Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101262
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:0723101262.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H.. S. Y., nar. XX. K. XXXX, E. XX/
XX, J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 až 10, Bratislava, o žalobe proti
nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v
Bratislave č. k. 16Sa/18/2023-33 z 12. januára 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 16Sa/18/2023-33
z 12. januára 2024 zastavil konanie v zmysle § 99 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“). Zároveň žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Správny súd mal za preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd nevyčerpal osobitné
postupy ustanovené zákonom, pretože napriek výzve správneho súdu nedoložil oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosti žalovanej. Žalobca ani neosvedčil, že by jeho sťažnosť žalovanej skutočne
adresoval.

3. Správny súd taktiež zistil, že sťažnosť, na ktorú sa žalobca odvoláva, nebola formulovaná ako

sťažnosť proti nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v
platnom znení. Keďže konanie o žalobe proti nečinnosti na správnom súde je podmienené vyčerpaním
osobitných postupov ustanovených zákonom o sťažnostiach, smerujúcich k odstráneniu nečinnosti
orgánu verejnej správy a nie iných pochybení, takáto sťažnosť by ani za predpokladu jej kladného
vybavenia nemohla byť podkladom pre vydanie takého oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti,
ktoré by osvedčovalo vyčerpanie osobitných postupov na účely úspešného iniciovania žaloby proti

nečinnosti.

4. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v
podobe úplného vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o
sťažnostiach.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú sám podpísal zaručeným
elektronickým podpisom. Svoju kasačnú sťažnosť zdôvodnil nesprávnym procesným postupom
správneho súdu (bez verejného pojednávania) mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva
(právo konania za jeho účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalobcu tým, že v jeho prípade nebolo nariadené verejné
pojednávanie, bol porušený Európsky dohovor na ochranu základných ľudských práv a slobôd aj Ústava

Slovenskej republiky.6. Žalobu proti nečinnosti podal z dôvodu, že žalovaná nerozhodla v zákonnej lehote o jeho žiadosti zo
dňa 28.6.2023, ktorou sa žalobca dožaduje svojho základného práva na starobný dôchodok.

7. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti vyjadril svoj nesúhlas s tvrdeniami obsiahnutými v napadnutom
uznesení. V uznesení sa nedočítal, aký postup nedodržal pri podaní žaloby pre nečinnosť, takisto v ňom
nezistil, čo mal ako žalobca okrem podania žaloby pre nečinnosť urobiť v prípade, ak Sociálna poisťovňa
nerozhodla o jeho veci. Taktiež nesúhlasí s tvrdením, že neosvedčil, že by sťažnosť žalovanej skutočne
adresoval, keďže mu táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Nesúhlasí ani s tvrdením, že jeho sťažnosť

nebolaformulovanáakosťažnosťprotinečinnostiažeanizobsahunebolomožnévyvodiť,žesažalobca
domáhal odstránenia nečinnosti. Takisto nesúhlasí s tvrdením, že zákonodarca neustanovil žiadnu
lehotu na podanie žaloby pre nečinnosť orgánu verejnej správy. V závere vyjadril nesúhlas s tvrdením,
že zákonodarca v SPP explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti.

8. Navrhoval preto uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že dôvody, ktoré uvádza sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti nepovažuje žalovaná za opodstatnené. Navrhovala preto kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietnuť a nepriznať mu náhradu trov konania.

10. K zaslanému vyjadreniu žalovanej sa následne vyjadril aj žalobca, ktorý zotrval na svojich
dovtedajších dôvodoch a vyjadreniach.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) skúmal najskôr, či

sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti.

12. Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

13. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

14. Podľa § 459 SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak
a/ bola podaná oneskorene,
b/ bola podaná neoprávnenou osobou,
c/ nie je prípustná podľa § 439,

d/ neboli splnené podmienky podľa § 449,
e/ nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o
prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b/ a c/.

15. V prerokúvanej veci je kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým správny súd odmietol

žalobu žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. § 442
ods. 1 SSP) zastúpený advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť neplatí (okrem iného), ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, t. j. správnej
žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho
vyhostenia. Podľa § 177 ods. 1 SSP je však správnou žalobou žaloba, ktorou sa žalobca domáha
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ako
vyplýva zo systematického zaradenia § 6 ods. 2 písm. e) SSP, ale aj § 242 SSP v prvej hlave štvrtej časti

nazvanej „Osobitné konania“, žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je správnou žalobou
v zmysle § 177 SSP. Preto ju nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach, ani keď
pôvodcom nečinnosti je žalovaná. Ak teda ide o kasačnú sťažnosti proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydanév konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, nemôže sa sťažovateľ dovolávať výnimky
uvedenej v § 449 ods. 2 písm. b) SSP.

17. Žalobca sa tak mohol dovolávať len výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. a) SSP, teda, že sám
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Tento pojem vymedzuje § 489 SSP tak, že
ide o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v
Slovenskej republike.

18. Správny súd žalobcu uznesením č. k. 16Sa/18/2023-56 zo dňa 23.2.2024 vyzval na predloženie
potvrdenia, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nakoľko ku kasačnej sťažnosti
nepriložil potvrdenie - diplom preukazujúci, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
ani nepreukázal zastúpenie advokátom v kasačnom konaní. Zároveň bol poučený, že v prípade, ak v
stanovenej lehote túto povinnosť nesplní, kasačný súd uznesením kasačnú sťažnosť odmietne. Žalobca
potrebné potvrdenie nepredložil. Správnemu súdu odoslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nemusí byť

zastúpený advokátom, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Kasačný súd
zdôrazňuje, že v tomto prípade ide o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2
písm. e), nie o správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Podľa judikatúry kasačného súdu však
žaloba proti nečinnosti nie je správnou žalobou v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom nečinnosti je
orgán verejnej správy uvedený v § 199 ods. 1 SSP. Na kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho

súdu, ktoré bolo vydané v konaní proti takejto nečinnosti, sa nevzťahuje výnimka podľa § 449 ods. 2
písm. b) Správneho súdneho poriadku (uznesenie sp. zn. 7Ssk/91/2022, č. 36/2022 ZNSS). Žalobca sa
tak v prerokúvanej veci nemohol dovolávať uvedenej výnimky, a preto by sa naňho povinnosť nechať sa
zastúpiť advokátom nevzťahovala, len ak by spĺňal výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP, teda, že
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. On sám doklad o tom nepredložil, kasačnému

súdu je však z úradnej činnosti (napr. konanie sp. zn. 7Ssk/53/2022) známe, že žalobca má diplom zo
16. apríla 1987 o vykonaní štátnej rigoróznej skúšky v odbore právo, ktorú vykonal na Fakulte verejnej
bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti a na základe ktorej sa mu priznal titul „JUDr.“.
Podľa § 489 SSP je vysokoškolským právnickým vzdelaním vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Žalobcovi bol titul „JUDr.“

udelený na základe štátnej rigoróznej skúšky, ktorú podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých
školáchkonalažposkončeníštúdia.Jejvykonanietaknepreukazujevysokoškolsképrávnickévzdelanie
ani podľa predpisov účinných v čase jeho udelenia, ani podľa § 110 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.
o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Okrem toho žalobca nezískal tento titul ani len na
právnickej fakulte, keďže fakulty Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti sa podľa § 44 ods. 2 písm.

a) zákona č. 39/1980 Zb. za ne nepovažovali (porovnaj uznesenie kasačného súdu z 27. novembra
2024, sp. zn. 7Ssk/87/2024).

19. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa § 449 ods. 1 SSP, a to nechať sa pri podaní kasačnej
sťažnosti zastúpiť advokátom. O tom bol žalobca riadne poučený v napadnutom uznesení a opätovne

aj po podaní kasačnej sťažnosti, napriek tomu žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Jeho
kasačná sťažnosť tak nespĺňa podmienky podľa § 449 SSP, a preto ju kasačný súd podľa § 459 písm.
d) SSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej (vecnými) dôvodmi.

20. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení

s § 170 písm. a) SSP.

21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.