Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204747
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8617204747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XX/X, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská
2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47 100 885, proti žalovaným: 1) BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Dolaková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368 a 2) 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IČO: 31 340 890, zastúpenému Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A,

811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 994,81 eura a o
primerané finančné zadosťučinenie 994,81 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. SK-6Csp/172/2017-225 zo dňa 14.9.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta sa odvolanie voči výroku IV.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch V. a VI.

III.ZrušujesarozsudokvovýrokochII.,VII.aVIII.a vrozsahuzrušeniasavraciavecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
,,I. Konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavuje.
II. Žalovanému 1/ priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.
III. Konanie v časti o zaplatenie sumy 19,93 eura zastavuje.

IV. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 977,17 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od
6.3.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Vo zvyšku žalobu zamieta.
VI. Žalobkyni priznáva proti žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 96,44 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom.
VII. Žalobu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 994,81 eura zamieta.

VIII. Žalovanému 2/ priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom.“2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa písomným podaním zo
dňa 20.11.2018 po zaslaní dôkazov žalovaného 1/, ktoré nemala k dispozícii, zobrala návrh vo vzťahu
k žalovanému 1/ v celom rozsahu späť. Žalovaný 1/ so späťvzatím žaloby proti nemu súhlasil a uplatnil

si trovy proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Súd o späťvzatí žaloby vo vzťahu k žalovanému rozhodol vo
výroku I. rozsudku.
O trovách konania pri zastavení konania vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie rozhodol podľa
ustanovení § 256 ods. 1 a 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
ako ,,CSP“) vo výroku II. rozsudku. Úspešnému žalovanému 1/ priznal proti žalobkyni, ktorá procesne

zavinila proti nemu zastavenie konania, náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou
a žalovaným 2/ ako dodávateľom bola uzavretá zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru žalobkyni, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže predmetný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným 2/ vychádzajúc zo zmluvy o úvere, ako už súd odôvodňoval, je spotrebiteľský,
tento sa riadi citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a vo veciach, ktoré

neupravuje, zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí,
ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. Súd mal za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere v tomto konkrétnom prípade neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 uvedeného
zákona a čo je najhlavnejšie, v zmluve nie sú uvedené úroky a poplatky, ktoré keď v zmluve nie sú, tak

veriteľ ich nemôže požadovať. Súd neuznal obranu žalovaného 2/, že tieto boli uvedené v Obchodných
podmienkach žalovaného 2/, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Súd uvádza, že
časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však
týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru) a nič
by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich priamo v zmluve. Súd

poznamenáva, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly text, ktorý je pre bežného
spotrebiteľa na porozumenie náročný. Ide o text pripravený dodávateľom, a to bez možnosti zmeniť jeho
obsah. Z uvedeného dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ nebude v čase uzatvorenia
zmluvy vedomý si svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri znalosti
ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že obchodné

podmienkyspotrebiteľnepodpisuje,nemožnotakpretodospieťkzáveruoprejavenísúhlasužalovaného
s ich obsahom. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobkyni bol zo strany žalovaného 2/
poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eura a žalobkyňa uhradila žalovanému 2 636,87 eura. Za situácie, že
žalovaný nemôže od žalobkyne požadovať úrok ani žiadne poplatky z poskytnutého úveru a je zrejmé,
že žalobkyňa tieto zaplatila, ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného z titulu zaplatenia sumy bez

právneho dôvodu. Preto súd zaviazal žalovaného 2/ vo výroku IV. rozsudku vrátiť žalobkyni sumu 977,17
eura, o ktorú žalobkyňa na predmetnom úvere z titulu úrokov a poplatkov zaplatila viac. Pretože žalovaný
2/ svoj dlh žalobkyni včas nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd
prvej inštancie žalobkyni vo výroku IV. rozsudku priznal v zmysle ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 977,17

eura, ale až od 6.3.2018, t.j. dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému 2/ do zaplatenia. Vo
zvyšku požadovaných úrokov z omeškania od 5.5.2009 do zaplatenia súd prvej inštancie vo výroku V.
žalobu zamietol. Konštatoval, že žalobkyňa neupresnila v žalobe ani v ďalších vyjadreniach, prečo žiada
zákonný úrok z omeškania 9,25 % od 5.5.2009 (zrejme od nasledujúceho dňa po zaplatení poslednej
splátky). Na druhej strane žalobkyňa uvádza a od tohto dátumu aj odôvodňuje premlčaciu dobu, že

o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného 2/ sa dozvedela až z výpisu z jej úverového účtu, ktorý
jej bol zaslaný v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 2C/95/2015 dňa 23.2.2016.
Považoval preto za celkom nelogické, aby sa žalovaný 2/ dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia v žalovanej výške (po úprave zo strany žalobkyne) už 5.5.2009. Súd prvej inštancie preto
zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie úroku z omeškania až od 6.3.2018, t.j. dňom nasledujúcim po

doručení žaloby žalovanému 2/ do zaplatenia a vo zvyšku vo výroku V. žalobu zamietol.
OtrováchkonaniavovzťahukvýrokomIII.aIV.rozsudkurozhodolsúdprvejinštanciepodľaustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP. Zastavenie konania v časti o zaplatenie 19,93 eura procesne zavinila žalobkyňa.
Žalobkyni vo výroku VI. rozsudku súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu v spore v rozsahu 96,44 %.

Predmetom konania bol aj nárok žalobkyne o zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 994,81 eura opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 1 a § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tejto prejednávanej veci základ nároku žalobkyne nieje daný. Súd o vydaní bezdôvodného obohatenia neprávoplatne rozhodol vo výroku IV. rozsudku. Podľa
názoru súdu prvej inštancie k uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť
kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa po

tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde,
po tom, ak sa spotrebiteľ úspešne (t.j. v podobe právoplatného a vykonateľného rozsudku) porušenia
práva dovolá. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie až
z právoplatného rozhodnutia vydaného vo veci samej. Ani z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp.zn.
2C/95/2015, z ktorého sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, nemožno konštatovať, že

žalobkyňa bola úspešná, nakoľko sa so žalovaným 2/ mimosúdne dohodla, ako uvádza žalobkyňa, dlh
jej bol odpustený. Súd prvej inštancie preto nemohol konštatovať, že zo strany žalovaného 2/ došlo k
takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov.
O trovách konania vo vzťahu k výroku VII. rozsudku súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
vo výroku VIII. rozsudku. Žalovanému 2/, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II., IV., V., VI., VII. a VIII. podala odvolanie žalobkyňa
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.
Žalobkyňa k nesprávnosti výroku II. o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 1) uviedla, že súd

prvej inštancie nezohľadnil ustanovenia § 257 CSP, na ktorý poukazovala vo vyjadrení zo dňa 6.9.2023.
Súd nezohľadnil skutočnosť, že nebankové subjekty postupujú svoje pohľadávky a ich vymáhaním
poverujú rôzne obchodné spoločnosti a tak zneprehľadňujú to, komu je dlžník povinný hradiť dlh. Aj keď
žalobkyni nebolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, musela z dôvodu procesnej opatrnosti
žalovať aj žalovaného 1), ktorý ju uviedol do omylu svojimi vyjadreniami vo výzvach. Preto sa domnieva,

že nie je možné poskytnúť ochranu žalovanému v 1) pri náhrade trov právneho zastúpenia a súd mu
tento nárok nesmie priznať.
Ďalej žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie vo výroku IV. priznal žalobkyni nárok vo výške 977,17
euras5%úrokomzomeškaniaročneod6.3.2018dozaplateniadotrochdníodprávoplatnostirozsudku,
hoci nárok mal priznať odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia a to od 5.5.2009. Odôvodnenie

tohto rozhodnutia je úplne nelogické. Pri bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
(ide o subjektívnu lehotu) odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa (objektívna lehota), keď

k nemu došlo. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela
z výpisu z jej úverového účtu , ktorý jej bol zaslaný v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník
pod sp.zn. 2C/95/2015 dňa 23.2.2016, o bezdôvodnom obohatení. Táto lehota plynie v rámci 10-ročnej
premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť od 5.5.2009. Dodala, že uvedený termín splatnosť žalovaný vôbec
nenamietal a sám súd skonštatoval, že žalobkyňa žiada úrok z omeškania „zrejme od nasledujúceho

dňa po zaplatení poslednej splátky.
Žalobkyňa taktiež namietala rozsudok vo výroku, ktorým jej nepriznal nárok na primerané finančné
zadosťučinenie opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné
zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto

porušenie práva zodpovedá. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn.
3Co/101/2017 zo dňa 7.12.2017 , bod 15: ,,Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinnostiakopredpokladuprepriznanieprávanaprimeranéfinančnézadosťučinenie,tentojenaplnený
nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale
aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.“ Uvedenú zákonnú

podmienku žalobca splnil podaním vyjadrení. V konaní vedenom na Okresnom súde v Svidník pod
sp.zn. 2C/95/2015, v ktorom žalovaný 2) žiadal od žalobkyne zaplatiť svoj nárok, aj keď v čase podania
žaloby žalovaným už slovenské súdy judikovali neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré obsahovala
aj zmluva o úvere, na základe ktorej si žalovaný uplatňoval svoj nárok v súdnom konaní. Už samotné
vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť,

je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z.z.
Žalobkyňa namietala, že súd vôbec neodôvodnil, prečo nepriznal žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie, jeho rozhodnutie je arbitrárne. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu vPrešove, č.k. 3Co/53/2016-59 zo dňa 4.10.2016, podľa ktorého odradzujúco môže pôsobiť len hrozba
straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ
niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne obohatiť.

Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý považoval výrok II., ktorým súd prvej inštancie
priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania za správny v súlade s ustanoveniami CSP

o náhrade trov konania. Žalobkyňa zapríčinila zastavenie konania voči žalovanému v 1/ a žalovaný 1/
sa účinné bránil a preto mu náleží úhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II.
potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalobkyne sa zároveň vyjadril aj žalovaný 2/. Napadnutý rozsudok vo výrokoch
III., V. a VII. považuje žalovaný 2/ za správny po stránke právnej aj skutkovej, nakoľko jeho

vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych
predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. Žalovaný v 2/ sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie v bode 40, kde súd uviedol, že zaviazal žalovaného v 2/ na zaplatenie
úroku z omeškania až od 6.3.2018 t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému v 2/. V
tejto otázke považuje za správne vyjadrenie súdu podľa ktorého, je celkom nelogické, aby sa žalovaný

v 2/ dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške už 5.5.2009. Tak ako
uviedol žalovaný v predchádzajúcich vyjadreniach a rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie, na
to aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby
mal v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných zmluvných podmienok.
Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Žalovaná 2/ navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je v časti neprípustné a v časti
dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne proti IV. výroku rozsudku v zmysle § 386 písm. b) CSP
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom bolo žalobe čiastočne vyhovené.
Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá,
hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to,

aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bola uložená povinnosť
žalovanému 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 977,17 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 6.3.2018 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni žiadna ujma spôsobená nebola, a preto
žalobkyňa vo vzťahu k tomuto výroku právo podať odvolanie nemá.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobkyne bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania vo vzťahu výroku I.
o zastavení konania, výrok V., ktorým zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo zvyšku a
s tým súvisiaci výrok VI. o trovách konania a výrok VII., ktorým zamietol žalobu o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia so súvisiacim výrokom VIII. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým súd

prvej inštancie konanie voči žalovanému I/ zastavil, ako aj výrok III., ktorým zastavil konanie v časti
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 19,93 eura, žalobkyňa odvolaním nenapadla, neboli preto
v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako také nadobudli právoplatnosť.10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7 Cdo 7/2010)

11. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 994,81 eura s prísl. titulom preplatenia úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere z
6.10.2005, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným 2/ ako veriteľom. Medzi žalobkyňou
a žalovaným 2/ nebolo sporné, že došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy o úvere podľa Občianskeho
zákonníka a zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.

12. Súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie

uvedenia úrokov a poplatkov v zmluve podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a uložil žalovanému 2/ povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 977,17 eura s 5
% úrokom z omeškania od 6.3.2018, teda od dňa nasledujúceho po doručení žaloby 5.3.2018, o čom
svedči doručenka na rube č.l. 14 spisu.

13. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Ak nebola doba splatnosti dohodnutá, nie je uvedená v právnom predpise a nie je ani určená súdnym
rozhodnutím, záväzok sa stáva splatným prvý deň potom, ako bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie.

Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je nárokom, pri ktorom nie je
čas plnenia určený dohodou ani právnym predpisom.

16. ,,Vzhledem k tomu, že pro nárok na vydání bezdůvodného obohacení není splatnost stanovena, je
třeba vycházet z § 563 obč. zák.; splatnost podle tohoto ustanovení nastává následující den po dni, kdy

byl dlužník vyzván k plnění. Netvrdil-li žalobce, že žalovanou před podáním žaloby vyzval k plnění, je
podání žaloby na zaplacení pohledávky kvalifikovanou upomínkou (žádostí věřitele o plnění)“. (porovnaj
Najvyšší súd ČR, sp. zn. 33 Odo 871/2005)

17. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do zamietnutia zvyšku požadovaného nároku

žalobkyne na úroky z omeškania považuje za správne,

18. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie žalobkyne v tejto časti za dôvodné
a preto potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku V. spoločne so súvisiacim výrokom VI.
o trovách konania.

19. V prejednávanej veci si žalobkyňa zároveň uplatnila voči žalovanému 2/ nárok na vydanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 994,81 eura. Súd prvej inštancie zamietol tento nárok
s odôvodnením, že nemal za preukázané úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde
zo strany žalobkyne, ktoré vyplýva len z právoplatného rozhodnutia vydaného vo veci samej.

20. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre
vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniupráva alebo povinnosti dôjde (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.1.2019).

21. Záver súdu prvej inštancie, že najprv musí byť v jednom súdnom konaní spotrebiteľ právoplatné
úspešný, čo do porušenia práva alebo povinnosti, a až následne ako úspešný môže uplatniť právo
finančného zadosťučinenia, nepovažoval odvolací súd za správny.

22. Pre úspešné uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie zákon vyžaduje splnenie

podmienky, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi. Túto podmienku žalobca splní aj vtedy, keď si v tom istom
konaní úspešne uplatní porušenie práv a povinností a aj finančné zadosťučinenie. Aj ten postup, že
sú oba nároky uplatnené v jednom konaní, je podľa názoru odvolacieho súdu možný, keď zo žiadneho
právnehopredpisunevyplýva,žebyvprípadenárokunafinančnézadosťučineniemaloísťažonásledné
konanie, t.j. o konanie nadväzujúce na konanie, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o porušení

práva spotrebiteľa alebo povinnosti zo strany dodávateľa, resp. o nároku spotrebiteľa z týchto dôvodov.
S týmto záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 9Cdo/15/2020 zo dňa 10.11.2020, kde
najvyšší súd doplnil, že tento záver pri riešení tejto procesnej otázky je aj v súlade s čl. 17 Základných
princípov CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola, čo o najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. (v tejto veci pozri aj rozsudok tunajšieho odvolacieho sudu sp.
zn. 22CoCsp/44/2022 zo dňa 15.12.2022)

23. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, a preto si uplatňuje finančné
zadosťučinenie, v prípade úspechu jej toto bude priznané (za preukázania všetkých rozhodujúcich

podmienok) a v prípade nepreukázania tvrdeného porušenia, teda neúspechu spotrebiteľa, môže
naopak byť zákonite tento nárok zamietnutý. Z podanej žaloby a vyjadrení žalobkyne v priebehu konania
nie je úplne zrejmé, že titulom úspechu v ktorom spotrebiteľskom spore si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 944,81 eura. V tomto konaní je však nepochybné, že
žalobkyňa bola úspešná čo do zaviazania žalovaného povinnosťou vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 977,17 eura voči žalovanému na základe právneho záveru súdu o porušení povinnosti
žalovaného 2/ uvádzať úroky a poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného sa preto javí, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušeniasvojichprávvtomtokonanívzmyslevyššiehouvedenéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdu.

24. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmať taktiež vecnú správnosť výroku II. rozsudku
súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalobkyni nahradiť žalovanému 1/ trovy prvoinštančného
konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, keď mal za to,
že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania voči žalovanému 1/, v dôsledku späťvzatia žaloby
voči nemu.

25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Odvolací súd zástava názor, že úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov

podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv
na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva
povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP. V žiadnom spore sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce
ustanovenie § 257 CSP sa ho nedotkne.

27. Zákon v ustanovení § 257 stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,
ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť
o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou
vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu

o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súdna prax zdôraznila aj
to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, aletreba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.

28. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité
nekalé obchodné praktiky či uplatnené nároky na plnenia v rozpore s dobrými mravmi alebo na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné
náhradu trov konania nepriznať.

V otázke trov spotrebiteľa už bolo Súdnym dvorom EÚ (štvrtá komora) rozsudkom v spojených veciach
C-224/19 a C-259/19 zo dňa 16. júla 2020 ) rozhodnuté takto:
5. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásada efektivity sa majú vykladať v tom
zmysle, že bránia režimu, ktorý umožňuje, aby časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to v závislosti
od výšky súm zaplatených bez právneho dôvodu, ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na vyhlásenie
neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy, keďže takýto režim vytvára podstatnú

prekážku, ktorá môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia práva na účinné súdne preskúmanie možnej
nekalej povahy zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva smernica 93/13.

29. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal
s uvedenými skutočnosťami ako s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust.

§ 257 CSP.

30. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., VII. a VIII.
podľa § 389 ods. 1 písm. b ) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s
použitím ustanovenia § 391 CSP.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie vo vyššie uvedených intenciách s tým, že si najprv u žalobkyni ustali, že titulom akého
úspešného uplatnenia porušenia práv a povinnosti v spotrebiteľskom spore si žalobkyňa uplatňuje svoj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 944,81 eura voči žalovanému. Po ustálení tejto
skutočnosti, súd prvej inštancie o nároku opätovne rozhodne v intenciách vyššie uvedených záverov

odvolacieho súdu. Zároveň po vrátení veci opätovne rozhodne o trovách konania medzi žalobkyňou
a žalovaným 1/ s tým, že posúdi možnosť aplikácie ust. § 257 CSP a vyrovná sa s rozsudkom Súdneho
dvora Európskej únie C-224/19 a C-259/19. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinstančného tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)