Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6Cbi/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202495
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabolová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Alenou Sabolovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, A. XXX XX, zast. JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokát, s. r. o., Advokátska
kanceláriasosídlomKrmanova1,KošiceIČO:47239573protižalovanému:OrigonRecoverySolutions,
k.s., so sídlom Murgašova 3, Košice, IČO: 47 238 836, správca konkurznej podstaty úpadcu Royal
Brabest Capital, a.s., so sídlom Sobotské námestie 1733/12, Poprad, IČO: 36 826 987, v konaní o
určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobkyňa je veriteľom pohľadávky, prihlásenej do konkurzného konania úpadcu Royal
Brabest Capital, a.s. Sídlo: Sobotské námestie 1733/12, Poprad 058 01, IČO: 36 826 987, vedenom

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/31/2022, dohody o novácii záväzku a pristúpení k záväzku
zo dňa 17.02.2020, ktorou došlo k zmene pôvodného záväzku na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola
uznaná úpadcom formou notárskej zápisnice N 876/2019, Nz 4963/2020 zo dňa 17.02.2020 zapísaná
v registri pod poradovým číslom 48 čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.03.2024 domáhal, aby súd rozhodol, že pohľadávka

žalobkyne č. 1, prihlásená v konkurznom konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. k.
2K/31/2022 a zapísaná v registri pod por. č. 48, je pravá čo do právneho dôvodu, výšky 2 889 041,-
Eur, vymáhateľnosti a poradia a žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.01.2024 žalobkyňa prihlásila svoje pohľadávky
voči dlžníkovi Royal Brabest Capital, a.s. v konkurznom konaní, a to: pohľadávku uznanú formou
notárskej zápisnice č. N 876/2019, Nz 4963/2020 zo dňa 17.02.2020, pozostávajúcu z istiny 2 500

000,- € a príslušenstva, ktorá bola predmetom exekúcie vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Róberta
Rychtarčíka pod č. k. 145EX424/2022 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica pod č. k. 58Ek/921/2022 (pohľadávka č. 1) a pohľadávku uznanú formou notárskej zápisnice
č. N 310/2020, Nz 20313/2020, NCRIs 20720/2020 zo dňa 22.07.2020, pozostávajúcu z istiny 500
000,- € a príslušenstva, ktorá bola predmetom exekúcie vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Róberta
Rychtarčíka pod č. k. 145EX354/2022 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica pod č. k. 57Ek/921/2022 (pohľadávka č. 2) – konanie sp. zn. 5Cbi/1/2024. Jedná sa o totožné

pohľadávky, ktoré boli označené v návrhu na pristúpenie veriteľa A. B. do konkurzného konania, a
ktoré súd v uznesení zo dňa 03.02.2023 posúdil ako preukazujúce podmienky pre vstup veriteľa do
konkurzného konania, teda na základe ktorých by bol veriteľ sám oprávnený podať návrh na vyhlásenie
konkurzu (dôkaz: konkurzná prihláška č. 1). Predmetom tejto žaloby je určenie právneho dôvodu,vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky č. 1, zapísanej do zoznamu pohľadávok vedeného v registri
úpadcov pod č. 48: Právny dôvod: Dohoda o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 17.02.2020,
ktorou došlo k zmene pôvodného záväzku na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.01.2013, ktorá bola

uznaná úpadcom formou notárskej zápisnice N 876/2019 Nz 4963/2020 zo dňa 17.02.2020, výška: 2
500 000,- Eur a úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.01.2022 do 12.12.2023 (ku dňu vyhlásenia
konkurzu 389 041,- Eur), Vymáhateľnosť: Peňažná pohľadávka vymáhateľná v súdnom konaní, vo veci
jej vymáhania sa v čase vyhlásenia konkurzu viedlo exekučné konanie, Poradie: Iná pohľadávka.
3. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 04.03.2024 bolo žalobkyni doručené oznámenie správcu konkurznej

podstatyopopretípohľadávkypodľa§32zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciisprávcom
z nasledovných dôvodov: Právny dôvod: v celom prihlásenom rozsahu, Výška: popretá istina 2 500 000,-
Eur, popreté úroky z omeškania 389 041,- Eur, celkovo popretá suma 2 889 041,- Eur.
4. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že Prihlásená pohľadávka č. 1, resp. zapísaná v registri úpadcov
pod č. 48 bola uznaná formou notárskej zápisnice a v čase vyhlásenia konkurzu sa vo veci jej
vymáhania viedlo exekučné konanie, a to na exekútorskom úrade JUDr. Róberta Rychtarčíka pod

č. k. 145EX424/2022 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k.
58Ek/921/2022.
5. V súvislosti s faktom, že k prihláške pohľadávky boli súčasne pripojené ako prílohy upovedomenie
o začatí exekúcie a zároveň upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok úpadcu, je tvrdenie správcu, že notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná a nemôže byť

podkladomprevedenieexekúcie,zjavnenepravdivé,odporujúcepríslušnýmustanoveniamExekučného
poriadku a zároveň je aj v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami exekučného súdu, ktorý právoplatne
zamietol návrh úpadcu na zastavenie exekúcie (dôkaz: uznesenia o zamietnutí návrhov na zastavenie
exekúcie s doložkami právoplatnosti). Správca žiadnym spôsobom neobjasnil, na základe akých
dôkazov a právnych úvah dospel k záveru, že dlžník pristúpil k záväzku, ktorý neexistoval, resp. že

pristupoval k záväzku a tento uznal pred tým, než boli reálne poskytnuté prostriedky. Úpadca pristúpil k
existujúcemu záväzku a to až niekoľko rokov po tom, ako bola pôžička poskytnutá pôvodnému dlžníkovi.
Vo vzťahu k dôvodu popretia, že na zmluve o pôžičke zo dňa 18.01.2013 bol overený podpis zmluvných
strán až v roku 2016, žalobkyňa uvádza, že zákon nevyžaduje ako podmienku platnosti zmluvy o
pôžičke písomnú formu. Peňažné prostriedky boli dlžníkovi odovzdané v hotovosti dávno pred overením

podpisov. Vo vzťahu k dôvodu popretia spočívajúcemu v porušení zákazu hotovostných platieb podľa
§ 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti veriteľ poukazuje na bezprostredne
nadväzujúce ustanovenie § 5 tohto zákona, podľa ktorého „ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie
je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti“. To či bola
platba odovzdaná v hotovosti nemá žiadny vplyv na platnosť zmluvy o pôžičke.

Fakt, že dlžná suma bola reálne odovzdaná dlžníkovi, je preukázaný písomnými vyhláseniami
pôvodnéhodlžníkaA.D.E.vnotárskejzápisnici,kdevýslovneuvádza,žeodžalobkyneprevzalpeňažné
prostriedky, a faktom uznania dlhu. Je povinnosťou správcu vyvrátiť že bola pôžička poskytnutá, a
nie povinnosťou žalobkyne preukazovať jej poskytnutie. Uznaním dlhu sa vytvorila právna domnienka
existencie dlhu. Dlh v čase uznania nebol premlčaný. Za súčasného skutkového stavu je existencia

dlhu preukázaná faktom jeho uznania a je súčasťou dôkaznej povinnosti správcu preukázať, že dlh
neexistuje, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Neobstojí a je v rozpore so zákonom argumentácia
správcu, že údajne sa má jednať o odporovateľný právny úkon podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.
z. v podobe ukracujúceho alternatívne zvýhodňujúceho právneho úkonu. Už zo samotného faktu, že
správca uviedol dôvody pre ktoré sa má jednať o odporovateľné právne úkony alternatívne, vyplýva, že

mu nie je celkom zrejmé, o aké odporovateľné právne úkony sa má jednať. Rovnako je v evidentnom
rozpore argumentácia správcu vo vzťahu k popretiu pohľadávok súčasne aj údajnou neplatnosťou
týchto právnych úkonov, aj ich odporovateľnosťou, pretože odporovať možno len platnému právnemu
úkonu. Správca nemôže súčasne tvrdiť že právne úkony sú neplatné a zároveň odporovateľné, tieto
dve tvrdenia si navzájom odporujú. Nejedná sa v žiadnom prípade o ukracujúci právny úkon, ktorým

úpadca ukrátil svojich veriteľov vo všeobecnosti. Podstata ukracujúceho právneho úkonu spočíva v
zmenšení aktív úpadcu, resp. jeho majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie všetkých jeho veriteľov.
Pristúpením k záväzku nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku úpadcu, pretože na základe tohto
pristúpenia nebolo doposiaľ zo strany úpadcu žiadnym spôsobom plnené. Správca v popretí neuviedol, v
čom mal úpadca ukrátiť svojich veriteľov, aký vplyv malo pristúpenie k záväzku na jeho aktíva, a už vôbec

nepreukázal ani úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov, ani vedomosť veriteľa A. B. o takomto údajnom úmysle,
čo je nevyhnutné preukázať pri odporovaní tzv. ukracujúcemu právnemu úkonu. Žalobkyňou poskytnutá
pôžičkapodľajejvedomostímalabyťpoužitánafinancovaniepodnikateľskýchaktivítpôvodnéhodlžníkaA. D. E., ktoré sa týkajú v podstatnom rade predovšetkým úpadcu Royal Brabest Capital, a.s., najmä na
obstaranie rôznych nehnuteľností a rôzne podnikateľské projekty v regióne Vysokých Tatier.

6. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 03.06.2024 vyjadril k žalobe tak, že žalobca dodnes
nepredložil ako dôkaz samotnú zmluvu o pôžičke, na ktorú Dohoda, aj Notárska zápisnica, odkazujú.
K odkazu žalobcu na uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 2K/31/2022-261 zo dňa 03.02.2023
(ďalej len „Uznesenie konkurzného súdu“), ktorým konkurzný súd rozhodol o pripustení žalobcu do
konkurzného konania v nadväznosti na návrh žalobcu týkajúci sa pohľadávky tvoriacej predmet tohto

súdneho sporu, žalovaný uvádza, že pri rozhodovaní konkurzný súd v danom prípade posudzoval
výlučne len, či boli splnené zákonné podmienky pre vstup žalobcu ako veriteľa do konkurzného konania,
za ktorých by bol žalobca sám oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči Úpadcovi, s ohľadom
na ust. § 24 ods. 2 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 2 písm. a) ZKR (v zmysle ktorého „navrhovateľ
pohľadávku doloží písomným uznaním dlžníka s úradne osvedčeným podpisom dlžníka.“). Vo vzťahu ku
popretej pohľadávke žalobcovi postačovalo predložiť konkurznému súdu ako dôkaz Notársku zápisnicu,

v ktorom bolo vyjadrené písomné uznanie záväzku dlžníka voči žalobcovi. Konkurzný súd však osobitne
vecne neskúmal právny dôvod vzniku ani existenciu popretej pohľadávky. Uznesenie konkurzného
súdu nie je dôkazom preukazujúcim právny dôvod vzniku ani existenciu prvotnej pohľadávky žalobcu
voči dlžníkovi z titulu Zmluvy o pôžičke ako reálneho právneho vzťahu, teda záväzok dlžníka voči
žalobcovi, ku ktorému mal úpadca ako pristupujúci dlžník pristúpiť z titulu Dohody a tento záväzok

uznať a súhlasiť s jeho vykonateľnosťou vo forme Notárskej zápisnice (exekučný titul). Žalobca dodnes
nepredložil absolútne žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval právny dôvod vzniku a existenciu prvotnej
pohľadávky v závislosti od žalovaným vymedzených Primárnych dôvodov popretia Pohľadávky v zmysle
Oznámenia o popretí. K žalobe o určenie popretej pohľadávky žalobca pripojil listinné dôkazy, ktoré
preukazujú, že pohľadávka žalobcu bola v období pred konkurzom predmetom exekučného konania

vedeného pred súdnym exekútorom, JUDr. Róbertom Rychtarčíkom, pod sp. zn. 145EX 424/22,
iniciovaného Žalobcom voči Dlžníkovi ako povinnému 1/ a voči Úpadcovi ako povinnému 2/, na podklade
Notárskej zápisnice ako exekučného titulu (ďalej len „Exekúcia“). Žalovaný poukazuje na odlišnosť
typu súdnych konaní - exekučné konanie a incidenčné konanie (ako konanie vyvolané alebo súvisiace
s konkurzným konaním) - najmä čo do predmetu konania, rozsahu zisťovania skutkových okolností,

dokazovania, právneho posudzovania, teda vecného preskúmavania veci samej zo strany súdu. V
exekučnom konaní sa exekučný súd nezaoberá vecným skúmaním hmotnoprávneho základu nároku,
ako to vyplýva aj z odôvodnenia Žalobcom predložených uznesení exekučného súdu. V danom prípade
exekučný súd neskúmal vecnú správnosť Notárskej zápisnice ako exekučného titulu, v ktorom bola
obsiahnutá Dohoda, na podklade ktorej bola začatá. S ohľadom na uvedené Žalobcom predložené

uznesenia exekučného súdu nepreukazujú právny dôvod vzniku ani existenciu popretej Pohľadávky.
Notárska zápisnica nie je spôsobilá preukázať, že žalobca reálne odovzdal a dlžník reálne prijal peňažné
prostriedky v celkovej výške 2.500.000 Eur, či už v hotovosti alebo bezhotovostnou formou, teda vznik
právneho vzťahu z titulu pôžičky ako reálneho kontraktu. Notárska zápisnica nepreukazuje ani reálnu
existenciu záväzku dlžníka voči žalobcovi, ku ktorému mal úpadca pristúpiť na základe dohody, a tento

záväzok uznať a súhlasiť s jeho vykonateľnosťou vo forme Notárskej zápisnice. Žalobca nepripojil k
žalobe o určenie popretej pohľadávky žiadny výpis z účtu, prípadne iný relevantný dôkaz, ktorý by bol
spôsobilý preukázať, že žalobca ako fyzická osoba disponoval v čase údajného poskytnutia pôžičky
dlžníkovi z titulu Zmluvy o pôžičky hotovostnými peňažnými prostriedkami vo výške až 2.500.000,- Eur.
Ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku a samotnú existenciu

prvotnej pohľadávky z titulu Zmluvy o pôžičke, všetky nadväzujúce právne úkony obsiahnuté v Dohode,
ako aj v Notárskej zápisnici, ktoré odkazujú na prvotnú pohľadávku, je nutné považovať od počiatku
za absolútne neplatné právne úkony podľa ust. § 39 OZ, ktoré nespôsobujú žiadne právne následky.
Žalovaný trvá na popretí pohľadávky aj čo do výšky úrokov z omeškania. Žalovaný naďalej trvá na
dôvodoch popretia pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu úpadcu uvedených v Oznámení o

popretí a týmto si zároveň dovoľuje v celom rozsahu odkázať na dôvody popretia tam uvedené. Žalovaný
má za to, že popierajúci prejav správcu voči popretej pohľadávke žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný.
K tvrdeniam žalobcu, na ktoré žalovaný osobitne vo vyjadrení žalovaného nepoukazuje platí, že tieto
žalovaný považuje v celom rozsahu za irelevantné.

7. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným súdu dňa 24.06.2024 s tým že
ust. a § 657 a nasl. ani § 40 Občianskeho zákonníka nevyžadujú pre platnosť zmluvy o pôžičke písomnú
formu. Z obsahu žiadneho právneho úkonu, najmä z obsahu notárskej zápisnice nevyplýva, že by v
tomto konkrétnom prípade bola zmluva o pôžičke uzatvorená v písomnej forme. Požiadavka žalovanéhona predloženie písomnej zmluvy o pôžičke nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu ani z obsahu
žiadnej listiny, ktorá tvorila prílohu k prihláške. Dohoda o novácii záväzku zo dňa 17.02.2020 obsahuje
(článok I) písomné vyhlásenie žalobkyne ako veriteľa o tom, že poskytla dlžníkovi A. D. E. bezúročnú

pôžičku peňazí vo výške 2 500 000,- Eur, a zároveň písomné potvrdenie tohto dlžníka, že mu žalobkyňa
poskytla pôžičku v tejto výške. Nikde v tejto dohode sa neuvádza, že by pôvodná zmluva o pôžičke
mala byť uzatvorená v písomnej forme. Z tohto dôvodu nemá požiadavka žalovaného na predloženie
písomnej zmluvy o pôžičke racionálne opodstatnenie ani oporu v zákone. Žalobkyňa uzatvorila zmluvu
o pôžičke s pôvodným dlžníkom v ústnej forme z dôvodu, že sa jednalo o osobu jej dlhoročne známu,

s ktorou mala rôzne obchodné aktivity, a tento vzťah bol založený na dôvere. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že základnou podmienkou toho, aby niekto mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu je práve to,
aby mal pohľadávku voči úpadcovi. Bez existencie takejto pohľadávky je podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu vylúčené. Žalobkyňa prihlásila svoju pohľadávku voči úpadcovi, ktorej právnym dôvodom je
Dohoda o novácii a pristúpení k záväzku zo dňa 17.02.2020. Právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky
nie je zmluva o pôžičke z roku 2013. Ako už bolo uvedené vyššie, táto zmluva bola medzi pôvodnými jej

stranami uzatvorená len v ústnej forme, čo však nemá vplyv na jej platnosť. Čo sa týka preukazovania
existencie pôžičky, žalovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi a judikatúrou poukazuje na fakt,
že pohľadávka bola písomne uznaná a že tento fakt spôsobuje zo zákona prenos dôkazného bremena,
ktorý sa aplikuje v každom konaní podľa CSP, vrátane tohto konania.

8. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 25.07.2024 vyjadril tak, že v okolnostiach tohto prípadu
je pre vymedzenie okruhu skutočností, ktoré majú byť predmetom dokazovania, rozhodujúca hypotéza
právnej normy vyjadrená v § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. To znamená, že na vyvrátenie domnienky založenej uznaním

dlhu zo zmluvy o pôžičke, je žalovaný povinný tvrdiť a preukázať, že žalobkyňa A. D. E. hotovostné
peňažné prostriedky neodovzdala. Vzhľadom na to, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté v
hotovosti, je jediným možným priamym dôkazom svedectvo žalobkyne a svedectvo A. D. E.. Zatiaľ čo
žalobkyňa opakovane tvrdí, že peňažné prostriedky A. D. E. odovzdala, A. D. E. tvrdí opak. Z uvedeného
dôvodu je možné, a teda že skutočnosť, či peniaze reálne poskytnuté boli alebo neboli zostane naďalej

sporná, čo žalovaného privedie do stavu dôkaznej núdze. Podľa názoru žalovaného je preto na mieste
uvažovať o prenose dôkazného bremena späť na žalobkyňu. Rovnako je potrebné uvažovať aj nad
vykonávanímnepriamychdôkazov.Vychádzajúczuvedenéhojezrejmé,ženevyhnutnýmpredpokladom
toho, aby žalobkyňa mohla odovzdať A. D. E. peniaze v hotovosti je to, že takéto peniaze mala v
uvedenom čase k dispozícii. Za účelom preukázania opaku, t. j. skutočnosti, že prostriedkami v takejto

výške nedisponovala, žalovaný navrhuje vykonanie dokazovania daňovými priznania žalobkyne k dani
z príjmu, a to za obdobie od roku 1996, keď začala vykonávať podnikateľskú činnosť až po rok 2013,
v ktorom malo dôjsť k poskytnutiu peňazí A. D. E.. Nakoľko Žalovaný z objektívnych príčin nevie
takýto dôkaz predložiť sám, navrhuje, aby ich od príslušného daňového úradu vyžiadal súd- Okrem
toho Žalovaný navrhuje aj vykonanie dokazovania výsluchom žalovanej, výsluchom A. D. E. (o ktorého

predvolanie na pojednávania žiada súd) a pripojenie spisov vedených Okresným súdom Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 9C/28/2023 a 11C/29/2023. Žalovaný zotrváva v tvrdení odvolaného správcu, že Dohoda
o novácii a pristúpení k záväzku je ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 ZKR.

9. Súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci

v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní sa advokát žalobkyne vyjadril v zmysle doterajších písomných
vyjadrení.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Uznesenie o začatí konkurzného konania
zverejneného v Obchodnom vestníku č. 249/2022 č. l. 6, návrh veriteľa na pristúpenie do konkurzného

konania č. l. 7- 8, uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 2K/31/2022-84 č. l. 9 až 10, uznesenie
o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 236/2023 č. l. 11,
prihláška pohľadávky žalobkyne č. l. 12-14, upovedomenie o začatí exekúcie z 04.05.2022 č. l. 15-16,
upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 18.12.2023 č. l. 17, notárska zápisnica č. N 876/2019, Nz
4963/2020 č. l. 18-21, dohoda o novácii záväzku zo dňa 17.02.2020 č. l. 21-23, odpis notárskej zápisnice

č. l. 25-27, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 58Ek/921/2022 č. l. 28-38, unesenie
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 58Ek/921/2022 zo dňa 25.10.2022 č. l. 39 -43, oznámenie o
popretí pohľadávok veriteľa zo dňa 27.02.2024 č. l. 44-46, uznesenie Okresného súdu Prešov o odvolaní
pôvodného správcu konkurznej podstaty úpadcu zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 75/2024 č. l.689, zápisnica zo schôdze veriteľov úpadcu z č. l. 76-79 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves
č. k. 11C/28/2023-344 č. l. 132-146.

11. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe
vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania
a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový
stav.

12. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/31/2022 zo dňa 22.12.2022, ktoré bolo zverejnené
v obchodnom vestníku č. 249/2022 zo dňa 29.12.2022, bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi
Royal Brabest Capital, a.s. so sídlom Sobotské námestie 1733/12, Poprad 058 01, IČO: 36 826 987 na
základe návrhu veriteľa Effective CarService s.r.o. so sídlom Vajnorská 103/a, Bratislava 831 04, IČO:
48 031 933. Dňa 19.01.2023 podala žalobkyňa návrh na pristúpenie do konkurzného konania z dôvodu,
že je veriteľom s vykonateľnými pohľadávkami voči dlžníkom D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX,

G. XXX XX a Royal Brabest Capital, a.s. so sídlom Sobotské námestie 1733/12, Poprad 058 01, IČO:
36 826 987, ktorí sú voči nemu zaviazaní spoločne a nerozdielne: pohľadávka uznaná formou notárskej
zápisnice č. N 310/2020, Nz 20313/2020, NCRIs 20720/2020 zo dňa 22.07.2020, pozostávajúca z istiny
500000,-€apríslušenstva,ktorájepredmetomexekúcievedenejnaexekútorskomúradeJUDr.Róberta
Rychtarčíka pod sp. zn. 145EX354/2022 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská

Bystrica pod sp. zn. 57Ek/921/2022 (konanie sp. zn. 5Cbi/1/2024) a pohľadávka, ktorá je predmetom
tohto konania a to pohľadávka uznaná formou notárskej zápisnice č. N 876/2019, Nz 4963/2020 zo dňa
17.02.2020, pozostávajúca z istiny 2 500 000,- € a príslušenstva, ktorá je predmetom exekúcie vedenej
na exekútorskom úrade JUDr. Róberta Rychtarčíka pod č. k. 145EX424/2022 na základe poverenia
vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 58Ek/921/2022.

13. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K/31/2022-84 zo dňa 03.02.2023 bolo rozhodnuté
o pripustení žalobkyne do konkurzného konania. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
2K/31/2022-261 zo dňa 06.12.2023, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 236/2023 zo dňa
12.12.2023:

I bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Royal Brabest Capital, a.s.
II bol ustanovený správca I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s.
III bolo začaté hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní
IV bola správcovi uložená povinnosť individuálne informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

veriteľov s pobytom alebo sídlom v inom členskom štáte EÚ
V boli veritelia dlžníka vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok v lehote do 45 dní .

14. Za nesporné súd vyhodnotil, že žalobkyňa prihlásila do konkurzu úpadcu pohľadávku vo výške
2 500 000 Eur .

15. V oznámení správcu o popretí pohľadávok žalobkyne zo dňa 27.02.2024 boli uvedené tieto dôvody
popretia:
-Nebol preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky, nakoľko veriteľ nepripojil k prihláške listiny
preukazujúce skutočnosti v nej uvedené;

- Pôžička predstavuje reálny kontrakt, pre platnosť ktorého sa vyžaduje nielen konsenzus zmluvných
strán, ale aj skutočné plnenie, pričom k prihláške nebol priložený doklad o poskytnutí pôžičky;
- Notárska zápisnica o uznaní dlhu zo strany úpadcu má byť neplatný právny úkon, pretože
úpadca pristúpil k záväzku, ktorý neexistoval. Notársku zápisnicu nemožno považovať za materiálne
vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu;

- Došlo k porušeniu § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorého
platí výslovný zákaz platieb v hotovosti v hodnote prevyšujúcej 15 000,- € medzi fyzickými osobami
nepodnikateľmi; +
- K uznaniu dlhu došlo ešte pred plnením podľa zmluvy o pôžičke, čo je neplatné v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/214/2012 zo dňa 29.01.2013;

- Pristúpením k záväzku dlžník navýšil svoje existujúce peňažné záväzky a jedná sa z tohto dôvodu
o odporovateľné právne úkony podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. – zvýhodňujúce alternatívne
ukracujúceprávneúkony.Úpadcamaltakýmitoúkonmipočasexistencieúpadkuvspoločnostizvýhodniť
seba na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov;16. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 12.12.2023, súd právny stav
posúdil podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom
od 13.12.2023.

17. Podľa § 28 ods. 2 ZKR prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to
určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak
ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu, prihláška sa podáva u správcu elektronicky
prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu. Prihláška musí byť správcovi
doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva

zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa
prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej
konverzii a nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa
predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.
18. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca

pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť
stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva

sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo
predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

19. Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

20. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok.
21. Podľa § 32 ods.4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj
opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy
najviac o 30 dní.

22. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
23. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí

pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
24. Podľa § 32 ods. 14 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

25.Podľa§32ods.15ZKRrozhodnutieourčenípopretejpohľadávkyjeúčinnévočivšetkýmúčastníkom
konkurzného konania.
26. Podľa § 32 ods. 18 ZKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
27. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva

veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
28. Podľa § 40 ods. 1 OZ Občiansky zákonník ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
29. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občiansky zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.31. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

32. Podľa § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok
zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom
požadované náležitosti.
33. Podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší

záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku
uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 32Odo 1160/2003 zo dňa 26.08.2004 „Skutočnosť, ktorej
svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania, a ak nebola v konaní
domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. V

konaní môžu nastať len dve možné situácie – buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka,
za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku,
t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka).
Za situácie platného uznania záväzku nemožno urobiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol ohľadom
skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak popiera

povinný takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami“.
35. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Odo 1457/2005 zo dňa 30.08.2006 „Uznaním záväzku
podľa § 323 ods. 1 OBZ je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v
okamihu jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v dobe uznania sa tak presúva na dlžníka,
ktorý, ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. V procesnej

rovine vznik vyvrátiteľnej domnienky nachádza svoj odraz v ustanovení § 133 OSP, ktoré určuje, že
skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za
preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Kladné riešenie otázky, či účastník konania uniesol
dôkazné bremeno, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná
domnienka, týmto účastníkom“.

36. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 32Cdo 4465/2007 zo dňa 10.01.2008 „Ak uzná niekto
písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania.
Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je
uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom
rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. S ohľadom

na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a
predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom, aby preukázal, že záväzok v dobe uznania
netrval alebo po tomto uznaní zanikol“.
37. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR č. k. 32Odo 480/2006 zo dňa 22.11.2007 „Uznanie záväzku
nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol eventuálne uznaný neexistujúci záväzok. Ak bol uznaný

neexistujúci záväzok, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného záväzku, inak
bude nútený záväzok splniť“.
38. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Súd v prvom rade skúmal, či správca poprel pohľadávku žalobkyne včas, v danom prípade v 45 dňovej
lehote na popieranie pohľadávok. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo datované dňa 27.02.2024, teda

pred uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok, považoval súd za preukázané, že pôvodný správca
pohľadávky žalobkyne poprel včas.
39. Súd zároveň vyhodnotil ako nesporné a preukázané, že žaloba žalobkyne bola podaná v zákonnej
lehote podľa § 32 ods. 9 ZKR dňa 25.03.2024, teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia
správcu o popretí pohľadávky veriteľovi. V danom prípade, považuje súd za preukázané, že žalobkyňa

v zmysle § 32 ods. 9 ZKR disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby.
40. V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného
súdu Prešov č. k. 2K/31/2022-261 zo dňa 06.12.2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 236/2023 dňa 12.12.2023, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR účinky
vyhlásenia konkurzu nastali dňa 13.12.2023, čiže nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia

o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
41. Súd následne pristúpil k skúmaniu dôvodov, pre ktoré žalovaný ako správca konkurznej podstaty
úpadcu poprel pohľadávku žalobkyne prihlásenú v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, a to v
rozsahu dôvodov správcom konkurznej podstaty - žalovaným uvedených v popieracom prejave.42. Hlavnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu (§ 181 ods. 2 CSP) tak bola otázka
preukázania existencie právneho dôvodu pohľadávky, výšky, vymáhateľnosti a poradia.
43. Za sporné považoval súd dôvod popretia žalobkynej pohľadávky, že nebol preukázaný právny dôvod

vzniku pohľadávky, nakoľko veriteľ nepripojil k prihláške listiny preukazujúce skutočnosti v nej uvedené.
Pôžička predstavuje reálny kontrakt, pre platnosť ktorého sa vyžaduje nielen konsenzus zmluvných
strán, ale aj skutočné plnenie, pričom k prihláške nebol priložený doklad o poskytnutí pôžičky.
44. Žalobkyňa odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou (ako právny dôvod vzniku pohľadávky) z Dohody
o novácii záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 17.02.2020 (ďalej len „Dohoda“).

45. Na základe Dohody (čl. III.) mal dlžník uznať istinu popretej Pohľadávky (záväzok voči žalobkyni)
a medzi zmluvnými stranami mala byť dojednaná nová doba splatnosti pôžičky do 31.12.2021. Na
základe Dohody (čl. V.) mal Úpadca ako pristupujúci dlžník pristúpiť k záväzku dlžníka voči Žalobkyni
zodpovedajúcemu istine Pohľadávky z titulu Zmluvy o pôžičke.
46. Súd, pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania výsluchmi žalobkyne a p. E. a ďalšími
dožiadaniami, zobral na vedomie, že zo strany právneho zástupcu žalobkyne došlo k späťvzatiu návrhu

na vykonanie tohto dokazovania. V danom prípade je možné odkázať v celom rozsahu na odôvodnenie
rozhodnutia vydaného Okresným súdom Spišskej Novej Vsi č. k. 11C/28/2023-344, ktorý sa zaoberal
totožnou pohľadávkou ako takou, kde v pozícii opačných strán sporu sa domáhal A. D. E. a úpadca
určenia neexistencie tejto pohľadávky. Tá, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke, následne na
základe dohody o novácii a pristúpení k záväzku a uznaní dlhu obsiahnutého v notárskej zápisnici.

Súd navyše poukazuje na obdobný súdny spor, ktorý bol vedený na tunajšom súde s tým, že v danom
prípade rovnako Krajský súd v Košiciach (2CoKR/5/2023) poukázal na to, že pokiaľ bolo v prihláške
pohľadávky ako právny dôvod uvedená zmluva o pôžičke, že je štandardne pravdou, že mala byť
táto zmluva o pôžičke priložená k prihláške pohľadávky. Avšak v danom prípade rovnako ako v tejto
prejednávanejveciodvolacísúdnáslednepoukázalnato,žerelevantnoudôkaznousilouvšakjeuznanie

dlhu. V tomto prípade, ako aj v uvádzanej právnej veci bolo uznanie dlhu realizované. Taktiež v danej
prejednávanej veci došlo k dohode o novácii v obdobných parametroch ako v tejto prejednávanej
veci. Odvolací súd uviedol, že obsahovým prvkom inštitútu uznaniu dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej
domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť,
ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak nebola

v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí mať podľa § 192 CSP túto
skutočnosť za preukázanú. V konaní môžu nastať dve možné situácie, buď platí skutočnosť, o ktorej
svedčí vyvrátiteľná domnienka za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak, obsah domnienky
bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než
ako ju uvádza domnienka. Uznanie dlhu je jednostranné vyhlásenie, jednostranný právny úkon dlžníka

adresovaný veriteľovi. Súd poukazuje na to, že v danej právnej veci na strane žalovaného, resp. úpadcu
nebolo realizované žiadne označenie dôkazných prostriedkov, ktorými by vyvrátil túto domnienku.
47. Súd poukazuje na konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.
11C/29/2023 je vedené súdne konanie o žalobe na určenie neplatnosti právnych úkonov – Zmluvy o
pôžičke z roku 2013 a Dohody o novácii a pristúpení k záväzku. Žalobcami sú úpadca a MVDr. Roman

Antal. Rozsudkom č. k. 11C/28/2023-344 zo dňa 19.09.2024, ktorý predložila v konaní žalobkyňa,
Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol: „ I. Súd žalobu o určenie, že dlh žalobcu v l . rade voči
žalovanej vo Výške 2.500.000,- Eur s príslušenstvom, ktorý by mal žalobca v l. rade plniť na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 18.012013 neexistuje, zamieta. II. Súd žalobu o určenie, že dlh žalobcu v l.
rade a žalobcu v 2. rade voči žalovanej vo Výške 2.500.000,- Eur s príslušenstvom, ktorý by žalobcovia

mali plniť spoločne a nerozdielne na základe dohody o novácií záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa
17.02.2020 neexistuje, zamieta. III. Žalovaná má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcom l,
2. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ Rozsudok ešte
nie je právoplatný
48. Súd konštatuje, že celkovú argumentáciu žalobkyne podloženú dôkaznými prostriedkami považoval

za dostatočnú, pričom procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdeniach bez ďalších konkrétnych
skutkových tvrdení a bez akýchkoľvek dôkazných prostriedkov považoval za neúčinnú.
49. Keďže veriteľ nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, správca považoval všetky ďalšie právne
úkony týkajúce sa tejto pohľadávky, ako sú dohoda o novácii a notárska zápisnica uzatvorené v roku
2020, za absolútne neplatné podľa § 39 OZ, čím nespôsobujú žiadne právne následky.

50. Podľa notárskej zápisnice č. N 876/2019, Nz 4963/2020, NCRIs 5086/2020 (č. l. 25) zo dňa
17.02.2020 spísanej na notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi JUDr. Ľubomírom Ondovom notárom
účastníci právneho úkonu A. D. E. ako dlžník - povinná osoba, spoločnosť Royal Brabec Capital a.s. ako
pristupujúci dlžník a povinná osoba a A. B. žalobkyňa ako veriteľ a oprávnená osoba, urobili vyhlásenieo novácii záväzku a vyhlásenie osôb povinných o uznaní dlhu podľa ustanovení § 558 Občianskeho
zákonníka v súlade s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou podľa § 45 ods. 2 zákona č. 233/95 Z. z. v
platnom znení s tým, že dlžník povinná osoba to D. E. vyhlásil, že dňa 18.01.2013 uzavrel s veriteľom a

to osobou oprávnenou žalobkyňou v tomto konaní zmluvu o pôžičke na základe, ktorej veriteľ ako osoba
oprávnená poskytol dlžníkovi ako osobe povinnej bezúročnú pôžičku vo výške 2 500 000 Eur, s tým,
že povinná osoba sa túto zaviazala veriteľovi osobe oprávnenej vrátiť v lehote do 31.12.2017 na účet
veriteľa respektíve v hotovosti do rúk veriteľa.
51. Ďalej ako povinná osoba A. D. E. vyhlásil, že prevzal od veriteľa teda žalobkyne v tomto konaní

peňažné prostriedky vo výške 2 500 000 Eur ako bezúročnú pôžičku, súčasne oprávnená A. B. vyhlásila,
že uzavrela s dlžníkom zmluvu o pôžičke na základe, ktorej poskytla bezúročnú pôžičku vo výške 2 500
000 Eur ktorú bol dlžník povinný vrátiť do 31.12.2017. Zhodne tiež vyhlásili, že doposiaľ neuhradil ani
časť záväzku a celý zostatok záväzku je v celej výške istiny poskytnutej pôžičky vo výške 2 500 000 Eur.
52. V bode 2 notárskej zápisnice žalobkyňa a dlžník A. D. E. zhodne vyhlásili, že v dôsledku skutočnosti,
že nedošlo k uhradeniu ani časti záväzku a dostal sa do omeškania uzatvorili dohodu o novácii záväzku

a pristúpení k záväzku na základe, ktorej dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi ako osobe oprávnenej z
titulu pôžičky peňazí celkovej výške 2 500 000 Eur, túto sumu v lehote do 31.12.2021. Taktiež sa dohodli,
že osoba povinná v prípade omeškania s plnením záväzku je povinná uhradiť aj úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne z dlžnej sumy odo dňa splatnosti záväzku do jeho zaplatenia, a to v lehote do piatich
dní odo dňa jeho špecifikácie, uvedenej vo výzve veriteľa –osoby oprávnenej doručenej dlžníkovi –

osobe povinnej ako aj náklady spojené s vyhotovením notárskej zápisnice a to v lehote do 29.02.2020.
V zmysle notárskej zápisnice taktiež sa dohodli na úhrade záväzku na účet vedený v banke a následne
pristupujúci dlžník Royal Brabest Capital, a.s. vyhlásil že dňa 22.07.2020 v dohode o novácii záväzku a
pristúpení k záväzku pristúpil k záväzku dlžníka t.j. A. D. E. z titulu pôžičky peňazí uvedenej v článku 1.
notárskej zápisnice a vyhlásil, že v prípade, ak dlžník ako osoba povinná nesplní svoje záväzky, splní ich

za dlžníka, v lehote uvedenej v dohode o novácii záväzku a pristúpení k záväzku, čím sa stali spoločne a
nerozdielne zaviazanými spolu s dlžníkom. Dlžník súčasne vyhlásil, že uznáva záväzok a, že ho zaplatí v
plnej výške 2 500 000 Eur istiny v zmysle zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 18.01.2013 a dohody o novácii
záväzku a pristúpení k záväzku uvedenej v článku 2 tejto notárskej zápisnice v lehote do 31.12.2021,
taktiež pristupujúci dlžník - úpadca vyhlásil, že dňa 17.02.2020 pristúpil k záväzku dlžníka vyhlásil, že

pristúpil k záväzku dlžníka a v prípade, ak povinná osoba nesplní svoje záväzky splní za dlžníka.
53. Žalovaný poprel pohľadávku z toho dôvodu, že tvrdil, že záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa
18.01.2013 neexistuje z dôvodu, že pôžička mu žalovanou nebola nikdy reálne poskytnutá. V konaní
je nesporné, že A. D. E. a Royal Brabest Capital, a.s., ako dlžník a spoludlžník uznali záväzok voči
žalobkyni ako veriteľke vo výške 2 500 000 Eur vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.01.2013

vo forme notárskej zápisnice. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná písomná forma.
Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a k jej uzatvoreniu je nevyhnutné odovzdanie predmetu pôžičky
zo strany veriteľa dlžníkovi.
54. Pri posúdení novácie v danom spore bolo potrebné prihliadnuť na ďalší obsah textu uznania dlhu,
ktorýopisomnaznačil,oaký(ačivôbec)druhnovácievdanomprípadešlo.Zďalšiehotextutotižvyplýva,

že pôvodný dlh zo zmluvy o pôžičke bol na základe dohody o novácii zmenený ohľadom podmienok jeho
splatenia i dodatočného zabezpečenia jeho vymožiteľnosti. Berúc v úvahu skutočnosť, že právne úkony
sa posudzujú podľa ich obsahu a nie podľa názvu, či označenia, bola v texte okrem uznania dlhu opísaná
dohoda o zmene v obsahu záväzku (kumulatívna novácia podľa § 516 Občianskeho zákonníka).
55. K platnosti právneho úkonu (uznania dlhu) okrem písomnej formy a všeobecných náležitosti

predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod
jeho vzniku a výšku, v akej dlh uznáva (rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/116/2009 zo dňa 27.10.2010).
56. Súd poukazuje na to, že A. D. E. uznal záväzok voči žalovanej vo výške 2 500 000 Eur vyplývajúci
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2013 vo forme notárskej zápisnice, ktorá obsahuje aj súhlas

dlžníka a úpadcu s jej vykonateľnosťou. Aby bola notárska zápisnica vykonateľná musí spĺňať formálne
a materiálne predpoklady, splnenie ktorých posudzuje exekučný súd v exekučnom konaní, a tieto
predpoklady aj konštatoval, že dané sú.
57. V rámci incidenčného konania vyvolanom alebo súvisiacim s konkurzom, v ktorom platí, že dôkazné
bremeno v súlade s ust. § 29 ods. 6 ZKR preukázať právny dôvod vzniku a existenciu pohľadávky

prihlásenej do konkurzu spočíva výlučne na konkurznom veriteľovi. V kontexte uvedeného možno
konštatovať, že výlučne len na žalobcovi ako konkurznom veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke prihlásenej
do konkurzu úpadcu prihláškou spočíva dôkazné bremeno preukázať právny dôvod vzniku a existenciu
prvotnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Ustanovenia § 657 a nasl. ani § 40 Občianskeho zákonníkanevyžadujú pre platnosť zmluvy o pôžičke písomnú formu. Vychádzajúc zo všetkých uvedených
skutočností dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.
58. Pokiaľ ide o popretie úrokov z omeškania súd poukazuje na to, že tieto boli riadne v prihláške

špecifikované a boli uplatnené vo výške 8% ročne, pričom žalobkyňa špecifikovala sumu 389 041 Eur.
59. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
60. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

62. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu tak,
že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému

žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.