Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721010732
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Lucia Vážan Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5721010732.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2T/43/2021

Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Ing. Lucia Vážan Valocká na hlavnom pojednávaní dňa
18.01.2024 v Martine takto

r o z h o d o l :

2T/43/2021

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom C. XXXX/XX, D. C., D. D.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 17.05.2020 v čase o 19.30 hod. v Turčianskych Tepliciach v mestskej časti D. C. na dvore
pred stavbou so súpisným číslom 2053, po predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadol
poškodeného E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho viackrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti
ľavéhospánkuačela,pričompoškodenýsabrániltak,žeobžalovanéhoudrelpäsťoupravejrukydonosa

a dvakrát ho kopol do brucha, potom obžalovaný znova viackrát udrel poškodeného päsťou pravej ruky
do tváre do oblasti ľavého spánku a čela, následne obžalovaný obidvoma rukami chytil poškodeného
za bundu v oblasti hrude a zvalil ho na zem tak, že poškodený ležal chrbtom na zemi a obžalovaný bol
telom na jeho hrudníku a ľavej ruke, ktorú mal poškodený vedľa tela, pričom poškodenému povedal „Tvoj
otec sa za teba musí hanbiť“, následne poškodeného pustil a z miesta odišiel, čím poškodenému E. A.
F. spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čelovo-spánkovej a komplikovanú trieštivú zlomeninu hlavice
ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov, ktorá si vyžiadala operačnú liečbu, s potrebnou dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní minimálne 10 – 12 týždňov

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

a z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody na 2 roky,

podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa

§ 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 2 roky.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E. A.
F., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom G. XXX/XX, D. D. škodu vo výške 2 184,- Eur,

podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného E. A. F., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom
G. XXX/XX, D. D. so zvyškom jeho nároku odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu

vo výške 5 524,04 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

2T/43/2021

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin dňa 16.07.2021 obžalobu na
obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v tejto trestnej veci v dňoch 28.02.2022, 09.05.2022, 03.10.2022,
následne došlo k zmene samosudcu, po ktorej súd vykonal hlavné pojednávanie znova
v dňoch 02.10.2023, 09.10.2023, 13.11.2023, 04.12.2023, 16.01.2024 a 18.01.2024.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku vypovedal tak, že nie je pravdou
to, čo je uvedené v obžalobe, že skutok sa nestal. V daný deň prevážal z jeho skladu materiál na stavbu,
boltamniekoľkokrát,asi10–15krátvtendeň,odránadovečera.Nadruhýdeňbolnasvojestavbe,prišli
za ním policajti a povedali mu, čo sa stalo, pričom tomu nerozumel, povedali mu, že pán F. povedal, že

ho udrel silno do nosa, odfotili ho, nemal žiadne zranenia, potom prišli znova, že im povedal, že ho kopol
do brucha, že musí mať nejaké zranenia, vyzliekol sa do trička a nemal nič, odfotili ho odpredu, odzadu aj
ruky lebo pán F. uviedol, že ho mal udrieť a teda mali mu ostať nejaké stopy na rukách. Nevie si vysvetliť,
prečo toto poškodený robí voči nemu, že si to naňho všetko vymýšľa, či jeho otec či švagor, majú s tým
problémy lebo poškodený podáva stále nejaké podnety, aj na firme, berie to už ako šikanu. Je to niečo,

čomusamusístálevenovaťanemôžesvojučinnosťnaplnovykonávať,neviečijetozávisťalebozáľuba.
Nevie si vysvetliť, ako sa jeho DNA dostala na bundu poškodeného, či to bolo plánované, lebo neboli
dohodnutí, že sa stretnú ale bol predtým s ním dvakrát, raz bol uňho vo firme poškodený, kde mu dával
podpisovaťpapier,žechceodnehokúpiťčasťhaly,bolomutodivné,nepamätásialečidošloknejakému
kontaktu vtedy medzi nimi. Pred týmto stretnutím sa stretli ešte raz ohľadom prístrešku, ukázal mu, že

prístrešok poškodeného stojí na jeho pozemku, bolo to vykolíkované od geodeta, poškodený mu na
to povedal, že to od neho odkúpi a nebude rozoberať prístrešok ale obžalovaný mu povedal, že stačí,
aby si posunul svoje veci a je to vyriešené. Ďalej obžalovaný popisoval vzájomné vzťahy a interakcie
s poškodeným, majetkové pomery v areáli, kde vlastnia obžalovaný aj poškodený nehnuteľnosti (haly),
ako k nadobudnutiu vlastníctva jednotlivých hál došlo, ako aj konfliktné momenty, ktoré medzi nimi

nastali ohľadom prístrešku poškodeného presahujúceho na pozemok obžalovaného, ohľadom preťatých
elektrických káblov obžalovaného, ohľadom zamedzenia prechodu poškodenému cez bránu uložením
dreva, ako aj jednotlivé podnety, ktoré boli riešené či už mestskou políciou alebo na okresnom úrade
v rámci priestupkového konania ohľadom parkovania pred halou poškodeného, umiestnenia tabule
„pozorpes“apodobne.Tietoskutočnostivkonkrétnostiachniesúrelevantnéprerozhodnutiesúduvtejto

trestnej veci, preto ich súd podrobne neuvádza.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, konkrétne pred zmenou samosudcu súd vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., poškodeného E. A. F., svedka F. H., svedka A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, znalca I. C. C. J., A., znalca C. A. K. a znalca C. C. L.. Po zmene samosudcu,

s ktorou obžalovaný nesúhlasil (č.l. 494), súd podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku vykonal hlavné
pojednávanie znova, pričom vykonal dokazovanie opätovným výsluchom obžalovaného A. B., čítaním
časti zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 09.05.2022 týkajúcej sa výsluchu svedka poškodeného
E. A. F., svedka F. H. a svedka A. B., nar. XX.XX.XXXX (podľa § 277a ods. 3 Trestného poriadku),
prehratímčastizvukovéhozáznamuzhlavnéhopojednávaniazodňa03.10.2022týkajúcehosavýsluchu

znalca I. C. C. J., A., znalca C. A. K. a znalca C. C. L. (podľa § 277a ods. 4 Trestného poriadku)a pokračoval vo vykonávaní ďalšieho dokazovania výsluchom svedkov A. F., npráp. C. H., npráp. J.
B., C. M. N. M., A., čítaním zápisnice o výsluchu svedka C. E. F. I. zo dňa 27.05.2020 a zo dňa
27.01.2021 (č.l. 47-48 a č.l. 49-50) (§ 263 ods. 1 Trestného poriadku), čítaním odborných vyjadrení I.

C. C. J., A. zo dňa 05.07.2020 (č.l. 61-68), Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru zo
dňa 03.12.2020 (č.l. 76-77) a C. A. K. O. XX/XXXX o bolestnom za úraz zo dňa 22.04.2021 (č.l. 155-157)
(§ 268 ods. 2, ods. 5 Trestného poriadku), čítaním listinných dôkazov a to lekárskych potvrdení a správ
(č.l. 69-72 a č.l. 161-165), zápisu o dychovej skúške (č.l. 79), údajmi o osobe zo systému REGOB
(č.l. 86), lustrácii telefónnych čísel (č.l. 87-88), údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke

(č.l. 98-102), potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného (č.l. 147-149), rozhodnutím
Sociálnej poisťovne k nároku poškodeného na nemocenské (č.l. 150), oznámením Sociálnej poisťovne
k nároku na nemocenského poškodeného (č.l. 151), pokladničným dokladom o platbe C. A. K. (č.l.
158), osvedčením o evidencii vozidla D. (č.l. 159), pokladničným dokladom k úhrade pohonných hmôt
(č.l. 160), výpočtom náhrady mzdy poškodeného (č.l. 168), potvrdením o nemocenských dávkach
poškodeného (č.l. 169), správou o povesti obžalovaného (č.l. 232), odpoveďou na žiadosť o súčinnosť

z OO PZ Turčianske Teplice zo dňa 15.11.2023 (č.l. 568), výpisom z ústrednej evidencie priestupkov
obžalovaného (č.l. 571-573), odpisom registra trestov obžalovaného (č.l. 574), písomným podaním
poškodeného doručeným súdu dňa 22.02.2022 (č.l. 271), vyúčtovaním odmeny za znalecký posudok
k psychickej ujme poškodeného (č.l. 272), znaleckým posudkom č. X/XXXX P. X/XXXX k psychickej
ujme poškodeného (č.l. XXX), ďalším doplnením nároku na náhradu škody zo strany poškodeného (č.l.

353), komunikáciou poškodeného so znalcom, faktúrou a potvrdením o úhrade k uplatnenému nároku
na náhradu škody zo strany poškodeného (č.l. 354-357) (§ 269 Trestného poriadku) a oboznámením
vecných dôkazov – fotodokumentácie (č.l. 83-85, č.l. 80-81, č.l. 103-112, č.l. 116-118, č.l. 126-127, č.l.
525-532) (podľa § 270 Trestného poriadku).

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žeskutok,prektorýjevedenétrestnéstíhanie
sa stal, má znaky trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona a spáchal ho obžalovaný.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a to tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke. Tohto
prečinu sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí takým konaním ťažkú ujmu na
zdraví iného. Objektom tohto trestného činu je ochrana ľudského zdravia a úmysel páchateľa tohto
trestného činu musí smerovať k ublíženiu na zdraví poškodeného. Ublížením na zdraví sa rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,

počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2
Trestné zákona). Kvalifikačným znakom prísnejšej skutkovej podstaty v danom prípade (odsek 3 písm.
c) § 156 Trestného zákona) je spôsobenie následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví poškodeného,
pričom ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou
je (aj) porucha zdravia trvajúca dlhší čas (§ 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona) a za poruchu

zdravia trvajúcu dlhší čas sa považuje porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie prípadne aj
pracovnú neschopnosť v trvaní 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý
spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 4 Trestného zákona). Obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako
mu bol kladený za vinu, teda fyzicky napadol poškodeného a úmyselne mu ublížil na zdraví tak, že ho
udrel niekoľkokrát päsťou do oblasti ľavého spánku a čela, následne držiac ho za bundu na hrudnej

časti ho zvalil na zem, pričom následkom takéhoto konania obžalovaného bolo spôsobenie ťažkej ujmy
na zdraví poškodeného, a to konkrétne pomliaždenie hlavy v oblasti čelovo-spánkovej a komplikovanú
trieštivú zlomeninu hlavice ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov, ktorá si vyžiadala operačnú liečbu
s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 10 – 12 týždňov. Takýmto konaním
obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 3 písm. c) Trestného zákona keďže úmyselne ublížil poškodenému na zdraví, pričom takýmto
konaním spôsobil z nedbanlivosti následok vo forme ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Obžalovaný
sa dopustil tohto trestného činu ako osoba plne zodpovedná a to v priamom úmysle podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, konkrétne ľudské zdravie, pričom táto okolnosť podľa názoru súdu vyplýva

z vykonaného dokazovania, ktoré preukazuje vedomé konanie obžalovaného smerujúce k ublíženiu
poškodenému na zdraví a následkom takéhoto konania obžalovaného bolo spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví.Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s návrhom poškodeného, aby bolo
konanie obžalovaného právne posúdené podľa iného ustanovenia Trestného zákona a to podľa § 155.
Poškodený mal za to, že obžalovaný mu úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čo zdôvodňoval tým,

že útok páchateľa bol vykonaný s použitím brutálne vysokej sily jednak pri úderoch päsťou a jednak pri
tom, ako ho zvalil obžalovaný na zem a spôsobil mu trieštivú zlomeninu s posunom kostí s vrazenou
hlavicou kĺbu do protiľahlej strany kĺbu, čo vyžadovalo pôsobenie extrémne vysokej sily ako aj tým,
že obžalovaný nekonal v afekte ale chladnokrvne s rozvahou, a po čine spokojne odišiel. Súd má za
to, že konanie páchateľa je správne posudzovať podľa § 156 Trestného zákona, nakoľko zo žiadneho

vykonaného dôkazu pre súd nevyplýva úmysel obžalovaného smerujúci k spôsobeniu ťažkej ujmy na
zdraví poškodeného, keďže obžalovaný mal napadnúť poškodeného údermi päsťou do oblasti tváre,
pričom tieto na tvári poškodeného zanechali pomliaždenie v oblasti čelovo-spánkovej, teda nie vážne
následky. K ťažkej ujme na zdraví vo forme trieštivej zlomeniny hlavy ramennej kosti došlo až v dôsledku
akcelerovaného pádu poškodeného uchopeného obžalovaným za bundu na tvrdý betónový podklad,
kde obžalovaný pri tomto páde zotrval na tele poškodeného (kľačal na ňom) ale v útoku už ďalej

nepokračoval, od poškodeného odišiel. Následok vo forme ťažkej ujmy na ramennej kosti poškodeného
pri takto vedenom útoku obžalovaný nemusel zistiť ani predpokladať v čase páchania skutku ani po
ňom. Z takéhoto konania pre súd nevyplýva úmysel obžalovaného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
poškodeného, táto len nastala ako následok jeho konania a zrejme aj mimo vôle obžalovaného. Opak
nebol preukázaný žiadnym vykonaným dôkazom.

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou svedka poškodeného E. A. F.,
ktorý podrobne popísal spôsob a priebeh útoku obžalovaného na jeho osobu, od počiatku označil
obžalovaného ako páchateľa daného trestného činu, tohto už dlhšie pozná, pričom vo svojich
výpovediach bol poškodený počas celého konania konzistentný a neodchyľoval sa v podstatných

veciach od svojich tvrdení ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom. Poškodený v podstatných
bodoch opisu priebehu skutku uvádzal vždy rovnaké skutočnosti, a to vo všetkých svojich vyjadreniach,
ktorých nebolo málo, a to aj v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Súd nemá pochybnosť
o pravdivosti tvrdení poškodeného a jeho výpoveď považuje za vierohodnú. Poškodený vypovedal
k samotnému skutku tak, že dňa 17.05.2020 prišiel pred svoju výrobnú halu v čase o 19.30 hod.,

zaparkoval pred firemnými vchodovými dverami svojej haly a hneď ako vystúpil z auta, prišiel za ním
obžalovaný, ktorý po slovnom konflikte týkajúcom sa podávania podnetov zo strany poškodeného voči
otcovi obžalovaného, ako aj predchádzajúceho sporu ohľadom presahujúceho prístrešku poškodeného
na pozemok obžalovaného, poškodeného napadol údermi päsťou na jeho tvár, konkrétne pravou päsťou
obžalovaného do oblasti ľavej strany tváre poškodeného, pričom poškodený šokovaný a prekvapený

takýmto útokom len ustupoval, snažil sa brániť tým, že dal jeden úder obžalovanému päsťou do nosa
a dva kopance do oblasti brucha, avšak len takou silou a intenzitou, akou sa v danom momente zmohol,
teda malou, po čom obžalovaný na chvíľu ustúpil ale vzápätí pokračoval opätovnými údermi päsťou na
jeho tvár, celkom bolo úderov šesť, potom obžalovaný chytil poškodeného rukami za oblečenie v oblasti
hrude a zvalil ho váhou svojho tela na zem tak, že poškodený dopadol mierne vytočený vystretý na ľavú

polku svojho tela v oblasti ľavej lopatky a ľavého ramena, pričom obžalovaný ho na zemi stále držal za
oblečenie. Poškodený nebol schopný sa brániť, pretože ihneď po tom, čo ho obžalovaný zvalil na zem,
ucítil bolesť v oblasti ľavého ramena, pričom keď ležal na zemi, obžalovaný kľačal ľavým ramenom na
jeho hrudi a pravým kolenom na jeho ľavej ruke. Následne ho obžalovaný pustil a odišiel, pričom popísal,
že obžalovaný k nemu prišiel z ľavej strany, teda od objektu – výrobnej haly, ktorú kúpil od A. F. a po

čine išiel do pravej strany, ktorú vlastní A. F., konkrétne modré dvere na okraji, odkiaľ si zobral kufrík
s nápisom HILT, odtiaľ sa vrátil späť do ľavej strany, ktorú vlastní spoločnosť C. A., kde je obžalovaný
konateľom. Poškodený k výrobnej hale prišiel o 19.30 hod. a domov odišiel o 19.45 hod., kde požiadal
manželku, aby ho zaviezla na urgent do nemocnice v Martine, kde bol ošetrený a bola diagnostikovaná
komplikovaná trieštivá zlomenina ľavého ramena. Lekár ho informoval o nevyhnutnosti operácie, pričom

v nemocnici bol hospitalizovaný približne týždeň a doba jeho práceneschopnosti bola od 18.05.2020
do 14.10.2020. Po operácii rehabilitoval, absolvoval lekárske kontroly u chirurga. V situáciách kedy
nebol zamestnaný inou činnosťou sa mu opätovne vracali spomienky na útok zo strany obžalovaného,
pričom tento stal sa zlepšil čiastočne po nastúpení do práce po ukončení práceneschopnosti, keďže
bol zamestnaný inými činnosťami. Z dôvodu opätovného prežívania tohto nepríjemného zážitku nebol

schopný chodiť do svojej výrobnej haly, bol tam len dvakrát po trestnom čine za účelom kontroly svojej
nehnuteľností a to v sprievode policajtov, ktorých o to požiadal. Tieto tvrdenia poškodeného ako aj
pravdivosť jeho výpovede ako celku preukazuje aj ním predložený znalecký posudok č. 4/2022 a 3/2022
vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. L. Q., A. a znalcomz odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých A. E. R. vo veci posúdenia
psychickej ujmy ako následku trestného činu ublíženia na zdraví a ujmy po trestnom čine, zo záverov
ktorého vyplýva, že v príčinnej súvislosti s trestnou vecou došlo u poškodeného k psychickej ujmy a to

k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy s významným vplyvom na osobné a sociálne fungovanie,
pričom príznaky tejto poruchy pretrvávali u poškodeného aj v čase vypracovávania znaleckého posudku
(09.02.2022). V období približne pol roka po napadnutí s úrazom ruky poškodeného bola uňho prítomná
tiež anxiozne depresívna reakcia v rámci poruchy prispôsobenia sa. Poškodenému podľa záverov
znaleckého posudku bolo okrem fyzického utrpenia spôsobené aj psychické utrpenie v zmysle rozvoja

poruchy prispôsobenia a posttraumatickej stresovej poruchy, prítomnosť ktorých mala a má významný
vplyv na jeho osobné a sociálne fungovanie. Psychické utrpenie, i keď v miernejšej forme, pretrváva
a prejavuje sa okrem iného strachom, obavami, anticipačnou úzkosťou, flashbackami, sociálnym
stiahnutím a nadmerným zaoberaním sa problematikou skutku ako i pocitmi ťažkého príkoria, zvýšenou
vzťahovačnosťou, vyhýbavým a zabezpečujúcim správaním v dôsledku čoho nie je poškodený schopný
sám okrem iného užívať svoju halu.

V súvislosti s výpoveďou poškodeného súd uvádza, že táto bola vykonaná na hlavnom pojednávaní pred
zmenou samosudcu, pričom po tejto zmene v rámci opakovania už skôr vykonaného dokazovania sa
súd oboznámil s výpoveďou svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2023 prečítaním
časti zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 09.05.2022 postupom podľa § 277a ods. 3 Trestného

poriadku. Súd napriek návrhu strany obhajoby nenariadil opakovanie výsluchu svedka poškodeného,
nakoľko mal za to, zhodne s názorom poškodeného, že prečítanie jeho skoršej výpovede je pre riadne
zistenieskutkovéhostavuaprerozhodnutiedostačujúce,keďženemalpochybnosťohodnovernostijeho
výpovede a mal za to, že nie je potrebné bezprostredné vnímanie uvedenej výpovede poškodeného.
Poškodený sa rozsiahlo vyjadroval ku všetkým skutočnostiam už v priebehu prípravného konania, súd

sa s týmito jeho vyjadreniami oboznámil podrobne po tom, čo mu bola vec pridelená, následne sa
poškodený zúčastňoval aj všetkých úkonov súdu, aj po zmene samosudcu, v rámci ktorých využil
svoje právo vyjadriť sa ku (takmer všetkým) vykonaným dôkazom. Tieto prejavy a postoje poškodeného
prezentované pred samosudcom počas hlavného pojednávania, v spojení s jeho výpoveďou vykonanou
na hlavnom pojednávaní pred zmenou samosudcu, s ktorou sa súd oboznámil čítaním, boli pre

súd dostačujúce a súd nepovažoval potrebné poznať doslovné znenie skoršej výpovede pre riadne
zistenie skutkového stavu. Navyše, obhajoba zdôvodňovala svoj návrh na jeho opätovné vypočutie
skutočnosťami, ktoré bolo možné zistiť aj iným spôsobom (obhajkyňa dôvodila, že je dôležité vnímať
osobný prednes poškodeného, aby bolo vidieť, aký vzťah ma poškodený k obžalovanému), keďže
ako už bolo uvedené, postoje a vyjadrenia poškodeného ako aj jeho „vzťah“ k obžalovanému, súd

vnímal v rámci všetkých úkonov vykonávaných súdom, ktorých sa poškodený v každom jednom prípade
zúčastňoval a využíval svoje právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, ako aj skutočnosťami, ktoré
nastali po vykonaní výsluchu poškodeného a ktoré navyše priamo ani nesúviseli s prejednávaným
skutkom, tieto mali opäť len poukazovať na tvrdený negatívny vzťah poškodeného k obžalovanému,
keďže obhajkyňa navrhovala výsluch poškodeného s poukazom na správne či priestupkové konania,

ktoré sa vedú voči obžalovanému na základe podnetov poškodeného a to aj takých, ktoré začali v čase
opakovania hlavného pojednávania (teda po výsluchu svedka poškodeného vykonanom na hlavnom
pojednávaní pred zmenou samosudcu).

Zranenia, ktoré utrpel poškodený sú objektivizované lekárskymi správami, ktoré súd oboznámil na

hlavnom pojednávaní. Čo sa týka charakteru zranení, vyplýva z nich, že poškodený dňa 17.05.2020
utrpel pomliaždenie hlavy v časti čelovo-spánkovej a trieštivú zlomeninu hlavy ľavej ramennej kosti
s posunom, pričom v daný deň bol prijatý do S. T. U. C., a dňa 25.05.2020 prepustený z Ortopedickej
kliniky uvedenej nemocnice do domáceho liečenia. Čo sa týka mechanizmu zranení, poškodený uvádzal
už pri prvotnom vyšetrení v nemocnici, že bol napadnutý inou osobou, ktorá mu poranila päsťami hlavu

a ľavé rameno, pričom v bezvedomí nebol, nezvracal, na okolnosti si pamätá. Z ostatných lekárskych
správ vyplýva priebeh liečenia zranení, ktoré poškodený pri danom skutku utrpel ako aj doba počas
ktorej sa liečil, navštevoval odborných lekárov ako aj rehabilitoval. Kontroly na ortopedickej klinike
S. T. C. poškodený podľa predložených ambulantných záznamov absolvoval 03.06.2020, 17.06.2020,
01.07.2020, 05.08.2020, 07.10.2020, 05.05.2021, pričom z týchto správ vyplýva, že sa postupne

zlepšovala hybnosť ramena, v auguste 2020 mu bola odporúčaná naďalej intenzívna rehabilitácia a až
v októbri 2020 bolo odporúčané plné zaťažovanie ramena. Dĺžka práceneschopnosti poškodeného bola
zase preukázaná ďalšími listinným dôkazmi a to potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá
trvala od 18.05.2020, pričom dátum vzniku úrazu bol 17.05.2020, a schopný práce bol poškodený od15.10.2020. Vo vzťahu k nároku na nemocenské je preukázané aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne
o jej vyplácaní, na ktoré mu vznikol nárok od 28.05.2020. Tieto dôkazy jednak preukazujú aké zranenia
poškodený v daný deň utrpel ako aj to, že k nim došlo v dôsledku konania – napadnutia inou osobou,

ďalej aj to, ako dlho sa z nich liečil a že v dôsledku nich bol práceneschopný po dobu takmer 5 mesiacov.

Zranenia poškodeného a mechanizmus ich vzniku boli predmetom skúmania znalcov z odboru
zdravotníctvom a farmácia. Z odborného vyjadrenia I. C. C. J., A., ktorý bol pribratý do konania
orgánom činným v trestnom konaní, ako aj zo znaleckého posudku C. C. L. predloženého do konania

poškodeným,vyplýva,žekobjektivizovanýmporaneniampoškodeného,ktorýchrozsahvpodstatenebol
v konaní sporný, mohlo dôjsť útokom útočníka tak, ako ich poškodený opísal. Ide teda o nepriame
dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného, nakoľko prisvedčujú tvrdeniam poškodeného o mechanizme
vzniku jeho zranení. Tieto odborne znalé osoby podrobne vysvetlili svoje závery jednak v písomne
podaných posudkoch ako aj na hlavnom pojednávaní, kde vypovedali za svojej vzájomnej prítomnosti
a mali možnosť vzájomne „konfrontovať“ svoje odborné názory a to aj so znalcom C. A. K., ktorý

bol rovnako prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2022 a ktorý vypracoval znalecký posudok
na základe požiadavky obhajoby, ktorého závery sa však rozchádzali so závermi uvedených dvoch
znalcov. Sporný medzi znalcami bol mechanizmus vzniku zranení u poškodeného. Súd na základe
výpovedí znalcov dospel k záveru, že tak znalec C. C. J. ako aj znalec C. C. L. riadne vysvetlili
a zdôvodnili svoje odborné názory, že k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť tak, ako ich on opísal

a teda pripustili mechanizmus ich vzniku taký, aký uvádzal poškodený. Už samotné pripustenie tejto
možnosti, navyše dvomi odborníkmi, je v danom prípade pre súd v podstate dostačujúce. Závery znalcov
v tomto prípade nie sú priamym a jediným usvedčujúcim dôkazom ale len podporným dôkazom v tom
smere, či tvrdenia poškodeného o priebehu skutkového deja sú z medicínskeho hľadiska prípustné
alebo nie. Opačný názor znalca C. A. K., ktorého znalecký posudok predložil do konania obžalovaný

avktoromznaleckonštatoval,žekzraneniampoškodenéhonemohlovžiadnomprípadedôjsťtak,akoto
opísal poškodený ostal osamotený, a to aj po výsluchu a „konfrontácii“ znalcov na hlavnom pojednávaní.
Závery znalca pribratého orgánmi činnými v trestnom konaní C. C. J. (aj keď vyjadrené „len“ v odbornom
vyjadrení, ktoré však neznižuje váhu daných odborných tvrdení) ako aj znalca C. C. L., ktorého znalecký
posudok predložil do konania poškodený, súd považuje za riadne odôvodnené, podrobne vysvetlené

a plne vierohodné, navyše navzájom sa zhodujúce v podstatných častiach, preto ich vzal v tomto konaní
za rozhodujúce a priklonil sa k nim. Tieto odborné závery navyše korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi
vykonanými v tomto konaní. V tomto smere sa súd nezhoduje s názorom obhajoby prezentovanom
v záverečnej reči, kde uviedla, že ak znalci z odboru zdravotníctva pripustia viacero alternatív príčin
vzniku zranení, je potrebné vyhodnotiť, ktorá z týchto alternatív má najbližšie k ďalším vykonaným

dôkazom, a keďže podľa názoru obhajoby ďalšie vykonané dôkazy nie sú v súlade s tvrdeniami
poškodeného, je nevyhnutné sa pri hodnotení dôkazov prikloniť k najpriaznivejšej alternatíve pre
obžalovaného, ktorou je, že ku skutku vôbec nedošlo alebo že nebolo preukázané, že skutok spáchal
obžalovaný. Podľa názoru súdu je výpoveď poškodeného podporená ďalšími dôkazmi a to najmä
nálezom biologického materiálu obžalovaného na bunde poškodeného pričom vo vzájomnej súvislosti s

uvedenými odbornými závermi znalcov z odboru zdravotníctvo C. C. J. a C. C. L. ohľadom mechanizmu
vzniku zranení poškodeného predstavujú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania (z výsluchov znalcov
a ich písomných znaleckých posudkov či odborných vyjadrení) je, či podľa priebehu skutku opísaného

poškodeným je možné, aby obžalovaný nemal žiadne zranenia na svojom tele a to jednak na základe
jeho útoku na poškodeného ako aj na základe obrany zo strany poškodeného. V tejto otázke rovnako
nedošlo k zhode medzi znalcami C. C. J. a C. C. L. na jednej strane a C. A. K. na druhej strane. Znalec
C. A. K. totiž tvrdil, že z fotografií obžalovaného vyhotovených príslušníkmi polície po podaní trestného
oznámenia (č.l. 83- 85) nevyplýva, že by obžalovaný mal akékoľvek zranenia a pokiaľ by poškodený

naňho zaútočil resp. sa bránil voči obžalovanému tak, ako tvrdil vo svojej výpovedi (udrel ho päsťou
do nosa, dal mu dva kopance do oblasti brucha) museli by zákonite na tele obžalovaného vzniknúť
aspoň nejaké známky týchto úderov. Naproti tomu znalci C. C. J. ako aj C. C. L. pripustili, že v prípade,
ak sa jednalo o obranné mechanizmy zo strany poškodeného nízkej intenzity, pričom zohľadnili aj
rozdielnu stavbu tela obžalovaného a poškodeného, nemuseli zanechať na tele obžalovaného žiadne

stopy.Vtomtoprípadesúdrovnakopovažovalzasprávnyzáverprezentovanýtýmitoznalcamiastotožnil
sa s ním. Javí sa, že závery znalca C. A. K. vychádzajú zrejme z „príliš prísnej“ interpretácie výpovede
poškodeného. Poškodený opakovane uviedol, že išlo z jeho strany len o obranné údery (nie útočné)
slabej intenzity, na aké sa v šoku z útoku zmohol, a s prihliadnutím na jeho stavbu tela ako aj na stavbutela obžalovaného sa súdu javí uveriteľné, že tieto mohli byť skutočne slabé až na hranici toho, či ich
vôbec možno považovať za údery a preto sa prikláňa z tomu, čo uviedli znalci C. C. J. a C. C. L., že
nemuseli zanechať na tele obžalovaného žiadne stopy.

Obžalovaný je ďalej usvedčovaný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu aj odborným
vyjadrením V. W. A. X. U. H. N., z ktorého vyplýva, že výsledky DNA analýzy a porovnanie predložených
vzoriek bukálnych výterov obžalovaného a poškodeného potvrdili prítomnosť biologického materiálu
obžalovanéhonaflisovejbundepoškodenéhonapovrchuľavejstranyhrudníkovejoblasti,čozodpovedá

opisu priebehu skutkového deja tvrdenom poškodeným, keď tento uvádzal, že ho obžalovaný držal za
bundu na hrudi (a následne ho zhodil na zem). Takto priebeh skutku poškodený popisoval od počiatku
konania. Obžalovaný sa opakovane v priebehu konania vyjadril, že si nevie vysvetliť, ako sa jeho DNA
dostala na bundu poškodeného, pričom uvádzal, že k tomu zrejme mohlo dôjsť pri ich predchádzajúcich
stretnutiach ohľadom sporného prístrešku, či ohľadom ponuky predaja nehnuteľnosti poškodeného
obžalovanému, pričom obžalovaný najprv tvrdil, že sa mohol poškodeného náhodne dotknúť rukou,

nakoľko si pri rozprávaní veľa pomáha rukami, neskôr tvrdil, že k tomu mohlo dôjsť aj iným spôsobom
ale nie je si vedomý toho, že by bol s ním v nejakom kontakte, preto tento možný dotyk opisoval skôr
ako letmý a náhodný. Táto obrana obžalovaného bola však vyvrátená výsluchom svedka C. M. N.
M., A., zástupcu V. W. A. X. U. H. N., na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že množstvo biologického
materiálu, ktorý bol na zaistenej stope - na bunde poškodeného, stotožneného s osobou obžalovaného,

bolo vyššie než býva u slabých dotykových stôp a podľa vyjadrenia svedka sa nemohlo jednať o náhodný
dotyk, ako napríklad pri obtretí.

Vo vzťahu k tomu dôkazu obžalovaný v záverečnej reči namietal, že jeho výpovedná hodnota je len
taká, že je nepochybne potvrdené, že obžalovaný a poškodený boli v čase od posledného prania

bundy poškodeného pred odberom vzorky genetického materiálu v osobnom kontakte, avšak tento
dôkaz nepreukazuje, že boli vo fyzickom kontakte v deň údajného spáchania skutku. Obhajoba teda
upriamovala pozornosť na to, že nie je známy časový údaj, kedy došlo k prenosu genetického materiálu
obžalovaného na odev poškodeného. Toto tvrdenie je síce pravdivé, čo potvrdil na hlavnom pojednávaní
ajsvedokC.M.N.M.,A.,zástupcaV.W.A.X.U.H.N.,ženeexistujetohočasucelosvetovovypracovaná

metodika, na základe ktorej by bolo možné zistiť, ako dlho je biologický materiál danej stopy prítomný na
skúmanej vzorke, avšak táto skutočnosť neoslabuje váhu tohto dôkazu ako takého v danej veci, najmä
v kontexte ostatných dôkazov. A je tomu tak aj z toho dôvodu, že obžalovaný relevantným spôsobom
nevysvetlil ako inak (ako pri prejednávanom skutku) a teda ani kedy inokedy sa jeho genetický materiál
mohol na bundu obžalovaného dostať. Obžalovaný tvrdil, že tento dôkaz teda preukazuje len to, že

boli v osobnom kontakte s poškodeným (v priebehu konania však netvrdil, resp. odmietal, že by pri
predchádzajúcich stretnutiach došlo medzi nimi k fyzickému kontaktu), avšak nepreukazuje to, že by
došlo medzi nimi k fyzickému kontaktu v deň skutku. Tomu tvrdeniu by bolo možné dať za pravdu,
keby sa na uvedený dôkazy pozeralo izolovane a k jeho zoslabeniu by došlo len v dôsledku toho,
že nemožno zistiť kedy k prenosu genetického materiálu došlo (čo by však vylučovalo akceptovanie

takýchto dôkazov vo všeobecnosti, nakoľko neexistuje vedecká metóda, ktorá by umožnila zistenie
časového údaja prenosu biologického materiálu), avšak s prihliadnutím na výpoveď poškodeného,
ako aj na samotnú podstatu tohto dôkazu, že tento genetický materiál obžalovaného sa nachádzal
na bunde poškodeného a to presne v miestach, kde v priebehu celého konania popisoval uchopenie
obžalovanýmpoškodený,tentodôkazjerelevantnepreukazujúcipravdivosťtvrdenípoškodenéhoateda

viny obžalovaného zo stíhaného skutku. Rovnako tvrdenie obžalovaného o tom, že aj v tejto časti to
mal mať poškodený naňho celé pripravené a vymyslené sa súdu nejavia vôbec ako pravdepodobné,
nakoľko zo strany poškodeného by to vyžadovalo vysoko premyslenú a dlhodobo plánovanú prípravu
až za hranicou rozumných očakávaní.

Ďalším nepriamym dôkazom je aj výpoveď svedka C. E. F. I., manželky poškodeného, ktorá podala na
polícii aj trestné oznámenie v tejto veci a ktorej výpoveď podporuje pravdivosť výpovede poškodeného.
Ajkeďprisamotnomskutkusvedkyňanebolaavtejtočastijejvýpoveďobsahujelenskutočnosti,ktorésa
dozvedela od poškodeného, zvyšná časť jej výpovede je relevantným svedectvom k okolnostiam skutku,
nakoľko potvrdzuje výpoveď poškodeného o čase, kedy ku skutku malo dôjsť a opísala v akom stave sa

po skutku vrátil domov, ako aj jeho bezprostredné reakcie a správanie po skutku a opis udalosti, ktorá
sa stala v areáli v D. C.. Z jej výpovede, ktorú súd so súhlasom strán prečítal na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že dňa 17.05.2020 jej manžel okolo 19.30 hod. odišiel na svojom aute do areálu, kde má halu
v D. C., šiel tam zobrať nejaké veci, v čase okolo 19.45 hod. prišiel jej manžel domov sám na aute, maldobitú tvár v oblasti čela, mal monokel a nehybnú ľavú ruku, kde jej uviedol, že bol napadnutý A. B. pred
dielňou v D. D., ktorej je poškodený majiteľom. Sťažoval sa na bolesť tváre a ľavého ramena, na základe
čoho ho odviezla na ošetrenie do nemocnice v Martine, kde mu boli vykonané prvotné vyšetrenia a kde

bol následne aj hospitalizovaný, keďže bola nutná operácia ramena. Ešte v nemocnici telefonicky na
linku158oznámila,žejejmanželbolfyzickynapadnutý,donemocnicesadostavilipolicajti,ktorýjuústne
vypočuli k jej oznámeniu a poučili ju, aby napadnutia nahlásila na polícii v Turčianskych Tepliciach, čo
aj urobila okolo 23.20 hod. a sprostredkovane podala oznámenie k fyzickému útoku na jej manžela, kde
uviedla to, čo jej manžel povedal a to, že po rozhovore s A. B. bol touto osobou následne napadnutý tak,

že ho udieral do tváre a zlomil mu ľavé rameno. Ďalej uviedla, že pri samotnom skutku nebola, o ňom má
informácie len od jej manžela poškodeného. Tento jej povedal, že útok vznikol tak, že B. prišiel k nemu
a povedal mu, že sa môže jeho otec za neho hanbiť, prečo dáva na neho podnety, následne ho začal
B. udierať, manžela sa bránil a potom ho B. hodil na zem.

Súd má za to, že uvedené dôkazy navzájom korešpondujú a predstavujú ucelenú niť tak priamych ako

aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno bezpečne vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil stíhaného
skutku a to konaním opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom tým naplnil znaky skutkovej
podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že si to poškodený naňho celé vymyslel, nakoľko mu chce

uškodiť a vyštvať ho z areálu, v ktorom vlastnia obidvaja nehnuteľnosti (haly). Tvrdil, že nevraživosť
poškodeného voči nemu nemá hranice a nič ho nezastaví, aby mu uškodil. Túto nevraživosť preukazoval
poukazom na konfliktné situácie, ktoré medzi nimi nastali (uvedené už vyššie) ako aj na priestupkové
konania, ktoré boli voči obžalovanému a jeho otcovi vedené na základe podnetov poškodeného. Napriek
týmto skutočnostiam, ktoré súd vzal na vedomie a nespochybňuje, že takéto negatívne prostredie

(vytvorené do určitej miery aj pričinením poškodeného), kde sú narušené vzťahy medzi jednotlivými
vlastníkmi, ktorých nehnuteľnosti spolu bezprostredne susedia a navyše sú svojím spôsobom ich
vlastnícke práva previazané, ak užívajú aj spoločné priestory (príjazdové cesty a pod.) neprospieva
žiadnej zo zúčastnených osôb, je nevyhnutné konštatovať, že na posúdenie samotného skutku tieto
nemajú vplyv. Predmetom tohto konania je posúdenie, či sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý mu je

kladený za vinu, teda či došlo z jeho strany k ublíženiu na zdraví poškodeného s následkom v podobe
ťažkej ujmy na zdraví. Vo vzťahu k tomuto sú uvádzané okolnosti bez relevantného významu a žiadnym
spôsobom nezbavujú obžalovaného viny zo stíhaného skutku.

Obžalovaný ďalej tvrdil, že výpoveď poškodeného nie je podporená žiadnym inými dôkazmi a teda stojí

len ako tvrdenie proti tvrdeniu obžalovaného. Súd sa s týmto názorom obhajoby nestotožňuje a má
za to, že výpoveď poškodeného spolu s ďalšími dôkazmi tvorí súvislú a neprerušovanú reťaz dôkazov
usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby, ako už bolo uvedené
vyššie. Pri trestnom čine, kde jedinými zúčastnenými subjektami sú útočník a obeť trestného činu, a teda
stoja ich tvrdenia proti sebe, pričom udalosť nemala žiadnych iných priamych svedkov, je potrebné

zabezpečiť také dôkazy, ktoré potvrdia verziu jedného či druhého z nich a súd má za to, že v konaní boli
produkované také dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia poškodeného a to najmä skutočnosť, že na bunde
poškodeného bola lokalizovaná a potvrdená DNA obžalovaného. Táto DNA sa navyše nachádzala na
bunde poškodeného na mieste, kde podľa tvrdení poškodeného mal byť uchopený útočníkom, pričom
toto tvrdil poškodený od začiatku prípravného konania teda ešte v čase, kedy nemohol vedieť, že bude

takýto dôkaz vykonaný. Tvrdenia obžalovaného o tom, ako sa jeho DNA na bundu obžalovaného mohla
dostať iným spôsobom a kedy sa tak mohlo stať (pri ich predchádzajúcich stretnutiach pričom nevedel
uviesť akým spôsobom by sa tak mohlo stať, resp. uvádzal, že to mohlo byť náhodným obtretím), neboli
presúdnatoľkopresvedčivé,abybolispôsobiléoslabiťsilutohtodôkazusvedčiacehovjehoneprospech.
Rovnako tvrdenia poškodeného podporujú odborné názory znalcov C. C. J. a C. C. L., ktoré potvrdili

tvrdenie poškodeného o mechanizme vzniku jeho zranení ako aj potvrdili, že na tele obžalovaného
takto ním vedený útok voči poškodenému ako aj obranné úkony poškodeného nemuseli nechať žiadne
viditeľné stopy.

Súd má zároveň za to, na rozdiel od obžalovaného, že výpoveď poškodeného nebola relevantným

spôsobom spochybnená a rovnako sa nestotožňuje súd s tvrdením obžalovaného, že o vierohodnosti
výpovede poškodeného existujú dôvodné pochybnosti. Súd počas konania nenadobudol pochybnosti
o vierohodnosti výpovede poškodeného na základe žiadneho vykonaného dôkazu. Obžalovaný
poukázal na výpoveď svedka F. H., ktorý vypovedal, že o skutku nevie povedať nič, pretože nebolsvedkom ničoho, v daný deň bol s obžalovaným celý deň, pomáhal mu voziť materiál na jeho stavu
z D. C., kde majú sklad, na jeho stavbu v obci G., niekoľkokrát sa tak presúvali, pričom s ním bol od
rána do podvečera, večera, pričom si to nepamätal lebo to už bolo dávno ale uviedol, že určite mal

obžalovaného na dohľad celý ten čas, čo s ním bol, bol stále s ním, na WC nie ale nebola taká doba,
že by od neho v ten deň odišiel, pričom poškodeného nevidel ani nebol svedkom nejakého fyzického
konfliktu v ten deň. Súdu sa práve takáto výpoveď, aj vo svetle ostatných usvedčujúcich dôkazov, javí
ako málo vierohodná. Tento svedok si pri svojich výpovediach nespomínal na takmer žiadne konkrétne
skutočnosti z daného dňa, ani odkedy dokedy bol s obžalovaným, avšak bol presvedčený, že nenastala

situácia, že by bol obžalovaný v jeho neprítomnosti, ani na krátku chvíľu. Takéto tvrdenie sa javí ako
účelovo vykonané v snahe pomôcť kamarátovi - obžalovanému. Súd tejto výpovedi svedka neuveril,
nakoľko nie je podporená iným dôkazom, len tvrdením obžalovaného.

RovnakosúdvyhodnotilajvýpoveďsvedkaA.B.staršieho,tedaotcaobžalovaného,naktorúobžalovaný
v rámci svojej obrany rovnako poukázal, ktorý svedok však nebol priamym svedkom stíhaného skutku.

Svedok vypovedal o povahe obžalovaného a o vzájomných vzťahoch obžalovaného a poškodeného,
teda o okolnostiach, ktoré priamo nesúvisia s trestným činom. Svedok opísal vzájomné vzťahy
obžalovaného a poškodeného, ako vníma poškodeného, ako aj predchádzajúce konfliktné situácie,
ktoré vznikli v dotknutých nehnuteľnostiach, ďalej svojho syna (obžalovaného) ako človeka, ktorý nie
je konfliktný a nie je bitkár, že si nemyslí, že by fyzicky zaútočil na poškodeného, je to dobrý človek.

Výpoveď tohto svedka rovnako nie je spôsobilá zmeniť doposiaľ prezentované závery súdu, nakoľko
výpoveď tohto svedka môže byť do značnej miery ovplyvnená blízkym vzťahom s obžalovaným, navyše
tento svedok nebol priamym svedkom udalosti, ktorý by vlastnými zmyslami vnímal priebeh skutku či
poskytol iné relevantné informácie o okolnostiach skutku.

Na základe uvedených skutočností súd sumárne konštatuje, že obrana obžalovaného bola vyvrátená
a súd tvrdeniam obžalovaného neuveril, ako to uviedol a zdôvodnil podrobne pri jednotlivých dôkazoch.

Vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom súd uvádza, že tieto neboli pre rozhodnutie súdu zásadné
a neboli nimi preukázané či vyvrátené skutočnosti rozhodujúce pre záver o vine obžalovaného (napríklad

výsluch A. F. či príslušníkov polície), preto sa súd nimi osobitne v rozsudku nezaoberal.

Čo sa týka návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré súd odmietol vykonať, išlo o dôkaz navrhovaný
poškodeným a to vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Súd odmietol vykonať tento dôkaz,
nakoľko ho nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie v tejto veci. O duševnom stave obžalovaného

nevznikli žiadne pochybnosti a účelom takéhoto dokazovania nie je preukazovanie motívu a chcenia
páchateľa, ako tento svoj návrh odôvodňoval poškodený.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn vykonaných dôkazov v tejto
trestnej veci tvorí jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku

uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré vyvracajú obranu obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad upravených v § 34 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vykonaným dokazovaním lustráciami na osobu obžalovaného (register trestov a Centrálna evidencia
správnych deliktov a priestupkov) a správou o povesti obžalovaného súd zistil, že obžalovaný viedol
doposiaľ riadny život, nebol odsúdený za spáchanie trestného činu, nevedie sa proti nemu žiadne iné
trestné konanie a dopustil sa celkom len 3 priestupkov ako protiprávnych konaní nižšej závažnosti,
pričom iba v jednom prípade sa dopustil priestupku pred spáchaním stíhaného skutku a išlo o priestupok

proti majetku (tento predchádzal spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby len o niekoľko dní,
keď bol spáchaný v dňoch 11.05. – 15.05.2020), za ktorý bola obžalovanému Odborom všeobecnej
vnútornej správy Okresného úradu Martin rozhodnutím zo dňa 30.12.2021 uložená pokuta vo výške 15
Eur. Ostatné dva priestupky boli spáchané až po skutku (dňa 04.05.2022 a 15.07.2023 a ide o priestupkyna úseku dopravy menej závažného charakteru, keď za jeden z nich mu bola uložená pokuta vo výške
5 Eur a za druhý pokuta vo výške 20 Eur.

Súd pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na § 38 ods. 2 Trestného zákona, teda na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V danom prípade súd u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním skutku riadny život)
a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37. Za aplikácie § 38 ods. 3 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladal trest v trestnej sadzbe 2 roky až 4 roky (základná trestná sadzba pri trestnom

čine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona je 2 až 5 rokov, pričom pri
prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o 1/3 z rozdielu medzi dolnou
a hornou hranicou trestnej sadzby, v danom prípade teda na 4 roky). Súd je toho názoru, že primeraný,
spravodlivý a zodpovedajúci stavu veci a zákonu je trest odňatia slobody na samotnej dolnej hranici
trestnej sadzby, teda vo výmere 2 rokov, keďže ide o prvotrestaného páchateľa. Trest odňatia slobody
v takejto výmere súd považuje za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním

ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, ako aj nápravy a prevýchovy obžalovaného a súčasne
odradí iných od páchania trestných činov. Uložený trest súd považuje aj za dostatočne spôsobilý vyjadriť
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, keďže

ide o páchateľa doteraz netrestaného, ktorý riadne pracuje a má stabilné zázemie, ako aj na okolnosti
prípadu, má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon uloženého
trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý, preto ho podmienečne odložil s poukazom na § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu na 2
roky. Obžalovanému je tak zo strany súdu daná možnosť preukázať snahu a ochotu viesť v budúcnosti

riadny život a že konanie, pre ktoré je stíhaný bolo z jeho strany len ojedinelým vybočením z vedenia
inak riadneho života.

Čo sa týka náhrady škody, súd priznal poškodenému E. A. F. náhradu škody titulom bolestného vo výške
2 184 Eur určenej v odbornom vyjadrení C. A. K. č. 53/2021, nakoľko takto uplatnenú a vyčíslenú škodu

považoval za preukázanú. Súd vychádzal z tohto bodového ohodnotenia a nie z bodového ohodnotenia
znalca C. C. J., A., keďže v jeho odbornom vyjadrení nebol pri roztrieštenej zlomenine hlavice ramennej
kosti vľavo zohľadnený operačný zákrok, ktorý si liečba vyžiadala a tento nie je zahrnutý v základom
bodovaní (§ 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia), pričom tomu tak malo byť. Vo zvyšnej časti súd odkázal poškodeného E.

A. F. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko mal za to, že pre potreby
riadneho a spravodlivého rozhodnutia ohľadom škody presahujúcej priznané bolestné by bolo potrebné
v adhéznom konaní vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by však predĺžilo trestné konanie a presahovalo
by jeho potreby. Konkrétnejšie súd k tomu uvádza, že poškodený si naposledy uplatnil náhradu škody vo
výške 33 664,68 Eur (podaním doručeným súdu dňa 06.05.2022, na č.l. 353), pričom táto pozostávala

zviacerýchpoložiek(podrobnerozpísanéužnač.l.153-154,doplnenénáslednýmipodaniamivpriebehu
trestného konania pred súdom dňa 21.02.2022 a dňa 06.05.2022), avšak niektoré položky nie sú ani
škodou ale predstavujú náklady či trovy konania poškodeného a teda je potrebné ich uplatňovať v inej
fáze konania (napr. cestovné náklady, náklady na vypracovanie znaleckého posudku), iné položky neboli
riadne preukázané a ich dôvodnosť a príčinnú súvislosť s trestným činom by bolo potrebné preukazovať

(napr. kúpa biolampy) a niektoré zase neboli riadne uplatnené a vyčíslené do skončenia vyšetrovania
tak, ako to vyžaduje zákon (napr. iná ujma, sťaženie spoločenského uplatnenia, trvalé následky, rovnako
tomu bolo aj vo vzťahu k uplatnenej náhrade za psychickú ujmu vyčíslenú v znaleckom posudku č.
4/2022 a 3/2022 predloženom poškodeným, ktorú poškodený vyčíslil až podaním doručeným súdu dňa
21.02.2022 spolu s uvedeným znaleckým posudkom, teda celkom zjavne po skončení vyšetrovania).

Súd priznal nárok na náhradu škody aj poškodenej U. X. A., P. vo výške 5 524,04 Eur, pričom tento
spočíval vo vynaložených nákladoch na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému v dôsledku
ujmy na zdraví, ktorá mu vznikla zavineným protiprávnym konaním obžalovaného. Tento nárok súd
považoval v celom rozsahu za riadne a včas uplatnený, preukázaný a opodstatnený.

Poučenie:2T/43/2021

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo

dňa jeho oznámenia. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
c) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.