Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 26, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 7T/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122011638
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122011638.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Ján Poprocký, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

26.04.2024 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Ján Poprocký, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26.04.2024 v Košiciach, takto

r o z h o d o l:

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX/X, B., prechodne bytom B. XX, B., t. č. od

07.07.2022 o 12.30 hod. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody B.

j e v i n n ý, ž e

1/ v Košiciach dňa 14.06.2022 v čase okolo 21.45 hod. na ul. D. E. na parkovisku vedľa budovy materskej
školy fyzicky napadol F. G. tak, že počas toho ako poškodený na parkovisku vystupoval zo zadnej časti
na strane spolujazdca z osobného motorového vozidla zn. H. H. bielej farby, nezisteného evidenčného

čísla, pristúpil k nemu a opakovane ho udrel pravou rukou do oblasti tváre a hlavy a následne z miesta
odišiel, čím takto svojim konaním spôsobil F. G. zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie
tváre s predpokladanou dobou liečenia podľa lekárskej správy prevyšujúcou 7 dní

2/ v Košiciach od dňa 16.06.2022 do dňa 07.07.2022 na rôzny ch miestach na území mesta sa vyhrážal
poškodenémuF.G.vsúvislostispodanímtrestnéhooznámeniadňa15.06.2022naosobuobžalovaného
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to tak, že mu prostredníctvom tretích osôb odkazoval
že s bitkami ešte len začal, znásilní jeho a jeho matku, urobí mu na I. hanbu a za každý deň čo bude

vo väzení ho pichne, čím u poškodeného F. G. vzbudil dôvodnú obavu.

t e d a
v bode 1
na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti tým, že napadol iného
v bode 2
inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou pričom čin spáchal na chránenej

osobe, ktorá je svedkom

t ý m s p á c h a l

v bode 1
prečin výtržníctva 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
v bode 2

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. i/ Trestného zákonaZ a m u s ú d u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h/, m/ Trestného
zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného, aby poškodenej J. K. L. M., so
sídlom L. N. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX uhradil škodu vo výške 125,78 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E. O. X,
B., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov,
listinnými dôkazmi na základe ktorých zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku 1 obžaloby. Su´d
následne prijal jeho vyhla´senie, kedˇzˇe bolo dostatocˇne podporene´ do^kazmi zabezpecˇeny´mi v pri
´pravnom konani´, ako aj kladny´mi odpovedˇami obzˇalovane´ho na ota´zky v zmysle § 333 ods. 3 pi

´sm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a súhlasným stanoviskom prokura´tora. Zo spáchania skutku 2
obžaloby obžalovaný na hlavnom pojedna´vani´ uviedol, zˇe je nevinny´ a v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
poriadku odmietol vypovedať.

PoškodenýF.G.nahlavnompojednávaníuviedol,žeponapadnutíkeďsazdržiavaldomadostávalrôzne

vyhrážky od obžalovaného a to prostredníctvom A. P., Q. C. a I. Q., ktorí mu to povedali osobne alebo
mu napísali. Bál sa o svoj život a v tom čase nechodieval ani vonku. Obžalovaného pozná asi 5 rokov a
pred incidentom boli kamaráti. Minulosť obžalovaného poznal len tak, že bol raz vo väzení ale nevedel
prečo. Obžalovaný ho po skutku 1 nekontaktoval osobne a ani elektronickou formou. S odstupom času
od adresovaných vyhrážok pociťuje naďalej strach a bojí sa.

Svedkovia I. Q., D. D., A. P. rôznym spôsobom a za rôznych okolností, týkajúcich sa miesta a prítomných
osôb,popisovalivyhrážkyresp.odkazy,ktoréprednášalobžalovanýzaúčelomichodovzdaniasvedkami
poškodenému.

Svedkyňa I. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený je jej priateľ a obžalovaného pozná
z ulice, býva skoro na tej istej ulici ako ona, pri napadnutí nebola prítomná. Ďalej uviedla, že obžalovaný
jej hovoril rôzne veci, dožadoval sa aby poškodený zmenil alebo stiahol výpoveď, inak ho fyzicky
napadne a zároveň mu adresoval iné hrozby. Tieto hrozby oznámila poškodenému osobne alebo
písomnou formou, ktorý sa následne bál čo sa bude diať a bol z toho vystrašený. Nechodil vôbec vonku

a bol doma. Obžalovaný pôsobil agresívne, bála sa čo sa stane a preto sa mu snažila vyhýbať. Tieto
hrozby počuli aj D. D., H. A. a A. P., Q. C. a kamaráti, ktorí boli vypovedať.

Svedkyňa D. D. uviedla, že obžalovaný je priateľom jej najlepšej kamarátky a kamarátom jej priateľa H.
A.. Spomína si, že keď si bola sadnúť vonku so svojou najlepšou kamarátkou C. J. a R. B., prišiel za

nimi obžalovaný a povedal jej aby odkázala poškodenému, že má zmeniť výpoveď na polícií, presne čo
povedal si nepamätala ale vyhrážal sa a vyjadroval sa vulgárne. Po prečítaní výpovede z prípravného
konania za účelom odstránenia rozporov uviedla, že nemala ani nemá taký dojem z obžalovaného aby
vyhrážky uskutočnil. Nejavil známky agresie ani nebol nahnevaný. Vyhrážky obžalovaného oznámila
telefonicky I. Q..Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného registroval asi pred 4 rokmi a udržiava s
ním kamarátsky vzťah doteraz. O incidente medzi obžalovaným a poškodeným mal vedomosť. Uviedol,
že v čase keď bol vonku s I. Q. im obžalovaný keď išiel okolo povedal aby odkázali poškodenému, že

má zmeniť výpoveď. Uvedené odkázal poškodenému cez mobilnú aplikáciu. Na reakciu poškodeného
si už presne nepamätá. S poškodeným sa od incidentu nestretával, poškodený sa bál a zdržiaval sa
prevažne doma.

Výpoveď svedkyne I. Q., že tieto hrozby obžalovaného mali s ňou spoločne počuť aj D. D., H. A., A. P.

a Q. C. sú vyvrátené práve výpoveďami menovaných osôb.

Výpoveď svedkyne D. D. ohľadom prítomnosti R. B. pri prednesených vyhrážkach je vyvrátená
samotným svedkom R. B..

Svedok H. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s obžalovaným a poškodeným stretával vonku a

pozná ich zo sídliska I.. Pri vyhrážaní obžalovaného prítomný nebol a o vyhrážkach sa dozvedel od I. Q.,
D. D. a od F. G.. O uvedených hrozbách nikomu nerozprával a nerozširoval to. Poškodený na uvedené
hrozby reagoval tak, že sa bál a nechodil vonku. S obžalovaným sa v období jún, júl 2022 stretol náhodne
a o poškodenom sa s ním nerozprával. Obžalovaný sa prostredníctvom neho poškodenému nevyhrážal.

Svedkyňa C. J. uviedla, že bola prítomná na stretnutí s kamarátmi D. D., R. B. a obžalovaným počas
ktorého sa rozprávali o normálnych veciach. Nebola svedkom toho, aby obžalovaný požadoval od
niekoho niečo a aby niečo odkazoval poškodenému.

Svedok R. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s obžalovaným spoznal po incidente. Uviedol,

že nebol svedkom toho, aby obžalovaný v jeho prítomnosti niekoho požiadal aby niečo odkázal
poškodenému a rovnako nepočul žiadnu vyhrážku zo strany obžalovaného voči poškodenému.

Svedkovia H. A., C. J. a R. B. popreli, že by boli osobne prítomný pri tom, aby obžalovaný svedkov
prípadne iné osoby žiadal o odovzdanie odkazu poškodenému alebo aby v ich prítomností prednášal

vyhrážky smerom k osobe poškodeného.

Osobitne považuje súd za potrebné, aj v nadväznosti na rozpory vo výpovediach vyššie uvedených
svedkov, poukázať na výpoveď svedka Q. C., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol vyhrážku
poškodenému,ktorúmalpredsvedkompredniesťobžalovaný,vprípadebližšiehovysvetleniasapriklonil

k ním poškodenému adresovanej správe prostredníctvom messengera, vykonanej ako listinný dôkaz na
hlavnom pojednávaní z č. l. 101.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A. K. H. zo dňa
19.07.2022 č. l. 146 z ktorého vyplýva, že u poškodeného boli odbornými vyšetreniami dňa 14.06.2022

zaznamenané zranenia. Z lekárskeho hľadiska išlo o ľahké zranenia s dobou liečenia v trvaní pod 7
dní. Vznik trvalých následkov bol u poškodeného vylúčený. Zaznamenané zranenia poškodeného mohli
viesť iba na krátky čas k poruche zdravia a sťaženiu jeho obvyklého spôsobu života. Bodové hodnotenie
bolestného bolo poškodenému stanovené spolu v 30 bodoch.

Z vyčíslenia škody zo strany K. L. J. č. l. 157 vyplýva, že v dôsledku tohto poškodenia zdravia bola
poistencovi J. do 14.06.2022 poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú J. uhradila, náklady konania
v sume 125,78 Eur, pričom uvedená suma nie je konečná.

Screenshoty - konverzácie č. l. 99, č. l. 100, č. l. 101, č. l. 119 opisujú žiadosť obžalovaného o zmenu

výpovede a ďalšie vyhrážky na to nadväzujúce.

Potaktovykonanomdokazovanísasúdzameralnahodnotenievýpovedíjednotlivýchsvedkovizolovane
a v ich vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru o tom, že tieto nie sú natoľko kompaktné
a navzájom súladné, aby bolo možné dospieť k záveru o tom, že sa skutok stal tak, ako ho uvádza

obžaloba prokurátora.

Primárne možno konštatovať, že výpovede svedkov, ktorí mali byť účastní konkrétneho stretnutia sú
natoľko rozporné, že nemožno ustáliť priebeh týchto stretnutí, prítomnosť svedkov na týchto stretnutiacha samotnú podstatu – prednes hrozieb obžalovaného smerom k poškodenému. Tvrdenia svedkyne I. Q.
vyvrátila výpoveď svedkyne D. D., ďalej výpoveď svedkyne D. D. vyvrátili výpovede svedkov C. J. a R.
B., výpoveď svedka A. P. vyvrátila výpoveď svedkyne I. Q..

Na takto zistených skutkových okolnostiach nie je možné založiť záver o tom, že by bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako to uvádza obžaloba a že naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa ustanovenia § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

K právnej kvalifikácii skutku ako zločinu vydierania, vzhľadom aj k nižšie uvedeného, je potrebné uviesť,
že objektom zločinu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, ktoré je ovplyvnené v dôsledku
naplnenia objektívnej stránky, ktorá spočíva v tom, že páchateľ neoprávnené núti iného, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel. Uvedené spôsoby donútenia sú prostriedkom na dosiahnutie cieľa páchateľa
práve prostredníctvom použitia násilia, hrozby alebo hrozby inej ťažkej ujmy.

V prípade, že konanie páchateľa nesmeruje k núteniu iného na konanie, opomenutie alebo strpenie
niečoho, avšak svojím predstieraným vyhrážaním sa smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou môže páchateľ u iného vzbudiť dôvodnú obavu, prichádza do úvahy posúdenie takého konania
ako trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona.

Súd nemal za jednoznačne preukázané, že výroky, ktoré poňal do upravenej skutkovej vety
odsudzujúceho výroku rozsudku pre skutok pod bodom 2 boli uvádzané a mienené ako následok
v prípade, ak by poškodený nekonal, neopomenul alebo netrpel. Práve prvok donútenia, za súčasného
príčinného vzťahu príčina – následok odlišuje skutkovú podstatu zločinu vydierania od skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Kým v prípade vyhrážania je hrozba následkom nekonania

poškodeného, v prípade nebezpečného vyhrážania nie je následok podmienený aktivitou alebo
opomenutímkonaniapoškodeným.Súdnemalzapreukázané,atupoukazujenajmänavýpoveďsvedka
Q. C., že by konkrétne výroky obžalovaného smerovali k snahe prinútiť poškodeného aby niečo konal,
opomenula lebo trpel.

Vykonané dokazovanie, s výnimkou výpovede C. v spojení s vykonaným listinným dôkazom na č. l. 101,
neusvedčuje bez akýchkoľvek pochybností obžalovaného z prednesu hrozieb, ktorými by poškodeného
neoprávnene nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Naproti tomu, vyhrážky, ktoré obžalovaný
predniesol svedkovi C., neobsahujú prvok nútenia ani príčinnú súvislosť medzi konaním, opomenutím
alebo trpením poškodeného a následkom vo forme potenciálneho naplnenia hrozieb. Inak povedané,

nebolo preukázané, že vyhrážky obsiahnuté vo výroku obžaloby boli prednesené podmieňovacím
spôsobom vo vzťahu k snahe obžalovaného o „zmenu“ alebo „stiahnutie“ výpovede poškodeného v inom
trestnom konaní.

Na strane druhej sa súd zaoberal úvahou o tom, či konaním obžalovaného nedošlo k naplneniu

obligatórnych znakov skutkovej podstaty iného trestného činu podľa Trestného zákona a tu súd dospel
k záveru o tom, že konanie obžalovaného je potrebné posúdiť podľa iného zákonného ustanovenia a to
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia § 360 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Objektom prečinu nebezpečného vyhrážania sú samotné medziľudské vzťahy a právo každého, aby

nebol predmetom vyhrážok. Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky (ktorá však musí byť vážne
mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda že ju
človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka). Zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí
byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky.

V prípade prečinu nebezpečného vyhrážania nie je zákonným znakom protiplnenie, ak by páchateľ svoju
vyhrážku nezrealizoval. V opačnom prípade podmienenia vyhrážky protiplnením by naopak šlo o zločin
vydierania.

Pri úvahe o možnosti posúdenia skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania súd skúmal, či by

takýmto postupom nedošlo k porušeniu obžalovacej zásady v zmysle ustanovenia § 278 ods. 1
Trestného poriadku a dospel k záveru, že aj keď súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobnom návrhu, neznamená to, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu
a skutkom, uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúťa iné naopak pribudnúť, nesmie sa zmeniť len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou
obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci
alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná,

ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku.

Podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu,
rozsahunásledkov,spôsobuvykonaniačinu,pohnútkyčinualeboformyzavinenia.Ztohopotomvyplýva,
že totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem

iného i čo do miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu, ako aj formy zavinenia.

Totožnosť skutku bude zachovaná, ak súd do upravenej skutkovej vety pojme len skutočnosti, ktoré
boli už dokázané a o ktoré oprel súd rozhodnutie o vine. Týmto spôsobom pôjde len o upresnenie už
ustáleného skutku.

Z obsahu preukázaných vyhrážok v rozsahu vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že
tieto v modifikovanom smere, opätovne poukazujúc na výpoveď svedka C. a obsah jeho konverzácie
s poškodeným na č. l. 101, odzneli a sú objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu.

V tomto smere súd poukazuje na v podstate zhodné výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní, ktorí

uviedli, že poškodený sa v rozhodnom čase zdržiaval doma a nepohyboval sa mimo miesta svojho
trvalého pobytu, čo nasvedčuje záveru o tom, že nielen z objektívneho hľadiska (kriminogénna minulosť
obžalovaného) ale aj zo subjektívneho hľadiska poškodeného predstavujú vyhrážky obžalovaného
prostriedok, ktorý je jednoznačne spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu.

ObžalovanýkpôvodnežalovanémuskutkuvktoromsapodľaobžalobyOPKošiceIvidízločinvydierania
podľa ustanovenia § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona vyhlásil nevinu a ďalej ku skutku
odmietol vypovedať. Súd po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania pri ktorom produkované dôkazy
vyhodnotil tak jednotlivo a zároveň v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že obžalovaný sa
svojím konaním dopustil protiprávneho konania, pričom však pri pozmenení skutkovej vety a zachovaní

totožnosti skutku tak ako je to už vyššie rozvedené súd jeho konanie právne kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého pojmové znaky
skutkovej podstaty obžalovaný naplnil po objektívnej stránke v tom, že inému sa vyhrážal ťažkou ujmou
nazdravíaleboinouťažkouujmouapostránkesubjektívnej,takkonalformoupriamehoúmysluvzmysle
§ 15 písm. a/ Trestného zákona, ako osoba trestne zodpovedná a vedomá si následkov svojho konania.

Z odpisu z registra trestov je súdu zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, prevažne za
majetkovú trestnú činnosť z toho v 2 prípadoch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, v ďalších
3 prípadoch bol podmienečne prepustený a v 1 prípade bol trest vykonaný. Posledným záznamom je
trestný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 17.09.2020, sp. zn. 4T/33/2020, ktorým bolo upustené

od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Košice I zo dňa 05.02.2019,
sp. zn. 10T/6/2019, ďalej vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Košice I zo dňa 04.03.2019, sp. zn.
0T/26/2019 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 23.07.2019, sp. zn. 0T/81/2019 a
vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Košice I zo dňa 06.10.2019, sp. zn. 0T/114/2019

Podľa charakteristiky z ÚVV a ÚVTOS Košice č. l. 163 bol obžalovaný dodaný do výkonu väzby
dňa 08.07.2022 na príkaz Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6Tp/27/2022 pre podozrenie z porušenia
ustanovení § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného
poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach zmierneného režimu výkonu
väzby prebieha v požadovanom sociálnom smere. Doposiaľ mu nebola udelená žiadna disciplinárna

odmena, ani uložený disciplinárny trest. Sociálne kontakty udržiava prostredníctvom návštev v ústave,
korešpondenčne a telefonicky.

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného prihliadol na stupeň nebezpečnosti jeho
konania pre spoločnosť, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy. Súd vyhodnocoval taktiež pri

ukladaní trestu pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že u obžalovaného prevažuje
pomer priťažujúcich okolností a to, že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.
Súd dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 až 5 Trestného zákona v danom
prípade bolo potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, berúc v úvahu ustanovenie §38 ods. 4 Trestného zákona, teda zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu vyjadreného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že poškodená J. K. L. M. si už v rámci prípravného konania riadne uplatnila nárok na
náhradu škody, súd o tomto nároku nemal pochybnosť a preto zaviazal obžalovaného k úhrade škody
vo výške 125,78 Eur.

Poškodený F. G. si v rámci prípravného konania nárok na náhradu škody neuplatnil, pri svojom výsluchu

dňa 12.09.2022 prehlásil, že si nechce uplatniť nárok na náhradu škody avšak následne si škodu
uplatnil až na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2023. Na základe uvedeného má súd za to, že neboli
splnené podmienky aby zaviazal obžalovaného k úhrade škody pre poškodeného titulom bolestného.
Škoda nebola z jeho strany riadne a včas uplatnená preto súd z opatrnosti poškodeného z jeho nároku
uplatneným až na hlavnom pojednávaní odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd
Košice.