Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200397
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200397.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D.
XXX, XXX XX E., právne zastúpeného: KUB|AK s.r.o., so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, IČO: 55
642 250, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť a. s., Dúbravská cesta 14, 841
04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky (sekcia stavebnej správy a verejných prác) č. 14146/2021/SSSVP/36142 zo dňa 24.03.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 05.05.2017 bol doručený na Okresný úrad Košice návrh vyvlastniteľa Národnej diaľničnej
spoločnosti a. s. (ďalej len „NDS a. s.“) na začatie vyvlastňovacieho konania vo veci vyvlastnenia

vymedzených nehnuteľností (pozemkov) v katastrálnom území Kokšov - Bakša vo vlastníctve žalobcu
(v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcu), pre účel výstavby líniovej stavby „R2 Šaca – Košické
Olšany“. [NDS a. s. k svojmu návrhu pripojil okrem iných znalecký posudok č. 95/2015 zo dňa
18.05.2015 na preukázanie navrhovanej náhrady za vyvlastnenie a v tomto posudku určená všeobecná
hodnota pozemkov bola ním uvedená aj v ponuke odkúpenia pozemkov pred podaním návrhu.]

2. Vo vyvlastňovcom konaní sa konali dve ústne pojednávania, a to dňa 14.06.2017 a dňa 12.09.2019,

na ktorých žalobca zastúpený svojim synom Mgr. Drahoslavom Drotárom vzniesol svoje námietky. Na
pojednávaní konanom dňa 14.06.2017 žalobca namietal, okrem iných výšku navrhovanej náhrady za
pozemky podľa znaleckého posudku č. 95/2015 zo dňa 18.05.2015 predloženom vyvlastniteľom, ako
aj to, že tento posudok je v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní starší ako dva roky. Konanie
bolo rozhodnutím okresného úradu prerušené s uložením povinnosti vyvlastniteľovi predložiť znalecký
posudok nie starší ako dva roky. Vyvlastniteľom bol následne predložený znalecký posudok č. 4/2018,
znalkyne Ing. Moniky Bilej, zo dňa 02.02.2018, pričom vyvlastniteľ zopakoval aj ponukovú povinnosť s

navrhovanou kúpnou cenou podľa tohto nového posudku. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2019
žalobca, naďalej namietal výšku navrhovanej náhrady za pozemky už podľa znaleckého posudku č.
4/2018 znalkyne Ing. Bilej z 02.02.2018, a v zápisnici z pojednávania sa uvádza, že trvá aspoň na
výške náhrady ustálenej podľa znaleckého posudku č. 18/2018 znalca Ing. Eperješiho predloženéhovyvlastňovaciemu orgánu dňa 16.03.2018 (pozn. súdu – v administratívnom spise predloženom
správnemu súdu sa označený znalecký posudok nenachádza) a dôvodí, že navrhovaná náhrada nie
je trhovou cenou pozemku. Ďalej namietal nedodržanie lehoty na prijatie návrhu na uzavretie kúpnej

zmluvy s tým, že na vec sa nevzťahuje lehota podľa cestného zákona ale lehota 90 dňová podľa § 8
ods. 1 zákona o vyvlastňovaní. Naďalej namietal zamedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku
z miestnej komunikácie v dôsledku vyvlastňovania jeho ostatnej časti. K reakcii vyvlastniteľa na túto
námietku (že námietka nemožnosti užívania zostávajúcej časti pozemku nebola špecifikovaná ani vo
vzťahu k pozemkom ani vo vzťahu k spôsobu sťaženia či obmedzenia prístupu a zostáva v rovine

tvrdení bez preukázania dôkazmi, a najmä predmetom vyvlastňovania sú celé pozemky tak ako sú
zapísané v GP a nie časti a preto neprichádza do úvahy aplikácia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní)
žalobca uviedol, že na predchádzajúcom pojednávaní presne špecifikoval časť nehnuteľnosti, ktorá má
zamedzený prístup a ktorú žiada tiež vyvlastniť. A uviedol, že výklad právnej normy vzťahujúcej sa na
možnosť vyvlastnenia zostávajúcej časti pozemku zo strany vyvlastniteľa je zužujúci. Tiež uviedol, že ak
je to v zmysle platných noriem potrebné navrhuje k využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku vyhotoviť

znalecký posudok. Tiež namietal neplatnosť územného rozhodnutia ako podmienky vyvlastnenia, mal
za to, že trojročná platnosť už uplynula. Žalobca namietal, že v spise nie sú všetky prílohy, ktoré majú
tvoriť prílohy návrhu na vyvlastnenie, konkrétne stavebné povolenie resp. územné rozhodnutie.

3. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OÚ-KE-OVBP2-2020/001301

zo dňa 20.03.2020 (ďalej aj len „okresný úrad“ a „prvostupňové rozhodnutie“) vo výrokovej časti vo
výroku I. označenom ako „výrok o vyvlastnení pozemku (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení)“ rozhodol,
že vymedzené pozemky žalobcu sa podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní vo verejnom záujme vyvlastňujú
v prospech vyvlastniteľa pre účel verejnoprospešnej líniovej stavby R2 Šaca – Košické Olšany, na ktorú
bolo vydané územné rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR zo dňa 05.01.2015, právoplatné

23.02.2015. Vo výrokovej časti vo výroku II. označenom ako „výrok o náhrade za vyvlastnenie (§ 13
ods. 3 zákona o vyvlastnení)“ rozhodol, že finančnú náhradu za odňatie vlastníckeho práva, ktorá bola
určená podľa znaleckého posudku č. 4/2018 (…) poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorázovo
vo výške 2.052,85 € (1m2/14,90 €) v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení (§ 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). V ďalšom sa vo výrokovej časti rozhodnutia citujú

ustanoveniazákonaovyvlastneníopovinnostialehotáchnazačatieužívaniavyvlastnenéhopozemku,o
dôsledkoch nezaplatenia náhrady za vyvlastnenie, o zániku iných práv k vyvlastnenému pozemku a tiež
je uvedené, že do ústneho pojednávania neboli podané zo strany účastníkov žiadne iné námietky voči
vyvlastňovaciemu konaniu (s odkazom na § 13 ods. 2 písm f) zákona o vyvlastnení) a neboli uplatnené
žiadne trovy. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad zhrnul priebeh vyvlastňovacieho konania, obsah

žalobcom vznesených námietok a obsah vyjadrení vyvlastniteľa k nim. Pokiaľ ide o vyporiadanie sa
okresného úradu s námietkami vznesenými žalobcom, k námietke výšky navrhovanej náhrady uviedol,
žecenajevkontrolnomposudkunavýšená,poukazujenavýchodiskovéhodnotyakoeficientynavýšenia
v kontrolnom posudku a posudku Ing. Eperješiho (zrejme predloženom žalobcom) a uzatvára na strane 7
svojho rozhodnutia, že „... vyvlastňovací orgán nemôže v plnom rozsahu akceptovať všeobecnú hodnotu

pozemku zo znaleckého posudku predloženého vyvlastňovaným a s požiadavkou na vyššiu náhradu za
vyvlastnenie odkazuje v intenciách § 13 ods. 3 písm a/ vyvlastňovaného bez prerušenia konania na súd.“
K ostatných námietkam uviedol, že tieto „boli po posúdení vyjadrenia navrhovateľa k nim vyhodnotené
ako bezdôvodné“. V poučení o opravnom prostriedku okresný úrad poučil účastníkov o možnosti podať
odvolanie proti rozhodnutiu. Na predmetnom rozhodnutí okresného úradu je vyznačený ako deň jeho

právoplatnosti (t. j. rozhodnutia v celosti, oboch výrokov) deň 16.04.2021.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení žalobca podal odvolanie, v ktorom v časti I.
vzniesol odvolacie námietky k nedostatkom výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (zmätočnosť a
neúplnosť znenia výrokov), konkrétne namietal absenciu vymedzenia rozsahu vyvlastnenia, t. j. či ide o

odňatie vlastníckeho práva, v zmysle § 13 ods. 2 písm. b) zákona o vyvlastňovaní, namietal absenciu
vymedzenia účelu vyvlastnenia v zmysle § 13 ods 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, namietal absenciu
výroku o návrhu žalobcu na rozšírenie predmetu vyvlastnenia aj v spojení s námietkou nedostatočného
zistenia skutkového stavu veci, keď si okresný úrad nezabezpečil znalecký posudok napriek tomu, že
tak bol povinný urobiť pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a namietal aj absenciu výroku, ktorým

rozhodol o námietkach v spojení s námietkou, že so žalobcom vznesenými námietkami sa okresný úrad
nevysporiadal ani v odôvodnení rozhodnutia (čo zdôraznil aj v časti III. odvolania). Vo vzťahu k výroku o
náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní) namietal absenciu výroku o spôsobe zaplatenia náhrady,
namietal rozpornosť tohto výroku s § 6 ods. 1, 2 zákona o vyvlastňovaní a § 8 zákona č. 129/1996 Z.z., keď v zmysle týchto ustanovení mal okresný úrad určiť náhradu v sume zodpovedajúcej trhovej cene
určenej znaleckým posudkom, pričom pojem trhová cena je podľa žalobcu v danom prípade odlišný
od pojmu všeobecná hodnota, a tiež namietal, že okresný úrad mal určiť lehotu na vyplatenie náhrady

do 21 dní a nie ako nesprávne určil do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení. Žalobca pre úplnosť dodal, že okresný úrad vychádzal pri určovaní náhrady zo znaleckého
posudku staršieho ako 2 roky v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. V časti II. odvolania
žalobca namietal nesplnenie podmienok vyvlastnenia, a to nepreukázaním, že by vyvlastnenie bolo v
súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, keď sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o strate

platnosti územného rozhodnutia resp. neuvádza ako mal platnosť územného rozhodnutia preukázanú.
Tiež namietal nesplnenie podmienok vyvlastnenia tým, že v konaní nebola preukázaná bezvýslednosť
pokusu o nadobudnutie práva dohodou, keď osobitný predpis zákon č. 129/1996 Z. z. v § 8 ods. 1
odkazuje na všeobecné predpisy o vyvlastnení, ktoré upravujú 90-dňovú lehotu na prijatie návrhu na
dohodu, aj s poukazom na nesprávne poučenie v návrhu dohody o lehote na prijatie návrhu. Aj v spojení
s neúplnosťou návrhu na dohodu, z ktorej nebolo zrejmé v akom rozsahu sa uskutoční vyvlastnenie a ani

odôvodnenietohtorozsahu(spoukazomna§3ods.2písmc) zákonač.282/2015Z.z.ovyvlastňovaní).

5. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác
rozhodnutím č. 14146/2021/SSSVP/36142 zo dňa 24.03.2021 (ďalej aj len „ministerstvo“ alebo
„žalovaný“ a „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) vo výrokovej časti svojho

rozhodnutia zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. V odôvodnení
ministerstvo po zhrnutí priebehu administratívneho konania, obsahu prvostupňového rozhodnutia a
odvolacích námietok žalobcu, zdôraznil, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal
splnenie podmienok vyvlastnenia uvedených v § 2 zákona o vyvlastňovaní a tieto boli splnené [(1)
ak okresný úrad danosť verejného záujmu na vyvlastnení a súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi

územného plánovania mal za preukázané územným rozhodnutím o umiestnení líniovej stavby, ktoré je
stále v platnosti vzhľadom na vydanie aj stavebných povolení, (2) ak podkladom na vymedzenie rozsahu
vyvlastnenia bol geometrický plán, (3) ak cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva nebolo
možné dosiahnuť dohodou, pričom návrh na dohodu žalobca prevzal 15.02.2018 a pokus o dohodu bol
bezvýsledný, (4) ak okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku

predloženého vyvlastniteľom a žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu bez prerušenia konania
odkázal na súd]. V nadväznosti na odobrenie odkázania žalobcu s nárokom na vyššiu náhradu na
súd, ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že „opravným prostriedkom voči výroku o náhrade
za vyvlastnenie vlastníckeho práva je žaloba podaná na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§14 ods. 2 zákona o vyvlastnení). Z dôvodu, že ministerstvo

nie je príslušné na preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie (II.) vlastníckeho práva, považuje
námietku odvolateľa za nedôvodnú a odkazuje odvolateľa na podanie správnej žaloby v súlade s §
14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.“ V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa ministerstvo vyjadruje
k jednotlivým žalobcom vzneseným odvolacím námietkam, v bodoch ad 1. a ad. 8. (strany 10 až 12
odôvodnenia). V poučení o opravnom prostriedku ministerstvo poučilo účastníkov v znení: „Podľa §

59 ods. 4 správneho poriadku sa proti tomuto rozhodnutiu nemožno ďalej odvolať (podať rozklad). Toto
rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Na
preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení v časti výroku o určení náhrady za vyvlastnenie (II.) podľa § 13
ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je príslušný súd. Žaloba na preskúmanie výroku podľa § 13 ods. 3 zákona
o vyvlastňovaní musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o

vyvlastnení, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“ Podľa doložky právoplatnosti predmetné rozhodnutie
ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňom 16.04.2021.

II.
Súdne konanie

6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 16.06.2021 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia ministerstva zo dňa 24.03.2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia okresného úradu
zo dňa 20.03.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie okresnému úradu. Žalobca svoje žalobné body
(námietky) v podstatnej časti vymedzil takto:

- Žalobca (v časti II. žaloby) namietal nezákonné nepreskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu
v celom rozsahu, keď žalovaný aplikujúc nesprávny výklad zákona č. 282/2015 Z. z. uviedol, že nie
je príslušný v odvolacom konaní na preskúmanie výroku II. prvostupňového rozhodnutia o náhradeza vyvlastnenie. Žalobca zdôraznil, že označený zákon ako ani iný právny predpis nevylučujú
podanie odvolania aj proti výroku o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady dokonca samotné
znenie prvej vety ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení výslovne uvádza takéto odvolanie.

Žalobca tiež zdôraznil zmätočnosť záverov žalovaného v tomto smere, keď napriek vylúčeniu svojej
príslušnosti preskúmavať výrok prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie vyslovuje aj
vecné hodnotiace závery k tomuto výroku a zamieta odvolanie v celosti resp. potvrdzuje prvostupňové
rozhodnutie v celosti vrátane výroku o náhrade za vyvlastnenie. Aj keď podľa žalobcu táto námietka
je dostatočným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, v tejto časti námietok „pre úplnosť

k problematike náhrady za vyvlastnenie“ vytýka žalovanému „jeho nevhodné a nerozumné úvahy
k pojmu trhovej ceny pozemku a jej stotožňovaniu s pojmom všeobecnej hodnoty“. Žalobca s
poukazom na znenie § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. v spojení s § 111 ods. 2 stavebného zákona
zdôrazňuje nerešpektovanie znenia právnych predpisov či legálnej definície označených pojmov, tiež
zdôrazňuje nepoužitie porovnávacej metódy určenia všeobecnej hodnoty pozemku, použitie neaktuálnej
východiskovej hodnoty pozemkov v posudku predloženom vyvlastniteľom, všetko s poukazom na

výraznú odlišnosť v hodnote dvoch susediacich pozemkov vo vlastníctve žalobcu (14,90 €/m2 náhrada
určenáprvostupňovýmorgánomresp.81,89€/m2,pričomskutočnosťžeichhranicesúzároveňhranicou
katastrálnych území je pre určenie ich hodnoty irelevantné).

- Žalobca (v časti III. žaloby) namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho

nepreskúmateľnosť a neprípustné potvrdenie výrokov prvostupňového rozhodnutia nemajúcich
zákonom určené obsahové náležitosti. Podľa žalobcu „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal
s odvolacími námietkami zmätočnosti a neúplnosti znenia výrokov prvostupňového rozhodnutia,
a to okrem iných chýbajúci výrok o určení účelu vyvlastnenia podľa § 13 ods. 2 písm. a)
zákona o vyvlastňovaní, či chýbajúci výrok, ktorým by vyvlastňovací orgán rozhodol o námietkach

žalobcu, či chýbajúci výrok o určení spôsobu zaplatenia náhrady, chýbajúce vymedzenie rozsahu
v akom sa uskutočňuje vyvlastnenie (či ide o prechod vlastníckeho práva alebo iba o jeho
obmedzenie), nesprávne určenie lehoty na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný podľa žalobcu
bagatelizoval tieto nedostatky výrokov prvostupňového rozhodnutia a závažne pochybil, keď chybné
výroky prvostupňového orgánu potvrdil napriek ich rozporu so zákonom ustanovenými obsahovými

náležitosťami výrokov rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca vytýka žalovanému, že z napadnutého
rozhodnutia „nie je zrejmé“ ani to, ako sa vysporiadal s jeho ďalšími odvolacími námietkami, a to s
námietkou, že pri určovaní náhrady vychádzal okresný úrad zo znaleckého posudku staršieho ako 2
roky v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a s námietkou o neurčení a nepreukázaní zákonného
dôvodu (účelu) vyvlastnenia a verejného záujmu. Tiež vytýka žalovanému, že sa nezaoberal jeho

námietkou nevysporiadania sa s námietkou o nemožnosti užívať takzvanú zostávajúcu (nevyvlastnenú)
časť pozemku po procese vyvlastnenia.

-Žalobca(včastiIV.žaloby)namietanezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaprenesprávnosťzisťovania
a zistenia skutkového stavu. V tejto časti vytýka napadnutému rozhodnutiu nevysporiadanie sa s

odvolacou námietkou straty platnosti územného rozhodnutia vydaného k stavbe, pričom žalovaným
uvádzané zistenie o údajne viacerých podaných žiadostiach o stavebné povolenie či dokonca viacerých
vydaných stavebných povoleniach nemajú žiadnu oporu administratívnych spisov. (Podľa žalobcu pri
tejto námietke bolo povinnosťou žalovaného okrem iného sa vysporiadať predovšetkým so znením §
58 a ods. 1 stavebného zákona a so skutočnosťou, že žiadosť o stavebné povolenie na stavbu ako

celok vymedzené územným rozhodnutím, o ktoré sa opiera aj napadnuté rozhodnutie, nebola podaná
v lehote troch rokov od právoplatnosti územného rozhodnutia čím došlo nesporne k strate platnosti
tohto územného rozhodnutia.) Ďalej podľa žalobcu ani zistenia o preukázanosti bezvýslednosti pokusu o
nadobudnutievlastníctvadohodounemajúoporuvadministratívnychspisoch, keďžezpokusuodohodu
nie je vôbec zrejmé v akom rozsahu sa uskutoční vyvlastnenie a odôvodnenie rozsahu ako to ukladá

§ 3 ods. 2 písm. c) zákona o vyvlastňovaní. Žalovaný si podľa žalobcu zjavne nesprávne stotožňuje
nereagovanie žalobcu na ponuku s takzvanou bezvýslednosť pokusu, nerešpektujúc, že neperfektný
pokus nemôže zakladať záver o bezvýslednosti pokusu.) Nakoniec žalobca vytýka celkový nesprávny
postup pri zisťovaní skutkového stavu, keď správny orgán nebol sám iniciatívny pri zisťovaní skutkového
stavu ako je to jeho povinnosť v zmysle zásad správneho konania. V tejto súvislosti vytýka žalobca

najmä pasivitu pri zisťovaní ďalšej využiteľnosti zostávajúcej nevyvlastnenej časti jeho pozemku, ako aj
nevykonanie ním navrhovaných dôkazov v tomto smere. Žalobca vyslovuje záver o nekritickom kladnom
postoji konajúcich orgánov k návrhom a vyjadreniam vyvlastniteľa, ktorý vyvoláva pocit nerešpektovania
rovnosti účastníkov a akoby jednoty v subjekte správneho orgánu a vyvlastniteľa.7. Žalovaný (ešte ministerstvo) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.08.2021 uviedol, že žalobné
dôvody žalobcu sú totožné s jeho odvolacími námietkami uplatnenými v podanom odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu. Ministerstvo zdôraznilo, že zotrváva na svojich záveroch vyslovený v
napadnutom rozhodnutí a k jednotlivým žalobným námietkam uviedol:

- K názoru žalobcu, že zákon o vyvlastňovaní nevylučuje podanie odvolania aj proti výrokom o náhrade
za vyvlastnenie ministerstvo uvádza, že z dikcie § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vo väzbe na § 13

ods. 3 písm. a) tohto zákona jednoznačne vyplýva, že príslušným na preskúmanie výrokov o náhrade za
vyvlastnenie je súd. Uvedené podľa žalovaného konštatoval aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1KO/19/2020 zo dňa 25.11.2020, ktorý uviedol, že voči výroku
rozhodnutia o vyvlastnení podľa ustanovenia § 13 ods. 2 citovaného zákona ale aj vo vzťahu k výrokom
o finančnej náhrade podľa ustanovenia § 13 ods. 3 citovaného zákona je možný súdny prieskum na
základe podanej správnej žaloby a výrok rozhodnutia o finančnej náhrade v zmysle § 13 ods. 3 zákona

o vyvlastňovaní je možné preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na § 14 ods. 2
vety druhej a tretej citovaného zákona v rozsahu námietok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 4 ods. 4
citovaného zákona. Ak sa však jedná len o prípadný nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely
výstavby diaľnice tento sa vyníma z právomoci správnych orgánov a tým nepriamo i z právomoci súdov
v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (viď § 8 ods. 3 zákona

129/1996 Z. z.). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi
diaľnice respektíve proti tomu v prospech koho k vyvlastneniu došlo ide teda o sporový nárok proti
stavebníkovi, ktorý patrí do právomoci všeobecných súdov Žalovaný zdôraznil, že iné úvahy žalobcu
považuje ministerstvo za špekulatívne nemajúce oporu v zákone.

- K názoru žalobcu, že chýba výrok o určení účelu vyvlastnenia, o rozhodnutí o námietkach žalobcu,
o určení spôsobu zaplatenia náhrady, ministerstvo opätovne uvádza, že účel vyvlastnenia je uvedený
na strane 2 rozhodnutia okresného úradu, spôsob určenia zaplatenie náhrady je uvedený na strane 3
rozhodnutia okresného úradu a vyhodnotenie námietok žalobcu okresným úradom je uvedený na strane
3 a 7 rozhodnutia okresného úradu.

- K tvrdeniam žalobcu, že územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej líniovej stavby rýchlostná cesta
R 2 Šaca - Košické Oľšany je neplatné, že nebola dostatočne preukázaná tzv. „bezvýslednosť pokusu“
o nadobudnutie vlastníckeho práva ako aj ostatné tvrdenia k nevyporiadaniu sa s jeho odvolacími
námietkami, sú dostatočne podrobne zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerstva

a k všeobecným teoretickým úvahám žalobcu subjektívneho charakteru uvedeným v podanej žalobe sa
ministerstvo nevyjadruje.

8. Žalobca v replike doručenej súdu 14.10.2021, v ktorej zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a
zdôraznil, že vyjadrenie žalovaného je založené na nevedomosti žalovaného o jeho základných

povinnostiach ako odvolacieho orgánu či o obligatórnych náležitostiach rozhodnutí o vyvlastnení.
Uviedol, že žalovaný predovšetkým opätovne nesprávne nazerá na súdny prieskum rozhodnutí
správnych orgánov, keďže opätovne uvádza, ako v napadnutom rozhodnutí, že takému súdnemu
prieskumu nemusí predchádzať podanie opravného prostriedku odvolania, ktorým sa žalovaný bol
povinný riadne zaoberať ako odvolací orgán. Podľa žalobcu zotrvanie žalovaného na uvedenom názore

pri jeho činnosti ako ústredného orgánu orgánu štátnej správy by malo byť zo strany konajúceho súdu
vyhodnotené ako extrémna svojvoľnosť, ktorá by sa v budúcnosti v činnosti tohto štátneho orgánu
nemala už nikdy opakovať.

9. Žalovaný (ešte ministerstvo) v duplike zo dňa 08.11.2021 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na

svojom vyjadrení k žalobe.

10. Žalobca po zaslaní dupliky žalovaného na vedomie ďalšie vyjadrenie vo veci nepodal.

11. Súd po prechode pôsobnosti pôvodného žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby SR na iný orgán

štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, podľa § 40al a § 34a zákona č. 575/2001
Z. z. v znení zákona č. 172/2022 Z. z., počnúc od 01.01.2023, v ďalšom konal s týmto orgánom ako so
žalovaným v súlade s § 180 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (SSP).12. Súd uznesením z 23.11.2023 pribral do konania Národnú diaľničnú spoločnosť a. s. ako ďalšieho
účastníka, prípisom zo dňa 04.01.2024 mu zaslal na vyjadrenie žalobu a vyjadrenie žalovaného k žalobe
a ďalšie podania účastníkov konania. Ďalší účastník konania NDS a. s. vyjadrenie nepodal.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom

13. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“).

14. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1
SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), bez nariadenia
pojednávania, dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.

15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým odmietol odvolanie žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení (vo výrokovej časti pozostávajúce z dvoch výrokov –
výrok I. o vyvlastnení a výrok II. o náhrade za vyvlastnenie).

16. Nakoľko v danom prípade išlo o vyvlastňovanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu pre líniovú stavbu

(cestu) R2 Šaca – Košické Olšany v prospech stavebníka NDS a. s., teda o vyvlastňovanie na prípravu
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v zákone č. 129/1996 Z. z. o niektorých
opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len zákon č.
129/1996 Z. z.“) v spojení so zákonom č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach
v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len zákon č. 669/2007 Z. z.),

vo vyvlastňovacom konaní začatom 05.05.2017 prvostupňový orgán aj žalovaný ako druhostupňový
orgán aplikovali všeobecný predpis o vyvlastňovaní zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a
stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) vzťahujúci
sa na vyvlastňovanie podľa osobitných zákonov v spojení so špeciálnymi úpravami vyvlastňovania
obsiahnutými v zákone č. 129/1996 Z. z. a zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný

zákon) (ďalej len „cestný zákon“).

17. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto
zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku, alebo ku
stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

18. Žalobné námietky žalobcu sa vzťahujú k spôsobu vysporiadania sa žalovaného s jeho
odvolacími námietkami, ku splneniu podmienok pre vyvlastnenie, ku náležitostiam výroku (I)
prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení, vrátane vysporiadania sa s námietkami žalobcu vznesenými
vo vyvlastňovacom konaní a jeho návrhom na rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie časti pozemkov.

Žalobca tiež namieta zmätočné rozhodovanie žalovaného o jeho odvolaní smerujúcom voči výroku (II)
prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie, ako aj vlastné závery žalovaného k spôsobu
vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami ku náležitostiam tohto výroku.

A/

K žalobným námietkam vzťahujúcim sa ku splneniu podmienok pre vyvlastnenie
a k výroku (I) o vyvlastnení (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní)

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej
miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa

musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.20. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.

21. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho
práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu
časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak

to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné
na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti
stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia,
neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti
stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu

časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na
zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou
jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo
zostávajúcej časti stavby.

22. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku
stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode
vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku
stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku
alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; (…), c)

rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu
vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 , e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je
vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne
o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g)

rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

Námietka k účelu vyvlastnenia vo verejnom záujme

23. K odvolacej námietke žalobcu o absencii vymedzenia účelu vyvlastnenia (vo verejnom záujme),
vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 13 ods 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní,
sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 2. napadnutého rozhodnutia, kde uviedlo, že účel vyvlastnenia vo

verejnom záujme je súčasťou výrokovej časti rozhodnutia a to výroku (I) o vyvlastnení.

24. Žalobca (v časti III. žaloby) namieta, že „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou
námietkou neurčenia a nepreukázania zákonného dôvodu (účelu) vyvlastnenia a verejného záujmu.

25. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Nakoľko vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutiajeuvedené,žeideovyvlastnenievoverejnomzáujme,averejnýzáujemnavyvlastneníbolv
prvostupňovomrozhodnutívspojenísrozhodnutímžalovanéhopreukázanýtým,žeúčelomvyvlastnenia
je realizácia verejnoprospešnej líniovej stavby R2 Šaca – Košické Olšany podľa platného územného
rozhodnutia o umiestnení tejto stavby.

Námietka k súladu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania

26. K odvolacej námietke žalobcu o nesplnení podmienok vyvlastnenia, a to nepreukázaním, že
by vyvlastnenie bolo v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, keď sa nevysporiadal s

námietkou žalobcu o strate platnosti územného rozhodnutia resp. neuvádza ako mal platnosť územného
rozhodnutia preukázanú, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 7. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo
poukázalo na vydané územné rozhodnutie pre danú líniovú stavbu (pozostávajúcu z 262 stavebných
objektov) zo dňa 05.01.2015, jeho všeobecnú platnosť tri roky, a zachovanie jeho platnosti aj po tomtoobdobí v dôsledku podaných žiadostí o stavebné povolenia na mnohé zo stavebných objektov tvoriacich
danú líniovú stavbu pred uplynutím trojročnej lehoty platnosti územného rozhodnutia a následne aj
vydané stavebné povolenia. Zároveň ministerstvo v ostatnej časti svojho rozhodnutia zdôraznilo, že

okresnýúradpostupovalvsúladesozákonom,keďskúmalsplneniepodmienokvyvlastneniauvedených
v § 2 zákona o vyvlastňovaní a súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania (v zmysle
§ 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní) mal za preukázaný územným rozhodnutím o
umiestnení líniovej stavby, ktoré je stále v platnosti vzhľadom na vydanie aj stavebných povolení.

27. Žalobca (v časti IV. žaloby) v súvislosti s námietkou nesprávnosti zisťovania a zistenia skutkového
stavu žalovaným, namieta nevysporiadanie sa s jeho odvolacou námietkou straty platnosti územného
rozhodnutia vydaného k stavbe, pričom žalovaným uvádzané zistenia (o údajne viacerých podaných
žiadostiach o stavebné povolenie či dokonca viacerých vydaných stavebných povoleniach) podľa
žalobcu nemajú žiadnu oporu administratívnych spisov. Podľa žalobcu pri tejto námietke bolo
povinnosťou žalovaného okrem iného sa vysporiadať predovšetkým so znením § 58 a ods. 1 stavebného

zákona a so skutočnosťou, že žiadosť o stavebné povolenie na stavbu ako celok vymedzené
územným rozhodnutím, o ktoré sa opiera aj napadnuté rozhodnutie, nebola podaná v lehote troch
rokov od právoplatnosti územného rozhodnutia čím došlo nesporne k strate platnosti tohto územného
rozhodnutia.

28. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Skutočnosť platnosti územného rozhodnutia v
danej veci bola okresnému úradu, súčasne vykonávajúcemu aj pôsobnosť prvostupňového stavebného
úradu vo veci územného konania o umiestnenie líniovej stavby, pre ktorú sa pozemky vyvlastňovali (čo
je zrejmé z označenia územného rozhodnutia okrem iných vo výrokovej časti rozhodnutia okresného
úradu), zjavne nesporne známa z jeho vlastnej činnosti. Preto ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci vo

vzťahuk žalobcomnamietanejplatnostitohtoúzemnéhorozhodnutiavsamotnomkonaníovyvlastnenie
sa javí ako rozporné so všeobecnými princípmi dokazovania platnými aj pre správne konanie, v zmysle
ktorých sa skutočnosti známe orgánu z vlastnej činnosti nedokazujú resp. táto okolnosť zbavuje orgán
viesť dokazovanie ohľadom takejto skutočnosti.

Námietka k vymedzeniu rozsahu vyvlastnenia

29. K odvolacej námietke žalobcu o absencii vymedzenia rozsahu vyvlastnenia, t. j. či ide o odňatie
vlastníckeho práva, vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 13 ods. 2 písm. b) zákona
o vyvlastňovaní sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 1. napadnutého rozhodnutia, kde uviedlo, že hoci vo

výroku (I) nešpecifikoval výslovne, že ide o prechod vlastníckeho práva (a nie obmedzenie), uvedené
vyplýva z dikcie tohto výroku a preto tento nedostatok výrokovej časti z hľadiska závažnosti nezakladá
nezákonnosť rozhodnutia.

30.Žalobca(včastiIII.žaloby)namieta,že „niejezrejmé“akosažalovanývysporiadalstoutoodvolacou

námietkou resp. má za to, že zo strany žalovaného bola bagatelizovaná.

31. Správny súd konštatuje, že odvolací orgán túto námietku posúdil a z jeho rozhodnutia je zrejmé
ako sa s ňou vysporiadal. Ak žalovaný žalobcom namietaný nedostatok nevyhodnotil ako tak závažný,
že by mohol zakladať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, a žalobca zvolenými formuláciami

svojej žalobnej námietky mienil spochybniť vecnú správnosť tohto záveru žalovaného, správny súd
uzatvára, že záver žalovaného je vecne správny a žalobná námietka nedôvodná. Správny súd dodáva,
že v nadväzujúcom výroku prvostupňového rozhodnutia je jasne vymedzené, že náhrada sa poskytuje
za „odňatie vlastníckeho práva“ preto formulačnú nedôslednosť výroku o vyvlastnení nie je možné
posudzovať bez kontextu celej výrokovej časti rozhodnutia.

Námietka k bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práva dohodou

32. K odvolacej námietke žalobcu o nesplnení podmienok vyvlastnenia tým, že v konaní nebola
preukázaná bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práva dohodou, keď osobitný predpis zákon č.

129/1996 Z. z. v § 8 ods. 1 odkazuje na všeobecné predpisy o vyvlastnení, ktoré upravujú 90-dňovú
lehotu na prijatie návrhu na dohodu, aj s poukazom na nesprávne poučenie v návrhu dohody o lehote
na prijatie návrhu a v spojení s neúplnosťou návrhu na dohodu, z ktorej nebolo zrejmé v akom rozsahu
sa uskutoční vyvlastnenie a ani odôvodnenie tohto rozsahu (s poukazom na § 3 ods. 2 písm c) zákonao vyvlastňovaní), sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 8. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo túto
odvolaciu námietku vyhodnotilo ako nedôvodnú s poukázam na preukázané zaslanie návrhu dohody
na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vyvlastniteľom a márne uplynutie lehoty na prijatie

návrhu, s tým, že táto lehota je 15 dňová a spravuje sa špeciálnou úpravou v § 17 ods. 1 cestného
zákona, na ktorú sa odkazuje vo všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone o vyvlastňovaní (§ 3ods. 1
písm b) tohto zákona).

33. Žalobca (v časti IV. žaloby) v súvislosti s námietkou nesprávnosti zisťovania a zistenia

skutkového stavu žalovaným namieta, že zistenie žalovaného o preukázanosti bezvýslednosťou
pokusu o nadobudnutie vlastníctva dohodou nemá oporu v administratívnych spisoch a žalovaný
zjavne nesprávne stotožňuje nereagovanie žalobcu na ponuku s takzvanou bezvýslednosť pokusu,
nerešpektujúc, že neperfektný pokus (pri nesprávnom či chýbajúcom poučení o rozsahu vyvlastnenia
a odôvodnenia tohto rozsahu či o lehote na prijatie návrhu) nemôže zakladať záver o bezvýslednosti
pokusu.

34. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade bola ponuková povinnosť
vyvlastniteľa z dôvodu predloženia nového znaleckého posudku k určeniu náhrady zopakovaná v
priebehu vyvlastňovacieho konania a už vyplývajúc z uvedeného aj bez formalistického skúmania
obsahových náležitostí tejto ponuky v intenciách § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní bolo zrejmé

odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsahu vyvlastnenia v ponuke,
tak ako bolo prezentované vyvlastniteľom v priebehu konania, a taktiež bolo z priebehu konania zrejmé
neprijatie tohto návrhu žalobcom (v lehote 15 dňovej ani 90 dňovej). Preto v príčinnej súvislosti, či už
z domnelou alebo skutočnou neperfektnosťou tohto návrhu pre nedodržanie jej obsahových náležitostí
vymedzených v § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní nemohlo dôjsť k nesplneniu podmienok vyvlastnenia

z dôvodu nepreukázanosti bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práva dohodou.

Námietka k nerozšíreniu predmetu vyvlastnenia

35. K odvolacej námietke žalobcu o absencii výroku o návrhu žalobcu na rozšírenie predmetu

vyvlastnenia aj v spojení s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď si okresný
úrad nezabezpečil znalecký posudok napriek tomu, že tak bol povinný urobiť pre spoľahlivé zistenie
skutkového stavu, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 3. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo uviedlo,
že návrh žalobcu na rozšírenie vyvlastnenia sa týkal zostatku z pôvodnej parcely č. 1-437 registra
E KN o výmere 230 m2, z ktorej bola predmetom vyvlastnenia časť o výmere 119 m2, s novým

parcelným č. 1388/7 už registra C KN (zostala nevyvlastnená časť o výmere 111 m2) a zdôraznil, že
rozsah vyvlastnenia bol primeraný jeho účelu, a keďže prvostupňovým orgánom bol návrh na rozšírenie
vyhodnotený ako nedôvodný nebolo dôvodné vo výrokovej časti jeho rozhodnutia rozhodovať o rozšírení
predmetu vyvlastnenia. Tiež uviedol, že pokiaľ žalobca dôvodil rozšírenie vyvlastnenia zamedzením
prístupu na zostávajúcu časť pozemku po vyvlastnení jeho ostatnej časti, svoje tvrdenie v priebehu

konania neoprel o žiadny konkrétny dôkaz a preto ministerstvo považuje túto námietku za dôkazne
nepreukázanú.

36.Žalobca(včasti III.aIV.žaloby)namieta,žežalovanýsanezaoberaltoutojehoodvolacounámietkou
v spojení s nedostatočným zisťovaním skutkového stavu správnymi orgánmi v otázke prístupu k

zostávajúcej (nevyvlastnenej) časti pozemku aj ohľadom na jeho návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania k tejto otázke.

37. Správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Ministerstvo sa v napadnutom
rozhodnutí odvolacou námietkou žalobcu zaoberalo a riadne ju posúdilo. Pokiaľ má žalobca za to,

že ministerstvom odobrený postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu neboli správne, správny
súd zdôrazňuje, že v prvom rade je na žiadateľovi relevantné vymedzenie a obhájenie dôvodov
požadovaného rozšírenia vyvlastnenia uvedením tvrdení a označením dôkazov k nim, čo v okolnostiach
danej veci bolo žalobcom zjavne opomenuté. Nie je namieste vzhľadom na osobitných charakter
vyvlastňovania na účely podľa osobitných zákonov, aby len na základe nepodložených tvrdení

vyvlastňovaného, bola povinnosť riadneho zistenia skutkového stavu zaťažujúca správny orgán,
vnímaná ako povinnosť vyhľadávania prípadnej danosti zákonných dôvodov rozšírenia vyvlastnenia.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalobca žiadal o rozšírenie vyvlastnenia na jeho
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku na zostatkovej parcele o výmere 111 m2, t. j. ovyvlastnenie ďalších 55,5 m2. Pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobcom bolo
špecifikované minimálne to, akým spôsobom a kým bola táto plocha dovtedy užívaná, či išlo o
využitie na poľnohospodárske účely a či užívaná bola ako súčasť väčšieho celku a akým spôsobom

bol užívateľom realizovaný prístup k tomuto väčšiemu celku, prípadne ďalšie skutočnosti rozhodné
na relevantné odôvodnenie navrhovaného rozšírenia vyvlastnenia. Vo vzťahu k námietke nevykonania
znaleckého dokazovania k posúdeniu využiteľnosti pozemku správny súd zdôrazňuje, že predpokladom
akéhokoľvek znaleckého dokazovania musí byť vymedzenie dôvodov na rozšírenie vyvlastnenia aspoň
na minimálnej kvalitatívnej úrovni, k čomu v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo.

Námietka k rozhodovaniu o námietkach vznesených vo vyvlastňovacom konaní

38. K odvolacej námietke žalobcu o absencii výroku, ktorým by prvostupňový orgán rozhodol o
námietkachvznesenýchžalobcomvovyvlastňovacomkonaníanevysporiadanísanimianivodôvodnení
prvostupňového rozhodnutia, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 4. napadnutého rozhodnutia, kde

uviedlo, že okresný úrad na strane 7 svojho rozhodnutia vyhodnotilo námietky žalobcu ako bezdôvodné.

39. Žalobca (v časti III. žaloby) namieta, že „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s označenou
odvolacou námietkou.

40. Správny súd konštatuje, že odvolací orgán túto námietku síce stručne, ale posúdil. Správny súd
dodáva, že nezahrnutie rozhodnutia prvostupňového orgánu o námietkach vznesených žalobcom v
konaní do výrokovej časti rozhodnutia, ale len do časti odôvodnenia rozhodnutia, síce nezodpovedá
zákonom vymedzeným požiadavkám na obsah výroku (I) o vyvlastnení, tento nedostatok rozhodnutia
však nie je možné podľa názoru správneho súdu hodnotiť ako vadu, ktorá by bola spôsobilá založiť

nezákonnosť rozhodnutia. Pričom z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalobcom
vznesené námietky boli správnym orgánom vyhodnotené, a to ako nedôvodné aj s odkazom na
vyjadrenia vyvlastniteľa k nim. Pokiaľ podľa žalobcu stručné konštatovanie v prvostupňovom rozhodnutí
o nedôvodnosti ním vznesených námietok nie je dostatočným, uvedené bolo podľa názoru správneho
súdu v plnej miere kompenzované závermi vyslovenými žalovaným v napadnutom rozhodnutí.

B/
K námietke zmätočnosti rozhodovania o odvolaní voči výroku (II)
o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní),
a k žalobným námietkam vzťahujúcim sa k tomuto výroku

41. Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh
vyvlastniteľa.

42. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej

náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo
všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.

43. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok
o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu nie starší ako dva roky.

44. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je
všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva

roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

45. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na
vyvlastnenienaústnompojednávaníúčastníkkonaniaaleboináoprávnenáosobanamietneskutočnosti,
ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací

orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú
dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.46. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. , ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o
náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v
sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu

za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu
voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie
vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení stavebníkovi.

47. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 129/1996 Z. z., stavebník diaľnice vyplatí náhradu za vyvlastnenie
spôsobom dohodnutým s vyvlastneným.

48. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí

lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na

súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo
k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť
uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.

49. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom

konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa §
7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.

50. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3
nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa

účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná
v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Námietka k zmätočnosti rozhodovania o odvolaní proti výroku o náhrade za vyvlastnenie

51. Správny súd pre posúdenie danej veci ako podstatnú vyhodnotil námietku žalobcu, že žalovaný
nepreskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, keď uviedol, že nie je príslušný
na preskúmanie výroku (II) prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie a súčasne je jeho
rozhodnutie zmätočné, ak napriek tomu vyslovuje aj vecné hodnotiace závery k tomuto výroku a zamieta

odvolanie resp. potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie v celosti.

52. V prvom rade správny súd zaujíma stanovisko k otázke prípustnosti odvolania proti výroku (II)
prvostupňového vyvlastňovacieho rozhodnutia – výroku o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona
č. 282/2015 Z. z.), a to aj s ohľadom na odlišné závery prezentované na túto otázku v rozhodnutiach

kasačného súdu. Podľa správneho súdu zhodne so závermi vyslovenými v rozhodnutí kasačného
súdu sp. zn. 1Sžk/42/2021 zo dňa 23.02.2022 formulácie zvolené v ustanoveniach § 14 ods. 1, 2
zákona č. 282/2015 Z. z., ako ani iný právny predpis nevylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o
náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 cit. zákona). Uvedené v danom prípade len potvrdzuje poučenie
v prvostupňovom rozhodnutí o možnosti podať proti nemu odvolanie. Formulácie v ustanoveniach § 14

ods. 1, 2 zákona o vyvlastňovaní nie je možné vykladať ani tak, že by rozhodovanie o odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu v časti výroku o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 cit. zákona) nepatrilo
do rozhodovacej právomoci druhostupňového správneho orgánu, ale súdu v správnom súdnom konaní.
Prieskumná právomoc správneho súdu je daná len voči druhostupňovému rozhodnutiu správneho
orgánu. Pokiaľ ide o 30 dňovú lehotu označenú v § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, táto predstavuje

špeciálnu lehotu na podanie správnej žaloby smerujúcej proti právoplatnému výroku o náhrade za
vyvlastnenie (t. j. druhostupňovému rozhodnutiu potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie v tomto
výroku) oproti všeobecnej lehote na podanie správnej žaloby ustanovenej v SSP.53. Podľa záverov vyslovených v uznesení kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/42/2021 zo dňa 23.02.2022,
na ktoré správny súd odkazuje: „27. Súdny prieskum správneho rozhodnutia môže byť uskutočnený len
za splnenia procesných podmienok na vedenie súdneho konania (§ 97 SSP). Jednou z podmienok je,

že sa preskúmava konečné právoplatné rozhodnutie, t. j. rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 7 písm. a/ SSP a contrario). Preto bolo
potrebné odpovedať na otázku, či voči výroku o náhrade za vyvlastnenie je možné podať riadny
opravný prostriedok v rámci správneho konania. (...) Kasačný súd uvádza, že na vyvlastňovacie
konanie sa v zmysle § 18 cit. zákona [pozn. zákon č. 282/2015Z. z.] vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o vyvlastňovaní explicitne nevylučuje
podanie odvolania voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, ktorá bola priznaná podľa § 13 ods. 3
tohto zákona. Uvedené potvrdzuje prvá veta § 14 ods. 2 ktorá uvádza, že včas podané odvolanie
proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Zákon v tomto ustanovení stanovuje výnimku
zo všeobecnej právnej úpravy § 55 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. (…) 28. Tento opravný prostriedok,

ktorý nazval zákonodarca explicitne ako ,,odvolanie”, nemožno zamieňať za správnu žalobu, ktorú
rovnako explicitne ako ,,žalobu” pomenoval v tretej vete § 14 ods. 2 a o ktorej rozhoduje súd. Zákon
umožňuje túto žalobu podať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Keďže včas
podané odvolanie má na právoplatnosť vždy odkladný(suspenzívny) účinok, nie je možné uvažovať
o tom, že by zákonodarca mal na mysli situáciu, keď žaloba bola (v určitých prípadoch právnej

úpravy O.s.p. účinnej do 30.6.2016) vo svojej podstate opravným prostriedkom proti neprávoplatného
správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ podanie správnej žaloby je možné až po právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení, potom, keďže odvolanie je prípustné, je žalobu možné podať až po vyčerpaní odvolania ako
riadneho opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje druhostupňový správny orgán a po nadobudnutí
právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia. Z toho je zrejmé, že odvolanie a žaloba uvádzané v ustanovení

§ 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní nie sú totožné inštitúty, pričom najskôr je potrebné vyčerpať
odvolanie, aby mohla nastúpiť žaloba. (…) 30. Ako bolo vyššie uvedené, zákon o vyvlastňovaní
nezakotvuje neprípustnosť podania odvolania voči výroku správneho orgánu o náhrade za vyvlastnenie
stanovenej podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, a preto je potrebné konštatovať, že v zmysle § 53
Správneho poriadku v spojení s § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní je aj proti tomuto výroku odvolanie

prípustné. (…) 31. (...) Konečné (odvolacie) rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie nie je vylúčené z
prieskumu správneho súdu ani na základe negatívnej enumerácie stanovenej v § 7 SSP, ani na základe
osobitného predpisu.“

54. Správny súd poznamenáva, že v danej veci nie je sporným, že žalobu o preskúmanie právoplatného

rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení (v časti výroku o náhrade za vyvlastnenie) a žalobu
o nárokoch na vyššiu náhradu za vyvlastnenie (na podanie ktorej je účastník namietajúci určenie
výšky náhrady podľa znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, pri nevyhovení jeho námietkam
odkázaný správnym orgánom v priebehu vyvlastňovacieho konania) nie je možné zamieňať, nakoľko
ide o dva rôzne inštitúty, o ktorých sa rozhoduje v odlišných typoch súdneho konania (civilné konanie

v. správne súdne konanie). Teda rozhodovanie o nich patrí do právomoci iných súdov (civilný súd v.
správny súd). [Správny súd odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1KO/13/2020 zo dňa 25.11.2020 resp. sp. zn. 1KO/19/2020 zo dňa 25.11.2020, na ktoré poukazoval
žalovaný vo vyjadrení k žalobe.]

55. Samostatnou otázkou je vymedzenie vlastného rozsahu odvolacieho prieskumu druhostupňového
správneho orgánu vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku (II) o náhrade za vyvlastnenie, a na
to nadväzujúc rozsahu súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania. A to s ohľadom na
to, že posudzovanie primeranosti (výšky) náhrady za vyvlastňovaný pozemok určenej vo výroku (II)
prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení je vylúčené tak z odvolacieho ako aj následného správneho

súdneho prieskumu a posunuté do roviny civilného sporového konania, ktoré má možnosť iniciovať
osoba, predmet vlastníctva ktorej bol vyvlastnený, potom čo vo vyvlastňovacom konaní namietala
určenie náhrady podľa znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a bola odkázaná s nárokmi na
vyššiu náhradu na civilné sporové konanie. Vyplývajúc z uvedeného predmetom odvolacieho prieskumu
vo vzťahu k výroku o náhrade, na ktorý je príslušný odvolací orgán a následne správny súd tak môžu

zostať len procesné postupy, skutkové a právne závery, ktoré nemajú priamy dosah na posudzovanie
primeranosti výšky náhrady určenej vo vyvlastňovacom rozhodnutí.56. Takto koncipovaná právna úprava čo do vylúčenia „sporu“ o výšku náhrady na civilné sporové
konanie ma nevyhnutne dosah aj na požadovaný rozsah zisťovania skutkového stavu veci pokiaľ ide
o ustálenie primeranej náhrady za vyvlastnenie. Vyplývajúc z uvedeného potom samotná ústavná

požiadavka možnosti vyvlastnenia či obmedzenie vlastníctva len za primeranú náhradu môže byť
autoritatívnym aktom správneho orgánu naplnená len čiastočne a možnosť jej naplnenia je ponechaná
na aktivitu dotknutého vlastníka iniciovaním civilného sporového konania.

57. Vo svetle uvedeného je namieste pripustiť, že konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia v znení „opravným prostriedkom voči výroku o náhrade za vyvlastnenie vlastníckeho práva
je žaloba podaná na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení
(§14 ods. 2 zákona o vyvlastnení). Z dôvodu, že ministerstvo nie je príslušné na preskúmanie výroku
o náhrade za vyvlastnenie (II.) vlastníckeho práva, považuje námietku odvolateľa za nedôvodnú a
odkazuje odvolateľa na podanie správnej žaloby v súlade s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.“ aj v
spojení s poučením o opravnom prostriedku v znení: „Podľa § 59 ods. 4 správneho poriadku sa proti

tomuto rozhodnutiu nemožno ďalej odvolať (podať rozklad). Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom
podľazákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku.Napreskúmanierozhodnutiaovyvlastnení
v časti výroku o určení náhrady za vyvlastnenie (II.) podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je príslušný
súd. Žaloba na preskúmanie výroku podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní musí byť podaná v lehote
30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.“ sa javí skutočne ako zmätočné. Avšak pre posúdenie zákonnosti jeho rozhodnutia v intenciách
vyššie označenej námietky žalobcu bolo pre správny súd podstatným a neopomenuteľným, že v ostatnej
časti odôvodnenia svojho rozhodnutia sa žalovaný meritórne vysporiadal aj s odvolacími námietkami
žalobcu smerujúcimi práve proti výroku prvostupňového rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie. A v
nadväznosti na to aj v samotnej výrokovej časti svojho rozhodnutia žalovaný nezamieta odvolanie len

v časti, ale v celosti a nepotvrdzuje prvostupňové rozhodnutie len v časti jeho výroku I. o vyvlastnení
ale v celosti, teda vo všetkých jeho výrokoch. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v odvolacom konaní
preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celosti, vrátane výroku o náhrade
a v celosti ho aj potvrdil. Hoci žalovaným použité vyššie citované formulácie môžu zavádzať (a
nie celkom neopodstatnene) k záveru, že samotný žalovaný nemal celkom jasne vyriešenú otázku

svojej prieskumnej právomoci, napriek tomu je nesporné, že ju fakticky realizoval a premietol ju tak
v odôvodnení ako aj výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd
predmetnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

58. Odvolacie námietky v danej veci smerujúce voči výroku (II) o náhrade za vyvlastnenie, ktoré

neprekročili rámec namietania procesných postupov, skutkových a právnych záverov, ktoré nemajú
priamy dosah na posudzovanie primeranosti výšky náhrady za vyvlastnenie, boli odvolacím orgánom,
ako to bolo vyššie uvedené, posúdené a žalobou podanou žalobcom bolo ich posúdenie posunuté do
roviny súdneho prieskumu. Preto správny súd jednotivé žalobné námietky žalobcu v tomto rozsahu aj
jednotlivo posúdil.

59. Správny súd vzhľadom na charakter žalobnej námietky zmätočnosti rozhodovania o odvolaní
smerujúcom voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, sledujúc, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti,
posúdil jednotlivé žalobné námietky vo vzťahu k výroku o náhrade za vyvlastnenie, napriek tomu, že
nebola zachovaná 30 dňová lehota označená v § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní na podanie správnej

žaloby smerujúcej proti právoplatnému výroku o náhrade za vyvlastnenie (t. j. druhostupňovému
rozhodnutiu potvrdzujúcemu prvostupňové rozhodnutie v tomto výroku), ktorá skutočnosť zakladá dôvod
na odmietnutie žaloby v tejto časti pre oneskorenosť.

Námietka k neurčeniu náhrady podľa § 8 zákona č. 129/1996 Z. z.

60. Na odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní), a
to o rozpornosti tohto výroku s § 8 zákona č. 129/1996 Z. z., keď v zmysle tohto ustanovenia mal okresný
úrad určiť náhradu v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom, pričom pojem
trhová cena je podľa žalobcu odlišný od pojmu všeobecná hodnota, ministerstvo reagovalo v bode Ad

5. napadnutého rozhodnutia. Ministerstvo s poukazom na § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z., podľa
ktorého „všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým
odhadomnajpravdepodobnejšejcenyhodnotenéhomajetkukudňuohodnoteniavdanommiesteačase,
ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúciaj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty“ uviedlo, že všeobecná
hodnota pozemkov stanovená v danom prípade znaleckým posudkom predloženým vyvlastniteľom je

ekvivalentom ceny trhovej.

61. Žalobca (v časti II. žaloby) namieta podľa neho nevhodné a nerozumné úvahy ministerstva k pojmu
trhovej ceny pozemku a jej stotožňovaniu s pojmom všeobecnej hodnoty a zdôrazňuje nerešpektovanie
znenia právnych predpisov či legálnej definície označených pojmov (znenie § 8 zákona č. 129/1996 Z.

z. v spojení s § 111 ods. 2 stavebného zákona).

62. Správny súd v prvom rade uvádza, že ak sa ministerstvo zaoberalo touto odvolacou námietkou,
nepresiahlo tým rozsah svojej odvolacej prieskumnej právomoci voči výroku o náhrade za vyvlastnenie,
limitovanej obmedzením možnosti prieskumu tohto výroku v rozsahu požadovanej vyššej náhrady (s
ktorou požiadavkou bol žalobca odkázaný na civilné konanie) nakoľko išlo o odvolaciu námietku a v

nadväznosti na to ide o žalobnú námietku týkajúcu sa správnosti samotného procesného postupu a
aplikovanej právnej úpravy pri určovaní náhrady za vyvlastnenie. Správny súd túto námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú, plne sa stotožňujúc so závermi odvolacieho správneho orgánu. Zároveň dodáva, že
samotná pojmová odlišnosť určenia náhrady za vyvlastnenie v špeciálnej úprave v § 8 ods. 3 zákona č.
129/1996 Z. z. „v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom“ a vo všeobecnej

úprave v § 13 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 3 zákona „v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote na
základe znaleckého posudku“ nič nemení na tom, že podkladom určovania náhrady je vždy znalecký
posudok na ocenenie nehnuteľností, ktorého vyhotovenie sa spravuje postupom podľa vyhlášky č.
492/2004 Z. z. Pritom je bezpredmetné či v ostatnej úprave je táto „cena“ určená znaleckým posudkom
označovaná ako „trhová cena“ alebo kompatibilne s pojmami už používanými označenou vyhláškou

ako „všeobecná hodnota“ nehnuteľnosti. Ako už bolo vyššie uvedené inštitút odkázania účastníka s
nárokmi na vyššiu náhradu na civilné konanie má nevyhnutný dosah aj na rozsah dokazovania k určeniu
primeranej protihodnoty za vyvlastnené nehnuteľnosti. Zákonná úprava predpokladá len dokazovanie
vyvlastniteľom predloženým znaleckým posudkom príp. stanoviskom znalca, čo síce podľa názoru súdu
v individuálnych okolnostiach nevylučuje vykonanie a zohľadnenie aj iných dôkazov, avšak v zásade je

ostatné dokazovanie k zisťovaniu trhovej hodnoty nehnuteľností posunuté do roviny civilného konania.

63. Pokiaľ žalobca v ďalšom namieta aj nepoužitie porovnávacej metódy určenia všeobecnej hodnoty
pozemku, použitie neaktuálnej východiskovej hodnoty pozemkov v znaleckom posudku predloženom
vyvlastniteľom, všetko s poukazom na výraznú odlišnosť v hodnote dvoch susediacich pozemkov vo

vlastníctve žalobcu, táto časť žalobných námietok podľa správneho súdu smeruje k samotnej správnosti
určenia primeranosti výšky náhrady za vyvlastnenie a preto jej posúdenie presahuje rámec prieskumnej
právomoci správneho súdu z dôvodov, ktoré boli už vyššie vymedzené.

Námietka k času vyhotovenia znaleckého posudku,

podľa ktorého bola určená náhrada za vyvlastnenie

64. Žalobca k odvolacím námietkam vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní)
pre úplnosť dodal, že okresný úrad vychádzal pri určovaní náhrady zo znaleckého posudku staršieho
ako 2 roky v rozpore s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, a v žalobných námietkach vytýka žalovanému,

že sa s uvedením tvrdením nevysporiadal.

65. Správny súd v prvom rade uvádza, že označené tvrdenie žalobcu pre jeho kontext v texte odvolania
nie je možné jednoznačne hodnotiť ako odvolaciu námietku. Nezávisle od uvedeného, ak žalovaný v
napadnutom rozhodnutí osobitne na toto tvrdenie žalobcu nereagoval v bodoch Ad 1. až Ad 8. svojho

rozhodnutia, ale v ostatnej časti svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že postup okresného úradu bol
zákonný, keď určil náhradu za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom,
nie je namieste záver, že by sa s týmto tvrdením žalobcu nevysporiadal. Podľa § 13 ods. 3 zákona sa
náhrada určí v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku na základe znaleckého posudku
s odkazom na § 9 ods. 2 písm. f) zákona, podľa ktorého je vyvlastniteľ povinný v návrhu uviesť sumu

predpokladanej náhrady podľa znaleckého posudku, a uvedenie tejto sumy musí byť vyvlastniteľom
podložené znaleckým posudkom nie starším ako dva roky, ktorý má k návrhu pripojiť podľa § 9 ods. 3
písm f) zákona. Preto v § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vyjadrená požiadavka určenia náhrady za
vyvlastnenie v sume nie nižšej ako je všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom nie starším akodva roky nie je izolovaná, ale súvisí s požiadavkou na predloženie znaleckého posudku nie staršieho
ako dva roky vvvlastniteľom. V danom prípade bola vyvlastniteľom táto požiadavka v priebehu konania
splnená. Vzhľadom na uvedené z administratívneho spisu vyplývajúca skutočnosť (ktorá však žalobcom

v odvolaní ako ani v žalobe nebola osobitne špecifikovaná) odstupu viac ako dvoch rokov (viac o necelé
dva mesiace) medzi datovaním (druhého) posudku predloženého vyvlastniteľom (znalecký posudok č.
4/2018,znalkyneIng.MonikyBilej,zodňa02.02.2018)adatovanímrozhodnutiaokresnéhoúradu(dňom
20.03.2020), nemôže zakladať nezákonnosť výroku o náhrade za vyvlastnenie z dôvodu závažných
procesných pochybení v postupe konajúceho správneho orgánu.

Námietka k nesprávnej lehote na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie

66. K odvolacej námietke žalobcu vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní), a
to o rozpornosti tohto výroku s § 6 ods. 1,2 zákona o vyvlastňovaní a § 8 zákona č. 129/1996 Z. z., keď
v zmysle týchto ustanovení mal okresný úrad určiť lehotu na vyplatenie náhrady do 21 dní a nie ako

nesprávneurčildo30dníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaovyvlastnení,tedanámietke
nesprávne určenej lehoty na vyplatenie náhrady, sa ministerstvo vyjadrilo v bode Ad 6. napadnutého
rozhodnutia. Ministerstvo uviedlo, že došlo k nepresnosti, ak v prvostupňovom rozhodnutí bola určená
lehota 30 dní podľa všeobecnej úpravy (§ 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní) a nie
lehota 21 pracovných dní podľa špeciálnej úpravy (§ 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z.), čo však zakladá

reálny rozdiel 1 dňa v neprospech lehoty uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí, preto táto nepresnosť
nezakladá nezákonnosť tohto rozhodnutia.

67. Žalobca (v časť III. žaloby) namieta, že „nie je zrejmé“ ako sa žalovaný vysporiadal s označenou
odvolacou námietkou, pri ktorej žalovaný podľa žalobcu „nerozumne znásilňuje svoju úvahu proti

výslovnému zneniu právnej úpravy“ resp. ju bagatelizuje.

68. Správny súd konštatuje, že odvolací orgán túto námietku posúdil a z jeho rozhodnutia je zrejmé ako
sa s ňou vysporiadal. Ak žalovaný namietaný nedostatok nevyhodnotil ako tak závažný, že by mohol
zakladať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, a žalobca zvolenými formuláciami svojej žalobnej

námietky mienil spochybniť vecnú správnosť tohto záveru žalovaného, správny súd uzatvára, že záver
žalovaného je vecne správny a žalobná námietka nedôvodná. Správny súd dodáva, že vychádzajúc
z dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení 16.04.2021, posledný deň 30 dňovej lehoty uvedenej
v prvostupňovom rozhodnutí počítanej od právoplatnosti rozhodnutia pripadá na deň 16.05.2021 a
posledný deň lehoty 21 pracovných dní počítanej od právoplatnosti rozhodnutia, ktorá sa vzťahuje na

vec žalobcu je deň 17.05.2021, a teda skutočne ide o rozdiel 1 dňa.

Námietka k určeniu spôsobu vyplatenia náhrady za vyvlastnenie

69. Pokiaľ žalobca (v časti III. žaloby) namieta, že nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s jeho

ďalšou odvolacou námietkou vo vzťahu k výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní), a to
s odvolacou námietkou chýbajúceho výroku o určení spôsobu zaplatenia náhrady, správny súd uvádza,
že hoci sa ministerstvo osobitne a výslovne v bodoch Ad 1. až Ad 8. napadnutého rozhodnutia k tejto
námietke nevyjadrilo, uvedené nie je možné považovať za takú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá by
zakladala jeho nezákonnosť. Osobitne s ohľadom na to, že v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 129/1996 Z. z.,

ktorý je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave vyvlastnenia v zákone č. 282/2015 Z. z o vyvlastňovaní
je výslovne uvedené, že stavebník diaľnice vyplatí náhradu za vyvlastnenie spôsobom dohodnutým s
vyvlastneným. Preto opomenutie formálneho deklarovania tohto zákonného predpokladu v samotnej
výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, podľa názoru súdu nemôže viesť k záveru o nezákonnosti
prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia.

C/
Záver

70. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že žalobné námietky vznesené žalobcom

nie sú spôsobilé jednotlivo ani v súhrne v posudzovanej veci spochybniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného, a to napriek tomu, že žalovaným odobrené prvostupňové rozhodnutie o
vyvlastnení charakterizujú pochybenia spočívajúce v nedôslednom premietnutí zákonných požiadaviek
tak vo formulácii ako aj v obsahu výrokovej časti rozhodnutia. Správny súd súčasne zdôrazňuje,že pochybenia konajúcich správnych orgánov zvýraznené žalobcom v jeho námietkach odôvodňujú
záver, že postup a rozhodnutia správnych orgánov v posudzovanej veci nie sú dokonalé a je namieste,
aby sa takých pochybení správny orgán vo vyvlastňovacích konaniach a rozhodnutiach v budúcnosti

vyvaroval. Avšak tieto pochybenia v okolnostiach posudzovanej veci, nepredstavujú tak závažné vady
v procesnom postupe konajúcich orgánov a v ich rozhodnutiach, ktoré by dovoľovali konštatovať
záver o nezákonnom postupe spôsobilom vyvolať nezákonnosť samotného prvostupňového a následne
napadnutého druhostupňového rozhodnutia resp. záver o nepreskúmateľnosti či nedostatočnosti
dôvodov týchto rozhodnutí.

71. Správny súd z uvedených dôvodov v zmysle § 190 SSP správnu žalobu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú. (výrok I).

72.Otrováchkonaniavovzťahukžalovanémurozhodolsprávnysúdpodľa§168SSP,apretožežalobca
nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne

odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, a žalovanému výnimočne
priznať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.)

73. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)