Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-23Sa/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200481
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4022200481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci

žalobkyne: A. B. C., narodená XX. XXXXX XXXX, bytom D. XX, E., zastúpená Advokátskou kanceláriou
CIMRÁK, s.r.o, so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa -
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe v sociálnych
veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 5. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 17. februára 2017 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) predpísala žalovaná, pobočka Nitra, (ďalej len „pobočka žalovanej“) žalobkyni v zmysle
ustanovení § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z. z.“) v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. a § 178 ods. 1 písm. a)
ôsmy bod zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“), za obdobie mesiacov máj 2008, jún 2008, júl 2008, august
2008, september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008 (ďalej aj „sporné obdobie“)
poistné na nemocenské poistenie v sume 94,81 eur, poistné na starobné poistenie v sume 387,16

eur, poistné na invalidné poistenie v sume 129,05 eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume
102,25 eur a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 387,16 eur, spolu v sume 713,27 eur.
Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola jeho príloha obsahujúca rozpis poistného.
2. Pobočka žalovanej konštatovala, že na základe vykonanej kontroly odvodu poistného a príspevkov
bolozistené,žezaspornéobdobiežalobkyňaneodviedlapoistné,čímsadopustilaporušeniaustanovení
§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 11 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta zákona

č. 461/2003 Z. z. a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení
účinnom do 31. decembra 2012.
3. Na odvolanie žalobkyne vydala žalovaná rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX z 5. októbra 2018 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila a odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietla.
4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí úvodom zhrnula procesný skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že
pobočka žalovanej dňa 23. mája 2016 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX rozhodla, že žalobkyni ako

samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30. apríla 2008. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-XX dňa 16. novembra 2016. Žalovaná ešte pred vydaním napadnutého rozhdonutia
prerušila odvolacie konanie vo veci predpísania povinného nemocenského a dôchodkového poisteniarozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX dňa 14. septembra 2017 z dôvodu, že žalobkyňa podala návrh
na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX dňa 16.
novembra 2016. O podanom návrhu na obnovu konania bolo rozhodnuté dňa 14. septembra 2017

rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX tak, že obnovu konania pobočka žalovanej nepovolila. Na odvolanie
žalobkyne rozhodla žalovaná dňa 14. decembra 2017 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX/XX/XX tak,
že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie o nepovolení obnovy konania v celom rozsahu potvrdila.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. decembra 2017.
5. Žalovaná ďalej dôvodila, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mala

žalobkyňa za rok 2006 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 1.045.242,-
Sk (daňové priznanie podané 26. marca 2007) a za rok 2007 príjem zo živnosti v sume 564.657,- Sk
(daňové priznanie podané 31. marca 2008), t. j. príjem vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok
2006 (91.200,- Sk) a pre rok 2007 (97.200,- Sk). Z údajov vedených v systéme žalovanej a porovnaním
správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov zistila, že žalobkyňa za sporné obdobie tieto
platby neuhradila vôbec ani do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia.

6. Vo vzťahu k námietkam uplatneným žalobkyňou uviedla, že v prípadoch, ak samostatne zárobkovo
činná osoba - lekár, má platnú licenciu L1A (žalobkyni táto bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou
dňa 10. januára 2006) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi,
povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Uviedla, že samostatne zárobkovo činná osoba

je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní
od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. V prípade
žalobkyne bol podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku poistenia 30. apríla
2008, na základe ktorého bola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia žalovanej ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30. apríla 2008,

pretože o existencii licencie typu L1A žalobkyne nemala žiadnu vedomosť, keďže žalobkyňa licenciu
typu L1A žalovanej nepredložila. Žalobkyňa však bola aj po 30. apríla 2008 povinne nemocensky
poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. V tejto súvislosti
nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem za uvedené roky dosiahla, ale
skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba.

7. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku
poistenia 30. apríla 2008, bola pobočka žalovanej oprávnená vydať prvostupňové rozhodnutie, ktorým
rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne tak, že jej nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2008.
8. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že k zániku poistenia dochádza

iba v takom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na
základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Hoci
mala žalobkyňa v období od 1. mája 2008 do 31. decembra 2012 pozastavené prevádzkovanie
živnosti,tátoskutočnosťnemávplyvnaexistenciupovinnéhonemocenskéhoadôchodkovéhopoistenia,
pretože žalobkyňa mala aj naďalej právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe

vydanej licencie typu L1A Slovenskou lekárskou komorou. Žalovaná ďalej zdôraznila, že žalobkyni
ako samostatne zárobkovo činnej osobe vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a
príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom č. 461/2003 Z. z.
9. Záverom rozhodnutia žalovaná uviedla, že zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh
právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne

dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom
aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou
osobou, poistné a príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a príspevky ako
samostatne zárobkovo činná osoba je povinná si odvádzať sama za seba. Zákon č. 461/2003 Z. z. však
upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t. j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn

vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace bol vyšší, ako suma ustanovená zákonom,
zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“, by sa poistné a príspevky
neodvádzali. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti
o správnosti napadnutého rozhodnutia.
10. K námietke premlčania práva predpísať poistné za obdobie máj 2008 až december 2008 uviedla,

že nie je možné ju uznať s ohľadom na neuplynutie desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa
splatnosti poistného a príspevkov do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Poistné a príspevky za
mesiac máj 2008 boli splatné dňa 09. júna 2008, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 17. februára
2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty za mesiac máj 2008.II. Správna žaloba
11.Vočinapadnutémurozhodnutiupodalažalobkyňasprávnužalobuzdôvodovpodľa§191ods.1písm.
c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“),

navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
12. Žalobkyňa úvodom ozrejmila, že napadnuté rozhodnutie sa odvíja od rozhodnutia pobočky žalovanej
č. XXXXX-X/XXXX-XX z 23. mája 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové postenie dňa
30. apríla 2008. Následne opätovne zrekapitulovala celý priebeh administratívneho konania viažuci sa

k tomuto rozhodnutiu ako aj k nadväzujúcim početným rozhodnutiam vo veci povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia a penále za roky 2004 až 2011.
13. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobkyňa namietala, že výkon jej povolania
na základe licencie typu L1A F./XXXX/XX (tzv. L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo) je viazaný na splnenie rôznych podmienok a to najmä
pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR a vydanie povolenia na

prevádzkovanie ambulancie vydaného príslušným vyšším územným celkom. Bez splnenia týchto
podmienok by žalobkyňa nemohla vykonávať svoje povolanie vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Žalobkyni bola licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 10. januára 2006, pričom žalobkyňa
výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár ukončila ku dňu 31. augusta 2006. Žalobkyňa po
tomto dátume nikdy nevykonávala lekársku prax ako samostatne zárobkovo činná osoba, resp. v

súvislosti s licenciou na výkon samostatnej praxe v povolaní lekár a nemala príjmy ani zo živnosti. Od
1. septembra 2006 žalobkyňa pôsobí ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti
A. C.. V roku 2008 žalobkyňa prerušila živnosť prevádzkovanú v súbehu s pracovnoprávnym vzťahom,
pričom rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre nadobudlo právoplatnosť dňa 25. apríla 2008. Odhlášku
z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podala žalobkyňa dňa 28.

mája 2008. V roku 2009 bolo prerušenie živnosti predĺžené a v roku 2012 bola živnosť definitívne
ukončená. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa reálne činnosť, na ktorú sa licencia vzťahovala, ukončila
kudňu31.augusta2006,nakoľkood1.septembra2006pôsobíakozamestnanec.Uviedla,žeexistencia
licencie na výkon zdravotníckeho povolania, resp. jej „držanie“ automaticky neznamená, že dochádza
aj k jej reálnemu výkonu držiteľom licencie.

14. Žalobkyňa namietala že rozhodnutie č. XXXXX-X/XXX-XX, ktorým bolo rozhodnuté, že jej nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2008, sa odvoláva na
ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré nebolo platné v posudzovanom období. Vychádzajúc
z uvedeného považovala za zrejmé, že v rozhodnom časovom období zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia nespadala pod zákonnú definíciu samostatne zárobkovo

činnej osoby. Mala za to, že pobočka žalovanej, Nitra, pri posudzovaní statusu samostatne zárobkovo
činnej osoby vychádzala z nesprávneho zákonného ustanovenia a ďalej, že aplikovala nesprávnu
právnu úpravu na rozhodnutie o okamihu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobkyne. Svoju argumentáciu podporila poukazom na rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02. októbra 2017.

15. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. (v
znení platnom od 1. augusta 2006) a uviedla, že zo zákonného ustanovenia je zrejmé, že jej zaniklo
povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňom naplnenia formálnej podmienky uvedenej
vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení a to vznikom pracovného pomeru dňa 1. septembra 2016,
kedy začala vykonávať zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle ustanovenia § 3

ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Podľa jej názoru
nebolo dôsledne posúdené, či mala status samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 1. septembri 2006,
odkedy pôsobí ako zamestnankyňa spoločnosti A., C.; či od uvedeného času vykonávala činnosť ako
samostatne zárobkovo činná osoba a na základe akých skutočností žalobkyňa v predmetnom období
dosiahlapríjem.Malazato,ževkonaníbudepreukázané,žepo1.septembri2006nevykonávalačinnosť

ako samostatne zárobkovo činná osoba a teda, že nespadala pod režim poistenia podľa ustanovenia
§ 5 písm. c) v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa ustanovenia § 21
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je možné postupovať len v tom prípade, ak zostáva zachovaný status
samostatne zárobkovo činnej osoby, čo nie je jej prípad.
16. Považovala za nesporné, že podala odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia dňa 28. mája 2008, pričom pobočka žalovanej, Nitra, bez náležitého
upozornenia, resp. odôvodnenia v roku 2016 (viac ako po 8 rokoch od podania odhlášky) vydal
rozhodnutie, ktorým túto odhlášku neakceptoval. Žalobkyňa konala v dobrej viere a dobromyseľnosti,
keď sa spoliehala na to, že jej odhláška k dátumu v nej uvedenému bola žalovanou akceptovaná.17. Záverom namietala nezákonnosť oboch rozhodnutí, že z nich nevyplýva, aký skutočný príjem
dosiahla, teda aký príjem v relevantnom období bol považovaný za smerodajný, resp. za preukázaný.
III. Vyjadrenia žalovanej a replika žalobkyne

18. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú
zamietnuť. Úvodom však zdôraznila, že všetky námietky žalobkyne sa týkajú právoplatného rozhodnutia
č. XXXXX-X/XXXX-XX z 23. mája 2016 a s ním súvisiaceho rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo
16. novembra 2016, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2008. žalobkyňa nepožiadala o preskúmanie zákonnosti

druhostupňového rozhodnutia, teda skutočnosť, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe,
nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2008 bola na
úrovni správneho orgánu právoplatne vyriešená. Keďže už uplynula lehota na podanie správnej žaloby,
mala za to, že správny súd nemôže tieto rozhodnutia v rámci svojej pôsobnosti preskúmať. Predmetom
tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-
X/XXXX-XX zo dňa 05. októbra 2018, ktorým bola žalobkyni predpísaná dlžná suma poistného a

príspevkov za obdobie máj 2008 až december 2008.
19. Žalovaná s poukazom na § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. oponovala názoru žalobkyne, že už
od 1. septembra 2006 nemala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa
bola držiteľkou živnostenského listu sp. č. G./XXXXX-XXXXX, s dátumom vzniku oprávnenia dňa
01. novembra 1999. V zmysle živnostenského listu mala žalobkyňa právne postavenie samostatne

zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2010 a na jeho základe bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (žalobkyňa na
podkladetohtooprávneniačinnosťpo31.auguste2006ajmuselavykonávať,keďžezdaňovýchpriznaní
je zrejmé, že príjem zo živnosti dosahovala). Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu
Nitra, číslo živnostenského registra: XXX-XXXXX, mala žalobkyňa v období od 01. mája 2008 do 31.

decembra 2012 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe
živnostenského listu sp. č. G./XXXXX-XXXXX žalobkyňa ukončila ku dňu 31. decembra 2012.
20. Okrem uvedeného bola žalobkyňa držiteľkou ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitnéhopredpisuatolicencienavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxe,číslo:H./XX,ktorúžalobkyni
na jej žiadosť dňa 10. januára 2006 vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybnila

ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory číslo:
H./XX, zo dňa 08. decembra 2015 zrušená až ku dňu 12. januára 2016.
21. Podľa právneho názoru žalovanej, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia
právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

v znení účinnom do 31. decembra 2010.
22. S poukazom na ustanovenie § 12 ods. 2, 3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti považovala žalovaná vyjadrenie žalobkyne, že na to, aby držiteľ licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe mohol vykonávať činnosť potrebuje povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, za nesprávne. Na vykonávanie činnosti na základe licencie na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe zákon č. 578/2004 Z. z. vyžaduje len existenciu predmetnej licencie
L1A. Naproti tomu na udelenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zákon vyžaduje
existenciu iného typu licencie. Rovnako podľa jej názoru nie je dôvodné ani konštatovanie žalobkyne,
že vykonávanie činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je podmienené
pridelením kódu poskytovateľa. S účinnosťou do 30. 04. 2015 zákon č. 578/2004 Z. z. kládol túto

povinnosť len poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia.
23. Žalovaná ďalej konštatovala, že s účinnosťou od 01.januára 2011 do 30. júna 2014 sú pre
nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúce dve podmienky,
a to podmienka veku (dosiahnutie 18 rokov veku) a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti

so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy
o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím. Žalobkyňa splnila podmienku veku a zároveň podľa údajov, ktoré žalovanej poskytlo
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bola v súvislosti so zárobkovou činnosťou registrovaná na

príslušnom daňovom úrade v období od 29. júna 1993 do 13. marca 1995 a následne od 17. septembra
1997 do 04.marca 2013. Z dôvodu, že žalobkyňa naplnila obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie
právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 543/2010 Z. z., bola na účely sociálneho poistenia považovaná za samostatne zárobkovočinnú osobu aj v spornom období. Vznik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby však závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Z údajov, ktoré

žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 01. januára 2012 Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky), vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za roky 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009
boli vyššie ako zákonom stanovená suma.
24. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne
zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov dňa 30. septembra 2011 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2010
nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. V zmysle daňového priznania za rok
2010, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 30. júna 2011, žalobkyňa dosiahla za rok 2010 príjmy
zo živnosti v sume 2 200,- eur (zákonom stanovená hranica príjmu bola vo výške 3 948,72 eura). Na
tomto mieste žalovaná dodala, že jednak pobočka Nitra, ako aj žalovaná, vo svojich rozhodnutiach

jednoznačne uviedli, z akého príjmu žalobkyne pri vydaní rozhodnutí vychádzali.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola aj po 31. auguste 2006 držiteľkou jednak
živnostenského listu a rovnako tak aj licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia
L1A), ktoré ju oprávňovali na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedených v § 53 písm. a) bod
dva zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, žalobkyni dňom 31. augusta

2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4
písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. To jej nezaniklo ani ku 30. aprílu 2008, kedy jej bolo pozastavené
prevádzkovanie živnosti, pretože aj po tomto dni bola žalobkyňa naďalej držiteľkou oprávnenia na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe).

26.Kzánikupovinnéhopoisteniadochádzalenvtomprípade,aksamostatnezárobkovočinnáosobamá
zrušenévšetkyoprávnenia,nazákladektorýchmôžedosahovaťpríjmyzpodnikaniaazinejsamostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V
prípade fyzickej osoby, ktorá má status samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje okrem vyššie

uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď samostatne zárobkovo činná osoba
ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t. j. nedošlo k zániku všetkých
oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom
právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení
neskoršíchpredpisov.Uvedenévšaknemožnoaplikovaťvprípadežalobkyne,pretožeakoužbolovyššie

spomínané, v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, teda
oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala
za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom
do 31. decembra 2010 aj v období po 31. auguste 2006, resp. po 30. apríli 2008, nepotrebovala pre
výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere zákon č.

578/2004 Z. z. ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia
L1B) alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (licencie L1A). V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom
období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t. j. licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom č. 461/2003

Z. z. ustanovenú hranicu príjmu. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017.
27. V tejto súvislosti doplnila, že zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „jedno poistenie“ a nie
ako niekoľko od seba z nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a

z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba
dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe
živnostenského oprávnenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp.
na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.
Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem.

28. Žalovaná ešte raz dala do pozornosti súdu, že pri posudzovaní príjmu relevantného pre vznik,
resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako
samostatne zárobkovo činnej osoby žalovaná vychádzala len z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla vrozhodujúcom období, t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie z príjmu,
ktorý žalobkyňa dosiahla z činnosti zamestnanca.
29. Ďalej uviedla, že nie je na mieste tvrdenie žalobkyne, že žalovaná bez predošlého náležitého

upovedomenia vydala rozhodnutie, ktorým zmenila dátum zániku jej povinného poistenia, čím
neakceptovala ňou podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška. Pred samotným vydaním
rozhodnutiačíslo:XXXXX-X/XXXX-XX,z23.mája2016(ktorýmbolorozhodnuté,žežalobkyninezaniklo
povinné poistenie dňa 30. apríla 2008), pobočka žalovanej listom č. XXXX-X/XXXX-E., z 01. februára
2016, vyzvala žalobkyňu na predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie. Z uvedeného teda

vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o prebiehajúcom konaní vo veci zániku jej povinného poistenia
ešte pred vydaním rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX. Na základe predmetnej výzvy žalobkyňa dňa 17.
februára 2016 predložila žalovanej licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
30. Ak by žalobkyňa v čase pozastavenie prevádzkovania živnosti a podania registračného listu fyzickej
osoby - odhláška (s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. apríla 2008) uviedla, že disponuje aj
ďalším oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k

zániku jej povinného poistenia nemohlo k 30. aprílu 2008 dôjsť. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona
č. 461/2003 Z. z. bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie,
prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej
osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o sociálnom poistení.
31. Následne sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila žalobkyňa replikou z 8. apríla 2019 a k námietkam

žalovanej týkajúcim sa dodržania lehoty na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach uviedla, že
v predmetnom konaní sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktoré jej bolo doručené dňa
22. októbra 2018. S poukazom na uvedený dátum doručenia mala za to, že v predmetnej veci bola
zachovaná lehota na podanie správnej žaloby.
32. Poprela tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala preskúmania

právoplatného rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX z 23. mája 2016. Zdôraznila, že predmetom tohto
súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná rozhodla o
odvolaní proti rozhodnutiu pobočky žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 17. februára 2017,
vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu

solidarity. Pre vylúčenie všetkých pochybností uviedla, že podľa jej názoru sa v prípade rozhodnutia
č. XXXXX-X/XXXX-XX z 23. mája 2016 jedná o nulitné rozhodnutie, pričom nezákonnosť nulitných
rozhodnutí nastáva ex lege. Z ustanovenia § 178 ods. 1 bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že
pobočka žalovanej nie je spôsobilá na rozhodovanie o tom, že ku konkrétnemu dňu povinné poistenie
nezaniklo. Až rozhodnutie žalovanej z 5. októbra. 2018 obsahujúce výrok o presnom dátume zániku

povinného poistenia je rozhodnutím vydaným v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.
33. Poukázala na to, že všetky rozhodnutia žalovanej vydané v súvislosti so zánikom povinného
poistenia žalobkyne, resp. rozhodnutia ktorými boli žalobkyni predpísané poistné a príspevky, vydala
žalovaná bez toho, aby žalobkyňu upovedomila o začatí správneho konania. Týmto došlo k porušeniu
zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods.

2 Správneho poriadku. Výzva na predloženie podkladov takýmto upovedomením o začatí konania
nebola a preto si nemohla uplatňovať jej patriace procesné práva. Uviedla, že predmetné konanie je
špecifické, nakoľko v ňom ide o sporný zánik sociálneho poistenia z dôvodu, že k vydaniu rozhodnutí
došlo po uplynutí viac ako 9 rokov a naviac za situácie, kedy žalobkyňa dôvodne verila v to, že jej status
samostatne zárobkovo činnej osoby zanikol k 30. aprílu 2008.

34. Čo sa týka postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, nepovažovala za spornú
tú skutočnosť, že jej 10. januára 2006 bola vydaná licencia č. H./XX na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo. Rovnako žalobkyňa nepovažovala za sporné, že
výkon zdravotníckeho povolania podľa tejto licencie ukončila 31. augusta 2006 a že od 1. septembra
2006 pôsobila ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti A., C.. Z uvedeného

vyplýva, že žalobkyňa reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia nevykonávala od. 31. augusta
2006 a teda nemohla mať z licencie ani žiadne príjmy.
35. Ďalej považovala za nesporné, že odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia podala 28. mája 2008. Odhláška je súčasťou správneho spisu. Bola toho
názoru, že správny orgán mal preukázať, že aj po dátume, kedy bola prerušená jej živnosť (t. j. po 1. máji

2008), bola naďalej samostatne zárobkovo činná osoba na základe licencie a teda, že dosahovala príjem
z činnosti vykonávanej na základe licencie. Zároveň uviedla, že žalobkyňa z už vysvetlených dôvodov
považovala vznik pracovného pomeru k 1. septembru 2006 za skutočnosť odôvodňujúcu ukončenie
výkonu zdravotníckeho povolania na základe licencie.36. Uviedla, že v prejednávanej veci mala žalovaná v prvom rade posúdiť, či žalobkyňa mala status
SZČO samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. apríli 2008, teda mala sa zaoberať výkladom
ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná sa nezaoberala podstatnou námietkou

žalobkyne a to, že žalobkyňa v čase od 31. augusta 2006 nevykonávala činnosť podľa licencie.
37. Považovala za preukázané, že žalobkyňa ukončila výkon zdravotníckeho povolania lekár na základe
licencie ku 31. augustu 2006 a ďalej nikdy na základe licencie nevykonávala toto povolanie. Odvodové
povinnosti si naďalej plnila z titulu zamestnaneckého pomeru.
38. Rovnako poukázala na to, že zánik jej povinného poistenia žalovaná odvodila od ustanovenia § 21

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie predpokladá zánik povinného poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania ak v rozhodujúcom
období takáto SZČO nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný
na vznik povinného poistenia. Uviedla, že toto ustanovenie je možné aplikovať len za predpokladu, že
k zániku poistenia došlo u samostatne zárobkovo činnej osoby. Naproti tomu ustanovenie § 21 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z. z. je ustanovením špeciálnym, v zmysle ktorého je pre zánik sociálneho poistenia

relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto
prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4 citovaného zákona
a teda zaniká odo dňa, od ktorého nie je osoba oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti.
V nadväznosti na uvedené preto namietala, že vykonala úkony, z ktorých vyplývalo, že nemala záujem
ďalej vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.

39. Tvrdenie žalovanej, že „ak by žalobkyňa v čase pozastavenie prevádzkovania živnosti a podania
registračného listu fyzickej osoby - odhláška (s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. 04. 2008)
uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka
by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo k uvedenému dátum dôjsť. V zmysle
§ 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti

rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.“ Žalobkyňa považovala za
nezmyselné, až šikanózne najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že citované zákonné ustanovenie
vôbec nevysvetľuje, ako je potrebné tieto skutočnosti preukázať. Žalobkyňa (v tom čase nezastúpená
advokátom), ako účastník konania neznalý právnych predpisov, nemôže bez adekvátneho poučenia zo
strany správneho orgánu, resp. bez odpovede na svoje podanie, v zmysle ktorej sú predložené dôkazy

nedostatočné, vedieť, či je jej odpoveď na takúto výzvu dostatočná.
IV. Ďalší priebeh súdneho konania
40. Následne žalobkyňa podaním z 10. júna 2019 opätovne poukázala na skutočnosť, že reálny
výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje jej licencia L1A, ukončila dňa 31. augusta 2006. Od tohto dňa
nevykonávala reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia a teda na základe licencie nemohla

dosahovať žiadne príjmy. Odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia podala dňa 28. mája 2008. Zastala názor, že uvedené skutočnosti v konaní nie sú sporné a
aj napriek uvedenému žalovaná tento argument žalobkyne neakceptovala. Žalovaná v podstate svoju
argumentáciu v tomto prípade postavila na tom, že ak žalobkyňa disponovala licenciou a zároveň v
konkrétnom roku dosiahla stanovenú hranicu príjmu, musí odviesť povinné poistenie (a to bez ohľadu

na skutočnosť, či dosiahnuté príjmy súviseli s výkonom povolania v zmysle licencie).
41. Upozornila na uznesenie sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, ktorým Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo veľkom senáte správneho kolégia rozhodol o prijatí odpovedí na otázky
nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/33/2017 zo dňa 18. 02.
2019. Uznesenie veľkého senátu bolo vydané v skutkovo ako aj v právne obdobnom prípade, ako

prejednávaný prípad, v ktorom žalovaná predostrela rovnaké argumenty ako v konaní vedenom pod sp.
zn. 19Sa/2/2019.
42. Na prejednanie veci nariadil Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pojednávanie, a za
prítomnostižalobkynerozhodolrozsudkomdňa8.októbra2019tak,ženapadnutérozhodnutiežalovanej
spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Krajský

súd totiž dospel k záveru, že bolo potrebné dôsledne skúmať, či mala žalobkyňa status samostatne
zárobkovo činnej osoby v období od 30. septembra 2011, pretože z administratívneho spisu táto
skutočnosť jednoznačne nevyplýva a to s poukazom na skutočnosť, že bola iba držiteľkou licencie
L1A. Bolo potrebné zároveň skúmať, či príjmy žalobkyne, osobitne vo vzťahu k licencii L1A vykázané
v jej daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období, sú aj príjmami lekára považovaného za

samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z..
43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po podanej kasačnej sťažnosti žalovanou zrušil
predmetný rozsudok dňa 25. októbra 2022 rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/24/2020 a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie, vyslovujúc právny názor, podľa ktorého žalovaná rozhoduje o vzniku, prerušenía zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných
konaniach. V predmetnom prípade sa konanie týka veci predpísania poistného. Krajský súd však vec
nesprávne právne posúdil, pokiaľ prihliadol na námietky týkajúce sa vzniku resp. zániku povinného

nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

44. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
45. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
krajským súdom pod pridelenou spisovou značkou 23Sa/87/2022 (predtým aj 19Sa/2/2019). Od 1. júna

2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola
náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou
značkou s predponou NR-23Sa/87/2022.
46. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe
fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými

bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná.

47. Na prejednanie veci správny súd z dôvodu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP opätovne nariadil
pojednávanie na dňa 28. novembra 2024, pričom svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnila tak
žalobkyňa ako aj žalovaná. Zároveň súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím bez ich prítomnosti.
48. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania
poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v celkovej výške
713,27 eur za obdobie mesiacov máj 2008 až december 2008.
49.Správnysúdúvodomkonštatuje,žepredmetnénapadnutérozhodnutiejejednýmzosérierozhodnutí
vydanýchžalovanouvovzťahukzánikupovinnéhonemocenskéhoadôchodkovéhopoisteniažalobkyne
k 30. septembru 2011 a povinnosti žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby uhrádzať poistné

na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a penále, ktoré žalobkyňa napadla správnou jednou
správnou žalobou datovanou 18. decembra 2018. Jednalo sa o rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/
XXXX-XX, č. XXXXX-X/XXXX-XX, č. XXXXX-X/XXXX-XX, č. XXXXX-X/XXXX-XX a č. XXXXX-X/XXXX-
XX, všetky z 5 októbra 2018. Prieskum zákonnosti každého z uvedených bol vylúčený uznesením
krajského súdu č. k. 19Sa/27/2018 – 93 z 19. januára 2019 na samostatné konania.

50. Z administratívneho spisu žalovanej ako aj z jednotlivých podaní účastníkov súdneho konania
predkladaných v jeho priebehu, správny súd zistil, že Slovenská lekárska komora dňa 10. januára 2006
vydala žalobkyni licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore
všeobecné lekárstvo. Dňa 28. mája 2008 doručila žalobkyňa pobočke žalovanej registračný list FO –
odhlášku, ktorou žalobkyňa oznámila dátum zániku poistenia dňom 30. apríla 2008. Medzičasom bola

licenciaL1AžalobkynenazákladejejvlastnejžiadostizrušenározhodnutímSlovenskejlekárskejkomory
a to ku 18. januáru 2016. Žalovaná dňa 1. februára 2016 vyzvala žalobkyňu na predloženie dokladu
o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Zároveň žiadala o predloženie všetkých rozhodnutí o
vzniku a zániku oprávnení, na základe ktorých mohla žalobkyňa vykonávať samostatnú zárobkovú
činnosť. Dňa 23. mája 2016 pobočka žalovanej rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe -

žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla
2008. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná dňa 16.
novembra 2016 tak, že odvolanie proti rozhodnutiu zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie
potvrdila. Žalobkyňa následne neúspešne iniciovala obnovu konania. Žalovaná, pobočka Nitra následnedňa 17. februára 2017 rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2011. Proti predmetnému
rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie o ktorom žalovaná rozhodla tak, že ho zamietla a rozhodnutie

zo 17. februára 2017 potvrdila.
51. Dňa 17. februára 2017 vydala pobočka žalovanej prvostupňové rozhodnutie vo veci predpísania
poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v celkovej výške
713,27 eur za obdobie máj 2008 až december 2008. Prílohou k tomuto rozhodnutiu bol prehľad

poistného, spolu s uvedením príslušného mesiaca a roka, za ktoré žalobkyňa poistné neodviedla, pričom
ku každému bola priradená suma dlžného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie
a príspevky, invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, dátum splatnosti poistného
adlžnéhopoistnéhoapríspevkovspolu,všetkouvedenévslovenskýchkorunách.Žalobkyňapodaladňa
14. marca 2017 voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. Dňa 14. septembra 2017 žalovaná prerušila konanie
o odvolaní až do ukončenia konania na obnovu konania vo veci (ne)zániku povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa k 30. aprílu 2008. Po odpadnutí prekážky rozhodla
žalovaná dňa 5. októbra 2018 o odvolaní napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne v celom
rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila ako vecne správne.
52. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva, že súčasťou administratívneho spisu sú aj listiny
a dôkazy z konania o vzniku resp. zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia

žalobkyne, ako výpisy z informačného systému žalovanej ohľadom prehľadu odvádzateľov poistného
v rokoch 1990 až 2016 a ďalšie relevantné výpisy, prihláška na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie z 1. októbra 1997, registračný list – FO z 28. mája 2008, výpis zo živnostenského registra,
rozhodnutie Krajského úradu v Nitre č. zdrav. XX/XXXXX z 8. septembra 1997 , ktorým bolo rozhodnutí,
že žalobkyňa bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v odbore všeobecné lekárstvo od 1. októbra 1997,

rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory č. H./X z 10. januára 2016 o žiadosti žalobkyne o vydanie
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo,
rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory č. H./XX z 8. decembra 2015 o zrušení licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe H./X.
53. Správny súd konštatuje, že otázka, či licencia L1A vydaná žalobkyni Slovenskou lekárskou komorou

rozhodnutím č. H./X z 10. januára 2016 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, má charakter
oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a teda otázka statusu žalobkyne ako samostatne
zárobkovo činnej osoby v spornom období roku 2008 je ku dňu rozhodovania správneho súdu
právoplatne vyriešená a nemôže byť opätovne preskúmavaná a zodpovedaná v rámci predmetného
konania. Námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe (že nebola bezpochyby zodpovedaná

základná otázka, či žalobkyňa od ukončenia výkonu povolania „lekár“ ako samostatne zárobkovo činná
osoba vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, neboli posúdené príjmy žalobkyne s
dôrazom na to, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla uvedené príjmy a nesprávne
bola posúdená otázka výkladu ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.,) ktoré smerujú
práve voči rozhodnutiam o zániku resp. nezániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia

a tvoria jej jedinú argumentačnú líniu, sú preto irelevantné.
54. Správny súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností rekapituluje, že žalovaná najprv dňa 23. mája
2016 rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
dňa 30. apríla 2008, hoci žalovanej podala registračný list FO - odhláška, ktorou oznámila dátum zániku
poistenia dňom 30. apríla 2008. Na odvolanie žalobkyne bolo toto rozhodnutie ako vecne správne

potvrdené. Žalobkyňa následne neúspešne iniciovala konanie o obnovu konania, pričom jej návrh bol
dňa 14. septembra 2017 zamietnutý, a toto rozhodnutie bolo potvrdené generálnym riaditeľom žalovanej
dňa 14. decembra 2017. Žalovaná dňa 17. februára 2017 vydala ďalšie rozhodnutie, ktorým rozhodla,
že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2011. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná dňa 5. októbra

2018 tak, že ho zamietla a rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia k 30. septembru 2011 potvrdila. Toto rozhodnutie bolo aj predmetom súdneho prieskumu na
krajskom, ktorý správnu žalobu rozsudkom sp. zn. 23Sa/82/2022 z 10. januára 2023 zamietol, pričom
jeho závery potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Ssk/99/2023 z 31.
októbra 2023 ktorý kasačnú sťažnosť žalobkyne rovnako zamietol.

55. V tejto súvislosti (a hoci sa to netýka predmetu prieskumu) je potrebné opätovne poukázať na
už notoricky známy rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020 ktorý prelomil
pôvodne prijatý právny názor vyjadrený v uznesení správneho kolégia veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019 (na ktorý poukazuje v jednom zo svojichvyjadrení aj samotná žalobkyňa), pričom týmto rozsudkom veľký senát finálne konštatoval, že držiteľ
licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z z..

56. Vo vzťahu k námietke žalobkyne obsiahnutej v replike, že pobočka žalovanej vydala prvostupňové
rozhodnutia bez jej upovedomenia o začatí konania správny súd uvádza, že je povinnosťou žalovanej
preverovať plnenie si odvodových povinností fyzických a právnických osôb. V posudzovanej veci ide o
nedávkové konanie, ktoré začalo z podnetu žalovanej (§ 172, § 184 zákona č. 461/2003 Z. z.) a platí
zásada prejednacia nie ústna. Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej povinnosť aby o začatí

konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež
jej neukladá povinnosť, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k
jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.7Sžso/20/2010zodňa24.februára2011,akoajnovšírozsudokNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/33/2018 zo dňa 23. februára 2022).
57. Záverom správny súd dodáva, že si je vedomý, že hoci je žalobkyňa zastúpená advokátom, môže

správnu žalobu fyzickej osoby posúdiť aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako
namieta. Správny súd tak môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody [§ 182 ods. 1 písm. e)
SSP], než boli uvedené v správnej žalobe. Zároveň však platí, že nie je povinný za žalobkyňu vyhľadávať
akékoľvek dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ale iba také, ktoré vyplývajú z rozhodovacej
praxe správnych súdov.

58.Správnysúdvšakaninazákladevlastnejčinnostinezistiltaképochybenie,prektorébybolopotrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z administratívneho spisu vyplýva, že pobočka žalovanej si pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia zaobstarala dostatok podkladov týkajúcich sa sporného obdobia, za ktoré
žalobkyni predpísala poistné a príspevky, pričom neoddeliteľnou prílohou bol presný rozpis jednotlivých
dlžných súm poistného a príspevkov s dátumom ich splatnosti. V napadnutom rozhodnutí sa navyše

žalovanávysporiadalapostupneavyčerpávajúcosovšetkýminámietkamižalobkyneataknebolomožné
konštatovať, že by bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
59. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek relevantných námietok žalobkyne
týkajúcich sa nesprávneho predpísania poistného a príspevkov za obdobie mesiacov máj až december
2008 ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

žalovanej, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods.
3 SSP.
60. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.