemecku
zdržiavalioznačilexmanželkustým,žeexmanželkaadcérysanáslednevdôsledkurozpadumanželstva
a jeho rozvodu v roku 2017 počas pobytu žalobcu v Nemecku zdržiavali na inej adrese, nakoľko žalobca
sa od exmanželky odsťahoval. Žalobca bol v Nemecku s blízkymi osobami (manželkou a deťmi) a zotrval

tam i potom, čo bolo jeho manželstvo rozvedené. Kritérium situácie dotknutej osoby (rodinný stav a
rodinné väzby žalobcu) nasvedčuje v prospech zachovania centra záujmov žalobcu v Nemecku. Na
Slovensku má žalobca súrodencov, sestru v Banskej Bystrici, u ktorej aktuálne býva a má na adrese
jej bydliska nahlásený i prechodný pobyt. Vzhľadom na to, že rozširovanie rodinných väzieb, ktoré by
mali byť rozhodné pre zachovanie si bydliska v pôvodnom členskom štáte (Slovensko), aj na širšiu

rodinu(napr.nasúrodencov)byviedlokneprijateľnémurozširovaniuoblastiuplatneniačl.65základného
nariadenia, ako i vzhľadom na dĺžku a frekvenciu návštev žalobcu na Slovensku (1-2 dni mesačne
a v lete/zime na obdobie dovolenky v rozsahu 10 dní) nemožno rodinný stav a rodinné väzby žalobcu
hodnotiť v prospech zachovania bydliska žalobcu na území Slovenska. Vo vzťahu k daňovej situácií
žalobcu je nutné konštatovať, že nebolo sporné, že daňové povinnosti si žalobca plnil v Nemecku.

29. K Vyhláseniu žalobca pripojil kópiu pracovnej zmluvy, referenciu od zamestnávateľa zo dňa
02.01.2023 a dve Osvedčenia o registrácii do sociálneho zabezpečenia. Súčasne vyhlásil, že predložil
a uviedol všetky doklady, ktoré sú mu známe a ktorými disponuje na preukázanie zachovania centra
záujmov, pričom na podporu svojich tvrdení v súlade s § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení

nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy.

30. Pokiaľ žalobca namietal, že trvalý pobyt na Slovensku nikdy neprerušil a do Nemecka odišiel
za prácou a mal tam s manželkou (resp. následne s exmanželkou) a dvomi deťmi iba prechodný pobyt,
správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Centrum záujmov

osoby sa musí posudzovať vždy v danom konkrétnom období a samotné plány tejto osoby na jeho
prípadnú budúcu zmenu nemôžu byť pre jeho posúdenie rozhodujúce. Okolnosť, že žalobca mohol
ponímať svoj pobyt v Nemecku ako dočasný vzhľadom na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku,
nevylučuje záver, že počas pobytu žalobcu v Nemecku mal v tomto štáte centrum svojich záujmov,
pričom ostatný pracovný pomer žalobcu bol uzavretý na dobu neurčitú a trval viac ako 6 rokov,

čo nenasvedčuje dočasnej povahe pobytu žalobcu v Nemecku.

31. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že utrpel pracovný úraz, absolvoval tri ťažké operácie v dôsledku
čoho nemohol vykonávať svoju pôvodnú ani ďalšiu prácu v Nemecku, správny súd uvádza že na
uvedené tvrdenie nemohol prihliadať. Žalobca sám na tlačive Sociálnej poisťovne „Skutočnosti vo

vzťahu k výkonu zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej
únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie“ uviedol, že si v Nemecku
uplatnil nárok na nemocenské od 03.03.2016 do 21.06.2016 a od 21.10.2019 do 08.11.2019, pričom
tak, ako si uplatnil nárok na nemocenské v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, si moholv Nemecku uplatniť i nárok na dávku v nezamestnanosti v situácii, že sa stal nezamestnaným po
skončení pracovného pomeru (iniciovanom žalobcom) u nemeckého zamestnávateľa Mailhammer-
Ho¨gl. Pri aplikácii základného nariadenia je potrebné postupovať v súlade s jeho cieľom, ktorým je

podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila
príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky
v nezamestnanosti. Pokiaľ by bola v prípade žalobcu priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku,
predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a
spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne

medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu
zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v
ktorom skončili zamestnanie.

32. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe uvádzal, že „žiadal o podporu najprv v Nemecku a niekoľko
krát som bol odmietnutý argumentom, že si mám žiadať o podporu v mieste, kde žijem“, správny súd

opakovane uvádza, že ide o doposiaľ nepodložené tvrdenie žalobcu s tým, že i prípadné nesplnenie
podmienoknavzniknárokunadávkuvnezamestnanostivjednomštátenezakladáautomatickynárokna
priznanie dávky v inom členskom štáte Európskej únie. Vzhľadom na nepreukázanie uplatnenia nároku
na dávku v nezamestnanosti žalobcom v Nemecku nie je zrejmý ani prípadný spor medzi príslušnými
inštitúciami ohľadne bydliska žalobcu podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia, a teda nemecká inštitúcia

nezaujala voči posúdeniu bydliska žalobcu odlišné stanovisko. V dôsledku absencie rozdielnych
stanovísk vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou nemeckou inštitúciou a žalovanou, žalovaná
legitímne zvolila priamu aplikáciu kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

33. Žalobca tiež namietal, že od začiatku roku 2023 je naspäť doma (na Slovensku) a býva a prechodný

pobyt má u sestry v Banskej Bystrici. Správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil
rovnako ako nedôvodnú, nakoľko na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti je podľa § 104
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodujúce štvorročné referenčné obdobie pred zaradením
žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t.j. obdobie od 31.12.2018 do 30.12.2022), pričom
žalobca celú časť predmetného obdobia a už aj predtým pôsobil a zdržiaval sa v Nemecku (žalobca

uviedol vo Vyhlásení svoj príchod na územie Nemecka vo februári 2016). Podľa správneho súdu je
nesporné, že žalobca na čas svojho pracovného pôsobenia v Nemecku premiestnil stredisko svojich
záujmov práve tam. Irelevantný je i poukaz žalobcu na to, že jeho exmanželka má trvalý pobyt v C.
a v Nemecku má rovnako ako ich spoločné deti iba prechodný pobyt. Pokiaľ ide o trvalý pobyt
exmanželky žalobcu, jeho detí či samotného žalobcu na Slovensku, platí, že trvalý pobyt v ponímaní

vnútroštátnom nemožno stotožňovať s pojmom bydlisko a pobyt v zmysle úniovom, nakoľko trvalý
pobyt má skôr evidenčný charakter, neodrážajúci realitu. Pokiaľ žalobca argumentoval svojím návratom
na Slovensko zo zdravotných dôvodov a uvádzal že sa prihlásil do Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
požiadal o vydanie občianskeho preukazu či pasu, zakúpil si diaľničnú známku, absolvoval vyšetrenie
v očnej ambulancii, tankoval pohonné hmoty, dal si opraviť vozidlo, správny súd uvádza že uvedené

skutočnosti nie sú relevantné, t.j. nie je relevantný úmysel žalobcu od začiatku roku 2023 byť „doma“ (na
Slovensku) a zotrvať už na Slovensku, nakoľko otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická,
pričom z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v čase výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku
žalobca zvyčajne býval na území Nemecka.

34. Podľa správneho súdu žalovaná vec správne právne posúdila, náležite sa vysporiadala s odvolacími
námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila. Správny súd nevidel dôvody pre zrušenie
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa
ust. § 190 SSP zamietol.

35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal,
a to z dôvodu, že žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nepatrí náhrada trov konania v zmysle
§ 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak správny súd aplikujúc
ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať
od žalobcu, aby žalovanej uhradil vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.

Poučenie:2
22Sas/7/2023
P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c)
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.