Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 82C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123326967
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6123326967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Ing Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobkyne A. B. C. D. so

sídlom A. E., F. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej ARIES LEGAL s.r.o., advokátskou kanceláriou
so sídlom Bratislava, Skalná 7622/9, IČO: 54 726 417, proti žalovanej G. C., so sídlom C. XXX, IČO:
XX XXX XXX, zastúpenej LEGAL POINT s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Považská Bystrica,
Nemocničná 979, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 8 311,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov

konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 8 311,02 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 828,54 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo
sumy 3 741,24 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zo sumy 3 741,24 eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 120 eur. Uviedla, že je neziskovou
organizáciou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú sociálnu službu vo
verejnom záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov F.. Žalovanou je obec, ktorá je povinná poskytovať

finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Žalobkyňa požiadala žalovanú obec
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
pre klientov žalobkyne v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorí
klienti, keďže sú odkázaní na sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku
prostredníctvom žalobkyne, pričom potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná
právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu

službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona
o sociálnych službách. V zmysle uvedeného a ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s
ustanovením § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Tento finančný príspevok sa v zmysle
§ 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne

najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto finančné prostriedky predstavujú
najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne. Neplnenie zákonných povinností žalovanej
ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobkyne jej klientom v zariadení, keďže v dôsledku
absencie finančných prostriedkov nevie adekvátne financovať poskytovanie sociálnych služieb vosvojom zariadení. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 75 ods. 16 a 17 zákona
o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení H. A. E., v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu
službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov sú: a)

priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022
v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu
na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602 eur; potom rozdiel určený podľa §
77 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách (1285,61 eur - 371,84 eur - 602,- eur) = 311,77 eur

predstavuje výšku finančného príspevku obce /mesiac / klient (odkázaná osoba). Ide o výšku finančného
príspevku, ktorú výšku je žalovaná podľa § 75 ods. 16 v spojení s § 77 ods. 1, ods. 2 ZSS povinná
rešpektovať, keďže mesto A. E. a žalovaná pri výkone im zverených práv a povinnosti (štátom) na
úseku verejnej správy iné údaje pre potreby určenia výšky finančného príspevku v zmysle zákona
nezverejnilo. Napriek tomu, že žalobkyňa a klienti žalobkyne kvalifikovanou žiadosťou požiadali o
poskytnutie finančného príspevku a uzavretie zmluvy, ktorý je žalovaná povinná poskytnúť žalobkyni,

žalovaná tak dobrovoľne neurobila, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa si uplatnila najnižšiu možnú
výšku finančného príspevku, určenú zákonom podľa zverejnenia príslušnou obcou. Žalobkyňa vyzvala
žalovanú na splnenie povinnosti poskytnúť finančný príspevok a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl.
zákona č. 488/2008 Z.z., kedy spolu s výzvou zaslala žalovanej aj návrhy zmlúv o zabezpečení sociálnej
služby pre klientov žalobkyne, ktorí majú trvalý pobyt v C., a to pána I. F., nar. XX.XX.XXXX, pani

I. J., nar. XX.XX.XXXX a pani K. L., nar. XX.XX.XXXX. Vznik nároku žalobkyne ako poskytovateľa
sociálnej služby na finančný príspevok nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je
podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce (žalovanej). Klient je oprávnený
sám si zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k zákonu č.
484/2021 Z.z., kedy prijatím predmetného zákona sa odstránila podmienenosť vzniku nároku žalobkyne,

ktorého vznik dovtedy závisel od osobitnej žiadosti odkázanej osoby o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby. Účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu
zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného
preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov
(rozsudok KS Prešov sp.zn. 5Cob/46/2017). Žalovaná má objektívne preukázateľne vedomosť o tom,

že obyvateľom obce žalovanej – odkázaným osobám, je žalobkyňou poskytovaná sociálna služba, na
základe rozhodnutia o odkázanosti. Táto povinnosť poskytovať finančný príspevok na klientov žalobkyne
jej bez ďalšieho vyplýva priamo zo zákona. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila nasledovné
listinné dôkazy: Plnomocenstvo, Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb, priemerné bežné
výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú

H. A. E. v roku 2022, Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX, Výzvu na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a uzavretie zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX vrátane doručenky, Posudky o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu zo dňa
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, Rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení
pre seniorov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, Žiadosti o zabezpečenie poskytovania

sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby zo dňa XX.XX.XXXX, Návrh Zmluvy o
poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby.

2. Dňa 14.06.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn.
24Up/957/2023, v ktorom zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 15 dní alebo na

podanie odporu v tej istej lehote.

3. Žalovaná vo svojom odpore ako aj vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žiadala žalobu zamietnuť
a poprela pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu. Uviedla, že nárok žalobkyne absolútne nemožno
pokladať za jednoznačnú, určitú a splatnú pohľadávku. Žalobkyňa sa svojim návrhom domáha

pohľadávky, ktorú tvorí istina vo výške 8 311,02 eur spolu s príslušenstvom. Uplatňovaná pohľadávka
predstavuje finančný príspevok na prevádzku podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona
o sociálnych službách (ďalej ako ,,finančný príspevok“). Žalovaná nepopiera existenciu právnej úpravy
samotného nároku žalobkyne na poskytnutie finančného príspevku, ktorý predstavuje finančnú podporu
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý

neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým
je zariadenie pre seniorov. Okrem existencie právnej úpravy určenia samotného nároku na finančný
príspevok je rovnako podstatné aj správne určenie výšky požadovaného finančného príspevku. Výška
finančnéhopríspevku,takakojuvyčíslilažalobkyňaniejesprávna.Žalobkyňavosvojomnávrhuuvádza,že ako neverejný poskytovateľ je odkázaná na financovanie podľa zákona o sociálnych službách.
Žalobkyni prevádzku sociálnej služby pritom rovnako v nemalej miere financuje sám klient, ktorému
je sociálna služba poskytovaná. Rovnako sa podieľa na financovaní MPSVaR. Žalobkyňa zavádza a

je v rozpore so skutočnosťou, keď tvrdí, že finančný príspevok od žalovanej podľa § 78a predstavuje
najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne. Zámerne opomína aj mnohé dotácie a
mimoriadne dotácie, ktoré boli jej zariadeniu poskytnuté za posledné mesiace. Žalobkyňa konštatuje, že
žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku
na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby požiadala žalovanú o poskytnutie finančného príspevku

na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych
službách. Žalovaná konštatovanie žalobkyne považuje za zmätočné, vzhľadom na to, že žalobkyňa
odkazuje na iné zákonné ustanovenie než to, z ktorého reálne vyplýva nárok na poskytnutie finančného
príspevku. Žalobkyňa požiadala a rovnako sa aj vo svojom návrhu sa domáha poskytnutia príspevku
pre odkázané osoby s trvalým pobytom v sídle žalovanej - pána I. F., nar. XX.XX.XXXX, pani I. J.,
nar. XX.XX.XXXX a pani K. L., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná právo žalobkyne na úhradu príspevku

nespochybňuje. Žalovaná ako obec je subjektom verejného práva, preto je viazaná pri nakladaní s
financiami (obecnými prostriedkami) zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý upravuje pravidlá
a postup pri nakladaní s majetkom obce s cieľom zabezpečiť transparentné a hospodárne nakladanie s
týmto majetkom a na trhových princípoch. Okrem uvedeného zákona má obec ako ďalší regulatív prijaté
Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktorými je žalovaná rovnako viazaná. Žalovaná nemá voľné,

disponibilnéprostriedkynaposkytnutiefinančnéhopríspevku,aaninemáprávomocsvojvoľneposkytnúť
ich v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jej oprávnenosť
konať uvedeným spôsobom je o to viac spochybnená, keď je zároveň zrejmé a disponuje informáciou
o tom, že nárok a najmä jeho výška nie je správna. Žalobkyňa v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že
uplatňovaný finančný príspevok predstavuje najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu,

ako neverejného poskytovateľa sociálnych služieb a neplnenie ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych
služieb odkázaným osobám. Najväčšiu a podstatnú časť príjmu za sociálnu službu má žalobkyňa od
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej ako ,,MPSVaR“). MPSVaR v zmysle ustanovenia § 78a
zákona o sociálnych službách poskytuje žalobkyni finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby
v zariadeniach podmienených odkázanosťou a rovnako aj iné dávky a nároky, na ktoré má žalobkyňa

právo.Sociálnuslužbu,ktorúzabezpečuježalobkyňa,financujeajsamotnáodkázanáosoba.Nazáklade
prílohy, ktorú žalobkyňa k návrhu priložila, t.j. Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb - v článku úhrada
za sociálnu službu je uvedené v akej výške uhrádza samotná odkázaná osoba poskytovanú sociálnu
službu. Je nutné uviesť, že v dokumente uvedená výška nie je aktuálna a teda správna. V súčasnosti
klienti žalobkyne uhrádzajú cenu podľa cenníka na rok 2023. Žalobkyňou doložený dôkaz nie je v

namietanom ohľade správny a hodnoverný. Okrem uvedeného sú žalobkyni poskytované rôzne dotácie
(inflačná pomoc, dotácie na energie, atď..) a rovnako aj príjmy z darov alebo 2% z daní. Všetky uvedené
príjmy tvoria reálne príjmy žalobkyne, ktoré by mali a musia byť zaúčtované na strane príjmu daňového
subjektu. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, v zmysle
ktorého vyšší územný celok môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na

pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky
neposkytuje obec. Žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia mohla o finančný príspevok
požiadať vyšší územný celok. V podanej žiadosti jej mohlo byť vyhovené. Podľa logického výkladu

ustanovenia jasne vyplýva, že zákon pripúšťa situácie, kedy príspevok neposkytuje obec a poskytne
ho VÚC. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že finančný príspevok žiadala poskytnúť od
vyššieho územného celku, čím nevyužila zákonné možnosti na poskytnutie finančného príspevku, resp.
nepreukázala, že práve žalovaná po vylúčení špecifikovanej možnosti je jedinou povinnou osobou.
Rovnako nedoložila zamietnutie takejto žiadosti z VÚC. Žalovaná po tom, ako bola zo strany žalobkyne

písomne vyzvaná k úhrade príspevku písomne reagovala a nepochybne prejavila svoj záujem žalobkyni
po podpise zmluvy (ktorú priložila k odpovedi a návrhu) plniť. Žalovaná deklarovala svoju vôľu poskytnúť
finančný príspevok, a to vo výške, ktorú považovala za správnu a nespochybniteľnú (podľa ustanovenia
§ 77 zákona o sociálnych službách). Žalovaná jednoznačne deklarovala a uznala samotnú existenciu
nároku a rovnako vyzvala žalobkyňu, aby sa dojednali na plnení vo výške, ktorú nepopiera a vo

zvyšku ostal tento nárok (ak by na ňom žalobkyňa trvala) ako sporný. Zákon o sociálnych službách
pre určenie výšky finančného príspevku rozdeľuje zariadenie v závislosti od kapacity do troch skupín:
- zariadenia do 40 miest, - zariadenia od 41 do 100 miest, - zariadenia od 101 miest. Žalobkyňa sa
zaradila pri svojich výpočtoch ohľadom finančného príspevku do rovnakej kapacitnej kategórie ako jeZariadenie pre seniorov J., ktoré je v kapacitnej skupine do 40 miest (prvá skupina) na rozdiel od
žalobkyne, ktorá patrí do kapacitnej skupiny od 101 miest (čiže tretia skupina). Už len na základe
uvádzanej skutočnosti je zrejmé, že výpočet žalobkyne nemôže byť a nie je v súlade s ustanoveniami

zákona o sociálnych službách. Nie je správny, a preto nemožno akceptovať žalobkyňou uplatňovaný
finančný príspevok kalkulovaný na jednu odkázanú osobu vo výške 311,77 eur mesačne. Žalovaná
prepočítala výšku finančného príspevku, pričom spôsob výpočtu podrobne písomne ozrejmila žalobkyni
a zaslala spolu s Výzvou obce k podpisu zmluvy. Žalovaná pri určení výšky finančného príspevku
postupovala podľa ustanovenia § 77 zákona o sociálnych službách. Pri výpočte vychádzala z výšky

priemerných bežných výdavkov, priemerných príjmov z platenia úhrad od klientov a priemerných príjmov
z MPSVaR. Žalovaná pri určení výšky finančného príspevku vychádzala z údajov zariadenia v rovnakej
kapacitnej kategórií, v akej sa nachádza žalobkyňa. Takýmto zariadením je Zariadenie pre seniorov
C., ktoré žalovaná požiadala o poskytnutie informácií, aby mohla objektívne určiť výšku finančného
príspevku. Výška mesačného finančného príspevku podľa vyššie uvedeného výpočtu vyšla 74,96 eur,
finančný príspevok v vedenej výške bola žalovaná ochotná žalobkyni vyplatiť, preto zaslala žalobkyni

návrh zmluvy na podpis a deklarovala svoju pripravenosť po podpise zmluvy plniť. Návrh zmluvy
zaslala spolu s podrobným vysvetlením výpočtu finančného príspevku. Nerozumie tvrdeniam žalobkyne
uvádzaných v návrhu, že žalobkyňa si uplatňuje najnižšiu možnú výšku finančného príspevku. Pri
určení výšky finančného príspevku sú účastníci zmluvy viazaní spôsobom určenia výšky finančného
príspevku ustanovením § 77 zákona o sociálnych službách. Nie je možné v tomto prípade hovoriť o

najnižšej výške, pretože výška a spôsob výpočtu finančného príspevku je jasne stanovená zákonom
o sociálnych službách. Žalobkyňa žalovanú vyzvala na splnenie povinnosti poskytnutia finančného
príspevku a následne podala žalobný návrh, pričom ignorovala, že žalovaná bola ochotná dobrovoľne
plniť do výšky, ktorú nespochybňovala. Spornosť nastala len ohľadom rozdielu vo výške finančného
príspevku, ktorú žiadala žalobkyňa a výškou, ktorú vypočítala žalovaná. Žalobkyňa de facto ignorovala

všetky argumenty žalovanej a striktne sa držala len svojho výpočtu, ktorý rozhodne nie je správne
vyčíslený. Žalovaná tiež uviedla, že už v čase podania výzvy mala žalobkyňa objektívne k dispozícii
informáciu, že I. J. dňa XX.XX.XXXX prestúpila do iného zariadenia, a to do Zariadenia pre seniorov
J.. Od daného času z objektívnych príčin žalobkyňa nemohla poskytovať sociálne služby, a preto za
žiadnych okolností nemôže byť na jej osobu poskytnutý finančný príspevok za obdobie po prestupe

do iného zariadenia, kedy nárok nemohol vzniknúť. Žalobkyňa v návrhu ďalej uvádza, že vznik nároku
žalobkyne ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok nie je viazaný na samotné uzavretie
zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce
(žalovanej). Klient si je oprávnený sám zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Finančný príspevok na
prevádzku poskytovania sociálnej služby sa poskytuje podľa vyššie citovaného ustanovenia výlučne

na základe písomnej zmluvy, a to najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného
žalovaná namieta predčasnosť podaného návrhu zo strany žalobkyne. Zákon totiž sám exaktne uvádza
bez akýchkoľvek pochybností, že príspevok sa poskytuje najskôr od ...čiže nie skôr ako pred podpisom
zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaná tvrdí, že napriek tomu, že nárok žalovanej do výšky 74,96 eur/
mesiac uznáva, ani tento nárok sa bez podpísanej zmluvy (na čo žalovaná žalobkyňu písomne vyzvala)

nestal splatným. Je teda výlučne vinou žalobkyne, že jej nárok sa nestal splatným ani len v časti.
V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách je
jednoznačne preukázané, že obec má plniť až na základe písomnej zmluvy (nie o zabezpečení sociálnej
služby) ale Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku uzatvorenej medzi obcou a poskytovateľom.
Splatnosť samotného nároku na finančný príspevok môže nastať až po podpise zmluvy. Z uvedeného

dôvodu namietala žalovaná predčasnosť podanej žaloby a návrhu, keďže pohľadávka (bez ohľadu na jej
výšku) sa nestala splatnou z dôvodu znenia ust. § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Z rovnakého
dôvodu nemôže žalobkyni vzniknúť ani nárok na príslušenstvo z predčasne uplatnenej pohľadávky.
Žalovaná mala reálny záujem uhrádzať finančný príspevok, o čom svedčí vlastná iniciatíva žalovanej,
ktorá zodpovedne dohľadávala objektívne informácie v súvislosti so správnym vyčíslením finančného

príspevku a sama poslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku na
rok 2023 znejúci na výšku, ktorú nespochybňovala. Žalobkyňa napriek snahe žalovanej podala počas
procesu mimosúdnych rokovaní návrh, čo je v rozpore so snahou žalovanej o korektnú spoluprácu a
dobré vzťahy. Pre absenciu zmluvy o poskytovaní finančného príspevku uplatňovaná pohľadávka je
nielenuplatnenávnesprávnejvýške,aleniejeanisplatná.Kvyjadreniupripojila: Cenníkzaposkytované

sociálne služby M. F., List zo dňa XX.XX.XXXX, návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo dňa
X.X.XXXX so sprievodným listom vrátane doručenky, Odpoveď zariadenia pre seniorov C., H. zo dňa
XX.XX.XXXX, email zo dňa XX.XX.XXXX, Výpočet výšky FPP na rok 2023 pre zariadenie F., A. B. C. D.4. Žalobkyňa nerozporovala kategorizáciu zariadení podľa § 77 ods. 4 zákona o sociálnych službách.
Poukázala však na skutočnosť, že túto kategorizáciu pre účely určenia výšky finančného príspevku
je možné využiť iba v prípade, ak obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo

nezabezpečovala sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby
podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o
sociálnych službách. H. A. E. v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ale poskytovala a zabezpečovala
sociálnu službu - zariadenie pre seniorov prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia pre seniorov
J.. Z uvedeného dôvodu bolo H. A. E. povinné zverejniť údaje tohto zariadenia bez ohľadu na jeho

registrovanú kapacitu najmä s poukazom na ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách,
podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniť priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy
z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z
platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za
predchádzajúci rozpočtový rok. Iba v prípade, ak by H. A. E. neposkytovalo alebo nezabezpečovalo
sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné

zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17 písm. b) ZSS v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách,
a to aj s ohľadom na predmetnú kategorizáciu zariadení, kedy by obec bola povinná nájsť iné obdobné
zariadenie s porovnateľnou kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov
C., pre účely určenia výšky nároku žalobkyne, keďže H. A. E. poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu
službuprostredníctvomnímzriadenéhozariadeniapreseniorovJ.,ktoréhozverejnenéúdajesúzáväzné

pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia porovnateľného
financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy sociálnej služby
poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom sociálnej služby
(neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania sociálnej služby a v
príslušnom čase). Zákonodarca jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe

zverejnených údajov obcou, ktorý údaj zverejnený H. A. E. podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS je pre
určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú ( § 75 ods. 16 ZSS) záväzný. Výška
finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77 ods. 1 a 2 ZSS, podľa ktorých ustanovení H.
A. E., v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok
2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov (sociálnou službou poskytovanou mestom A. E.) sú: a)

priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022
v sume 1 285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu
na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602 eur; potom rozdiel určený podľa § 77
ods. 1 a 2 ZSS (1 285,61 - 371,84 - 602) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce /

mesiac / klient (odkázaná osoba). Tieto zverejnené údaje H. A. E. sa stali pre žalobkyňu a žalovanú
právne záväzné (porov. § 75 ods. 16 ZSS). H. A. E. nezverejnilo pre účely určenia výšky nároku na
FPP priemerne bežné výdavky v zariadení pre seniorov C. H., a tieto nemôžu byť považované práve
vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, a to najmä absenciu ich zverejnenia H. A. E., ako
záväzné či osvedčujúce výšku nároku žalobkyne. Údaje týkajúce sa zariadenia pre seniorov C. H. ani

len nemôžu byť zverejnené H. A. E. ako záväzné, keďže toto zverejnenie vylučuje § 75 ods. 17 písm.
a) ZSS, keďže predmetné zariadenie pre seniorov C. sa nenachádza v zriaďovateľskej pôsobnosti H.
A. E., a H. A. E. prostredníctvom svojho vlastného zariadenia zabezpečovalo a poskytovalo sociálnu
starostlivosť odkázaným osobám. Žalobkyňa je povinná rešpektovať zverejnené údaje obcou (H. A.
E.), keďže v zmysle § 75 ods. 17 a § 77 ods. 3 zákona o sociálnych službách sa môže oprávnené

domnievať, že H. A. E., pri výkone svojich právomoci zverejnilo záväzné údaje, ktoré sú záväzné pre
každého neverejného poskytovateľa sociálnych služieb ako aj okolité obce vrátane žalovaného (§ 75
ods. 16 zákona o sociálnych službách), a zároveň neuviedlo, že ním zverejnený údaj sa týka výlučne
registrovanej kapacity pre zariadenia s kapacitou do 40 ľudí. Ak by pre žalobkyňu mal byť záväzný
akýkoľvekvýpočetpriemernýchbežnýchvýdavkovzarok2022,ktoréhokoľvekzariadenia,podľaktorého

sa určí výška nároku žalobkyne na FPP (v danom prípade žalovanou namietané zariadenie pre seniorov
C.), potom by ustanovenie § 75 ods. 17 ZSS bolo obsolétnym ustanovením zákona a výkon štátnej
správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal nekontrolovateľnému,
netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej istoty, žalobkyňa nevie
a nemôže bez ďalšieho určiť výšku svojho nároku na FPP, ak postačuje, že: a) obec odmietne uzavrieť

zmluvu podľa § 75 a nasl. ZSS alebo b) je ochotná uzavrieť zmluvu na výšku FPP, ktorá nie je zverejnená
ako záväzná príslušnou obcou, ale svojvoľne si ju vyberie ad hoc (podľa najmenšej výšky), pričom
zvolený výber tejto obci, nebráni tento výber bez záväzného zverejnenia príslušnou obcou rešpektujúc
ust. § 75 ods. 17 ZSS, napr. o mesiac zmeniť, podľa toho ktorého žiadateľa (neverejného poskytovateľasociálnej starostlivosti), alebo podľa inej premennej, ktorú si ad hoc určí (napríklad zistenie nižšej výšky
nároku na FPP podľa iného svojvoľne zvoleného zariadenia) alebo c) príslušná obec nezverejní údaje
potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec. Účelom potreby uzavretia zmluvy, nie je

zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného
vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z
verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Cob/46/2017). Teda neobstojí argumentácia žalovanej, že bez uzavretia zmluvy nemá povinnosť
poskytovať žalobkyni finančný príspevok. Tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaná je orgánom štátnej

správy (teda nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému sú zákonom uložené konkrétne
povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou / opomenutím / nezákonným postupom nemôže zbaviť a
ich neplnenie, či výklad ich sporného plnenia nemôže byť na ujmu práv žalobkyne. Uvedené platí o
to viac, ak sa žalobkyňa odôvodnene môže spoliehať na právo na dobrú správu veci verejných (čl. 41
Charty EÚ), ako jednu zo základných zásad pri výkone pôsobnosti a plnenia povinnosti dotknutou obcou.
Verejná správa, t.j. plnenie povinnosti zverených obcí zákonom má slúžiť primárne občanom (vrátane

odkázaných osôb), čo odôvodňuje ich právo na dobrú správu veci verejných. Ak by sme mali vykladať
dotknuté ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. spôsobom, akým ich vykladá žalovaná, tak uvedený
výklad je v priamom rozpore s týmto základným právom žalobkyne a odkázaných osôb, čím popiera účel
a princíp dobrej správy veci verejných. Argumentácia žalovanej stavia žalobkyňu do stavu absolútnej
právnej neistoty a ohrozuje ďalšie fungovanie žalobkyne, či práva a právom chránené záujmy klientov

žalobkyne (odkázané osoby). Ustanovenie § 75 ods. 17 zákona č. 448/2008 Z. z. bolo prijaté práve za
uvedeným účelom t.j. určenia výšky nároku na FPP. Samotná dôvodová správa k uvedenému uvádza,
že „Novo koncipované ustanovenie § 75 ods. 17 reaguje na nesprávnu aplikačnú a interpretačnú prax
doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej v zásade obce a vyššie územné celky zverejňujú údaje podľa §
77 ods. 3 tretej a štvrtej vety, len ak obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom

roku poskytovali príslušný druh sociálnej služby, v rámci svojej pôsobnosti verejnými poskytovateľmi
tejto sociálnej služby.“ Na nezverejnený údaj podľa § 75 ods. 17 zákona č. 448/2008 Z. z. (t.j. priemerne
bežné výdavky zariadenia pre seniorov C. H.)., ktorý je navyše vylúčený podľa § 75 ods. 17 písm.
a) ZSS, nemôže súd prihliadať ako na záväzný pre posúdenie výšku nároku žalobcu na FPP, keďže
výšku nároku na FPP je určená zverejnenými údajmi obcou (v tomto prípade Mestom A. E.). Teda platí,

že pre žalovanú sú záväzné údaje zverejnené Mestom A. E., na základe ktorých bola určená výška
nároku uplatneného žalobou. Platí, že „Obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia
výšky FPP (priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa §
71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za
sociálnu službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,

ale za všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená,
že aj obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto
údaje zverejnené.“, keďže H. A. E. zverejnilo záväzne údaje pre všetky kategórie podľa § 77 ods.
3 ZSS, tieto sú záväzné pre všetkých. Vyššie uvedenej argumentácii žalobkyni svedčí aj Informácia
k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie

sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec, v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt,
zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu službu u neverejného A. na území inej obce,
pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej
bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP,

ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území, ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75
ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt),
spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu poskytovanú neverejným PSS na území inej obec,
majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): - priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v

zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady
za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV
a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú
obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala prostredníctvom
právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade, že by iná obec (v ktorej území je sociálna

služba zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie
uvedené údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto obci sociálnu službu u neverejného A.
pre svojho obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného
vyplýva, že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežnévýdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych
službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za
sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne

služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá
neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené.
Na základe vyššie uvedených skutočností, argumentácia žalovanej vo vzťahu k určeniu výšky nároku
podľa zariadenia pre seniorov C. nemá oporu v zákone a je právne neudržateľná. Na vyššie uvedenom
spôsobe určenia výšky nároku žalobkyne, nič nemenia ani ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanou. Je

zrejmé, že práve žalovaná opomína pri svojom arbitrárnom a právne neudržateľnom výklade príslušných
ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. širší kontext prijatej právnej úpravy, t.j. povinnosti žalovanej
prispievať na sociálnu starostlivosť odkázaným osobám, obyvateľom obce žalovanej. Žalobkyňa a
odkázané osoby majú právo spoliehať sa na riadne plnenie sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí
a VÚC (právo na riadny výkon verejnej správy), právo prijímateľov sociálnej služby na dôstojné životné
podmienky a sociálnu starostlivosť. Je vo verejnom záujme, aby žalovaná ako obec, ktorej je zákonom

uložená povinnosť poskytovať finančný príspevok a zabezpečovať starostlivosť o osoby odkázané na
sociálne služby, realizovala a plnila svoje zákonné povinnosti, zákonom predpokladaným spôsobom,
teda zabezpečovala sociálnu úlohu obce pri poskytovaní starostlivosti jej obyvateľom, ktorí sú na
sociálnu starostlivosť odkázaní. Poskytovanie sociálnych služieb predstavuje kľúčový pilier spoločnosti
pri starostlivosti o starších ľudí a ľudí odkázaných na pomoc inej osoby. Žalobkyňa svojou neziskovou

a verejne prospešnou činnosťou pomáha prežiť odkázaným osobám svoj život dôstojne pri obstaraní
ich hlavných potrieb. Účelom úpravy finančného príspevku zákonodarcom a financovania neverejných
poskytovateľov sociálnych služieb nedosahujúcich zisk (vrátane žalobcu) je práve zabezpečenie plnenia
týchto sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí. Práve tieto skutočnosti tvoria širší kontext, na
ktorý žalobkyňa podľa žalovanej pri uplatnení svojho nároku nemyslela. Opak je však pravdou, kedy

žalovaná abdikovala na svoju úlohu a povinnosti mu zverené štátom pri výkone sociálnych úloh štátu,
ktorých sa navyše bez akéhokoľvek dôvodu snaží zbaviť snahou o exculpáciu, z dôvodu, že „Žalovaná
nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku, ktorý ani nemá právomoc
svojvoľne poskytnúť v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“
Takáto argumentácia žalovanej nemôže obstáť a nemá oporu v zákone. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona

č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZRPUS“), je obec pri zostavení rozpočtu povinná prednostne zabezpečiť krytie
všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi.
Zákon ZRPUS zároveň pamätá aj na možnú zmenu rozpočtu v prípade jej potreby v rámci aktuálneho
rozpočtového roka (ak nárok na finančný príspevok vznikol v priebehu rozpočtového roka) a to prijatím

vhodných rozpočtových opatrení podľa § 14 ods. 2 ZRPUS. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôže
obstáť tvrdenie žalovanej, že nie je oprávnená zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na úhrady,
ktoré nemá zabezpečené v rozpočte, alebo že nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie
finančného príspevku, nakoľko práve opak je pravdou. Zákon ZRPUS žalovanému explicitne ukladá
povinnosť prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré obci vyplývajú z osobitného predpisu

(zákon č. 448/2008 Z. z.) a pre tento účel upravuje aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie
vhodných rozpočtových opatrení. Tvrdenie žalovanej, že obec nemá dostatok finančných prostriedkov,
aby poskytla žalobkyni finančný príspevok a splnila si svoju zákonnú povinnosť, nemôže obec zbaviť jej
zákonných povinností (poskytovať finančný príspevok v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom).
Pre účely priznania nároku uplatneného žalobkyňou nemôže obstáť ani argumentácia žalovanej, ktorá

tvrdí, že nie je dôvodné priznať žalobkyni uplatňovaný nárok, keďže žalobkyni „... prevádzku sociálnej
služby pritom rovnako v nemalej miere financuje sám klient..., alebo z dôvodu, že žalobkyňa „Zámerne
opomína aj mnohé dotácie a mimoriadne dotácie, ktoré boli jej zariadeniu poskytnuté za posledné
mesiace.“ Nielenže ide o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia zo strany žalovanej, ale potom
výkladom ad absurdum by bolo potrebné dospieť k záveru, že ani zamestnanec nemá nárok na

výplatu mzdy od svojho zamestnávateľa, ak v daný mesiac vyhral v športke. Takáto argumentácia
žalovanej je absurdná a o to viac zarážajúca, že žalovanou je obec, ktorej je zákonom uložená
konkrétna povinnosť. Poskytnuté dotácie sú rovnako mimoriadne jednorazové poskytnuté príspevky
žalobkyni, ktoré slúžia na prekonanie obzvlášť finančne náročného obdobia, ktoré majú zhojiť a/
alebo znížiť následky nepredpokladaných situácii, ohrozujúcich verejnoprospešnú činnosť žalobkyne

napr. v čase energetickej krízy a prudkého nárastu energií. Žalobkyni poskytnuté dotácie nemajú za
úlohu nahrádzať plnenia, ktoré je povinná v zmysle zákonná poskytovať príslušná obec (žalovaná).
Poskytnutím týchto dotácii ani nezanikla povinnosť žalovanej plniť. Na povinnosti žalovanej nič nemení,
ani skutočnosť, že poskytovaná sociálna starostlivosť je čiastočne financovaná klientom, či MPSVaRa ani skutočnosť, že zmluva o poskytovaní sociálnej starostlivosti odkázanej osobe má uvedenú
nižšiu výšku odplaty, aká je aktuálna pre rozpočtový rok 2023, keďže predmetná zmluva žalobkyne s
odkázanou osobou má preukázať existenciu poskytovania sociálnej starostlivosti odkázanej osobe s

trvalým pobytom v obci žalovanej, nie výšku nároku žalobkyne, ktorú výšku preukazujú práve vyššie
uvádzané skutočnosti. Pokiaľ žalovaná namieta, že žalobkyňa mala žiadať o poskytnutie príspevku
VÚC, túto skutočnosť rovnako žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila. VÚC podľa zákona nie je
povinné poskytovať finančný príspevok sociálnej službe - zariadeniu pre seniorov. Táto povinnosť je
uložená výlučne príslušnej obci. K vyjadreniu žalobkyňa pripojila Informáciu k poskytovaniu finančných

prostriedkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným
poskytovateľom sociálnej služby vydanú Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v júni 2023.

5.Žalobkyňavosvojomďalšomvyjadreníuviedla,žetvrdeniažalovanéhonemajúžiadnuoporuvzákone
o sociálnych službách, v dôvodovej správe k zákonu č. 484/2021 Z. z. a ani v Informácii k poskytovaniu
finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby

neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR
(Bratislava, jún 2023). Argumentácia žalovanej je právne neudržateľná a odporuje zákonu. Žalovaná
si zákon vykladá účelovo tak, aby sa vyhla plneniu svojej zákonnej povinnosti. Žalovaná nedisponuje
oprávnením si sama svojvoľne určiť výšku finančného príspevku, ak jej zákon takéto oprávnenie
nepriznal (porov. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 67 ods. 2 Ústavy SR). Preto neobstojí

argumentácia žalovanej, že pri určení výšky finančného príspevku„...vychádzala z údajov zariadenia
v rovnakej kapacitnej kategórií, v akej sa nachádza žalobkyňa. Takýmto zariadením je Zariadenie pre
seniorov C.....“ (ďalej len „ZPS Dubina“). Údaje M. C. sú pre účely určenia výšky finančného príspevku
v tomto prípade vylúčené, keďže ich použitie vylučuje zákon, ktorý explicitne určuje akým spôsobom sa
určí výška finančného príspevku (ďalej len „FPP“). V tomto smere neobstojí ani argumentácia žalovanej

týkajúca sa registrovanej kapacity zariadenia, ktorú si rovnako vykladá účelovo tak, aby sa vyhla plneniu
jej zákonnej povinnosti. Žalovanou určená výška FPP podľa ZPS C. nemá oporu v zákone a je pre
účely posúdenia nároku uplatneného žalobkyňou neprípustná. Pre účely posúdenia výšky uplatneného
nároku žalobkyňou sú relevantné najmä ustanovenia § 75 ods. 16 a § 75 ods. 17 písm. a) zákona o
sociálnych službách. Výška finančného príspevku je určená na základe zverejnenia príslušných údajov

H. A. E., ktorú skutočnosť explicitne odôvodňujú uvedené ustanovenia zákona o sociálnych službách. Ak
sú splnené zákonné predpoklady upravené v ust. § 75 ods. 16 v spojení s § 75 ods. 17 písm. a) zákona o
sociálnych službách, nie je možné postupovať podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách
v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Takýto postup žalovanej pri určení výšky FPP,
nemá oporu v zákone. H. A. E. v predchádzajúcom rozpočtovom roku, poskytovalo a zabezpečovalo

sociálnu službu - zariadenie pre seniorov prostredníctvom ním zriadeného Zariadenia pre seniorov J..
Z uvedeného dôvodu bolo mesto A. E. povinné zverejniť údaje tohto zariadenia najmä s poukazom na
ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce
zverejniť údaje: a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku
podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu

poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.
Zákonodarca jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe zverejnených
údajov obcou, ktorý údaj zverejnený mestom Považská Bystrica podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o
sociálnych službách je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú záväzný.
Iba v prípade, ak by mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu

prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné zverejniť údaje podľa
§75ods.17písm.b)zákonaosociálnychslužbáchvspojenís§77ods.8zákonaosociálnychslužbách,
a to aj s ohľadom na predmetnú kategorizáciu zariadení, kedy by obec bola povinná nájsť iné obdobné
zariadenie s porovnateľnou kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov
C., pre účely určenia výšky nároku žalobcu, keďže mesto A. E. poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu

službuprostredníctvomňouzriadenéhozariadeniapreseniorovJ.,ktoréhozverejnenéúdajesúzáväzné
pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia porovnateľného
financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy sociálnej služby
poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom sociálnej služby
(neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania sociálnej služby a v

príslušnom čase). Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77 ods. 1 a 2 zákona o
sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení mesto A. E., v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu
službu odkázaným osobám, zverejnilo výdavky za rok 2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov
(sociálnou službou poskytovanou mestom A. E.) sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnejslužby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1 285,61 eur, b) priemerné skutočné
dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022
v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku

2022 v sume 602 eur; potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 ZSS (1 285,61 - 371,84 - 602 )
= 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce / mesiac / klient (odkázaná osoba). Tieto
zverejnené údaje mestom A. E. sa stali pre žalobkyňu a žalovanú právne záväzné. Vyššie uvedenej
argumentácii žalobkyne svedčí aj Informácia k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona
o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby

vydaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec,
v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt, zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu
službu u neverejného A. na území inej obce, pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky
FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne
poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území,
ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75 ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla

obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt), spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu
poskytovanú neverejným PSS na území inej obec, majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): -
priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR
SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné
skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za

predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa
§ 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala
alebo nezabezpečovala prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade,
že by iná obec (v ktorej území je sociálna služba zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP
neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie uvedené údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto

obci sociálnu službu u neverejného A. pre svojho obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na
tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného vyplýva, že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel
určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku
podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia
úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej

pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To
znamená, že aj obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí
mať tieto údaje zverejnené. Uvedenú argumentáciu a zákonnú úpravu, žalovaná žiadnym spôsobom
nevyvrátila. Žalovanou tvrdené údaje ZPS C. pre výpočet výšky finančného príspevku by mohli byť
použité iba v prípade, ak by mesto A. E. nemalo vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti vlastné

zariadenie, a muselo by aplikovať ust. § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s
§ 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Aplikácia týchto ustanovení je však vzhľadom na existenciu
ZariadeniapreseniorovJ.vzriaďovateľskejpôsobnostimestaA.E.,vktorommestežalobkyňaposkytuje
sociálne služby obyvateľom obce žalovanej, vylúčená (§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych
službách). V posudzovanom prípade je potrebné rešpektovať ust. § 75 ods. 16 v spojení s ods. 17

písm. a) zákona o sociálnych službách. Porovnávanie a zisťovanie celkovej (nie registrovanej ako tvrdí
žalovaná) kapacity zariadenia má význam a je dôvodné na neho brať zreteľ iba v prípade, ak by H. A. E.
neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej
právnickej osoby, t.j. v prípade predpokladanom podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych
službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 ZSS. H. A. E. má vlastné zariadenie ZpS J., v ktorom poskytovalo

a zabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom tohto zriadeného subjektu. Vzhľadom na uvedené
je vylúčený postup podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77
ods. 8 zákona o sociálnych službách. V konečnom dôsledku nemožnosť postupu podľa týchto ust. §
75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych
službách potvrdzuje aj H. A. E., keďže údaje podľa týchto ustanovení zákona nezverejnilo (lebo ust. §

75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách ukladá povinnosť H. A. E. zverejniť údaje ZpS J.) a
vzhľadom na vylúčenie aplikovateľnosti týchto ustanovení (§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych
službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách) H. A. E. ani zverejniť nemohlo,
keďže v prípade H. A. E. je toto povinné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych
službách. Posudzovanie, nie registrovanej ako argumentuje žalovaná, ale celkovej kapacity má význam

výlučne pre účely zverejňovania údajov podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách
v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách (čo však nie je možné v tomto prípade),
alternatívne v prípade ak by H. A. E. v ním zriadenom zariadení (ZpS J.) poskytovalo aj ďalší druh
pobytovej sociálnej služby, v takom prípade, by malo zverejniť údaj pre určenie finančného príspevkuzohľadňujúci celkovú kapacitu aj v prípade § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, čo však
nie je prípad Mesta A. E.. K uvedenému aj bod 50 dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z. uvádza,
že pre účely zverejnenia a zabezpečenia potrebných údajov sa neposudzuje registrovaná kapacita toho

ktorého zariadenia ako to mylne interpretuje žalovaný, ale celková kapacita budov zariadenia, ak sú
stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojené, v ktorej sa sociálna služba poskytuje, a to aj v
závislosti od iných druhov pobytových sociálnych služieb v zariadení v tejto budove/budovách, ak obec
a vyšší územný celok v nich poskytuje aj inú celoročnú pobytovú sociálnu službu a týždennú pobytovú
sociálnu službu v inom druhu pobytového zariadenia sociálnych služieb, a to pre účely zverejnenia

údajov podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o
sociálnych službách, čo však nie je prípad Mesta A. E., na ktorého sa aplikuje ust. § 75 ods. 17 písm. a)
zákona o sociálnych službách, a s tým spojené ust. § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, podľa
ktorého je povinná postupovať žalovaná. To znamená, že ak sa napríklad sociálna služba s kapacitou
do 40 miest poskytuje v budove, v ktorej poskytuje obec a vyšší územný celok ďalší druh pobytovej
sociálnej služby v zariadení, a teda celková kapacita nimi prevádzkovanej budovy na účely poskytovania

pobytových sociálnych služieb je reálne viac ako 40 miest, nebude možné toto zariadenie zahrnúť
do výpočtu priemerných príjmov a priemerných bežných výdavkov ako zariadenie s kapacitou do 40
miest, ale s reálnou (pozn. celkovou) nimi prevádzkovanou pobytovou kapacitou sociálnych služieb v
zariadeniach aj iného druhu, ktoré sú prevádzkované touto obcou alebo vyšším územným celkom v tejto
budove. Takýto spôsob posudzovania celkovej kapacity zariadenia na účely určenia výšky finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (teda nie podľa stavu zápisu príslušného druhu
sociálnejslužbyaformysociálnejslužbyvzariadenídoregistra)saprimeranevzťahujeajnaneverejných
poskytovateľov sociálnej služby pri podaní ich žiadosti o poskytnutie tohto finančného príspevku na
poskytovanie sociálnej služby v zariadení príslušného druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby
v zariadení a kapacity zariadenia. Na základe právne neudržateľnej argumentácie žalovanej by takýto

výklad uvedených ustanovení zákona založil nerovný prístup k verejným zdrojom poskytovaním FPP na
prijímateľa sociálnej služby (porov. bod 49 dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.), diskrimináciu
odkázaných osôb v starostlivosti žalobkyne a obsolétnosť ustanovenia § 75 ods. 17 písm. a) zákona
o sociálnych službách. Zákon v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa pre žalovanú, aby v prípade,
ak je splnená podmienka podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách (t.j. Mesto A. E.

poskytuje sociálne služby vo svojej vlastnej pôsobnosti - ZpS J.), aj tak mohla postupovať podľa § 75
ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách a
sama svojvoľne si počítať výšku finančného príspevku. Práve naopak žalovaná je aj vzhľadom na vyššie
uvedené, povinná bez ďalšieho rešpektovať zverejnené údaje podľa ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o
sociálnych službách. Preto, ak obec (H. A. E.) postupom podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS zverejní údaj,

ževosvojomzariadenívosvojejzriaďovateľskejpôsobnostiposkytujefinančnýpríspevokvsume311,77
eur, rovnaký finančný príspevok je povinná poskytovať aj žalovaná odkázaným osobám v zariadení
žalobkyne. Iná výška príspevku by znamenala nerovný prístup k verejným zdrojom a diskrimináciu
odkázaných osôb v zariadení žalobkyne oproti odkázaným osobám v zariadení H. A. E. ZpS J..
Žalovanáneuviedlajedinýargument,prečobymalobyťdôvodnévzhľadomnajejargumentáciuaprávne

neudržateľný výklad príslušných ustanovení zákona, diskriminovať odkázané osoby v starostlivosti
žalobkyne, ktorým je rovnako poskytovaná sociálna starostlivosť v územnej pôsobnosti H. A. E., rovnako
ako v prípade odkázaných osôb v starostlivosti ZpS J. (H. A. E.). Žiadnym spôsobom nezdôvodnila,
prečo by sa žalovaná mala podieľať na dofinancovaní sociálnych služieb pre odkázané osoby v
starostlivosti žalobkyne, v menšom (nižšom) rozsahu ako je to v prípade osôb umiestnených v zariadení

ZpS J., ktoré všetky osoby sú umiestnené v rámci Mesta A. E.. Iná výška financovania (finančného
príspevku) by odporovala zásade porovnateľného financovania v rámci rešpektovania územného
princípu výkonu územnej samosprávy. Neexistuje legitímny dôvod na uplatňovanie nerovného prístupu
k verejným zdrojom a diskrimináciu odkázaných osôb v zariadení žalobcu oproti osobám v zariadenie
ZpS J.. Práve vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť účelový a právne neudržateľný výklad

príslušných ustanovení zákona žalovanej, ktorý navyše nemá oporu ani v dôvodovej správe k zákonu
č. 484/2021 Z. z., či v materiály spracovaného MPSVaR tzv. Informácia k poskytovaniu finančných
príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným
poskytovateľom sociálnej služby. V tomto smere je nepoužiteľné aj rozhodnutie, na ktoré poukazuje
žalovaná a to Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.06.2023 sp. zn. 83C/1/2023, ktorý v

predmetnom uznesení sa práve s vyššie uvedenou argumentáciou a aplikáciou ust. § 75 ods. 17
písm. a) zákona o sociálnych službách žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo odôvodňuje arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť predmetného uznesenia, keď súd prvej inštancie na posudzovanú právnu vec
neaplikoval tomu zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnil.Navyše ide o prvoinštančné rozhodnutie, ktoré je napadnuté riadnym opravným prostriedkom a toto
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v prejednávanej právnej veci. Povinnosť poskytovať finančný
príspevok je obci uložená zákonom, nie zmluvou. V zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení

s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Takto uložená povinnosť obci poskytovať
finančný príspevok, je jej uložená priamo zákonom (porov. čl. 2 ods. 2 v spojené s čl. 67 ods. 2 Ústavy

SR), teda nevzniká momentom uzavretia zmluvy. Rovnako nárok odkázanej osoby s poukazom na
uvedené ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách vzniká
priamozozákona.Jetedanemysliteľné,abyobecodmietlarešpektovať,alebosavyhlaplneniuzákonom
uloženej povinnosti v ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, len tým, že neuzavrie
zmluvu. Vzhľadom na uvedené, uzavretie zmluvy ako právneho úkonu bez ďalšieho nespôsobí vznik,
zmenu alebo zánik práv na strane žalobkyne a povinnosti na strane žalovanej a rovnako ani vznik,

zmenu a zánik práv na strane žalovanej a povinnosti na strane žalobkyne (tzv. synalagma), keďže
tieto práva a povinnosti medzi žalobkyňou a žalovanou vznikli priamo zo zákona. O to viac, ak samotný
zákon určuje aj samotnú splatnosť finančného príspevku, ktorý finančný príspevok sa v zmysle § 78 ods.
1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do
konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto práva nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú (§34

OZ) na základe uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, ale dochádza výlučne
iba k deklarovaniu ich existencie čomu svedčí aj žalobkyňou predložený súdny výklad poskytnutý
súdom (KS Prešov), podľa ktorého účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce
vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne, z dôvodu
následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných

predpisov. (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Uvedené rovnako
osvedčujú aj žalobkyňou uvádzané FAQ - 4.html v žalobe zverejnené na Ministerstve práce
sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorých neuzavretie zmluvy o zabezpečení sociálnej služby za
predpokladusplneniavšetkýchpodmienokpredpokladanýchzákonomnebránivznikunárokužalobcuna

úhradu finančného príspevku, keďže tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany
príslušnej obce. Krajským súd v Prešove sa tak vyjadril k povahe a účelu zmluvy, ktorá nekonštituuje
právnyvzťah,ibadeklarujejehoexistenciupriamozozákona.Opačnýmvýkladombysmemuselidospieť
k záveru, že napriek existencii zákonom uloženej povinnosti obci, ktorá je jej uložená zákonom, si obec
môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať, teda dôjde k vzniku obsolétnych ustanovení

zákona a výkon štátnej správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal
nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej
istoty, žalobkyňa nevie a nemôže bez ďalšieho sa domôcť plnenia zákonom vzniknutej povinnosti obci a
uspokojenia zákonného nároku žalobkyne, ktoré vznikli ex lege, ako aj určiť výšku svojho nároku na FPP,
akpostačuje,že:a)žalovanáodmietneuzavrieťzmluvupodľa§75anasl.zákonač.448/2008Z.z.(čosa

v danom prípade aj stalo), alebo b) nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP
vôbec. Žalovaná je orgánom štátnej správy (teda nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému
sú zákonom uložené konkrétne povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou / opomenutím / nezákonným
postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie, či výklad ich sporného plnenia súdom prvej inštancie, nemôže
byť na ujmu žalobkyne. Dôvodová správa k uvedenému tiež uvádza, že povinnosti ust. § 75 ods. 1 až 4

sa teda obec a vyšší územný celok nemôže zbaviť svojou nečinnosťou. Žalobkyňa k vyjadreniu pripojila
Dôvodovú správu k zákonu č. 484/2021 Z.z.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že povinnosť zaplatiť príspevok vzniká podľa § 75 ods. 1 a 5 a ods.
14 len deklaruje spôsob, na základe ktorého si obec túto svoju zákonnú povinnosť plní. Ďalej sa vyjadrila

k judikátu KS TT – nakoľko ten bol za rok XXXX, pričom od roku XXXX do XX.XX.XXXX § 75 ods. 1 znel
tak, že obec mala požiadať o poskytnutie fin. príspevku a vtedy jej vznikla povinnosť. Od XX.XX.XXXX
sa tento zákon zmenil (§ 75). Výšku príspevku vypočítala na základe usmernenia z ministerstva a
bola určená v zmysle zákonných ustanovení Zákona o soc. službách, pričom žalovaná si túto vyčíslila
svojvoľne, zrejme v snahe vyhnúť sa svojej zákonnej povinnosti žalobkyňou požadovanom zákonnom

rozsahu.Žalovanásanemôžezbaviťpovinnostisodôvodnením,ženemádostatokprostriedkov,nakoľko
si mala tieto vyhradiť pre konkrétne účely v rámci rozpočtu. Zároveň pre poskytnutie tohto fin. príspevku
tak ako už bolo uvedené, nie je potrebné uzatvoriť písomnú zmluvu, táto povinnosť vzniká obci priamo
zo zákona. Uvedenej argumentácii svedčia aj rozhodnutia, na ktoré poukázala v písomných podaniach,ako aj informácia zverejnená na stránke ministerstva, ako aj samotná dôvodová správa zákona o soc.
službách.

7. Žalovaná na pojednávaní opätovne poukázala na skutočnosť, že v danom prípade nemožno aplikovať
rozhodnutieKSPrešovapoukázalanarozhodnutieKSTrnavač.k.32Cob/9/2022vspojenísuznesením
NS SR č. k. 1Ko8/2020 zo dňa 08.09.2020. Výklad žalobkyne, že povinnosť obcí vyplýva zo zákona,
považuje za nesprávny. Starosta žalovanej uviedol, že obec má záujem prispievať, avšak nie v takej
vysokej čiastke. Je rozdiel, či pošle človeka do zariadenia, kde je 100 %-ným prispievateľom štát, a do

takéhoto súkromného zariadenia, kde je pre obec neudržateľné prispievať. Starosta si bol vedomý toho,
že obec má platiť vtedy, keď je podpísaná nejaká zmluva alebo aspoň objednávka. Žalovaná ako obecné
zriadenie musí disponovať fin. prostriedkami v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verenej správy.
Bola ochotná poskytnúť žalobkyni fin. príspevok podľa výšky, ktorú navrhovala žalobkyni, ktorú riadne
vyčíslila, konala tak pretože mala záujem poskytnúť tento fin. príspevok, avšak v zmysle limitov zákona
a nesprávneho výpočtu nebola oprávnená poskytnúť fin. príspevok vo výške požadovanej žalobkyňou.

Pri svojom výpočte na rozdiel od žalobkyne žalovaná vychádzala aj z kapacity zariadenia. Žalovaná sa
pridržiavala všetkých svojich prednesov a písomných vyjadrení v rámci konania. Mala za to, že § 75 ods.
14 zákona o soc. službách explicitne vyjadruje povinnosť poskytovať fin. príspevok na základe písomnej
zmluvy. V tomto smere sme poukázala na rozhodnutia KS TT v spojení s uznesením NS SR, ako aj na
rozhodnutia iných senátov tohto súdu. Zdôraznila skutočnosť, že žalobkyňa ignorovala aj skutočnosť,

že pani I. J. nie je v zariadení umiestnená a napriek tomu na ňu požadovala fin. príspevok.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa, resp. prečítaním nasledovných listinných dôkazov
predložených žalobkyňou, žalovanou a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Žalobkyňa je právnická osoba - neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu
službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov F. v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z.

10. Žalovaná je právnická osoba, obec - samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej
republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými

príjmami.

11. Listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalobkyňa žalovanú na splnenie povinnosti poskytnutia
finančného príspevku a uzavretia zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona č. 448/2008 Z. z. na odkázané osoby
– I. J., nar. XX.XX.XXXX, I. F., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX, všetci s pobytom v žalovanej

obci. Predmetný dokument bol žalovanej doručený dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z pripojenej doručenky.

12. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. I. F., na sociálnu službu.

13. Rozhodnutím č. XXX/XXXX/XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35

Zákona o sociálnych službách je žiadateľ I. F. odkázaný na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

14. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú p. I. F.,
nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby
v zariadení pre seniorov žalobkyne.

15. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. I. J., na sociálnu službu.

16. Rozhodnutím č. XXX/XXXX/XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35
Zákona o sociálnych službách je žiadateľka I. J. odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

17. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú p. I. J.,
nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby
v zariadení pre seniorov žalobkyne.

18. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. K. L., na sociálnu službu.

19. Rozhodnutím č. XXXX/XXXX/XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35
Zákona o sociálnych službách je žiadateľka K. L. odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.20. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú p. K. L.,
nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby

v zariadení pre seniorov žalobkyne.

21. Žiadosťami zo dňa XX.XX.XXXX p. I. F., p. I. J. a p. K. L. požiadali o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z.
o sociálnych službách.

22. Žalovaná spolu s listom zo dňa XX.XX.XXXX zaslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku. Uvedené listiny boli žalobkyni zaslané dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z priloženého poštového
podacieho hárku.

23. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa

požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby pre jej klientov na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona č. 448/2008 Z.z..
Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby.

24. Z e-mailu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že p. I. J. nastúpila do ZpS J. dňa XX.XX.XXXX.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnych službách), fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo

výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.

26. Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej
pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu
službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto

fyzickáosobazáujemoposkytovaniesociálnejslužbyalebozabezpečenieposkytovaniasociálnejslužby
uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov
za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu
ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby; pri posudzovaní žiadosti
o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa na skutočnosť, že sa fyzickej osobe poskytuje sociálna

služba uvedená v § 34 až 41 bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných
prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, neprihliada.

27. Podľa § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Písomná žiadosť o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby obsahuje

a)menoapriezviskofyzickejosoby,ktorejsamáposkytovaťsociálnaslužba,rodnéčíslo,akjepridelené,
dátum narodenia a adresu jej pobytu,
b) názov poskytovateľa sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, ktoré si fyzická osoba
uvedená v písmene a) vybrala,
c) druh sociálnej služby a formu sociálnej služby,

d) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby a
e) právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok o odkázanosti na sociálnu
službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia, ak boli vydané.

28. Podľa § 8 ods. 4 zákona o sociálnych službách, obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe,

ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv podľa § 6 ods. 1 a
ods. 2 písm. b),
a) poskytne sociálnu službu sama, ak je poskytovateľom tejto sociálnej služby zapísanej do registra
sociálnych služieb (ďalej len "register"), alebo
b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra.

29. Podľa § 8 ods. 6 zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie
o odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne
fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia, ak odsek
8 neustanovuje inak.

30. Podľa § 8 ods. 10 zákona o sociálnych službách, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí
poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada
poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. Postup podľa prvej vety sa
neuplatňuje, ak poskytovateľom sociálnej služby je právnická osoba, ktorú zriadila alebo založila obec
alebo vyšší územný celok.

31. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu
za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74 ods. 7 písm.
h), ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za
vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15
ods. 3.

32. Podľa § 74 zákona o sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu
na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť
uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu
odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť

výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať
charakter zmiešanej zmluvy.

33. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby

ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení,
ktorým je zariadenie pre seniorov.

34. Podľa § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až
4 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri

úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v §
34 až 41 alebo doručil zoznam osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a)
až c), ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný
uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

35. Podľa § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, Vyšší územný celok môže poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú

v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec.

36. Podľa § 75 ods. 9 zákona o sociálnych službách, finančná podpora podľa tejto hlavy sa poskytuje
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme.

37. Podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách, Neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva
písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby podľa odsekov 1 až 8.

38. Podľa § 75 ods. 12 zákona o sociálnych službách, za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný
celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa považuje obec alebo vyšší územný
celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie

o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na
sociálnu službu.39. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o

poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.

40. Podľa § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí

fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, s trvalým pobytom na svojom území alebo vo
svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby s
miestom jej poskytovania na území inej obce alebo v územnom obvode iného vyššieho územného celku,
výšku finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok
určí tak, aby zodpovedala výške tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok, určenej touto
inouobcoualebotýmtoinýmvyššímúzemnýmcelkomneverejnýmposkytovateľomtejtosociálnejslužby

s miestom poskytovania tejto sociálnej služby na svojom území alebo vo svojom územnom obvode.

41. Podľa § 75 ods. 17 zákona o sociálnych službách, Na účely určenia výšky finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 16 sa rovnako vzťahuje povinnosť obce
a vyššieho územného celku podľa § 77 ods. 3 tretej vety a štvrtej vety v rozsahu svojej pôsobnosti

zverejňovať a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa
§ 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok a b) priemerné
bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 za sociálnu službu,
ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo

nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili.

42. Podľa § 77 ods. 1 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa určí podľa druhu sociálnej služby, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení,
aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby,

na počet hodín sociálneho poradenstva, na počet hodín opatrovateľskej služby, na počet hodín sociálnej
rehabilitácie, na počet hodín služby včasnej intervencie, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet
hodín sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na počet hodín tlmočenia alebo na inú jednotku
výkonu. Do kapacity zariadenia podľa prvej vety sa započítava počet miest v
a) budove tohto zariadenia,

b) inej budove tohto zariadenia stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojenej s budovou
zariadenia a
c) inom zariadení s poskytovaním celoročnej pobytovej sociálnej služby a týždennej pobytovej sociálnej
služby v budove podľa písmen a) a b), ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení poskytuje sociálnu
službu aj v tomto inom zariadení.

43. Podľa § 77 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Ak odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške
rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce
alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa

odseku 1 a
a) priemerným príjmom z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 na sociálnu službu v
pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak
ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 35, § 36 a 40,
b) priemerným príjmom neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného

príspevku podľa § 78a na sociálnu službu za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku
výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39,
c) príjmom neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa §
76 na sociálnu službu na príslušný rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak
ide o sociálnu službu uvedenú v § 41,

d) priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na
jednotku výkonu podľa odseku 1.44. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 zákona o sociálnych službách, (1) Ak sa neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na

príslušnýrozpočtovýrok,obecalebovyššíúzemnýceloktietofinančnépríspevkyposkytujepreddavkovo
a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Na
zúčtovanie týchto finančných príspevkov sa vzťahuje osobitný predpis. (2) Ak sa začne poskytovať
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch

sebaobsluhy v priebehu rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky
poskytuje preddavkovo, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nárok na tieto finančné
príspevkyvznikolanajneskôrdoposlednéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikol nárok na tieto finančné príspevky. (3) Ak neverejný poskytovateľ sociálnej
služby skončí poskytovanie sociálnej služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančné
príspevky na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc

inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy ku dňu skončenia poskytovania sociálnej služby.

45. Podľa § 80 písm.a), b, c) zákona o sociálnych službách Obec a) vypracúva, schvaľuje komunitný plán
sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, b) utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja,
c) je správnym orgánom v konaniach o 1. odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v

zariadeníopatrovateľskejslužby,vdennomstacionári,oodkázanostinaopatrovateľskúslužbu,2.zániku
odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode, 3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v
prvom bode po zmene stupňa odkázanosti, 4. povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov
platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13,

46. Podľa § 110aq ods. 13 zákona o sociálnych službách ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na
sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36, a ktorej sa k 31. decembru 2021 poskytuje
pobytová sociálna služba v tomto zariadení bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby
poskytovanímfinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužby,doručípo31.decembri
2021 obci v rozsahu jej pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania pobytovej sociálnej

služby v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36 podľa § 8 ods. 1, obec poskytne za podmienok
ustanovených týmto zákonom neverejnému poskytovateľovi pobytovej sociálnej služby v zariadení
uvedenom v § 35 alebo § 36, ktorého si táto fyzická osoba vybrala, finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby na rozpočtový rok 2022 na túto fyzickú osobu vo výške a) od 1 200 eur do
výšky určenej podľa § 77 v znení účinnom od 1. januára 2022, b) určenej podľa § 77 v znení účinnom

od 1. januára 2022, ak je takto určená výška finančného príspevku nižšia ako 1 200 eur.

47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť.

48. Predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú
poskytla žalobkyňa 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX a 3/ K. L., nar. XX.XX.XXXX
s trvalým pobytom v žalovanej obci v Zariadení pre seniorov F., a to vyplatením príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2023. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac,
že neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby žalobkyni mohla poskytnúť žalované plnenie, a to

predovšetkým s poukazom na § 75 ods.14 zákona o sociálnych službách, keď medzi stranami sporu
absentuje uzatvorená písomná zmluva. Tiež tvrdila, že žalobkyňa sa mala so žiadosťou o príspevok
prioritne obrátiť na vyšší územný celok a až po zamietnutí tejto žiadosti, sa mal obrátiť so žiadosťou na
žalovanú obec. Zároveň namietala aj žiadanú výšku plnenia.

49. Bolo nesporné, že žalobkyňa je neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý poskytuje
sociálnuslužbubezcieľadosiahnuťziskvZariadenípreseniorovF..Žalovanájeobec,ktorejobyvateľom
1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX a 3/ K. L., nar. XX.XX.XXXX sú (resp. v prípade
I. J. boli do XX.XX.XXXX) zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov
žalobkyne pobytovou formou. Tiež nebolo sporným, že dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX

žalovaná obec vydala rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu menovaných v zariadení pre
seniorov. Menovaní nevyužili svoje právo a nepožiadali žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby, ale sami dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX uzatvorili so
žalobkyňou Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou. Sporným nebolo ani to, že dňaXX.XX.XXXXmenovanípísomnepožiadaližalovanúobecozabezpečenieposkytovaniasociálnejslužby
u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Rovnako tak nebolo sporným, že žalobkyňa žiadosťou
neverejného poskytovateľa sociálnej služby (aj samotný klienti) požiadala žalovanú o poskytnutie

finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobcu
v súlade s § 8 ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom predložila žalovanej obci aj zmluvy o
poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná
zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.

50. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobkyňou (ako neverejným poskytovateľom)
a žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
či bola žalobkyňa povinná najskôr žiadať VÚC o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby a tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby.

51. V prvom rade je potrebné uviesť, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie
sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon o sociálnych službách
s tým, že financovanie sociálnych služieb je právne upravené v jeho štvrtej časti v § 71 až § 78e.

Ustanovenie § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a § 72 práva a povinnosti, či už
poskytovateľov sociálnej služby, alebo prijímateľov sociálnej služby súvisiace s platením úhrady za
sociálnuslužbu,tedaokreminéhourčujeajto,ktojepovinnýplatiťúhraduzasociálnuslužbu.V§72ods.
1 je jednoznačne stanovené, že úhradu za sociálnu službu je v zásade povinný platiť prijímateľ sociálnej
služby, a to za podmienok uvedených v tomto a jemu nasledujúcich ustanovení. Spôsoby vzniku

právneho vzťahu medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom takejto služby je upravený v
§ 74, z ktorého je zrejmé, že takýto právny vzťah vzniká na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby. Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu
vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti, a to v § 75 a nasledujúcich.

52. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú:
poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa
§ 75 ods. 9 a 10 zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej
neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods.

12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách),
ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom
(§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva
neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na

prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§
75ods.14zákonaosociálnychslužbách).Pokiaľniektorázvyššieuvedenýchpodmienoksplnenánieje,
povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká.

53. Je zrejmé, že p. 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX a 3/ K. L., nar. XX.XX.XXXX
boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne, avšak bez finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. Od XX.XX.XXXX vstúpila do
účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá
vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe explicitne ustanovuje právnu možnosť pre

odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak
bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona, t. j. bez finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby
neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo
už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba

môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie
tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení
realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber
poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby zverejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby
v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (z všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 484/2021 Z. z.).

54. V súlade s touto zákonnou zmenou p. 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX a 3/
K. L., nar. XX.XX.XXXX ako odkázané osoby, ktorým už v danom čase bola poskytovaná sociálna
služba neverejným poskytovateľom, požiadali žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo
zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných

prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.). Povinnosťou obce je (po zabezpečení
práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa sociálnej služby) poskytnúť
sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby, alebo zabezpečiť poskytovanie
sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra (§ 8 ods. 4 zákona č.
448/2008 Z. z.).

55. Ako však ustanovuje § 8 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., obec poskytne fyzickej osobe sociálnu
službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 (teda aj sociálnej služby
v zariadení pre seniorov - pozn. súdu) podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených
podrobností vedenia tohto poradia. Uvedené vysvetľuje dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z.
z. nasledovne: ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo

svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), je povinná obec a vyšší územný
celok v rozsahu svojej pôsobnosti doručenú písomnú žiadosť odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie
poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných
prostriedkov)zaradiťdoporadia(poradiauspokojovaniažiadostíozabezpečeniesociálnejslužby,aakje

toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby, spojené aj s poskytnutím
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), a tejto žiadosti vyhovieť na základe
vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí. Preto len
v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu
službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto

finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby.

56. Zhrnúc vyššie uvedené, je teda základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, písomná zmluva o poskytnutí

finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a
neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže
bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť

obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až
uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k
uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a
inézákonomstanovenéokolnosti.Akosprávneuviedlažalovaná,bezzmluvynevznikolzáväzkovývzťah
medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť

obce plniť.

57. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
5Cob/46/2017, na ktorý odkazovala žalobkyňa, v zmysle ktorého „ pokiaľ žalobca (obec) požiadal o
sociálnu službu pre svojho obyvateľa, tak sa svojej povinnosti uhrádzať finančných príspevok nemohol

zbaviť len z formálnych dôvodov“. Citované rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít (t. j. stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, prax vyjadrená opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho

súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne
na ne nadviazali, rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne
Súdneho dvora Európskej únie, naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou
neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovískvydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o
rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT

Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986), ktorá by bola pre súd záväzná.

58. Vyššie uvedený právny záver súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami - napr.
uznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.1KO/8/2020zodňa08.09.2020,ktorývpredmetnomrozhodnutí
uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe

písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022
sp. zn. 32Cob/9/2022, keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa
tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa domáha v tomto konaní,
žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS odvolací súd nepovažuje za správny“.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že citovaný rozsudok nemožno podporne použiť na daný prípad, keďže
sa jednalo o uplatnený nárok na náhradu škody, toto tvrdenie žalobkyne nie je správne. Vychádzajúc

z citovaného rozsudku je zrejmé, že jeho predmetom bol rovnako ako v danom prípade nárok na
dofinancovanie sociálnej služby. Súd nepopiera, že sa jednalo o skutkový stav vychádzajúci z právnej
úpravy do prijatej novely zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (účinnej od 01.01.2022), súd
však z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy (§ 75 ods. 14
zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej,

teda v tejto časti možno právne názory v ňom vyjadrené aplikovať aj na daný právny stav. V ostatnom
súd na citované rozhodnutie neodkazuje.

59. Naviac súd považuje za potrebné dodať, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyňa
si mala nárok na finančný príspevok uplatniť prednostne u VÚC. Takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva

zo žiadneho zákonného ustanovenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 8 zákona o sociálnych
službách, VÚC môže poskytovať tento finančný príspevok, ak tento finančný príspevok neposkytuje
obec. Z uvedeného možno vyvodiť záver o prednostnom poskytovaní finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby obcou a až následne, v prípade nemožnosti poskytovania tohto
finančného príspevku zo strany obce, prichádza do úvahy jeho poskytovanie VÚC.

60. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami
ohľadom výšky finančného príspevku.

61. Záverom súd udáva, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne (za splnenia zákonných
podmienok) nespochybňuje. K úspešnému zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi stranami sporu
však nedošlo z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku
(príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby). Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa

presvedčená ohľadom dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so
žalobkyňou zmluvu, mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).