Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200484
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4019200484.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: REDIMER s.r.o., sídlo Blatnícka
3, Bratislava, IČO: 36 830 631, zastúpený advokátskou kanceláriou: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o.,
sídlo Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo
101572358/2019 z 27.06.2019 a rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Nitra,
číslo 102597227/2018 zo 14.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané,
že správca dane v podaní zo dňa 31.10.2016 (doručenom žalobcovi dňa 07.11.2016) žalobcovi oznámil
začatie daňovej kontroly dňa 07.12.2016 týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február až september 2015, november a december 2015 (žalobca podal daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015).

2. Dňa 12.12.2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, v rámci čoho
bolo uvedené, že žalobca vykonáva kúpu tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti -
veľkoobchod, veľkoobchod s mäsom. Zamestnáva jedného zamestnanca (jeho - konateľa), prevádzka a
skladové priestory sú na adrese ICEBERG s.r.o., nevlastní dopravné prostriedky na prepravu tovaru, vie
ich však zabezpečiť externými firmami, účtovníctvo vykonáva v programe POHODA. Žalobca správcovi
dane zároveň predložil potrebnú dokumentáciu.
3. Správca dane následne vykonal dožiadanie vo vzťahu k Daňovému úradu Bratislava na výsluch

daňového subjektu P. E. a DANER GASTRO s.r.o. o preverenie požadovaných skutočností a vyzval
žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia, resp. na vyjadrenie k predloženým dokladom
od dodávateľa DANER GASTRO s.r.o., Danis Food s.r.o., S R A s.r.o., na čo žalobca reagoval podaniami
zo dňa 27.04.2017 a 03.05.2017. Správca dane pri výkone daňovej kontroly použil aj informácie, ktoré
sú uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 9104408/1716831/2016/Ráš z 22.11.2016 spolu s
prílohami, v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 103605268/2016 z 27.07.2016 a v odpovedi od KÚFS č.
1561104/2016 z 27.09.2016 o overení W. B. v evidencii obyvateľstva. Správca dane žiadal od KÚFS aj

informáciu z evidencie vozidiel, konkrétne majiteľa, resp. držiteľa motorového vozidla s ŠPZ: K.-XXXF.A
a K..
4. Regionálna veterinárna a potravinová správa Komárno na základe výzvy správcu dane v podaní
zo dňa 16.05.2017 oznámila, že spoločnosť Danis Food s.r.o. bola v roku 2015 oprávnená vykonávaťobchodnú činnosť s potravinami - mrazeným mäsom, nakoľko bola registrovaná ako sprostredkovateľ
a prepravca a nenahlasovala príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu
EÚ ani z tretích štátov.

5. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto na základe výzvy správcu dane v
podaní zo dňa 18.05.2017 oznámila, že žalobca bol v roku 2015 registrovaný ako sprostredkovateľ
obchodu s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktami živočíšneho
pôvodu a ako príjemca (držiteľ) zásielok produktov živočíšneho pôvodu. V roku 2015 žalobca nahlasoval
príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EÚ, resp. z tretích štátov.

6. Spoločnosť ICE - BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. na základe výzvy správcu dane ako prílohu odpovede
zo dňa 17.05.2017 zaslala zmluvu o nájme mraziarenského skladu č. 32/2014 zo dňa 22.08. 014
uzavretú medzi ňou ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, výkaz nájmu a faktúru za mesiac
december 2015, dodacie listy zo dňa 07.12.2015, 11.12.2015 a 30.12.2015. Predmetom zmluvy bol
nájom skladovacej plochy mraziarenského skladu v nehnuteľnosti: zastavaná plocha XXXXX/X a stavba
súp. č. XXX v katastrálnom území A. - N. na LV č. XXXX.

7. Dňa 22. 05. 2017 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty v spoločnosti MIRKOM s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 a február
2015 až august 2015 a vyhotovil si fotokópie listín (výzva a zásielka pre spoločnosť FATIMKA s.r.o. -
právny nástupca spoločnosti Danis Food s.r.o., ktorá sa vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy,
predvolanie a zásielka pre X. F., ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, zápisnica zo dňa

16.02.2017 o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý X. F. - bývalý konateľ spoločnosti Danis
Food s.r.o., výzva na predloženie dokladov a zásielka pre X. F. zo dňa 07.04.2017, ktorá sa vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote). Ďalší úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty v spoločnosti MIRKOM s.r.o. za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie správca dane
spísal dňa 06.06.2017 a vyhotovil si fotokópiu predvolania a zásielky pre Q. X. (V. - B.) ako bývalého

konateľa spoločnosti FATIMKA s.r.o., ktorá sa správcovi dane vrátila s tým, že adresa v V. neexistuje.
8.NapojednávaniebolaakosvedkyňapredvolanáR.S.(konateľkaspoločnostiDanisFoods.r.o.predjej
výmazom z obchodného registra) z adresy v V., ktorá sa nedostavila, pričom doručenie predvolania mala
vykázané. Daňový úrad Bratislava na základe dožiadania správcu dane oznámil, že P. E. sa nedostavil
na predvolanie a podľa oznámenia príslušného oddelenia PZ ho nebolo možné ani predviesť.

9. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v podaní zo dňa 08.06.2017 správcovi dane oznámila, že vozidlá
s evidenčným číslom K. XXXF. a K. sú/boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a užívali
vymedzené úseky ciest v období od 01.02.2015 do 31.12.2015.
10.Vpodanízodňa27.06.2017správcadaneoboznámilžalobcusoskutočnosťamizistenýmivpriebehu
daňovejkontroly,sobsahomvykonanýchúkonovalistín,zktorýchvyvodilzáver,žedeklarovanédodanie

tovaru spoločnosťou Danis Food s.r.o. ako dodávateľom nebolo preukázané a žalobcu vyzval, aby v
prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predmetnej daňovej kontroly a jej výsledkov, tieto predložil v určenej
lehote. Žalobca reagoval v podaní, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 12.07.2017.
11. Dňa 19.07.2017 správca dane spísal úradný záznam z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 u daňového subjektu LIŠKA Slovakia

s.r.o. a vyhotovil si fotokópiu odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií ohľadne R. S. (konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o. pred jej výmazom z obchodného
registra). Maďarská finančná správa po vykonaní kontroly oznámila, že R. S. nemá všetky dokumenty
týkajúce sa spoločnosti Danis Food s.r.o., nakoľko nepotrebné dokumenty zničila a o spoločnosti, resp.
jej aktivitách a obchodovaní nemala žiadne informácie.

12. Daňový úrad Košice pobočka Trebišov v podaní zo dňa 28.08.2017 oznámil správcovi dane zistenia
týkajúce sa spoločnosti VEGE VEGE s.r.o. (do 09.11.2016 ZELENINARI s.r.o.) ako odberateľa žalobcu.
13. Daňový úrad Bratislava na základe dožiadania správcu dane v podaní zo dňa 12.09.2017 oznámil
skutočnosti zistené preverovaním odberateľov žalobcu (ADINTECH, s.r.o. - do 09.06.2016 NEXT
TRADE, s.r.o., MUDr. P. Y., Ing. T. S.) a zaslal zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 07.08.2017 u

daňového subjektu MUDr. P. Y., zápisnicu o ústnom pojednávaní s Ing. T. S., vrátane dokladov, ktoré
mu boli predložené.
14. Daňový úrad Prešov pobočka Poprad v podaní zo dňa 05.10 2017 oznámil zistenia ohľadne ďalšieho
odberateľa žalobcu, a to spoločnosti HO&PE FAMILY, s.r.o., pričom zaslal i zápisnicu vykonanom
miestnom zisťovaní zo dňa 17.08.2017.

15. Rozhodnutím zo dňa 10.10.2017 správca dane podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov prerušil daňovú kontrolu u žalobcu dňom 11.10.2017 z dôvodu, že je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a dňa 04.10.2017 zaslal žiadosť o medzinárodnúvýmenu daňových informácií vo veci preverenia zdaniteľných obchodov. Prerušenie daňovej kontroly
odôvodnil zistením, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nadobudol tovar z iného členského
štátu, ktoré je potrebné preveriť.

16. V podaní zo dňa 17.05.2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 15.05.2018 pominuli dôvody na
prerušenie daňovej kontroly, keďže v uvedený deň bola správcovi dane doručená odpoveď žalovaného
ohľadom medzinárodnej výmeny daňových informácií. V podaní zo dňa 21.05.2018 správca dane
žalobcu oboznámil s ďalšími skutočnosťami (vyššie uvedenými) zistenými v priebehu daňovej kontroly.
17. Dňa 21.05.2018 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly

dane z pridanej hodnoty v spoločnosti MIRKOM s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 a február
2015 až august 2015 a vyhotovil si fotokópie listín (odpoveď rumunskej finančnej správy na žiadosť o
medzinárodnú výmenu daňových informácií ohľadne osoby P.-C. W. - konateľ spoločnosti TIBERIU s. r.
o., výzvu a zásielku pre spoločnosť TIBERIU s. r. o, ktorá sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát
neznámy). Ďalší úradný záznam správca dane spísal v uvedený deň z nahliadnutia do spisu z daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 - september 2015 a november

2015 - december 2015 v spoločnosti Deák, spol. s r.o. a vyhotovil si fotokópie listín (odpoveď slovinskej
finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií ohľadne osoby Q. X.).
18. Žalobca následne podal vyjadrenie k oboznámeným skutočnostiam, ktoré bolo správcovi dane
doručené dňa 31.05.2018.
19. Dňa 01.06.2018 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie

február 2015 - september 2015, november 2015 a december 2015, v ktorom okrem iného uviedol, že
vykonanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca si v zdaňovacom období júl 2015 neoprávnene uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od dodávateľa Danis Food s.r.o. a toto odpočítanie
mu neuznáva. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu bol doručený žalobcovi dňa 14.06.2018,
ktorý k nemu podal vyjadrenie (správcovi dane doručené dňa 03.07.2018).

20. Následne správca dane požiadal žalovaného o predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ust.
§ 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá končí dňa 06.10.2018. Žalovaný oznámil správcovi dane
predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v podaní zo dňa 20.07.2018, pričom lehotu predĺžil o tri
mesiace. O predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia bol žalobca upovedomený v podaní zo dňa

13.09.2018.
21.Správcadanevpriebehuvyrubovaciehokonaniaeštedoplnildokazovanievýsluchomsvedkov:X.F.-
konateľspoločnostiDanisFoods.r.o.do09.12.2015(zápisnicaoústnompojednávanízodňa15.08.2018
spísaná za prítomnosti konateľa žalobcu), J. B. - zamestnanec spoločnosti Danis Food s.r.o. v roku
2015 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 13.09.2018 spísaná za prítomnosti konateľa žalobcu a

splnomocnenej zástupkyne žalobcu) a V. B. - zamestnanec spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA, spol.
s r.o. v roku 2015 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.11.2018 spísaná za prítomnosti konateľa
žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu).
22. V podaní zo dňa 06.11.2018 správca dane oboznámil žalobcu s úkonmi vykonanými v priebehu
zisťovacieho konania a s ich obsahom.

23. Dňa 10.12.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a
splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu zo dňa 01.06.2018.
24. Následne, dňa 14.12.2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z
pridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejúl2015vsume3.392,76eur(daňvyrubenávdaňovompriznaní

v sume 12.862,59 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 16.255,35 eur).
25. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

26. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 27.06.2019 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vo svojom
rozhodnutí poukázal na skutkový a právny stav a zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie február až september 2015, november a december 2015 za účelom
preverenia pravdivosti údajov uvedených v podanom daňovom priznaní.
27. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v

podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 a zameral sa
aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane spolu v sume 3.392,76 eura na základe
predložených faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť Danis Food s.r.o.28. V súlade s uvedeným teda správca dane preveroval formálne deklarovanú realizáciu zdaniteľných
plnení u označeného dodávateľa a na základe vykonaného dokazovania zistil, že v čase od 23.07.2010
do 09.12.2015, t. j. aj v čase uskutočnenia deklarovaných dodávok tovaru od spoločnosti Danis Food

s.r.o. pre žalobcu, bol jediným konateľom spoločnosti Danis Food s.r.o. X. F.. Ten formálne potvrdil,
že v roku 2015 spoločnosť Danis Food s.r.o. vykonávala nákup a predaj hydinového mäsa, tiež, že v
roku 2015 vystavil faktúry pre žalobcu a tovar deklarovaný na týchto faktúrach bol žalobcovi dodaný.
Po objednávke tovar osobne zabezpečil a poslal auto do V.. Tovar nebol skladovaný, bol prevezený
priamo z V. do A., do skladov, kde daňový subjekt skladuje tovar. Tam tovar prevzali skladníci (osobne ich

nepozná), skontrolovali a podpísali dodací list. Spoločnosť Danis Food s.r.o. príchod dodávok produktov
živočíšneho pôvodu z iného členského štátu Európskej únie do elektronického systému regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy v zmysle ustanovenia § 7b zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách
v znení účinnom v rozhodnom období nenahlasovala. K obchodnej činnosti spoločnosti Danis Food
s.r.o. v roku 2015 sa pán F. odmietol bližšie vyjadriť. Svoje tvrdenia v prospech žalobcu preukázať
nevedel. Všetky doklady odovzdal pri predaji firmy p. S. R. do V. a nedisponuje ani zálohou účtovníctva

uloženou na technickom nosiči dát. Potvrdenie o tom, že doklady boli skutočne odovzdané, nepredložil.
Od 09.12.2015 bola jedinou konateľkou spoločnosti Danis Food s.r.o. pani R. S. s trvalým pobytom v
V.. Na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií bolo správcovi dane známe, že pani R. S.
nevykonávala nijakú činnosť v mene spoločnosti Danis Food s.r.o. a nedisponuje nijakými dokladmi a
informáciami, ktoré by preukazovali akúkoľvek ekonomickú činnosť.

29. Dňa 29.04.2016 bola spoločnosť Danis Food s.r.o. zrušená v dôsledku zlúčenia a jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť FATIMKA s.r.o., ktorá bola v septembri 2016 na adrese svojho sídla
neznáma a v jej mene od 29.03.2016 vystupovala osoba (Q. X.) s trvalým pobytom v B.. ktorú
slovinská finančná správa označila za neexistujúcu osobu s neexistujúcou adresou trvalého pobytu. Dňa
26.07.2017 bola spoločnosť FATIMKA s.r.o. z obchodného registra vymazaná ex offo.

30. Spoločnosť Danis Food s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2015, v ktorom priznala dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa ustanovenia §
8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. Keďže spoločnosť, resp. osoby oprávnené konať v jej mene
nepredložili potrebné záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operácie a účtovné prípady spoločnosti Danis Food s.r.o., pravdivosť údajov uvedených v

daňovom priznaní nebola preukázaná, rovnako, ako nebolo preukázané, že Danis Food s.r.o. priznala
v daňovom priznaní aj dodanie tovaru deklarované na predložených faktúrach pre žalobcu. Pravdivosť
údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty spochybňuje aj fakt, že Danis Food
s.r.o. a ani jej právny nástupca (spoločnosť FATIMKA s.r.o.) nepodali daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb za rok 2015. Vedomosť o tom, že Danis Food s.r.o. dodanie tovaru pre žalobcu

nepreukázala, mal žalobca v priebehu daňovej kontroly na základe oboznámenia č. 101441471/2017 zo
dňa27.06.2017.Kuvedenýmskutočnostiamvšakanidodatočnenepredložildôkaz,ktorýbypreukazoval
skutočné dodanie tovaru od Danis Food s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že dodanie tovaru od Danis Food
s.r.o., deklarované na základe predložených faktúr pre žalobcu, nebolo preukázané.
31. Žalobca uviedol, že pri svojej ekonomickej činnosti využíval skladovacie priestory prenajaté od

spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. Na základe zmluvy o nájme mraziarenského skladu
č. 32/2014 zo dňa 22.08.2014 ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. prenajímala žalobcovi skladovaciu
plochu mraziarenského skladu. Zo zmluvy vyplýva, že ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. zodpovedá iba
za vytváranie a udržiavanie vhodných podmienok skladovania, nezodpovedá však za iné kvalitatívne
alebo zdravotné parametre produktu. V zmysle zmluvy je žalobca ako nájomca povinný viesť podrobné

záznamy o dodávateľoch a odberateľoch, názve a množstve prijatého alebo vydaného tovaru. ICE-
BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. potvrdila, že záznamy, resp. evidenciu o dodávateľoch, odberateľoch
či dopravcoch nevykonávajú a nijaké bližšie označenie tovaru skladovaného pre žalobcu neposkytla.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na obsah výsluchu svedka V. B. - zamestnanca spoločnosti ICE-
BERG SLOVAKIA, spol. s r.o.

32. Regionálna veterinárna a potravinová správa Komárno na žiadosť správcu dane poskytla informácie,
že spoločnosť Danis Food s.r.o. bola v roku 2015 oprávnená vykonávať obchodnú činnosť s potravinami
- mrazeným mäsom len v pozícii sprostredkovateľ a prepravca. Zároveň je zrejmé, že spoločnosť Danis
Food s.r.o. v roku 2015 nevlastnila skladové ani obchodné priestory schválené na skladovanie a predaj
potravín živočíšneho pôvodu a nenahlasovala do elektronického systému Regionálnej veterinárnej a

potravinovej správy SR Komárno príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iného členského
štátu EÚ ani z tretích štátov. Túto skutočnosť potvrdil aj X. F. (konateľ Danis Food s.r.o.). Príjem tovaru,
deklarovanýnafaktúrachodDanisFoods.r.o.,nenahlasovalakozásielkuproduktovživočíšnehopôvoduz iného členského štátu EÚ ani žalobca, nakoľko tovar kupoval od slovenského dodávateľa domnieval
sa, že Danis Food s.r.o. už tovar niekde skladoval a on nebol jeho prvým príjemcom.
33. Žalobca uvádzal, že prepravu tovaru od Danis Food s.r.o. zabezpečoval dodávateľ motorovými

vozidlami s evidenčnými číslami K. a K.. Uvedené evidenčné čísla sa nenachádzajú na faktúrach a
dodacích listoch. Pán F. (konateľ Danis Food s.r.o.) uviedol, že vozidlá patrili spoločnosti Danis Food
s.r.o. Uvedené tvrdenie však nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko Kriminálny úrad finančnej správy
poskytol správcovi dane informácie, v zmysle ktorých je držiteľom i vlastníkom motorového vozidla s
evidenčným číslom K. fyzická osoba podnikateľ X. F. - F.. Za rok 2015 nebolo podané daňové priznanie k

dani z motorových vozidiel na označené motorové vozidlá. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. potvrdila,
že vozidlá s evidenčnými číslami K. sú/boli zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme a v období
od 01.02.2015 do 31.12.2015 užívali vymedzené úseky ciest.
34. Svedok J. B. potvrdil, že v mene spoločnosti Danis Food s.r.o. vozil mrazený tovar z V. a vykladal ho v
E., podľa potreby tovar rozvážal ďalej po celom B., tovar dodával aj pre žalobcu do A.. Motorové vozidlo
nemal pridelené na základe konkrétneho dokladu a evidenciu jázd neviedol. Potvrdil, že auto nebolo

prázdne a vždy v ňom bol tovar. Tovar spolu s dodacím listom odovzdal skladníkom, ktorých mená si
nepamätá a pri vjazde do areálu ho nikto nekontroloval. Tieto skutočnosti však rovnako nepreukazujú,
že tovar na základe vyššie označených faktúr bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou Danis Food
s.r.o. v uvedenom objeme, druhu a cene, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že Danis Food s.r.o.
dodanie tovaru nepreukázala.

35. Správca dane nemal pochybnosť o tom, že žalobca v prenajatých skladových priestoroch disponoval
tovarom, ktorý dodával svojim odberateľom. Ani dokazovaním vedeným u odberateľov (aj s ohľadom
na nedostatočnú špecifikáciu) však nebolo preukázané, že žalobca ďalej disponoval tovarom, ktorý
mu bol dodaný práve označeným dodávateľom (Danis Food s.r.o.). Na základe uvedených skutočností
správca dane prijal záver, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.

222/2004 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko
si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, t. j.
nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.
Ak nebolo preukázané, že Danis Food s.r.o, tovar dodala, nevznikla jej potom z tohto titulu ani daňová
povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa Danis Food s.r.o., žalobca ako

odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných prijatých faktúr, nakoľko
skutočnosti uvedené na predložených faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na
nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane).
36.Žalovanýmalzato,žesprávcadanepostupovalvsúladesozákladnýmizásadamidaňovéhokonania
apodľavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,vyhodnotilvšetkyzískanédôkazypodľasvojejúvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo. Sám žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane a nepredložil v danej
veci nijaký dôkaz, na základe ktorého by správca dane mohol prijať iný záver, než aký je vyslovený vo
výroku jeho rozhodnutia.
37. Zároveň poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca

pri uskutočňovaní svojej ekonomickej činnosti nepostupoval s potrebnou starostlivosťou. Predmetom
deklarovaných zdaniteľných plnení od spoločnosti Danis Food s.r.o je tak špecifická komodita, akou je
potravina živočíšneho pôvodu (hydinové mäso), pričom pri obchodovaní s takýmto druhom komodity
je potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu. Žalobca uviedol, že pôvod tovaru nakúpeného od Danis
Food s.r.o. je v Maďarsku, no nevedel odkiaľ bol tovar odoslaný a domnieval sa, že Danis Food s.r.o. už

tovar „niekde" skladovala a on nebol jeho prvým príjemcom. Priložil aj dokumenty v maďarskej, anglickej
anemeckejverzii,ktoréoznačilako„potvrdeniaopôvodeoddodávateľa".Súčasťouspisovéhomateriálu
skutočne sú dokumenty s označením „Kereskedelmi Okirat/Commercial Document/Handelsdiplom",
no ani jeden takýto dokument sa netýka zdaňovacieho obdobia júl 2015. Okrem toho, že žalobca
svojím konaním priamo ohrozil spotrebiteľov, preukázateľne nevyužil všetky možnosti, ktoré mu zákon

umožňuje, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezúčastní na daňovom podvode. Taktiež na faktúrach a
dodacích listoch vystavených dodávateľom je tovar špecifikovaný veľmi stručne a všeobecne.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
38. Žalobou zo dňa 09.09.2019, doručenou správnemu súdu dňa 16.09.2019, sa žalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane, pričom sa domáhal ich zrušenia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
39. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z." alebo „daňovýporiadok") a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej aj ,,zákon o
DPH“). Žalovaný svojím rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach, pričom
jeho nezákonnosť videl v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine.

40. Konštatoval, že žalovaný mu neuznal za zdaňovacie obdobie júl 2015 právo na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa Danis Food s.r.o. za nákup hydinového mäsa
špecifikovanéhovofaktúrachspoluvsume3.392,76eur.Zdaniteľnéobchodysavšakuskutočnilitak,ako
to deklaroval predloženými dokladmi a oprávnene si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr,
preto rozporuje závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že vyčerpávajúcim

spôsobom preukázal dodanie fakturovaných tovarov dodávateľom označeným na faktúrach a následný
predaj tovaru svojim odberateľom, a teda, že uniesol vlastné dôkazné bremeno. Skutočnosť, že
dodávateľ nepreukázal, že mu vznikla daňová povinnosť, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu, ako
sa to snažia urobiť daňové orgány.
41. Namietal dĺžku trvania vyrubovacieho konania. Správca dane doručil žalobcovi protokol z daňovej
kontroly dňa 14.06.2018, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly a nasledujúcim dňom začal správca

dane vykonávať vyrubovacie konanie, ktoré trvalo šesť mesiacov, keďže rozhodnutie o vyrubení rozdielu
dane vydal správca dane dňa 14.12.2018. Konanie správcu dane považoval za zrejmé porušenie
všetkých procesných lehôt v rámci vyrubovacieho konania, ktoré podľa ust. § 68 ods. 3 daňového
poriadku trvá 3 mesiace + 15 pracovných dní (lehota určená správcom dane na vyjadrenie k protokolu
z daňovej kontroly). V danom prípade správca dane vykonával vyrubovacie konanie šesť mesiacov,

čím prekročil maximálne prípustný limit výkonu vyrubovacieho konania. Okrem toho podľa názoru
žalobcu správca dane v tomto prípade zneužíval inštitút daňovej kontroly a jej prerušenia a neobstojí
argumentácia správcu dane, že prerušil daňovú kontrolu z dôvodu získania informácií prostredníctvom
žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií.
42. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji

proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v čl. 7 a
9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa čl. 12 citovanej
komunitárnej legislatívy, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote,
okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude
pravdepodobne schopný odpovedať. Je evidentné, že v danom prípade uvedená 3-mesačná lehota na

vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií bola opakovane zmeškaná. Túto
skutočnosť potvrdzuje fakt, že prerušenie daňovej kontroly trvalo 7 mesiacov.
43. Žalobca predložením všetkých požadovaných dokladov a vyjadreniami, v rámci ktorých
vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal otázky správcu dane, preukázal reálne uskutočnenie
zdaniteľných plnení a ich dodanie dodávateľom uvedeným na faktúrach. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011 a sp. zn.
7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 a zdôraznil, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a žalovaný mal
vykonať navrhované podporné dôkazy, ktoré žalobca objektívne nemohol predložiť na podporu svojich
tvrdení, čo žalovaný ani správca dane nevykonali. Preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie
žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený

skutkový stav veci.
44.Podotkol,žedôvodompreneuznanieodpočítaniadanezdodávateľskýchfaktúroddodávateľaDanis
Food s.r.o. je skutočnosť, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní fakturovaného
tovarudanýmdodávateľom.Malzato,žežalovanýasprávcadanevôbecnezobralidoúvahyskutočnosť,
že konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o. X. F. vypovedal a potvrdil obchodné vzťahy so spoločnosťou

žalobcu. Vtedajší konateľ dodávateľa potvrdil dodanie tovaru žalobcovi a vystavenie faktúr pre žalobcu.
Preukázanie prepravy tovaru, ktorý bol dovážaný pre spoločnosť Danis Food s.r.o. z V. tým, že bol
evidovaný v elektronickom mýtnom systéme v roku 2015, nie je podľa názoru správcu dane dôkazom
toho, že sa v ňom nachádzal tovar, ktorý mal byť predmetom fakturácie pre žalobcu.
45. Žalovaný na ťarchu žalobcu pripisuje fakt, že dodávateľ Danis Food s.r.o. si neplnil daňové povinnosti

a porušil povinnosti voči Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe SR. Správca dane rovnako
postavil proti žalobcovi aj dôkaz, ktorým bola svedecká výpoveď svedka J. B., ktorý bol zamestnancom
spoločnosti Danis Food s.r.o., pracoval ako šofér a vozil tovar z V. na automobiloch DAF s evidenčným
č. K., ktorý vo výpovedi uviedol, že vždy mal CMR a dodacie listy a nikdy nebolo auto prázdne. Napriek
tejto výpovedi, ktorá jednoznačne potvrdila dodávku tovaru pre žalobcu, správca dane konštatoval, že

tieto skutočnosti nepreukazujú, že tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou Danis Food s.r.o..
Každý dôkaz znejúci v prospech žalobcu daňové orgány prekrútili v neprospech žalobcu a alibisticky
uviedli, že tieto dôkazy nepreukazujú, kto tovar dodal. V danom prípade nešlo o formálne deklarovanie
dodania tovaru dodávateľom iba na základe dodávateľských faktúr, ale nákup tovaru od dodávateľapreukázal žalobca viacerými podpornými dôkazmi, ktoré vo vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdili
nákup tovaru od dodávateľa. Žalovaný nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, ale vzal za
svoje dôkazy znejúce v neprospech žalobcu, a preto postoj žalovaného nebol objektívny, nestranný a

v súlade so zákonom.
46. Uviedol, že zdaniteľné plnenia sú na základe dôkazov vykonaných v daňovom konaní podporené
dôkazmi, ktoré v žalobe označil (výsluch svedkov, potvrdenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy Komárno, potvrdenie Národnej diaľničnej spoločnosti, následný predaj tovaru odberateľom,
ktorý bol potvrdený jednotlivými odberateľmi). V daňovej kontrole a vyrubovacom konaní boli vykonané

dôkazy, ktoré jednoznačne a nespochybniteľné dokazujú, že žalobca tovar nakúpil od spoločnosti Danis
Food s.r.o., pričom žalovaný uvedené dôkazy znejúce v prospech žalobcu v napadnutom rozhodnutí
len marginálne spomenul bez toho, aby sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia kvalifikovane vysporiadal.
Správca dane použil v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní len tie dôkazy, ktoré sa mu hodia, a
dôkazy znejúce v prospech žalobcu odignoroval.
47. Poznamenal, že Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že v prípade,

ak u správcu dane vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov, resp.
subdodávateľov, nemôže to mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly. Žalobca konal v
dobrej viere, preukázateľne obstaral tovar od dodávateľa a je na mieste otázka, kde siaha jeho
povinnosť preveriť si konanie iného subjektu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému

konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Zákon žalobcovi nedáva
právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov u dodávateľov. Daňové orgány
nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie.
V tejto súvislosti sa možno odvolať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12.01.2006
v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum Electronics Ltd) a C-484/03 (Bond

House Systems Ltd), podľa ktorého nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci
dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom.
48. Nezákonnosť vykonaného dokazovania žalobca videl v tom, že správca dane sa neriadil
relevantnými ustanoveniami daňového poriadku o dokazovaní, pretože od žalobcu vyžadoval
predloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval a ani disponovať nemohol, ako i preukázanie skutočností,

na ktorých preukázanie reálnu možnosť žalobca nemal. Správca dane konal v rozpore s ust. § 24 ods.
2 a 4 daňového poriadku, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, vychádzajúce
z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený
skutkový stav daňovej veci.
49.ĎalejžalobcapoukázalnarozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-80/11aC-142/11,ktoréhopodstata

spočíva v tom, že daňové úrady nemôžu od podnikateľov chcieť, aby preverovali dodávateľov. Žalobca
zdaniteľné obchody realizoval, pričom si splnil všetky povinnosti súvisiace s úhradami a odvodmi.
V čase obchodovania s dodávateľom Danis Food s.r.o. si žalobca tohto dodávateľa preveril a nič
nenaznačovalo, že by sa malo jednať o nespoľahlivého dodávateľa, nakoľko to bol dodávateľ, s ktorým
žalobca obchodoval aj predchádzajúci rok, vykazoval v roku 2013 zisk vo výške viac ako 2 milióny eur

a vlastnil majetok.
50. Namietal, že žalovaný v celom napadnutom rozhodnutí poukazoval na závery správcu dane a
jeho vyhodnotenia, pritom vlastný rozbor dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní
absentoval. Žalovaný okrem vyhodnotenia skutkového stavu správcom dane v napadnutom rozhodnutí
neuviedol vlastné vyhodnotenie vo vzťahu ku skutkovému stavu a právnej kvalifikácii, pričom neuviedol,

ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu boli žalobcom porušené. Skutočnosť,
že dodávateľ žalobcu porušil niektoré z ustanovení zákona a nepodal daňové priznania, nemôže byť na
ťarchu žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 3Sžf/47/2017 a uviedol, že správca dane sa nevysporiadal s jeho návrhmi a námietkami v žiadnom
štádiu daňového konania, pričom neaplikoval ani ustanovenie, na základe ktorého neuznal právo na

uplatnenie odpočítania dane, a to ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
51. Záverom mal za to, že správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré
by odôvodňovalo jeho závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako i v napadnutom rozhodnutí
žalovaného a vykonané dôkazy nesprávne právne posúdil, a preto považoval napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci.

IV. Vyjadrenie žalovaného
52. Žalovaný zaslal súdu vyjadrenie k predmetnej žalobe zo dňa 19.02.2020. Uviedol, že žalobca
prostredníctvom predložených faktúr deklaroval, že tam označený dodávateľ (Danis Food s.r.o.) muv zdaňovacom období júl 2015 dodal tovar - hydinové mäso a vnútornosti. Správca dane vyhodnotil
predložené a získané dôkazy a prijal záver, že právo na odpočítanie dane spolu v sume 3.392,76 eur,
ktoré si žalobca uplatnil na základe predložených faktúr, je neopodstatnené, nakoľko pri deklarovaných

zdaniteľných plneniach neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm.
a/ zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Nebolo preukázané,
že označený dodávateľ žalobcovi tovar v danom druhu, objeme a cene reálne dodal. Ak nebolo
preukázané, že dodávateľ tovar dodal, nevznikla mu potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Túto
skutočnosť dodávateľ ani nepreukázal. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, žalobca

ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, nakoľko skutočnosti
uvedené na predložených faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich
označeného ako dodávateľ (platiteľ dane). Splnenie podmienok pre uplatnenie si práva na odpočítanie
dane nebolo preukázané ani u deklarovaného dodávateľa, a ani prostredníctvom samotného žalobcu.
Z uvedeného dôvodu správca dane nepriznal žalobcovi v zdaňovacom období júl 2015 právo na
odpočítanie dane v sume 3.392,76 eur.

53. V rámci odvolacieho konania žalovaný preskúmal rozhodnutie správcu dane a konštatoval, že
toto rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je v súlade s požiadavkami príslušných
zákonných ustanovení. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v
danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane
z predložených dodávateľských faktúr a ani vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré

by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane tak, ako to žiadal. Žalobca nepostupoval v
danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity a legislatívne
požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v danom
obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Žalovaný bol toho názoru,
že žalobca vedel, mohol, resp. mal vedieť, že tieto plnenia môžu byť poznačené nezákonným konaním

a za danej situácie bol správca dane plne oprávnený nepriznať žalobcovi právo na odpočítanie dane
z faktúr od dodávateľa Danis Food s.r.o. a rozhodnutím mu vyrubiť rozdiel dane z pridanej hodnoty v
sume 3.392,76 eur.
54. Žalobca vo svojej žalobe prezentoval najmä svoj nesúhlas so závermi daňových orgánov, ale
neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok ich rozhodnutí. Žalovaný sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými skutočnosťami, ktoré
žalobca opätovne uviedol v žalobe. Nebola medzi nimi však nijaká námietka, dôkaz, či argument, ktoré
by preukazovali, že podanie žaloby je opodstatnené.
55.Kprocesnémupostupusprávcudanežalovanýzdôraznil,žedaňovákontrolasavykonávavrozsahu,
ktorý je nevyhnute potrebný na dosiahnutie jej účelu. Tiež podotkol, že žalobca prvýkrát námietky tohto

charakteru vzniesol až v správnej žalobe. U žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2015 až september 2015, november 2015 a december 2015 v období od
07.12.2016 do 14.06.2018, pričom jej výkon bol prerušený od 11.10.2017 do 15.05.2018 z dôvodu, že
bolopotrebnézískaťinformáciespôsobompodľaosobitnéhopredpisu(Nariadenierady(EÚ)č.904/2010
zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty).

Dôvodomnaprerušeniedaňovejkontrolybolaskutočnosť,žesprávcadanepotrebovalpodľaosobitného
predpisu získať informácie a podklady pre správne určenie dane. Ak má správca dane podľa ust. § 61
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. pokračovať v daňovom konaní (resp. v daňovej kontrole) vtedy, keď
pominú dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, žalovaný je toho názoru, že správca dane môže v
konaní pokračovať až vtedy, keď obdrží potrebné informácie a podklady.

56. V predmetnej veci bola daňová kontrola prerušená do 15.05.2018, kedy správca dane obdržal
odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a túto skutočnosť, teda pominutie dôvodov
na prerušenie daňovej kontroly správca dane oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 17.05.2018. Zaslanie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sa považuje za zákonný dôvod na prerušenie daňovej
kontroly, nakoľko bez potrebných informácií a podkladov, ktoré sa dajú zistiť len osobitným spôsobom,

správca dane nemôže správne určiť daň.
57. V oddiele 2, čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 sú uvedené lehoty na poskytovanie informácií,
ktoré sa majú chápať ako maximálne lehoty a nemajú sa prekračovať, pričom zásada je taká, že na
to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali
poskytnúť bez ďalšieho odkladu. Na základe uvedeného je zrejmé, že nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010

v tejto časti odporúča maximálne lehoty na poskytnutie informácií pre žiadaný orgán. Z uvedeného však
nie je možné vyvodiť záver, že ak žiadaný orgán tieto lehoty nedodrží, resp. si nesplní svoje povinnosti,
musí žiadajúci orgán pokračovať v daňovej kontrole aj napriek tomu, že odpoveď na zaslanú žiadosť
neobdržal. Dôsledky nedodržania lehoty na odpoveď žiadaným orgánom nie sú stanovené a nie jemožné stotožniť sa s názorom žalobcu, že správca dane zneužil inštitút daňovej kontroly a jej prerušenie.
V prípade neprerušenia daňovej kontroly v predmetnej veci reálne hrozilo nedodržanie lehoty na jej
vykonanie.

58. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery, ktoré vyslovil k tejto otázke Ústavný súd SR vo
svojom uznesení č. k. IV. ÚS 116/2013-11 zo dňa 28.02.2013, z ktorého vyplýva, že v dôsledku riadneho
prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené
pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov
nedodržali lehoty stanovené v Nariadení rady (ES) č. 1798/2003, resp. v Nariadení rady (EÚ) č.

904/2010, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácii je uvedená v čl. 10 až 12 nového nariadenia a
sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31.12.2011. Prerušenie daňovej kontroly v súlade s ust. § 61
zákona č. 563/2009 Z. z. malo za následok, že lehoty podľa tohto zákona neplynuli a prerušenie daňovej
kontroly nie je zákonom explicitne ohraničené stanovenou lehotou. Daňová kontrola bola prerušená
zákonne, pričom prerušenie bolo dôvodné a aj primerané. Po zohľadnení prerušenia daňovej kontroly
nebol prekročený časový rámec na jej vykonanie, pričom samotný výkon daňovej kontroly trval 337 dní.

59. K dĺžke vyrubovacieho konania žalovaný poukázal na ust. § 68 zákona č. 563/2009 Z. z. a na lehoty,
ktoré sú v ňom upravené. Správca dane doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly dňa 14.06.2018,
kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly a nasledujúcim dňom po dni doručenia protokolu z daňovej
kontroly sa začalo vyrubovacie konanie. Vo výzve zo dňa 01.06.2018 správca dane určil žalobcovi lehotu
15 pracovných dní na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a dňa 17.07.2018 písomne

požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie v danej veci, pričom svoju žiadosť aj odôvodnil.
Žalovaný vyhovel žiadosti správcu dane a vo svojom vyjadrení zo dňa 20.07.2018 oznámil správcovi
dane, že lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní predlžuje o tri mesiace. O predĺžení lehoty na
vydanie rozhodnutia správca dane upovedomil žalobcu. Posledná zápisnica o ústnom pojednávaní bola
so žalobcom spísaná dňa 10.12.2018 a správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane dňa

14.12.2018, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 11.01.2019, čím bolo vyrubovacie konanie ukončené.
Rozhodnutie teda bolo vydané v zákonnej lehote a správca dane postupoval v súlade so zákonom.
60. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si
uplatnil konkrétne práva na základe zákona o DPH a musí byť schopný preukázať, že tieto práva boli
uplatnenéposplnenípodmienok,ktorétentozákonstriktneurčuje.Tentozáverpodporilnapr.ajrozsudok

Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011, či rozsudok v konaní pod sp. zn. 7Sžf/41/201, na
ktoré poukazoval aj žalobca vo svojej žalobe. Dôkazné bremeno žalobcu však nesmie byť absolútne a
sekundárne dôkazné bremeno, ktoré spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom,
znáša správca dane. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane
ich v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním sa však vecná opodstatnenosť týchto listinných

dokladov nepreukázala a správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o ich pravdivosti, s ktorými
oboznámil žalobcu a vyzval ho na ich odstránenie. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane a
nepredložil, resp. nenavrhol vykonať v danej veci nijaký dôkaz, na základe ktorého by správca dane
mohol prijať iný záver, než aký je vyslovený vo výroku jeho rozhodnutia. Nebolo možné prisvedčiť
tomu, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko samotná existencia materiálneho plnenia

v uvedenom objeme, druhu a cene nebola preukázaná a tovar na faktúrach, resp. v prílohách nebol
špecifikovaný tak podrobne, aby bola možná jeho jednoznačná identifikácia.
61.Vďalšejčastisvojhovyjadrenia(vovzťahukDanisFoods.r.o.)žalovanýzopakovalvykonanédôkazy
azistenéskutočnosti(výsluchysvedkov,žiadostiomedzinárodnúvýmenuinformácií,zmenakonateľova
zánik deklarovaného dodávateľa ako i jeho právneho nástupcu), ktoré nepreukázali, že tovar na základe

označených faktúr bol dodaný práve spoločnosťou Danis Food s.r.o. v uvedenom objeme, druhu a cene
pre žalobcu. Správca dane nemal pochybnosť o tom, že žalobca v prenajatých skladových priestoroch
disponoval tovarom, ktorý dodával svojim odberateľom, ale ani dokazovaním vedeným u odberateľov
žalobcu (aj s ohľadom na nedostatočnú špecifikáciu tovaru) však nebolo preukázané, že žalobca ďalej
disponoval tovarom, ktorý mu bol dodaný práve označeným dodávateľom (Danis Food s.r.o.).

62. Ku konaniu žalobcu súlade s tzv. dobrou vierou žalovaný uviedol, že z predloženého spisového
materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca pri uskutočňovaní svojej ekonomickej činnosti nepostupoval
s potrebnou starostlivosťou. Podľa tvrdenia žalobcu bol pôvod tovaru nakúpeného od Danis Food
s.r.o. v Maďarsku, ale nevedel, odkiaľ bol tovar odoslaný a domnieval sa, že Danis Food s.r.o. už
tovar „niekde“ skladovala a on nebol jeho prvým príjemcom. Vo svojom vyjadrení k výzve uviedol, že

tovar bol označený v súlade s požiadavkami na označenie potravín spolu so slovenským prekladom
textu a uvedením krajiny pôvodu a dovozcu, resp. distribútora. Uvedené skutočnosti však neboli
preukázané. Šarže výrobkov uviesť nevedel. Priložil dokumenty v maďarskej, anglickej a nemeckej
verzii, ktoré označil ako „potvrdenia o pôvode od dodávateľa“. Súčasťou spisového materiálu skutočnesú dokumenty s označením „Kereskedelmi Okirat/Commercial Document/Handelsdiplom“, no ani jeden
takýto dokument sa netýka zdaňovacieho obdobia júl 2015. Konateľ žalobcu uviedol, že „Kereskedelmi
Okirat“ je obchodný dokument a neexistuje ku každej faktúre od Danis Food s.r.o. Podľa spôsobu

manipuláciestovaromvskladovýchpriestorochspoločnostiICE-BERGSLOVAKIA,spol.sr.o.arovnako
podľavyjadreniažalobcuavedúcehoskladujezrejmé,žežalobcaprijehonaskladneníaanivyskladnení
nie je osobne prítomný. Nekontroluje jeho označenie a ani kvalitu. Aj táto skutočnosť je znakom toho,
že k výkonu svojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou.
63. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 nie je možné

prisvedčiť tomu, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko samotná existencia materiálneho
plnenia v uvedenom objeme, druhu a cene nebola preukázaná a tovar na faktúrach, resp. v prílohách
nebol špecifikovaný tak podrobne, aby bola možná jeho jednoznačná identifikácia. Judikáty európskych
súdnych dvorov sa ustálili na názore, že nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby daňový
subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Špecifickosť komodity a požiadavky na jej

vysledovateľnosť poskytli žalobcovi priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca tento priestor a možnosti nevyužil
a vo svojej žalobe sa tejto skutočnosti účelovo vyhol.
64. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že jednotlivé časti odôvodnenia jeho rozhodnutia
vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, presne definujú dôvody prijatých záverov vo vzťahu k

aplikovaným zákonným ustanoveniam a reflektujú na námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní.
Samotný nesúhlas žalobcu so závermi však nie je relevantný dôkaz na to, aby mohli byť prijaté závery
iné. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako i žalovaný v priebehu
odvolacieho konania postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z.
65. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
66. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo
dňa 09.09.2019, viazaný jej rozsahom a dôvodmi [ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "SSP")] a vychádzajúc zo zisteného skutkového

stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.06.2019 ako i rozhodnutie
správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba
nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
67. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 27.04.2023 pri dodržaní podmienok
podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.

68. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 31.12.2015, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
69. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna

hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v
deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
70. Podľa 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe

zákona.
71. Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tentodeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

72. Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
73. Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,
čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za
dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,
ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

74. Podľa § 49 ods. 1 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
75. Podľa § 49 ods. 2 vyššie citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
76. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.
77. Podľa § 51 ods. 2 vyššie citovaného zákona, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2
písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo,
a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie

dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ
nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane
vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku

1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v
zdaňovacomobdobí,vktoromprávonaodpočítaniedanevzniklo,anajneskôrvposlednomzdaňovacom
období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
78. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad
alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona

alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.
79. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu
faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene
dodávateľa vyhotovila faktúru.
80. Podľa § 71 ods. 3 vyššie citovaného zákona, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť

pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie
faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry
možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,

b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

81. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa
tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo
právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
82. Podľa § 74 ods. 1 písm. a) až i) vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72
musí obsahovať

a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala;b)menoapriezviskopríjemcutovarualeboslužbyalebonázovpríjemcutovarualeboslužby,adresujeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba;

c) poradové číslo faktúry;
d)dátum,keďboltovaraleboslužbadodaná,alebodátum,keďbolaplatbaprijatá,aktentodátummožno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry;
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby;

g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene;
h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na
ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od
dane";

i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy
v § 66.
83. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr,
ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté
faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich

rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
84. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2019, teda i v čase rozhodovania
žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov a iných osôb.
85. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2019, teda i v čase rozhodovania
žalovaného, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento

zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.
86. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2019, teda i v čase rozhodovania

žalovaného, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
87. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2019, teda i v čase rozhodovania
žalovaného, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah

právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na
právnyúkon,viaceroprávnychúkonovaleboinéskutočnostiuskutočnenébezriadnehopodnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

88. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania;

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
89. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
90. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, správca dane preukazuje

skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie
dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho
činnosti.91. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania

daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
92. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019 daňovou kontrolou správca
dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie

ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný
na dosiahnutie jej účelu.
93. Podľa § 61 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

94. Podľa § 61 ods. 3 vyššie citovaného zákona, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí
o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

95. Podľa § 61 ods. 4 vyššie citovaného zákona, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.
96. Podľa § 61 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto

zákona neplynú.
97. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, rozhodnutie musí vychádzať
zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a
musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
98. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, rozhodnutie obsahuje

odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
99. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu

s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu;
vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po
doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá
správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému

subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie
konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec
vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom
konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
100. Podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, správca dane vydá

rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak
a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole;
b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole;
c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade
správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

101. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.06.2019, ak daňový subjekt predloží
pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne
so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí
deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný
určiťsinatentoúčelzástupcu.Správcadanenazákladepísomnéhovyjadreniadaňovéhosubjektuaním

predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho
zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o
tejtoskutočnostiúradnýzáznam.Opriebehuaovýsledkochdokazovaniasprávcadanespíšesdaňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej
vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu

prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.
102. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2019, odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové
či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia,

odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka
konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
103. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2019, odvolací orgán
napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie

potvrdí.Odvolacíorgánrozhodnutiezrušíavecvrátinaďalšiekonaniearozhodnutie,aksúnatodôvody.
Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo
orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
104. Úlohou správneho súdu bolo zaoberať sa námietkami žalobcu a posúdiť správnosť postupu a
právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u

žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 3.392,76 eura po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu
a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Kľúčovou otázkou pre správny súd bolo, či žalobca uniesol svoje
dôkazné bremeno v daňovom konaní a preukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na odpočet

dane podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH vo vzťahu k spornému dodaniu tovaru spoločnosťou
Danis Food s.r.o.. Bolo tiež potrebné preto zodpovedať, či sú správne závery správcu dane, žalovaného
ako aj správneho súdu o nepriznaní nároku na odpočet dane z tohto dodania tovaru v dôsledku
nepreukázaného uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany žalobcom deklarovaného dodávateľa.
105. Jednou zo vznesených námietok žalobcu bola aj námietka týkajúca sa inštitútu daňovej kontroly,

dôvodu a trvania jej prerušenia ako i trvania vyrubovacieho konania, na vysporiadanie s ktorou sa
správny súd primárne zameral. Úlohou správneho súdu bolo teda posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2015 - september 2015, november 2015 a december 2015, keďže v prípade, ak by správca dane
nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým nielen ustanovenie o maximálnej

dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola by v
takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej by nadobudol povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že by takýto
protokolpoužitýbol,takcelédaňovékonaniebybolozaťaženévadounezákonnostiarovnakotakbybolo
nezákonné i rozhodnutie (ktoré je vlastne zavŕšením celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania),

pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v
protokole z takejto nezákonnej kontroly.
106. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala
dňa 07.12.2016 a v kontrolovanom zdaňovacom období (v danej veci júl 2015) žalobca v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.862,59 eura. Z dokladov,

ktoré žalobca predložil v rámci kontroly, vyplynula potreba preverenia nadobudnutia tohto tovaru, a teda
potreba požiadať finančnú správu dotknutého členského štátu (Rakúsko) o potvrdenie nadobudnutia
deklarovaných dodávok tovaru od daňového subjektu FAMKO HANDELS GMBH so sídlom v Rakúsku
v období od februára 2015 do decembra 2015 v celkovej hodnote 207.463 eur. Nadobudnutie tovaru
žalobcom z iného členského štátu má vplyv na jeho daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a

preto je logické, že v rámci daňovej kontroly uvedeného zdaňovacieho obdobia a správneho určenia
daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť tieto žalobcom deklarované dodávky a nadobudnutia
tovaru z iného členského štátu a v konečnom dôsledku i správnosť a pravdivosť údajov na daňovom
priznaní žalobcu k dani z pridanej hodnoty, na čo poukázal i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia.
107. Dňa 04.10.2017 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (do Rakúska -

dodávateľ tovaru FAMKO HANDELS GMBH), pričom k žiadosti pripojil i faktúry, ktoré bolo potrebné
preveriť. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie
medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti danez pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01.01.2012 (ďalej aj nariadenie č.
904/2010 alebo nariadenie). Rozhodnutím zo dňa 10.10.2017 správca dane daňovú kontrolu prerušil
od 11.10.2017 podľa § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že je potrebné získať

informácie podľa osobitného predpisu a zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií
na preverenie zdaniteľných obchodov pod č. 130000008951/2017. Podľa názoru správneho súdu bolo
prerušenie daňovej kontroly, vzhľadom k potrebe preverenia žalobcom predložených dokladov dôvodné.
108. Daňová kontrola bola prerušená od 11.10.2017 do doby doručenia odpovede na predmetnú žiadosť
s tým, že sa v nej bude pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré bola prerušená. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že kontrola je prerušená do obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť
daňovú povinnosť. Z uvedeného potom vyplýva, že daňová kontrola v predmetnej veci bola prerušená
do doručenia takej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, na základe ktorej bude
možné pristúpiť k určeniu daňovej povinnosti žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období. Predmetnú
žiadosť správca dane urgoval dňa 14.03.2018 a dňa 15.05.2018 mu bola doručená odpoveď rakúskej
finančnej správy, pričom dodanie tovaru pre žalobcu zo strany daňového subjektu z iného členského

štátu (Rakúsko) bolo potvrdené. Následne správca dane v oznámení zo dňa 17.05.2018 žalobcovi
oznámil, že dňa 15.05.2018 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových
informácií a pokračuje vo výkone daňovej kontroly.
109. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku je upravené pokračovanie v daňovom konaní tak, že správca
dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania,

ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Správca dane takto i postupoval a vo vykonávaní
daňovej kontroly pokračoval dňom 16.05.2018 (čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 17.05.2018) do
14.06.2018, kedy bol žalobcovi doručený protokol zo dňa 01.06.2018 z daňovej kontroly spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k nemu, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 46
ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, Predmetná daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 07.12.2016

do 10.10.2017 vrátane (t. j. 308 dní), prerušená bola od 11.10.2017 do 15.05.2018 vrátane (pričom
toto obdobie sa podľa § 61 ods. 5 vyššie citovaného zákona nepočíta do lehoty na vykonanie daňovej
kontroly) a ďalej pokračovala od 16.05.2018 do 14.06.2018 vrátane (t. j. 30 dní). Výkon daňovej kontroly
trval 338 dní (308 + 30), čo znamená, že zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly
nebola prekročená.

110. Správny súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že neobstojí všeobecná
námietka žalobcu o zneužití inštitútu daňovej kontroly a jej prerušenia. Argumentácia správcu dane
a žalovaného o potrebe prerušenia daňovej kontroly z dôvodu preverenia pravdivosti údajov žalobcu
v daňovom priznaní formou získania informácií prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácií má oporu v administratívnom spise, pretože pokiaľ žalobca predložil správcovi

dane príslušné faktúry a deklaroval v daňovom priznaní nadobudnutie tovaru z iného členského štátu,
bolo právom a povinnosťou správcu dane tieto údaje preveriť. Zistenia z medzinárodnej výmeny
daňových informácií boli teda použité v rámci daňovej kontroly, a to v prospech žalobcu, ktorý žiadnym
spôsobom nekonkretizoval svoje všeobecné tvrdenie o tom, že neobstojí argumentácia správcu dane
o prerušení daňovej kontroly z dôvodu získania informácií prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú

výmenu daňových informácií.
111. V čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (na ktorý poukazoval žalobca) je stanovená lehota
na poskytnutie informácií, pričom čl. 12 tohto nariadenia uvažuje i so situáciou a postupom v prípade,
keď žiadaný orgán nebude môcť dodržať stanovenú lehotu a v takom prípade informuje žiadajúci orgán
o dôvodoch a o tom, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať, čo v predmetnej veci nebolo

naplnené. Správca dane teda postupoval aktívne, keď urgoval poskytnutie odpovede na žiadosť o
poskytnutie informácií, ale nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť dodržanie týchto lehôt, resp. iným
spôsobom urýchliť poskytnutie žiadaných informácií. Už skutočnosť, že samotné Nariadenie Rady
(EÚ) č. 904/2010 počíta s možnosťou nedodržania lehoty pre dožiadaného správcu dane v inom
členskom štáte na poskytnutie informácií, je podľa názoru správneho súdu dôkazom toho, že lehota

na poskytnutie informácií je procesnou lehotou a jej prípadné dodržanie alebo nedodržanie správca
dane nemôže relevantným spôsobom ovplyvniť. Nedodržanie trojmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nespôsobuje
nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, pretože sa jedná o procesnú lehotu určenú pre dožiadanie
správcu dane v inom členskom štáte, ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu

dane v daňovom konaní. Podstatné je to, že daňová kontrola bola v tomto čase prerušená a správcovi
dane neplynula lehota na jej vykonanie. Po prerušení daňovej kontroly správca dane nevstupoval do
súkromnej autonómie žalobcu ako daňového subjektu, neuplatňoval voči nemu žiadne svoje práva a ani
nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly.112. Správny súd posúdil námietku žalobcu, týkajúcu sa zneužitia inštitútu daňovej kontroly a jej
prerušenia, za nedôvodnú. Potreba správcu dane v predmetnej daňovej kontrole preveriť údaje v
daňovom priznaní žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 o nadobudnutí

tovaru z iného členského štátu spôsobom podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 a zaslanie žiadosti
o medzinárodnú výmenu daňových informácií rakúskej finančnej správe boli podľa názoru správneho
súdu jednoznačne zákonným dôvodom na prerušenie daňovej kontroly a všeobecné tvrdenie žalobcu v
žalobe (o tom, že neobstojí argumentácia správcu dane o prerušení daňovej kontroly z dôvodu získania
informácií prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií) nie je spôsobilé

spochybniť dôvodnosť postupu správcu dane. Žalobca bol oboznámený s informáciami získanými na
základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré potvrdili správnosť údajov žalobcu
o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2015. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil
ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobie, kedy bola daňová kontrola prerušená sa do lehoty
daňovej kontroly nepočíta.

113. Podľa názoru správneho súdu treba vychádzať z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového
konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej
daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočítania dane a zároveň mať na zreteli, že zákon č.
563/2009 Z. z. úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly a úpravou jej prerušenia (ktoré nie je konkrétne
časovo ohraničené) nespája žiadne právne účinky s prekročením procesných lehôt stanovených na

uskutočnenie medzinárodnej výmeny daňových informácií. V tejto súvislosti správny súd dáva do
pozornosti žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ (desiata komora) vo veci C-186/20 zo dňa 30.09.2021,
ktorý sa týkal slovenského daňového subjektu, t. j. HYDINA s.r.o. c/a Finančné riaditeľstvo SR. Súdny
dvor rozhodol tak, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením sa má

vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením.“
114. K námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky vyrubovacieho konania, správny súd uvádza, že vyrubovacie

konanie sa začalo dňa 15.06.2018, teda nasledujúci deň po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu
s výzvou podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. na vyjadrenie sa k nemu, pričom správca dane
žalobcovi určil lehotu, v ktorej sa môže vyjadriť k protokolu, resp. predložiť dôkazy, a to do 15 pracovných
dní od doručenia výzvy, teda do 06.07.2018 vrátane. Žalobca v tejto lehote podal vyjadrenie. V zmysle
§ 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018 (ktoré bolo potrebné aplikovať v

predmetnej veci podľa § 165g tohto zákona, nakoľko vyrubovacie konanie sa začalo po 31.12.2017) bola
určená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní tak, že správca dane vydá rozhodnutie
najneskôr do troch mesiacov od uplynutia lehoty ním určenej podľa § 68 ods. 1 veta prvá vyššie
uvedeného zákona, t. j. v predmetnej veci do 06.10.2018 vrátane. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu k
protokolu správca dane podľa § 68 ods. 3 veta tretia zákona č. 563/2009 Z. z. vykonal dokazovanie

a v podaní zo dňa 16.07.2018 požiadal žalovaného odôvodnenou žiadosťou o predĺženie lehoty na
vydanie rozhodnutia (§ 68 ods. 3 veta posledná zákona č. 563/2009 Z. z.). Žalovaný lehotu na vydanie
rozhodnutia predĺžil správcovi dane o tri mesiace (teda do 06.01.2019) a túto skutočnosť správca dane
oznámilžalobcovivpodanízodňa13.09.2018,ktorébolozástupkynižalobcudoručenédňa13.09.2018.
Správca dane vydal rozhodnutie dňa 14.12.2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie

obdobie júl 2015 a ktoré bolo expedované na poštovú prepravu a na pošte uložené v decembri 2018.
Rozhodnutie prevzala zástupkyňa žalobcu dňa 11.01.2019. Predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia
vo vyrubovacom konaní bola teda v zmysle § 27 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. zachovaná, keďže
rozhodnutie bolo odovzdané na poštovú prepravu ešte v decembri 2018 (čo preukazuje doručenka k
rozhodnutiu, na ktorej je vyznačený poštovým podnikom dátum uloženia zásielky v decembri 2018) a

je vecou žalobcu, resp. jeho splnomocnenej zástupkyne, že zásielku s rozhodnutím si prevzala až dňa
11.01.2019.
115. Vo vzťahu k námietke žalobcu o dĺžke trvania vyrubovacieho konania ešte správny súd uvádza,
že lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v zmysle zákona č. 563/20019 Z. z. má
poriadkový charakter, je to procesná lehota a ani jej prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu

daňového subjektu a nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V predmetnej veci však správca dane
dodržal žalovaným predĺženú lehotu na vydanie rozhodnutia, a teda námietka žalobcu o nedodržaní
procesnýchlehôtjecelkomirelevantnáatakoubybolaivprípade,akbyprocesnélehoty,resp.predĺžené
procesné lehoty neboli dodržané.116. Po zistení, že daňová kontrola u žalobcu nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku a že protokol z tejto
daňovej kontroly nemožno považovať za nezákonný dôkaz, sa správny súd zaoberal ďalšími námietkami
žalobcu a posudzoval správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o

vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 3.392,76
eura (rozdiel medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za vyššie uvedené zdaňovacie
obdobie, t. j. 12.862,59 eura a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní, t. j. 16.255,35
eura) po daňovej kontrole u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené

podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Danis Food s.r.o.,
117. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali a ktoré žalobca taktiež v žalobe namietal, sú natoľko relevantné, že z nich
možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové

orgány správne posúdili, a to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti.
118. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane v plnej výške na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa
Danis Food s.r.o., a to:
- faktúry č. 169/2015 s dátumom dodania 01.07.2015, základ dane 3.186,00 eur, DPH 20 % 637,20 eura;
- faktúry č. 181/2015 s dátumom dodania 16.07.2015, základ dane 3.493,80 eur, DPH 20 % 698,76 eura;

- faktúry č. 176/2015 s dátumom dodania 13.07.2015, základ dane 2.700,00 eur, DPH 20 % 540,00 eur;
- faktúry č. 189/2015 s dátumom dodania 30.07.2015, základ dane 7.584,00 eur, DPH 20 % 1516,80
eura.
119. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že predloženie faktúr prestavuje len jednu z podmienok
pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia

obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i
reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia
zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým
subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

120. Zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie
podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) až d)
ako i v § 51 ods. 1 písm. a) až d) citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na
ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na
ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového

priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnený tak, ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade v dodávateľských
faktúrach od spoločnosti Danis Food s.r.o.
121. Z ust. § 49 ods. 1 vyššie uvedeného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z
tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu.

Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávok plnenia,
ktoré mu mal dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. Danis Food s.r.o. len v prípade, ak by pri týchto
dodávkach vznikla označeným dodávateľom daňová povinnosť.
122. Vo vzťahu k dodávateľovi Danis Food s.r.o. teda správca dane v potrebnom rozsahu vykonal
rozsiahle dokazovanie. Podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti Danis Food s.r.o.

bol X. F., ktorého funkcia skončila 09.12.2015 (teda bol konateľom i v zdaňovacom období júl 2015) a
následne bola konateľkou spoločnosti R. S. so vznikom funkcie dňa 09.12.2015. Spoločnosť Danis Food
s.r.o. bola zrušená bez likvidácie od 29.04.2016 zlúčením s nástupníckou spoločnosťou FATIMKA s.r.o.
a dňa 18.05.2016 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Konateľom spoločnosti FATIMKA
s.r.o. bol od 29.03.2016 (teda i v čase zlúčenia so spoločnosťou Danis Food s.r.o.) Q. X. s pobytom v

B.. Spoločnosť FATIMKA s.r.o. bola zrušená bez likvidácie od 28 06.2017 a dňa 26.07.2017 bola ex offo
vymaznaná z obchodného registra.
123. Správca dane v podaní zo dňa 05.04.2017 vyzval žalobcu na predloženie dokladov k faktúram za
zdaňovacie obdobie júl 2015 od dodávateľa Danis Food s.r.o. (okrem iných i doklady o pôvode tovaru,
evidenciu o skladovaní, doklady k preprave tovaru a pod.). Žalobca správcovi dane zaslal z počítačovej

evidencie vytlačené skladové karty za rok 2015 s dátumom 03.05.2017, doklady „Kereskedelmi
Okirat Commercial Document Handelsdiplom“ tvrdiac, že krajnou pôvodu tovaru bolo Maďarsko. Dňa
18.05.2017 správca dane vypočul konateľa žalobcu, ktorý okrem iného uviedol, že doklad „kereskedelmi
okirat“ je obchodný dokument o pôvode tovaru a neexistuje ku každej faktúre, predpokladal, že vozidlás evidenčným číslom K. patrili Danis Food s.r.o., ktoré vozili tovar od tejto spoločnosti, pričom, táto tovar
už niekde skladovala a žalobca teda nebol jeho prvým príjemcom.
124. Spoločnosť ICE - BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. predložila správcovi dane zmluvu o nájme

mraziarenského skladu č. 32/2014 zo dňa 22.08.2014 medzi ňou ako prenajímateľom a žalobcom ako
nájomcom, predmetom ktorej bola skladovacia plocha mraziarenského skladu v nehnuteľnosti so súp.
č. XXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. - N. zapísaná na LV č. XXXX.
125. Súčinnosť poskytla i Regionálna veterinárna a potravinová správa Komárno a Regionálna
veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto. Konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o. R. S. z V.

sa na predvolanie správcu dane nedostavila, napriek tomu, že doručenie predvolania mala vykázané.
126. Správca dane v predmetnej veci využil i informačný systém finančnej správy a nahliadol do
daňového spisu z daňovej kontroly v spoločnosti MIRKOM s.r.o., z ktorého si vyhotovil fotokópie
(výzva pre spoločnosť FATIMKA s.r.o. na adresu C.. T. XXXX/XX, D., ktorá sa vrátila správcovi dane s
poznámkou doručovateľa, že adresát je neznámy, zápisnica zo dňa 16.02.2017 o ústnom pojednávaní,
na ktorom bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o. X. F., predvolanie pre Q. X. s

adresou v B., ktoré a vrátilo správcovi dane s tým, že ulica neexistuje).
127. Národná diaľničná spoločnosť a.s. oznámila v podaní zo dňa 08. 06. 2017, že vozidlá s evidenčným
číslom K. sú/boli registrované v elektronickom mýtnom systéme a v období roku 2015 využívali
vymedzené úseky ciest.
128. S výsledkami takto vykonaného dokazovania a so záverom, ktorý z neho správca dane vyvodil

(dodanie tovaru dodávateľom Danis Food s.r.o. nebolo preukázané), bol žalobca oboznámený v podaní
správcu dane zo dňa 27.06.2017, ku ktorému podal vyjadrenie.
129. Správca dane nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly v spoločnosti LIŠKA Slovakia s.r.o.
a využil výsledky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, na základe ktorej maďarská
finančná správa oznámila, že R. S. (konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o. od 09.12.2015) nemá všetky

dokumenty týkajúce spoločnosti Danis Food s.r.o., nakoľko nepotrebné dokumenty zničila a nebola
schopná poskytnúť informácie týkajúce sa ekonomickej aktivity spoločnosti, ktorej bola konateľkou.
130. Nahliadnutím do daňového spisu spoločnosti Deák, spol. s r.o. správca dane zistil, že slovinská
finančná správa oznámila, že osoba menom Q. X. (od 29.03.2016 konateľ spoločnosti FATIMKA s.r.o.,
ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti Danis Food s.r.o.) neexistuje a taktiež neexistuje ani adresa

Y. ulica v meste V..
131. V rámci vyrubovacieho konania bol za prítomnosti konateľa žalobcu dňa 15.08.2018 vypočutý ako
svedok X. F. (bývalý konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o.), ktorý potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu
a dodanie fakturovaného tovaru, nemal o tom žiadne doklady, ktoré odovzdal R. S., o čom taktiež nemal
žiadne doklady. Nechcel povedať, od koho spoločnosť nakúpila tovar, ktorý nebol nikde skladovaný, ale

priamo odovzdaný odberateľom, pričom ho odovzdávali vodiči do skladových priestorov odberateľa na
adrese J. - A. A., C. XX, A. a prevzali ho skladníci. Dňa 13.09.2018 bol vypočutý J. B. (zamestnanec
spoločnosti Danis Food s.r.o v roku 2015), ktorý uviedol, že tovar dovážali z V., on podľa vlastného
tvrdenia rozvážal mrazený tovar, v E. ho vyložili do skladu a v prípade potreby rozvážali po celom B..
Pamätal si, že tovar dodávali aj pre žalobcu do Bratislavy, evidenciu jázd si neviedol. Ďalší svedok V.

B. (zamestnanec spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA spol. s r.o.) bol vypočutý 05.11.2018 a potvrdil, že
pracoval ako vedúci skladu. Skladovú evidenciu o dodávateľoch, odberateľoch a prepravcoch neviedli,
a preto nie je možné uviesť, od koho tovar na sklad prijali. Viedli len evidenciu spoločností, ktoré u nich
tovar skladovali. Na otázku konateľa žalobcu uviedol, že spoločnosť Danis Food s.r.o. dodávala tovar do
skladu pre spoločnosť žalobcu, čo identifikovali podľa dokladov (dodacie listy), ktoré mali vodiči pri sebe

a preberali ho zamestnanci spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA spol. s r.o., ktorí potvrdili a opečiatkovali
dodací list. Na ďalšiu otázku konateľa žalobcu uviedol, že P. E. bol zamestnancom spoločnosti žalobcu,
mal voľný prístup k tovaru v tejto spoločnosti a mohol s ním manipulovať.
132. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava správcovi dane v podaní zo dňa 05.06.2017 oznámil, že P. E.,
W. XX, A. (ktorý mal podľa mailovej správy konateľa žalobcu zo dňa 08.02.2017 uzatvorenú so žalobcom

ústnu dohodu o obchodnom zastúpení) sa na predvolanie nedostavil, pričom si nevyzdvihol ani zásielku
s predvolaním a podľa oznámenia príslušného oddelenia polície zo dňa 31.05.2017 ho nebolo možné ani
predviesť z uvedenej adresy, nakoľko susedia uviedli, že takúto osobu nepoznajú a v registri obyvateľov
nebolo zistené iné bydlisko tejto osoby.
133. Z vyššie popísaného dokazovania, vrátane výpovedí svedkov je zrejmé, že nebolo preukázané

žalobcom deklarované dodanie tovaru (hydinového mäsa) v zmysle predložených faktúr a dodacích
listov. Vypočuté osoby sa jednoznačne nevedeli vyjadriť ku konkrétnym dodávkam medzi spoločnosťou
Danis Food s.r.o. (dodávateľ) a odberateľom (žalobca) v zmysle predložených faktúr za mesiac júl
2015. Potvrdenie obchodných vzťahov a vystavenie faktúr konateľom deklarovaného dodávateľa eštenepotvrdzuje dôvodnosť fakturácie za mesiac júl 2015, a teda dodanie tam uvedeného tovaru žalobcovi
zo strany vyššie uvedeného dodávateľa. Dôkazom o dodaní tovaru zo strany tohto dodávateľa nie
sú ani žalobcom predložené faktúry, dodacie listy a skladové karty. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na odlišnosti v označení tovaru na faktúrach, čo znemožňuje jeho stotožnenie, resp. presnú
identifikáciu a celý obchod len spochybňuje. Je potrebné zdôrazniť, že žiadnym spôsobom nebola
preukázaná preprava tovaru, neboli o tom predložené žiadne doklady a ani nie je zrejmé, či cena za
prepravu bola súčasťou ceny za tovar (čo ale z faktúr nevyplýva) alebo bola fakturovaná osobitne,
o čom neboli predložené žiadne doklady. Preprava tovaru fakturovaného žalobcovi konkretizovanými

faktúrami nemohla byť a ani nebola preukázaná tým, že vozidlá s evidenčným číslom K. boli evidované
v elektronickom mýtnom systéme a v roku 2015 užívali vymedzené úseky ciest.
134. Správca dane v predmetnej veci vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a popísal jednotlivé
vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich
vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom
rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady

a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho
súdu je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý
a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a
žalovaného v predmetnej veci. Nezodpovedá skutočnosti a stavu administratívneho spisu tvrdenie
žalobcu, že preukázal nákup tovaru od dodávateľa viacerými podpornými dôkazmi. Za danej dôkaznej

situácie nebolo možné považovať za podporné dôkazy tie, ktoré žalobca uviedol. Samotné faktúry,
ich úhrada a dodacie listy, z ktorých ani jeden nie je potvrdený zástupcom žalobcu (odberateľa)
nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované tovary boli žalobcovi dodané dodávateľom
uvedeným na faktúrach, a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výsledkom
preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov v mesiaci júl 2015 správcom dane bolo zistenie, že

reálne dodanie fakturovaných tovarov práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetných
faktúrach vystavených dodávateľom Danis Food s.r.o. nebolo vierohodne preukázané. Na tomto
konštatovaní nič nemení ani zistenie, že žalobca ďalej tovar dodával svojim odberateľom, nakoľko
skutočnosť, že žalobca dodal tovar svojim odberateľom ešte nepreukazuje, že tento tovar mu v júli 2015
dodal dodávateľ uvedený na predložených faktúrach.

135. V prejednávanej veci teda nebolo v administratívnom konaní preukázané poskytnutie plnení zo
strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach, teda dodávateľom Danis Food s.r.o..
Za týchto okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúr inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne neurobil, keďže nepreukázal, že plnenie,
za ktoré mu boli vystavené predmetné faktúry, bolo poskytnuté práve uvedenými dodávateľmi ako

vystaviteľmi faktúr. Daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať
dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré
zabezpečiapreukázateľnosťuskutočnenéhozdaniteľnéhoplneniasprávcovidane,ktorývrámcidaňovej
kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie
zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je

esenciálnou podmienkou pre jej odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona
o DPH, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového
subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov
a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

136. Správny súd vo vzťahu k dôkaznému bremenu zdôrazňuje, že v daňovom konaní platí zásada,
podľa ktorej daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového

subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Daňový subjekt vyčerpá
vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu
faktúru a prílohy s podrobným položkovým opisom druhu a ceny dodaných tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa
a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Dôkazné bremeno

preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. K prenosu
dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf 1/2011,
dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, vktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie NS SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2010, ale i sp. zn. 3 Sžf 1/2011),
na ktoré poukazoval i žalobca, k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo
tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúrach skutočne nadobudol, a to práve od

osôb uvedených na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny
súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt
vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena
žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.

137. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca
bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
pričom ich splnenie nebolo preukázané. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje aj na
ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011,
5Sžf/52/2011, 3Sžf/100/2012), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa
23.02.2011, ale aj novšie rozhodnutie v konaní pod sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017), z

ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo

strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
138. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má teda v daňovom konaní
preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, pretože jeho uskutočnenie

a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri plnení, ktoré mu mala dodať spoločnosť Danis Food s.r.o.
ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia, ale aj jeho skutočné dodanie zo
strany tohto dodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak,
ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci júl

2015 na základe ním predložených dokladov - faktúr správca dane zistil a konštatoval, že deklarované
obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach,
keďže v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania okrem týchto faktúr, resp. dokladov o ich
úhrade, dodacích listov a skladových kariet, nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz preukazujúci
uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre

uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je
z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v
ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že plnenie (dodanie tovaru) bolo i reálne dodané od
dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach.
139. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,

čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný
preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva

do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie
tvrdeného obchodu medzi dodávateľmi v zmysle predložených faktúr a ním.
140. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak sa
reálne uskutočnilo dodanie tovaru, na ktoré sa vzťahujú faktúry, a to dodávateľom na nich uvedených.
Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade

s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov
a skutkových okolností prejednávanej veci (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/11,
C-642/11, C-610/19). Obchod s deklarovaným dodávateľom, o ktorom svedčí len existencia formálnych
dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane je oprávnený v
prípade spochybnenia reálneho obchodu žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a

prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za
dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Taktiež má právo preveriť pôvod tovaru a doplneným
dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť faktúr vo vzťahu k deklarovanému
dodávateľovi bola na základe dokazovania spochybnená.141. Žalobcovi skutočne možno vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a
Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera (Danis Food s.r.o.), s ktorým podľa
predložených faktúr obchodoval. Taktiež treba uviesť, že daňové orgány preverujú len správnosť výšky

daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočítanie dane,
ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná
povinnosť daňového subjektu, ktorý si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatňuje. Nie je
povinnosťousprávcudanepresneoznačiťsubjekt,odktoréhožalobcaalebojehododávateľdeklarované
plnenie v skutočnosti nadobudol. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca nevynaložil

dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho obchodného partnera a nepredložil v rámci daňovej
kontroly a ani vyrubovacieho konania žiadne dôkazy o tom, akým spôsobom si overoval obchodného
partnera. Následky svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o dodávateľovi
tovaru, potom musí žalobca znášať sám (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt, Vlaamse
Oliemaatschappij, C-499/10). Napokon, ako i žalovaný zdôraznil, žalobca vykonával podnikanie s

potravinami živočíšneho pôvodu, pričom podľa spôsobu manipulácie s tovarom v skladových priestoroch
spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. je zrejmé, že k výkonu svojej ekonomickej činnosti
nepristupoval s potrebnou starostlivosťou, keďže nedodržiaval všetky potrebné opatrenie v zmysle
príslušných právnych predpisov.
142. Rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci jednoznačne vychádzajú z toho, že nebolo

preukázané reálne dodanie plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov žalobcovi. Reálny základ
zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovanými dodávateľmi a žalobcom teda nebol preukázaný a v
takomprípadeniejepotrebnépreukazovanievedomostižalobcuojehoúčastinaprípadnompodvodnom
konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia nespĺňajú
podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Sžfk/10/2020, 4Sžfk/23/2020, 5Sžfk/14/2020). S poukazom na vyššie uvedené je potom celkom
nedôvodná i námietka žalobcu spočívajúca v tom, že daňové orgány na jeho ťarchu pripísali nesplnenie
si povinnosti jeho dodávateľa, ktorý nepreukázal vznik daňovej povinnosti. Z rozhodnutí daňových
orgánov je zrejmé, že takto nepostupovali a žalobcovi bolo pripísané na ťarchu jedine neunesenie
vlastného dôkazného bremena vo vzťahu k existencii zdaniteľného plnenia (tovaru) v zmysle ním

predložených dokladov, čo bolo podľa názoru súdu dostatočne zistené vykonaným dokazovaním.
143. Je potrebné rozlišovať medzi nepriznaním nároku pre nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane od nepriznania nároku na základe preukázania daňového
podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom. V prejednávanom prípade správca dane svojimi
zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako sú uvedené na žalobcom

predložených faktúrach. Správca dane má v tejto súvislosti právo preveriť podrobne skutkový stav
deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, pričom v
tomto smere je oprávnený preveriť aj celý reťazec dodávateľských subjektov. Bolo preto na žalobcovi,
aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že dodávateľom tovaru bola zdaniteľná
osoba, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Žalobca ani počas daňovej kontroly a ani vo

vyrubovacom či odvolacom konaní neodstránil pochybnosti správcu dane, nepredložil vierohodné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody spočívajúce v dodaní služby
a tovaru boli skutočne dodané deklarovanými dodávateľmi, alebo inou zdaniteľnou osobou v rámci
tuzemského dodania.
144. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z

vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený
práve osobou uvedenou na faktúrach, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z predmetných faktúr uznané ako oprávnené.
145. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správca dane postupoval správne a v

zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 14.12.2018 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 3.392,76 eura, pričom správne postupoval i žalovaný, keď
rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a svoje rozhodnutie i riadne
odôvodnil. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový

stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, pričom súd nezistil
anižiadneprocesnépochybeniadaňovýchorgánov,kuktorýmbymuselprihliadať.Žalobcamalmožnosťvyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich
procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
146. Na základe uvedeného preto správny súd rozhodol tak, že žalobu zamietol podľa ust. § 190 SSP.

147. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,
nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v
zásade nemá právo na náhradu trov konania, a túto možno priznať len vo výnimočných prípadoch.
148. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.